Ling Xin sa viezla na bicykli po prázdnej ulici. Bola tá najchladnejšia časť zimy a mrazivý vietor spôsoboval, že sa nekontrolovateľne triasla. Jej srdce bolo plné úzkosti. Cestovala na zhromaždenie s niekoľkými polievačmi a počula, že dvaja z bratov to s prácou myslia mimoriadne vážne a vždy horlivo hľadajú problémy. Robila si starosti a premýšľala: „Som taká mladá a ako nadriadená som začala praktizovať len nedávno. Čo ak ich problémy nedokážem vyriešiť? Bolo by to také ponižujúce!“ Chcela spomaliť, no poryvy vetra jej nedovoľovali, aby sa na ceste zdržiavala. Zrýchlila tempo a ponáhľala sa na zhromaždenie.

Keď Ling Xin dorazila do hostiteľovho domu, všetci sa pozdravili a začali s duchovným spoločenstvom a rozhovormi o práci. Duchovné spoločenstvo sa neskôr zvrtlo na význam utrpenia pri konaní povinnosti a Ling Xin sa v ňom podelila o to, ako túto tému chápe ona. Keď si ju vypočul jeden z polievačov, brat Su Rui, povedal: „Na to, aby sme vyriešili problém strachu z utrpenia pri konaní svojej povinnosti, nepotrebujeme iba pochopiť jeho význam. Musíme aj podrobne rozobrať, ktorý aspekt našej skazenej povahy vedie k tomu, že sa vždy oddávame pohodliu. Kedysi mi záležalo na tele a vyhýbal som sa utrpeniu, no potom som si prečítal Božie slová…“ Keď Ling Xin počúvala, zdalo sa jej, že Su Rui sa v duchovnom spoločenstve prihovára priamo jej, a zrazu pocítila, ako sa jej rozhoreli líca. Premýšľala: „Všimol si Su Rui moje slabiny? Myslí si, že ako nadriadená nie som až taká zdatná? Alebo že je môj vstup do života taký plytký, no predsa sa tu s nimi rozprávam v duchovnom spoločenstve?“ Ling Xin pocítila nervozitu.

Bratia celé popoludnie kládli množstvo otázok a ona sa neustále zamýšľala a ani na chvíľu sa neodvážila uvoľniť. Su Rui potom položil ďalšiu otázku, na ktorú Ling Xin nevedela jasne odpovedať. Nerozumel jej ani len po tom, čo sa v duchovnom spoločenstve podelila o svoje myšlienky. V miestnosti zavládlo ticho. Hodiny ďalej tikali a jemný zvuk ich ručičiek bol v tej chvíli obzvlášť hlasitý a zreteľný. „Čo teraz máme robiť?“ Prelomil ticho brat Li Yang. Su Rui odpovedal: „Čakáme na nadriadenej duchovné spoločenstvo. Ešte nám v ňom jasne neozrejmila tento problém.“ Ling Xin sa rozpačito usmiala, snažila sa ostať pokojná a povedala: „Ešte stále nad ním rozmýšľam.“ Ibaže v hlave mala zmätok a cítila úzkosť a obavy. „Čo ak ten problém nedokážem vyriešiť? Nebolo by to trápne?“ Našťastie sa všetci jeden po druhom zapojili so svojimi duchovnými spoločenstvami a problém sa do istej miery vyriešil. Ling Xin sa s dlhým povzdychom pozrela na čas na svojom počítači. Bolo už neskoro, a tak si rýchlo zbalila veci a ponáhľala sa von.

