Narodil som sa do vidieckej rodiny. Keď som bol malý, boli sme takí chudobní, že obstarávanie jedla bolo pre nás bojom a všetci sa na nás pozerali zvrchu. V duchu som si vtedy hovoril: „Keď vyrastiem, zarobím kopu peňazí, rodine sa bude žiť lepšie a ani ľudia už potom na nás nebudú hľadieť zhora a posmievať sa nám.“ Krátko nato moja mama ochorela a museli sme minúť všetky svoje úspory. Priatelia a príbuzní si v obavách, že k nim prídeme po peniaze, navymýšľali výhovorky, aby sa nám vyhli. Presne vo chvíli, keď nám už dochádzali možnosti, nám moja teta zvestovala evanjelium o Pánovi Ježišovi. Mama sa po nájdení Pána zázračne uzdravila a bol to tiež začiatok mojej viery. Hoci som v tom čase bol ešte mladý, moje sny o bohatstve sa nikdy nezmenili. S úmyslom zarobiť viac peňazí a spraviť si meno som v trinástich začal na trhu predávať zápalky, cigarety a slnečnicové semiačka, v pätnástich som už rozostavoval stánky a v osemnástich som sa pustil do obchodovania s drevom. Keďže som však nemal dostatok kapitálu, brat ma raz zobral na návštevu spolužiaka z okresu, kde som si mal požičať peniaze. Keď som videl túto rodinu so všetkými ich spotrebičmi ako v horúce letné dni jedia melóny či používajú klimatizáciu, ovládla ma hlboká závisť. U nás doma sme nemali ani len ventilátor. Bez ohľadu na to, ako horúco bolo, mohli sme sa ovievať iba vejármi a smäd sme si hasili len vodou zo studne. Prečo sa naše rodiny natoľko líšili? Bohatým sa žilo dobre – kedy aj ja budem môcť žiť tak ako oni? Odvtedy sa moja túžba žiť na vrchole ešte zintenzívnila. Ani po svadbe mi však moja práca stále neprinášala veľa peňazí. S manželkou sme za prácou chodili inam a šliapali na rikši, aby sme si o čosi viac privyrobili bokom, no uplynuli roky a to, čo sme zarábali, stále sotva stačilo na to, aby sme hoc i ledva vyžili.

Bolo to vo februári 2000. Všimol som si, že niektorí ľudia zarábajú veľa peňazí ako obchodní zástupcovia v odevnom priemysle. Chcel som ísť do toho tiež a postupne som sa vypracoval až na generálneho zástupcu pre danú provinciu. Spočiatku ku mne s objednávkami neprichádzali žiadni zákazníci, a tak som v snahe predstaviť svoje produkty putoval od dverí k dverám. Aby som podnikanie rozbehol, o každú jednu vec som sa staral sám: nákup produktov, fakturácia zákazníkom, balenie a odosielanie objednávok… Pracoval som takmer 16 hodín denne a často som bol taký zaneprázdnený, že som sa nestihol ani najesť. Po niekoľkých rokoch tvrdej práce som ale konečne začal zarábať nejaké peniaze. Kúpil som si auto a dom a moji rovesníci, priatelia a rodinní príslušníci ku mne vzhliadali a chválili moje schopnosti. Všade, kam som prišiel, ma ľudia zdravili. Keď som na lunárny nový rok prišiel domov, všetci sa na mňa pozerali s obdivom a kdekoľvek som sa pohol, prezývali ma „veľký šéf“. Ich chvála ma naozaj tešila a cítil som, že všetko to utrpenie stálo za to. No keďže som celý rok v jednom kuse pracoval a jedol len veľmi nepravidelne, rozvinula sa u mňa vážna žalúdočná choroba, ktorá mi pri každom jedle spôsobovala prenikavú bolesť. V dôsledku mojej dlhodobej pracovnej vyťaženosti sa mi tiež poškodila jedna bedrová platnička, čo spôsobilo, že mi občas tŕpli ruky alebo som dostával kŕče. S úmyslom rozšíriť svoju firmu a zarábať ešte viac som svoje zdravotné ťažkosti odsunul na druhú koľaj a v podnikaní pokračoval. Občas som mal pocit, že to už moje telo neutiahne, no pri pohľade na to, ako tržby medziročne rastú a moja spoločnosť dosahuje čistý príjem viac ako milión jüanov ročne, som na svoj stav zabudol a pokračoval v práci. Jeden rok sa naša pobočka v oblasti predaja umiestnila na druhom mieste v krajine, už len na prémiách sme získali viac ako 300 000 jüanov a všetci ostatní zástupcovia sa na mňa pozerali so závisťou. Firma mi následne stanovila ešte vyšší predajný cieľ a požadovala, aby som sa usiloval o prvé miesto. Bol to cieľ, po ktorom som