Xiao Wei, Čína

V roku 2017 som v cirkvi konala povinnosť založenú na textoch. Počas zhromaždenia som počula, že Chen Xiu prepustili, že je považovaná za antikrista a že sa pripravujú materiály na jej vypudenie. Keď som počula túto správu, bola som v úplnom zmätku a nevedela som sa upokojiť – jednoducho som to nevedela prijať. S Chen Xiou som sa stretla po tom, čo sme obe našli Pána, a po prijatí Božieho diela posledných dní sme spolu konali svoje povinnosti. Chen Xia bola vtedy plná nadšenia. Jej manžel stál v ceste jej viere a ona preto vyronila mnoho sĺz. Nakoniec sa s manželom rozviedla. Po rozvode pokračovala v konaní svojich povinností so silným zmyslom pre bremeno. Všimla som si obzvlášť to, ako veľmi miluje čítanie Božích slov, a keď som s ňou spolupracovala, v zime vstávala v skorých hodinách, aby ich čítala. Dôležité úryvky z Božích slov si dokonca prepisovala do notesa a čítala si ich vždy, keď mala čas. Často mi to hovorievala: „Musíme viac čítať Božie slová a vkladať do nich úsilie, inak nebudeme schopné dobre konať svoje povinnosti.“ Pomyslela som si: „Tak rada číta Božie slová, takže musí byť človekom, ktorý sa usiluje o pravdu.“ V srdci som si ju veľmi vážila a myslela som si, že sa nielenže dokáže obetovať a konať svoje povinnosti, ale že je aj schopná vynaložiť veľa úsilia na čítanie Božích slov a že v tomto ohľade som sa s ňou jednoducho nemohla porovnávať a potrebovala som sa od nej učiť. Keď som sa potom stretla s ťažkosťami alebo som niečo nechápala, vždy som rada vyhľadala jej duchovné spoločenstvo a počúvala jej názory a rady. Neskôr, keď Chen Xiu pridelili konať povinnosti na iné miesto, pocítila som skutočnú stratu pri myšlienke na to, ako ešte minulý rok organizovala materiály na vyčistenie ľudí. Odvtedy sotva prešiel nejaký čas, a teraz ju vypudzujú? Mohlo dôjsť k omylu? Potom som však pomyslela na to, že cirkev má princípy na vyčistenie ľudí a že materiály na jej vypudenie by nepripravovali bezdôvodne. Srdce mi vynechávalo a nedokázala som sa sústrediť na zhromaždenie. Vodca ma požiadal, aby som napísala na Chen Xiu hodnotenie, a ja som ľahostajne súhlasila bez toho, aby som vyjadrila svoje skutočné myšlienky.

Keď som prišla domov a premýšľala o Chen Xii, cítila som sa nesvoja. Rozmýšľala som: „Chen Xia je taká oddaná a obetovala svoju rodinu a kariéru, aby mohla konať svoje povinnosti. Vynaložila toľko úsilia na Božie slová, ale teraz ju vypudzujú. Ja som netrpela a nevydávala sa toľko ako ona, ani som neurobila tak veľa vo svojich povinnostiach a určite som nevynaložila toľko úsilia na Božie slová. Znamená to, že by ma nakoniec mohli tiež vyradiť a dokonca vypudiť?“ Tieto myšlienky utlmili moju motiváciu v povinnostiach. Keď som videla, ako sestry diskutujú o práci, nechcela som sa zapojiť. Mala som pocit, že nemá zmysel vynakladať veľké úsilie ani platiť cenu, veď nakoniec ktovie, aký výsledok ma čaká? V tomto období som teda stratila zmysel pre bremeno vo svojich povinnostiach.