Kým sa vrátila, slnko už zapadlo a postupne sa vytrácal aj posledný kúsok šera, zanechávajúc na jej tvári plno sklamania a straty. Pomyslela si: „Bratia a sestry ma po dlhom dni prekukli. Chcela som v ostatných zanechať dobrý dojem, no nemôžem uveriť, že to dopadlo takto. Povedia, že sa mi ako nadriadenej veľmi nedarí? Alebo že je môj vstup do života plytký a že ani nemám dobré zručnosti? Prečo majú toľko otázok? Nemôžu sa skrátka pýtať menej?“ Ling Xin sa v duchu sťažovala: „Už do tejto skupiny nepôjdem. Čím viac tam chodím, tým viac sa strápňujem. A vôbec, je tu aj sestra, s ktorou pracujem. Nech tam radšej ide ona.“

Ling Xin sa po tomto incidente dlho nevedela cítiť uvoľnene. Vždy, keď prišiel čas na zhromaždenia s polievačmi, jediné, čo chcela, bolo ujsť. Vedela, že žije v skazenej povahe, a vedome preto jedla a pila Božie slová o svojom stave. Prečítala si Božie slová: „Stáť na správnom mieste ako stvorená bytosť a byť obyčajným človekom: je to ľahké? (Nie je to ľahké.) V čom spočíva tá náročnosť? Je v tomto: ľudia majú stále pocit, že na hlave majú mnohé svätožiary a tituly. Tiež si privlastňujú identitu a postavenie veľkých osobností a nadľudí a zapájajú sa do všetkého toho predstieraného a falošného praktizovania a predvádzania sa navonok. Ak sa týchto vecí nezbavíš, ak sa tvoje slová a skutky stále obmedzujú a riadia týmito vecami, potom bude pre teba ťažké vstúpiť do reality Božieho slova. Bude ťažké prestať si robiť starosti s hľadaním riešení na veci, ktorým nerozumieš, častejšie predkladať takéto záležitosti pred Boha a obetovať Mu úprimné srdce. Nebudeš toho schopný. Tieto veci ťa zväzujú a bránia ti prísť pred Boha práve preto, lebo tvoje postavenie, tvoje tituly, tvoja identita a všetky podobné veci sú falošné a nepravdivé, idú proti Božím slovám a sú s nimi v rozpore. Čo ti tieto veci prinášajú? Vďaka nim sa vieš dobre pretvarovať, predstierať, že rozumieš, predstierať, že si bystrý, predstierať, že si veľkou osobnosťou, predstierať, že si významným človekom, predstierať, že si schopný, predstierať, že si múdry, a dokonca predstierať, že všetko vieš, všetko dokážeš a všetkého si schopný. Ostatní ťa budú vďaka tomu uctievať a obdivovať. Prídu za tebou so všetkými svojimi problémami, budú sa na teba spoliehať a budú k tebe vzhliadať. Je to teda rovnaké, akoby si sa sám kládol na oheň a nechával sa grilovať. Povedzte Mi, je príjemné nechať sa grilovať? (Nie.) Nerozumiete, no neodvážite sa povedať, že nerozumiete. Nevidíte do niečoho, ale neodvážite sa povedať, že do toho nevidíte. Očividne ste urobili chybu, ale neodvážite sa priznať si to. Vaše srdce trpí, ale neodvážite sa povedať: ‚Tentokrát to je naozaj moja vina, mám voči Bohu a svojim bratom a sestrám dlh. Božiemu domu som spôsobil takú veľkú škodu, ale nemám odvahu pred všetkých sa postaviť a priznať si to.‘ Prečo nemáte odvahu hovoriť? Veríte: ‚Musím žiť podľa povesti a svätožiary, ktorú mi dali moji bratia a sestry, nemôžem zradiť ich veľkú úctu a dôveru, ktorú ku mne majú, a už vôbec nie horlivé očakávania, ktoré odo mňa mali toľké roky. Preto musím pokračovať v pretvárke.