V apríli 2023 som bola v cirkvi zodpovedná za prácu na evanjeliu. Po určitom čase s nami vodca zorganizoval zhromaždenie a hovoril v duchovnom spoločenstve o niektorých pravdách o kázaní evanjelia. Považovala som ich za úžasné. Ak by som o týchto pravdách dôkladne hovorila v duchovnom spoločenstve s kazateľmi evanjelia, predstavy nábožensky založených ľudí by sa dali ľahšie vyriešiť, čo by práci na evanjeliu veľmi prospelo. Potom som rýchlo naplánovala zhromaždenia, aby som hovorila v duchovnom spoločenstve s kazateľmi evanjelia. V tom čase však zatkli mnoho bratov a sestier z cirkvi, za ktorú som bola zodpovedná. S niektorými z bratov a sestier, s ktorými som sa potrebovala stretnúť, som stratila kontakt, zatiaľ čo niektorí mali obavy o bezpečnosť a nemohli prísť. Neochotne som musela zorganizovať zhromaždenia s bratmi a sestrami z iných cirkví. Keď som sa pokúšala dohodnúť to s jedným bratom, odpovedal mi, že musí riešiť naliehavú záležitosť a v najbližších dvoch dňoch sa zhromaždenia nemôže zúčastniť. Pomyslela som si: „Prečo mám takú smolu? Dokonca aj dohodnúť účasť ľudí na zhromaždení je také ťažké. V kritickom okamihu sa vždy objavia rôzne problémy. Prečo veci nemôžu ísť hladko?“ Čoskoro nato som dostala list od vodcu o tom, že cirkvi na iných miestach už s duchovným spoločenstvom skončili a začali s realizáciou. Pýtal sa na môj pokrok. Bola som závistlivá a mala som obavy a premýšľala som: „Prečo majú také šťastie? Ich práca ide tak hladko, zatiaľ čo cirkvi v mojej pôsobnosti ešte neurobili žiadny pokrok. Bude si vodca myslieť, že som neschopná a v práci úmyselne zaháľam?“ Pri týchto myšlienkach som začala byť veľmi podráždená a premýšľala som: „Aj ja chcem robiť svoju prácu dobre. Prečo Boh nedovolí, aby mi šla práca hladko? Buď sa niekto bojí o bezpečnosť, alebo je príliš zaneprázdnený, aby si našiel čas. Akoby sa všetko nahromadilo naraz!“ Tvárou v tvár tejto situácii som sa cítila bezmocná a demotivovaná vo vzťahu k svojej povinnosti. Potom som napísala jednej sestre z inej cirkvi a požiadala som ju, aby zorganizovala zhromaždenie a oznámila mi čas. Posol sa však nečakane zdržal na ceste. Keď som dostala jej odpoveď, naplánovaný čas stretnutia som už zmeškala. Pomyslela som si: „Prečo mám takú smolu? Práve keď sa mi podarilo dohodnúť sa s ľuďmi, aby prišli na zhromaždenie, zmeškala som ho. Zhromaždenie sa odloží o ďalších niekoľko dní.“ Počas tých dvoch dní som sa cítila veľmi znepokojená a rozmýšľala som: „Pevne som sa zaviazala k pracovnému plánu. Ale teraz, po takom dlhom čase, som sa ešte s nikým nestretla. Ako odpoviem vodcovi, keď sa ma opýta na môj pokrok v práci? Bude si myslieť, že v práci úmyselne zaháľam, keď zistí, že som ešte nezačala s realizáciou?“ O dva dni neskôr mi vodca nečakane poslal list, v ktorom sa písalo, že ČKS začala nové kolo celoštátnej razie, ktorá viedla k zatknutiu mnohých cirkevných vodcov a pracovníkov. Povedal mi, aby som zatiaľ s nikým neorganizovala zhromaždenia. V srdci som sa sťažovala: „Práve sa mi podarilo dohodnúť s niekoľkými ľuďmi, aby prišli, a teraz zhromaždenie nemôžem zvolať. To mi ešte sťažuje vykonávanie práce!“ Čeliac tomu všetkému som sa cítila veľmi frustrovaná a premýšľala som: „Aj ja chcem konať dobrú prácu, ale prečo sa pri jej realizácii všetko pokazilo? Prečo mi Boh neposkytol ochranu? Zdá sa, že mi jednoducho nepraje šťastie.“ Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som mala pocit, že mám smolu a všetko sa kazí. V tú noc som sa prehadzovala v posteli a nemohla som zaspať. Modlila som sa k Bohu a hľadala Jeho úmysel. Rozmýšľala som o Božích slovách o odhaľovaní ľudského úsilia o šťastie, a tak som si našla a prečítala tú kapitolu Božích slov.

