Jinyi, Čína

Narodila som sa do obyčajnej roľníckej rodiny a moji rodičia ma od malička učili, že musím usilovne študovať, aby som v dospelosti niečo dokázala, viedla dobrý život a neskončila ako oni, nevzdelaná a odkázaná na živobytie z poľnohospodárstva, pretože to nebolo len ťažké a vyčerpávajúce, ale aj niečo, na čo by ostatní hľadeli zvrchu. A tak som si sľúbila, že budem usilovne študovať a zarobím veľa peňazí, aby som žila život na vyššej úrovni ako ostatní. Keď som vyrástla, stala som sa lekárkou. Po svadbe som tvrdo pracovala na zlepšení svojich odborných zručností, usilovne študovala a skladala certifikačné skúšky. Celé dni som trávila ako stroj a niekedy som spala len dve hodiny denne. Vďaka mojej tvrdej práci som sa dostala do nemocnice vo veľkomeste a začala som zarábať dobrý plat. Pretože som veľa zarábala, všetci moji susedia, príbuzní a priatelia mi závideli. Bola som veľmi spokojná a mala som pocit nadradenosti. Myslela som si: „Mať peniaze je naozaj skvelé!“ Hoci som si z prepracovanosti spôsobila vážnu nespavosť a nedokázala som prespať celú noc, stále som si myslela, že to, čo som urobila, za to stálo. V marci 2013 som s kolegyňou otvorila veľkú ambulanciu. Mali sme niekoľko oddelení a pár lekárov na dôchodku a podnikaniu sa darilo. Počas jednej večere ma moji príbuzní, priatelia a spolužiaci všetci chválili za moje schopnosti a hovorili: „Si taká mladá, a už máš dom a auto a teraz si otvorila veľkú kliniku. Na svoj vek si toho naozaj veľa dokázala!“ Bola som taká šťastná a chcela som, aby moje podnikanie bolo ešte väčšie a lepšie. Neskôr som sa stala zákonnou zástupkyňou kliniky a riadila som všetky jej aspekty – veľké aj malé. V tom čase to už boli viac ako dva mesiace, odkedy som prijala dielo Všemohúceho Boha posledných dní a prostredníctvom zhromaždení a čítania Božích slov pochopila, že všetko, čo mám, pochádza od Boha a že Boh je nad všetkým zvrchovaný, všetko zaopatruje a všetkému vládne. Boh ma priviedol do svojho domu a dal mi šancu na spásu a cítila som, že mám veľké šťastie. Počas zhromaždení som sa aktívne zapájala do duchovného spoločenstva a každé jedno mi prinieslo veľké potešenie a veľa som si z neho odniesla. Takéto dni som si naozaj užívala, a aj keď som v práci bola zaneprázdnená, stále som sa snažila skoordinovať si čas tak, aby som sa mohla zúčastňovať na zhromaždeniach.

O tri mesiace neskôr sa ma vodca opýtal, či by som bola ochotná viesť skupinové zhromaždenia a sledovať prácu bratov a sestier na evanjeliu. Naozaj som sa chcela cvičiť v konaní svojej povinnosti, ale potom som si spomenula, ako počas predchádzajúceho zhromaždenia klinika prišla o viac ako tisíc jüanov, keď tam kolegyňa odporučila pacienta, pretože sa mi nemohli dovolať. Moja kolegyňa ma vtedy nahnevane pokarhala a povedala, že ak sa to stane znova, budem musieť zaplatiť straty. Dokonca aj bankové karty na transakcie kliniky zmenila na svoje meno. Ak by som teraz prijala túto povinnosť, zabralo by mi to veľa času a na klinike by som ho mala ešte menej. Bála som sa, že to ovplyvní podnikanie, a tak som odmietla. Po nejakom čase ma opäť oslovil vodca a povedal, že je tu naliehavá povinnosť a že v tej chvíli nemôžu nájsť vhodného človeka, pričom sa ma spýtal, či som ochotná spolupracovať. Bola som veľmi rozpoltená, pretože podnikanie na klinike bolo rušnejšie ako kedykoľvek predtým a zdravotnícke zariadenia sa tiež museli zúčastňovať na školeniach. Bola som