V júni 2022 ma zvolili za vedúcu tímu zodpovednú za prácu na videách. Po nejakom čase som sa v práci zorientovala a dokázala som sledovať a uchopiť stavy členov tímu a postup práce. Hoci som stále nemala dostatok zručností, mala som pocit, že prácu dokážem zvládnuť.

Jedného dňa prišla vodkyňa, aby pochopila pracovnú situáciu tímu. Náhodou som nedávno pochopila dôvody pomalého postupu práce, ako napríklad nedostatok úzkej spolupráce medzi členmi tímu, nezhody, ktoré si vyžadovali komunikáciu a kde nedošlo ku konsenzu, čo neskôr viedlo k prepracovaniu a oneskoreniu pokroku, a niektoré ťažkopádne procesy, ktoré tiež zdržiavali pokrok. Po pochopení týchto situácií som hovorila v duchovnom spoločenstve, napravila som ich a nahlásila ich vodkyni. Myslela som si, že keďže som odviedla skutočnú prácu, vodkyňa povie, že som si počínala dobre. Len čo som dohovorila, sa ma však na moje prekvapenie opýtala: „Prečo členovia tímu nedokážu harmonicky spolupracovať? Aké sú ich hlavné problémy?“ Nevedela som, ako mám čeliac tejto otázke odpovedať, pretože som naozaj nechápala dôvody. Nebola som si istá, kde sa zasekli, navonok som videla len to, že nedokážu úzko spolupracovať. Potom vodkyňa položila niekoľko ďalších otázok a ja som stále nevedela odpovedať. Vodkyňa mi potom povedala: „Počúvaš len to, čo ti hovoria bratia a sestry bez toho, aby si na základe ich hlásení objavila koreň problémov? Dokážeš vlastne riešiť takéto problémy?“ Keď som to od vodkyne počula, cítila som sa trápne. Nemohla som si pomôcť a rozmýšľala som: „Nenaznačujete vari, že neviem, ako riešiť problémy? Znie to, akoby som nevedela, ako riadiť prácu.“ Vodkyňa potom poukázala na to, že som do problémov len zľahka načrela a nedokážem vyriešiť ich koreň. Do duchovného spoločenstva so mnou zaradila princípy, čím mi pomohla pochopiť, že pri konaní práce sa človek musí naučiť uchopiť hlavné a kľúčové problémy. Necítila som sa byť úplne presvedčená – snažila som sa čo najlepšie objaviť problémy a komunikovať s členmi tímu a nebolo to tak, že by som nevedela, ako prácu zvládnuť. So zachmúrenou tvárou som hľadela do počítača a nechcela som sa s vodkyňou baviť. Pri písaní som zámerne silno udierala do klávesnice, aby som ventilovala svoju nespokojnosť, a myslela som si: „Vodkyňa to povedala pred mojimi dvomi spolupracovníkmi, ako ma budú vnímať ostatní? Prečo poukázala len na moje problémy? Robia si ostatní spolupracovníci svoju prácu perfektne?“ Mala som pocit, akoby slová vodkyne negovali všetko moje úsilie. Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som bola nahnevaná. Mala som pocit, že vodkyňa je na mňa príliš prísna.

