Vo februári 2024 som v cirkvi konala povinnosť, ktorá súvisela s textami. Postupne som pochopila niektoré princípy a v práci som sa už nestretávala s toľkými ťažkosťami, takže mi každý deň pripadal vcelku nudný a tak trochu jednotvárny. Spomenula som si, ako som s prácou s textami ešte len začínala a ako sa v mojom výkone povinnosti neustále objavovali odchýlky. Aj keď sa mi to vtedy ťažko znášalo, hľadaním pravdy som získala určité výhody. Pomyslela som si: „Práca nám nedávno priniesla isté výsledky a bolo v nej menej odchýlok a problémov. Už len zriedka čelím akémukoľvek orezávaniu a nedošlo k ničomu obzvlášť dojemnému ani srdcervúcemu. Kam mám ísť, aby som nad sebou uvažovala a poučila sa? Nie je konanie mojej povinnosti bez vstupu do života len o vynakladaní úsilia a práci? Čo tým môžem v konečnom dôsledku získať?“ Nemohla som si pomôcť, no v srdci som cítila určité obavy.

Jedného dňa som si pozrela niekoľko videí so skúsenostnými svedectvami. Väčšinu z nich napísali vodcovia a pracovníci a veci, ktoré zažili, sa od seba veľmi líšili. V srdci som pocítila závisť a premýšľala som: „Byť vodcom je lepšie. Človek pri tom komunikuje s viacerými ľuďmi, čelí väčšiemu počtu situácií a každý deň sa môže niečo naučiť, takže má väčšiu nádej na získanie pravdy a dosiahnutie spásy.“ Potom som si vybavila, ako som kedysi v cirkvi bola nadriadenou a pracovala s väčším počtom ľudí. Spravila som vtedy istý pokrok v ich rozlišovaní a správaní sa k nim podľa princípov. Nie ako teraz pri mojej povinnosti, ktorá súvisí s textami, keď denne komunikujem len s pár ľuďmi vôkol seba a nemám žiadne závažné problémy, ktorým by som musela čeliť. Mala som pocit, že mám primálo príležitostí poučiť sa a získať pravdu. Verila som v Boha už vyše desať rokov, a ak by som nakoniec nezískala pravdu, nebola by som zjavená a vyradená? Cítila som sa nevýslovne skormútene a s úmyslom získať nejaké skúsenosti som dokonca premýšľala o zmene povinnosti či prostredia, aj keby to znamenalo kázanie evanjelia alebo polievanie nových veriacich. Vedela som však, že takéto úvahy nie sú realistické. Cirkev ma v práci s textami rozvíjala už tak dlho a povinnosti sa nezvyknú len tak prideľovať nanovo, ak za tým nie sú žiadne mimoriadne okolnosti. Cítila som sa vtedy skormútene a v povinnosti mi chýbala motivácia.

Na jednom zhromaždení som sa tak so svojím stavom zverila istej sestre, s ktorou som spolupracovala a ktorá mi v duchovnom spoločenstve povedala: „Vstúpiť do života môžeme v malých aj veľkých veciach. Nemusíme pri tom prežívať srdcervúce udalosti ani čeliť orezávaniu, aby sme nad sebou uvažovali a poučili sa. Najdôležitejšie je, aby sme pochopili, čo každý deň zjavujú naše myšlienky, a dávali si pozor na to, aby sme sa poučili zo všetkých tých najrôznejších vecí, s ktorými sa stretávame.“ Náhodou som si pozrela video so skúsenostným svedectvom s názvom „Aj drobnosti v živote sú príležitosťami na učenie“. Stav hlavného hrdinu bol veľmi podobný tomu môjmu. Keď som ho dopozerala, uvedomila som si, že moju stagnáciu pri vstupe do života nespôsobila moja monotónna povinnosť, ale problém s tým, ako sa pozerám na veci. Vo svojom hľadaní som si prečítala jeden úryvok z Božích slov: „Každá povinnosť, ktorú vykonávaš, zahŕňa vstup do života. Či už je tvoja povinnosť skôr pravidelná alebo nestála, nudná alebo pestrá, vždy musíš dosiahnuť vstup do života. Povinnosti, ktoré vykonávajú niektorí ľudia, sú dosť monotónne, každý deň robia tú istú vec. Stavy, ktoré títo ľudia pri ich vykonávaní zjavujú, však vôbec nie sú také homogénne. Niekedy, keď majú dobrú náladu, sú o niečo usilovnejší a spravia svoju prácu lepšie. Inokedy v nich v dôsledku nejakého neznámeho vplyvu ich skazené satanské povahy podnietia ničomnosť a majú preto zlé stavy a nálady; následkom toho vykonávajú svoje povinnosti povrchne. Ľudské vnútorné stavy sa neustále menia; môžu sa zmeniť