V auguste 2023 som začala spolupracovať s Lin Mu na našich textových povinnostiach. Lin Mu konala túto povinnosť už dlho, mala dobrú kvalitu a dobre ovládala princípy. Keďže som bola v tejto úlohe nová a nepoznala som princípy ani odborné zručnosti, myslela som si, že by som sa mala od Lin Mu viac učiť, aby som rýchlo pochopila princípy a prevzala svoj diel zodpovednosti. Spočiatku som sa snažila učiť odborné zručnosti a princípy. Keď materiálom, ktoré som spracovala, niečo chýbalo, požiadala som Lin Mu, aby mi ich pomohla vylepšiť. Neskôr rýchlo dopĺňala a riešila záležitosti, ktoré sa mi zdali byť trochu zložité. Cítila som trochu závisť, ale zároveň aj určitú úľavu, mysliac si, že ak budem v budúcnosti čeliť ťažkostiam, ona mi ich pomôže vyriešiť. Takto by som nemusela tráviť čas hľadaním materiálov alebo princípov – ušetrilo by to čas aj námahu a uľahčilo by mi to prácu. Postupne, keď som narazila na zložité problémy, ktoré si vyžadovali viac času a dôkladné premýšľanie, obracala som sa na Lin Mu, aby ich vyriešila. Toto sa stalo mojím spôsobom riešenia problémov. Lin Mu ma na to niekoľkokrát upozornila, hovoriac, že zakaždým, keď kontrolovala materiály, ktoré som pripravila, zabralo jej to veľa času, pretože niektoré veci neboli jasne formulované, a že by som sa mala viac zamýšľať nad svojím písaním. Cítila som sa trochu previnilo, ale potom som si pomyslela: „Lin Mu má lepšiu kvalitu ako ja a lepšie rozumie princípom. Ona tieto problémy dokáže rýchlo opraviť. Nech schopnejší robia viac.“ Takže som nad sebou neuvažovala.

Jedného dňa bola Lin Mu zaneprázdnená a nemala čas skontrolovať pracovný komunikačný list, ktorý som napísala. Požiadala ma, aby som si ho dôkladne skontrolovala sama. Všimla som si dve časti, kde som veci jasne nevysvetlila. Spomenula som si, že som si to uvedomila už pri písaní, ale po chvíli premýšľania som neprišla na lepšie nápady, a tak som to nechala na ňu, aby to neskôr upravila a vylepšila. Keď nad tým teraz premýšľam, čo keby Lin Mu nemala čas na kontrolu a priamo by odoslala problematický list? Nebolo by to pre bratov a sestry nepoučné? V závažných prípadoch by to mohlo dokonca spôsobiť narušenie a vyrušenie. Trochu som sa zľakla a povedala som si: „Ak v budúcnosti narazím na niečo, čo mi nebude úplne jasné, mala by som to prediskutovať s Lin Mu a pokračovať až po tom, ako to pochopím. Nemôžem si len zvoliť ľahšiu cestu a nechávať problémy na iných.