‘ Ako takáto pretvárka vyzerá? Úspešne zo seba robíte veľkú osobnosť a nadčloveka. Bratia a sestry chcú prísť za tebou, aby sa ťa pýtali, radili sa s tebou a dokonca sa od teba doprosujú rady v súvislosti s akýmikoľvek problémami, ktorým čelia. Zdá sa, že bez teba nedokážu ani žiť. Nie je však tvoje srdce utrápené? Niektorí ľudia toto trápenie, samozrejme, necítia. Antikristi toto trápenie necítia. Namiesto toho v tom nachádzajú potešenie a myslia si, že ich postavenie je nadovšetko. Priemerný, normálny človek sa však trápi, keď ho opekajú na ohni. Má pocit, že neznamená vôbec nič, rovnako ako obyčajný človek. Neverí, že je silnejší ako ostatní. Nielenže si nemyslí, že nedokáže vykonať žiadnu praktickú prácu, ale aj že bude zdržovať dielo cirkvi a zdržovať Boží vyvolený národ, a tak zoberie vinu na seba a odstúpi. To je človek s rozumom.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vážiť si Božie slová je základom viery v Boha) Ling Xin hĺbala nad Božími slovami a uvedomila si, že žila pre povesť a postavenie a že v každej situácii myslela na to, ako si udržať postavenie a svoju pozíciu nadriadenej. Spomenula si na časy pred tým, ako sa ňou stala. Bez ohľadu na to, či v duchovnom spoločenstve hovorila o pravde, alebo spolu s ľuďmi kládla a skúmala otázky, ktorým nerozumela, nikdy neniesla bremeno. Zvykla sa podeliť o toľko, čo vedela, a nemala ani strach z toho, že povie niečo zlé, ani pocit nervozity, pretože niečomu nerozumie. Vedela, že jej vstup do života je plytký a že niektoré princípy úplne nechápe, a tak musela byť viac v duchovnom spoločenstve a hľadať, aby svoje nedostatky odčinila. Ibaže v pozícii nadriadenej bolo všetko inak. Mala pocit, že vždy musí byť lepšia ako ostatní bratia a sestry, že v duchovnom spoločenstve o pravde musí ísť viac do hĺbky a nemôže mať prislabé pracovné schopnosti. Myslela si, že v duchovnom spoločenstve musí vedieť nájsť riešenia otázok, ktoré jej druhí položili, inak ňou bratia a sestry budú pohŕdať. Keď chodila na zhromaždenia, Su Rui poukázal na nedostatky v jej duchovných spoločenstvách o pravde. Navyše narazila na určité problémy, ktoré jej neboli jasné, a hoci nepoznala odpovede, nebola si to ochotná priznať. Bola zaujatá vlastnou pýchou a postavením a cítila sa nesvoja. Tiež sa bála, že by sa ďalším organizovaním zhromaždení s polievačmi ešte viac strápnila, takže sa tam zdráhala chodiť a myslela si, že jej to pomôže zakryť vlastné nedostatky a slabiny a ochrániť dobré meno seba ako nadriadenej. Ling Xin si uvedomila, že sa vyvyšovala a snažila sa predstierať, že je skvelá osoba, ktorá nemá žiadne slabiny. Bola naozaj arogantná a vôbec sa nepoznala! Byť nadriadenou pre ňu bolo nové a odhaľovanie vlastných problémov a slabostí preto bolo úplne normálne. Boh tieto problémy a ťažkosti používal na to, aby jej dal príležitosť praktizovať. Musela radšej úprimne hľadať pravdu-princípy, aby tieto problémy vyriešila, než aby sa im rozhodovala vyhýbať, pretože si pripadala nedostatočná. Nehovoriac o tom, že si robením toho druhého neplnila povinnosti. Ling Xin uvidela, čo Boh vyžaduje od ľudí: „Netráp sa riešením toho, čomu nerozumieš; predkladaj takéto záležitosti pred Boha častejšie a obetuj Mu úprimné srdce“ (Božie duchovné spoločenstvo). Ling Xin pochopila, že Boh chce, aby sa k Nemu ľudia, ktorí sa stretli s niečím, čomu nerozumejú, často obracali v modlitbe a aby s úprimným srdcom hľadali. No stále ju pevne zväzovali jej starosti o pýchu a postavenie a neustále myslela na to, ako si svoje dobré meno a postavenie udržať. Vedela, že má veľa nedostatkov, no ani nepomyslela na to, ako tieto problémy vyriešiť, aby práca napredovala. To, že to bratia s prácou mysleli vážne, bolo dobré, a ona pritom nedokázala pochopiť pravdu ani riešiť problémy a obviňovala druhých za to, že kladú priveľa otázok. Naozaj sa priečila rozumu! Keď tieto veci pochopila, Ling Xin pokračovala v čítaní Božích slov a našla cestu praktizovania.