Po stretnutí som sa pri spomienke na kritiku vodkyne cítila veľmi ponížene. Tipovala som, že moji spolupracovníci si určite budú myslieť, že vo svojej práci nie som dobrá, takže som bola trochu nahnevaná a pomyslela som si: „Odteraz už nebudem tak tvrdo pracovať na svojej povinnosti, keďže to aj tak nikto nevidí! Keď bude nabudúce vodkyňa klásť otázky, nebudem tak horlivo odpovedať.“ Cítila som sa veľmi skleslo, bola som plná hnevu a pocitu krivdy a chcelo sa mi plakať. Večer som si prečítala vetu v liste, ktorý napísal môj spolupracovník: „Ak bratia a sestry úprimne chcú konať svoju povinnosť dobre, mali by byť ochotní prijať, keď ich vodcovia sledujú, aby dohliadali na prácu, a promptne poukazujú na ich problémy a odchýlky.“ Pri čítaní tejto vety som sa cítila veľmi zahanbene. Čeliac dohľadu a upozorneniam vodkyne som nebola smutná, že svoju povinnosť nekonám dobre, ale bola som nahnevaná, lebo vodkyňa hovorila bez toho, aby brala ohľad na moju hrdosť. V akom zmysle som bola človekom, ktorý úprimne koná svoju povinnosť? Predstúpila som pred Boha a modlila som sa: „Bože, dnes vodkyňa poukázala na moje problémy a ja som pocítila odolávanie. Viem, že tento postoj nie je v zhode s Tvojím úmyslom, ale aké ponaučenie by som si mala vziať a ako by som mala o sebe uvažovať a spoznať samu seba? Kiež by si ma osvietil a viedol.“

Nasledujúce ráno som si prečítala tieto Božie slová: „Je úžasné, ak dokážeš prijať skutočnosť, že Boží dom na teba dohliada, pozoruje ťa a snaží sa ťa pochopiť. Pomáha ti to pri plnení si povinnosti, aby si bol schopný konať svoju povinnosť podľa štandardu a uspokojovať Božie úmysly. Je to pre teba prospešné a pomáha ti to – nie je v tom žiadny háčik. Keď raz pochopíš tento princíp, už by si potom nemal mať žiadne pocity odporu alebo ostražitosti voči dohľadu vodcov, pracovníkov a Božieho vyvoleného ľudu? Aj keď sa ťa občas niekto snaží pochopiť, pozoruje ťa a dohliada na tvoju prácu, netreba to brať osobne. Prečo to hovorím? Pretože úlohy, ktoré sú teraz tvoje, povinnosť, ktorú vykonávaš, a akákoľvek práca, ktorú robíš, nie sú súkromnou záležitosťou ani osobnou prácou žiadneho človeka; týkajú sa diela Božieho domu a súvisia s jednou časťou Božieho diela. Keď na teba teda niekto chvíľu dohliada alebo ťa pozoruje, alebo sa ťa snaží hlbšie pochopiť, snaží sa viesť s tebou dôverný rozhovor a zistiť, aký je tvoj stav počas tohto obdobia, a dokonca niekedy, keď je jeho postoj trochu tvrdší a trochu ťa orezáva, disciplinuje a adresuje ti výčitky, je to všetko preto, lebo má svedomitý a zodpovedný postoj k dielu Božieho domu. Nemal by si k tomu prechovávať žiadne negatívne myšlienky ani emócie. Čo to znamená, ak dokážeš prijať skutočnosť, že na teba ostatní dohliadajú, pozorujú ťa alebo sa ťa snažia pochopiť? To, že vo svojom srdci prijímaš podrobné skúmanie zo strany Boha. Ak od ľudí neprijímaš dohľad, pozorovanie a ich snahy pochopiť ťa – ak sa proti tomu všetkému staviaš odmietavo –, dokážeš prijať Božie podrobné skúmanie? Božie podrobné skúmanie je detailnejšie, hlbšie a presnejšie, ako keď sa ľudia snažia pochopiť ťa; Božie požiadavky sú konkrétnejšie, náročnejšie a hlbšie. Ak teda nedokážeš prijať, že na teba dohliada Boží vyvolený ľud, nie sú tvoje tvrdenia o tom, že dokážeš prijať Božie podrobné skúmanie, iba prázdnymi slovami? Aby si dokázal prijať Božie podrobné skúmanie a skúšku, najprv musíš prijať dohľad zo strany Božieho domu, vodcov a pracovníkov alebo bratov a sestier. … Mať vodcu, ktorý dohliada na vašu prácu, je dobré. Prečo? Pretože to