túžil aj ja, pretože so zlepšovaním svojho výkonu som viac zarábal a zvyšovali sa aj moje prémie. Kamkoľvek som sa pohol, sprevádzal ma obdiv ostatných a moja povesť sa ešte zlepšovala. V tom istom čase, čo som bol sám so sebou veľmi spokojný a usiloval sa o prvé miesto, sa však môj zdravotný stav zhoršoval. Moja žalúdočná choroba prepukávala znova a znova, často ma bolel chrbát a nemohol som dlho stáť. Keď som si do nemocnice prišiel po diagnózu, doktor mi povedal: „Máte poškodenú bedrovú platničku. Potrebujete viac odpočinku a nemali by ste príliš tvrdo pracovať. Ak sa mojich rád nebudete držať, je možné, že stlačenie nervov povedie k ochrnutiu.“ Bol som vtedy taký pracovne zaneprázdnený, tak kedy som si mal oddýchnuť? Ďalej som pracoval a svoje choré telo iba ťahal za sebou. Prvé, na čo som ráno pomyslel, bolo, ako zarobiť peniaze a po náročnom dni som často zaspal hneď, ako som hlavu položil na vankúš. Moja žena vravievala, že si peniaze cením viac ako život. Počas dňa ma zamestnávala práca, a tak som vtedy na svoje ťažkosti zabúdal, no keď som v noci ležal v posteli, nemohol som spať a v bolestiach som sa prehadzoval z boka na bok. Premýšľal som: „Zarobil som isté peniaze, žijem pohodlnejší život a užívam si obdiv okolia, no rozpadám sa, a to nemám ešte ani štyridsať. Ktovie, v akom stave budem, keď zostarnem.“ Bolesť, ktorú spôsobovali moje ochorenia, no tiež psychický tlak v spojení s klamstvami a vnútornými rozbrojmi v mojom pracovnom živote mi často prinášali neznesiteľné muky a vyčerpanie. Prečo mi moje bohatstvo neprinieslo šťastie? Necítil som žiadny vnútorný pokoj ani mier a nebolo nič, na čo by som sa skutočne mohol spoľahnúť. Naozaj som celý svoj život strávil prázdny, v bolestiach a v honbe za peniazmi a slávou? Bol toto ten život, ktorý som chcel?

Uprostred tej bolesti a zmätku sme v manželkou v roku 2009 prijali evanjelium Všemohúceho Boha posledných dní. Čítanie Božieho slova a žitie cirkevného života mi umožnili pochopiť, že Boh sa v posledných dňoch vtelil, aby vyjadril pravdy a vykonal dielo súdu a odstránenia ľudí, a že len tí, ktorí Jeho súd a odstránenie prijmú, môžu nájsť dobrý konečný osud. S manželkou sme o Božom diele posledných dní nabrali istotu veľmi rýchlo. Každý deň som dychtivo čítal Božie slovo a tešil som sa z polievania Jeho slovom a moje srdce sa naplnilo pokojom a radosťou. Nad jednou vecou som si ale vtedy lámal hlavu: „Kedysi som túžil len po bohatstve a šťastnom živote. Tak prečo mi môj zárobok namiesto šťastia priniesol iba prázdnotu a bolesť?“ Prečítal som si úryvok zo slov Všemohúceho Boha, ktorý môj zmätok vyriešil. Všemohúci Boh hovorí: „V tvojom srdci je obrovské tajomstvo, o ktorom si nikdy nevedel, pretože si žil vo svete bez svetla. Tvoje srdce a tvojho ducha uchvátil ten zlý. Tvoje oči sú zahalené tmou a nedokážeš vidieť ani slnko na oblohe, ani trblietavú nočnú hviezdu. Tvoje uši sú upchaté klamlivými slovami a nepočuješ ani hromový hlas Jahveho, ani zvuk vody tečúcej od trónu. Stratil si všetko, čo je právom tvoje, všetko, čo ti Všemohúci venoval. Vstúpil si do nekonečného mora nešťastia bez síl zachrániť sa, bez nádeje na prežitie, a všetko, čo robíš, je len zápas a náhlenie sa za čímsi… Od toho momentu až doteraz si bol odsúdený k tomu, aby ťa trápil ten zlý, ďaleko od požehnaní Všemohúceho, mimo dosahu Jeho zaopatrenia, a kráčal si nadol cestou, z ktorej niet návratu. … Nemáš poňatia, odkiaľ pochádzaš, ani prečo si sa narodil alebo prečo zomrieš. Na Všemohúceho sa pozeráš ako na cudzinca. Nepoznáš Jeho pôvod a nevšímaš si nič z toho, čo pre teba urobil. Všetko, čo pochádza od Neho, sa ti sprotivilo; nevážiš si to a nevidíš, akú to má hodnotu. Kráčaš bok po boku toho zlého odo dňa, keď si dostal zaopatrenie od Všemohúceho. Vydržal si tisícky rokov víchric a búrok a stojíš spolu s ním proti Bohu, ktorý bol kedysi zdrojom tvojho života. Nevieš nič o pokání a vôbec si neuvedomuješ, že si prišiel na pokraj záhuby. Zabudol si, že ten zlý ťa zviedol a trápil, zabudol si na svoje začiatky. Zlý ťa takto trápil na každom kroku tvojej cesty až do dnešného dňa. Tvoje srdce a tvoj duch otupeli a schátrali. Už sa ani nesťažuješ na súženie ľudského sveta. Už neveríš, že svet je nespravodlivý. Stále menej sa staráš o to, či Všemohúci existuje. Je to preto, lebo kedysi dávno si uznal toho zlého za svojho skutočného otca a nedokážeš sa od neho oddeliť. Toto je to tajomstvo vo vnútri tvojho srdca.