Všemohúci Boh hovorí: „Povedzte Mi, ako môžete byť ľuďmi, ktorí sú obyčajní a normálni? Ako môžete, ako vraví Boh, zaujať náležité miesto stvorenej bytosti – ako sa môžete nesnažiť byť nadčlovekom alebo nejakou veľkou postavou? Ako by si mal praktizovať, aby si bol obyčajným a normálnym človekom? Ako sa to dá urobiť? … Po prvé, nedávaj sám sebe titul a nezväzuj sa ním slovami: ‚Som vodca, som vedúci tímu, som nadriadený, nikto nepozná túto činnosť lepšie ako ja, nikto nerozumie týmto zručnostiam viac ako ja.‘ Nenechaj sa uniesť svojím titulom, ktorý si si sám udelil. Len čo to urobíš, zviaže ti to ruky a nohy a to, čo povieš a urobíš, bude ovplyvnené. Tvoje normálne myslenie a úsudok budú tiež ovplyvnené. Musíš sa oslobodiť od obmedzení tohto postavenia. Najprv sa zníž z tohto oficiálneho titulu a postavenia a postav sa na miesto obyčajného človeka. Ak to urobíš, tvoje zmýšľanie bude ako-tak normálne. Musíš si tiež priznať a povedať: ‚Neviem, ako to urobiť, a ani tomu nerozumiem – budem si musieť urobiť prieskum a trochu si to naštudovať,‘ alebo: ‚Nikdy som to nezažil, takže neviem, čo mám robiť.‘ Keď dokážeš úprimne povedať, čo si naozaj myslíš, a rozprávať úprimne, budeš mať normálny rozum. Ostatní budú poznať tvoje skutočné ja, a preto budú mať na teba normálny pohľad, a ty sa nebudeš musieť pretvarovať ani na teba nebude vyvíjaný žiadny veľký tlak, takže budeš môcť komunikovať s ľuďmi normálne. Takýto život je slobodný a ľahký; každý, komu život pripadá vyčerpávajúci, si to spôsobil sám. Nepredstieraj ani sa nepretvaruj. Najprv sa otvor a zdieľaj, čo si myslíš vo svojom srdci, svoje skutočné myšlienky, aby o nich každý vedel a porozumel im. V dôsledku toho sa vyradia všetky tvoje obavy, prekážky a podozrenia medzi tebou a ostatnými. Zväzuje ťa aj niečo iné. Vždy sa považuješ za hlavu tímu, vodcu, pracovníka alebo niekoho s titulom, statusom a postavením: ak hovoríš, že niečomu nerozumieš alebo niečo nedokážeš, neznevažuješ tým sám seba? Keď odložíš tieto okovy v tvojom srdci, keď sa prestaneš považovať za vodcu alebo pracovníka a keď si prestaneš myslieť, že si lepší ako ostatní ľudia, a nadobudneš pocit, že si obyčajný človek, rovnaký ako všetci ostatní, a že existujú také oblasti, v ktorých si horší ako ostatní – keď budeš s týmto postojom hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a o záležitostiach týkajúcich sa práce, účinok bude iný, rovnako ako atmosféra. Ak máš vo svojom srdci stále obavy, ak si stále v strese a cítiš sa zviazaný a ak sa chceš týchto vecí zbaviť, ale nemôžeš, potom by si sa mal vážne modliť k Bohu, uvažovať nad sebou, vidieť svoje nedostatky a snažiť sa o pravdu. Ak dokážeš uviesť pravdu do praxe, dosiahneš výsledky. Nech robíš čokoľvek, nehovor a nekonaj z určitej pozície ani s použitím určitého titulu. Najskôr to všetko odlož nabok a vži sa do kože bežného človeka.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vážiť si Božie slová je základom viery v Boha) Ling Xin si vďaka Božím slovám uvedomila, že sa musí vzdať svojho postavenia nadriadenej, že je len obyčajný človek a rovnaká ako všetci ostatní a že iba koná odlišnú povinnosť. To, že teraz bola nadriadenou, jednoducho znamenalo, že niesla viac zodpovednosti, no jej duchovné postavenie ostalo rovnaké, aké bolo pôvodne. Nevzrástlo tým, že sa ňou stala, ani vďaka tomu nemala jasnejšie chápanie rôznych aspektov pravdy – to by bola nerealistická myšlienka. A keďže tak dlho slúžila ako polievačka, bratia a sestry ju navyše poznali takú, aká naozaj bola. Nevypovedala azda skutočnosť, že sa chcela tváriť ako niekto lepší, o tom, že sa snažila oklamať seba aj iných a nechala sa napichnúť na ražeň? Ling Xin pochopila, že sa funkcie nadriadenej musí vzdať a musí správne zaobchádzať so svojimi slabosťami. V duchovnom spoločenstve sa spolu s ostatnými musí zaoberať tým, čomu nerozumie, alebo hľadať pravdu, aby to vyriešila, a musí brať každé zjavenie ako dobrú príležitosť na životný rast.