Neskôr som si uvedomila, že môj stav je nesprávny, a tak som sa v súvislosti s ním modlila a hľadala Boha. Prečítala som si Božie slová: „V ľuďoch je množstvo myšlienok, ideí a stavov, ktoré často ovplyvňujú niektoré ich názory, pohľady a postoje. Ak tieto myšlienky, idey a stavy dokážeš postupne vyriešiť prostredníctvom hľadania pravdy, potom tvoj vzťah s Bohom neovplyvnia. Možno máš teraz nízke duchovné postavenie s plytkým chápaním pravdy a vzhľadom na to, že v Boha veríš len krátko, alebo pre rôzne iné faktory veľmi veľa právd nechápeš – jeden princíp by si však mal pochopiť: mal by som sa podriadiť všetkému, čo Boh robí, bez ohľadu na to, či to zvonku vyzerá dobre alebo zle, správne alebo nesprávne a či je to v súlade s ľudskými predstavami. Nemám žiadne právo kritizovať, hodnotiť, analyzovať ani skúmať, či je to správne alebo nesprávne. Mal by som si plniť svoju povinnosť ako stvorená bytosť a potom praktizovať pravdy, ktorým rozumiem, aby som uspokojil Boha a neodchýlil sa od pravej cesty.“(Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať Božiu zvrchovanosť) „V skutočnom živote sa najskôr musíš zamyslieť nad tým, ktoré pravdy súvisia s ľuďmi, udalosťami a vecami, s ktorými si sa stretol. Práve medzi týmito pravdami môžeš nájsť Božie úmysly a spojiť si to, s čím si sa stretol, s Jeho úmyslami. Ak nevieš, ktoré aspekty pravdy súvisia s vecami, s ktorými si sa stretol, a namiesto toho priamo hľadáš Božie úmysly, ide o slepý prístup, ktorý ti nemôže priniesť výsledky. Ak chceš hľadať pravdu a porozumieť Božím úmyslom, najskôr sa musíš zamerať na to, aké veci sa ti stali a s ktorými aspektmi pravdy súvisia, a v Božom slove hľadať konkrétnu pravdu, ktorá súvisí s tým, čo si zažil. Potom v tej pravde budeš hľadať cestu praktizovania, ktorá je pre teba tá správna. Takto môžeš nepriamo porozumieť Božím úmyslom.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III) Z Božích slov som pochopila, že keď sa stretávam s vecami, ktoré nie sú zosúladené s mojimi predstavami, musím si zachovať srdce, ktoré sa bojí Boha, a najprv sa podriadiť a nesťažovať sa na Boha, a že musím zistiť, ktorého aspektu pravdy-princípov sa táto záležitosť týka, a hľadať v ňom pravdu, aby som pochopila Božie úmysly. Začala som o sebe uvažovať. Keď som počula o vypudení Chen Xie, vôbec som nehľadala pravdu. Myslela som si, že keďže obetovala svoju rodinu a kariéru, aby konala svoje povinnosti, a vložila toľko úsilia do Božích slov a dokonca slúžila ako vodkyňa a pracovníčka, bola osobou, ktorá sa usiluje o pravdu, a tak som v jej mene pociťovala krivdu, prechovávala sťažnosti a nepochopenia voči Bohu a stratila som záujem o svoje povinnosti. Uvedomila som si, že vôbec nemám srdce, ktoré sa bojí Boha, a že keď čelím záležitostiam, ktoré nie sú v súlade s mojimi predstavami, cítim odolávanie, sťažujem sa a vôbec nehľadám pravdu. Môj stav bol taký nebezpečný! Neskôr som počula, že pri vykonávaní úloh týkajúcich sa prípravy materiálov na vyčistenie ľudí často podplácala bratov a sestry drobnými láskavosťami, aby mohla súperiť s vodcom tímu o postavenie, a že tiež zasievala nezhody, aby si bratia a sestry vytvorili na vodcu tímu negatívne názory. Neraz pred všetkými hovorila, že vodcovi tímu chýba vstup do života, že nedokáže rozlišovať ľudí a nemá dielo Ducha Svätého, a hovorila to preto, aby ho podkopala. Často zveličovala odhalenia skazenosti bratov a sestier, aby ich kritizovala, čo u všetkých tlmilo nadšenie pre povinnosti. Vodcovia a bratia a sestry s ňou viackrát hovorili v duchovnom spoločenstve, aby jej pomohli, ale ona vôbec nepoznala samu seba a trvala na obhajobe svojho konania. Keď som počula o jej správaní, uvedomila som si, že Chen Xia má problémy, a spomenula som si na jej správanie