V apríli roku 2021 som v cirkvi pracovala ako dohľad nad prácou s textami. Jedného dňa mi prišiel list od vyššieho vedenia, ktoré ma v ňom prosilo, aby som napísala hodnotenie cirkevnej vodkyne Liu Li. Potrebovali ho mať hotové a odovzdané do troch dní. Nemohla som sa ubrániť špekuláciám: „Prečo ma zrazu vyššie vedenie požiadalo, aby som Liu Li zhodnotila? Je to preto, lebo má slabé pracovné schopnosti a zbierajú hodnotenia, aby zvážili, že ju prepustia? Alebo možno preto, že vidia jej zmysel pre bremeno a to, že koná skutočnú prácu, a chcú ju povýšiť? Ak Liu Li povýšia a ja zdôrazním jej slabé stránky, nepovie vedenie, že sa k ľuďom správam nespravodlivo? Nepovie, že každý má slabé stránky, a vykresľovanie niekoho, kto má potenciál na rozvoj, v takom negatívnom svetle poukazuje na neschopnosť rozlišovať? No čo ak vedenie povie, že mi naozaj chýba kvalita, ak ju plánujú prepustiť a ja vyzdvihnem jej prednosti? Kládli by si otázku, ako môžem ja, nadriadená práce s textami, ktorá v duchovnom spoločenstve neraz bratom a sestrám hovorí o princípoch rozlišovania ľudí, no pri hodnotení opíše niekoho, koho majú prepustiť, v takom pozitívnom svetle a zjavne nevie rozlišovať, dobre konať takú dôležitú povinnosť s kvalitou, akú mám? Ak by sa to stalo, vedenie by zo mňa určite malo zlý dojem.“ S tou myšlienkou som si pripomenula, aby som to riešila opatrne a že Liu Lino hodnotenie musí byť napísané presne, než ho odovzdám. Vedela som, že za mnou má na druhý deň prísť jej spoločníčka Wang Ying, a dostala som nápad. Napadlo mi: „Prečo nezačať tým, že sa od Wang Ying posnažím vymámiť nejaké tipy a trochu sa zorientujem, aby som zistila, či Liu Li povyšujú alebo prepúšťajú. Ak prídem na to, kam to s ňou mieri, písanie hodnotenia bude ľahšie. Ak ju povyšujú, vyzdvihnem jej prednosti, a ak prepúšťajú, tak zasa zdôrazním jej slabé stránky. Hodnotenie napíšem v závislosti od úmyslov vyššieho vedenia a ono tým pádom určite povie, že ako nadriadená viem trochu rozlišovať, takže zo seba nakoniec nespravím hlupaňu.“

Na ďalší deň za mnou prišla druhá cirkevná vodkyňa menom Wang Ying, aby so mnou prebrala isté pracovné záležitosti, lenže ja som sa nesústreďovala na to, aby som ju informovala o práci, a namiesto toho som v jednom kuse premýšľala: „Čo jej môžem povedať, aby mi prezradila, čo bude s Liu Li, bez toho, aby si to všimla?“ Len čo Wang Ying dohovorila, vedome som jej začala klásť zvedavé otázky: „V poslednom čase si jediná, kto za nami chodí diskutovať o práci. Prečo Liu Li nechodí? Má veľa práce?“ Wang Ying pokojne odpovedala: „Má plné ruky inej práce.“ Hádala som, že ju možno prepúšťajú, no nemohla som si byť istá. Zo strachu, že by Wang Ying mohla povedať, že sa nesústreďujem na prácu, som sa neodvážila spýtať na rovinu, a tak som ďalej vyzvedala nepriamo: „Vy dve ste tie jediné vodkyne naokolo, tak ako tú pracovnú záťaž zvládate?“ Po vyslovení otázky som pozorne sledovala každý Wang Yingin pohľad a výraz, a keď prehovorila, snažila som sa nájsť čo i len najmenšiu stopu, ktorú by som mohla použiť, aby som zistila, čo sa s Liu Li deje. Ibaže Wang Ying na moje prekvapenie jednoducho odvetila: „V práci bolo v poslednom čase dosť rušno.“ Jej odpoveď mi stále neposkytla žiadnu jasnú informáciu a ja som sa preto cítila veľmi znepokojená. Čo som mala robiť? Ešte stále som nevedela, či Liu Li povyšujú alebo prepúšťajú. Termín odovzdania hodnotenia sa blížil, no ja som sa ho nemohla prinútiť napísať, pretože som si nebola istá, ako to spraviť poriadne. Pomyslela som si: „Čo keby som len napísala to, čo viem, a potom vedeniu vysvetlila, že som sa s Liu Li stretla iba párkrát a veľmi ju nepoznám, takže moje hodnotenie nemusí byť presné?“ Potom som to však znovu zvážila: „Ak ani po niekoľkých stretnutiach stále nebudem vedieť rozlíšiť, čo je človek zač, bude si vedenie myslieť, že mám ako nadriadená chabú kvalitu a nedokážem nič odkryť? To by bolo také trápne! V žiadnom prípade. To už potom hodnotenie rovno ani nemusím písať, aby vedenie nezbadalo, že mi chýba schopnosť rozlišovať.