znamená, že preberá zodpovednosť za prácu cirkvi; je to jeho povinnosť, jeho zodpovednosť. Schopnosť plniť si túto zodpovednosť dokazuje, že je kompetentným vodcom, že je dobrým vodcom. Ak by ste dostali absolútnu slobodu a ľudské práva a mohli by ste robiť, čo sa vám zachce, nasledovať svoje túžby a užívať si úplnú slobodu a demokraciu a bez ohľadu na to, čo a ako by ste urobili, vodca by sa do vás nestaral ani na vás nedohliadal, nikdy by sa vás nič nepýtal, nekontroloval by vašu prácu, neozval by sa pri výskyte problémov a iba by vás prehováral alebo s vami vyjednával, bol by to dobrý vodca? Očividne nie. Takýto vodca vám škodí. Je zhovievavý k vašim zlým skutkom, dovoľuje vám ísť proti princípom a robiť to, čo sa vám zachce – tlačí vás do ohnivej jamy. Toto nie je zodpovedný vodca podľa štandardov. Na druhej strane, ak je vodca schopný pravidelne na vás dohliadať, identifikovať problémy vo vašej práci a včas vás napomenúť alebo vyhrešiť a odhaliť, včas napraviť vaše nesprávne snaženia a odchýlky pri konaní vašej povinnosti a pomôcť pri nich a pri jeho dohľade, výčitkách, opatreniach a pomoci sa váš nesprávny postoj k povinnosti zmení, dokážete sa zbaviť niektorých absurdných názorov, postupne sa obmedzia vaše vlastné predstavy a veci vyplývajúce z impulzívnosti a dokážete pokojne prijať výroky a názory, ktoré sú správne a v súlade s pravdou-princípmi, nie je to pre vás prospešné? Výhody sú vskutku nesmierne!“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (7)) Božie slová upokojili moje srdce. Uvedomila som si, že Boh nevidí rád, keď v sebe prechovávam toľko rozhorčenia. Namiesto toho dúfa, že sa dokážem upokojiť, najprv uvažovať nad odchýlkami a problémami v mojej práci a prijať dohľad a vedenie vodkyne. Čítala som, že Boh povedal, že zodpovední vodcovia a pracovníci budú kontrolovať a chápať prácu každého človeka, identifikujú problémy a odchýlky a poskytnú včasné vedenie a nápravu. Niekedy môže byť ich postoj trochu prísny a dokonca ho môže sprevádzať kritika a orezávanie. V skutočnosti sú však zodpovední za prácu, aby zabezpečili, že bude vykonaná dobre. Práve to by mal robiť vodca, ktorý zodpovedá štandardu. Keď rozumný človek čelí dohľadu a vedeniu vodcu, mal by ich aktívne prijať. Mojou prvotnou reakciou na ne však bol pocit odolávania a v duchu som sa snažila samu seba ospravedlniť, aby som si zachovala tvár. V akom zmysle som mala skutočný postoj prijatia? Počas úvah o tom, že ma práve zvolili za vedúcu tímu a že mám veľa nedostatkov, som pochopila, že dohľad, otázky a vedenie vodkyne znamenajú, že je zodpovedná za prácu. Rovnako ako keď poukázala na to, že som do problémov len zľahka načrela a nepochopila som hlavné príčiny toho, prečo medzi členmi tímu neprebieha harmonická spolupráca, čo viedlo k neúplnému riešeniu problémov. Po dôkladnom uvažovaní som si uvedomila, že je to naozaj tak. Prácu som riadila povrchne a neriešila som koreň problémov, čo prirodzene viedlo k slabým výsledkom. Mala som rozumne prijať vedenie vodkyne a nepociťovať odolávanie ani sa ospravedlňovať. Keď som o tom premýšľala, už som voči vodkyni necítila žiadne odolávanie. Neskôr som si spomenula, že Boh povedal, že by sme o sebe mali uvažovať a spoznať samých seba v každej situácii, s ktorou sa stretneme, a že len takýmto spôsobom môžeme dosiahnuť pokrok a zmenu. Vedome som si teda vyhľadala príslušné Božie slová, aby som nad sebou premýšľala a uvažovala. Zároveň som sa v tichosti modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma osvietil a viedol v poznávaní samej seba.