“ Potom som začala premýšľať, prečo vždy chcem odsúvať problémy na iných. Následne som čítala úryvok z Božích slov, ktorý sa presne týkal môjho stavu. Všemohúci Boh hovorí: „Keď ľudia konajú povinnosť, vždy si vyberajú ľahkú prácu, takú, ktorá nie je namáhavá a ktorá si nevyžaduje čeliť vonkajším živlom. Je to vyberanie si ľahkých prác a vyhýbanie sa tým ťažkým a je to prejav baženia po telesnom pohodlí. Čo ešte? (Sústavné sťažovanie, keď je ich povinnosť trochu ťažká, trochu únavná, keď za to treba zaplatiť.) (Zaoberanie sa jedlom, oblečením a telesnými pôžitkami.) To všetko sú prejavy baženia po telesnom pohodlí. Keď takí ľudia vidia, že úloha je príliš namáhavá alebo riskantná, podstrčia ju niekomu inému; oni sami robia len nenáročnú prácu a vyhovárajú sa, že sú slabej kvality, že im chýba pracovná spôsobilosť a nemôžu sa tejto úlohy zhostiť – hoci v skutočnosti je to preto, lebo túžia po telesnom pohodlí. Nechcú trpieť bez ohľadu na to, akú prácu robia alebo akú povinnosť vykonávajú. … Nezávisle od toho, koľko je v cirkvi práce alebo ako sú zaneprázdnení svojimi povinnosťami, rutina a normálna situácia ich života nie sú nikdy narušené. Nikdy nie sú ľahkovážni, pokiaľ ide o akékoľvek drobné detaily telesného života a dokonale ich ovládajú, pričom to berú veľmi prísne a vážne. Keď sa však zaoberajú prácou Božieho domu, bez ohľadu na to, o akú veľkú záležitosť ide, a dokonca aj vtedy, keď sa to môže týkať bezpečnosti bratov a sestier, zaoberajú sa ňou ľahkomyseľne. Nezaujímajú sa dokonca ani o veci, ktoré sa týkajú Božieho poverenia alebo povinnosti, ktorú by mali konať. Nepreberajú na seba žiadnu zodpovednosť. Je to oddávanie sa telesnému pohodliu, však? Sú ľudia, ktorí si užívajú telesné pohodlie, vhodní na konanie povinnosti? Len čo niekto nadhodí tému konania povinnosti alebo hovorí o platení ceny a znášaní utrpenia, stále krútia hlavou. Majú príliš veľa problémov, sú plní sťažností a sú naplnení negativitou. Takíto ľudia sú zbytoční, nemajú kvalifikáciu na konanie svojej povinnosti a mali by byť vyradení.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (2)) To, čo Božie slová odhalili, bol presne môj stav. Pri konaní povinností som uprednostňovala úlohy, ktoré boli ľahšie a pohodlnejšie, a náročnejšie problémy som vždy nechávala na riešenie iným. Bol to prejav túžby po telesnom pohodlí. Pri písaní listu som uprednostňovala odpovedať na jednoduchšie otázky, a ak bola nejaká otázka zložitejšia, považovala som ju za príliš problematickú a nechcela som na ňu odpovedať. Aj keď som na takúto otázku odpovedala, nesnažila som sa premýšľať o tom, ako problém jasne vysvetliť. Vždy som zložité otázky nechávala na Lin Mu, vyhovárajúc sa, že také veci nedokážem jasne komunikovať, hoci v skutočnosti som nechcela vynaložiť veľa úsilia ani znášať veľa ťažkostí vo svojej povinnosti a túžila som po telesnom pohodlí. Keď som trochu spoznala svoj stav, modlila som sa k Bohu, vyjadrujúc svoju ochotu vzdorovať samej sebe a kajať sa pred Ním.