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Povzdychy Všemohúceho) Človeka stvoril Boh, pod ktorého dohľadom a ochranou sme kedysi žili. Pre satanovo zavádzanie a jeho skazenosť však človek Boha zradil a zablúdil, a pretože nemal poňatie o hodnote a význame života, pridŕžal sa satanových zlých snáh o dosiahnutie bohatstva, mena a svetského potešenia a v živote sa ním nechával zneužívať. Bol som pod vyplvom satanovej moci. Túžil som len po bohatstve a živote na vrchole a pre svoju honbu za väčším bohatstvom som celkom zanedbal svoje telo. Hoci mi moje ochorenia spôsobovali neznesiteľnú bolesť, žiadnu šancu na zárobok som nehodlal pustiť z rúk. Žil som prázdny a bolestivý život, a za to všetko mohli len satanove klamstvá a ujmy. Boh sa v posledných dňoch opäť vtelil, aby vydal pravdy, vyslobodil človeka z okov satanovho vplyvu umožnil mu ujsť pred jeho skazenosťou a škodou, ktorú pácha, a viedol ho na ceste za dobrým konečným osudom. Vďaka Božej spáse a Jeho milosrdenstvu, ktoré ku mne mal, som mal to šťastie privítať Pánov návrat a začuť hlas Stvoriteľa. Od obchodných záležitostí som potom pomaly upustil a venoval som viac času návštevám zhromaždení a čítaniu Božieho slova. Postupne som tiež začal rozumieť niektorým pravdám. Všemohúci Boh, Jeho pravdy v posledných dňoch i Jeho dielo súdu predstavujú záverečnú etapu Božieho 6000-ročného plánu riadenia a tí, ktorí Jeho súd v posledných dňoch neprijmú a nebudú očistení, zahynú v katastrofách a budú napokon potrestaní. Mnohí v mojom okolí však Boží hlas ešte nezačuli a Pánov príchod neprivítali, čo mi robilo veľké starosti, a keď som pozoroval, ako iní hlásajú evanjelium a svedčia o Bohu, zatiaľ čo ja som bol stále pohltený firemnými záležitosťami a zanedbával svoju povinnosť, mal som pocit, že som Boha sklamal, a nevedel som, čo robiť. Svoje myšlienky a problémy som preto Bohu predostrel v modlitbe a prosil som Ho, aby ma touto situáciou previedol.

Po modlitbe som si prečítal úryvok z Božieho slova. Všemohúci Boh hovorí: „Si si vedomý bremena, ktoré spočíva na tvojich pleciach, svojho poverenia a zodpovednosti? Kde je tvoj cit pre toto historické poslanie? Ako budeš primerane slúžiť ako majster v ďalšom veku? Máš silný zmysel pre majstrovstvo? Ako by si definoval majstra všetkých vecí? Je skutočne majstrom všetkých živých tvorov a všetkých hmotných vecí na svete? Ako plánuješ postupovať v ďalšej fáze diela? Koľko ľudí očakáva, že budeš ich pastierom? Je tvoja úloha náročná? Sú zúbožení, poľutovaniahodní, slepí a bezradní, nariekajú v temnote – kde je tá cesta? Ako len túžia po svetle pripomínajúcom padajúcu hviezdu, aby náhle zostúpilo a rozptýlilo sily temnoty, ktoré utláčali ľudstvo po toľké roky. Kto môže vedieť, do akej miery úzkostlivo dúfajú a túžia po ňom vo dne i v noci? Dokonca aj v deň, keď toto svetlo prebleskne, títo hlboko trpiaci ľudia zostávajú uväznení v temnom žalári bez nádeje na oslobodenie. Kedy už nebudú plakať? Hrozné je nešťastie týchto krehkých duší, ktoré nikdy nedostali odpočinok a dlho boli v tomto stave spútané nemilosrdnými putami a zamrznutou históriou. A kto počul ich nárek? Kto spočinul zrakom na ich biede? Napadlo ti niekedy, aké zarmútené a znepokojené je Božie srdce? Ako môže zniesť pohľad na nevinné ľudstvo, ktoré Boh stvoril svojimi vlastnými rukami, ako trpí takýmito mukami? Napokon, ľudia sú obeťami, ktoré boli otrávené. A hoci ľudstvo prežilo dodnes, kto mohol vedieť, že ho už dávno otrávil diabol? Zabudol si, že si jednou z obetí? Nie si ochotný snažiť sa zo svojej lásky k Bohu o spasenie týchto preživších? Nie si ochotný venovať všetku svoju energiu, aby si sa odvďačil Bohu, ktorý miluje ľudstvo ako svoje telo a krv? Keď je všetko povedané a vykonané, ako by si si vysvetlil tvoje používanie Bohom na to, aby si žil svoj výnimočný život? Si naozaj odhodlaný a presvedčený prežiť zmysluplný život zbožného, Bohu slúžiaceho človeka?