z čias, keď som s ňou spolupracovala. Počas cirkevných volieb v roku 2012 boli Chen Xia aj sestra Wang Hui zvolené za vodkyne. Hoci mala Wang Hui o niečo slabšiu kvalitu, mala zmysel pre bremeno vo vzťahu k svojim povinnostiam a dokázala vyriešiť niektoré problémy. Chen Xia však vždy chcela, aby zvolili inú sestru, pretože tá ju viac počúvala. Na dosiahnutie tohto cieľa sa chopila nedostatkov Wang Hui a robila z nich veľkú vec. Znevažovala Wang Hui pred bratmi a sestrami a hovorila, že pre svoju slabú kvalitu sa na vodkyňu nehodí. Dokonca Wang Hui do očí povedala, aby pre nedostatočnú kvalitu odstúpila. Keď videla, že Wang Hui neodstúpila, začala pred bratmi a sestrami vyvolávať problémy. Tvrdila, že Wang Hui je príliš pripútaná k svojej pozícii a že sa jej ani napriek nedostatočnej kvalite nechce vzdať. Niektorí bratia a sestry sa nechali Chen Xiou zaviesť a postavili sa na jej stranu. Tvrdili, že Wang Hui nie je vhodná na vodcovstvo a volali po ďalšej voľbe. V cirkvi to vyvolalo chaos a Wang Hui upadla do negatívneho stavu. Aj počas pôsobenia Chen Xie vo funkcii vodkyne v roku 2013 si jeden z bratov všimol, že vodcovstvo pri svojich povinnostiach koná v rozpore s princípmi, a podal jeden návrh, ale keď sa to Chen Xia dozvedela, povedala svojmu partnerovi, že by ho mali sledovať a zaznamenávať všetko, čo povie, pretože by to neskôr poslúžilo ako dôkaz pri príprave materiálov na jeho vyčistenie. Chen Xia dokonca tohto brata odsúdila za to, že súdi vodcovstvo a vyrušuje cirkevnú prácu. Keď sa to bratia a sestry dopočuli, báli sa predkladať vodcom návrhy, pretože sa báli, že by mohli byť odsúdení a vypudení. Neskôr Chen Xiu prepustili, lebo súťažila o slávu a zisk a vykonávala prácu bez porady so svojimi spolupracovníkmi, často odmietala ich návrhy a konala na základe vlastnej autority, čo poškodilo cirkevnú prácu.

Pri porovnávaní mnohých spôsobov správania Chen Xie, som stále hľadala v slovách Boha. Prečítala som si Božie slová: „Ako antikristi vylučujú tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a ako na nich útočia? Často používajú metódy, ktoré iní považujú za rozumné a správne, dokonca využívajú diskusie o pravde na získanie vplyvu, aby útočili na iných ľudí, odsudzovali ich a zavádzali. Antikrist si napríklad myslí, že ak sú jeho partnermi ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, môžu ohroziť jeho postavenie, a preto bude prednášať vznešené kázne a diskutovať o duchovných teóriách, aby zavádzal ľudí a presvedčil ich, aby o ňom mali vysokú mienku. Týmto spôsobom môže znevažovať a potláčať svojich partnerov a spolupracovníkov a vzbudzovať v ľuďoch pocit, že hoci partneri ich vodcu sú ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, nie sú rovní ich vodcovi, pokiaľ ide o kvalitu a schopnosti. Niektorí ľudia dokonca hovoria: ‚Kázne nášho vodcu sú vznešené a nikto sa mu nemôže vyrovnať.‘ Keď antikrist počuje takýto komentár, nesmierne ho to uspokojuje. Myslí si: ‚Si môj partner, nemáš nejaké pravdy-reality? Prečo nevieš hovoriť s takou výrečnosťou a vznešenosťou ako ja? Teraz si úplne ponížený. Nemáš na to schopnosti, a predsa sa odvažuješ bojovať so mnou!‘ Takto rozmýšľa antikrist. Čo je cieľom antikrista? Všetkými možnými prostriedkami sa snaží potlačiť a znevážiť ostatných ľudí a vyvýšiť sa nad nich. … Antikrist v cirkvi najviac nenávidí ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu, najmä tých so zmyslom pre spravodlivosť, ktorí by sa odvážili odhaliť a nahlásiť falošného vodcu a antikrista. Antikrist vníma takýchto ľudí ako tŕne v oku, ako kamene v topánke. Ak zbadá niekoho, kto sa usiluje o pravdu a ochotne vykonáva svoju povinnosť, v jeho srdci sa objaví zlomyseľnosť a nepriateľstvo bez štipky lásky. Antikrist nielenže nebude