V decembri 2020 som prijala dielo posledných dní Všemohúceho Boha. O niekoľko mesiacov neskôr ma zvolili za vedúcu farnosti. V kostole ma čakalo veľa práce a nevyriešených problémov. Nadšene som sa do toho pustila. Po chvíli som sa v cirkevnej práci lepšie vyznala, ale stále som narážala na množstvo problémov. Mnoho nováčikov nechodilo na stretnutia pravidelne. Niektorých ovplyvnili internetové fámy, niektorí nerozumeli pravdám o víziach a mali nevyriešené náboženské predstavy, íní zas nemohli chodiť pravidelne na stretnutia, pretože boli zamestnaní prácou. Počas našich duchovných spoločenstiev som sa úporne snažila venovať otázke Božej vôle, aby som im pomohla prekonať ťažkosti, ale ich problémy zotrvávali. Veľmi ma to frustrovalo. Neustále som sa sama seba pýtala, prečo moja tvrdá práca ešte stále nepriniesla ovocie. Prečo sa nášmu kostolu nedostávalo Božieho požehnania? Bratia a sestry mali toľko ťažkostí a ani početné duchovné spoločenstvá im nepomohli. Žeby som sa na vedenie druhých nehodila? Vyčítala som si: Za všetko môžem ja. Ak by som prijala zodpovednosť a odstúpila, mohol ich viesť niekto iný a práca by mala väčší úspech. Začala som byť skleslá, pasívna vo svojej povinnosti a len som čakala na to, kým ma vyhodia. Dokonca som si myslela, že mi tieto ťažkosti Boh pripravil, aby ma odhalil a nechal zlyhať a pravdepodobne ma už opustil. Tá myšlienka ma desila. Vari ma Boh opustil? Modlila som sa a hľadala, ale stále som nerozumela Božej vôli. Myšlienka na to, že ma Boh opustil, sa mi občas stále vynárala. Celý čas som sa cítila skleslo, vyčerpane a slabo. Naozaj som sa bála, cítila som, že už nemám dielo Ducha Svätého.

V kostole chýbalo niekoľko skupinových vedúcich, a tak nadriadený navrhol nejakých nováčikov. Bez dôkladnejšieho skúmania som ich rovno vymenovala. Najprv všetci tvrdili, že sa chcú ujať svojej povinnosti, ale keď oficiálne začali, jeden vravel, že musí pracovať a nestíha, a tak už na to nemá, a druhý meškával na stretnutia z rodinných dôvodov, a tiež nedokázal robiť svoju prácu. Nakoniec som rozhodla, že nateraz žiaden z nich nie je vhodným adeptom na skupinového vedúceho. Tvrdo som pracovala na vyriešení ťažkostí v práci, no výsledky už nejakú dobu neprichádzali. Vtedy som tie zlyhania už nebola schopná znášať. Bola som vážne negativistická a bála som sa čeliť príchodu každého nového dňa. Už som viac nechcela pracovať pre farnosť, pretože som drela a aj tak som nič nedosiahla. Myslela som si, že mi Boh túto situáciu pripravil, aby odhalil moju neschopnosť, ale nechcela som upadnúť do takého stavu zmýšľania. Nechcela som, aby ma odhalil a odvrhol, pretože moja povinnosť neprinášala výsledky.

Raz som počas duchovných pobožností natrafila na „Princípy priznania zodpovednosti a odstúpenia“: „Falošný vodca alebo pracovník, ktorý neprijíma pravdu ani nevykonáva skutočnú prácu a ktorý bol na určitú dobu zbavený diela Ducha Svätého, musí prijať zodpovednosť a odstúpiť.“ (170 princípov praktizovania pravdy) Po tomto som bola ešte negativistickejšia. Čo mám robiť? Nevyriešila som kostolu žiadne problémy, tak som bola falošným vodcom. Mám prijať svoju zodpovednosť a odstúpiť, aby ma nahradil niekto kompetentný? Venovala som sa cirkevnej práci už tri mesiace, ale stále som nevyriešila problémy v kostole. A v tej situácii som stále nerozumela Božej vôli a nerobila pokroky. Nerozumela som ani Bohu. Obávala som sa, že si ostatní pomyslia, aká som negativistická, a budú mi myšlienky na odstúpenie vyčítať.

