V apríli 2023, keďže som sa dobre vyznala v tvorbe videí, vodca ma poveril kontrolou nahrávok, ktoré vytvorili ostatní. Bola som naozaj šťastná, že môžem vykonávať túto povinnosť, a chcela som si túto príležitosť vážiť a dobre si plniť svoju povinnosť. Spočiatku som aktívne študovala princípy a pri kontrole videí som dokázala identifikovať niektoré problémy. Po nejakom čase som však zistila, že sestra, s ktorou som pracovala, mala dobrú kvalitu a postreh, a dokázala rýchlo spozorovať problémy vo videu, zatiaľ čo mne trvalo dlho, kým som našla len zopár problémov, a bola som oveľa horšia ako ona. Cítila som sa trochu trápne. Neskôr som si preštudovala príslušné princípy, ale ani po nejakom čase nedošlo k veľkému zlepšeniu. Začala som byť veľmi skľúčená a myslela som si: „Zdá sa, že mi naozaj chýba kvalita na konanie tejto povinnosti. Prečo mi Boh nedal dobrú kvalitu? Ako môžem bez dobrej kvality dobre vykonávať túto povinnosť? Ak ma prepustia alebo preradia, nebude to naozaj trápne?“ Vedela som, že by som nemala klásť požiadavky Bohu ani sa na Neho sťažovať, ale stále som sa cítila veľmi skľúčená, chýbala mi motivácia na konanie povinnosti a nesnažila som sa zlepšiť. Najmä pri práci s niektorými zložitými videami som sa obávala, že nedokážem presne nájsť problémy, a tak som ich posúvala na kontrolu iným. Niekedy sestra, s ktorou som spolupracovala, nachádzala pri kontrole videí, ktoré som predtým skontrolovala ja, nejaké problémy, a musela so mnou mať duchovné spoločenstvo, čo vo mne vyvolalo ešte silnejší pocit, že mi chýba kvalita, že brzdím postup práce, a že skôr či neskôr ma prepustia alebo preradia. Cítila som, že by bolo lepšie dobrovoľne odstúpiť, aby som vyzerala rozumne. Keď sa objavili tieto myšlienky, cítila som sa veľmi rozpoltene, a vedela som, že takéto zmýšľanie je unikaním pred povinnosťou, ale nevedela som, ako správne praktizovať, tak som predstúpila pred Boha v modlitbe: „Bože, cítim, že moja kvalita je slabá a že túto povinnosť nedokážem dobre vykonávať, a chcem pred ňou uniknúť. Tiež viem, že to nie je v súlade s Tvojimi úmyslami. Prosím Ťa, osvieť ma a veď, aby som spoznala svoje problémy a našla cestu, ako praktizovať.“

Potom som si prečítala úryvok z Božích slov: „Niektorí ľudia majú pocit, že ich kvalita je príliš nízka a že nemajú schopnosť chápať, preto sa vopred odpíšu a cítia, že bez ohľadu na to, ako veľmi sa usilujú o pravdu, nebudú schopní splniť Božie požiadavky. Myslia si, že nech sa akokoľvek snažia, je to zbytočné a to je všetko. Sú teda vždy negatívni a v dôsledku toho ani po rokoch viery v Boha nezískali žiadnu pravdu. Bez toho, aby si si dal tú námahu a usiloval sa o pravdu, hovoríš, že máš príliš slabú kvalitu, vzdávaš sa sám seba a neustále žiješ v negatívnom stave. V dôsledku toho nechápeš pravdu, ktorú by si mal chápať, ani v rámci svojej schopnosti nepraktizuješ pravdu – nie si to ty, kto bráni sám sebe? Ak vždy hovoríš, že tvoja kvalita nie je dosť dobrá, neunikáš pred zodpovednosťou a nevyhýbaš sa jej? Ak