“ Hodnotenie som teda nenapísala, no keď som neskôr o tejto otázke premýšľala, cítila som sa veľmi previnilo. Uvedomila som si, že Boží dom vyžaduje, aby sme ľudí hodnotili spravodlivo a objektívne, a že to je najmä preto, aby sme pochopili, či je istý človek zosúladený s princípmi rozvíjania a výberu, alebo dozerali a kontrolovali, či vykonáva skutočnú prácu a či je na ňu spôsobilý. Výber tej správnej osoby pre danú prácu je zásadný, pretože priamo ovplyvňuje jej efektívnosť a súvisí s ochranou diela Božieho domu. Napísaním hodnotenia by som navyše získala vstup do pravdy o tom, že som čestný človek. Tak prečo som sa tak veľmi zdráhala vziať do ruky pero? Prečo som sa tak znepokojovala? Pomodlila som sa k Bohu: „Bože, úloha napísať Liu Liino hodnotenie vo mne vzbudila také rozporuplné pocity. Bola som v tejto veci zdráhavá a príliš opatrná a bála som sa, že keby mi chýbala schopnosť rozlišovať a napísala by som nepresné hodnotenie, vedenie by mnou pohŕdalo, a tak som ho napísať nechcela. Bože, prosím, veď ma k tomu, aby som spoznala svoju skazenú povahu.“

Počas svojich pobožností som si prečítala tieto slová Boha: „Antikristi sú voči Bohu slepí, v ich srdciach nemá miesto. Keď sa stretnú s Kristom, správajú sa k Nemu rovnako ako k obyčajnému človeku, neustále si berú ako podnety Jeho výraz a tón, menia svoju melódiu podľa situácie, nikdy nepovedia, o čo v skutočnosti ide, nikdy nevravia nič úprimné, hovoria len prázdne slová a učenie, snažia sa oklamať a obalamutiť praktického Boha, ktorý stojí pred ich očami. Vonkoncom nemajú bohabojné srdce. Dokonca nie sú schopní ani hovoriť k Bohu zo srdca, povedať niečo skutočné. Keď rozprávajú, je to ako keď sa plazí had, kľukato a nepriamo. Spôsob a smer ich slov je ako melónová liana, ktorá sa šplhá po palici. Keď napríklad povieš, že niekto má dobrú kvalitu a mohol by byť povýšený, hneď hovoria o tom, aký je dobrý a čo sa v ňom prejavuje a zjavuje; a keď povieš, že niekto je zlý, hneď hovoria o tom, aký je zlý a zlomyseľný a ako spôsobuje vyrušenia a narušenia v cirkvi. Keď sa spýtaš na nejaké skutočné situácie, nemajú čo povedať; vykrúcajú sa a čakajú, kým ty urobíš záver a pozorne načúvajú významu tvojich slov, aby svoje slová prispôsobili tomu, čo si myslíš. Všetko, čo hovoria, sú príjemne znejúce slová, lichôtky a podlizovanie; z ich úst nevyjde ani jedno úprimné slovo. Takto komunikujú s ľuďmi a takto sa správajú k Bohu – takí nečestní jednoducho sú. Taká je povaha antikrista.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Druhá časť)) „Satanove slová majú určitú charakteristiku – po jeho slovách si škrabeš hlavu a nie si schopný vnímať ich pôvod. Satan má niekedy svoje motívy a hovorí zámerne, a niekedy ho vedie jeho prirodzenosť a slová vychádzajú rovno z jeho úst spontánne. Satan tieto slová dlho nezvažuje, vyslovuje ich bez rozmýšľania. Keď sa ho Boh opýtal, odkiaľ prichádza, odpovedal niekoľkými nejednoznačnými slovami. Si veľmi zaskočený a nikdy sa presne nedozvieš, odkiaľ satan prichádza. Je medzi vami niekto, kto takto rozpráva? Čo je to za reč? (Je nejednoznačná a nedáva určitú odpoveď.) Akými slovami by sme mali opísať takúto reč? Odpútava pozornosť a je zavádzajúca. Povedzme, že niekto nechce, aby ostatní vedeli, čo včera robil. Opýtaš sa ho: ‚Včera som ťa videl. Kam si šiel?‘ Nepovie ti priamo, kam šiel. Namiesto toho povie: ‚To bol včera deň. Unavil som sa ako kôň!