Toto som počas jedného stretnutia našla v Božích slovách: „Si obyčajný človek. Musíš prejsť mnohými zlyhaniami, mnohými obdobiami zmätenosti, mnohými chybami v úsudku a mnohými odchýlkami. To môže naplno odhaliť tvoju skazenú povahu, tvoje slabosti a nedostatky, tvoju nevedomosť a hlúposť, a to ti umožní preskúmať a spoznať samého seba. Spoznáš Božiu všemohúcnosť, plnú múdrosť a Jeho povahu. Získaš od Neho pozitívne veci, pochopíš pravdu a vstúpiš do reality. Medzi tvojimi skúsenosťami sa nájde mnoho vecí, ktoré sa nebudú vyvíjať podľa tvojich predstáv, z čoho sa budeš cítiť bezmocne. Vtedy musíš hľadať a čakať; v každej záležitosti musíš od Boha získať odpoveď a z Jeho slov pochopiť základnú podstatu každej záležitosti a podstatu každého druhu človeka. Takto sa správa obyčajný, normálny človek.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vážiť si Božie slová je základom viery v Boha) Boh je neuveriteľne múdry. Nanovo som porozumela tomu, ako Boh koná svoje dielo. Pochopila som, že každý si vo svojej povinnosti musí prejsť zlyhaniami a prekážkami, a Božou vôľou bolo priviesť ma prostredníctvom tohto všetkého k hľadaniu pravdy, aby som vyriešila svoju skazenosť. Vo svojej povinnosti som narazila na ťažkosti a zažila zlyhania, ale nehľadala som pravdu ani Božiu vôľu. Vždy som len myslela na odstúpenie, pretože som mala pocit, že som neúspešná a nekonám ako vodca. Ani som sa neodvážila ostatným povedať o svojom skutočnom stave. Bola som naozaj nevedomá. Nerozumela som Božej vôli ani tomu, prečo by to Boh dopustil. Z Božích slov som pochopila, že som len obyčajný človek, a tak je normálne, že vo svojej povinnosti zažívam ťažkosti a zlyhania. V tom bola Božia vôľa. Tak som sa teda zdôverila bratom a sestrám o svojom aktuálnom stave a vyhľadala ich pomoc. Povedala som aj to, že som zamýšľala priznať si zodpovednosť a odstúpiť. Neopovrhovali mnou, ale pomohli a povzbudili ma a viedli sme duchovné spoločenstvo o Božích slovách. Skutočne ma to dojalo.

Prečítali mi niekoľko slov Všemohúceho Boha. Boh hovorí: „Počas zakúšania Božieho diela nezáleží na tom, koľkokrát si zlyhal, padol, ako často ťa Boh orezával, zaoberal sa tebou alebo ťa odhalil – nie sú to zlé veci. Bez ohľadu na to, ako si orezávaný alebo ako sa tebou zaoberá, či už sú to vedúci, pracovníci alebo tvoji bratia či sestry – to všetko sú dobré veci. Musíš si zapamätať toto: bez ohľadu na to, ako veľmi trpíš, v skutočnosti máš z toho úžitok. Každý, kto má skúsenosti, to môže potvrdiť. Nech sa deje čokoľvek, keď si orezávaný, niekto sa tebou zaoberá alebo ťa odhalí, je to vždy dobrá vec. Nie je to odsúdenie. Je to Božia spása a pre teba tá najlepšia príležitosť, ako spoznať sám seba. Do tvojich životných skúseností to môže vniesť zmeny. Bez nich nebudeš mať príležitosť, podmienky ani priestor na to, aby si mohol dospieť k pochopeniu pravdy o svojej skazenosti. Ak skutočne pochopíš pravdu, dokážeš vydolovať skazené veci ukryté v hlbinách svojho srdca a ak ich dokážeš jasne rozoznať, potom je to dobré. Vyrieši sa tým hlavný problém vstupu do života a veľmi to pomôže pri zmene povahy. Schopnosť skutočne spoznať seba samého je pre teba najlepšou príležitosťou napraviť svoje spôsoby a stať sa novým človekom; je to pre teba najlepšia príležitosť získať nový život. Keď naozaj spoznáš seba samého, uvidíš, že keď sa pravda stane životom človeka, je to ozaj vzácne, a budeš žízniť po pravde, budeš ju praktizovať a vstúpiš do reality. To je niečo úžasné! Ak sa tejto príležitosti dokážeš chopiť, úprimne sa nad sebou zamyslíš a získaš o sebe skutočné poznanie, potom vždy, keď zlyháš alebo padneš, budeš sa môcť uprostred negativity a slabosti opäť postaviť. Keď raz prekročíš tento prah, budeš schopný urobiť veľký krok vpred a vstúpiš do pravdy-reality.