Li Guo, Čína

V polovici júna 2023 ma zvolili za cirkevnú vodkyňu. Po niekoľkých dňoch oboznamovania sa s prácou sme si so spolupracujúcou sestrou Yang Xin rozdelili zodpovednosti za cirkevnú prácu. Ja som bola zodpovedná hlavne za prácu na evanjeliu a vyčisťovaní. Spomenula som si, že niektorých vodcov a pracovníkov, ktorí mali na starosti prácu na evanjeliu, nedávno prepustili, lebo nekonali skutočnú prácu. Niektoré ich skutky boli vo svojej podstate zlomyseľné. Išli proti pracovným opatreniam a robili veci po svojom. Klamali nadriadených aj podriadených a vážne tým vyrušovali a narúšali cirkevnú prácu, čo nakoniec viedlo k ich vypudeniu. Začala som sa obávať, že ak nebudem dobre konať prácu na evanjeliu, aj ja budem zjavená ako falošná vodkyňa. Ak by som spôsobila škodu práci a nahromadila príliš veľa priestupkov, možno by som nemala pozitívny výsledok a konečný osud. S touto myšlienkou som už viac nechcela byť zodpovedná za prácu na evanjeliu. Ale tiež som cítila, že takéto zmýšľanie nie je v súlade s Božím úmyslom, takže som zodpovednosť neochotne prijala.

O niekoľko dní neskôr poslal vyššie postavený vodca list, v ktorom Yang Xin orezával za to, že keď predtým zodpovedala za prácu na evanjeliu, konala svoje povinnosti lenivo a nepracovala v harmónii s evanjelizačnými pracovníkmi, čím prácu na evanjeliu zdržala. Keď Yang Xin uvidela list, bola taká rozrušená, že plakala. Viedla som s ňou duchovné spoločenstvo o tom, že musí k situácii pristupovať správne, ale vo vnútri som bola hlboko znepokojená a premýšľala som: „Teraz som zodpovedná za prácu na evanjeliu ja. Dokážem ju robiť dobre? Ak zdržím prácu, ďalšia na orezanie budem ja. Chýba mi pracovná schopnosť a pokiaľ ide o riešenie predstáv a ťažkostí potenciálnych prijímateľov evanjelia, tak mám nedostatky aj v tom. Ak by som zdržala prácu na evanjeliu, bol by to zlý skutok, a ak by ma vyššie postavení vodcovia brali na zodpovednosť, nielenže by ma orezali, ale možno aj prepustili. Ak pri konaní svojich povinností nahromadím zlé skutky namiesto dobrých, budem ešte môcť dosiahnuť Božie schválenie?“ Začala som cítiť, že konanie povinností vodkyne nie je ľahké a plánovala som odstúpiť, len čo sa nájde vhodná osoba, ktorá by ma nahradila. Potom som sa vo svojich povinnostiach stala veľmi pasívnou. Yang Xin mi pripomínala, že by som mala preložiť nevhodných evanjelizačných pracovníkov, a pripomínala mi, ako sledovať a realizovať prácu na evanjeliu, ale ja som len počúvala bez toho, aby som sa skutočne zapojila. Jedného dňa mi zrazu sčervenela a opuchla tvár a po dvoch dňoch opuch stále neustupoval. V duchu som začala premýšľať: „Mohlo tým na mňa doľahnúť Božie disciplinovanie? Boh mi preukázal milosť a dal mi príležitosť cvičiť sa v úlohe vodkyne, no ja sa správam ako zbabelec a chcem svoju povinnosť odmietnuť. Nie je to zrada Boha?“ Potom som sa modlila a hľadala Boha ohľadom svojho súčasného stavu.