dokážeš trpieť, zaplatiť cenu a získať dielo Ducha Svätého, potom nevyhnutne dokážeš pochopiť niektoré pravdy a vstúpiť do niektorých realít. Ak nevzhliadaš k Bohu ani na Neho nespoliehaš a vzdávaš sa sám seba bez toho, aby si vynaložil nejaké úsilie alebo zaplatil nejakú cenu, a jednoducho podľahneš, potom si ničomník a nemáš ani kúsok svedomia a rozumu. Bez ohľadu na to, či máš slabú alebo vynikajúcu kvalitu, ak máš aspoň kúsok svedomia a rozumu, mal by si riadne dokončiť to, čo máš urobiť, ako aj svoje poslanie – byť zbehom je hrozná vec a zrada Boha. To sa nedá napraviť. Usilovanie sa o pravdu si vyžaduje pevnú vôľu a ľudia, ktorí sú príliš negatívni alebo slabí, nič nedosiahnu. Nebudú schopní veriť v Boha až do konca, a ak chcú získať pravdu a dosiahnuť zmenu povahy, majú ešte menšiu nádej. Len tí, ktorí sa usilujú o pravdu a majú odhodlanie, ju môžu získať a môžu byť zdokonalení Bohom.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Pri Božích slovách som sa cítila previnilo a utrápene. Pre svoju slabú kvalitu som usúdila, že bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažím, svoju povinnosť dobre vykonávať nedokážem, a že v porovnaní so sestrami s dobrou kvalitou budem vždy tá najhoršia, preto som žila v stave negativity, nemala som motiváciu konať svoju povinnosť, žiadnu túžbu zlepšiť sa a dokonca som premýšľala o odstúpení. Myslela som si, že takto ma neprepustia ani nestratím tvár. Uvažovala som o tom, ako som nevynaložila veľké úsilie a keď som nevidela veľký pokrok, nechcela som pokračovať. Bola som taká naničhodnica! Človek, ktorý má skutočne svedomie a rozum, by po prijatí svojej povinnosti neupadol do negativity, ani keby cítil, že jeho kvalita nespĺňa Božie požiadavky. Namiesto toho by sa modlil, spoliehal na Boha a snažil sa zo všetkých síl, a svojej povinnosti by sa tak ľahko nevzdal. Ale keď som sa pozrela na seba, keď bola moja kvalita nižšia ako u sestry, s ktorou som pracovala, a keď mi boli vytknuté niektoré problémy v mojej povinnosti, stala som sa negatívnou a poľavila som, zložité videá som posúvala na kontrolu iným a nedokázala som správne naložiť s problémami, na ktoré poukázali ostatní. Ďalej som sa vymedzovala ako niekto so slabou kvalitou a vo svojej povinnosti som sa stala negatívnou a pasívnou, nedokázala som plniť ani svoju pôvodnú úlohu. Tvárou v tvár týmto ťažkostiam a problémom som nepremýšľala o tom, ako hľadať pravdu na ich vyriešenie, ale namiesto toho som svoju slabú kvalitu použila ako výhovorku, aby som sa vyhla svojej povinnosti a zachovala si tak tvár. Bola som taká sebecká! Radostne som prijímala všetko, čo Boh poskytol, ale nedokázala som konať svoju povinnosť. Naozaj mi chýbalo svedomie a rozum! Spomenula som si na úryvok z Božích slov: „Ak berieš Božie poverenia na ľahkú váhu, je to najvážnejšia zrada Boha. V tomto si úbohejší ako Judáš a mal by si byť prekliaty.