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ak má človek získať pravdu, musí sa učiť od ľudí, záležitostí a vecí v blízkom okolí) „Božia spása ľudstva je spásou tých, ktorí milujú pravdu, spásou tej časti ľudí, ktorá má vôľu a odhodlanie, a tej časti, ktorá v srdci túži po pravde a spravodlivosti. Odhodlanie človeka je tá jeho časť v srdci, ktorá túži po spravodlivosti, dobre a pravde a má svedomie. Boh túto časť ľudí zachraňuje a prostredníctvom toho mení ich skazenú povahu, aby pochopili a získali pravdu, aby sa ich skazenosť očistila a pretvorila sa ich životná povaha. Ak v sebe tieto veci nemáš, nemôžeš byť spasený. … Prečo sa hovorí, že Peter je ovocie? Pretože sú v ňom hodnotné veci, veci hodné zdokonalenia. Vo všetkom hľadal pravdu, bol rozhodný a mal pevnú vôľu; mal rozum, bol ochotný znášať ťažkosti a vo svojom srdci miloval pravdu; neopustil to, čo sa malo udiať, a zo všetkého sa dokázal poučiť. To všetko sú silné stránky. Pokiaľ nemáš žiadnu z týchto silných stránok, je to problém. Nebude pre teba ľahké získať pravdu a byť spasený. Ak nevieš získať skúsenosť alebo ju nemáš, nedokážeš vyriešiť ťažkosti iných ľudí. Keďže nedokážeš praktizovať a zažívať Božie slová a netušíš, čo si počať, keď sa ti niečo prihodí, pretože sa rozrušíš a rozplačeš, keď sa stretneš s problémami, a pretože sa stávaš negatívnym a utekáš, keď utrpíš nejaký menší neúspech, a nedokážeš reagovať správnym spôsobom – pre toto všetko nie je možné, aby si získal vstup do života.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Po prečítaní sa so mnou jedna sestra podelila o toto: „Nech čelíme akýmkoľvek prekážkam a zlyhaniam, musíme sa modliť a hľadať Božiu vôľu a nevzdávať sa pravdy a našej povinnosti. Vzdať sa povinnosti nie je cesta k vyriešeniu problému. Iba prostredníctvom ťažkostí a problémov, s ktorými sa v našej povinnosti stretávame, sa odhaľuje naša skazenosť a nedostatky, vďaka čomu sa môžeme skutočne spoznať. Bez týchto skúseností by sme iste svoju skazenosť a nedostatky neuvideli. Ako by sme sa potom mohli zmeniť? Zažiť zlyhanie a potknutia nie je niečo zlé. Vtedy by sme mali vyhľadať pravdu a poučiť sa – musíme Bohu rozumieť. Ak uprostred ťažkostí odstúpime a vzdáme sa povinnosti, ako by sme mohli zažiť Božie dielo a usilovať sa o spásu? Aké svedectvo by sme podali? Boh od nás nevyžaduje veľa. Ak sme odhodlaní vyriešiť svoje problémy a útrapy a úprimne sa modlíme a hľadáme pravdu, Boh nás bude viesť a pomôže nám.“ Sestrino duchovné spoločenstvo ma naozaj osvietilo. Uvedomila som si, že zažiť zlyhania a prekážky je Božou láskou a je to dobrá príležitosť, aby som hľadala pravdu a poučila sa z chýb. Myslela som na Petra, ktorý si za svoj život prešiel mnohými skúškami, zušľachtením, nezdarmi a pádmi. Niekedy trpel telesnou slabosťou, ale nikdy nestratil vieru v Boha. Vytrvalo sa usiloval o pravdu a hľadal Božiu vôľu, aby vynahradil, čo mu chýbalo. Nakoniec porozumel pravde a spoznal Boha, dosiahol podriadenosť a lásku k Bohu. Musím byť silná a rozhodná ako Peter, predstúpiť pred Boha v modlitbe a pri prekážkach a zlyhaniach hľadať Jeho vôľu, a namiesto nepochopenia a obviňovania Boha sa zamyslieť nad svojimi nedostatkami.