Vonku sa postupne otepľovalo a vietor sa omnoho zmiernil. Ling Xin sa vyzliekla zo svojich ťažkých bavlnených šiat a cítila sa uvoľnene a spokojne.

Netrvalo dlho a dostala na starosť kazateľskú prácu. Keď videla, že niektorí bratia a sestry písali kázne aj predtým a niekoľkí mali s hlásaním evanjelia dlhoročné skúsenosti, nemohla sa ubrániť nariekaniu: „Kto z nich nie je lepší ako ja? Ako mám dozerať na túto prácu?“ Cítila sa ochromená a trápila sa, že tú prácu nezvládne riadiť poriadne a bratia a sestry o nej možno nebudú presvedčení a povedia: „Si síce nadriadená, no naozaj to takto zvládneš?“ Strachovala sa, že ak dosiahnu slabé výsledky, tak ju nakoniec prepustia a bude úplne ponížená. Ling Xin sa pristihla pri tom, že žije v útlaku a obavách.

Vonku už niekoľko dní nepretržite, hoci nie silno mrholilo. Ling Xin si všimla, že kázne, ktoré jej bratia a sestry odovzdali, neboli veľmi kvalitné, a chcela sa s nimi v duchovnom spoločenstve porozprávať o princípoch. Ibaže váhala a premýšľala: „Naposledy som počas zhromaždenia iba sedela bokom, sotva som bola schopná povedať zopár slov a bolo to nesmierne trápne. Ani neviem, čo si o mne bratia a sestry myslia. Čo mám robiť, ak ani tentoraz nedokážem vyriešiť žiadne problémy? Možno by som tam nemala ísť a nestratím tvár.“ Ling Xin sa pozrela von oknom, za ktorým vytrvalo padal dážď. Utešovala sa myšlienkou: „Aj keď s nimi nebudem hovoriť v duchovnom spoločenstve, ešte stále im ho môžem poslať poštou. Malo by byť jedno, či pôjdem alebo nie.“

Jedného dňa si vodca s Ling Xin dohodol stretnutie, aby sa zhromaždili. Po otázkach o jej pracovnej situácii poukázal na to, že vo svojej povinnosti nebola zodpovedná a nedarilo sa jej skutočne pokračovať v práci ani riešiť problémy, v dôsledku čoho mali kázne zlú kvalitu. Ling Xin sa cítila hlboko zahanbená a nenávidela sa za to, že svojimi ustavičnými starosťami o pýchu a postavenie zdržala prácu. Vodca sa potom podelil o niekoľko Božích slov a Ling Xin jeden konkrétny úryvok trochu dojal. Všemohúci Boh hovorí: „Nezáleží na tom, aký si nadaný, aké sú tvoje kvality a vzdelanie, koľko fráz dokážeš vykričať ani koľkým slovám a učeniam rozumieš; nezáleží na tom, aký si zaneprázdnený alebo aký si cez deň vyčerpaný, ani na tom, čo všetko si precestoval, koľko kostolov si navštívil, ani na tom, koľko rizika podstupuješ a koľko utrpenia znášaš – na ničom z toho nezáleží. Záleží len na tom, či vykonávaš svoju prácu v súlade s pracovnými opatreniami, či tieto opatrenia presne realizuješ; či sa počas svojho vedenia aktívne podieľaš na každej konkrétnej práci, za ktorú si zodpovedný, a koľko reálnych problémov si skutočne vyriešil; koľko jednotlivcov vďaka tvojmu vedeniu a usmerňovaniu pochopilo pravdu-princípy a do akej miery sa posunula a pokročila práca cirkvi. Záleží len na tom, či si tieto výsledky dosiahol. Bez ohľadu na konkrétnu prácu, do ktorej si zapojený, je dôležité, či v nej postupuješ a či ju dôsledne riadiš namiesto nadradeného