Neskôr som narazila na úryvok Božích slov, ktorý ma hlboko zasiahol priamo do srdca. Všemohúci Boh hovorí: „Bez ohľadu na to, akú prácu niektorí ľudia vykonávajú alebo akú povinnosť si plnia, nedokážu v nej uspieť, je to na nich priveľa, nevedia plniť žiadne záväzky ani povinnosti, ktoré by si ľudia mali plniť. Nie sú odpadom? Sú ešte stále hodní toho, aby boli nazývaní ľuďmi? Je s výnimkou prostoduchých a duševne či telesne postihnutých ľudí nažive niekto, kto by si nemal plniť svoje povinnosti a záväzky? Takýto človek však vždy konšpiruje a hrá nečistú hru a nechce si plniť svoje povinnosti; z toho vyplýva, že sa nechce správať ako poriadny človek. Boh mu dal kvalitu a dary, dal mu možnosť byť ľudskou bytosťou, no on to nedokáže využiť pri plnení svojej povinnosti. Nerobí nič, ale všetko si chce užiť. Je taký človek hodný toho, aby sa nazýval ľudskou bytosťou? Bez ohľadu na to, aká práca mu je zverená – či je dôležitá, alebo obyčajná, ťažká, alebo jednoduchá –, vždy je nedbanlivý a povrchný, vždy je lenivý a úlisný. Keď sa vyskytnú problémy, snaží sa zodpovednosť za ne preniesť na iných ľudí; nepreberá žiadnu zodpovednosť a naďalej chce žiť ako parazit. Nie je zbytočným odpadom? Kto v spoločnosti nemusí byť odkázaný na seba, aby prežil? Keď človek dospeje, musí sa o seba postarať sám. Jeho rodičia si svoju povinnosť splnili. Aj keby ho rodičia boli ochotní podporovať, bolo by mu to nepríjemné a mal by vedieť uznať: ‚Moji rodičia svoju úlohu vychovať deti splnili. Som dospelý a zdatný – mal by som byť schopný žiť nezávisle.‘ Nemal by mať dospelý človek aspoň toľko rozumu? Ak má niekto naozaj rozum, nemohol by naďalej žobrať od svojich rodičov; bál by sa výsmechu ostatných a zahanbenia. Má teda lenivý povaľač rozum? (Nie.) Vždy chce niečo zadarmo, nikdy nechce prevziať zodpovednosť, obzerá sa po bezplatnom obede, chce tri riadne jedlá denne – a aby ho niekto obsluhoval a jedlo bolo chutné – bez toho, aby čo i len pohol prstom. Nie je to zmýšľanie parazita? A majú ľudia, ktorí sú parazitmi, svedomie a rozum? Majú dôstojnosť a integritu? Rozhodne nie; sú to všetko príživníci a naničhodníci, zvery bez svedomia a rozumu. Ani jeden z nich nie je spôsobilý na to, aby zostal v Božom dome.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (8)) Boh odhaľuje skutočnosť, že tí, ktorí sú nezodpovední, úskoční a pri svojich povinnostiach sa ulievajú, nemajú žiadnu integritu ani dôstojnosť. Takíto ľudia sú v Božom dome parazitmi a darmožráčmi. Ničím neprispievajú a sú typom ľudí, ktorých Boh vyraďuje. Pri premýšľaní o Božích slovách som sa cítila trochu rozrušená. Keď som narazila na ťažkosti, nechcela som vynaložiť úsilie na ich premyslenie a vždy som sa spoliehala na Lin Mu. Pri riešení problémov – hoci som vedela, že niektoré moje vysvetlenia sú nejasné – som si nanašla čas na ich premyslenie a len som ich nechala na Lin Mu, aby ich vylepšila. Aj keď ma na tieto problémy upozornila, neuvažovala som nad sebou. Namiesto toho som sa na ňu naďalej spoliehala, ospravedlňujúc to tým, že má lepšiu kvalitu a že tí schopnejší by mali robiť viac práce. Uvedomila som si, že vo svojej povinnosti som bola úskočná a lenivá a vždy som chcela niečo bez námahy. Spoliehala som sa na druhých, aby dokončili moju prácu, a nedokázala som niesť žiadnu zodpovednosť. Po tom, čo som toľké roky požívala polievanie a zaopatrenia Božích slov, som bola pri svojich povinnostiach stále povrchná a ulievala som sa a nebola som schopná niesť zodpovednosť, ktorú som niesť mala. Nebola som úplne zbytočná a bez akejkoľvek integrity a dôstojnosti? Je to ako s tými rodičmi, ktorí tvrdo pracujú, aby vychovali dieťa do dospelosti, ale keď by dieťa malo byť samostatné, uvádza rôzne ťažkosti ako výhovorky, nie je ochotné pracovať, aby sa uživilo, a naďalej sa spolieha na rodičov. Ako sa pri tom títo rodičia cítia? Keďže mi boli pridelené textové povinnosti, mala som si vážiť túto príležitosť, vynaložiť viac úsilia na štúdium odborných zručností a princípov a požiadať Lin Mu o vedenie vo veciach, ktorým som nerozumela, aby som mohla skôr pochopiť princípy a prevziať svoj diel zodpovednosti. No ja som vždy odmietala vynaložiť duševné úsilie a namiesto toho som sa rozhodla spoliehať na druhých. Tento môj postoj k povinnostiam bol Bohu odporný a ohavný, a ak by som nezmenila svoje spôsoby, skončila by som ako úplne zbytočná.