kdekoľvek a kedykoľvek. Bez ohľadu na to, ako sa tvoj stav mení, vždy je nesprávne konať podľa nálady. Povedzme, že sa ti darí trocha lepšie, keď máš dobrú náladu, a trocha horšie, keď ju máš zlú – je to zásadový spôsob konania? Umožní ti to vykonávať tvoju povinnosť v prijateľnej kvalite? Ľudia sa musia bez ohľadu na svoju náladu vedieť modliť pred Bohom a hľadať pravdu; len tak sa môžu vyhnúť tomu, aby ich obmedzovali a rozkolísavali ich nálady. Keď konáš svoju povinnosť, mal by si sa vždy skúmať, aby si zistil, či robíš veci podľa princípu, či tvoje plnenie povinnosti zodpovedá norme, či ju jednoducho nerobíš povrchne, či si sa pokúsil obmedziť svoju zodpovednosť a či tvoj postoj a spôsob myslenia nie sú problematické. Keď sa nad sebou zamyslíš a tieto veci ti budú jasné, bude pre teba ľahšie plniť si svoju povinnosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vstup do života sa začína vykonávaním povinnosti) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že nezáleží na tom, akú povinnosť v Božom dome konáme. Pokiaľ sa usilujeme o pravdu, môžeme v živote napredovať. Ako tak nad sebou uvažujem, myslela som si, že práca s textami a málo interakcií a skúseností, ktoré sa s ňou spájajú, povedú k pomalému vstupu do života, a tak som žila emočnom stave odolávania, v ktorom som už túto povinnosť nechcela konať. Až teraz som uvidela, aký skreslený bol tento pohľad. Ak sa neusilujete o pravdu, tak bez ohľadu na to, akú povinnosť konáte, nebudete mať žiaden vstup do života a nakoniec nič nezískate. Spomenula som si, že som raz poznala antikrista menom Xiaomiao. Predtým vždy slúžila ako vodkyňa, no nekráčala správnou cestou ani sa neusilovala o pravdu a večne sa naháňala za slávou a postavením. A keď nakoniec narušila a vyrušila cirkevnú prácu a celkom sa odmietla kajať, tak ju zjavili a vyradili. No boli naopak aj bratia a sestry, ktorí konali naoko bezvýznamné povinnosti a málo komunikovali s inými, no vždy, keď sa čosi udialo, zamerali sa na hľadanie pravdy a uvažovali nad sebou, a tak vďaka skúsenostiam čo-to pochopili. Uvedomila som si, že to, či máte vstup do života a získate pravdu, nezávisí od povinnosti, ktorú konáte, ale od toho, či sa usilujete o pravdu a či ju praktizujete. Aj keď sa moja práca s textami na prvý pohľad zdala trochu monotónna a nezahŕňala interakciu s mnohými ľuďmi, stále boli veci, s ktorými som sa bežne stretávala, z ktorých som sa mohla poučiť. Napríklad keď sme mali viac práce a pribudli články s kázňami, ktoré sme pred výberom museli zhodnotiť, začala som byť nedbalá a povrchná a nedokázala som podrobne preskúmať detaily, takže nastali chyby, ktoré si vyžadovali opravy a zdržiavali pokrok. Pri vyhodnocovaní článkov s kázňami, z ktorých sme mali vyberať, som navyše zjavovala arogantnú povahu a myslela som si, že už svoju povinnosť konám dlho a mám isté skúsenosti, takže som nehľadala princípy, spoliehala som sa na vlastnú vôľu a vyradila tak aj niekoľko článkov s kázňami, ktoré boli celkom spôsobilé. Vo chvíľach, keď práca priniesla určité výsledky, som okrem toho žila v samoľúbom stave, v ktorom som zaspala na vavrínoch a len sa tak nechala unášať. V živote mi občas sestra, s ktorou som spolupracovala, nechtiac povedala niečo, čo sa dotklo mojej hrdosti, a začala som byť veľmi citlivá. Dokonca som ju zvykla upodozrievať z toho, že mnou pohŕda, a tak som sa nakoniec začala zaoberať vlastnou hrdosťou a postavením. Uvedomila som si, že sa vo svojom každodennom živote a práci stretávam s rôznymi veľkými aj malými vecami. Pokiaľ si na ne budem dávať dobrý pozor, hľadať a hĺbať, môžem sa poučiť zo všetkého. Pochopila som, že môj nedostatočný vstup do života nespôsobila povinnosť, ktorú konám, ale moja neschopnosť usilovať sa o pravdu a sústredenosť len na to, aby som veci dotiahla do konca. Aj napriek tomu, že som každý deň mala plné ruky práce, som sa nič nenaučila.