pomáhať ľuďom, ktorí sa usilujú o pravdu, alebo ich nepodporovať, bez ohľadu na ich ťažkosti alebo na to, akí sú možno slabí a negatívni – nebude to len tak ignorovať. Namiesto toho ho to bude tajne tešiť. A ak by ho niekto obvinil alebo odhalil, využije príležitosť, aby do neho kopol, keď je na dne, a obviní ho z najrôznejších prečinov, aby mu dal lekciu, odsúdil ho, nechal ho v bezvýchodiskovej situácii a nakoniec ho urobil natoľko negatívnym, že nebude môcť vykonávať svoju povinnosť. Vtedy je antikrist na seba pyšný a z nešťastia takého človeka sa začne radovať. Takéto veci idú antikristom najlepšie; ich najväčšou kvalifikáciou je vylučovanie, napádanie a odsudzovanie tých, ktorí sa usilujú o pravdu. … Skrátka, na základe týchto prejavov antikristov môžeme určiť, že nevykonávajú vodcovskú povinnosť, pretože nevedú ľudí v jedení a pití Božích slov ani v duchovnom spoločenstve o pravde, nepolievajú a nevyživujú ich a neumožňujú im získať pravdu. Namiesto toho narúšajú a vyrušujú cirkevný život, rozoberajú a ničia prácu cirkvi a bránia ľuďom na ceste usilovania sa o pravdu a získania spásy. Chcú zviesť Boží vyvolený národ na scestie a zapríčiniť, že stratí príležitosť získať spásu. To je konečný cieľ, ktorý chcú antikristi dosiahnuť narúšaním a vyrušovaním práce cirkvi.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Tretí bod: vylučujú a napádajú tých, ktorí sa usilujú o pravdu) Boh odhaľuje, že antikristi sa v cirkvi snažia vládnuť, používajú učenia a slová, aby zavádzali tých, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, a že sa nezastavia pred ničím, aby napadli a vylúčili tých, ktorí sa usilujú o pravdu. Dokonca nenávidia aj tých, ktorí im predkladajú návrhy. S týmito ľuďmi zaobchádzajú ako s prekážkami, využívajú ich nedostatky a zjavenia skazenosti a zveličujú ich, zámerne týchto ľudí znevažujú a súdia a nespravodlivo im dávajú nálepky. Títo bratia a sestry sa preto dostávajú na okraj a sú potláčaní, až upadnú do takej negativity, že nedokážu konať svoje povinnosti. Antikristi takto dosiahnu svoje ciele, vďaka čomu majú v cirkvi takú moc, akú si želajú. Chen Xia sa správala presne takto. Snažila sa vládnuť v cirkvi, zámerne sa chytala nedostatkov Wang Hui, aby ju znevažovala, súdila a útočila na ňu v snahe prinútiť ju, aby s hanbou odstúpila, a zavádzala bratov a sestry, aby sa v jej úsilí postavili na jej stranu proti Wang Hui. Keď Chen Xia slúžila ako cirkevná vodkyňa a niekto podal návrhy, ktoré sa týkali jej pozície, našla si spôsob, ako ho trápiť, a v snahe o jeho vyčistenie ho nespravodlivo obviňovala. Keď ju preradili na novú povinnosť, aby nahradila vedúcu tímu, často využívala jej zjavenia skazenosti, aby ju znevažovala, súdila a napádala, čím zavádzala ľudí, aby sa postavili na jej stranu s cieľom izolovať vedúcu tímu. To vážne narúšalo prácu. Vidiac bezohľadnú snahu Chen Xie o postavenie som zistila, aké zákerné, ľstivé a zlomyseľné boli v skutočnosti jej slová a činy. Vodcovia rozobrali podstatu a následky jej konania, ona to však odmietla prijať a stále len argumentovala a zdôvodňovala ho. Nešlo len o osobný spor, skôr tým konala zlo, odolávala Bohu a až do úplného konca sa stavala proti Nemu! Uvedomila som si, že problémy Chen Xie sú vážne a že je antikristom, ktorý vyrušil cirkevnú prácu. Keď som si to uvedomila, cítila som sa veľmi skľúčená. Videla som, aká som bola hlúpa a slepá, ako som bola popletená a ako mi chýbala schopnosť rozlišovať, že som sa vlastne postavila na stranu tohto antikrista a moje žitie v stave negativity a nepochopenia oddialilo moje povinnosti. Modlila som sa k Bohu o pokánie a nahlásila som zlé skutky Chen Xie cirkvi. Nakoniec na základe princípov všetci určili, že Chen Xia je antikrist, a vypudili ju z cirkvi.