Neskôr som si prečítala úryvok z Božích slov: „Sú ľudia, ktorí vo svojich povinnostiach nie sú ochotní vôbec trpieť, vždy sa sťažujú, keď narazia na problém, a odmietajú zaplatiť cenu. Čo je to za postoj? Je to povrchný postoj. Ak budeš vykonávať svoju povinnosť povrchne a pristupovať k nej s neúctivým postojom, aký bude výsledok? Budeš vykonávať svoju povinnosť zle, hoci si schopný ju vykonávať dobre – tvoj výkon nebude zodpovedať norme a Boh bude veľmi nespokojný s postojom, ktorý máš k svojej povinnosti. Ak by si sa dokázal modliť k Bohu, hľadať pravdu a vložiť do toho celé svoje srdce i myseľ, a ak by si dokázal takto spolupracovať, potom by ti Boh všetko pripravil vopred, aby sa záležitosti, ktoré riešiš, dali do poriadku a priniesli dobré výsledky. Nemusel by si vynakladať obrovské množstvo energie; keď by si urobil všetko, čo je v tvojich silách, aby si spolupracoval, Boh by už všetko zariadil za teba. Ak budeš vyhýbavý a záhaľčivý, ak si nebudeš riadne plniť svoju povinnosť a neustále budeš kráčať nesprávnou cestou, potom Boh na tebe nebude konať; stratíš túto príležitosť a Boh povie: ‚Nie si dobrý; nemôžem ťa použiť. Choď sa postaviť bokom. Rád špekuluješ a ulievaš sa, však? Rád leňošíš a užívaš si pohodu, však? Tak si ju užívaj naveky!‘ Boh dá túto milosť a príležitosť niekomu inému. Čo hovoríte: Je to strata alebo zisk? (Strata.) Je to obrovská strata!“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Pri premýšľaní o Božích slovách, som si uvedomila, že keď pri svojich povinnostiach narazíme na ťažkosti, ak vložíme celé svoje srdce a myseľ do svojich povinností, sme ochotní zaplatiť cenu a hľadať pravdu, Boh nás osvieti a povedie. Čím viac uplatňujeme tento prístup, tým jasnejšia sa stáva cesta vpred a naše myšlienky sú zreteľnejšie. Ak však narazíme na ťažkosti, ale nesnažíme sa hľadať pravdu-princípy a namiesto toho sa vždy ulievame, nakoniec nič nezískame a nebudeme schopní dobre konať žiadnu povinnosť a nakoniec budeme zjavení a vyradení za ulievanie a stratíme príležitosť konať svoje povinnosti. Keď si spomeniem, ako som na začiatku tejto povinnosti veľa premýšľala a snažila sa, ale neskôr, keď som videla, že Lin Mu ovláda niektoré princípy a jej práca je efektívnejšia, začala som jej nechávať ťažké úlohy, aby som si to uľahčila. V skutočnosti, hoci mi hľadanie skratiek ušetrilo utrpenie a vyčerpanie, som vôbec neurobila pokrok v chápaní odborných zručností a princípov a dokonca som ostatných brzdila. Ak by som takto pokračovala, skončila by som len tým, že by ma Boh nenávidel a vyradil. Toto mi pripomenulo slová Pána Ježiša: „Kto má, tomu bude dané a bude mať viac hojnosti; ale kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má.“ (Mt 13, 12) Boh je spravodlivý. Pokiaľ je človek ochotný vynaložiť úsilie, hľadať pravdu a platiť cenu pri svojich povinnostiach, dostane Božie osvietenie a vedenie. Čím viac tak robí, tým jasnejšia bude jeho cesta a tým jasnejšia bude jeho myseľ. Ale ja som bola pri svojich povinnostiach úskočná a ulievala som sa, nebola som ochotná platiť cenu a vždy som prácu presúvala na druhých, veriac, že spoliehanie sa na druhých šetrí čas a námahu a umožňuje mi dokončiť úlohy bez veľkého úsilia. Myslela som si, že som pri tom šikovná, ale nakoniec som nezískala žiadnu pravdu a nedokázala som vyriešiť žiadne problémy. Bolo to sebaklamanie a nakoniec som na to škaredo doplatila. Aká som bola hlúpa! Keď som si to všetko uvedomila, pocítila som strach a bola som ochotná kajať sa pred Bohom a svedomito konať svoju povinnosť s úprimným srdcom.