‘ Odpovedal na tvoju otázku? Áno, nedal ti však odpoveď, ktorú si chcel. V tomto spočíva ‚geniálnosť‘ ľstivej ľudskej reči. Nikdy nezistíš, čo mal na mysli, ani nepostrehneš zdroj či zámer jeho slov. Nevieš, čomu sa chce vyhnúť, pretože vo svojom srdci má svoj vlastný príbeh – toto je zákerné konanie. Je medzi vami niekto, kto tiež často takto rozpráva? (Áno.) Aký je váš zámer? Ide vám občas o to, aby ste chránili svoje vlastné záujmy, zachovali si hrdosť, postavenie a imidž, ochránili tajomstvá zo svojho súkromného života? Nech je váš zámer akýkoľvek, nemožno ho oddeliť od vašich záujmov – je s nimi spojený. Nie je toto prirodzenosť človeka? Všetci, ktorí majú takúto prirodzenosť, sú v blízkom vzťahu so satanom alebo sú dokonca jeho rodina. Môžeme to takto povedať, či nie? Keď to zovšeobecníme, takýto prejav je odporný a odpudivý.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IV) Boh odhaľuje, že antikristi vždy vo vzťahu k Bohu konajú klamlivo, pričom pred každým rozhodnutím, ako sa zachovajú, hľadajú náznaky v Jeho tvári. Nehovoria pred Kristom úprimne a využívajú svoju ľudskú obmedzenosť, aby Boha oklamali. Majú naozaj klamlivú a podlú povahu a Boh ich za to neznáša. Keď som nad tým uvažovala, uvedomila som si, že som sa správala rovnako. Vyššie vedenie ma požiadalo, aby som o Liu Li napísala hodnotenie, a ja som bez ohľadu na to, či ju išli povýšiť alebo prepustiť, mala svoje hodnotenie napísať na základe toho, ako jej rozumiem. Malo byť objektívne a vecné, pretože slúžilo na účely podpory cirkevnej práce. No ja som namiesto toho, aby som premýšľala, ako hovoriť úprimne či ako spravodlivo a objektívne napísať, čo viem, a splniť si záväzok, najprv špekulovala, čo táto žiadosť o hodnotenie znamenala a ako ju napísať vo vlastný prospech. Bála som sa, že keby moje hodnotenie bolo nepresné, vyššie vedenie by uvidelo moje slabé stránky, myslelo by si, že neviem rozlišovať, a malo by zo mňa zlý dojem. Na ochranu svojho imidžu a postavenia v ich očiach som chcela zistiť, aký majú úmysel, a z toho potom vychádzať. A keď sa Wang Ying prišla pozrieť na moju prácu, nesústreďovala som sa na to, aby som ju riadne informovala, no radšej som si lámala hlavu premýšľaním, ako ju prinútiť prezradiť, čo sa s Liu Li deje. Ak by Liu Li povyšovali, tak by som to vzala na vedomie a lichotila jej, vyzdvihla by som jej prednosti a zľahčila jej slabé stránky, no ak by ju prepúšťali, tak by som jej slabosti zdôraznila. Myslela som si, že odovzdaním takéhoto hodnotenia presvedčím vyššie vedenie o tom, že som nadriadenou s dobrou kvalitou, verne vnímam ľudí a nemám až také nedostatky. Keď som niekoho hodnotila ako dobrého alebo zlého, nebolo to na základe faktov ani pravdy-princípov, ale skôr toho, či túto osobu povyšovali alebo prepúšťali. Menila som kabát tak, ako sa mi to hodilo, a moje hodnotenie tak nebolo ani objektívne, ani pravdivé. Každý človek má rovnako silné, ako aj slabé stránky, takže som svoje hodnotenia musela písať spravodlivo, nezaujato a pravdivo. Ak to nie je dobrý človek, no ja o ňom napíšem pozitívne hodnotenie, dopúšťam sa podvodu, a ak to druhých pomýli, privodí nepriaznivé následky a naruší a vyruší cirkevnú prácu, tak tým pácham zlo a odporujem Bohu. No ak sa tento človek usiluje o pravdu a ja ho zhodnotím negatívne, tak som voči nemu nespravodlivá, ubližujem mu a odopieram mu možnosť cvičiť. Vedenie ma požiadalo o hodnotenie, pretože sa na tohto človeka chcelo pozrieť a v súlade s hodnotením väčšiny ho potom komplexne posúdiť. Zaručuje to presnosť a objektivitu. Preto je každé hodnotenie dôležité. Ibaže mňa hnala moja skazená povaha a vo vlastný prospech som sa snažila zveličiť alebo zľahčiť niekoho silné a slabé stránky, čo je niečím, čo ľudí môže pomýliť a komplikuje snahy vedenia presne a objektívne pochopiť istú osobu. Nevedomky som blokovala a narúšala prácu Božieho domu na výbere a rozvíjaní ľudí. Pochopila som, že mám rovnakú povahu ako antikristi. Snažila som sa hovoriť a načúvať vo vlastnom záujme, pokúšala som sa čítať medzi riadkami a v snahe získať informácie som zachádzala až do krajnosti. Bola som taká nečestná a žila som bez akejkoľvek dôstojnosti alebo poctivosti. Spomenula som si na Božie slová: „Čestnosť znamená odovzdať svoje srdce Bohu, byť pred Ním vo všetkom autentický a otvorený, nikdy nič neskrývať, nesnažiť sa oklamať svojich nadriadených ani podriadených a nerobiť veci len s cieľom získať Božiu priazeň. Skrátka, čestnosť znamená byť čistý vo svojich skutkoch i slovách a neklamať ani Boha, ani človeka.