Jiexin, Čína

Počas cirkevných volieb v roku 2023 som počula, že niektorí bratia a sestry ma chcú voliť, ale vo svojom srdci som nechcela byť vodkyňou. Spomenula som si, že pred nejakým časom jedna vodkyňa zariadila, aby niektorí bratia a sestry previezli obety, lenže pre výber nesprávnych ľudí obety zabavil veľký červený drak a zatkli niekoľko bratov a sestier. Cirkev vyšetrovala konkrétne dôvody. Hoci túto vodkyňu neodvolali, stále to bol veľký priestupok. Tiež som myslela na sestru, ktorú som predtým poznala a ktorá ako vodkyňa konala podľa vlastnej vôle a zdržiavala prácu, až sa nakoniec stala falošnou vodkyňou a bola odvolaná. Keď som na tieto veci myslela, cítila som obavy a verila som, že vodkyne nesú významnú zodpovednosť a mohli by byť kedykoľvek odvolané, ak by pri svojom konaní porušili princípy. Pomyslela som si: „Božie dielo teraz dosiahlo svoju konečnú etapu, čo je aj čas, keď Boh určuje konečný osud každého človeka. Ak v tejto kritickej chvíli nielenže nepripravím dobré skutky, ale aj spácham zlo a budem odsúdená, ako by som mohla mať dobrý konečný osud? Bolo by lepšie prijať prácu, pri ktorej by som mala jednu úlohu a neniesla riziko.“ S touto myšlienkou som sa prijatia úlohy vodkyne začala zdráhať. O niekoľko dní neskôr, počas cirkevných volieb, ma zvolili za vodkyňu. Keď som ten výsledok videla, necítila som šťastie, no naopak útlak a bolesť a premýšľala som: „Neprijať to by ukázalo nedostatok podriadenosti. Ak to prijmem, nielenže budem musieť viac pracovať a znášať viac ako ostatní, ale ak pokazím prácu, nebude to malý problém. Ak by som urazila Božiu povahu, moja cesta viery v Boha by sa skončila, a neboli by všetky tie roky, čo som v Neho verila, márne? Bolo by lepšie prakticky konať svoju súčasnú povinnosť.“ Keď som takto premýšľala, cítila som v srdci výčitky, ale keď som zvážila veľkú zodpovednosť vodkýň a to, ako rýchlo by ich zjavili a vyradili, ak by urobili chybu, tak som úlohu vodkyne stále prijať nechcela. Cítila som neustály vnútorný boj, pripomínajúci preťahovanie lanom. A tak som sa k Bohu modlila s prosbou, aby ma viedol a usmernil.

Jedného dňa som si prečítala jeden úryvok z Božích slov a bola som hlboko dojatá. Všemohúci Boh hovorí: „Ak máš pocit, že dokážeš vykonávať určitú povinnosť, ale zároveň sa bojíš, že urobíš chybu a budeš vyradený, a preto si nesmelý, stagnuješ a nemôžeš napredovať, je to potom podriadenýpostoj? Ak si ťa napríklad tvoji bratia a sestry vyberú za svojho vodcu, môžeš sa cítiť zaviazaný vykonávať túto povinnosť, pretože si bol vybratý, ale nepristupuješ k nej s aktívnym postojom. Prečo nie si aktívny? Pretože o tom premýšľaš a hovoríš si: ‚Byť vodcom vôbec nie je dobrá vec. Je to ako pohybovať sa na ostrí noža alebo chodiť po tenkom ľade. Ak odvediem dobrú prácu, odmenu nedostanem, ale ak odvediem zlú prácu, potom budem orezaný. A byť orezaný ešte dokonca nie je to najhoršie zo všetkého. Čo ak ma nahradia alebo budem vyradený? Ak sa to stane, vari sa tým pre mňa všetko nekončí?