Jedno ráno som si počas svojich pobožností prečítala úryvok z Božích slov: „Keď niektorí ľudia dostanú pridelený projekt zhora, prejde istá chvíľa, kedy nenastane žiaden pokrok. Nepovedia tomu hore, či na tom pracujú, ako im to ide a ani to, či sa stretli s nejakými ťažkosťami alebo problémami. Nedávajú žiadnu spätnú väzbu. Niektoré práce sú naliehavé a neznesú odklad, no oni zámerne otáľajú, naťahujú čas a dokončenie práce im trvá dlho. Potom musia prísť otázky zhora. Keď k tomu ten zhora pristúpi, títo ľudia považujú takéto otázky za neznesiteľne trápne a v srdci im odolávajú: ‚Ešte je to len niečo vyše desať dní, odkedy mi bola táto práca pridelená. Ešte som sa ani nestihol zorientovať a už prišli otázky zhora. Požiadavky nadriadených na ľudí sú jednoducho privysoké!‘ Cieľom týchto otázok je hľadať chyby, o to im ide. Aký je v tom problém? Povedz Mi, nie je to celkom normálne, že zhora prichádzajú otázky? Sčasti ide o túžbu vedieť viac o stave, v akom je postup práce, ako aj o to, aké ťažkosti je ešte potrebné vyriešiť; okrem toho je to túžba vedieť viac o tom, akú kvalitu majú ľudia, ktorým bola táto práca pridelená, a či budú skutočne schopní vyriešiť problémy a konať prácu dobre. Ten zhora chce poznať skutočnosti také, aké sú, a väčšinou kladie otázky za takýchto okolností. Nie je to niečo, čo by mal robiť? Ten zhora sa obáva, že nevieš riešiť problémy a nedokážeš zvládnuť prácu. Preto kladie otázky. Niektorí ľudia takýmto otázkam celkom odolávajú a odmietajú ich. Nie sú ochotní dovoliť, aby sa ľudia pýtali, a keď dostávajú otázky, odolávajú a majú obavy, pričom neustále dumajú: ‚Prečo sa stále pýtajú a chcú vedieť viac? Je to preto, že mi nedôverujú a pozerajú sa na mňa zhora? Ak mi nedôverujú, potom nech ma nepoužívajú!‘ Nikdy nerozumejú otázkam a dohľadu zhora, ale odolávajú im. Majú takí ľudia rozum? Prečo nedovolia, aby zhora prichádzali otázky a bol nad nimi dohľad? Okrem toho, prečo odolávajú a vzdorujú? V čom je tu problém? Nezáleží im na tom, či svoju povinnosť vykonávajú efektívne alebo tak, že tým brzdia postup práce. Pri konaní svojej povinnosti nehľadajú pravdu-princípy, ale robia čokoľvek, čo sa im zachce. Nezamýšľajú sa nad výsledkami alebo efektívnosťou práce, vonkoncom nehľadia na záujmy Božieho domu a už vôbec neuvažujú nad tým, čo Boh zamýšľa a vyžaduje. Myslia si: ‚Mám svoje vlastné spôsoby a postupy, ako konať svoju povinnosť. Nemajte na mňa prílišné nároky a nevyžadujte odo mňa ani priveľa podrobností. Je to dosť dobré na to, aby som mohol konať svoju povinnosť. Nemôžem sa príliš unaviť ani príliš veľa trpieť.‘ Nerozumejú otázkam a snahám zhora dozvedieť sa viac o ich práci. Čo im chýba, že nemajú toto pochopenie? Nie je to podriadenosť? Nie je to pocit zodpovednosti? Vernosť? Ak by boli skutočne zodpovední a verní pri konaní svojej povinnosti, odmietli by vari otázky zhora ohľadom svojej práce? (Nie.) Boli by schopní pochopiť to. Ak to naozaj nedokážu pochopiť, je len jedna možnosť: svoju povinnosť vnímajú ako svoje povolanie a svoje živobytie a využívajú ju, pričom povinnosť, ktorú konajú, vnímajú po celý čas ako predpoklad a páku na vyjednávanie, za ktorú môžu získať odmenu. Urobia len trochu ukážkovej práce, aby to stačilo tomu zhora, bez akejkoľvek snahy prijať Božie poverenie ako svoju povinnosť a svoj záväzok. A tak keď dostanú zhora otázky týkajúce sa ich práce alebo sú podrobení dohľadu, nastavia sa odmietavo a odolávajú. Nie je to vari tak? (Je.) Z čoho vychádza tento problém? V čom je jeho podstata? Spočíva v tom, že ich postoj k projektu práce je chybný. Myslia len na telesné pohodlie a komfort a na svoje vlastné postavenie a pýchu namiesto toho, aby mysleli na efektívnosť práce a záujmy Božieho domu. Vôbec sa nesnažia konať podľa pravdy-princípov. Keby mali naozaj trochu svedomia a rozumu, boli by schopní pochopiť otázky a dohľad zhora. Vedeli by od srdca povedať: ‚Je dobré, že zhora prichádzajú otázky. V opačnom prípade by som vždy vychádzal z vlastnej vôle, čo by prekážalo efektívnosti práce alebo ju dokonca prekazilo. Zhora prichádza duchovné spoločenstvo a preverujú sa veci a naozaj sa tak riešia skutočné problémy – a to je skvelá vec!