Počas hľadania som narazila na Božie slová: „Niektorí ľudia sa boja prevziať zodpovednosť pri vykonávaní svojej povinnosti. Ak im cirkev zadá prácu, ktorú majú urobiť, najprv zvážia, či si táto práca vyžaduje prevzatie zodpovednosti, a ak áno, tak tú prácu neprijmú. Ich podmienkami pre vykonávanie povinnosti je, po prvé, že to musí byť ľahká práca; po druhé, že nie je náročná ani únavná; a po tretie, že bez ohľadu na to, čo robia, nepreberajú žiadnu zodpovednosť. To je jediný druh povinnosti, ktorý na seba berú. Čo je to za človeka? Nie je to úlisný, nečestný človek? Nechce niesť ani tú najmenšiu zodpovednosť. Dokonca sa bojí, že lístie padajúce zo stromov mu rozbije lebku. Akú povinnosť môže takýto človek vykonávať? Aký úžitok by mohol mať v Božom dome? Práca v Božom dome súvisí s prácou boja proti satanovi, ako aj so šírením evanjelia o kráľovstve. Ktorá povinnosť nie je spojená so záväzkami? Povedali by ste, že byť vodcom nesie so sebou zodpovednosť? Nie sú jeho záväzky o to väčšie a nemusí niesť o to väčšiu zodpovednosť? Bez ohľadu na to, či kážeš evanjelium, svedčíš, natáčaš videá a tak ďalej – bez ohľadu na to, akú prácu vykonávaš –, pokiaľ sa týka pravdy-princípov, nesie so sebou záväzky. Ak je plnenie tvojej povinnosti bez princípov, ovplyvní to prácu Božieho domu, a ak sa bojíš prevziať zodpovednosť, potom nemôžeš vykonávať žiadnu povinnosť. Je niekto, kto sa bojí prevziať zodpovednosť pri vykonávaní svojej povinnosti, zbabelý alebo je problém v jeho povahe? Musíš to vedieť rozlíšiť. Faktom je, že nejde o otázku zbabelosti. Ako to, že tento človek je taký odvážny, keď túži po bohatstve alebo robí niečo vo vlastnom záujme? Podstúpil by akékoľvek riziko. No keď robí niečo pre cirkev, pre Boží dom, nepodstupuje žiadne riziko. Takíto ľudia sú sebeckí a odporní, najzradnejší zo všetkých. Každý, kto pri vykonávaní povinnosti nepreberá zodpovednosť, nie je ani trochu úprimný voči Bohu, nehovoriac o jeho vernosti. Aký druh človeka sa odváži prevziať zodpovednosť? Aký druh človeka má odvahu niesť ťažké bremeno? Niekto, kto sa ujme vedenia a smelo vykročí vpred v najzásadnejšej chvíli v diele Božieho domu a nebojí sa niesť veľkú zodpovednosť a znášať veľké útrapy, keď vidí dielo, ktoré je najdôležitejšie a rozhodujúce. To je niekto verný Bohu, Kristov dobrý vojak. Je to azda tak, že každý, kto sa bojí prevziať zodpovednosť za svoju povinnosť, to robí preto, lebo nerozumie pravde? Nie; je to problém v ich ľudskej prirodzenosti. Nemajú zmysel pre spravodlivosť ani zodpovednosť, sú to sebeckí a odporní ľudia, nie úprimní veriaci v Boha, a pravdu neprijímajú ani v najmenšom. Z tohto dôvodu nemôžu byť spasení.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) Božie slová sú veľmi jasné: Tí, ktorí sa boja niesť zodpovednosť, sa zaujímajú len o svoje vlastné záujmy. Nie sú ochotní trpieť ani prinášať obete pri vykonávaní svojich povinností. Takíto ľudia sú sebeckí a opovrhnutiahodní a sú to tí najprefíkanejší ľudia. Ale tí, ktorí sú verní Bohu, majú odvahu niesť ťažké bremená a v kritických chvíľach dokážu vystúpiť a prevziať prácu Božieho domu. Uvažovala som nad sebou a nad tým, ako som to v mysli neustále rozoberala, keď som počula, že ma zvolili za vodkyňu a mám byť zodpovedná za prácu na evanjeliu. Dôkladne som to rozhodnutie zvažovala, premýšľala som, či by táto povinnosť bola pre mňa prospešná, a