zákonnou zástupkyňou, takže ak by som nešla, musela by som sa učiť znova, aby som mohla vykonávať prax, a to by oddialilo podnikanie o niekoľko mesiacov a viedlo by to k obrovským stratám. Takže som si znova našla výhovorku, aby som túto povinnosť odmietla. V ten večer ma moja výhovorka, ktorou som sa vyhýbala svojej povinnosti, trochu rozrušila, a tak som sa modlila k Bohu: „Bože, chcem konať svoju povinnosť, ale na klinike je tak veľa práce a ja naozaj nemôžem odísť. Cítila som sa naozaj zle z toho, že som odmietla svoju povinnosť, prosím, veď ma, aby som pochopila Tvoj úmysel.“

Neskôr som si prečítala Božie slová: „Všetko, čo sa od vás v súčasnosti vyžaduje, nie sú žiadne dodatočné požiadavky, ale povinnosť človeka, ktorú by mali plniť všetci ľudia. Ak nie ste schopní ani len vykonávať svoju povinnosť alebo ju robiť dobre, nespôsobujete potom sami sebe ťažkosti? Nekoketujete tak so smrťou? Ako by ste mohli očakávať, že vás čaká nejaká budúcnosť a vyhliadky? Božie dielo sa vykonáva v záujme ľudstva a spolupráca človeka zase v záujme Božieho riadenia. Po tom, ako Boh vykonal všetko, čo vykonať mal, sa od človeka vyžaduje, aby bol vo svojom praktizovaní neochvejný a spolupracoval s Bohom. V Božom diele by človek nemal šetriť úsilím, mal by Bohu obetovať svoju oddanosť a nemal by sa oddávať početným predstavám či len tak nečinne sedieť a čakať na smrť. Boh sa dokáže pre človeka obetovať, tak prečo potom človek nedokáže Bohu obetovať svoju oddanosť? Boh je s človekom jedno srdce a jedna myseľ, tak prečo potom človek nemôže s Bohom trochu spolupracovať? Boh vykonáva svoje dielo pre ľudstvo, tak prečo potom človek nedokáže vykonať svoje povinnosti v záujme Božieho riadenia? Božie dielo už zašlo tak ďaleko a vy stále vidíte, no nekonáte, počujete, no nepodnikáte žiadne kroky. Nie sú takíto ľudia terčom záhuby? Boh už človeku obetoval všetko, tak prečo dnes človek nie je schopný vrúcne vykonávať svoju povinnosť? Pre Boha je Jeho dielo najvyššou prioritou a dielo Jeho riadenia je vrcholne dôležité. Najvyššou prioritou pre človeka je uvádzanie Božích slov do praxe a napĺňanie Božích požiadaviek. Tomuto by ste mali všetci porozumieť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka) Boh je celým srdcom oddaný spáse ľudstva a mlčky za to platí. Osobne sa vtelil a na tejto zemi vyjadril milióny slov, aby zaopatril všetku pravdu, ktorú ľudstvo potrebuje, čím umožňuje ľuďom získať pravdu a život a byť spasenými. Ja som však bola nevďačná a pre podnikanie na klinike som niekoľkokrát odmietla svoju povinnosť, aby som zarobila viac peňazí, a bez toho, aby som čo len trochu brala ohľad na potreby cirkevnej práce, som žila život na vysokej nohe. Ako som sa vôbec mohla nazývať veriacou v Boha? Vždy, keď som si spomenula na všetky tie razy, čo som odmietla svoju povinnosť, cítila som hlbokú vinu. Nechcela som žiť tak ako predtým, bez akéhokoľvek svedomia. V tej chvíli mi niečo napadlo. Mohla by som kliniku prenajať, a hoci by som zarobila menej peňazí, stačilo by to a mohla by som s pokojom v duši konať svoju povinnosť. Zavolala som kolegyni, aby som jej povedala, čo si myslím, ale ona povedala: „Si hlúpa? Táto klinika má svetlú budúcnosť; ak budeme takto pokračovať, o dva roky budeme bohaté a budeme mať všetko, čo by sme si kedy mohli želať. Musíme žiť s trochou realizmu. V tejto spoločnosti ťa bez peňazí nikto nerešpektuje!