Potom som čítala tieto Božie slová: „Predpokladajme, že cirkev ti zariadi prácu a ty povieš: ‚Či už mi tá práca umožní získať pozornosť alebo nie – keďže mi ju dali, urobím ju dobre a prevezmem túto zodpovednosť. Ak mi dali na starosť hosťovanie, dám do toho všetko, aby som to robil dobre; postarám sa o bratov a sestry a urobím všetko, aby bola zaistená bezpečnosť všetkých. Ak ma poveria kázaním evanjelia, vybavím sa pravdou a budem kázať evanjelium s láskou a plniť svoju povinnosť. Ak sa mám učiť cudzí jazyk, budem ho študovať s plným nasadením a tvrdo na tom pracovať; pokúsim sa ho zvládnuť čo najrýchlejšie, do roka či dvoch, aby som mohol svedčiť o Bohu cudzincom. Ak ma požiadajú, aby som písal skúsenostné svedectvá, svedomito sa na to budem pripravovať, nazerať na veci podľa pravdy-princípov a učiť sa o jazyku. Hoci možno nedokážem písať články s krásnou prózou, aspoň budem schopný jasne komunikovať svoje skúsenostné svedectvo, zrozumiteľne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a vydávať pravdivé svedectvo o Bohu, aby ľudia boli pozdvihnutí a mali z čítania mojich článkov úžitok. Akúkoľvek úlohu mi cirkev pridelí, prijmem ju celým srdcom a silou. Ak niečomu nebudem rozumieť alebo sa objaví problém, budem sa modliť k Bohu, hľadať pravdu, riešiť problémy podľa pravdy-princípov a vykonávať prácu dobre. Nech je moja povinnosť akákoľvek, použijem všetko, čo mám, aby som ju konal dobre a uspokojil Boha. Bez ohľadu na to, čo môžem dosiahnuť, urobím všetko pre to, aby som vzal na plecia zodpovednosť, ktorú mám niesť, a prinajmenšom nepôjdem proti svojmu svedomiu a rozumu, nebudem povrchný, úskočný ani nedbanlivý a nebudem si užívať plody práce iných. Nič, čo urobím, nebude pod normou svedomia.‘ To je minimálna norma správania človeka a ten, kto koná svoju povinnosť týmto spôsobom, môže byť považovaný za človeka so svedomím a rozumom. Musíš mať aspoň čisté svedomie pri konaní svojej povinnosti, musíš byť aspoň hodný svojich troch jedál denne a nesmieš žiť na úkor iných. Tomu sa hovorí mať zmysel pre zodpovednosť. Či už je tvoja kvalita vysoká alebo nízka a či už rozumieš pravde alebo nie, v každom prípade musíš mať tento postoj: ‚Keďže táto práca bola zverená mne, musím ju brať vážne, musím ju pokladať za moju starosť a musím ju robiť z celého srdca a zo všetkých síl, aby som ju urobil dobre. Čo sa týka toho, či ju dokážem robiť dokonale, nemôžem ponúknuť žiadnu záruku, ale môj postoj je taký, že urobím všetko pre to, aby som ju robil dobre, a určite ju nebudem robiť povrchne. Ak sa v práci objaví problém, potom by som mal prevziať zodpovednosť a uistiť sa, že sa z neho poučím a budem dobre konať svoju povinnosť.‘ To je správny postoj.