obávala som sa, že ak naruším a vyruším prácu, mohli by ma prepustiť alebo vyčistiť. Váhala som preto túto povinnosť prijať. A hoci som ju neskôr neochotne prijala, celé dni som sa cítila ako vyplašené vtáča, bála som sa prevziať zodpovednosť za zle vykonanú prácu a dokonca som pomýšľala na odstúpenie. Jednoduché usporiadanie mojej povinnosti ma nútilo neustále nad vecami dumať a kalkulovať. Bola som naozaj nečestná! Tiež som si uvedomila, že aby bola akákoľvek povinnosť, ktorú človek koná, vykonaná dobre, musí sa konať podľa pravdy-princípov. Ak niekto koná nerozvážne a bez princípov a zdrží tým prácu, musí za to niesť zodpovednosť. To platí nielen pre povinnosť vodcu, ale pre každú povinnosť, ktorú človek koná. Tak som sa modlila k Bohu: „Bože, moja neustála túžba vyhýbať sa svojej vodcovskej povinnosti nie je v súlade s Tvojimi úmyslami. Už sa viac nechcem vyhýbať zodpovednosti. Prosím Ťa, daj mi vieru a silu potrebnú na to, aby som túto povinnosť niesla.“ Potom som sa vo svojich povinnostiach stala iniciatívnejšou, aktívne som sa zúčastňovala práce na evanjeliu, oboznamovala som sa s detailmi práce a sledovala a dohliadala na záležitosti. Keď som sa takto istý čas snažila, práca na evanjeliu dosiahla určitý pokrok.

V júli 2023 bola cirkev vystavená zatýkaniu zo strany ČKS a zatkli mnohých bratov a sestry. Medzi nimi bol aj Judáš, ktorý prezradil mená 32 ľudí, a dokonca polícii ukázal domy týchto bratov a sestier. Bola som zúrivá. Keď som pomyslela na prácu, ktorú potom bude treba vykonať, cítila som sa trochu ustarane a premýšľala som: „Zapredali toľkých bratov a sestry. Ako mám zvládnuť následky tohto? Ak to nezvládnem dobre a knihy Božieho slova sa poškodia alebo zatknú ďalších bratov a sestry, bude to vážny priestupok!“ Premýšľanie o týchto veciach ma veľmi znervózňovalo a cítila som, že riziká, ktoré nesie vodca, sú naozaj veľmi veľké. Našťastie, Yang Xin riešila následky so mnou. Svoje povinnosti konala dlhšie ako ja a keďže ona viedla, tlak na mňa bol o niečo menší. Na moje prekvapenie však Yang Xin len o pár dní neskôr mala istú naliehavú záležitosť a musela odísť. Spanikárila som a premýšľala som: „Ako mám zvládnuť všetku túto prácu sama? Ak to nezvládnem dobre a spôsobím škodu, všetka vina padne na mňa!“ Srdce mi zovrela ľútosť a pomyslela som si: „Keby som túto povinnosť neprijala, nemusela by som niesť takú veľkú zodpovednosť.“ Ale teraz nebol nikto iný, kto by riešil následky, a ja som nemohla jednoducho nechať prácu bez dozoru. Pomodlila som sa teda k Bohu s prosbou, aby ochránil a upokojil moje srdce, a povedala som Mu: „Bože, nemôžem túto prácu len tak ignorovať. Musím urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som ju posunula vpred. Prosím Ťa, odstráň tento strach v mojom vnútri a daj mi vieru.“

Potom som neustále upadala do tohto stavu. Na jednej strane som chcela dobre konať svoju povinnosť, ale na druhej strane som sa bála, že ak veci zle zvládnem, poškodím prácu, čo by bol priestupok, za ktorý by som niesla zodpovednosť. Bola som veľmi utrápená, a tak som hľadala Božie slová, ktoré by som si mohla prečítať. Jeden úryvok sa ma naozaj dotkol. Všemohúci Boh hovorí: „Nie náhodou sú antikristi schopní konať svoju povinnosť – absolútne ju konajú s vlastnými úmyslami a cieľmi a túžbou získať požehnania. Bez ohľadu na to, akú povinnosť konajú, ich cieľ a postoj sú