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tri napomenutia) Boh na nás nemá vysoké nároky. On skrátka dúfa, že dokážeme priamočiaro hovoriť a konať, nazývať veci ich pravými menami a byť čestnými ľuďmi, ktorí sú praktickí a otvorení a vyhýbajú sa klamstvám, podvodom či zatajovaniu. Liu Li som dobre nepoznala a nevedela som ju presne rozlíšiť, takže som svoje hodnotenie mala napísať podľa toho, čo som vedela, a vravieť pravdu. Stačilo by, keby som nemala žiadne postranné úmysly, nepodvádzala a iba sa k ostatným správala prakticky a spravodlivo. No moje úmysly boli nečestné a ja som sa v snahe využiť toto hodnotenie, aby mi vyššie vedenie bolo naklonené, pokúšala odhadnúť ich preferencie a úmysly, nech sa ho môžem rozhodnúť napísať podľa ich želaní. Vedenie ma prosilo o hodnotenie, pretože chcelo niekoho prešetriť, no nedostalo sa mu odo mňa jediného úprimného slova. Takýto postoj mal od praktizovania čestného človeka ďaleko! Keď som si to uvedomila, cítila som sa svojou klamlivou povahou znechutená.

Neskôr som si prečítala tieto Božie slová: „Čo znamená báť sa Boha a vyhýbať sa zlu? Napríklad keď niekoho hodnotíš – súvisí to s bázňou pred Bohom a vyhýbaním sa zlu. Ako ich hodnotíš? (Musíme byť úprimní, spravodliví a féroví a naše slová nesmú byť založené na našich pocitoch.) Keď povieš presne to, čo si myslíš a čo vidíš, vtedy si úprimný. Praktizovanie čestnosti je v prvom rade v súlade s nasledovaním Božej cesty. To je to, čo Boh učí ľudí; je to Božia cesta. Čo je Božia cesta? Báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Nie je čestnosť súčasťou bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu? A nie je nasledovaním Božej cesty? (Áno, je.) Ak nie si čestný, potom to, čo vidíš a čo si myslíš, nie je rovnaké ako to, čo vychádza z tvojich úst. Niekto sa ťa opýta: ‚Aký je tvoj názor na toho človeka? Je zodpovedný v cirkevnej práci?‘ A ty odpovieš: ‚Je skvelý. Je zodpovednejší ako ja, má lepšiu kvalitu ako ja a aj jeho ľudská prirodzenosť je dobrá. Je vyspelý a stabilný.‘ Je to však to, čo si myslíš vo svojom srdci? V skutočnosti vidíš, že hoci má tento človek kvalitu, je nespoľahlivý, skôr nečestný a veľmi vypočítavý. To je to, čo si naozaj v duchu myslíš, ale keď nadíde čas prehovoriť, napadne ti: ‚Nemôžem povedať pravdu. Nesmiem nikoho uraziť,‘ a tak rýchlo povieš niečo iné a vyberieš si pekné veci, ktoré o ňom povieš, ale nič z toho, čo povieš, nie je to, čo si naozaj myslíš; všetko sú to klamstvá a faloš. Znamená to, že nasleduješ Božiu cestu? Nie. Vybral si sa cestou satana, cestou démonov. Čo je Božia cesta? Je to pravda, je to základ, podľa ktorého by sa ľudia mali správať, a je to cesta bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Hoci hovoríš s iným človekom, Boh tiež počúva; pozoruje tvoje srdce a podrobne ho skúma. Ľudia počúvajú, čo hovoríš, ale Boh podrobne skúma tvoje srdce. Sú ľudia schopní podrobne skúmať ľudské srdcia? Ľudia môžu v najlepšom prípade vidieť, že nehovoríš pravdu; môžu vidieť to, čo je na povrchu, ale len Boh môže vidieť do hlbín tvojho srdca. Iba Boh môže vidieť, čo si myslíš, čo plánuješ a aké drobné úklady, zradné cesty a aktívne myšlienky máš vo svojom srdci. Keď Boh vidí, že nehovoríš pravdu, aký má na teba názor a ako ťa hodnotí? Tak, že si v tejto veci nenasledoval Božiu cestu, pretože si nehovoril pravdu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Z Božích slov je zrejmé, že má rád čestných ľudí. Čestní ľudia majú bohabojné srdce a bez ohľadu na to, čomu čelia, si Ho ctia ako veľkého. Nikdy mi ani nenapadlo, že písanie hodnotení zahŕňa pravdu o bázni pred Bohom, a tak som ich nikdy nebrala vážne. Keď som teraz uvažovala o otázke