Neskôr som si prečítala tieto Božie slová: „Ak si naozaj ochotný usilovať sa o pravdu a spásu, potom prvým krokom je začať odpútavať sa od svojich skazených pováh, od svojich rôznych mylných myšlienok, predstáv a činov. Prijmi prostredia, ktoré pre teba Boh pripravil v tvojom každodennom živote, prijmi Jeho podrobné skúmanie, skúšanie, napomínanie a súd, keď ťa niečo postihne, snaž sa postupne praktizovať podľa pravdy-princípov a Božie slová postupne premieňaj na princípy a kritériá toho, ako sa správaš a konáš vo svojom každodennom živote a na svoj život. To je to, čo by sa malo prejavovať u človeka, ktorý sa usiluje o pravdu, a to, čo by sa malo prejavovať u človeka, ktorý sa usiluje o spásu. Znie to jednoducho, kroky sú jednoduché a nie je tu žiadne zdĺhavé vysvetľovanie, ale uvedenie do praxe nie je také jednoduché. Je to preto, lebo v ľuďoch je príliš veľa skazených vecí: ich malichernosť, malé intrigy, sebectvo a nízkosť, ich skazené povahy a všetky možné triky. Okrem toho niektorí ľudia majú vedomosti, naučili sa niektoré filozofie pre svetské záležitosti a manipulatívne taktiky v spoločnosti a majú aj nejaké nedostatky a chyby pokiaľ ide o ich ľudskú prirodzenosť. Niektorí ľudia sú napríklad nenásytní a leniví, iní sa vyjadrujú bez zábran, niektorí majú veľmi hanebnú prirodzenosť, ďalší sú márniví alebo unáhlení a impulzívni vo svojich činoch, spolu s mnohými ďalšími chybami. Je mnoho nedostatkov a problémov, ktoré ľudia musia prekonať, pokiaľ ide o ich ľudskú prirodzenosť. Ak však chceš dosiahnuť spásu, ak chceš praktizovať a zažívať Božie slová a získať pravdu a život, musíš viac čítať Božie slová, dosiahnuť porozumenie pravde, byť schopný praktizovať Jeho slová a podriadiť sa im a začať praktizovaním pravdy a dodržiavaním pravdy-princípov. Je to len niekoľko jednoduchých viet, ale ľudia nevedia, ako ich praktizovať ani zažiť. Bez ohľadu na tvoju kvalitu alebo vzdelanie a bez ohľadu na tvoj vek alebo roky viery, v každom prípade platí, že ak si na správnej ceste praktizovania pravdy, so správnymi cieľmi a smerovaním, a ak všetko, o čo sa usiluješ a čo vynakladáš, je v prospech praktizovania pravdy, to, čo nakoniec získaš, bude nepochybne pravda-realita a Božie slová sa stanú tvojím životom. Najprv si stanov cieľ, potom postupne praktizuj podľa tejto cesty a nakoniec určite niečo získaš. Veríte tomu? (Áno.)“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (20)) Pri rozjímaní o Božích slovách som pochopila, že kľúč k dosiahnutiu spásy spočíva v tom, či sa človek usiluje o pravdu a či sa jeho život-povaha zmenila. To je tá podstata. Napríklad ja som sa neustále sťažovala, že nemám vstup do života, a mala obavy, že nedokážem získať spásu. Vo svojej povinnosti som bola pasívna a negatívna a dokonca som zvažovala, že si nechám prideliť inú. Táto vec, ktorej som čelila, bola dobrou príležitosťou hľadať pravdu a uvažovať nad sebou, no ja som namiesto hľadania a vstupovania neustále mierila privysoko a chcela zažívať významné veci. To veru nebol prejav usilovania sa o pravdu! Ako by som mohla dosiahnuť pravdu a získať spásu, ak by som takto pokračovala ďalej? Chcela som zažívať iba významné veci a prehliadala som tie malé, ktoré sa diali každý deň. A keď som občas zjavovala nesprávne stavy alebo sa u mňa objavili nevhodné myšlienky alebo nápady, usúdila som, že kým nemajú vplyv na moju povinnosť, nepredstavujú veľký problém a nezáleží na tom, či ich vyriešim alebo nie. Viedlo to k tomu, že som zbytočne premrhala mnohé ponaučenia, ktoré som si mala vziať, čo bolo aj odchýlkou pri mojom vstupe do života. Vlastne kým sa cieľavedome a svedomito usilujete o pravdu, môžete sa poučiť z akejkoľvek situácie. Napríklad niekedy po pití a jedení Božích slov trochu porozumiete svojmu stavu a problémom a nájdete cestu praktizovania, čím niečo získate. A aj keď ste občas niečo nezažili osobne, môže vám to priniesť rovnaký úžitok a ponaučenie, ak budete pozorne počúvať duchovné spoločenstvo bratov a sestier okolo vás, ktorí túto skúsenosť majú. Venovanie pozornosti skúmaniu svojich myšlienok a predstáv pri konaní povinnosti, schopnosť uvažovať nad sebou samým a praktizovanie podľa Božích slov navyše môžu viesť k rastu v živote. Keď som si to uvedomila, cítila som, že som bola príliš otupená, stratila som veľa príležitostí získať pravdu a ešte som aj svoj nedostatočný vstup do života pripisovala monotónnosti svojej povinnosti. Bola som ako človek na hostine, ktorý trpí hladom. Bolo to také hlúpe!