samozrejme neoddeliteľné od získania požehnaní, dobrého konečného osudu a dobrých vyhliadok a osudu, na ktoré myslia a ktorými sa zaoberajú vo dne v noci. Sú ako obchodníci, ktorí nehovoria o ničom inom len o svojej práci. Všetko, čo antikristi robia, sa spája so slávou, ziskom a postavením – všetko sa spája so získaním požehnaní, vyhliadok a osudu. Hlboko v srdci sú plní takýchto vecí; to je prirodzenosť-podstata antikristov. Práve pre takúto prirodzenosť-podstatu sú ostatní schopní jasne vidieť, že ich definitívnym koncom je, že budú vyradení.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Siedma časť)) Z Božích slov som si uvedomila, že antikristi pri konaní svojich povinností v Božom dome vždy zvažujú svoje vlastné záujmy. Kladú veľký dôraz na svoj výsledok a konečný osud. Kedykoľvek ich niečo ohrozí, vždy si zvolia ochranu vlastných záujmov, nechajú si únikovú cestu a voči svojej povinnosti nemajú žiadnu vernosť. Správala som sa presne ako antikrist. Neustále som premýšľala o tom, ako sa vyhnúť zodpovednosti a ako si zabezpečiť dobrý výsledok a konečný osud, namiesto toho, aby som myslela na prácu cirkvi. Keď bola cirkev vystavená zatýkaniu zo strany ČKS, bála som sa, že budem braná na zodpovednosť, ak následná práca bude zle zvládnutá, a že ak spôsobím značnú škodu, nebudem mať dobrý výsledok. V dôsledku toho som cúvla. Keď som videla, že Yang Xin odišla a ja som na túto prácu zostala sama, ešte viac som sa znepokojila, pretože som cítila, že ak veci nezvládnem dobre, všetka vina padne na mňa, a tak som oľutovala, že som prijala túto vodcovskú povinnosť. Dobre som si uvedomovala, že je v tejto kritickej chvíli naliehavé, aby som ako cirkevná vodkyňa zvládla prácu na riešení následkov, ale ja som aj tak neustále uprednostňovala svoje vlastné záujmy a zvažovala klady a zápory. Hneď ako som videla, že môj výsledok a konečný osud by mohli byť ohrozené, chcela som si nechať únikovú cestu. Videla som, aká som bola sebecká a opovrhnutiahodná a ako sa moja povaha presne zhodovala s povahou antikrista. Vedela som, že ak sa nebudem kajať a nezmením sa, nakoniec ma Boh zjaví a vyradí. Potom som sa modlila k Bohu: „Bože, už sa ďalej nechcem sústreďovať na svoje vlastné záujmy. Som ochotná niesť toto bremeno.“

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov: „Niektorí ľudia neveria, že Boží dom môže zaobchádzať s ľuďmi spravodlivo. Neveria, že Boh vládne vo svojom dome a že tam vládne pravda. Veria, že bez ohľadu na to, akú povinnosť človek vykonáva, ak sa v nej vyskytne problém, Boží dom sa s týmto človekom okamžite vysporiada, zbaví ho práva vykonávať túto povinnosť, pošle ho preč alebo ho dokonca vyčistí z cirkvi. Naozaj fungujú veci takto? Určite nie. Boží dom zaobchádza s každým človekom podľa pravdy-princípov. Boh je spravodlivý vo svojom zaobchádzaní s každým človekom. Nepozerá sa len na to, ako sa človek správa v jednom konkrétnom prípade; pozerá sa na prirodzenosť-podstatu človeka, na jeho úmysly, na jeho postoj a najmä na to, či je človek schopný sebareflexie, keď urobí chybu, či má výčitky svedomia a či dokáže preniknúť do podstaty problému na základe Jeho slov, porozumieť pravde, nenávidieť seba samého a skutočne činiť pokánie. Ak niekomu chýba tento správny postoj a je úplne poškvrnený osobnými úmyslami, ak je plný ľstivých plánov a odhalení skazených pováh, a keď sa vyskytnú