‘ V tej chvíli sa začneš cítiť rozporuplne. Čo to je za postoj? Je to ostražitosť a nepochopenie. Nie je to postoj, ktorý by ľudia mali mať k svojej povinnosti. Je to demoralizovaný a negatívny postoj. Tak aký by mal byť pozitívny postoj? (Mali by sme mať otvorené srdce, byť úprimní a mať odvahu prijať bremená.) Mal by to byť postoj podriadenosti a aktívnej spolupráce. To, čo hovoríte, je tak trochu prázdne. Ako môžeš mať otvorené srdce a byť úprimný, keď máš takýto strach? A čo znamená mať odvahu prijať bremená? Aké zmýšľanie ti dodá odvahu prijať bremená? Ak sa stále bojíš, že sa niečo pokazí a ty to nebudeš schopný zvládnuť, a ak máš mnoho vnútorných prekážok, potom ti zásadne bude chýbať odvaha prijať bremená. Keď hovoríte o ‚otvorenom srdci a úprimnosti‘, ‚odvahe prijímať bremená‘, alebo ‚neustúpení ani tvárou v tvár smrti‘, znie to trochu ako heslá, ktoré vykrikujú nahnevaní mladí ľudia. Môžu tieto heslá vyriešiť praktické problémy? To, čo teraz treba, je správny postoj. Aby si mal správny postoj, musíš pochopiť tento aspekt pravdy. To je jediný spôsob, ako môžeš vyriešiť svoje vnútorné ťažkosti a len tak budeš môcť bez problémov prijať toto poverenie, túto povinnosť. Toto je cesta praktizovania a len toto je pravda. Ak používaš výrazy ako ‚mať otvorené srdce a byť úprimný‘ a ‚mať odvahu prijať bremená‘ na vysporiadanie sa so strachom, ktorý pociťuješ, bude to účinné? (Nie.) To svedčí o tom, že tieto veci nie sú pravdou ani cestou praktizovania. Môžeš si povedať: ‚Mám otvorené srdce a som úprimný, mám nezlomné duchovné postavenie, v mojom srdci nie sú žiadne iné myšlienky ani nečistoty a mám odvahu prijať bremená.‘ Navonok sa svojej povinnosti ujmeš, ale neskôr, keď o nej chvíľu premýšľaš, stále máš pocit, že sa jej nemôžeš ujať. Možno sa stále bojíš. Okrem toho možno vidíš, ako sú orezávaní ostatní, a začneš sa báť ešte viac, ako zbitý pes, ktorý sa bojí remeňa. Čoraz viac budeš mať pocit, že tvoje duchovné postavenie je príliš nízke a že táto povinnosť je ako obrovská, neprekonateľná priepasť, a napokon aj tak nebudeš schopný toto bremeno prijať. To je dôvod, prečo vykrikovanie hesiel nemôže vyriešiť praktické problémy. Ako teda môžeš tento problém vyriešiť? Mal by si aktívne hľadať pravdu a zaujať postoj podriadenosti a spolupráce. Tak sa môže problém úplne vyriešiť. Nesmelosť, strach a obavy sú zbytočné. Existuje nejaký vzťah medzi tým, či budeš zjavený a vyradený, a tým, či budeš vodcom? Ak nebudeš vodcom, vari tvoja skazená povaha zmizne? Skôr či neskôr budeš musieť problém so svojou skazenou povahou vyriešiť. Okrem toho, ak nebudeš vodcom, potom nebudeš mať viac príležitostí praktizovať a v živote budeš napredovať pomaly, pričom príležitostí na zdokonaľovanie bude menej. Hoci byť vodcom alebo pracovníkom prináša trochu viac utrpenia, prináša to aj mnohé zisky, a ak dokážeš kráčať po ceste usilovania sa o pravdu, môžeš byť zdokonalený. Aké veľké požehnanie! A tak by si sa mal podriadiť a aktívne spolupracovať. Je to tvoja povinnosť a tvoja zodpovednosť. Bez ohľadu na to, akú cestu máš pred sebou, v tvojom srdci by mala byť podriadenosť. To je postoj, s ktorým by si mal vykonávať svoju povinnosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Čo znamená primerané vykonávanie povinnosti?) Božie slová tak dôkladne odhalili myšlienky v mojom srdci, že som sa cítila zahanbená a v rozpakoch. Uvažovala som nad sebou, prečo som sa tak bála byť vodkyňou. Bolo to preto, lebo som videla, ako jedna vodkyňa pri príprave prenosu obiet vybrala nesprávnych ľudí, takže obety zabavil veľký červený drak a zatkli niekoľko bratov a sestier, a ako Boží dom vyšetroval a riešil túto záležitosť. Preto som sa