správania a vydávania príkazov. Okrem toho je ešte dôležité, či máš pri konaní svojej povinnosti vstup do života, či si schopný riešiť záležitosti podľa princípov, či máš svedectvo o uvádzaní pravdy do praxe a či dokážeš zvládať a riešiť reálne problémy, ktorým čelí Boží vyvolený národ. Tieto a ďalšie podobné veci sú kritériami, podľa ktorých sa posudzuje, či si vodca alebo pracovník splnil svoje povinnosti. Povedali by ste, že sú tieto kritériá praktické? A spravodlivé voči ľuďom? (Áno.) Sú spravodlivé ku všetkým. Nezáleží na tom, aké máš vzdelanie, či si mladý alebo starý, koľko rokov veríš v Boha, koľko máš odpracovaných rokov alebo koľko Božieho slova si prečítal, nič z toho nie je dôležité. To, na čom záleží, je, ako dobre vykonávaš cirkevnú prácu po tom, ako si bol vybraný za vodcu, ako efektívne a účinne pracuješ, a či každá položka práce postupuje organizovaným a efektívnym spôsobom a nie je oneskorená. Toto sú hlavné veci, ktoré sa hodnotia pri meraní, či si vodca alebo pracovník splnil alebo nesplnil svoje povinnosti.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (9)) Videla, ako Boh v duchovnom spoločenstve rozprával o tom, že povinnosťami vodcov a pracovníkov je viesť bratov a sestry k porozumeniu pravde-princípom a prispievať k pokroku vo všetkých pracovných oblastiach Božieho domu. Boh človeka nesúdi podľa toho, ako veľmi vyzerá, že trpí, ale skôr podľa toho, či jeho povinnosti prinášajú skutočné výsledky a či si plní svoje záväzky. Ling Xin sa po dočítaní Božích slov spýtala samej seba: „Koľko reálnej práce som vykonala odvtedy, čo som nadriadenou? Vyriešila som všetky problémy, ktoré som našla? Priniesla práca skutočné výsledky a pohla sa vpred?“ Ling Xin nevedela zodpovedať ani jednu z týchto otázok. Keď si nejaký vodca a pracovník všimne, že práca neprináša dobré výsledky, v skutočnosti by mal preskúmať príčiny, ktoré za nimi stoja, a v závislosti od toho, či ľudia žijú vo svojich skazených povahách alebo nechápu princípy, by tieto problémy mal cielene vyriešiť. No ona sa bála, že ich vyriešiť nedokáže a že ju ostatní prekuknú, a tak iba písala listy, v ktorých v duchovnom spoločenstve stručne hovorila o princípoch, takže problémy ostávali nevyriešené a práca mala sústavne slabé výsledky. Nebolo toto všetko spôsobené tým, že nekonala skutočnú prácu? Ling Xin sa po zhromaždení okamžite išla stretnúť s bratmi a sestrami, ktorí písali kázne. Podrobným vyšetrovaním zistila, že naozaj nepísali v súlade s princípmi, a niekoľko z nich preto všetkým spoločne vysvetlila v duchovnom spoločenstve. Už o niekoľko dní ktosi odovzdal kvalitnejšiu kázeň. Ling Xin bola veľmi rada, no do istej miery mala aj výčitky svedomia. Keby sa týmito problémami zaoberala skôr, práca by sa tak veľmi neomeškala. Položila si otázku: „Prečo som sa nemohla vzdať svojej pýchy? Prečo pre mňa bolo také ťažké praktizovať pravdu?“ S odhodlaním, že tento problém vyrieši, hľadala ďalšie Božie slová, ktoré sa tejto otázky týkali.