Neskôr som si prečítala jeden úryvok z Božích slov, ktorý mi veľmi pomohol s mojím stavom, a tiež zistila, ako praktizovať a vstupovať. Všemohúci Boh hovorí: „Záležitosti, ktoré sa týkajú nasledovania Božej cesty, sa nedelia na hlavné a vedľajšie, všetky sú veľmi dôležité – dokážeš tomu porozumieť? (My tomu dokážeme porozumieť.) Pokiaľ ide o každodenné záležitosti, sú také, ktoré ľudia považujú za veľmi dôležité, zatiaľ čo iné vnímajú ako maličkosti. Ľudia často považujú tieto hlavné záležitosti za veľmi dôležité a vnímajú to tak, že ich zoslal Boh. Keď sa však tieto hlavné záležitosti dejú, z dôvodu svojho nezrelého duchovného postavenia a nízkej kvality ľudia často zaostávajú za Božími zámermi a nie sú schopní získať zjavenia ani skutočné poznanie, ktoré by malo hodnotu. Čo sa týka vedľajších záležitostí, tie ľudia jednoducho prehliadajú a postupne si ich nechávajú ujsť pomedzi prsty. Ľudia tak prišli o mnoho príležitostí, aby boli pred Bohom skúmaní a skúšaní. Čo to znamená, ak vždy prehliadaš osoby, udalosti a veci či situácie, ktoré pre teba Boh ovládal? Znamená to, že každý deň, ba dokonca v každom okamihu, sa neustále vzdávaš Božieho zdokonaľovania tvojej osoby, ako aj Jeho vedenia. Vždy, keď pre teba Boh ovládne nejakú situáciu, potajme ťa pozoruje, podrobne skúma tvoje srdce, sleduje tvoje myšlienky a nápady, dáva pozor, ako premýšľaš a čaká, ako sa zachováš. Ak si ľahkovážny človek – človek, ktorý sa nikdy vážne nezapodieval Božou cestou, Jeho slovami alebo pravdou –, potom nebudeš dbať na to, čo chce Boh dosiahnuť, ani na to, aké požiadavky na teba kladie v prostrediach, ktoré pre teba pripravuje, a nebudeš tomu ani venovať pozornosť. Nebudeš tušiť ani to, ako osoby, udalosti a veci, s ktorými prichádzaš do kontaktu, súvisia s pravdou alebo Božími úmyslami. Ako bude Boh konať, keď na tebe nepostrehne žiadne výsledky ani po tom, čo budeš čeliť opakovaným okolnostiam a skúškam, ako je táto? Po tom, čo si opakovane čelil skúškam, si si vo svojom srdci neuctil Boha ako veľkého a ani okolnosti, ktoré pre teba Boh ovládal, si nebral vážne a považoval ich za skúšky alebo previerky od Boha. Namiesto toho si postupne odmietal všetky príležitosti, ktoré ti Boh poskytol, a nechal si si ich zas a znova ujsť. Nie je toto krajná ľudská vzbura? (Je.)“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo) Božie slová mi ukázali cestu praktizovania pri vstupe do života. Pri nasledovaní Božej cesty sa nerozlišuje medzi veľkými a malými vecami. Bez ohľadu na to, či sú veci, na ktoré narazíme, veľké alebo malé, zahŕňajú rôzne pravdy-princípy a vyžadujú si, aby sme vstupovali hľadaním pravdy. Spomenula som si na Petra, ktorého kráčanie po ceste úsilia o pravdu spočívalo v tom, že sa vo všetkom zameriaval na sebareflexiu a hľadanie Božích úmyslov. Praktizoval aj vstupoval striktne podľa Božích slov a nakoniec získal pravdu a Boh ho zdokonalil. No ja som naopak zanedbávala svoju poriadnu prácu, mierila príliš vysoko, vždy som sa chcela poučiť z nejakých významných vecí a prehliadala som tie, ktoré som pokladala za bezvýznamné. Premeškala som tým veľa príležitostí získať pravdu. Ako tak nad sebou premýšľam, väčšinu času som si malé veci ani len nevšímala. Tak ako som sa chcela poučiť z