obávala, že ak sa stanem vodkyňou a urobím veľkú chybu v práci, nielenže to spôsobí straty cirkvi, ale aj zdrží vstup bratov a sestier do života. To by bol veľký priestupok a rýchlo by som bola zjavená a vyradená. Takže by bolo bezpečnejšie namiesto toho prijať prácu s jednou úlohou. Neustále som zvažovala svoje vlastné záujmy a neodvážila som sa prijať povinnosť vodkyne. Videla som, že som bola príliš sebecká a nebolo vo mne ani stopy podriadenosti. Hoci byť vodkyňou zahŕňa viac práce, ponúka to viac príležitostí cvičiť, viac šancí získať pravdu a rýchlejší životný rast. Boli za tým Božie úprimné úmysly, ale ja som Božie úmysly nechápala a namiesto toho som vo svojom srdci prechovávala ostražitosť a nedorozumenia voči Bohu. Nebolo to voči Nemu hlboko zraňujúce? Mala by som sa podriadiť, aktívne spolupracovať a hľadať pravdu, aby som svoju ostražitosť a nedorozumenia voči Bohu vyriešila.

Potom som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov: „Dokonca aj keď sa celí oddajú svojej povinnosti, odídu z práce a zrieknu sa rodiny, ak nedajú Bohu svoje srdce a bránia sa Bohu, je to dobrý stav? Je to normálny stav vstupu do pravdy-reality? Nie je vari budúci vývoj tohto stavu desivý? Ak človek pokračuje ďalej v tomto stave, môže získať pravdu? Môže získať život? Môže vstúpiť do pravdy-reality? (Nie.) Uvedomujete si, že vy sami máte presne tento stav? Keď si to uvedomíte, pomyslíte si: ‚Prečo sa stále chránim pred Bohom? Prečo stále uvažujem takým spôsobom? Uvažovať takto je také desivé! Je to odporovanie Bohu a odmietanie pravdy. Chrániť sa pred Bohom je to isté ako odolávať Mu?‘ Stav, keď sa chránite pred Bohom, je ako keby ste boli zlodejom – neodvažujete sa žiť na svetle, bojíte sa odhaliť svoje démonické tváre a zároveň máte strach: ‚S Bohom sa neradno zahrávať. Môže súdiť a napomínať ľudí kedykoľvek a kdekoľvek. Ak Boha nahneváš, v lepšom prípade ťa oreže, v tom horšom ťa potrestá, privodí ti chorobu alebo utrpenie. Ľudia nedokážu také veci zniesť!‘ Nemajú ľudia takéto mylné chápanie? Majú teda bohabojné srdce? (Nie.) Nie je takýto druh stavu desivý? Keď je človek v takomto stave, keď sa chráni pred Bohom a stále má takéto myšlienky, keď má stále takýto druh postoja k Bohu, pristupuje k Bohu tak, ako treba? Je to viera v Boha? Keď človek verí v Boha takýmto spôsobom, keď sa k Bohu nespráva ako k Bohu, nie je to vari problém? Ľudia prinajmenšom neprijímajú Božiu spravodlivú povahu a neprijímajú ani skutočnosť Jeho diela. Myslia si: ‚Je pravda, že Boh je milosrdný a milujúci, ale je aj hnevlivý. Keď človeka postihne Boží hnev, je to katastrofálne. Boh môže ľudí kedykoľvek usmrtiť a zničiť každého, koho sa Mu zachce. Nevyvolávaj Boží hnev. Je pravda, že Jeho majestát a hnev nepovoľujú žiadnu urážku. Drž si od Neho odstup!‘ Ak má človek takýto druh postoja a takéto názory, môže úplne a úprimne predstúpiť pred Boha? Nemôže.