hodnotenia Liu Li, uvidela som, že vo svojej povinnosti mala isté slabosti a nedostatky, ale aj isté prednosti. Ak som ju aj nedokázala správne rozlíšiť, mala som oznámiť, čo som si priamo všimla, prijať Božie podrobné skúmanie a nebyť zradná, ale čestná. Práve to znamenalo hovoriť pravdu a byť čestným človekom. Akurát, že ja som sa s cieľom ochrániť svoju pýchu a postavenie obávala, že ak moje hodnotenie bude nepresné, vyššie vedenie ma možno prekukne, a zo strachu, že stratím tvár a budú mnou pohŕdať, som sa uchýlila k úskokom a nehovorila pravdu. Zvolila som si, že radšej nenapíšem hodnotenie, než aby som riskovala stratu reputácie. Bola som taká nečestná a nedôverčivá! Zdráhala som sa byť úprimná a hovoriť pravdu, čo svedčilo o tom, že som vôbec nemala bohabojné srdce! Ľudia s bohabojným srdcom sú pri hodnotení iných opatrní a dôkladní a to, ako istú osobu chápu a vnímajú, dokážu vyjadriť pragmaticky. Vedia to spraviť bez osobných pohnútok, povedať toľko, čo vedia, a nič pritom nezveličovať ani nezatajovať. To je správanie čestného človeka. No keď druhých hodnotia tí, ktorí bohabojné srdce nemajú, neberú ohľad na to, či sa ich slová zakladajú na faktoch alebo či Boha urážajú, a jednoducho povedia čokoľvek, čo im prináša osoh, takže z ich úst nevyjde jediné pravdivé slovo. Takíto ľudia majú také klamlivé povahy. Písanie hodnotenia ma tentoraz zjavilo a uvidela som, že som vo svojej povinnosti nedokázala prijať podrobné Božie skúmanie, chýbalo mi bohabojné srdce, konala som na základe toho, čo pre mňa bolo prospešné, a uprednostňovala som vlastné záujmy pred praktizovaním pravdy. Znamenalo to, že som kráčala cestou odporovania Bohu. Nečakala som, že moja satanská povaha sa ani po toľkých rokoch viery v Boha nezmení a že budem ešte stále nečestná, keď príde na moje záujmy. Pokračovať v tom by bolo také nebezpečné! V srdci som sa s cieľom kajať modlila k Bohu a prosila som Ho, aby ma viedol k hlbšiemu porozumeniu mojej satanskej povahy.

Jedného dňa som si počas svojich pobožností prečítala tieto Božie slová: „Najťažšie sa odhaľuje podlosť, pretože sa stala prirodzenosťou človeka, začína ju oslavovať a navyše, podlosť sa mu nebude zdať podlá. Takže podlá povaha sa odhaľuje ešte ťažšie ako neoblomná. Niektorí ľudia vravia: ‚Ako je možné, že sa nedá ľahko odhaliť? Všetci ľudia majú podlé túžby. Nie je to podlosť?‘ Je to povrchné. Čo je skutočná podlosť? Ktoré stavy sa prejavujú ako podlé? Ide o podlú povahu vtedy, keď ľudia používajú vznešené vyhlásenia, aby zakryli podlé a hanebné úmysly, ktoré spočívajú hlboko v ich srdci, a potom presvedčia ostatných, že tieto vyhlásenia sú veľmi dobré, korektné a legitímne, až nakoniec dosiahnu svoje skryté motívy? Prečo sa to nazýva byť podlý a nie nečestný? Nečestnosť nie je z hľadiska povahy a podstaty až taká zlá. Byť podlý je vážnejšie ako byť nečestný, je to správanie, ktoré je zákernejšie a odpornejšie ako nečestnosť, a pre bežného človeka je ťažké prezrieť ho. Aké slová použil napríklad had, aby zviedol Evu? Zavádzajúce slová, ktoré znejú správne, a zdá sa, že sú povedané pre tvoje vlastné dobro. Neuvedomuješ si, že by na týchto slovách bolo niečo zlé alebo že by za nimi bol nejaký zlý úmysel a zároveň nie si schopný tieto satanove návrhy opustiť. Je to pokušenie. Keď si pokúšaný a počúvaš takéto slová, nemôžeš si pomôcť a necháš sa zviesť a je pravdepodobné, že padneš do pasce, čím sa dosiahne satanov cieľ. To sa nazýva podlosť. Had použil tento spôsob, aby zviedol Evu. Je to druh povahy? (Je.) Odkiaľ tento typ povahy pochádza? Pochádza od hada, od satana. Tento typ podlej povahy existuje v ľudskej prirodzenosti.