tých veľkých? Do budúcna som sa musela naučiť nasledovať Petrovu cestu. Bez ohľadu na veľkosť vecí, s ktorými sa stretnem, by som sa mala sústreďovať na skúmanie myšlienok a predstáv za mojimi činmi, nesprávnych úmyslov, ktoré mám, aj skazených pováh, ktoré zjavujem. Musela som venovať viac pozornosti hľadaniu pravdy, aby som tieto veci vyriešila. Navyše som aj napriek určitým výsledkom v práci nedokázala byť spokojná so svojou súčasnou situáciou. Potrebovala som nad sebou viac uvažovať, zhrnúť medzery v práci aj problémy, ktoré som si nevšimla, a snažiť sa pracovať lepšie. Keď som si to uvedomila, tak už som práci s textami neodolávala. Pri konaní svojej povinnosti som sa sústredila na svoj vlastný vstup, nenechávala som si veci prejsť pomedzi prsty, snažila som sa nebyť nedbanlivá a niečo som takýmto praktizovaním aj získala.

Len o pár dní neskôr nám nadriadený pridelil niekoľko článkov s kázňami, nech ich pred výberom posúdime. No hoci sme hodnotenie aj výber razom dokončili, bratia a sestry nám k výsledkom našich hodnotení poskytli trochu iné návrhy a ja som si neskôr uvedomila, že sme naozaj boli vedľa. A aj keď som si myslela, že do budúcna bude stačiť, keď to napravíme, potom som si uvedomila, že by tento prístup nestačil. Musela som každú odchýlku vo svojej povinnosti brať vážne. Musela som porozmýšľať nad tým, kde nastala a prečo, a tiež, či ju spôsobili moje skazené povahy alebo nedostatok odbornosti. Ak by som sa nad danou otázkou zamyslela iba krátko a nevenovala pozornosť uvažovaniu o svojich problémoch, čo by ma to mohlo naučiť? Potom som si prečítala tieto Božie slová: „Ak chcete získať pravdu, kde začnete? Začnite s osobami, udalosťami a vecami okolo seba a naučte sa, ako sa poučiť a hľadať pravdu. Iba hľadaním pravdy a Božích úmyslov v osobách, udalostiach a veciach okolo seba dokážete získať pravdu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ak má človek získať pravdu, musí sa učiť od ľudí, z udalostí a vecí v blízkom okolí) Následne som sa zamyslela – keby sme pri hodnotení dávali väčší pozor, mohli sme sa vyhnúť problémom, na ktoré nás upozornili bratia a sestry. No prečo došlo k takým odchýlkam? Keď som o tom uvažovala, uvedomila som si, že som pri hodnotení článkov s kázňami nezmýšľala správne. Mala som pocit, že články, ktoré predtým títo bratia a sestry napísali, neboli kvalitné, a pod vplyvom svojej arogantnej povahy som nimi preto pohŕdala. Neposúdila som ich články pozorne a to viedlo k odchýlkam. Pochopila som, že ak by som svoje skazené povahy nevyriešila, nemohla by som dobre konať povinnosť.

Po tomto zážitku som si skutočne uvedomila, že na to, aby sa človek mohol usilovať o vstup do života, v prvom rade musí mať srdce, ktoré pociťuje hlad a smäd po spravodlivosti, a musí začať od veľkých aj malých vecí, ktoré sa objavujú každý deň. Mal by v každej situácii vypozorovať, aké skazené povahy zjavuje, aktívne hľadať a uvažovať o myšlienkach a predstavách, ktoré v sebe nosí, a potom nasledovať Božie slová a pravdu-princípy, aby mohol praktizovať a vstúpiť. Keď sa toho postupne nazbiera viac a on sa bude sústreďovať na to, aby sa zo všetkého poučil, bude mať bohatšie životné skúsenosti a bude aj bližšie k cieľu, ktorým je spása. Bohu vďaka!