problémy, utieka sa k pretvárke, rafinovanosti a sebaospravedlňovaniu a tvrdohlavo odmieta uznať svoje činy, potom takýto človek nemôže byť spasený. Vôbec neprijíma pravdu a bol úplne zjavený. Ľudia, ktorí nie sú správni a nedokážu ani v najmenšom prijať pravdu, sú v podstate pochybovači a možno ich len vyradiť. … Povedzte Mi, ak človek urobil chybu, ale je schopný pravého porozumenia a je ochotný činiť pokánie, nedal by mu Boží dom šancu? Ako sa Boží šesťtisícročný plán riadenia chýli ku koncu, je toľko povinností, ktoré treba vykonať. No ak nemáš svedomie ani rozum a nevenuješ sa svojej riadnej práci, ak si získal príležitosť vykonávať povinnosť, ale nevieš si ju vážiť, ani v najmenšom sa neusiluješ o pravdu a nechávaš si ujsť najlepší čas, potom budeš zjavený. Ak si neustále povrchný pri vykonávaní svojej povinnosti a vôbec sa nepodriaďuješ, keď čelíš orezávaniu, bude ťa Boží dom stále používať na plnenie povinnosti? V Božom dome vládne pravda, nie satan. Boh má posledné slovo vo všetkom. Je to On, kto koná dielo spásy človeka, je to On, kto má nad všetkým zvrchovanosť. Netreba, aby si analyzoval, čo je správne a čo nesprávne, musíš len počúvať a podriadiť sa. Keď čelíš orezávaniu, musíš prijať pravdu a byť schopný napraviť svoje chyby. Ak tak urobíš, Boží dom ťa nezbaví práva vykonávať povinnosť. Ak sa vždy bojíš, že budeš vyradený, vždy sa vyhováraš, vždy sa ospravedlňuješ, je to problém. Ak dáš ostatným najavo, že ani v najmenšom neprijímaš pravdu a že si neprístupný rozumu, máš problém. Cirkev sa s tebou bude musieť vysporiadať. Ak vôbec neprijímaš pravdu pri vykonávaní svojej povinnosti a vždy sa bojíš, že budeš odhalený a vyradený, potom je tento tvoj strach poškvrnený ľudským úmyslom a skazenou satanskou povahou a podozrievavosťou, ostražitosťou a nepochopením. Ani jeden z týchto postojov by človek nemal mať.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že Boh je ku každému spravodlivý a Boží dom tiež s každým zaobchádza podľa pravdy-princípov. Nikto nie je odsúdený alebo vyradený za jednu chybu. Spomenula som si, že keď som predtým konala vyčisťovaciu prácu, konala som na základe svojej arogantnej povahy a nesprávne som niekoho posúdila bez dodržiavania princípov. Neskôr som si uvedomila svoju chybu a hlboko som ju oľutovala, ale cirkev ma neprepustila ani nevyradila len preto, že som urobila tú jednu chybu. Videla som, že robiť chyby samo o sebe nie je desivé a že dôležité je, či človek dokáže prijať pravdu a úprimne sa kajať po tom, ako nejakú urobí. Niektorí ľudia sú zjavení ako antikristi nie preto, že urobili jedinú chybu, ale preto, že pri konaní svojich povinností nedodržiavajú požiadavky ani princípy Božieho domu a konajú nerozvážne. Nielenže sa ani po prijatí duchovného spoločenstva a pomoci nezmenia, ale aj odmietajú počúvať a hádajú sa. Trvajú si na svojom a tým vážne vyrušujú prácu cirkvi. Až po ich absolútnom odmietnutí konať pokánie sú vypudení. Niektorí bratia a sestry tiež páchajú priestupky, ale sú schopní hľadať pravdu a nájsť koreň svojho odolávania Bohu, úprimne sa kajať a zmeniť sa a konať svoje povinnosti podľa pravdy-princípov. Boží dom takýchto ľudí stále povyšuje a používa. Videla som, že Boh dáva každému mnoho šancí na pokánie a že Božia podstata je spravodlivá a verná. Vedela som, že už viac nemôžem byť ostražitá voči Bohu ani sa vyhýbať svojim povinnostiam.