“ Slová mojej kolegyne ma priviedli k váhaniu a rozmýšľaniu: „Ak prenajmem kliniku, nezarobím toľko peňazí a možno ani nezískam späť svoj počiatočný kapitál. Čo si o mne pomyslia moji príbuzní a priatelia?“ A tak som sa modlila k Bohu o vedenie. Spomenula som si na zhromaždenie, kde bratia a sestry hovorili o tom, ako počas ťažkostí a pokušení prekuknúť satanove úklady a pevne si stáť za svojím svedectvom, a začala som na túto tému hľadať Božie slová. Boh hovorí: „V každom kroku diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá, že ide o vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudských opatrení alebo ľudského vyrušovania. V zákulisí je však každý krok diela a všetko, čo sa deje, stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si, aby ľudia stáli pevne za svojím svedectvom o Bohu. Uveďme si príklad, keď bol skúšaný Jób: v zákulisí satan uzavrel stávku s Bohom a to, čo sa prihodilo Jóbovi, boli ľudské skutky a ľudské vyrušovanie. Za každým krokom diela, ktoré Boh vo vás koná, je satanova stávka s Bohom – za tým všetkým je boj.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Keď som si prečítala Božie slová, pochopila som, že osoby, udalosti a veci, s ktorými sa každý deň stretávame, sa navonok javia ako interakcie medzi ľuďmi, ale je za tým duchovný boj a musíme si stáť pevne za svojím svedectvom. Tak ako keď Jób čelil svojim skúškam – hoci sa zdalo, že prišiel o deti a že mu lupiči cez noc vzali majetok, v skutočnosti za tým boli satanove pokušenia. Keď si Jób pevne stál za svojím svedectvom o Bohu, satan bol zahanbený a utiekol. Navonok sa zdalo, že dobré rady mojej kolegyne sú pre moje vlastné dobro, ale boli za tým satanove úklady. Snažil sa ma pokúšať pomocou peňazí, aby som ďalej riadila kliniku, čo by spôsobilo, že by som nemala čas konať svoje povinnosti, a tak by som sa vzdialila od Boha. Nemohla som sa nechať oklamať satanovými úskokmi. Tak som povedala kolegyni: „Pomôž mi dať kliniku do podnájmu. Ty si vezmeš 60 % a ja si vezmem 40 % a tvoj podiel bude stále vynášať dividendy.“ Kolegyňa povedala, že sa skontaktuje s jedným zo svojich spolužiakov, aby to prevzal, ale druhá strana nečakane znížila cenu natoľko, že si ju nakoniec aj tak neprenajal. Nevedela som to celkom pochopiť. Prečo si kliniku neprenajal za takú nízku cenu? Neskôr som zistila, že kolegynin spolužiak bol v skutočnosti jej priateľ a že sa dohodli, aby na mňa tlačili, aby som dala kliniku do podnájmu za nízku cenu. Bola som veľmi rozrušená a cítila som, že zatiaľ čo som sa ku kolegyni správala úprimne, ona ma oklamala. Cítila som, že svet je naozaj desivý a že naozaj neexistujú žiadni skutoční priatelia! Cítila som, že veriť v Boha je dobré, pretože bratia a sestry sú čistí a otvorení, jedia a pijú Božie slová, hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde a snažia sa odvrhnúť svoje skazené povahy, a tak už som riadiť kliniku s kolegyňou nechcela. Ale keď som si spomenula na všetky úspory, ktoré som za tie roky investovala do jej otvorenia, a na to, ako by som sa vzdala ešte predtým, než by som si zarobila späť svoj počiatočný kapitál, rozmýšľala som, ako by ma vnímali ostatní. Všetci hovoria, že prevádzkovanie kliniky je veľmi ziskové, ale ak by som prišla o všetky peniaze, čo by si o mne pomysleli moji priatelia a rodina? Čo by si o mne pomysleli ľudia z odboru? Keď som si na toto všetko spomenula, cítila som veľký tlak a smútok a mala som pocit, že mojou jedinou možnosťou je zostať na klinike.