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka) Povinnosť je poverenie od Boha. Príležitosť konať svoju povinnosť, ktorú mi Boh dal, je na to, aby som získala viac praxe a napredovala v rôznych aspektoch pravdy. To je Božia milosť, ale ja som si túto dobrú vec nevážila a pre svoju slabú kvalitu som sa chcela svojej povinnosti vzdať. Takéto správanie bolo zradou Boha! Keď som si to uvedomila, cítila som sa utrápene a previnilo, a už som nechcela takto pristupovať k svojej povinnosti. Chcela som sa snažiť zo všetkých síl a už nebyť dezertérkou.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov: „Boh si ťa nebude vážiť viac pre tvoju dobrú kvalitu ani tebou nebude pohŕdať alebo ťa nenávidieť pre tvoju nízku kvalitu. Čo je to, čo Boh nenávidí? Boh nenávidí to, keď ľudia nemilujú alebo neprijímajú pravdu, keď ľudia rozumejú pravde, ale nepraktizujú ju, keď ľudia nerobia to, čo sú schopní robiť, keď ľudia nedokážu vydať maximum pre svoje povinnosti, ale vždy majú prehnané túžby, vždy chcú postavenie, súťažia o pozíciu a vždy na Neho kladú požiadavky. Toto je to, čo Boh považuje za nechutné a odporné. Na začiatku máš nízku kvalitu alebo dokonca žiadnu, nie si schopný robiť žiadnu prácu, a napriek tomu chceš byť vždy vodcom; vždy bojuješ o pozíciu a moc a vždy chceš, aby ti Boh dal definitívnu odpoveď a povedal ti, že v budúcnosti môžeš vstúpiť do kráľovstva, prijať požehnania a mať dobrý konečný osud. Už to, že si ťa Boh vyvolil, je obrovské pozdvihnutie, no ty aj tak chceš celú ruku, keď ti dajú prst. Boh ti dal, čo si mal dostať, a od Boha si už získal mnoho, no ty stále kladieš nerozumné požiadavky. Toto Boh nenávidí. Tvoja kvalita je veľmi nízka alebo dokonca nedosahuješ ľudskú inteligenciu, no Boh sa k tebe nespráva ako k zvieraťu, ale stále sa k tebe správa ako k ľudskej bytosti. Preto by si mal robiť, čo má robiť človek, hovoriť, čo má hovoriť človek, a prijímať všetko, čo ti Boh dal, ako niečo, čo pochádza od Neho. Akúkoľvek povinnosť dokážeš konať, konaj ju. Nesklam Boha. Nechci hneď celú ruku, keď ti dajú prst, pretože sa k tebe Boh správa ako k človeku, a nehovor: ‚Keďže sa ku mne Boh správa ako k človeku, mal by mi dať lepšiu kvalitu, nechať ma byť vedúcim tímu, nadriadeným alebo vodcom. Najlepšie by bolo, keby zariadil, aby som nemusel robiť žiadnu únavnú prácu, aby ma Boží dom zaopatril zadarmo a aby som nemusel vynakladať úsilie ani trpieť únavou, a tak mi umožnil robiť, čo chcem.‘ Toto všetko sú nerozumné požiadavky. Toto nie sú prejavy ani požiadavky, ktoré by mala mať alebo predkladať stvorená bytosť. Boh sa k tebe nesprával podľa tvojej nízkej kvality, ale namiesto toho si ťa vyvolil a dal ti príležitosť konať svoju povinnosť. Toto je Božie pozdvihnutie. Nemal by si chcieť celú ruku, keď ti dajú prst, a klásť Bohu nerozumné požiadavky. Namiesto toho by si mal ďakovať Bohu a plniť si svoju povinnosť, aby si oplatil Božiu lásku. Toto je Božia požiadavka voči tebe. Tvoja kvalita je nízka, ale Boh na teba nekládol požiadavky podľa štandardov pre tých, ktorí majú dobrú kvalitu. Chýba ti kvalita a inteligencia, ale Boh od teba nepožadoval, aby si dosiahol štandardy, ktoré