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len praktizovaním pravdy sa môžeme zbaviť pút skazenej povahy) Ako som premýšľala o Božích slovách a uvažovala nad samou sebou, uvedomila som si, že hoci som verila v Boha mnoho rokov a navonok zanechala rodinu aj kariéru, aby som konala svoju povinnosť, nikdy som Mu vlastne nedala svoje srdce. Vždy som sa držala satanských pravidiel prežitia ako „čím vyššie človek lieta, tým tvrdšie dopadá“ a „človek býva na vrchole sám“ a považovala som ich za maximy a múdre slová. Žila som podľa satanských pravidiel prežitia a neverila som v Božiu spravodlivú povahu. Boží dom som vnímala rovnako ako svet, ktorému chýba férovosť a spravodlivosť, a Boha som si predstavovala ako skazených ľudí, veriac, že aj malá neúmyselná chyba by viedla k odsúdeniu a vyradeniu. Takže keď som videla, ako sú ostatní orezávaní alebo odvolávaní, vo svojom srdci som sa voči Bohu ešte viac uzavrela. Obávala som sa, že ak sa stanem vodkyňou a neurobím prácu dobre, tak ma odvolajú a vyradia a že by bolo bezpečnejšie len konať prácu s jednou úlohou. Nemohla som sa pre tieto mylné názory podriadiť Božiemu ovládaniu a usporiadaniam. V skutočnosti to, či bude človek zjavený a vyradený, nemá nič spoločné s jeho postavením. Je to určené cestou, po ktorej kráča. Ak sa niekto neusiluje o pravdu, tak bude zjavený a vyradený aj bez postavenia. Niektorí vodcovia a pracovníci môžu mať v práci odchýlky alebo zlyhania, ale potom hľadať pravdu, uvažovať nad sebou a vynakladať všetko úsilie, aby konali podľa princípov, a čím viac konajú svoje povinnosti, tým hlbšie porozumejú pravde. Pre takýchto ľudí je prijatie úlohy vodcu prostriedkom, ktorým môžu byť zdokonalení. Vodkyňa, ktorú som predtým poznala, bola odvolaná, pretože nevenovala čas ani energiu pravde-princípom, narušila a vyrušila prácu a tvrdohlavo odmietala spoznať samu seba. Aj keď sa jej problémy odhalili a viedlo sa o nich duchovné spoločenstvo, namiesto toho, aby sa kajala, sa hádala a obhajovala. To viedlo k jej odvolaniu. Ani tí antikristi, ktorých Boží dom vypudil, neboli zničení postavením ani vyradení pre jediný priestupok. Bolo to preto, lebo počas pôsobenia v úlohe vodcov konali nerozvážne a autokraticky a vytvárali frakcie, aby založili nezávislé kráľovstvá, čo vážne narušilo prácu cirkvi. Aj po orezávaní a varovaní tvrdohlavo odmietali konať pokánie. Boli vypudení a vyradení, pretože patria do kategórie ľudí, ktorí majú odpor k pravde a nenávidia ju. Ich zlyhanie bolo určené ich prirodzenosťou-podstatou a cestou, po ktorej kráčali. Rozhodnutie niekoho odvolať alebo vyradiť sa v Božom dome nezakladá na chvíľkovom správaní človeka ani jednej chybe, ktorú urobil, ale skôr na jeho prirodzenosti-podstate a dôslednom správaní. Navyše, Boh poskytuje každému človeku viacero príležitostí na pokánie. Nie je to tak, že každý, u koho sa zistí chyba, bude vypudený alebo vyradený. Rovnako ako pri vodkyni našej cirkvi – hoci došlo k veľkému problému s usporiadaním prenosu obiet, potom hľadala pravdu, uvažovala nad sebou a prejavila ochotu kajať sa. V dôsledku toho dodnes nebola odvolaná. Videla som, že moja viera v „čím vyššie človek lieta, tým tvrdšie dopadá“ zásadne nebola v súlade s pravdou, a uvedomila som si, aký skreslený bol môj pohľad! Neustále som sa zaoberala svojou budúcnosťou a osudom a obávala som sa, že ak sa stanem vodkyňou a pokazím prácu, nebudem mať dobrý výsledok a konečný osud. Ak by tieto mylné snahy a nesprávne názory neboli vyriešené hľadaním pravdy, pri mojej hlboko zakorenenej prirodzenosti, ktorá odoláva Bohu, by ma potom vyradili, aj keby som sa vodkyňou nestala. V tej chvíli som cítila, že žiť podľa satanskej filozofie je skutočne nebezpečné, pretože ma to mohlo kedykoľvek a kdekoľvek prinútiť vzdorovať Bohu a vzdialiť sa od Neho.