Neskôr som o tom často uvažovala a premýšľala: „Stýkala som sa s Chen Xiou toľko rokov, tak ako je možné, že som ju vôbec nevedela rozlíšiť? Dokonca som si myslela, že je to osoba, ktorá sa usiluje o pravdu, a vysoko som si ju vážila a uctievala ju.“ Pri svojom hľadaní som si prečítala dva úryvky z Božích slov, z ktorých som zistila príčinu tohto stavu. Všemohúci Boh hovorí: „Niektorí ľudia dokážu znášať ťažkosti, zaplatiť cenu, navonok sa správajú ukážkovo, sú pomerne uznávaní a tešia sa obdivu iných. Povedali by ste, že tento druh vonkajšieho správania možno považovať za praktizovanie pravdy? Možno určiť, či takíto ľudia uspokojujú Božie úmysly? Prečo ľudia zas a znova vidia takýchto jednotlivcov a myslia si, že uspokojujú Boha, kráčajú po ceste praktizovania pravdy a nasledujú Božiu cestu? Prečo takto niektorí ľudia zmýšľajú? Existuje na to len jedno vysvetlenie. Aké? Mnoho ľudí totiž nemá v niektorých otázkach celkom jasno – ako napríklad, čo znamená praktizovať pravdu, uspokojovať Boha a naozaj vlastniť pravdu-realitu. Preto sa niektorí ľudia často dajú zavádzať tými, ktorí navonok pôsobia duchovne, vznešene, ušľachtilo a veľkolepo. Pokiaľ ide o ľudí, ktorí dokážu výrečne hovoriť o slovách a učeniach a ktorých reč a činy sa zdajú byť hodné obdivu, tí, ktorí sa nimi dajú zavádzať, sa nikdy nepozreli na podstatu svojich činov, na zásady skrývajúce sa za ich skutkami, ani na to, aké sú ich ciele. Ba čo viac, nikdy sa nepozreli ani na to, či sa títo ľudia naozaj podriaďujú Bohu, a ani nezistili, či sa skutočne boja Boha a vyhýbajú zlu. Nikdy nerozpoznali ľudskú prirodzenosť-podstatu týchto ľudí. Naopak, počnúc prvým krokom, keď sa s nimi zoznámili, postupne začali týchto ľudí obdivovať a uctievať a napokon sa stali ich modlami. Navyše, u niektorých ľudí sú idoly, ktoré uctievajú – a ktoré, ako veria, že môžu opustiť svoje rodiny a zamestnanie a ktoré sa zdajú byť povrchne schopné zaplatiť cenu –, tými, čo skutočne uspokojujú Boha a môžu naozaj dosiahnuť dobré výsledky a dobré konečné osudy. V ich mysliach sú tieto modly tými, ktorých Boh chváli.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo) „Aký je rozdiel medzi úsilím, ktoré antikristi vkladajú do Božích slov, a úsilím tých, ktorí sa usilujú o pravdu? (Úmysel a účel sa odlišujú. Antikristi vkladajú úsilie do Božích slov pre svoj vlastný prospech a postavenie, aby uspokojili svoje osobné ambície.) Aké úsilie dávajú antikristi do Božích slov? Učia sa naspamäť úryvky Božích slov, ktoré sú v súlade s ich predstavami, učia sa vysvetľovať Božie slová ľudským jazykom a píšu si nejaké duchovné poznámky a postrehy. Taktiež vyťahujú, sumarizujú a usporadúvajú rôzne Božie výroky, napríklad také, o ktorých sa ľudia domnievajú, že sú relatívne v súlade s ľudskými predstavami, tie, ktoré sa ľahko vnímajú ako tón, ktorým hovorí Boh, niektoré slová o tajomstvách a niektoré Božie slová, ktoré sú obľúbené a v určitom čase sa v cirkvi často kážu. Okrem memorovania, organizovania, sumarizovania a vypisovania postrehov je toho, samozrejme, viac vrátane niektorých zvláštnych činností. Antikristi zaplatia akúkoľvek cenu, aby získali postavenie, uspokojili svoju ambíciu a dosiahli svoj cieľ ovládnuť cirkev a byť bohom. Často pracujú dlho do noci a prebúdzajú sa za úsvitu, ponocujú a v ranných hodinách si nacvičujú svoje kázne a tiež si zapisujú geniálne veci, ktoré povedali iní, aby sa vybavili učením, ktoré potrebujú na prednášanie vznešených kázní. Každý deň premýšľajú o tom, ako podať tieto vznešené kázne, uvažujú o tom, ktoré z Božích slov bude najužitočnejšie vybrať a ktoré vzbudí obdiv a chválu od Božieho vyvoleného národa, a potom sa tieto slová naučia naspamäť. Potom zvažujú, ako tieto slová interpretovať tak, aby poukázali na svoju múdrosť a genialitu. Aby si Božie slovo skutočne vštepili do srdca, snažia sa vypočuť si Ho ešte niekoľkokrát. Všetko to robia s rovnakým úsilím ako študenti, ktorí súperia o miesto na vysokej škole. Keď niekto prednesie dobrú