Raz som si počas duchovných pobožností prečítala úryvok z Božích slov, vďaka ktorému som trochu porozumela Božej vôli. Všemohúci Boh hovorí: „Ľudia sa musia naučiť počúvať Božie slová a porozumieť Jeho srdcu. Nesmú Boha chápať nesprávne. V skutočnosti v mnohých prípadoch pramenia obavy ľudí z ich vlastných sebeckých záujmov. Všeobecne povedané, je to strach, že nedosiahnu žiadny výsledok. Stále premýšľajú: ‚Čo ak ma Boh obnaží, zavrhne a odmietne?‘ To je tvoj nesprávny výklad Boha; sú to len tvoje jednostranné dohady. Musíš prísť na to, aký je Boží úmysel. Keď obnažuje ľudí, nie je to preto, aby ich odvrhol. Obnažuje ich preto, aby odhalil ich nedostatky, chyby a ich prirodzenosti-podstaty, aby spoznali sami seba a boli schopní pravého pokánia; z tohto dôvodu sú ľudia obnažovaní, aby mohli vo svojom živote rásť. Bez čistého pochopenia sú ľudia náchylní nesprávne interpretovať Boha a stávajú sa negatívnymi a slabými. Môžu dokonca podľahnúť zúfalstvu. V skutočnosti to, že ťa Boh obnaží, nemusí nevyhnutne znamenať, že budeš odvrhnutý. Má ti to pomôcť spoznať tvoju vlastnú skazenosť a primäť ťa k pokániu. Keďže ľudia sú často vzdorovití a nehľadajú riešenie v pravde, keď sa odhalí ich skazenosť, Boh musí uplatňovať disciplínu. A tak niekedy obnažuje ľudí, odhaľuje ich škaredosť a úbohosť, aby spoznali samých seba, čo pomáha ich životu rásť. Obnažovanie ľudí má dva rôzne dôsledky: pre zlých ľudí obnaženie znamená, že sú odvrhnutí. Pre tých, ktorí sú schopní prijať pravdu, je to pripomenutie a varovanie; sú prinútení zamyslieť sa nad sebou, pochopiť svoj skutočný stav a prestať byť svojhlaví a bezohľadní, pretože pokračovať takto by bolo nebezpečné. Takýmto obnažovaním ľudí sa im má pripomenúť, aby pri plnení svojich povinností neboli zmätení a nedbalí, nebrali veci vážne, neuspokojili sa len s niekoľkými výsledkami a nemysleli si, že svoje povinnosti splnili na prijateľnej úrovni, hoci v skutočnosti, v meradle Božích požiadaviek, zďaleka nedosahujú požadovanú úroveň, a napriek tomu sú stále spokojní a nazdávajú sa, že sa im darí. Za takýchto okolností bude Boh ľudí disciplinovať, varovať a upozorňovať. Niekedy Boh obnaží ich škaredosť – čo má zrejme slúžiť ako pripomienka. V takýchto chvíľach by si sa mal nad sebou zamyslieť: ak si takto plníš svoje povinnosti, je to nepostačujúce, je v tebe vzdorovitosť a príliš veľa negatívnych prvkov. Všetko, čo robíš, je povrchné, a ak sa stále nekajáš, právom by si mal byť potrestaný. Z času na čas, keď ťa Boh disciplinuje alebo ťa obnaží, nemusí to nevyhnutne znamenať, že budeš odvrhnutý. K tejto záležitosti treba pristupovať správne. Aj keď budeš odvrhnutý, mal by si to prijať, podriadiť sa tomu a poponáhľať sa, aby si sa zamyslel a činil pokánie.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Jedine praktizovaním pravdy a poslúchaním Boha možno dosiahnuť zmenu povahy) Božie slová mi ukázali, že Jeho zámer pri odhaľovaní ľudí nie je ich odvrhnúť, ale dať im možnosť uvedomiť si svoju skazenosť a nedostatky, aby sa mohli usilovať o pravdu, vyriešiť svoje problémy a v živote napredovať. Začala som o sebe uvažovať. Pri rôznych ťažkostiach a problémoch som nehľadala Božiu vôľu a nepremýšľala o nej ani o sebe, vďaka čomu by som sa mohla z problémov poučiť. Myslela som len na to, že Boh používal tieto situácie, aby ma odhalil a odvrhol, a že nie som vhodná na pozíciu vodcu a mala by som skončiť. Nerozumela som Bohu. Potom som si uvedomila, že sa v práci nevyriešilo toľko problémov najmä preto, lebo som do svojej povinnosti nevkladala srdce. Vždy som mala pocit, že som zavalená povinnosťami, ale v práci mi chýbalo smerovanie a ciele. Robila som, čo mi napadlo, bez snahy o výsledok. Niektorých ľudí zavádzali klebety a ja som neskúmala, aké