V septembri 2013 prišiel na kliniku na infúziu malý chlapec, asi rok a pol starý. V prvý deň som urobila kožný test na liek a požiadala som rodičov, aby potvrdili, že dieťa nemá v anamnéze žiadne alergie, no len čo som mu na tretie ráno po dokončení infúzie chcela vybrať ihlu, nečakane sa mu prevrátili oči, jeho telo sa začalo zmietať v kŕčoch a jeho tvár nadobudla modrofialovú farbu. Potom sa mu oči pevne zatvorili a nedokázal vydať ani hláska. Bola som ohromená a ponáhľala som sa, aby som to liečila ako alergiu na liek. Prešli dve minúty a tvár dieťaťa nadobudla fialovočierny odtieň, akoby zomrelo. Bola som vydesená a v stave úplnej paniky som si myslela: „Je koniec! Je koniec! Toto dieťa mi zomrie v rukách. Čo budem robiť, ak zomrie?“ Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa bála a stále som v srdci volala k Bohu: „Bože, prosím, ochráň toto dieťa! Bože, prosím, zachráň ho!“ Po chvíli sa vo mne objavil silný pocit: „Tekutina, ktorú toto dieťa dostalo, obsahovala draslík. Mohlo by to byť hyperkaliémia?“ Rýchlo som bežala do ošetrovne, zriedila som kalciovú injekciu a podala som ju dieťaťu do žily. Keď som podávala injekciu, v srdci som volala k Bohu. V polovici injekcie dieťa hlasno zaplakalo, vykašľalo hlien a sliny z hrdla a jeho tvár už nebola taká fialovočierna ako predtým. Keď som dokončila podávanie kalciovej injekcie, ruka dieťaťa už nebola stuhnutá a vrátila sa do normálu. V tej chvíli som si uvedomila, aký krehký je v skutočnosti život. Tiež som vedela, že Boh vypočul moju modlitbu a že toto dieťa zachránil. V srdci som Mu neustále ďakovala. Potom sme zavolali sanitku, aby odviezla dieťa do nemocnice. V nasledujúcich dňoch som bola plná starostí a strachu a pýtala som sa sama seba: „Čo sa stane s týmto dieťaťom? Bude mať vážne následky? Koľko budem musieť zaplatiť ako odškodné?“ Tiež som sa bála, že ak sa niečo také život ohrozujúce stane znova, všetky moje peniaze, sláva a zisk zmiznú. Mala som pocit, akoby mi na srdci ležal obrovský kameň, a trávila som noc za nocou bez spánku. Nečakane, len o niekoľko dní neskôr, sa stala ďalšia nehoda. Na kliniku prišiel na infúziu muž v strednom veku. Pred podaním lieku som urobila kožný test a overila som si uňho, že nemá v anamnéze žiadne alergie. V polovici infúzie muž zrazu začal mať ťažkosti s dýchaním a dýchal namáhavo. Jeho tvár zmenila farbu z bledej na tmavomodrú. Bola som vystrašená a úzkostlivá a myslela som si: „Ešte sa ani nevyriešil prípad toho dieťaťa a teraz má problém aj tento pacient! Je so mnou koniec!“ Mala som pocit, akoby mi pukalo srdce, a neodvážila som sa ďalej premýšľať. Modlila som sa k Bohu o ochranu a moje srdce sa pomaly upokojilo. Rýchlo som sa riadila postupmi pri liečbe alergie a podarilo sa mi ho zachrániť. V tom čase došlo na klinike k sérii incidentov, a keby nebolo Božej starostlivosti, ochrany a vedenia, ktoré ma osvietili, aby som premýšľala o núdzových opatreniach, títo dvaja ľudia by už zomreli a bez ohľadu na to, koľko peňazí by som v živote zarobila, nikdy by som si nemohla dovoliť odškodné! Vtedy som si uvedomila, že peniaze, sláva, zisk a materiálne bohatstvo sú ako domček z karát a že môžu kedykoľvek zmiznúť. Iba ak by som žila pred Bohom a dobre konala svoju povinnosť, mohla by som mať skutočný pokoj a istotu.