môžu dosiahnuť ľudia s dobrou kvalitou. Čokoľvek si schopný urobiť, jednoducho to urob. Boh nenúti rybu žiť na súši. Ide len o to, že ty sám máš vždy prehnané túžby a si vždy neochotný byť obyčajným človekom, priemerným človekom s nízkou kvalitou; ide o to, že nechceš robiť tieto namáhavé úlohy, pri ktorých nie si v centre pozornosti, a pri konaní svojej povinnosti sa ti vždy nepáči námaha a vyhýbaš sa vyčerpaniu, vyberáš si, čo budeš robiť; vždy si svojvoľný a vždy máš svoje vlastné plány a preferencie – nie je to tak, že by ti Boh ukrivdil. Ako by teda mali ľudia správne pristupovať k svojej vlastnej kvalite? Na jednej strane, akúkoľvek kvalitu ti Boh dá, mal by si ju prijať od Boha a podriadiť sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniu. Toto je najzákladnejšia myšlienka a postoj, ktorý by ľudia mali mať. Tento postoj je správny a obstojí v každej situácii. Je to pravda-princíp, ktorý zostáva nemenný bez ohľadu na to, ako sa veci menia.“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (7)) Po prečítaní Božích slov som pocítila hanbu a vinu. Boh na ľudí nekladie prehnané bremená a Božie požiadavky sú vždy v rámci ľudských schopností. Boh dúfa, že sa dokážeme podriadiť Jeho zvrchovanosti a usporiadaniu, a že budeme neochvejne a svedomito plniť svoje povinnosti. Ja som však Božím úmyslom nerozumela a nebola som ochotná podriadiť sa Jeho zvrchovanosti a usporiadaniu. Keď som uvidela, že moja kvalita nie je taká dobrá ako u ostatných, začala som byť negatívna, poľavila som a sťažovala sa, že mi Boh nedal dobrú kvalitu. Neskôr som sa snažila usilovne pracovať na zlepšení svojich technických zručností, ale keď sa mi to nedarilo, upadla som do negativity, prechovávala som nepochopenie a vyhýbala sa svojej povinnosti. To bolo naozaj vzdorovité! Moja kvalita bola o čosi nižšia a moja efektivita nebola taká vysoká ako u ostatných bratov a sestier, ale cirkev mi napriek tomu dávala príležitosti praktizovať. Bratia a sestry na mňa nehľadeli zvrchu, ale pozbudzovali ma a pomáhali mi. Vôbec som však nedokázala rozpoznať, že je to čosi dobré, a pre svoju pýchu som dokonca chcela zanechať svoju povinnosť. To bolo skutočne sebecké a opovrhnutiahodné! Pravdou je, že Boh si cení srdce človeka, a hoci jeho kvalita nie je úplne dokonalá, kým sa jeho srdce usiluje napĺňať Božie požiadavky, Boh ho osvieti a povedie, a tak môže vo svojich povinnostiach aj tak dosiahnuť nejaké výsledky. Rovnako ako keď som prvýkrát začala kontrolovať videá. Modlila som sa, spoliehala sa na Boha a spolupracovala najlepšie, ako som vedela, a podarilo sa mi vykonať nejakú prácu. Keďže som sa neskôr príliš zaoberala svojou pýchou, moje srdce sa nesústredilo na moju povinnosť a nevedela som získať dielo Ducha Svätého, takže všetko, do čoho som sa pustila, bolo ťažké a namáhavé. Preto som činila pokánie pred Bohom a priala si podriadiť sa Jeho ovládaniu a usporiadaniu, robiť čo najviac v rámci svojich schopností a už viac nepremýšľať nad tým, že by som sa vyhýbala svojej povinnosti.