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (8)) Z Božích slov som pochopila, že bez ohľadu na to, s akými ťažkosťami alebo problémami sa pri svojich povinnostiach stretneme, mali by sme sa úprimne modliť, spoliehať sa na Boha a hľadať princípy. Musíme urobiť všetko, čo môžeme a máme, a použiť všetku svoju silu na efektívne splnenie úloh. Nemali by sme byť povrchní, úskoční ani sa ulievať. Takýto postoj k našim povinnostiam uspokojí Boha. Keď som nad sebou uvažovala, uvedomila som si, že keď som pri svojej povinnosti narazila na ťažkosti alebo problémy, namiesto toho, aby som sa spoliehala na Boha a hľadala pravdu-princípy, často som sa spoliehala na Lin Mu a užívala si plody jej práce. Dokonca som neurobila ani to, čo som prinajmenšom mala, nieto ešte aby som do toho vložila celé svoje srdce a silu. Bolo to, akoby som bola v Božom dome len darmožráčom. Tak som sa modlila k Bohu a kajala sa, vyjadrujúc ochotu viac hľadať princípy a vynaložiť viac úsilia na premýšľanie o ťažkostiach alebo veciach, ktorým som nerozumela, a rozhodla som sa, že Lin Mu požiadam o pomoc, len ak ich skutočne nebudem vedieť vyriešiť. V nasledujúcej práci som často skúmala svoj postoj k povinnosti. Keď som narazila na ťažké úlohy a chcela som uniknúť, vedome som vzdorovala sama sebe, upokojila som si srdce, modlila sa k Bohu a usilovne som o nich premýšľala. Už som nemyslela len na to, ako ich presunúť na druhých. Raz sme s Lin Mu kontrolovali dokument, ktorý mal mnoho problémov. Museli sme vyhľadať príslušné princípy, všetko dôkladne zvážiť a všetky problémy označiť. Chcela som, aby to urobila Lin Mu. Ale na moje prekvapenie navrhla, aby som to urobila ja. Bez rozmýšľania som odpovedala: „Chceš, aby som to urobila ja?“ Hneď ako som to povedala, uvedomila som si, že sa opäť snažím ulievať. Okamžite som sa modlila k Bohu, aby som vzdorovala sama sebe, vyjadrujúc ochotu spolupracovať z celého srdca a splniť si svoju zodpovednosť, namiesto toho, aby som túto úlohu presúvala na druhých. Tak som súhlasila, že to urobím. Počas práce na úlohe som sa modlila a spoliehala na Boha a sústredila som sa na premýšľanie o princípoch. Aj keď to trvalo dlhšie, našla som cestu vpred. Cítila som sa pokojne, keď som pri konaní svojej povinnosti použila všetku svoju silu a splnila si svoju zodpovednosť.

Vďaka tejto skúsenosti som si uvedomila, že v tom, že Boh zariadil, aby som pracovala s Lin Mu, bola Jeho dobrá vôľa. Mala totiž lepšiu kvalitu ako ja a rozumela niektorým princípom. Ak som narazila na niečo, čomu som nerozumela, mohla som sa jej opýtať a učiť sa od nej. To znamenalo, že mi mohla pomôcť lepšie pochopiť princípy. A to dopĺňalo moje slabosti. Ak by som vždy hľadala telesné pohodlie a jednoducho na ňu presúvala všetky problémy, nič by som sa nenaučila ani by som neurobila žiadny pokrok. Teraz, keď narazím na problémy, už ich okamžite nepresúvam na Lin Mu. Namiesto toho k nim pristupujem srdcom, sústredím sa na hľadanie pravdy-princípov a len keď naozaj niečo neviem vyriešiť, prediskutujem to s ňou. Takéto konanie povinnosti mi prináša oveľa väčší pokoj mysle.