aspekty pravdy s nimi mám prebrať, aby som im pomohla vyriešiť ich predstavy a aby vedeli rozoznávať klebety a stáť pevne na pravej ceste. A pri rozvíjaní ľudí som nehľadala princípy ani som jasne nerozumela ich skutočným okolnostiam, ale konala som slepo. V dôsledku toho som ani v tomto ohľade nič nedosiahla. Pri polievaní nováčikov som sa vopred nezamýšľala nad aspektmi pravdy, ktoré by im pomohli vyriešiť problémy, čo mi taktiež neprinieslo skutočné výsledky. Hoci to navonok vyzeralo, že tvrdo pracujem, nebola som pozorná a nevyhodnocovala som problémy v práci včas, a tak som nič nedocielila. Nielenže som sa nad sebou nezamyslela a nerozumela si, ani som nehľadala pravdy, do ktorých by som mala vstúpiť. Moja prvá reakcia bola hodiť zodpovednosť na Boha v domnienke, že ma úmyselne odhaľuje a vrhá na mňa zlé svetlo. Neustále som šomrala a vyhýbala sa zlyhaniam a prekážkam. Chcela som, aby bola moja cesta stále ľahká, aby mi išlo všetko hladko ako po masle. Nepochopila som Boha a vinila som Ho už pri najmenšej ťažkosti. Ako by som mohla zažiť Božie dielo a konať si svoju povinnosť dobre? Bola som naozaj nerozumná. Tak by sa stvorená bytosť nemala správať. Keď som si to uvedomila, pocítila som veľkú ľútosť a pomodlila sa k Bohu: „Bože, túto situáciu si pripravil ako lekciu, aby som mohla v živote rásť, ale neporozumela som Tvojej vôli – nepochopila som Ťa. Som taká vzdorovitá. Prosím, veď ma a pomôž mi porozumieť mojej skazenej povahe.“

Potom som si prečítala úryvok zo slov Všemohúceho Boha a vďaka nim som si porozumela. Boh hovorí: „Teším sa z tých, ktorí nepodozrievajú iných a mám rád tých, ktorí bez váhania prijímajú pravdu. Voči týmto dvom druhom ľudí prejavujem veľkú starostlivosť, pretože v Mojich očiach sú títo ľudia úprimní. Ak si nečestný, potom budeš obozretný a podozrievavý voči všetkým ľuďom a všetkým záležitostiam, a preto tvoja dôvera vo Mňa sa bude zakladať na podozrievaní. Takúto dôveru by som nemohol nikdy schváliť. Ak chýba skutočná dôvera, ešte viac ti chýba skutočná láska. A ak si náchylný pochybovať o Bohu a špekulovať o Ňom podľa svojej vlastnej vôle, potom si bezpochyby najnečestnejší zo všetkých ľudí. Mudruješ nad tým, či je Boh taký istý ako človek, neodpustiteľne hriešny, malomyseľný, neúprimný, bez úsudku, s chýbajúcim zmyslom pre spravodlivosť, oddaný taktike násilia, falošný a prefíkaný, ktorého teší zlo, temnota a podobne. Netkvie príčina toho, že ľudia takto zmýšľajú, v tom, že nemajú ani poňatia o tom, kto je Boh? Taká viera je nanajvýš hriešna! Niektorí dokonca veria, že tí, ktorí Mi robia radosť, sú tí istí, ktorí Mi lichotia a pochlebujú a že tí, ktorým takéto ‚schopnosti‘ chýbajú, nebudú v Božom dome vítaní a prídu o miesto v ňom. Je toto vaše jediné poznanie, získané počas všetkých tých rokov? Toto ste dosiahli? A čo sa týka znalostí o Mne, nezostávate len pri týchto nedorozumeniach, ale ešte horšie je vaše rúhanie voči Božiemu Duchu a urážanie nebies. Preto tvrdím, že takáto dôvera, akou je vaša, spôsobí iba to, že sa ešte viac vzdialite odo Mňa a budete voči Mne ešte vo väčšej opozícii.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako poznať Boha na zemi) Božie slová odhalili niečo, za čo sa veľmi hanbím. Keď som čelila zlyhaniam a prekážkam, podozrievala som Boha a nechápala Ho. Myslela som si, že je chladný a bezcitný ako ľudia, a že ak niekoho chce využiť, dovolí mu tešiť sa z Jeho milosti, ale inak ho vyženie, odhodí nabok a bude ignorovať. Pochybovala som o Bohu a podozrievala Ho na základe psychológie nespravodlivých. Bola som taká prefíkaná! Dlho som nebola veriacou, rozumela som len niekoľkým pravdám a mala veľa nedostatkov, ale bratia a sestry si ma predsa vybrali, aby som ich viedla. Dali mi možnosť praktizovať, aby