Potom som si prečítala tieto Božie slová: „Antikristi nikdy nedodržiavajú opatrenia Božieho domu a svoju povinnosť, slávu, zisk a postavenie vždy úzko spájajú s nádejou na získanie požehnaní a svojho budúceho konečného osudu, akoby po strate svojej povesti a postavenia nemali nádej na získanie požehnaní a odmien, čo im pripadá, akoby prišli o svoje životy. Myslia si: ‚Musím byť opatrný, nesmiem byť ľahkovážny! Boží dom, bratia a sestry, vodcovia a pracovníci, ba dokonca ani boh nie sú tými, na ktorých sa dá spoľahnúť. Nemôžem dôverovať nikomu z nich. Osoba, na ktorú sa môžeš najviac spoľahnúť a ktorá si dôveru najviac zaslúži, si ty sám. Ak si pre seba nič neplánuješ, kto sa potom o teba postará? Kto bude uvažovať o tvojej budúcnosti? Kto bude uvažovať o tom, či dostaneš požehnania? Preto si musím vo vlastnom záujme robiť starostlivé plány a výpočty. Nemôžem robiť chyby ani byť čo i len trochu nepozorný, pretože čo urobím, ak sa ma niekto pokúsi využiť?‘ Preto sa chránia pred vodcami a pracovníkmi Božieho domu v obave, že ich niekto rozlíši alebo zistí, akí sú, a potom budú prepustení a ich sen o požehnaniach sa rozplynie. Myslia si, že si musia udržať svoju povesť a postavenie, aby mali nádej na získanie požehnaní. Antikrist považuje požehnanie za väčšiu vec než je nebo a život, za dôležitejšiu než usilovanie sa o pravdu, zmena povahy alebo osobná spása a dôležitejšiu než dobre konať svoju povinnosť a byť stvorenou bytosťou, ktorá zodpovedá norme. Myslí si, že byť stvorenou bytosťou zodpovedajúcou norme, ktorá dobre koná svoju povinnosť a je spasená, sú všetko malichernosti, ktoré sotva stoja za zmienku alebo komentár, zatiaľ čo získanie požehnaní je jediná vec v celom ich živote, na ktorú nemožno nikdy zabudnúť. S čímkoľvek sa stretne, nech je to akékoľvek veľké či malé, spája to s požehnaním, je neuveriteľne opatrný a pozorný a vždy si necháva zadné dvierka.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Dvanásty bod) Z Božích slov som videla, že bez ohľadu na to, s akou situáciou sa antikristi stretnú, najprv zvažujú, či môžu získať požehnania alebo nie. Pokiaľ je niečo prospešné pre získanie požehnaní, urobia to, a keď nie, tak to neurobia. Nikdy nezvažujú svoje záväzky alebo povinnosti, ani záujmy Božieho domu. Keď som uvažovala nad svojím vlastným správaním, uvedomila som si, že som konala rovnako. Bratia a sestry ma zvolili za vodkyňu, čo pre mňa bolo Božím povýšením a príležitosťou cvičiť sa. Mala som aktívne spolupracovať, ale príliš som kládla dôraz na získanie požehnaní, pričom som najprv zvažovala svoju vlastnú budúcnosť a osud. Hneď ako som pomyslela na veľké zodpovednosti vodkyne a na potenciálny negatívny vplyv na moju budúcnosť a konečný osud, ak by som urobila nejaké priestupky, začala som sa prijatia tejto úlohy zdráhať. Považovala som získavanie požehnaní za dôležitejšie ako svoje vlastné povinnosti a zodpovednosti. Bola som skutočne sebecká a bez ľudskej prirodzenosti! Keď som si to uvedomila, s pokáním som sa pomodlila k Bohu a aktívne som prijala povinnosť vodkyne.