‘ Tým by sa preukázali ako zodpovední ľudia. Obávajú sa, že ak by sa tejto práce chopili sami a stala by sa chyba alebo nešťastie, ktoré by spôsobilo stratu na diele Božieho domu a tú by nebolo možné napraviť, bola by to zodpovednosť, ktorú by nedokázali uniesť. Nie je to vari zmysel pre zodpovednosť? (Veru je.) Je to zmysel pre zodpovednosť a znak toho, že si plnia svoju vernosť.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Druhá časť)) Z Božích slov som videla, že tí, ktorí sú vo svojej povinnosti skutočne zodpovední a verní, radi od iných prijímajú dohľad a vedenie, aby napravili svoje nedostatky a vynaložili čo najväčšie úsilie na dobré konanie svojej povinnosti. Tí, ktorí nie sú verní svojej povinnosti, však v každej situácii berú ohľad na svoju vlastnú tvár a postavenie. Keď iní dohliadajú alebo sa pýtajú na ich prácu, cítia, že ostatní o nich nemajú vysokú mienku, alebo na nich neberú ohľad, pociťujú odolávanie a stávajú sa nepriateľskými, pričom vôbec neprejavujú postoj prijatia pravdy. Keď som uvažovala nad svojou reakciou na dohľad vodkyne, vari to nebol prejav mojej nedostatočnej vernosti? Keď som vodkyni oznámila svoju pracovnú situáciu, myslela som si, že som vykonala nejakú skutočnú prácu, a že vodkyňa bude mať o mne dobrú mienku. Ona však nečakane našla v práci, ktorú som kontrolovala, veľa problémov a poukázala na to, že vidím len povrchové záležitosti a nechápem základné problémy, o ktorých treba hovoriť v duchovnom spoločenstve a ktoré treba riešiť. Myslela som si, že vodkyňa neguje moju prácu, a cítila som odolávanie a nespokojnosť. Najmä keď som pomyslela na to, ako sa vodkyňa pred mojimi spolupracovníkmi detailne pýtala na moju prácu, poukázala na moje problémy a ja som sa cítila ponížená, veľmi ma to nahnevalo. Vo svojom srdci som sa stále ospravedlňovala a obhajovala v snahe zachovať si tvár a dokonca som sa urazene mračila. V skutočnosti mi mali dohľad a vedenie vodkyne pomôcť dobre konať moju povinnosť, čo bolo prospešné pre prácu cirkvi. Ja som však nemala vôbec žiadny postoj prijatia a dokonca som mala pocit, že ma vodkyňa zámerne znevažuje a pozerá sa na mňa zvrchu. Starala som sa len o svoju tvár a postavenie a vôbec som nebrala ohľad na prácu Božieho domu. Nebola som človekom, ktorý by bol verný pri konaní svojej povinnosti. Navyše som bola mimoriadne arogantná a samospravodlivá, vždy som si myslela, že práca, za ktorú som zodpovedná, je celkom dobrá a nie taká zlá, ako hovorila vodkyňa. Preto som cítila veľké odolávanie a averziu voči dobre mienenému vedeniu a pomoci vodkyne, bez akéhokoľvek postoja hľadania alebo prijímania. Naozaj som bola príliš samospravodlivá a neoblomná, čím som zjavovala satanskú povahu odporu voči pravde. Ako som mohla prijať a získať pravdu, ak som pri konaní svojej povinnosti nedokázala prijať ani normálne vedenie druhých? Keď som si tieto veci uvedomila, analyzovala som problémy, na ktoré poukázala vodkyňa, a pri diskusii o práci s členmi svojho tímu som vedome uvažovala nad prirodzenosťou a koreňom problémov, ktoré sa vynorili. Potom som poukázala na riešenia týchto skutočných problémov. Povedali, že tento druh duchovného spoločenstva bol účinný a dokázal vyriešiť niektoré problémy. Keď som videla tento výsledok, bola som šťastná. Niekedy sa v mojej práci ešte vyskytli oblasti, ktoré som dôkladne nezvážila, a vodkyňa ma na ne upozornila. Vedome som to prijala, napravila a mala som nejaký vstup a postupne som začala cítiť, že niečo získavam.