Všemohúci Boh hovorí: „Aký problém majú ľudia, ktorí si vždy myslia, že majú smolu? Vždy používajú normu šťastia, aby zmerali, či sú ich činy správne alebo nesprávne, a aby zvážili cestu, ktorou by sa mali vydať, veci, ktoré by mali zažiť, a všetky problémy, ktorým čelia. Je to správne alebo nesprávne? (Nesprávne.) Opisujú zlé veci ako smoliarske a dobré veci ako šťastné alebo výhodné. Je táto perspektíva správna alebo nesprávna? (Nesprávna.) Meranie vecí z tejto perspektívy je nesprávne. Je to extrémna a nesprávna metóda a norma na meranie vecí. Tento druh metódy často vedie ľudí k tomu, že upadajú do skľúčenosti, a často spôsobuje, že sa cítia nepokojne, že sa im nikdy nič nedarí a že nikdy nedostanú to, čo chcú, čo nakoniec vedie k tomu, že sa cítia neustále úzkostliví, podráždení a nepokojní. Keď tieto negatívne emócie zostanú nevyriešené, títo ľudia neustále upadajú do skľúčenosti a majú pocit, že Boh im nie je naklonený. Myslia si, že Boh zaobchádza s druhými s milosťou, ale nie s nimi, a že Boh sa stará o druhých, ale nie o nich. ‚Prečo sa vždy cítim nepríjemne a úzkostlivo? Prečo sa mi vždy dejú zlé veci? Prečo ku mne nikdy neprichádzajú dobré veci? Keby len raz – to je všetko, o čo žiadam!‘ Keď sa na veci pozeráš týmto chybným spôsobom myslenia a pohľadom, spadneš do pasce šťastia a smoly. Keď budeš stále padať do tejto pasce, budeš sa neustále cítiť skľúčený. Uprostred tejto skľúčenosti budeš obzvlášť citlivý na to, či sú veci, ktoré ťa postihnú, šťastné alebo smoliarske. Keď sa to stane, dokazuje to, že táto perspektíva a idea o šťastí a smole ťa ovládla. Keď ťa ovláda táto perspektíva, tvoje názory a postoj k ľuďom, udalostiam a veciam už nie sú v rozsahu svedomia a rozumu normálnej ľudskej prirodzenosti, ale spadli do akéhosi extrému. Keď spadneš do tohto extrému, nedokážeš sa vymaniť zo skľúčenosti. Budeš sa znovu a znovu cítiť skľúčený, a hoci sa normálne necítiš skľúčený, len čo sa niečo pokazí, len čo budeš mať pocit, že sa stalo niečo nešťastné, okamžite upadneš do skľúčenosti. Táto skľúčenosť ovplyvní tvoje normálne rozhodovanie a úsudok, ba dokonca aj tvoje šťastie, hnev, smútok a radosť. Keď to ovplyvní tvoje šťastie, hnev, smútok a radosť, naruší a zničí to výkon tvojej povinnosti, ako aj tvoju vôľu a túžbu nasledovať Boha. Keď sa tieto pozitívne veci zničia, tých niekoľko právd, ktoré si pochopil, sa rozplynie a nebudú ti vôbec na nič. Preto keď spadneš do tohto začarovaného kruhu, bude pre teba ťažké uviesť do praxe tých niekoľko pravdy-princípov, ktorým rozumieš.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (2)) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že moje nedávne pocity rozrušenia a frustrácie boli spôsobené mojím nesprávnym názorom na záležitosti. Všetko, čo ma postihlo, som merala a riešila úvahami o tom, či mám alebo nemám šťastie. Kedykoľvek sa počas realizácie práce v jednom kuse objavovali rôzne prerušenia, a vždy, keď organizovanie zhromaždení s ľuďmi neprebiehalo hladko a narazilo na prekážku, som mala pocit, že mám neuveriteľnú smolu a nemám šťastie. Najmä keď som videla, že práca v iných cirkvách napreduje normálne, zatiaľ čo