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako by si mal pristupovať k svojmu budúcemu poslaniu?) Z Božieho slova som vycítil Jeho naliehavý úmysel. Jeho dielo spásy ľudstva sa už čoskoro skončí, no tých, ktorí nezačuli Jeho hlas ani neprivítali Jeho zjavenie a ktorí naďalej trpia v temnote, je ešte stále tak veľa. A najmä tých, ktorí v Pána veria po mnohé roky. Dúfajú, že ich zjavenie a dielo Pána Ježiša spasí pred temnotou, no pre zavádzanie pastorov a starších Pánov návrat stále neprivítali a zúfalo potrebujú niekoho, kto by im svedčil o Božom diele posledných dní a priviedol ich pred Boha, aby prijali Jeho spásu. Ako stvorená bytosť musím mať rozum i svedomie. Musím dbať na Boží úmysel, aby som Mu odplatil Jeho lásku, a priviesť pred Neho viac ľudí, aby tí prijali Jeho spásu. Je to ten najspravodlivejší cieľ a moja neochvejná povinnosť a úloha. Keď som stál zoči-voči Božiemu úmyslu a Jeho požiadavkám, vedel som, že pokiaľ by som im ostal ľahostajný a Božiu lásku neodplatil, skutočne by som konal bez rozumu či svedomia a nebol by som hodný nazývať sa človekom. Uvedomil som si rozsah svojej zodpovednosti a cítil naliehavú túžbu hlásať evanjelium. S manželkou som sa preto rozprával o tom, že by som sa vzdal firmy, aby som mal viac času i energie usilovať sa o pravdu a vykonávať istú povinnosť. Povedala mi: „Za posledné roky sme sa tešili toľkému Božiemu milosrdenstvu a požehnaniu. Šíriť evanjelium o kráľovstve by sme mali najlepšie, ako vieme. Ak totiž nezačneme konať a pracovať zarovno s Bohom, aby sme skrz povinnosť odplatili Jeho lásku, skutočne Ho tým sklameme a naše svedomie sa s tým nevyrovná.“ Manželkine slová potvrdili moje rozhodnutie vzdať sa firmy. Keď som sa tam však vrátil a videl, ako robotníci usilovne balia a expedujú tovar, ovládol ma náhly pocit straty – straty firmy, ktorú som vybudoval vlastnými rukami. Vybudovať ju do tohto stavu a získať všetky tieto aktíva nebolo ľahké, a tak som s jej odovzdaním váhal. Myslel som na všetky tie roky pedálovania rikše, predávania svojej práce a na to, ako so mnou zaobchádzali ako s ťažným koňom, či na to, že teraz po všetkých tých rokoch práce mám vlastnú firmu, vybudoval som veľkú zákaznícku základňu, zabezpečil som sa a mám stabilný príjem. Ak by som sa firmy naozaj vzdal, neprišiel by som tým o celý svoj zdroj príjmov a neprečerpal rýchlo svoje úspory, kým by mi nič neostalo? Neuviazol by som v tom istom živote plnom utrpenia, ktorý som žil predtým? Nielenže by ma ľudia neobdivovali, no opäť by mnou pohŕdali. Ale keď som celé dni trávil podnikaním a zarábaním peňazí, nezostával mi čas na vykonávanie povinnosti a pred Bohom som sa tak nemohol upokojiť. Ako by som mal pravdu získať s takouto vierou? Neskôr mi napadlo riešenie. Uzavrel by som zmluvu s dvoma manažérmi, ktorí by sa len starali o administratívu a manažment, takže by zastúpenie firmy aj naďalej patrilo mne. Takto by som po odpočítaní ich dividend za riadenie firmy stále dostával 1,6 milióna jüanov ročne a mal aj stabilný príjem, aj čas na výkon povinnosti. Bolo by to, ako zabiť dve muchy jednou ranou, nie? Neskôr som sa však obával, že by sa proti mne spojili. Nielenže by som vtedy stratil príjem, no prišiel by som aj o počiatočnú hodnotu firmy, a nebolo by to predsa len ako sypanie soli do rany? Ani pri tejto myšlienke som však firmu nevedel odovzdať.