Krátko nato ma poverili prenosom obiet. Stále som v srdci cítila určitý strach a obávala som sa, že by pre moje nevhodné opatrenia mohlo dôjsť k chybe, takže som chcela ustúpiť. V tej chvíli som si uvedomila, že tento stav nie je správny, a tak som predstúpila pred Boha, aby som sa modlila: „Ó Bože, vidím, že som príliš sebecká a opäť sa sústreďujem na svoju vlastnú budúcnosť a osud. Táto povinnosť, ktorá ma dnes postretla, je Tvoja skúška pre mňa. Nemala by som žiť v strachu a zvažovať vlastné záujmy. Mala by som sa na Teba spoliehať, spolupracovať podľa princípov, aktívne prijať toto bremeno a už viac nezvažovať osobné zisky ani straty.“ Po modlitbe mi napadol jeden úryvok z Božích slov: „Aký druh človeka sa odváži prevziať zodpovednosť? Aký druh človeka má odvahu niesť ťažké bremeno? Niekto, kto sa ujme vedenia a smelo vykročí vpred v najzásadnejšej chvíli v diele Božieho domu a nebojí sa niesť veľkú zodpovednosť a znášať veľké útrapy, keď vidí dielo, ktoré je najdôležitejšie a rozhodujúce. To je niekto verný Bohu, Kristov dobrý vojak. Je to azda tak, že každý, kto sa bojí prevziať zodpovednosť za svoju povinnosť, to robí preto, lebo nerozumie pravde? Nie; je to problém v ich ľudskej prirodzenosti. Nemajú zmysel pre spravodlivosť ani zodpovednosť, sú to sebeckí a odporní ľudia, nie úprimní veriaci v Boha, a pravdu neprijímajú ani v najmenšom. Z tohto dôvodu nemôžu byť spasení.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) Ako som premýšľala o Božích slovách, pochopila som, že tí, ktorí úprimne veria v Boha a majú dobrú ľudskú prirodzenosť, konajú svoje povinnosti so zmyslom pre zodpovednosť. Chránia záujmy Božieho domu bez ohľadu na osobné zisky alebo straty. Najmä pri kritickej práci čelia ťažkostiam priamo a sú schopní niesť ťažké bremená a brať ohľad na Božie úmysly. Bez ohľadu na to, aké veľké sú riziká, neustupujú, ale sú schopní spoliehať sa na Boha, aby veci zažili. Takíto ľudia skutočne majú svedomie a rozum. Sú piliermi cirkvi a sú tými, v ktorých má Boh záľubu. Ale pokiaľ ide o tých, ktorí pri konaní svojich povinností neustále zvažujú vlastné zisky a straty a ktorí vôbec nechránia záujmy Božieho domu, tým chýba ľudská prirodzenosť a sú sebeckí a opovrhnutiahodní. V Božích očiach sú pochybovačmi a nevercami. Pri premýšľaní o tom všetkom som cítila úzkosť a výčitky svedomia a nabrala som ochotu prijať túto zodpovednosť a aktívne spolupracovať, aby som čo najskôr preniesla obety na bezpečné miesto. Keď som takto praktizovala, cítila som v srdci pokoj a istotu.

Keby Boh nebol zariadil prostredia, aby ma zjavil, nepoznala by som svoju sebeckú a opovrhnutiahodnú skazenú povahu a mylné názory na to, o čo sa usilovať, ani by som nepochopila Božie usilovné snahy pri spáse ľudí. Ďakujem Bohu za usporiadanie týchto prostredí a za osvietenie a vedenie prostredníctvom Jeho slov, ktoré viedli k tomuto poznaniu a premene.