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Iba sebapoznanie pomáha pri usilovaní sa o pravdu) Boh odhaľuje, že keď ľudia navzájom komunikujú, neraz síce používajú nadnesené frázy a zdanlivo sa zapájajú do skutočných rozhovorov, no v skutočnosti je to všetko jeden podvod. Používajú frázy, ktoré pôsobia dobre a správne, aby zakryli svoje postranné úmysly a dosiahli svoje ciele. Je za tým podlá povaha a Boh týchto ľudí neznáša a nenávidí úplne najviac. V tej chvíli som si uvedomila, aké je to s mojou podlou povahou vážne. Keď sa Wang Ying prišla pozrieť na moju prácu, pod zámienkou starosti o Liu Li som sa všemožne snažila spýtať, či má veľa práce, a zmienila som sa, že som ju dlho nevidela. No hoci sa táto otázka javila ako oprávnená obava o Liu Li, v skutočnosti som sa ju snažila využiť na to, aby som z Wang Ying vytiahla informácie, ktoré som chcela, a prinútila ju zjaviť, čo s Liu Li bude. Keď ale Wang Ying na žiadnu z mojich otázok neskočila, zmenila som taktiku a na Liu Li som sa začala vypytovať pod rúškom záujmu o cirkevnú prácu. Pochopila som, že som svojimi slovami aj činmi neustále strojila úklady, aby som si splnila ciele, pre Wang Ying som bez jej vedomia chystala pascu a všemožne som sa snažila využiť zdanlivo normálny rozhovor, aby som ju prinútila povedať, čo chcem, a získala informácie, ktoré hľadám. Navonok som síce zostávala pokojná a nezdalo sa, že by niečo nehralo, ale vo vnútri som strojila úklady a spriadala plány. Pri rozhovoroch či komunikácii s inými som vôbec nebola úprimná a radšej som sa spoliehala na svoju satanskú povahu, strojila úklady a manipulovala ľuďmi. Uvidela som, že som mala naozaj podlú prirodzenosť! Presne ako had, ktorý pokúšal Evu, aby jedla to stromu poznania dobra a zla. Jeho slová zneli správne, no nepriamo a prefíkane ľudí zvádzali z cesty a skrývali jeho skutočné úmysly. To je satanova podlá povaha. Nebola prirodzenosť mojich slov a činov presne rovnaká ako u tohto hada? Tento spôsob života bol taký zákerný a ľstivý! Išlo len o napísanie hodnotenia a vôbec sa to netýkalo vážnych záujmov, no ja som predsa používala také opovrhnutiahodné a odporné taktiky, aby som bola nečestná a prefíkaná. Ak by sa táto moja povaha nezmenila, vo chvíli, keď by prišlo na veci, ktoré sa týkajú vážnych záujmov, by som ľudí určite oklamala a so svojou podlou a klamlivou povahou by som podviedla Boha, napáchala ešte väčšie zlá a urazila tým Jeho povahu. Pochopila som, aké by to pre mňa bolo nebezpečné, keby sa moja podlá a klamlivá povaha nezmenila.

Neskôr som si prečítala tieto Božie slová: „Moje kráľovstvo si žiada tých, ktorí sú čestní, ktorí nie sú pokryteckí alebo klamliví. Nie sú úprimní a čestní ľudia vo svete nepopulárni? Ja som pravý opak. Je vhodné, aby ku Mne prichádzali čestní ľudia. Teším sa z takých ľudí a tiež ich potrebujem. Presne to je Moja spravodlivosť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 33. kapitola) „V období, keď človek praktizuje byť čestným človekom, nevyhne sa mnohým zlyhaniam a momentom, keď sa odhalí jeho skazenosť. Môžu nastať obdobia, keď sa slová a myšlienky nezhodujú, alebo chvíle pretvárky a nečestnosti. Ak však chceš hovoriť pravdu a byť čestným človekom, musíš sa vedieť zbaviť svojej pýchy a márnivosti bez ohľadu na to, čo ťa postihne. Keď niečomu nerozumieš, povedz, že tomu nerozumieš; keď ti niečo nie je jasné, povedz, že ti to nie je jasné. Neboj sa, že ostatní sa na teba budú pozerať zvrchu alebo že o tebe budú mať horšiu mienku. Keď budeš hovoriť stále zo srdca a takýmto spôsobom hovoriť pravdu, nájdeš vo svojom srdci radosť, pokoj a pocit slobody a oslobodenia a márnivosť a pýcha ťa už nebudú obmedzovať. Ak dokážeš vyjadriť, čo si skutočne myslíš, otvoriť svoje srdce druhým a nepredstierať, že vieš veci, ktoré nevieš, bez ohľadu na to, s kým komunikuješ, potom je to čestný prístup. Ľudia sa na teba môžu niekedy pozerať zvrchu a nazývať ťa hlúpym, pretože vždy hovoríš pravdu. Čo by si mal v takej situácii urobiť? Mal by si povedať: ‚Aj keď ma všetci nazývajú hlupákom, rozhodol som sa byť čestným človekom, nie zradným. Budem hovoriť pravdivo a na základe skutočností. Hoci som pred Bohom špinavý, skazený a bezcenný, aj tak budem hovoriť pravdu bez pretvárky a predstierania.