som sa učila pravdu rýchlejšie a vstúpila do pravdy-reality. Hoci moja nepozornosť občas viedla k slabým výsledkom, kostol ma nezbavil funkcie. Ostatní mi pomáhali, povzbudzovali ma a viedli so mnou spoločenstvá o Božích slovách, viedli ma k pochopeniu Božej vôle a uvedomeniu si svojej skazenosti a nedostatkov. Všetkým, čo Boh pre mňa robil, ma rozvíjal a zachraňoval. Je taký láskavý a milý! No ja som na Boha striehla a podozrievala Ho. Ako to mohla byť skutočná viera v Boha? Satanov jed do mňa prenikol tak hlboko, že som stále verila jeho klamstvám ako: „Never nikomu, inak ťa zradí aj vlastný tieň“ či „Nemôžeš byť zlomyseľná, ale musíš byť na pozore“. Mala som sa na pozore voči všetkým, aj Bohu. To mi ukázalo, že s mojou ľstivou povahou je to skutočne veľmi vážne a pramenili odtiaľ všetky moje podozrenia a nepochopenie Boha. Čelila som ťažkostiam, pochybovala o Bohu a nerozumela Mu, ale Boh ma stále viedol, aby som pochopila pravdu a uvedomila si vlastné problémy. Cítila som Božiu lásku a to, aká skutočná je Jeho spása pre mňa. Predstúpila som pred Boha a modlila sa, pripravená sa Mu kajať a prestať žiť podľa svojej ľstivej povahy, ktorá podozrievala a nechápala Boha.

Potom som si prečítala úryvok z Božích slov: „Hoci si teraz ochotne plníš svoje povinnosti, prinášaš obete a vynakladáš svoje úsilie, ak máš v sebe ešte stále mylné predstavy, dohady, pochybnosti alebo sťažnosti vo vzťahu k Bohu, či dokonca vzdorovitosť a odpor voči Nemu, alebo ak používaš rôzne metódy a techniky, aby si sa proti Nemu postavil a odmietol Jeho zvrchovanosť nad tebou – ak tieto veci nevyriešiš, potom bude takmer nemožné, aby sa pravda stala tvojím pánom, a tvoj život bude vyčerpávajúci. Ľudia často bojujú a trýznia sa v týchto negatívnych stavoch, akoby sa topili v močiari, a stále sa zaoberajú myšlienkou dobra a zla. Ako môžu objaviť a pochopiť pravdu? Aby človek mohol hľadať pravdu, musí sa najprv podriadiť. Potom, po určitom období získaných skúseností, bude schopný získať určité osvietenie, a v tom momente je už ľahké pochopiť pravdu. Ak sa človek neustále snaží prísť na to, čo je správne a čo nie, a zamotá sa do toho, čo je pravda a čo lož, nemá šancu objaviť alebo pochopiť pravdu. A k čomu to bude, ak človek nikdy nedokáže pochopiť pravdu? Nepochopenie pravdy vedie k predstavám a nedorozumeniam o Bohu; keď človek nesprávne chápe Boha, pravdepodobne sa na Neho bude sťažovať. Keď tieto sťažnosti prepuknú, stanú sa odporom; odpor voči Bohu je vzdorom proti Nemu a vážnym priestupkom. Ak niekto spáchal veľa priestupkov, dopustil sa rôzneho zla a mal by byť potrestaný. Práve takéto veci vyplývajú z toho, že človek je donekonečna neschopný pochopiť pravdu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Hľadanie pravdy je jediný spôsob, ako objasniť predstavy a nedorozumenia o Bohu) Vtom sa ma zmocnil strach z toho, čo sa stalo. Ak by som naďalej žila v stave negativity, nehľadala pravdu a nezdôverila sa bratom a sestrám, stále by som žila podľa svojej ľstivej povahy a nechápala Boha. Potom by som Ho mohla ľahko obviňovať a vzdorovať Mu, čo by predstavovalo priestupok. Mohla by som dokonca páchať zlo a Bohu odporovať. To je nebezpečné! V tom čase, keď som Boha nechápala a pochybovala o Ňom, ma prakticky ovládal negatívny stav. Vždy som sa obávala odhalenia a odvrhnutia. Nemala som pocit slobody – bolo to únavné. Vo svojej povinnosti som len vynakladala úsilie a dokončovala úlohy. Len čo sa objavili problémy, nedokázala som Boha pochopiť a chcela som odísť. Práve Božie slová ma usmernili, aby som sa zverila ostatným, hľadala pravdu a uvedomila si svoju skazenú povahu. Inak by som si naďalej utvárala zlý obraz o Bohu a rozhodla sa zanechať svoju povinnosť. Následky by boli desivé.