kázeň, takú, ktorá poskytuje nejaké osvetlenie, alebo takú, ktorá poskytuje nejakú teóriu, antikrist ju zozbiera, zostaví kompilát a urobí z nej svoju vlastnú kázeň. Žiadna námaha nie je pre antikrista priveľká. Aký je teda motív a úmysel tejto jeho snahy? Ide o to, aby vedel kázať Božie slová, aby ich hovoril jasne a ľahko, aby ich plynule ovládal, aby ostatní mohli vidieť, že antikrist je duchovnejší ako oni, viac si váži Božie slová a viac miluje Boha. Takým spôsobom si môže antikrist získať obdiv a úctu niektorých ľudí vo svojom okolí. Antikrist má pocit, že sa to vyplatí a stojí to za akúkoľvek námahu, cenu alebo ťažkosti.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Siedma časť)) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila že som si Chen Xiu veľmi vážila a myslela som si, že sa usiluje o pravdu, pretože som zastávala mylný názor. Tých, ktorí prinášali obete, vydávali sa a tvrdo pracovali, a tých, ktorí vynaložili veľa úsilia na čítanie Božích slov, som vnímala ako ľudí, ktorí majú reality a skutočne sa usilujú o pravdu. Teraz som pochopila, že samotné konanie povinností, prinášanie obetí, vydávanie sa, utrpenie a platenie ceny sú len dobrým správaním a neznamenajú, že sa človek skutočne usiluje o pravdu alebo ju praktizuje. Tiež som si uvedomila, že vynakladanie veľkého úsilia na čítanie Božích slov nemusí nevyhnutne znamenať, že človek si ctí Božie slová alebo miluje pravdu. To by sa malo posudzovať na základe úmyslov osoby pri jej konaní, či praktizuje Božie slová a či sa zmenil jej život-povaha. Keď Chen Xia našla Boha, konala svoje povinnosti v cirkvi a dokázala znášať útrapy, ale jej obete a vydávanie sa neboli s cieľom praktizovať pravdu a tak uspokojiť Boha. Skôr sa usilovala o povesť a postavenie, aby získala obdiv a úctu druhých. V tuhej zime vstávala pred svitaním, aby čítala Božie slová, niekedy dokonca zostávala hore do neskorých hodín, aby ich čítala, kopírovala a učila sa ich naspamäť. Vkladala do nich veľmi veľa úsilia, ale jej základnou motiváciou bola stále jej pozícia. Božie slová používala ako nástroj na získanie povesti a postavenia. Využívala príležitosti, aby sa delila o Božie slová a tým získala obdiv a úctu bratov a sestier. Prečítala tak veľa Božích slov, ale neprejavovala žiadne známky ich praktizovania ani riešenia svojej skazenej povahy. Namiesto toho sa stále usilovala o povesť a postavenie a často ostatných panovačne poučovala a obmedzovala. Keď iní poukazovali na jej problémy, neprijímala ich slová a snažila sa ich potlačiť a trápiť. Bolo zjavné, že nečítala Božie slová, aby praktizovala pravdu. Veď ako by inak mohla čítať toľko Božích slov bez toho, aby sa zmenila jej povaha? Namiesto toho sa stávala čoraz arogantnejšou a stále intenzívnejšie sa usilovala o povesť a postavenie. Tým sa naplno zjavila podstata jej odporu a nenávisti voči pravde. Tí, ktorí skutočne milujú pravdu, si ctia a praktizujú Božie slová. Rovnako ako Peter často uvažoval o Božích slovách, začleňoval ich do svojho skutočného života a dokázal prísne praktizovať a vstupovať v súlade s Božími slovami do vecí, s ktorými sa stretával, a jeho život-povaha sa nakoniec zmenili. Z toho som videla, že ak chceme posúdiť, či je niekto človekom, ktorý sa usiluje o pravdu, nemôžeme sa pozerať len na jeho vonkajšie obety a vydávanie sa, na množstvo prečítaných Božích slov alebo na to, či je schopný hovoriť s ostatnými v duchovnom spoločenstve. Mali by sme sa zamerať hlavne na to, či vie praktizovať Božie slová v situáciách, ktorým čelí, či sa vie zamerať na hľadanie pravdy, uvažovanie o sebe a poznávanie samého seba a či má nejaký vstup do života. Videla som len zjavnú schopnosť Chen Xie obetovať sa, vydávať sa a vkladať úsilie do čítania Božích slov, a tak som ju uctievala, dokonca som ju vo svojom srdci považovala za modlu. Keď som sa dopočula o jej vypudení z cirkvi, chcela som sa jej zastať. Videla som, že som nechápala pravdu a nedokázala som posúdiť ľudí podľa Božích slov. Bola som taká nerozumná!