Neskôr som sa tiež zamýšľala: „Prečo som začala byť negatívna a stiahla sa, keď som videla, že moja kvalita je nižšia ako kvalita sestry, ku ktorej ma pridelili? Čo je koreňom tohto problému?“ Pri svojom hľadaní som si prečítala tieto Božie slová: „Namiesto hľadania pravdy má väčšina ľudí svoje vlastné malicherné plány. Ich vlastné záujmy, tvár a miesto alebo postavenie, ktoré majú v mysliach iných ľudí, sú pre nich veľmi dôležité. Sú to jediné veci, ktoré si vážia. Držia tieto veci v železnom zovretí a vážia si ich ako vlastný život. A to, ako sa na nich pozerá alebo ako s nimi zaobchádza Boh, je druhoradé; nateraz to ignorujú; nateraz zvažujú len to, či sú šéfom skupiny, či k nim iní ľudia vzhliadajú a či ich slová majú váhu. Ich prvoradou starosťou je zaujať toto postavenie. Keď sú v skupine, takmer všetci ľudia hľadajú takéto postavenie a takéto príležitosti. Keď sú veľmi talentovaní, samozrejme, chcú byť dominantní; ak majú priemerné schopnosti, stále budú chcieť mať v skupine vyššie postavenie; a ak majú v skupine nízke postavenie a majú priemernú kvalitu a schopnosti, aj tak budú chcieť, aby k nim ostatní vzhliadali, a nebudú chcieť, aby na nich ostatní hľadeli zhora. Tvár a dôstojnosť týchto ľudí sú miestom, kde vytyčujú hranicu: musia si tieto veci udržať. Nemuseli by mať žiadnu bezúhonnosť ani Božie uznanie či prijatie, ale absolútne nemôžu stratiť rešpekt, postavenie ani úctu, o ktoré sa usilovali medzi ostatnými – čo je povaha satana.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že keď som si všimla, že je moja kvalita nižšia ako u sestry, ku ktorej ma pridelili, upadla som do negativity, a že koreňom tohto problému bolo, že som si až príliš cenila svoju hrdosť a postavenie. Keď som videla, že ostatní bratia a sestry majú dobrú kvalitu a vo svojich povinnostiach sú efektívni, cítila som závisť a chcela som zlepšiť svoju prácu a efektivitu. Napriek môjmu úsiliu som bola naďalej slabšia ako druhí, a keď moja pýcha a postavenie neboli uspokojené, upadla som do negativity a pasivity a dokonca som zvažovala, že to vzdám a zradím Boha. Na pýche a postavení mi záležalo viac ako na mojej povinnosti. Videla som, že sa vo mne hlboko zakorenil satanský jed zmýšľania štýlom „Ľudia potrebujú svoju hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru“, a preto som bola neustále posadnutá tým, ako ma vnímajú druhí, pričom som vôbec nebrala ohľad na Božie úmysly a požiadavky ani na ochranu diela cirkvi. Uvedomila som si, že za príležitosťou vykonávať túto povinnosť bol Boží úporný úmysel. Boh vie o mojich nedostatkoch, mojom zameraní na pýchu a postavenie, a že potrebujem takéto prostredie, aby som bola očistená a zmenila sa. Keď Boh zariadil, aby som spolupracovala so sestrami s dobrou kvalitou, nemohla som sa predvádzať, a tak moja pýcha a postavenie neboli uspokojené. To mi spôsobovalo vnútornú bolesť a trápenie a nútilo ma to predstúpiť pred Boha a uvažovať nad sebou, porozumieť škode a dôsledkom honby za povesťou a postavením, a tak som mohla zanechať svoje chybné úsilie a napraviť svoj postoj voči svojej povinnosti. Keďže som spolupracovala so sestrami, ktoré mali dobrú kvalitu a od všetkých som dostávala pomoc pri konaní mojej povinnosti, tiež som lepšie porozumela princípom, čo len tak náhodou vynahradilo moje nedostatky. To bola Božia láska! Keď som nad tým uvažovala, pocítila som veľkú ľútosť a už som viac nechcela žiť pre bezcenné naháňanie sa za pýchou.