Všemohúci Boh hovorí: „Antikristi žijú každý deň len pre povesť a postavenie, žijú len preto, aby si užívali výhody postavenia, a to je všetko, na čo myslia. Aj keď občas zažijú nejaké menšie trápenie alebo zaplatia nepatrnú cenu, je to preto, aby získali postavenie a povesť. Usilovať sa o postavenie, držať si moc a mať ľahký život sú hlavné veci, ktoré sa antikristi vždy snažia získať intrigami, keď uveria v Boha, a nevzdávajú sa, kým nedosiahnu svoje ciele. Ak sa ich zlé skutky niekedy odhalia, spanikária, akoby sa mal zrútiť svet. Nemôžu jesť ani spať a zdajú sa byť v tranze, akoby trpeli skľúčenosťou. Keď sa ich ľudia pýtajú, čo zlé sa im prihodilo, vymýšľajú si klamstvá a vravia: ‚Včera som mal toľko práce, že som celú noc nespal, takže som veľmi unavený.‘ No v skutočnosti nič z toho nie je pravda, je to všetko klamstvo. Cítia sa takto, pretože neustále premýšľajú: ‚Zlé veci, ktoré som urobil, boli odhalené, takže ako môžem napraviť svoju povesť a postavenie? Aké prostriedky môžem použiť na svoje vykúpenie? Aký tón môžem použiť voči všetkým, aby som to vysvetlil? Čo môžem povedať, aby ma ľudia neprekukli?‘ Dlho nevedia prísť na to, čo majú robiť, a tak sú skľúčení. Niekedy ich oči bezvýrazne hľadia na jedno miesto a nikto nevie, na čo sa pozerajú. Tento problém ich núti lámať si hlavu, venujú tomu každučkú myšlienku a nechcú jesť ani piť. Napriek tomu stále predstierajú záujem o cirkevnú prácu a pýtajú sa ľudí: ‚Ako sa darí práci na evanjeliu? Ako efektívne sa káže? Získali bratia a sestry nedávno nejaký vstup do života? Spôsobil niekto nejaké narušenia alebo vyrušenia?‘ Tieto ich otázky týkajúce sa práce cirkvi sú len divadlom pre ostatných. Keby sa dozvedeli o problémoch, nemali by ich ako vyriešiť, takže ich otázky sú len formalitou, ktorú ostatní zvyknú vnímať ako záujem o prácu cirkvi. Ak by im niekto vypracoval správu o problémoch cirkvi, aby ich riešili, iba by pokrútili hlavou. Žiadne úklady by im neboli na úžitok a hoci by sa najradšej prestrojili, nemohli by a riskovali by, že budú odhalení a zjavení. Toto je najväčší problém, ktorému antikristi čelia po celý svoj život. … Hoci práca cirkvi pokračuje pod vedením antikristov, jej účinnosť sa značne znížila. Niektorú dôležitú prácu stále riadia zlí jednotlivci a pracovné opatrenia Božieho domu sa nezavádzajú. Hoci si každý z Božieho vyvoleného národa koná svoju povinnosť, nevidno žiaden skutočný výsledok a rôzne úlohy sa už dávno dostali do stavu ochromenia. Čo je hlavnou príčinou týchto problémov? Je ňou fakt, že cirkev ovládli antikristi. Všade, kde majú antikristi moc, budú ovplyvňovať prácu Božieho domu a vstup do života časti Božieho vyvoleného národa, bez ohľadu na rozsah ich vplyvu a aj keď je to len jedna skupina. Ak majú v nejakej cirkvi moc, cirkevná práca a Božia vôľa sa tam brzdia. Prečo sa v niektorých cirkvách nemôžu zaviesť pracovné opatrenia Božieho domu? Preto, lebo v týchto cirkvách majú moc antikristi. Nikto, kto je antikristom, sa nebude úprimne vydávať Bohu, vykonávanie jeho povinností bude len formalitou a prešľapovaním na mieste. Hoci sú vodcami alebo pracovníkmi, nebudú konať skutočnú prácu a budú hovoriť a konať len kvôli sláve, zisku a postaveniu bez toho, aby vôbec chránili dielo cirkvi.