na mojej strane pri organizovaní účasti ľudí na zhromaždeniach nič nevychádzalo – buď mali bratia a sestry obavy o bezpečnosť, alebo boli príliš zaneprázdnení, aby si našli čas. Keď sa mi konečne podarilo zhromaždenie zorganizovať, zmeškala som ho – všetky tieto udalosti ma ešte viac utvrdili v tom, že mám smolu a nemám šťastie, a tak som sa cítila frustrovane a utrápene. Dokonca som sa sťažovala, že ma Boh neochraňuje, až som stratila motiváciu konať svoju povinnosť. Teraz som pochopila, že Boh dopustil, aby nastali rôzne nepriaznivé situácie, aby som hľadala pravdu a získavala ponaučenia, ktoré boli prospešné pre môj život. Nemohla som žiť v negatívnych emóciách. Keď som si to uvedomila, moje srdce sa upokojilo. Chcela som hľadať pravdu, aby som vyriešila svoje problémy a správne pristupovala k prostrediam, ktoré usporiadal Boh.

Počas svojich pobožností som si prečítala tieto Božie slová: „Faktom je, že to, či niečo v človeku vyvoláva dobrý alebo zlý pocit, je založené skôr na jeho vlastných sebeckých motívoch, túžbach a vlastnom záujme než na podstate samotnej veci. Takže základ, podľa ktorého ľudia posudzujú, či je niečo dobré alebo zlé, je nepresný. Keďže základ je nepresný, konečné závery, ktoré vyvodzujú, sú tiež nepresné. Keď sa vrátime k téme šťastia a smoly, teraz už každý vie, že toto príslovie o šťastí neobstojí a že nie je ani dobré, ani zlé. Ľudia, udalosti a veci, s ktorými sa stretávaš, či už sú dobré alebo zlé, sú všetky určené Božou zvrchovanosťou a opatreniami, takže by si im mal čeliť správne. Prijmi od Boha to dobré a prijmi od Boha aj to zlé. Nehovor, že máš šťastie, keď sa stane niečo dobré, a že máš smolu, keď sa stane niečo zlé. Dá sa povedať len toľko, že ľudia sa môžu zo všetkých týchto vecí poučiť a nemali by ich odmietať ani sa im vyhýbať. Ďakuj Bohu za dobré veci, ale ďakuj Bohu aj za zlé veci, pretože všetky zariadil On. Dobrí ľudia, udalosti, veci a prostredia poskytujú ponaučenia, ktoré si treba vziať, ale ešte viac sa dá naučiť od zlých ľudí a zo zlých udalostí, vecí a prostredí. To všetko sú skúsenosti a epizódy, ktoré by mali byť súčasťou života človeka. Ľudia by nemali používať ideu šťastia na ich meranie. Aké sú teda myšlienky a perspektívy ľudí, ktorí používajú šťastie na meranie toho, či sú veci dobré alebo zlé? Čo je podstatou týchto ľudí? Prečo venujú toľko pozornosti šťastiu a smole? Dúfajú ľudia, ktorí kladú veľký dôraz na šťastie, že budú mať veľa šťastia, alebo dúfajú, že budú mať smolu? (Dúfajú, že budú mať veľa šťastia.) Presne tak. V skutočnosti sa usilujú o to, aby mali veľa šťastia a aby sa im diali dobré veci, ktoré len využívajú a profitujú z nich. Nestarajú sa o to, ako veľmi trpia druhí, ani koľko útrap a ťažkostí musia iní znášať. Nechcú, aby sa im stalo niečo, čo vnímajú ako nešťastné. Inými slovami, nechcú, aby sa im stali nejaké zlé veci: žiadne neúspechy, žiadne zlyhania ani nepríjemnosti, žiadne orezávanie, žiadna strata vecí, žiadne znevýhodnenie a žiadne oklamanie. Ak sa niečo z toho stane, považujú to za smolu. Bez ohľadu na to, kto to zariadi, ak sa stanú zlé veci, je to smola. Dúfajú, že všetky dobré veci – od