Neskôr som čítala ďalší úryvok Božích slov, ktorý mi ukázal cestu praktizovania pri problémoch v cirkevnej práci. Boh hovorí: „Čo sa týka problémov, ktoré vznikajú v cirkvi, nenechajte sa naplniť ťažkými pochybnosťami. Počas procesu budovania cirkvi sú chyby nevyhnutné, ale keď sa stretáte s problémami, neprepadajte panike; miesto toho zachovajte pokoj a rozvahu. Nepovedal som vám to už? Často ku Mne prichádzaj a modli sa a Ja ti jasne ukážem svoje zámery.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 41. kapitola) Z Božích slov som pochopila, že narážať na rôzne ťažkosti nevyhnutne patrí k cirkevnej práci. Je to úplne normálne a Boh to dovolí. Keď čelíme ťažkostiam, stačí, keď sa úprimne pomodlíme a spoľahneme na Boha a On nás povedie vpred. Niektorí noví veriaci, ktorí práve prijali Božie dielo posledných dní, úplne nechápu pravdy o víziách a stále ich dokážu ovplyvniť klebety. Musela som sa viac spoliehať na Boha, pomocou Jeho slov odhaliť satanove ľsti a pomáhať novým veriacim zakoreniť sa na pravej ceste. Potom, čo som porozumela Božej vôli a vrátila sa k cirkevnej práci, som zhrnula chyby a problémy našej predchádzajúcej práce, vyzbrojila sa pravdami relevantnými pre problémy nových veriacich a počas duchovných spoločenstiev som im pomáhala sa nimi zaoberať. Čo sa týka rozvoja ľudí, najprv som hľadala princípy a modlila sa srdcom a potom som na stretnutiach pozorovala, kto spĺňa princípy pre rozvoj. Výber ľudí týmto spôsobom bol trochu presnejší.

Občas sa vo svojej povinnosti ešte stále stretávam s neúspechmi a ťažkosťami, ale dnes na nich nazerám z iného uhla pohľadu. Pýtam sa sama seba: Čo ma Boh chce v tejto situácii naučiť? Dbám na to, aby som sa modlila, čítala Božie slová a hľadala cestu praktizovania, a naučila som sa vyhľadávať pomoc od iných bratov a sestier. Ostatní poukazujú na moje problémy v práci a ja som schopná vidieť svoje chyby a nedostatky. Už viac neverím, že na mňa Boh vrhá zlé svetlo. Naopak, je to príležitosť zamyslieť sa nad sebou, spoznať sa a rásť v živote. Jedna sestra mi raz povedala: „Všimla som si, že si pri polievaní nových veriacich trpezlivejšia a keď narazíš na problémy, hľadáš Božiu vôľu lepšie ako kedysi.“ Tieto slová ma veľmi dojali. Aj keď to bola z mojej strany len malá zmena, mala som pravú osobnú skúsenosť, že Božia láska a spása ľudstva sú čisté a skutočné. Boh ma neustále usmerňuje a vedie – je po mojom boku. Moje odhodlanie plniť si svoju povinnosť a uspokojiť Ho je väčšie.