Neskôr ma poverili riadením práce niekoľkých ďalších tímov. O niekoľko mesiacov neskôr sa ma vodkyňa jedného dňa opýtala na pracovnú situáciu. Niektoré podrobnosti som nevedela jasne vysvetliť. Vodkyňa mi vtedy prísne povedala: „Už nejaký čas si zodpovedná za tieto tímy, ale tieto podrobnosti ani nepoznáš. Nie je to nezodpovednosť a nekonanie skutočnej práce?“ Keď som počula slová vodkyne, cítila som, ako mi tvár horí od rozpakov. Hoci som vedela, že hovorí pravdu, stále to pre mňa bolo ťažké prijať. Obávala som sa, že vodkyňa má na mňa zlý názor a čo si o mne pomyslia moji spolupracovníci. Potom som si však spomenula na Božie slová, ktoré som čítala pred nejakým časom: „Keby mali naozaj trochu svedomia a rozumu, boli by schopní pochopiť otázky a dohľad zhora. Vedeli by od srdca povedať: ‚Je dobré, že zhora prichádzajú otázky. V opačnom prípade by som vždy vychádzal z vlastnej vôle, čo by prekážalo efektívnosti práce alebo ju dokonca prekazilo. Zhora prichádza duchovné spoločenstvo a preverujú sa veci a naozaj sa tak riešia skutočné problémy – a to je skvelá vec!‘ Tým by sa preukázali ako zodpovední ľudia.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Druhá časť)) Keď som premýšľala o Božích slovách, moje srdce sa postupne upokojilo. Otázky vodkyne na moju prácu vychádzali zo zodpovednosti za prácu. Bola som to ja, kto nekonal skutočnú prácu. Aký som mala dôvod odolávať kritike a orezávaniu druhých? Stále som sa obávala o svoju vlastnú tvár. Vari to nebola stále snaha brániť sa? Nebolo to stále uprednostňovanie vlastnej tváre pred prácou Božieho domu? Keď som o tom premýšľala, keďže som bola zodpovedná za prácu týchto tímov, mala som mať zodpovednosť vziať túto prácu na seba. Teraz, keď sa vodkyňa podrobne pýtala na prácu, bolo však jasné, že som nepochopila špecifiká týchto úloh a nevykonala som žiadnu skutočnú prácu. Napriek tomu som si chcela stále zachovať tvár a nechcela som, aby ma ostatní odhalili alebo kritizovali. Nebolo to ešte stále neprijímanie pravdy? Keď som si to uvedomila, pocítila som isté výčitky svedomia a bola som ochotná prijať vedenie vodkyne, aby som napravila svoje problémy. Potom som začala preberať iniciatívu, aby som sa zapojila do práce tímu a skutočne pochopila konkrétne okolnosti jednotlivých jej aspektov. O problémoch, ktoré som identifikovala, som informovala členov tímu, ktorí tiež vyjadrili ochotu tieto problémy urýchlene vyriešiť. Skutočnou účasťou na práci som veľa získala. Dôkladne som sa zamyslela nad problémami v práci a neskôr som prišla s niekoľkými nápadmi. Vďaka takémuto praktizovaniu som sa cítila uvoľnenejšie.

Pomocou tejto skúsenosti som si uvedomila, že prijatie dohľadu a vedenia pri konaní povinnosti je postojom zodpovednosti za prácu v cirkvi. V mojej povinnosti je stále veľa odchýlok a nedostatkov, ktoré si vyžadujú dohľad a vedenie vodkyne. Keď sa budem spoliehať len na seba, mnoho úloh nedokážem vykonať dobre a mohla by som dokonca zdržiavať prácu cirkvi. Dohľad a vedenie vodkyne nad mojou prácou mi nemajú veci sťažovať. Naopak, sú pre mňa prospešné, aby som mohla dobre konať svoju povinnosť a aby som uvažovala nad svojimi nedostatkami a chybami a spoznala ich. Teraz dokážem správne zvládať dohľad a vedenie od bratov a sestier a som ochotná ich prijať, uvažovať nad sebou a napraviť svoje odchýlky.