Záležitosť s odovzdaním firmy som radšej predložil pred Boha v modlitbe: „Bože! Chcem si náležite plniť svoju povinnosť, aby som Ti odplatil Tvoju lásku, no bojím sa, že ak svoju firmu odovzdám, ostanem bez akýchkoľvek prostriedkov. Ocitol som sa medzi dvoma mlynskými kameňmi a neviem, čo ďalej. Prosím, veď ma v hľadaní cesty praktizovania.“ Potom som si prečítal úryvok z Božieho slova. Boh hovorí: „Ak by som pred vás hneď teraz položil peniaze a dal vám slobodu vybrať si, pričom by som vás nesúdil za vašu voľbu, väčšina z vás by si vybrala peniaze a zavrhla pravdu. Tí lepší spomedzi vás by sa neochotne vzdali peňazí a vybrali si pravdu, zatiaľ čo tí nerozhodní by schmatli peniaze do jednej ruky a pravdu do druhej. Neukázali by ste sa vari takto v pravom svetle? Ak by ste sa mali rozhodnúť medzi pravdou a čímkoľvek, čomu ste verní, všetci by ste sa rozhodli takto a váš postoj by sa nezmenil. Nie je to tak? Nie je medzi vami veľa takých, ktorí sa prikláňajú raz k tomu, čo je správne, a raz k tomu, čo je nesprávne? V zápase medzi pozitívnym a negatívnym, čiernym a bielym, si určite uvedomujete svoju voľbu medzi rodinou a Bohom, deťmi a Bohom, pokojom a narušením, bohatstvom a chudobou, vysokým a nízkym postavením, podporou a odvrhnutím a tak ďalej. Ak si máte vybrať medzi šťastnou a rozvrátenou rodinou, bez váhania si vyberiete tú šťastnú. Ak si máte vybrať medzi bohatstvom a povinnosťou, znova si vyberiete prvú možnosť, dokonca vám chýba vôľa vrátiť sa na breh. Ak si máte vybrať medzi prepychom a chudobou, vyberiete si prepych. Ak si máte vybrať medzi svojimi synmi, dcérami, manželkami a manželmi, a Mnou, vyberiete si rodinu. A ak si máte vybrať medzi vlastnými predstavami a pravdou, znova si vyberiete prvú možnosť. Zoči-voči všetkým vašim zlým skutkom som jednoducho stratil vieru vo vás. Jednoducho Ma udivuje, že vaše srdcia sú také zatvrdené. Dlhé roky odhodlania a úsilia Mi očividne nepriniesli nič okrem vášho zavrhnutia a zúfalstva, no každým dňom vo Mne rastie nádej pre vás, pretože som pred všetkými úplne jasne odhalil Môj deň. Vy však vytrvalo hľadáte temné a zlé veci, pričom sa ich odmietate vzdať. Čo z toho napokon vzíde? Zamysleli ste sa niekedy poriadne nad tým? Ak by ste si raz mali vybrať opäť, ako by ste sa zachovali? Stále by ste trvali na prvej možnosti? Opäť by ste ma sklamali a hlboko zarmútili? Našlo by sa vo vašich srdciach aspoň trochu vrúcnosti? Stále by ste netušili, čo robiť, aby ste potešili Moje srdce? Čo si teraz vyberiete? Podriadite sa Mojim slovám alebo k nim máte odpor?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu si verný?) Mal som pocit, že stojím tvárou v tvár Bohu a On sa ma vážne pýta, či si zvolím bohatstvo alebo sa rozhodnem pre pravdu. Vkladal do mojej odpovede nádeje, no ja som si vybral bohatstvo. Pri tej myšlienke ma naplnil pocit viny a pomyslel som na niektorých zo svojich bratov a sestier. Po tom, čo porozumeli Božiemu úmyslu, sa kvôli nasledovaniu Boha, plneniu si povinnosti a šíreniu Božieho evanjelia o kráľovstve dokázali vzdať všetkého, no v mojom prípade pozostávala viera len zo zhromažďovania a čítania Božieho slova. Neplnil som si povinnosť stvorenej bytosti a cítil som sa zbavený svedomia i rozumu. A hoci som svoju povinnosť nechcel odkladať, rovnako som sa nechcel pripraviť o svoj zdroj príjmu. Presne ako zjavil Boh: „zatiaľ čo tí nerozhodní by schmatli peniaze do jednej ruky a pravdu do druhej.“ Hľadal som iba chlieb na zahnanie hladu, a tak som nemohol získať pravdu. Napokon by som skončil tak, že by ma Boh odvrhol. Spomenul som si na Lótovu ženu, jej útek zo Sodomy a to, ako sa premenila sa na soľný stĺp a stala symbolom hanby, pretože sa nedokázala vzdať bohatstva a obzrela sa. V čom som sa od nej líšil? Rozpamätal som sa na slová Pána Ježiša: „Žiadny človek, ktorý priloží ruku k pluhu a obzerá sa späť, nie je hodný Božieho kráľovstva.“ (Lk 9, 62) Boh ma obdaril nespočtom majetkov, živil ma a obliekal, no ja som aj naďalej prahol po bohatstve a povinnosť som si neplnil. Bol som ako had, ktorý sa pokúša zhltnúť slona – nikdy spokojný! V mene bohatstva som bol ochotný i hrdlačiť či položiť vlastný život, no za pravdu by som neobetoval nič. Bol som naozaj nehodný Božieho kráľovstva. Neskôr som si prečítal úryvok z Božieho slova: „Bratia a sestry, zobuďte sa! Môj deň sa nebude odďaľovať! Čas je život a získať späť čas znamená zachrániť život. Ten čas už nie je ďaleko! Ak neuspejete pri prijímacích skúškach na vysokú školu, môžete si učivo doštudovať a skúšky zopakovať, koľkokrát sa vám žiada. Môj deň však nestrpí žiadne ďalšie zdržanie. Pamätajte! Pamätajte! Týmito dobrotivými slovami vás nabádam. Koniec sveta sa odvíja priamo pred vašimi očami a rýchlo sa blížia veľké nešťastia. Čo je pre vás dôležitejšie: váš život, alebo váš spánok, poživeň, nápoje a ošatenie? Teraz je najvyšší čas tieto veci zvážiť. Prestaňte pochybovať a vyhýbať sa tomu, čo je už isté!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 30. kapitola) S každým z týchto Božích slov sa moje srdce zachvelo. Pripomenuli mi, čo z tých dvoch – život alebo bohatstvo – je to dôležitejšie. Boh sa v posledných dňoch vtelil, aby vydal pravdy a vykonal dielo súdu. Dostal som tak šancu plniť si povinnosť, získať pravdu a byť Bohom zdokonalený, ktorej stratu by som ľutoval navždy. Veď načo by mi boli všetky moje majetky v čase veľkých pohrôm? Neumrel by som aj tak? Záležitosť odovzdania firmy som potom opäť predložil pred Boha v modlitbe a rozhodol som sa firmu odovzdať, pričom som Boha prosil, aby mi otvoril cestu.