Neskôr sa môj postoj pri konaní povinností zlepšil a cirkev vybrala ďalšiu sestru, aby so mnou spolupracovala. Nedlho potom som počula, že zatkli asi dvadsať ďalších bratov a sestier a že polícia ich prišla varovať a nútila ich podpísať „Tri vyhlásenia“. Keď som počula túto správu, opäť som sa zľakla a mala som obavy, že ak práca na následkoch nebude dobre zvládnutá, budem braná na zodpovednosť. Keď som mala tieto myšlienky, uvedomila som si, že nie som v správnom stave, a tak som sa v srdci pomodlila k Bohu. Spomenula som si na Božie slová: „Ľudia by mali urobiť všetko pre to, aby dosiahli to, čo môžu; na Bohu je urobiť ostatné, uplatniť svoju zvrchovanosť, ovládať a usmerňovať. Tým sa zaťažujeme najmenej. Stojí za nami Boh. Nemáme len Boha vo svojom srdci, ale máme aj skutočnú vieru. Nie je to duchovná podpora; v skutočnosti je Boh v tme a stojí po boku ľudí, je vždy v ich prítomnosti. Vždy, keď ľudia niečo robia alebo konajú nejakú povinnosť, On sa pozerá; je tam, aby ti kedykoľvek a kdekoľvek pomohol, stará sa o teba a ochraňuje ťa. Ľudia by mali urobiť všetko pre to, aby dosiahli to, čo by mali dosiahnuť. Pokiaľ si to uvedomuješ, cítiš vo svojom srdci, vidíš v Božích slovách, pripomínajú ti to ľudia okolo teba alebo ti Boh dáva akýkoľvek signál alebo znamenie, ktoré ťa informuje, že toto je niečo, čo by si mal robiť, že je to Božie poverenie pre teba, potom by si mal splniť svoju povinnosť a nie nečinne sedieť alebo sa postranne prizerať. Nie si robot, máš myseľ a myšlienky. Keď sa niečo stane, rozhodne vieš, čo by si mal urobiť, a určite máš pocity a vedomie. Aplikuj teda tieto pocity a vedomie na aktuálne situácie, ži ich a premieňaj ich na svoje skutky, a takým spôsobom budeš mať svoju povinnosť splnenú. Čo sa týka vecí, o ktorých môžeš vedieť, mal by si praktizovať podľa pravdy-princípov, ktorým rozumieš. Týmto spôsobom robíš maximum a vynakladáš všetko úsilie, aby si konal svoju povinnosť.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (21)) Božie slová mi dali vieru a silu. Prvé, čo som musela urobiť, bolo prevziať svoje zodpovednosti, urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som chránila záujmy Božieho domu, ochrániť bezpečnosť bratov a sestier a čo najviac minimalizovať straty. Toto bola moja zodpovednosť. Už som nemohla byť taká sebecká a opovrhnutiahodná a sústrediť sa len na svoju vlastnú budúcnosť a konečný osud. Keď som si spomenula, ako som sa vždy snažila chrániť samu seba a vyhýbať sa zodpovednosti, uvedomila som si, že tentoraz musím praktizovať pravdu a mať odvahu prevziať zodpovednosť. Aj keby som počas toho urobila nejaké odchýlky, musela som niesť zodpovednosti, ktoré mi patrili. Pri niektorých komplikovaných záležitostiach, kde som si nebola istá správnym postupom, som mohla vyhľadať vyššie vedenie, a ak sa v mojej práci vyskytli chyby alebo medzery, musela som ich zhrnúť a včas napraviť. Neskôr som spolu so svojou partnerskou sestrou pracovala na riešení následkov, viedli sme duchovné spoločenstvo o Božích úmysloch s bratmi a sestrami a diskutovali sme o tom, ako si počas tohto ťažkého obdobia plniť povinnosti. Bratia a sestry aktívne spolupracovali a následná práca bola rýchlo dokončená.

Teraz už viac nepremýšľam o svojich vlastných záujmoch, výsledku a konečnom osude, ako som to robila predtým. Namiesto toho z celého srdca konám svoje povinnosti a moje srdce cíti oveľa väčší pokoj. Bez toho, aby som prešla týmto zjavením, by som nespoznala svoju satanskú povahu ani nesprávne názory za svojím úsilím. Ďakujem Bohu za to, že ma viedol pri učení sa týchto lekcií!