‘ Ak budeš hovoriť takto, tvoje srdce bude vyrovnané a pokojné. Ak chceš byť čestným človekom, musíš sa zbaviť svojej márnivosti a pýchy a ak chceš hovoriť pravdu a vyjadrovať svoje pravé pocity, nemal by si sa báť posmechu a opovrhnutia druhých. Aj keď ťa ostatní majú za blázna, nemal by si sa hádať ani brániť. Ak dokážeš takýmto spôsobom praktizovať pravdu, môžeš sa stať čestným človekom.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len čestný človek môže žiť pravú ľudskú podobu) Boh nám jasne hovorí, koho má rád a koho nenávidí. Prijíma a požehnáva iba čestných ľudí. Boh je svätý, nie je v Ňom ani štipka nečestnosti alebo zradnosti a Jeho slová sú vždy priamočiare a zrozumiteľné. Presne ako keď v rajskej záhrade jasne poučil Adama a Evu a povedal im, ktoré ovocie ktorého stromu smú jesť a ktoré im privodí smrť. Jeho pokyny boli jasné a nič v nich nezatajil. Okrem toho od nás Boh vyžaduje, aby sme boli čistí a čestní, pretože tak vyzerá pravá ľudská podoba. Ľudia, ktorí žijú v satanovom svete, komunikujú pomocou lží, podvodov a trikov, neustále nosia masky a žijú vyčerpávajúcim spôsobom. Nakoniec skončia tak, že ich satan bude čoraz hlbšie kaziť, až kým ich nestretne spravodlivý Boží trest. Videla som, že niektorí bratia a sestry v mojom okolí dokázali praktizovať ako čestní ľudia. Keď u druhých ľudí spozorovali problémy, vedeli ich na ne na rovinu upozorniť, aby im pomohli, a keď videli, že niekto robí veci, ktoré nie sú v súlade s pravdou, dokázali ho otvorene orezať, byť úprimní a ponúknuť si vzájomnú pomoc a podporu. Títo ľudia boli čistí, cítili sa oslobodení a slobodní a usilovali sa byť čestnými ľuďmi a kráčať po ceste spásy. Pochopila som, čo znamená byť čestným človekom, a Božie slová mi poskytli cestu praktizovania. Už som ďalej nemohla osnovať intrigy a klamať kvôli pýche a postaveniu. Podobné správanie bolo naozaj opovrhnutiahodné! Musela som splniť kritérium čestného človeka, ako to Boh vyžaduje, a pravdivo spísať, čo o Liu Li viem, aj keby to malo byť nepresné a znamenať, že stratím tvár. Kým som čestná a robím Bohu radosť, tak to bude stačiť.

Navyše som mala mylný názor na písanie hodnotení a myslela som si, že by som ako nadriadená práce s textami mala vedieť rozlišovať ľudí a písať presné hodnotenia, aby ma považovali za kompetentnú. Bála som sa, že moje hodnotenie neobstojí a ja stratím tvár, a zdráhala som sa preto byť úprimná. Neskôr som si prečítala tieto Božie slová: „Keď bratia a sestry niekoho zvolia za vodcu alebo keď Boží dom niekoho povýši, aby odviedol určitú prácu alebo vykonal určitú povinnosť, neznamená to, že má zvláštne postavenie alebo pozíciu, ani že pravdy, ktorým rozumie, sú hlbšie a početnejšie ako u iných ľudí – a už vôbec nie, že tento človek je schopný podriadiť sa Bohu a nezradí Ho. Určite to tiež neznamená, že pozná Boha a že ide o niekoho, kto sa Boha bojí. V skutočnosti nič z toho nedosiahol. Povýšenie a kultivácia je iba povýšením a kultiváciou v priamočiarom zmysle a neznamená to, že Boh ho predurčil a schválil. Jeho povýšenie a kultivácia jednoducho znamená, že bol povýšený a čaká na kultiváciu. A konečný výsledok tejto kultivácie závisí od toho, či sa tento človek usiluje o pravdu a či je schopný zvoliť si cestu usilovania sa o pravdu. Takže keď niekoho v cirkvi povýšia a vychovajú z neho vodcu, je povýšený a vychovaný len v priamom zmysle slova; neznamená to, že ako vodca už vyhovuje štandardu a je kompetentný, že už dokáže vykonávať vodcovskú prácu a môže konať skutočnú prácu – tak to nie je. Väčšina ľudí nedokáže tieto veci prezrieť a na základe svojich domnienok vzhliada k tým, ktorí boli povýšení. To je chyba. Skutočne vlastnia tí, ktorí sú povýšení, pravdu-realitu bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha? Nie nevyhnutne. Dokážu uskutočniť pracovné opatrenia Božieho domu? Nie nevyhnutne. Majú zmysel pre zodpovednosť? Sú verní? Dokážu sa podriadiť? Keď narazia na problém, dokážu hľadať pravdu? Nič z toho nie je známe.