Môj svokor sa rozzúril, keď zistil, že sa vzdávam firmy. Zamračil sa na mňa a povedal: „Takže ty si ochotný len tak odovzdať firmu, pre ktorú si tak tvrdo pracoval, niekomu inému? Veď jej čistý príjem bol viac ako 2 milióny jüanov ročne. Nedovolím ti len tak sa jej vzdať!“ Jeho slová mnou poriadne otriasli. Podnik prekonal moje očakávania, tento rok sa mu darilo mimoriadne dobre a ktovie, ako dobre by sa to ešte mohlo vyvíjať. Ak by som podnik takýmto spôsobom odovzdal a minuli by sme aj posledné peniaze, rešpektoval by nás ešte niekto z nášho kruhu priateľov a rodiny? Zvažoval som, že odovzdám iba povinnosti a nejaké akcie si predsa len ponechám, aby sme každý rok naďalej mali nejaký príjem z dividend. Svoj návrh som predostrel manželke, ktorá mi však povedala: „Podľa mňa by si sa mal vzdať všetkého, aby tvoja myseľ neblúdila k akciám a mal si energiu na usilovanie sa o pravdu a neodďaľoval svoju povinnosť. Keď totiž prídu pohromy, nezachráni nás už žiadna suma peňazí. Musíš v tom mať jasno.“ Potom pokračovala: „Našou najdôležitejšou úlohou je teraz tráviť viac času usilovaním sa o pravdu. Získanie pravdy a príprava dobrých skutkov sú dôležitejšie ako materiálne bohatstvo.“ Moje deti s jej pohľadom súhlasili a takisto tvrdili, že by som firmu mal odovzdať. Niekoľko dní som nad tým neprestajne uvažoval a tiež som to v modlitbe predostrel Bohu: „Bože! Poznám všetku teóriu a viem, že o tom, či človek má prežiť život v bohatstve alebo chudobe, rozhoduješ iba Ty. Vzdať sa svojho bohatstva je ale pre mňa naozaj ťažké. Prosím, daj mi vieru, vďaka ktorej sa rozhodnem správne.“

Potom som si prečítal úryvok z Božieho slova. Boh hovorí: „Každý deň kalkulujete, ako odo Mňa niečo získať. Každý deň počítate, koľko bohatstva a materiálnych vecí ste odo Mňa získali. Každý deň čakáte stále ďalšie požehnania, ktoré si budete užívať v čoraz hojnejšom počte a na vyššej úrovni. Nevenujete Mi každú jednu chvíľu v myšlienkach, ani Mojej pravde, ale myslíte len na svojho manžela, manželku, svojich synov, dcéry a na to, čo budete jesť a čo si oblečiete. Premýšľate o tom, ako získať stále väčší a väčší pôžitok. Ale ak si aj naplníte brucho hoci až po okraj, nie ste vari stále len mŕtvolou? A aj keď sa navonok ozdobíte nádherným odevom, nie ste vari stále len chodiace mŕtvoly bez života? Driete, až vám z toho vlasy šedivejú, aby ste si nasýtili bruchá, ale nikto z vás neobetuje ani jediný vlas pre Moje dielo. Neustále ste zaneprázdnení, fyzicky sa namáhate a lámete si hlavu len kvôli vlastnému telu a kvôli svojim synom a dcéram, ale nikto z vás neprejavuje žiadnu starosť ani záujem o Moju vôľu. Čo ešte chcete odo Mňa získať?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľa je povolaných, ale málo vyvolených) Božie slovo presne odhalilo môj stav. Keď som si mal zvoliť medzi bohatstvom a povinnosťou, ustavične som váhal a o svoje materiálne statky som sa vždy chcel postarať skôr, než začnem uvažovať o tom, že sa vydám Bohu. Pochopil som, že som vo viere až príliš popletený a Bohu sa nevydávam úprimne. On do záchrany ľudstva vkladá celé svoje srdce, dokonca za nás položil život, a ja som Mu svoje srdce nikdy nevenoval celé, tak ako som nikdy nepochopil ani nedbal na Jeho úmysel. Bohatstvo pre mňa bolo dôležitejšie než čokoľvek iné. Uvedomil som si, že som naozaj sebecký! Spomenul som si na slová Pána Ježiša: „Načo je dobré človeku, ak získa celý svet, ale príde o svoju dušu, alebo čo človek vymení za svoju dušu?