povýšenia, vyčnievania z davu a získavania výhod na úkor iných, až po profitovanie z niečoho, zarobenie veľkého množstva peňazí alebo získanie vysokej funkcie – sa stanú im, a myslia si, že je to šťastie. Vždy merajú ľudí, udalosti a veci, s ktorými sa stretávajú, na základe šťastia. Usilujú sa o šťastie, nie o smolu. Len čo sa pokazí čo i len najmenšia vec, rozčúlia sa, sú podráždení a nespokojní. Otvorene povedané, tieto typy ľudí sú sebecké. Usilujú sa získať prospech na úkor iných ľudí, získať pre seba profit, byť na vrchole a vyčnievať z davu. Boli by spokojní, keby sa všetko dobré stalo len im. To je ich prirodzenosť-podstata; je to ich pravá tvár.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (2)) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že veci nemožno opísať ako dobré alebo zlé na základe toho, či idú alebo nejdú hladko. Nemá to so šťastím nič spoločné. Prostredia, s ktorými sa každý deň stretávame, podliehajú Božej zvrchovanosti a usporiadaniu. Všetky sú pre naše životy prospešné. Keď sa zamyslím nad nevercami, ktorí neveria v Boha, nech sa im stane čokoľvek, neprijmú to od Boha a berú ohľad len svoje vlastné záujmy a straty. Keď čelia nepriazni osudu, sťažujú sa na nebo a obviňujú druhých v domnienke, že majú smolu a nemajú šťastie. Vari som nebola aj ja taká? Vždy, keď som v minulosti videla niekoho, komu zdanlivo išlo v práci všetko hladko – neustále ho povyšovali, získaval si priazeň šéfa alebo o ňom mali ostatní vysokú mienku – nemohla som si pomôcť, mala som pocit, že má výnimočne veľa šťastia a vždy sa zdalo, že sa stretáva s priaznivými situáciami, zatiaľ čo ja som nemala také šťastie ako on, hoci som pracovala rovnako tvrdo. Neustále som sa stretávala s rôznymi ťažkosťami, nedokázala som vyniknúť, nikto si ma nevšimol a často som čelila výčitkám šéfa. Preto som verila, že všetko nešťastie sa deje mne, sťažovala som sa na nebo a obviňovala iných. Dokonca aj potom, keď som uverila v Boha, som bola stále rovnaká. Vždy, keď som videla bratov a sestry, ktorí mali dobrú kvalitu, boli efektívni vo svojich povinnostiach, vodcovia si ich cenili a ostatní o nich mali vysokú mienku, v srdci som cítila závisť, mala som pocit, že oni majú veľké šťastie, zatiaľ čo ja len smolu a že sa vo svojich povinnostiach často stretávam s prekážkami a nepriazňou osudu. Verila som, že na vine je to, že mám smolu. Teraz som videla, že môj pohľad bol absurdný. To, čo som považovala za nepriazeň osudu a smolu, som takto vnímala na základe vlastných záujmov. Uvažovala som nad tým, že keby som prácu robila od začiatku hladko a účinky by sa zlepšili a dokázala by som sa presadiť, určite by som bola šťastná. Slovami som tvrdila, že beriem ohľad na Božie úmysly a že sa budem vo svojej povinnosti veľmi snažiť, aby som zlepšila efektívnosť svojej práce. V realite som sa však zaujímala len o svoju povesť a postavenie a o to, ako ma vidí vodca. Vo svojom srdci som nemala skutočné miesto pre Boha. Naozaj som bola príliš sebecká! Vždy, keď boli v stávke moje osobné záujmy, sťažovala som sa na nebo a obviňovala druhých a vôbec som to od Boha neprijala. Nebol to rovnaký názor ako v prípade nevercov?