Položila som si aj otázku: „Prečo som sa po zistení, že Chen Xia má byť vypudená, cítila taká negatívna a slabá a dokonca som prestala chcieť konať svoje povinnosti?“ Neskôr som si prečítala Božie slová: „Keď sa predstavy a vidiny ľudí stanú princípmi a kritériami, podľa ktorých sa budú pozerať na osoby a veci a podľa ktorých sa budú správať a konať, potom bez ohľadu na to, ako veria v Boha, ako sa usilujú, koľko útrap znášajú a akú cenu platia, všetko to bude zbytočné. Pokiaľ niekto žije podľa svojich predstáv a vidín, potom tento človek odoláva Bohu a je voči Nemu nepriateľský; nemá pravú podriadenosť voči prostrediu, ktoré Boh usporiadal, ani voči Jeho požiadavkám. Jeho výsledok bude potom v konečnom dôsledku veľmi tragický. Ak veríš v Boha dlhé roky a vydávaš sa Mu, pobehuješ hore-dolu a platíš veľkú cenu, ale východiskom a zdrojom všetkého, čo robíš, sú tvoje vlastné predstavy a vidiny, potom Boha skutočne neprijímaš a nepodriaďuješ sa Mu. … Je to presne ako to, čo sa prejavilo u Pavla: vykonal veľa práce a veľa sa nabehal, kázal evanjelium po väčšej časti Európy, ale bez ohľadu na to, koľko ťažkostí vytrpel a akú cenu zaplatil alebo koľko sa nabehal, jeho myšlienky a názory nikdy neboli v súlade s pravdou, nikdy pravdu neprijal a nikdy nemal postoj a skutočný zážitok podriadenosti Bohu – vždy žil vo svojich vlastných predstavách a vidinách. Aká bola jeho konkrétna predstava a vidina? Predstavoval si, že keď dokončí beh a dobojuje dobrý boj, bude ho čakať koruna spravodlivosti – taká bola Pavlova predstava a vidina. Aký bol konkrétny teoretický základ jeho predstavy a vidiny? Že Boh určí výsledok človeka na základe toho, koľko sa nabehal, akú cenu zaplatil a koľko ťažkostí vytrpel. Práve na tomto teoretickom základe svojej predstavy a vidiny sa Pavol nevedomky vydal cestou antikristov. V dôsledku toho, keď sa dostal na koniec cesty, vôbec nechápal svoje správanie a prejavy odolávania Bohu ani svoju podstatu odolávania Bohu a už vôbec nemal pokánie. Vo svojej viere v Boha sa stále držal svojej pôvodnej predstavy a vidiny a nielenže nemal ani najmenšiu pravú podriadenosť Bohu, ale naopak, veril, že má ešte väčší nárok, aby za to na výmenu dostal od Boha dobrý výsledok a konečný osud. ‚Na výmenu‘ znie síce pekne a civilizovane, ale v skutočnosti nešlo o výmenu, ba ani o transakciu – on priamo žiadal Boha o tieto veci, priam ich od Neho požadoval. Ako ich od Boha požadoval? Presne ako povedal: ‚Dokončil som svoju cestu, bojoval som dobrý boj – koruna slávy je teraz moja. To je to, čo si zaslúžim a čo by mi mal boh právom dať.‘ Cesta, ktorou sa Pavol vydal, bola cestou odolávania Bohu, ktorá ho priviedla k zničeniu, a konečným výsledkom, ktorý ho postihol, bol trest. Bolo to neoddeliteľné od jeho predstavy a vidiny o Bohu.“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (2)) Keď som sa dopočula, že cirkev Chen Xiu vypudila, cítila som sa negatívne, pretože som zastávala mylný názor. Myslela som si, že tí, ktorí sa vydávajú, veľa obetujú a tvrdo pracujú, dostanú od Boha dobrý výsledok a konečný osud. Takže keď som videla, že hoci Chen Xia prinášala obete a trpela a aj po mnohých rokoch konania povinnosti ju cirkev nakoniec aj tak vypudila, jednoducho som to nedokázala pochopiť. Premýšľala som aj o tom, že ja som neobetovala toľko ako ona ani som nevykonala toľko povinností ako ona, takže som cítila, že skôr či neskôr budem vyradená aj ja, a začala som byť taká negatívna, že som už nechcela platiť cenu ani sa vydávať. Uvedomila som si, že po toľkých rokoch viery v Boha stále žijem v ľudských predstavách a domnienkach. Boh neurčuje výsledok človeka na základe toho, ako dlho verí, koľko učenia dokáže kázať, koľko práce vykonal, koľko trpel alebo koľko Božieho slova sa naučil naspamäť, ale skôr podľa toho, či sa usiluje o pravdu, či sa zmenila jeho skazená povaha a či má vo svojich povinnostiach a utrpení