“ (Mt 16, 26) Nezáleží na tom, koľko peňazí by som zarobil, koľko materiálneho bohatstva si užíval či koľko obdivu zožal. Ak by som nezískal pravdu a nezmenil svoju skazenú povahu, aký by to potom malo všetko zmysel? Nezahynul by som aj tak? Žiadna suma peňazí by mi nemohla zachrániť život či kúpiť šancu na spásu. Spomenul som si na istého slávneho podnikateľa, ktorý mal majetky v krajinách po celom svete a firmy, vďaka ktorým bohatol každou sekundou. Bol rozprávkovo bohatý, cestoval po svete a tešil sa životu plnému materiálnych pôžitkov, no ani bohatstvo a majetky, ktoré nadobudol, nezahnali prázdnotu, ktorú cítil, a pretože v živote nedokázal nájsť akúkoľvek hodnotu či zmysel, hodil sa do oceánu a vzal si život. Čím viac sa človek usiluje o bohatstvo a meno, tým viac sa cíti duchovne rozorvaný a prázdny, až kým ho to nakoniec nezničí. Pomyslel som na to, ako som pre peniaze a meno drel celé dni bez prestávky ako stroj, a tiež na to, ako choro som sa potom cítil. Nemohol som poriadne jesť ani spať a žil som v neutíchajúcich bolestiach. A aj keď Boh v posledných dňoch prišiel nad človekom vykonať dielo súdu, obával som sa toho, že upadnem do chudoby a ľudia mnou budú pohŕdať. Svojich peňazí som sa skrátka nevedel vzdať. A pritom nezáleží na tom, koľko peňazí by som zarobil. Ak by som nakoniec stratil pravdu a šancu na spásu, aký by mala zmysel nejaká suma peňazí? Boh sa v posledných dňoch stal telom, aby vydal pravdy a vykonal dielo súdu. Dúfa, že sa objaví viac tých, ktorí budú zdieľať Jeho evanjelium a umožnia ľuďom túžiacim po Jeho zjavení počuť Jeho hlas a vrátiť sa pred Neho ako pred svojho Stvoriteľa. Ešte viac však dúfa, že nás Jeho dielo očistí a zmení, aby nás na samom konci spasil. A ja som naliehavému Božiemu úmyslu nerozumel a lipol na peniazoch. Aký som bol len hlúpy a slepý! S úmyslom vydať sa Bohu a usilovať sa o pravdu by som sa mal všetkého vzdať, pretože to je to, na čom skutočne záleží. Nevšímal som si svokrove dôrazné námietky a firmu som previedol na brata.

Odvtedy som sa jej riadením vôbec nezaoberal. Ťarcha a tlak, ktoré ma po všetky tie roky sprevádzali, odrazu opadli, môj život získal určitú pravidelnosť a pomaly, ale zázračne som sa uzdravil z rôznych chorôb, ktoré ma sužovali. Skutočne išlo o Božiu milosť. Pridal som sa k radom evanjelizujúcich pracovníkov a v súlade s ostatnými pracoval na šírení Božieho evanjelia o kráľovstve aj svedectva o ňom. Žiť týmto spôsobom ma tak veľmi napĺňalo. Neskoršie skúsenosti ukázali, že mi súd a odhalenie Božích slov umožnili vidieť koreň svojej neschopnosti vzdať sa bohatstva vo viere veľmi jasne. Všemohúci Boh hovorí: „‚Peniaze točia svetom‘ je filozofia satana. Prevláda medzi celým ľudstvom, v každej ľudskej spoločnosti. Dalo by sa povedať, že je to trend. Je to preto, že to bolo vštepené do srdca každého jedného človeka, ktorý toto príslovie spočiatku neprijal, no keď prišiel do kontaktu so skutočným životom, ticho ho akceptoval a začal mať pocit, že tieto slová sú skutočne pravdivé. Nie je to proces, v ktorom satan kazí človeka? … Satan využíva peniaze, aby pokúšal ľudí, a kazí ich, aby uctievali peniaze a obdivovali materiálne veci. A ako sa toto uctievanie peňazí prejavuje v ľuďoch? Máte pocit, že by ste na tomto svete nemohli prežiť bez peňazí a že ani jeden deň bez peňazí by nebol možný? Postavenie ľudí je založené na tom, koľko majú peňazí, rovnako ako rešpekt, ktorý vzbudzujú. Chrbty chudobných sa ohýbajú hanbou, zatiaľ čo bohatí si užívajú svoje vysoké postavenie. Stoja pyšne a so vztýčenou hlavou, hovoria nahlas a žijú arogantne. Čo toto príslovie a trend prináša ľuďom? Nie je pravda, že mnohí ľudia prinášajú hocijaké obete v honbe za peniazmi? Nestráca mnoho ľudí svoju dôstojnosť a integritu v honbe za ďalšími peniazmi? Neprichádzajú mnohí ľudia kvôli peniazom o príležitosť splniť si svoju povinnosť a nasledovať Boha? Nie je strata šance získať pravdu a byť spasený pre ľudí najväčšou zo všetkých strát? Nie je satan zákerný, keď používa túto metódu a toto príslovie, aby človeka skazil až do takej miery? Nie je to zlomyseľný trik? … Môžeš teda cítiť, keď si zavádzaný a skazený satanom? Nemôžeš. Ak nemôžeš vidieť satana stáť priamo pred tebou alebo cítiť, že je to satan, ktorý v tieni hrá svoje hry, bol by si schopný vidieť satanovu podlosť? Mohol by si vedieť, ako satan kazí ľudstvo? Satan kazí človeka vždy a všade. Satan znemožňuje človeku brániť sa proti tejto skazenosti a robí ho proti nej bezmocným. Satan ťa núti prijať jeho myšlienky, jeho názory a podlé veci, ktoré z neho pochádzajú, v situáciách, keď si nevedomý a keď netušíš, čo sa s tebou deje. Ľudia tieto veci akceptujú a vôbec proti nim nenamietajú. Vážia si ich a držia sa ich ako pokladu, nechávajú sa nimi manipulovať a zahrávajú sa s nimi. Takto ľudia žijú pod mocou satana, nevedome ho poslúchajú a skazenosť človeka spôsobená satanom je čoraz hlbšia.