Neskôr som si prečítala ďalšie Božie slová: „Každý musí v živote prejsť mnohými nezdarmi a zlyhaniami. Kto má život naplnený len spokojnosťou a ničím iným? Kto nikdy nezažije žiadne zlyhania ani nezdary? Keď sa ti niekedy nedarí alebo sa stretneš s nezdarmi a zlyhaniami, nie je to smola, ale to, čo by si mal zažiť. Je to ako jedenie – musíš jesť rovnako kyslé, sladké, horké aj štipľavé. Ľudia sa nezaobídu bez soli a musia jesť niektoré slané jedlá, ale ak ješ príliš veľa soli, poškodí ti to obličky. V niektorých ročných obdobiach musíš jesť niektoré kyslé jedlá, ale neradno ich jesť priveľa, pretože to nie je dobré pre tvoje zuby ani žalúdok. Všetko sa musí jesť s mierou. Ješ kyslé, slané a sladké jedlá a musíš jesť aj nejaké horké jedlá. Horké jedlá sú dobré pre niektoré vnútorné orgány, a tak musíš trochu jesť aj tie. Rovnaký je aj život človeka. Väčšina osôb, udalostí a vecí, s ktorými sa stretneš v každej fáze svojho života, sa ti nebude páčiť. Prečo je to tak? Je to tak preto, lebo ľudia sa usilujú o rôzne veci. Ak sa usiluješ o slávu a bohatstvo, postavenie a majetok, o to, aby si bol lepší ako ostatní a dosiahol veľký úspech a podobne, potom 99 percent vecí nebude podľa tvojho gusta. Je to presne tak, ako sa hovorí: samá smola a nešťastie. Ak sa však vzdáš idey o tom, aké máš šťastie alebo smolu, a budeš k týmto veciam pristupovať pokojne a správne, zistíš, že väčšina vecí nie je taká nepriaznivá ani náročná na riešenie. Keď sa vzdáš svojich ambícií a túžob, keď prestaneš odmietať alebo sa vyhýbať každému nešťastiu, ktoré ťa postihne, a prestaneš tieto veci merať podľa toho, aké máš šťastie alebo smolu, mnohé z tých vecí, ktoré si kedysi vnímal ako nešťastné a zlé, začneš teraz považovať za dobré – zlé veci sa zmenia na dobré. Tvoje zmýšľanie a spôsob, akým sa na veci pozeráš, sa zmenia, čo ti umožní vnímať svoje životné skúsenosti inak a zároveň získať iné odmeny. Je to výnimočná skúsenosť, ktorá ti prinesie nepredstaviteľné odmeny. Je to dobrá vec, nie zlá vec.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (2)) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že každý človek musí v živote prejsť mnohými vecami, pričom zažíva mnohé neúspechy a zlyhania, ako aj chvíle radosti a smútku. Takto sa naše životné skúsenosti obohacujú. Často zažívame veci, ktoré nejdú podľa našich predstáv, a hoci nám to spôsobuje muky a rozrušenie, len týmto spôsobom sa môžeme stať silnejšími a naša ľudská prirodzenosť sa postupne stane zrelšou a stabilnejšou. Je to podobné, ako keď zažijeme nejaké zlyhania a sme vo svojich povinnostiach zjavení. Keď nad sebou neskôr uvažujeme a hľadáme pravdu, pochopíme našu vlastnú skazenosť a nedostatky. To prospieva nášmu vstupu do života. Bez týchto skúseností sme ako kvety v skleníku, ktoré nedokážu odolať ani najmenšej búrke, keďže sú veľmi krehké. Uvažovala som nad niektorými bratmi a sestrami, s ktorými som v minulosti komunikovala. Niektorí mali dobrú kvalitu, boli efektívni vo svojich povinnostiach a ostatní si ich veľmi vážili. Navonok sa zdalo, že všetko im ide hladko a že nezažili žiadne neúspechy ani zlyhania. Neusilovali sa však o pravdu. Vždy, keď bola ich práca do istej miery efektívna, vychvaľovali sa a pýšili sa