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Boh odhalil, že antikristi žijú výlučne pre povesť a postavenie a že sa celé dni sústreďujú na to, ako tieto veci ochrániť. Neprejavujú záujem o prácu Božieho domu a vyhýbajú sa konaniu určitej práce. Ibaže keď niečo ohrozí ich povesť a postavenie, tak si ešte aj vtedy, keď ide o menšiu škodu, lámu hlavy a zachádzajú až do krajnosti, aby sa prestrojili a skryli. Je zrejmé, že ich práca Božieho domu nezaujíma, zanedbávajú svoje riadne povinnosti a sú celkom sebeckí a opovrhnutiahodní. Ling Xin si uvedomila, že sa správala presne ako antikrist, ktorý si svoju povesť a postavenie cení nadovšetko. Nestarala sa o prácu cirkvi; stačilo, že jej povesť a postavenie boli v bezpečí, a na ničom inom nezáležalo. Akoby pre ňu konanie cirkevnej práce bolo akýmsi bremenom navyše. Sústreďovala sa najmä na to, aby si udržala povesť a postavenie. Po tom, čo sa na zhromaždení s polievačmi znemožnila pred bratmi a sestrami, sa cítila taká utláčaná a rozrušená, že už sa tam nechcela zhromažďovať. A keď teraz pokračovala v kazateľskej práci, zistila, že by radšej iba utiekla a skrývala vlastné problémy, aby nevyzerala neschopne, než aby po rozpoznaní svojich slabostí rozmýšľala nad rýchlym učením. Zodpovedala za to, aby sa rýchlo identifikovali rôzne problémy v povinnosti a že bratov a sestry povedie k hľadaniu pravdy a vstupu do princípov, aby práca bez problémov napredovala. To, že jej nebola jasná pravda a že v tejto práci nemala skúsenosti, nebolo pádnym dôvodom ani výhovorkou, prečo nekonať skutočnú prácu. Boh nevyžaduje veľké výsledky. Dúfa, že ľudia do svojho konania povinností dokážu vložiť srdce a maximálne úsilie, aby vo svojich povinnostiach mohli robiť pokroky a kompenzovať svoje nedostatky. Ibaže Ling Xin sa sústreďovala len na udržiavanie vlastnej povesti a postavenia a nekonala žiadnu skutočnú prácu. Stala sa nezaujatou pracovníčkou, aby zakryla svoje slabosti, a uškodila tým práci cirkvi. Nielenže neprispela k tomu, aby v nej došlo k pokroku, no ešte ju aj zdržiavala a ovplyvňovala. Ako by Boh mohol vystáť tieto jej činy? Premýšľala o tom, ako sa antikristi, ktorých vypudili z cirkvi, hlboko zaujímali o svoju povesť a postavenie a ako sa tešili úcte bratov a sestier a robili iba veci, ktoré ich povesť a postavenie chránili. Nezáležalo im ani len na tom, či to naruší prácu cirkvi, a ich početné zlé skutky nakoniec viedli k tomu, že ich vypudili a vyradili. Ling Xin si uvedomila, že aj ona zjavovala povahu antikrista a že ak by sa nekajala, skončilo by sa to pre ňu rovnakým výsledkom. Pri týchto úvahách sa potichu rozhodla, že už do svojej povinnosti bude vkladať celé svoje srdce, bude ju konať neochvejne a nenechá sa obmedzovať starosťami o svoju pýchu a postavenie. Ak niečomu nebude rozumieť, naštuduje si príslušné princípy alebo od seba upustí a bude hľadať u bratov a sestier. Mohla by takto postupne dospieť k dobrému konaniu svojej povinnosti.

Ling Xin sa v nasledujúcich dňoch sústreďovala na skutočné štúdium a to, že sa vyzbrojovala dôležitými pravdami-princípmi. Keď sa v duchovnom spoločenstve rozprávala s ostatnými, pristupovala k tomu z pohľadu učenia a zdieľania, a vždy, keď sa stretla s niečím, čomu nerozumela, iniciatívne vyhľadávala rady od druhých. Nezáležalo jej na tom, ako by sa na ňu ostatní mohli pozerať. Pokiaľ sa mohla snažiť vyhovieť Božím požiadavkám a celým svojím srdcom si plniť svoju povinnosť, stačilo jej to.

Dlho zatiahnutá obloha a upršané počasie so sebou priniesli dusný a ťažký vzduch, no to všetko sa nakoniec pominie. Vyjde slnko a obloha už vtedy bude jasná a farebná.

Dážď konečne ustal a oblohu postupne rozžiarilo slnko…