Neskôr som si spomenula na úryvok Božích slov, ktorý som čítala na jednom zhromaždení: „Ak by som pred vás hneď teraz položil peniaze a dal vám slobodu vybrať si, pričom by som vás nesúdil za vašu voľbu, väčšina z vás by si vybrala peniaze a zanechala by pravdu. Tí lepší spomedzi vás by sa neochotne vzdali peňazí a vybrali si pravdu, zatiaľ čo tí nerozhodní by schmatli peniaze do jednej ruky a pravdu do druhej. Neukázali by ste sa vari takto v pravom svetle? Ak by ste sa mali rozhodnúť medzi pravdou a čímkoľvek, čomu ste verní, všetci by ste si vybrali týmto spôsobom a váš postoj by sa nezmenil. Nie je to tak? Nie je medzi vami veľa takých, ktorí váhali medzi správnym a nesprávnym? Vo všetkých zápasoch medzi pozitívnym a negatívnym, čiernym a bielym – medzi rodinou a Bohom, deťmi a Bohom, harmóniou a rozkolom, bohatstvom a chudobou, postavením a obyčajnosťou, podporou a odvrhnutím a tak ďalej – určite ste si vedomí rozhodnutí, ktoré ste urobili! Ak si máte vybrať medzi harmonickou a rozvrátenou rodinou, bez váhania si vyberiete tú šťastnú. Ak si máte vybrať medzi bohatstvom a povinnosťou, znova si vyberiete prvú možnosť, dokonca vám chýba vôľa vrátiť sa na breh. Ak si máte vybrať medzi prepychom a chudobou, vyberiete si prepych. Ak si máte vybrať medzi svojimi synmi, dcérami, manželkami a manželmi, a Mnou, vyberiete si rodinu. A ak si máte vybrať medzi vlastnými predstavami a pravdou, aj tak si vyberiete prvú možnosť. Zoči-voči všetkým vašim zlým skutkom som jednoducho stratil vieru vo vás, som jednoducho ohromený. Vaše srdcia sú nečakane také neschopné obmäkčenia. Krv srdca, ktorú som po mnoho rokov vylieval, mi prekvapivo nepriniesla nič viac ako vaše opustenie a rezignáciu, no každým dňom vo Mne rastie nádej pre vás, pretože som pred všetkými úplne jasne odhalil Môj deň. Vy sa však stále usilujete o temné a zlé veci, pričom sa ich odmietate vzdať. Aký bude váš výsledok? Zamysleli ste sa niekedy poriadne nad tým? Ak by ste si raz mali vybrať opäť, ako by ste sa zachovali? Stále by ste trvali na prvej možnosti? Stále by ste Mi prinášali sklamanie a hlboký zármutok? Našlo by sa vo vašich srdciach stále iba trochu vrúcnosti? Stále by ste netušili, čo robiť, aby ste potešili Moje srdce?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu si verný?) V Jeho slovách som videla Boží naliehavý úmysel a starostlivé úsilie. Boh dúfa, že sa každý z nás dokáže usilovať o pravdu, aby dosiahol spásu. Rozmýšľala som o tom, ako som od otvorenia kliniky vždy premýšľala len o zarábaní peňazí, živote na vysokej nohe a o tom, ako si získať obdiv a závisť ostatných, a ako som niekoľkokrát odmietla svoje povinnosti a nebola ochotná venovať čas ani energiu usilovaniu sa o pravdu a konaniu svojich povinností. Chcela som veriť v Boha a byť spasená, ale chcela som zároveň aj zarábať viac peňazí. Chcela som zhrabnúť aj bohatstvo, aj pravdu, a ak by som premeškala príležitosť získať pravdu a byť spasená, bolo by neskoro plakať a škrípať zubami v ľútosti uprostred pohrôm. Spomenula som si, že Pán Ježiš povedal: „Čo je dobré človeku, ak získa celý svet, ale príde o svoju dušu, alebo čo človek vymení za svoju dušu?“ (Mt 16, 26) V tej chvíli som si uvedomila, aká som bola hlúpa a že som nedokázala veci vidieť jasne. Nevedela som, čo je v živote tá najdôležitejšia vec, o ktorú sa usilovať. Keby nebolo týchto dvoch nehôd, moje otupené a neoblomné srdce by sa neobrátilo. Keby nebolo Božieho milosrdenstva a ochrany, títo dvaja ľudia by mohli zomrieť, a aj keby som obetovala svoj život, bolo by to zbytočné. Pravdepodobne by som musela prežiť svoj život v utrpení zadlženosti, čo sa týka života a peňazí, a nikdy by som nenašla pokoj. Keď som si spomenula, ako som opakovane odmietala svoje povinnosti, cítila som, že si naozaj nezaslúžim Božiu lásku a spásu. Už som sa nechcela vzdať príležitosti získať pravdu, len aby som sa usilovala o peniaze. Neskôr som zavolala kolegyni a povedala jej o postúpení kliniky. Kolegyňa videla, aká som odhodlaná, a už nič nepovedala. O nejaký čas neskôr sa kliniku postúpiť nepodarilo, pretože kolegynine požiadavky boli príliš náročné. Vzhliadla som k Bohu a zverila som Mu všetko v nádeji, že mi otvorí cestu. Neskôr prevzala kliniku skupina lekárov pracujúca v mestskej nemocnici, ktorá si ju prenajala a podpísala dvojročnú zmluvu. Potom som začala konať svoje povinnosti v cirkvi, často som sa zúčastňovala na zhromaždeniach, jedla a pila Božie slová, hovorila v duchovnom spoločenstve o pravde a našla som pokoj a istotu vo svojom srdci.