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V) Božie slovo odhalilo spoločnosť, aká je dnes, no aj môj pravý stav. Odmalička som počúval jedovaté satanské veci ako „peniaze hýbu svetom“, „s peniazmi je človek hneď vyšší“ alebo „peniaze nie sú všetko, ale bez nich nič nezmôžeš“, ktoré na mňa nenápadne vplývali a spôsobili, že som si peniaze vážil nadovšetko. Veril som, že kto má peniaze, má všetko; a že ak ich niekto má, môže žiť v materiálnej pohode, so vztýčenou hlavou a nájsť podporu, rešpekt i chválu všade, kam sa pohne; a že toto predstavuje dôstojný a hodnotný spôsob života. Myslel som si, že bez peňazí si ma ľudia nebudú vážiť a budú si ma doberať, a tak sa v mojej hlave stali peniaze jediným cieľom, o ktorý sa oplatilo usilovať. Sprvu som si lámal hlavu nad tým, ako zarobiť peniaze a získať klientov, používal som lichôtky a sladké lži a oddych odkladal na zajtra. Bol som z toho unavený, vyčerpaný, dokonca chorý, a nemohol som si dopriať ani deň oddychu, v dôsledku čoho sa moje telo rozpadlo. Mal som všetky možné žalúdočné problémy a bolesti v celej v hornej a dolnej časti chrbta, ktoré mi spôsobovali také utrpenie, že som nedokázal jesť ani spať. S vidinou zárobku som však aj s týmito ťažkosťami naďalej tvrdo pracoval. Žil som podľa satanových pravidiel prežitia a stal som sa úplne sebeckým a chamtivým. Peniaze zo mňa mali otroka. Satan použil peniaze a meno, aby ma celkom skazil. To, že som sa vzdal firmy aj peňazí v prospech výkonu povinnosti, je výsledkom Božieho slova a Jeho osvietenia a vedenia. Som naozaj vďačný Bohu, že ma spasil. Musím si túto zriedkavú príležitosť vážiť a dobre si plniť svoju povinnosť, aby som raz Božiu lásku splatil.

Potom som si prečítal niekoľko úryvkov z Božieho slova, ktoré ma naozaj podnietili. Boh hovorí: „Keďže ste normálni a usilujete sa o Božiu lásku, tak vstup do kráľovstva s cieľom, aby ste sa stali jedným z Božieho ľudu, je vašou pravou budúcnosťou, ako aj životom, ktorý má najvyššiu hodnotu a význam. Nikto nie je požehnaný viac ako vy. Prečo to hovorím? Pretože tí, ktorí neveria v Boha, žijú pre telo a pre satana, no vy dnes žijete pre Boha a preto, aby ste nasledovali Božiu vôľu. Preto hovorím, že vaše životy majú najväčší význam.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznajte najnovšie Božie dielo a nasledujte Jeho kroky) „Každý prežitý deň je teraz rozhodujúci a mimoriadne dôležitý pre váš konečný osud a cieľ, tak si vážte všetko, čo dnes máte, a ceňte si každú minútu svojho života. Musíte si vyhradiť čo najviac času na to, aby bol váš osoh čo najväčší a nepremárnili ste tento život.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu si verný?) Božie slovo mi ešte jasnejšie ukázalo, že ma moje rozhodnutie vzdať sa podniku, nasledovať Boha a konať povinnosť postavilo na tú správnu životnú cestu a že toto je ten najhodnotnejší a najzmysluplnejší spôsob života. Dnes mi je konečne jasné, že viera a povinnosť sú prirodzené a správne a sú tiež poslaním života človeka. Nasledovaním Božej vôle žijeme tým najhodnotnejším a najzmysluplnejším spôsobom života a Boh ich preto požehná a zveľadí viac ako čokoľvek iné. Dnes nemám veľa možností, ako sa v rámci svojej povinnosti usilovať o pravdu. Musím si vážiť každý deň, čítať Božie slovo a hlásať evanjelium a tiež tvrdo pracovať, aby som v čase, ktorý mi ostáva, odplatil Jeho lásku a potešil Jeho srdce.