svojou vyššou pozíciou. Pri konaní svojich povinností konali z vlastnej vôle, čo viedlo k vážnym narušeniam a vyrušeniam v cirkevnej práci. Nakoniec boli vypudení za to, že kráčali po ceste antikristov a nekajali sa. Na základe toho som si uvedomila, že konať povinnosti bez problémov a tešiť sa vysokej mienke ostatných nie sú nevyhnutne dobré veci alebo znaky šťastia. Najdôležitejšie je, či človek kráča po ceste usilovania sa o pravdu a či sa zameriava na jej hľadanie, aby čeliac rôznym veciam vyriešil svoju skazenú povahu. Pochopila som tiež, že každé prostredie, ktoré je v rozpore s ľudskými predstavami, je pre životy ľudí prospešné, pokiaľ hľadajú pravdu a poučia sa z neho. Ak si vezmeme ako príklad mňa, keby som sa v poslednom čase nestretla vo svojich povinnostiach s prekážkami a neúspechmi, neuvedomila by som si, že svoju povinnosť som konala, len aby som sa ukazovala pred ostatnými, že som pracovala pre povesť a postavenie a bola som na nesprávnej ceste. Aj keby som svoju povinnosť nakoniec takto dokončila, nepraktizovala by som pravdu ani by som nekonala svoju povinnosť ako stvorená bytosť. Boh by ma nakoniec znenávidel a vyradil preto, lebo v mojej skazenej povahe nedošlo k zmene. Uvedomila som si, že za týmito nepriaznivými situáciami bol Boží dobrý úmysel, ktorým bolo umožniť mi spoznať samu seba, a to bola Božia láska.

Potom som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov a ešte viac pochopila samu seba. Všemohúci Boh hovorí: „Ľudia žijú a usilujú sa vychádzajúc zo svojich predstáv a vidín. Preto sa nevyhnutne na všetko pozerajú na základe týchto predstáv a vidín a všetko súdia a vymedzujú podľa nich. Takže bez ohľadu na to, ako Boh podáva pravdu a hovorí ľuďom, aké názory by mali mať a akou cestou by sa mali uberať, pokiaľ ľudia neupustia od svojich predstáv a vidín, budú podľa nich naďalej žiť a tieto predstavy a vidiny sa prirodzene stanú ich životom a zákonmi, podľa ktorých budú prežívať, a nevyhnutne sa stanú spôsobmi a metódami, podľa ktorých sa budú zaoberať najrôznejšími udalosťami a vecami. Keď sa predstavy a vidiny ľudí stanú princípmi a kritériami, podľa ktorých sa budú pozerať na osoby a veci a podľa ktorých sa budú správať a konať, potom bez ohľadu na to, ako veria v Boha, ako sa usilujú, koľko útrap znášajú a akú cenu platia, všetko to bude zbytočné. Pokiaľ niekto žije podľa svojich predstáv a vidín, potom tento človek odoláva Bohu a je voči Nemu nepriateľský; nemá pravú podriadenosť voči prostrediu, ktoré Boh usporiadal, ani voči Jeho požiadavkám. Jeho výsledok bude potom v konečnom dôsledku veľmi tragický.“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (2)) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že ľudské predstavy a domnienky sú prekážkami a kameňmi úrazu, ktoré ľuďom bránia v praktizovaní a získavaní pravdy. Keď sa stretávame s vecami, nie je ľahké sa podriadiť, ak ich súdime na základe našich vlastných predstáv a domnienok. Počas tohto obdobia som žila vo svojich predstavách a domnienkach. Myslela som si, že pri vykonávaní práce chcem zlepšiť aj efektívnosť a že na prácu beriem ohľad. Verila som teda, že Boh ma mal ochrániť a zabezpečiť, aby všetko išlo hladko. Teraz som videla, že moje myšlienky boli