v úmysle uspokojiť Boha. Ak človek vôbec nepraktizuje Božie slová a svoje povinnosti koná len preto, aby sa pokúsil s Bohom obchodovať, potom aj keď dokáže prinášať obete, vydávať sa a tvrdo pracovať, jeho život-povaha sa nakoniec vôbec nezmenia, otvorene odoláva Bohu a urazí Božiu povahu. Rovnako ako Pavol, ktorý zaplatil vysokú cenu a toľko sa vydával, no nerobil to preto, aby získal pravdu alebo dosiahol zmenu svojej povahy, ale skôr preto, aby získal požehnania a korunu. Preto sa jeho arogantná, namyslená a ziskuchtivá prirodzenosť ani po toľkých rokoch vôbec nezmenila a nakoniec dokonca použil svoju ťažkú prácu ako kapitál, aby si od Boha vyžiadal korunu spravodlivosti a otvorene Ho kritizoval. To Božiu povahu urazilo a viedlo k Pavlovmu trestu. Aj ja som chcela vymeniť svoje utrpenie a vydávanie sa za dobrý konečný osud, a keď som videla, že nemám nádej na požehnania, ani som nechcela konať svoje povinnosti. Vari neboli moje názory na usilovanie sa rovnaké ako Pavlove? Je úplne oprávnené a prirodzené, keď stvorené bytosti konajú svoje povinnosti. Nestála som vo svojej pozícii stvorenej bytosti, aby som úprimne konala svoje povinnosti. Namiesto toho som chcela svoje utrpenie a vydávanie sa vo svojich povinnostiach využiť na dosiahnutie dobrého výsledku a konečného osudu, a keď som cítila, že tieto veci nemôžem získať, myslela som si, že Boh je nespravodlivý. Tým som Bohu odolávala a urážala Jeho povahu. Prirodzenosť tohto problému bola príliš vážna. Ak by som nezmenila svoj názor, Boh by ma tiež vyradil! Keď som to pochopila, cítila som hlbokú ľútosť a vinu a chcela som sa pred Bohom kajať.

Neskôr som si prečítala Božie slová: „Ako stvorená bytosť by človek mal hľadať spôsob, ako si splniť povinnosti stvorenej bytosti, a snažiť sa milovať Boha bez toho, aby robil iné rozhodnutia, pretože Boh je hoden ľudskej lásky. Tí, ktorí hľadajú lásku k Bohu, by sa nemali usilovať o žiadne osobné výhody alebo hľadať to, po čom oni sami osobne túžia; to je najsprávnejší spôsob hľadania. Ak to, čo hľadáš, je pravda, ak to, čo uvádzaš do praxe, je pravda, a ak to, čo dosiahneš, je zmena v tvojej povahe, potom je cesta, po ktorej kráčaš, správna. Ak to, čo hľadáš, je telesné blaho, a to, čo uvádzaš do praxe, je pravda vyplývajúca z tvojich vlastných predstáv, a ak v tvojej povahe nenastane žiadna zmena a vôbec sa nepodriadiš Bohu v tele a stále budeš žiť v nevedomosti, potom to, čo hľadáš, ťa určite privedie do pekla, pretože cesta, po ktorej kráčaš, je cestou zlyhania. Či budeš zdokonalený alebo vyradený, závisí od toho, čo budeš hľadať. Inými slovami, úspech alebo neúspech závisí od cesty, po ktorej človek kráča.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Úspech alebo neúspech závisí od cesty, po ktorej človek kráča) Spomenula som si na časy, keď som verila v Boha, len aby som sa usilovala o požehnania. Jednoducho povedané, usilovala som sa o osobný zisk a dobrý konečný osud a nakoniec by som nezískala žiadnu pravdu a moja povaha by sa nezmenila, takže Boh by ma aj tak vyradil. Teraz vidím, že cesta, o ktorú som sa predtým usilovala, bola nesprávna, a že správnou cestou viery v Boha je snaha milovať Boha, konať povinnosti stvorenej bytosti, usilovať sa o pravdu vo svojich povinnostiach a odvrhnúť svoju skazenú povahu. To má cenu a zmysel. Je to presne taká cesta, akou sa vydal Peter. Zameral sa na to, aby vo všetkom zavádzal do praxe Božie slová, prijal Boží súd a napomínanie, pochopil svoju skazenú povahu a nakoniec žil realitu lásky k Bohu. Keď som o tom uvažovala, pochopila som, že cieľom viery v Boha by nemalo byť to, či človek nakoniec dostane požehnania, a že pochopenie pravdy a odvrhnutie vlastnej skazenosti vo svojich povinnostiach je najzmysluplnejšie a že to je správna cesta. Vďaka tejto skúsenosti som si uvedomila, že je nesmierne dôležité vnímať ľudí a záležitosti na základe pravdy-princípov!