Avšak po roku a dvoch mesiacoch druhá strana zmluvu ukončila. Keď ma kolegyňa uvidela, povedala: „Ak sa vrátiš a budeš viesť kliniku, zaručujem ti, že si dobre zarobíš. Ak nie, odkúpim tvoj podiel na klinike za nízku cenu.“ Iná kolegyňa povedala: „Môžeme ju viesť my dve, ty sa môžeš starať o svoje záležitosti, nebude to zasahovať do tvojej viery. Mnoho pacientov ti stále dôveruje. Pomôžem ti priviesť pacientov z nemocnice a do roka zarobíme veľa peňazí a potom budeme mať bohatstvo aj úspech v kariére. Všetci nám budú závidieť!“ Pomyslela som si: „Ak prevezmem kliniku, nielenže si zarobím späť svoju investíciu, ale budem mať aj život na vyššej úrovni.“ Ale potom som si pomyslela: „Ak to prevezmem, určite to ovplyvní moje povinnosti.“ Keď som si to premyslela, rozhodla som sa nesúhlasiť. Neskôr som si prečítala Božie slová: „Satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky človeka, a núti ľudí myslieť len na tieto dve veci. Usilujú sa o slávu a zisk, prežívajú útrapy kvôli sláve a zisku, znášajú ponižovanie a nesú ťažké bremená kvôli sláve a zisku, obetujú všetko, čo majú, kvôli sláve a zisku a vynesú akýkoľvek súd alebo prijmú akékoľvek rozhodnutie, aby dosiahli slávu a zisk. Satan takto kladie na ľudí neviditeľné putá, a keď majú tieto putá na sebe, nemajú silu ani odvahu oslobodiť sa. Nevedomky nosia tieto putá a len s veľkými ťažkosťami sa vlečú vpred. Ľudstvo sa pre túto slávu a zisk vzďaľuje od Boha, zrádza Ho a je čoraz podlejšie. Uprostred satanovej slávy a zisku týmto spôsobom dochádza k ničeniu jednej generácie za druhou. Keď sa teraz pozrieme na satanovo konanie, nie sú jeho nekalé motívy načisto ohavné? Možno dnes ešte stále nemáte jeho nekalé motívy prečítané, pretože si myslíte, že život bez slávy a zisku by nemal zmysel a myslíte si, že keby ľudia slávu a zisk zanechali, už by nevideli cestu vpred, nevideli by svoje ciele a ich budúcnosť by bola temná, nejasná a ponurá. Pomaly si však všetci jedného dňa uvedomíte, že sláva a zisk sú masívne putá, ktoré satan kladie na človeka. Keď príde ten deň, úplne odoláš satanovej nadvláde a úplne odoláš putám, ktoré ti priniesol satan. Keď nastane čas, že si budeš želať oslobodiť sa od týchto vecí, ktoré ti satan vštepil, potom sa od satana úplne odpútaš a budeš skutočne nenávidieť všetko, čo ti satan priniesol. Až potom dosiahneš skutočnú lásku a túžbu po Bohu.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) „Satan využíva peniaze, aby pokúšal ľudí, a kazí ich, aby uctievali peniaze a obdivovali materiálne veci. A ako sa toto uctievanie peňazí prejavuje v ľuďoch? Máte pocit, že by ste na tomto svete nemohli prežiť bez peňazí a že ani jeden deň bez peňazí by nebol možný? Postavenie ľudí je založené na tom, koľko majú peňazí, rovnako ako rešpekt, ktorý vzbudzujú. Chrbty chudobných sa ohýbajú hanbou, zatiaľ čo bohatí si užívajú svoje vysoké postavenie. Stoja pyšne a so vztýčenou hlavou, hovoria nahlas a žijú arogantne. Čo toto príslovie a trend prináša ľuďom? Nie je pravda, že mnohí ľudia prinášajú hocijaké obete, aby získali peniaze? Nestráca mnoho ľudí svoju dôstojnosť a integritu v úsilí o to, aby mali viac peňazí? Neprichádzajú mnohí ľudia kvôli peniazom o príležitosť splniť si svoju povinnosť a nasledovať Boha? Nie je strata šance získať pravdu a byť spasený pre ľudí najväčšou zo všetkých strát? Nie je satan zákerný, keď používa túto metódu a toto príslovie, aby človeka skazil až do takej miery? Nie je to zlomyseľný trik?