veľmi nerozumné. Za prostrediami, ktoré usporiadal Boh, sú Božie dôkladné opatrenia a dobré úmysly. Sú tiež prispôsobené ľudským potrebám. Aj keď sa niektoré prostredia môžu zdať v rozpore s ľudskými predstavami, vo všetkých je Božia dobrá vôľa. Nemali by sme veci súdiť len podľa ich zovňajšku. Mala by som stáť v pozícii stvorenej bytosti a podriadiť sa Božiemu ovládaniu a opatreniam. Uvažovala som, že tentoraz moje zlyhanie pri organizovaní zhromaždenia a realizácii práce v skutočnosti obsahovalo Božiu ochranu. Neskôr som sa totiž dozvedela, že dom, ktorý som plánovala použiť ako zhromaždisko, bol pod policajným dohľadom. Našťastie sme tam nešli. V opačnom prípade by nás mohli zatknúť alebo sledovať, čo by sa mohlo týkať väčšieho počtu ľudí a spôsobiť vážnejšie následky. Keď som o tom neskôr starostlivo uvažovala, videla som, že táto situácia mi nielen umožnila vidieť Božiu zvrchovanosť a usporiadanie, ale tiež mi pomohla trochu pochopiť samu seba. Videla som, že mojou motiváciou pri konaní povinností bol môj vlastný prospech, nie praktizovanie pravdy s cieľom uspokojiť Boha. Keď Boh usporiadal prostredie, ktoré nezodpovedalo mojim predstavám, bezdôvodne som naliehala a sťažovala sa na Boha, čím som zjavovala svoju vzburu a odolávanie Bohu. Nebyť takýchto okolností, vôbec by som samu seba nechápala a už vôbec by som sa nekajala a nezmenila. Uvedomila som si, že toto všetko je pre mňa Božou spásou. Vzhľadom na to, že mnohé cirkvi na rôznych miestach teraz čelia policajným raziám, v takomto prostredí som prácu mohla sledovať len zo zákulisia. Aj keď práca, ktorú som mohla konať, bola obmedzená, musela som zo všetkých síl konať, ako najlepšie viem, hľadať spôsoby, ako dosiahnuť lepšie pracovné výsledky, a plniť si v tejto súvislosti svoje záväzky. Presne ako hovorí Boh: „Niektorí hovoria: ‚Na niektorých miestach s drsným prostredím nemôžeme s ľuďmi komunikovať tvárou v tvár. Ako ich môžeme kontrolovať?‘ Bez ohľadu na drsnosť prostredia stále existujú metódy a prístupy, ako tieto záležitosti riešiť. Závisí to od toho, či ste zodpovední a skutočne odhodlaní. Nie je to tak? (Áno.) Ak ponúkneš svoju vernosť a zodpovednosť, tak aj keď výsledok nebude ideálny, Boh to podrobne skúma a vie to a zodpovednosť nebude na tebe. Ak však neponúkneš svoju vernosť a zodpovednosť, potom aj keď sa nič nepokazí a napokon to nepovedie k žiadnym následkom, Boh to bude podrobne skúmať. Prirodzenosť týchto dvoch prístupov je odlišná a Boh k nim bude pristupovať odlišne.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Vzhľadom na to, že v súčasnosti bratia a sestry väčšinou nevedeli dať jasné odpovede týkajúce sa niektorých náboženských predstáv, zamerala som sa na niekoľko kľúčových predstáv a vyhľadala príslušné Božie slová, potom som im napísala a podrobne s nimi komunikovala na základe svojho vlastného pochopenia. Keď sa pri hlásaní evanjelia stretli s problémami a ťažkosťami, okamžite som im napísala, aby som s nimi hovorila v duchovnom spoločenstve. Vďaka tomu, že som nejaký čas vykonávala túto prácu, sa efektívnosť nášho kázania evanjelia v porovnaní s predchádzajúcim obdobím trochu zlepšila. Hoci je v práci stále veľa problémov, mám vieru ju konať. Vďaka Bohu za jeho vedenie!