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (5)) Z Božích slov som pochopila, že nech už je niekto v Božom dome vodcom alebo nadriadeným, neznamená to, že rozumie všetkým aspektom pravdy alebo že má všetky aspekty právd-realít. Skutočnosť, že cirkev zariadila, aby som bola nadriadenou, pre mňa bola len príležitosťou cvičiť a neznamenala, že rozumiem väčšiemu podielu pravdy než ostatní ani že viem rozlíšiť rôzne typy ľudí. Začalo mi byť jasné, že je veľa práv, ktoré nechápem, a že na to, aby som tieto pravdy získala, potrebujem zažiť rôzne prostredia. Pochopila som, že ak by som si túto príležitosť vážila, pomocou modlitby viac hľadala a pri stretávaní sa s vecami konala v súlade s pravdou, tak by som v živote rýchlo rástla. No ja som si o sebe v pozícii nadriadenej radšej veľa myslela a domnievala som sa, že v nej musím byť schopná rozlišovať a písať presné hodnotenia. V snahe získať pochvalu a obdiv vyššieho vedenia som nakoniec namiesto toho, aby som videla svoje nedostatky v rozlišovaní a viac v tejto oblasti hľadala, bola nečestná a nepoctivá, aby som sa skryla. Ak by som takto pokračovala, nielenže by mi to nedovolilo pochopiť pravdu, no ešte by to aj spôsobilo, že by moja povaha bola čoraz klamlivejšia, takže by som nakoniec nič nezískala. Keď som si to uvedomila, dokázala som sa k svojim slabinám postaviť správne.

Netrvalo dlho a dostala som list, v ktorom ma vyššie vedenie prosilo o napísanie hodnotenia sestry Sun Lan. Pomyslela som si: „So Sun Lan som sa stretla len na dva dni, takže jej rozumiem iba do malej miery. Ak ju zhodnotím nepresne, nebudú si vodcovia myslieť, že mi chýba schopnosť rozlišovať, a pohŕdať mnou?“ Potom mi však napadlo: „Počula som, že Sun Lan sa oplatí rozvíjať, takže by som možno mala vyzdvihnúť jej prednosti. Vodcovia by po takom hodnotení určite povedali, že viem rozlišovať, keď som istého človeka dokázala verne zhodnotiť len po dvoch dňoch. Spravila by som si tým dobré meno.“ V tej chvíli som si uvedomila, že som sa znova snažila byť nečestná. Boh pre mňa toto prostredie ovládal preto, aby si overil, či viem byť čestným človekom. Písanie hodnotení si vyžaduje, aby sme niekoho povýšili alebo zavrhli – nie je to maličkosť. Nemohla som sa rozhodovať, ako napíšem to svoje, na základe vlastných záujmov. Potom som si prečítala tieto Božie slová: „Keď hovoríte, krútite sa v toľkých kruhoch, toľko premýšľate a žijete takým únavným spôsobom, a to všetko preto, aby ste si chránili vlastnú povesť a hrdosť! Páčia sa ľudia, ktorí takto konajú, Bohu? Boh nenávidí zo všetkého najviac nečestných ľudí. Ak sa chceš oslobodiť od satanovho vplyvu a dosiahnuť spásu, potom musíš prijať pravdu. Najprv sa musíš stať čestným človekom. Buď úprimný, hovor pravdu, nenechaj sa obmedzovať svojimi pocitmi, odhoď pretvárku a úskoky, rozprávaj a rieš záležitosti podľa princípov – to je ľahký a šťastný spôsob života, a tak budeš schopný žiť pred Bohom.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len praktizovaním pravdy sa môžeme zbaviť pút skazenej povahy) Už som sa ďalej nemohla skrývať a pretvarovať v záujme vlastnej márnivosti a postavenia. Musela som byť čestným človekom a byť vecná. Musela som napísať, čo viem, a nestarať sa o to, ako ma možno budú vnímať ostatní. Keby som sa takto správala, cítila by som sa uvoľnene. O Sun Lan som teda napísala objektívne a spravodlivé hodnotenie a odovzdala ho. V srdci som pocítila obrovskú úľavu a oslobodenie. Už som sa necítila ako predtým, keď som do svojej nečestnosti vkladala nevýslovné duševné úsilie. Po tom, čo som zažila, aké príjemné je hovoriť pravdivo a praktizovať pravdu, som si povedala, že keď budem v budúcnosti čeliť záležitostiam, ktoré sa týkajú mojej pýchy, bez ohľadu na to, aké trápne veci by sa stali, musím byť otvorená a úprimná. Bohu vďaka!