“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V) Z Božích slov je veľmi jasné, ako satan používa slávu a zisk na ovládanie myšlienok ľudí, aby nás zavádzal a kazil. V priebehu rokov som sa usilovala o slávu aj o zisk a snažila som sa vyniknúť. Spoliehala som sa na príslovia ako „človek sa derie hore, voda tečie dole“, „peniaze na prvom mieste“, „peniaze hýbu svetom“ a „peniaze nie sú všetko, ale bez nich nezmôžete nič“. Žila som podľa týchto satanských filozofií a myslela som si, že s peniazmi mám všetko. Vždy som chcela len zarábať viac peňazí, stať sa veľmi bohatou, aby som si získala obdiv a závisť ostatných, a žiť život na vyššej úrovni. Myslela som si, že bez ohľadu na to, koľko utrpenia som pre peniaze, slávu a zisk podstúpila, všetko to stálo za to, a hoci som vedela, že sa Boh vtelil a vyjadruje pravdu, aby spasil ľudí, neusilovala som sa riadne o pravdu ani som nekonala svoje povinnosti. Vo svojom úsilí o peniaze som opakovane odmietala svoje povinnosti a vzďaľovala som sa od Boha. Pravdou bolo, že moja rodina bola už dobre zaopatrená a nemala starosti o jedlo ani o oblečenie, ale ja som nebola spokojná a stále som chcela zarobiť viac peňazí. Peniaze, slávu a zisky som si cenila nadovšetko, čo spôsobilo, že som stratila šancu konať svoje povinnosti a získať pravdu. Až vtedy som si uvedomila, že ma zaslepili peniaze, sláva a zisk, spravili zo mňa otroka a že ak sa neobrátim, stanem sa ich obeťou.

Potom som si prečítala ďalšie Božie slová: „Ľudia vyčerpávajú celoživotnú energiu v boji s osudom, celý život sa naháňajú v snahe zabezpečiť svoju rodinu a ponáhľajú sa sem a tam kvôli prestíži a zisku. Ľudia si cenia rodinnú lásku, peniaze, slávu a zisk a považujú ich za najcennejšie veci v živote. Všetci ľudia sa sťažujú na to, že majú neblahý osud, no napriek tomu odsúvajú do úzadia otázky, ktoré by ľudia mali najviac chápať a skúmať: prečo človek žije, ako by mal žiť a aká je hodnota a zmysel ľudského života. Celý svoj život, nech už trvá akokoľvek dlho, sa len ponáhľajú za slávou a ziskom, až kým ich mladosť neopustí a oni nezošedivejú a nezvráskavejú, kým si neuvedomia, že sláva a zisk nedokážu zastaviť nástup ich staroby, že peniaze nezaplnia prázdnotu ich sŕdc, a kým nepochopia, že nikto nemôže uniknúť zákonom narodenia, starnutia, choroby a smrti a že nikto sa nemôže vyhnúť usporiadaniam osudu. Až keď musia čeliť poslednému medzníku života, skutočne pochopia, že aj keď človek vlastní obrovské bohatstvo a rozsiahly majetok, aj keď je privilegovaný a vysoko postavený, stále nemôže uniknúť smrti a musí sa vrátiť do svojho pôvodného postavenia: osamelej duše, ktorá nemá nič.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) „Ľudia sa celý život naháňajú za peniazmi, slávou a ziskom, chytajú sa týchto slamiek, považujú ich za ich jedinú oporu, akoby vďaka nim mohli ďalej žiť, oslobodení od smrti. Ale až keď majú zomrieť, uvedomia si, ako sú im tieto veci vzdialené a tvárou v tvár smrti, akí sú slabí a bezmocní, akí sú zraniteľní a akí sú osamelí a bezmocní a nemajú sa kam obrátiť. Uvedomujú si, že život sa nedá kúpiť za peniaze, slávu či zisk, a že bez ohľadu na to, aký je človek bohatý a aké má vysoké postavenie, tvárou v tvár smrti sú všetci rovnako chudobní a bezvýznamní. Pochopia, že život si nemožno kúpiť za peniaze, že sláva a zisk nemôžu vymazať smrť a že ani peniaze, ani sláva a zisk nemôžu predĺžiť život človeka ani o jedinú minútu či sekundu.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že ak človek strávi celý život usilovaním sa o peniaze, slávu a zisk, nakoniec je to všetko márne. Tie dva takmer smrteľné incidenty na klinike ma prinútili uvedomiť si, že keď príde nebezpečenstvo, peniaze a bohatstvo nemôžu ochrániť bezpečnosť človeka ani mu zachrániť život, a že Boh je jediný, koho človek skutočne potrebuje a na koho sa môže spoľahnúť. Len On má v rukách osud človeka a vládne nad ním. Tiež som si spomenula na svoju susedu. Bola generálnou riaditeľkou oddelenia v Čínskej banke, jej manžel bol riaditeľom dopravného úradu a jej otec bol vedúcim oddelenia v Čínskej ľudovej banke. Jej rodina bola bohatá a vplyvná a vtedy ju všetci na našej ulici obdivovali a závideli jej, ale vo veku tridsiatich dvoch rokov jej diagnostikovali rakovinu prsníka a krátko nato zomrela. Mala som tiež príbuzného, ktorý bol bohatý a známy, ale neskôr zomrel počas cestovania. Bolo mi jasné, že bez ohľadu na to, koľko peňazí, slávy alebo obdivu získate, keď príde smrť, peniaze, sláva a zisk vám život nezachránia. Peniaze, sláva a zisk môžu poskytnúť len dočasné uspokojenie a potešenie pre telo, a ak nemáte Božiu starostlivosť a ochranu, zomriete. Aký význam by v takom prípade mali ďalšie peniaze? Modlila som sa k Bohu: „Bože, dal si mi šancu usilovať sa o pravdu a byť spasená, ale ja som si to nevážila. Všetok svoj čas a energiu som venovala úsiliu o peniaze, slávu a zisk. Bola som naozaj slepá a hlúpa! Teraz viem, že hľadanie pravdy a konanie mojich povinností sú tie najzmysluplnejšie a najdôležitejšie veci, ktoré môžem robiť.“ Potom som zavolala kolegyni a povedala jej, že bez ohľadu na to, koľko stratím na podieloch a na počiatočnom kapitáli kliniky, som ochotná ich previesť. Onedlho som previedla svoje podiely na klinike. Hoci som stratila desiatky tisíc, v tej chvíli som sa cítila oslobodená a šťastná.

Neskôr som venovala viac času a energie svojim povinnostiam a vždy, keď som mala čas, čítala som Božie slová a začala som chápať viac právd. Tiež som sa stala schopnejšou prekuknúť satanove metódy kazenia. Bol to taký úžasný pocit vedieť, že ak verím v Boha a konám svoje povinnosti, môžem pochopiť pravdu! V poslednej dobe niektorí moji priatelia povedali, že by za našu spoluprácu pri otvorení kliniky zaplatili, a povzbudzovali ma, aby som ju ďalej viedla, a niektorí mi dokonca radili, aby som pracovala v nemocnici, ale už som sa týmito vecami nenechala ovplyvniť. Zvolila som si konať povinnosti stvorenej bytosti, kázať evanjelium a svedčiť o Bohu. Je to zmysluplnejšie a hodnotnejšie než čokoľvek iné, čo by som mohla v tomto svete robiť, a je to to najmúdrejšie rozhodnutie, aké som kedy v živote spravila.