Potom som narazila na ďalší úryvok Božích slov, vďaka ktorým som hlbšie pochopila Božie úmysly. Všemohúci Boh hovorí: „Boh nedáva ľuďom prehnane dobrú kvalitu. Na jednej strane je to preto, aby ľudia mohli s touto základnou podmienkou zostať trochu pri zemi a aby na základe pocitu, že sú obyčajní, priemerní ľudia so skazenými povahami, mohli ochotne prijať Božie dielo a Božiu spásu. Len takto majú ľudia základnú podmienku na prijatie Božích slov. Na druhej strane, ak majú ľudia veľmi dobrú kvalitu alebo mimoriadne bystrú myseľ, veľmi silné schopnosti vo všetkých aspektoch, všetci sú výnimoční a vo svete im všetko ide hladko – zarábajú veľa peňazí v podnikaní, majú mimoriadne hladkú politickú kariéru, vo všetkých situáciách konajú bez námahy, cítia sa ako ryba vo vode –, potom takíto ľudia nedokážu ľahko prísť pred Boha a prijať Božiu spásu, však? (Áno.) Väčšina tých, ktorých Boh spasí, nezastávajú vysoké pozície vo svete alebo v medzi ľuďmi v spoločnosti. Pretože ich kvalita a schopnosti sú priemerné alebo dokonca nízke a len s ťažkosťami hľadajú popularitu alebo úspech vo svete, vždy majú pocit, že svet je bezútešný a nespravodlivý, majú potrebu viery a nakoniec predstúpia pred Boha a vstúpia do Božieho domu. To je základná podmienka, ktorú Boh dáva ľuďom pri ich výbere. Iba s touto potrebou môžeš mať túžbu prijať Božiu spásu. Ak sú tvoje podmienky vo všetkých ohľadoch veľmi dobré a vhodné na to, aby si sa vo svete snažil, a vždy si chceš urobiť meno, potom by si nemal túžbu prijať Božiu spásu ani by si dokonca nemal príležitosť prijať Božiu spásu.“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (7)) Po prečítaní Božích slov bolo moje srdce osvetlené. Skutočnosť, že mi Boh nedal dobrú kvalitu, bola súčasťou Jeho dobrej vôle a obsahovala Jeho starostlivé, úporné úmysly. Keď som uvažovala nad antikristami, ktorých cirkev vypudila, videla som, že niektorí z nich mali dobrú kvalitu a inteligenciu, ale ich srdcia sa nezameriavali na konanie povinností, ale na úsilie o dobrú povesť a postavenie. Keďže nenasledovali správnu cestu, ich činy narušili a vyrušili prácu Božieho domu, a aj napriek opakovanému duchovnému spoločenstvu, sa stále odmietali kajať a nakoniec boli vypudení. Premýšľala som, ako sa sústreďujem na dobrú povesť a postavenie a aká povrchná som bola aj bez dobrej kvality, a že keby som mala dobrú kvalitu, mohla som sa stať extrémne arogantnou a určite by som už kráčala po ceste antikrista. Keď nad tým teraz premýšľam, to, že mi Boh nedal dobrú kvalitu, bolo pre mňa skutočne formou ochrany!

Prostredníctvom hľadania som zistila, že som mala mylný názor, verila som, že na dosiahnutie výsledkov vo svojej povinnosti musím mať dobrú kvalitu, a ak mi tá chýba, nemôžem svoju povinnosť dobre vykonávať. K tejto téme som si prečítala jeden úryvok z Božích slov: „Ľudia nerozumejú, prečo im Boh dáva takú úplne priemernú kvalitu. Je ťažké nájsť vodcov s dobrou kvalitou a je mimoriadne ťažké dobre vykonávať cirkevnú prácu. Ľudia si myslia: ‚Keby Boh dal ľuďom dobrú kvalitu, nebolo by ľahšie nájsť vodcov? Nebola by práca cirkvi ľahšia? Prečo Boh nedáva ľuďom dobrú kvalitu?‘ Ak sa na to pozrieme z pohľadu celkového diela Božieho domu, samozrejme, keby bolo viac ľudí s dobrou kvalitou, práca cirkvi by bola naozaj ľahšia. Existuje však jeden predpoklad: v Božom dome koná Boh svoje vlastné dielo a ľudia nehrajú rozhodujúcu úlohu. Preto to, či je kvalita ľudí dobrá, priemerná alebo nízka, neurčuje výsledky Božieho diela. Konečné výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť, sú zásluhou Boha. Všetko vedie Boh; všetko je dielom Ducha Svätého.“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (7)) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že kľúčom k dosiahnutiu dobrých výsledkov pri konaní našich povinností je získanie vedenia a diela Ducha Svätého. Dokonca ani ľudia s dobrou kvalitou, ktorí majú nesprávne úmysly a pracujú len pre slávu, zisk alebo postavenie, a spoliehajú sa výlučne na svoju vlastnú kvalitu a dary bez Božieho vedenia a osvietenia, nemôžu dosiahnuť dobré výsledky. Ľudia s priemernou kvalitou, ktorí však vkladajú do povinnosti srdce, a ktorí sa modlia, spoliehajú na Boha a hľadajú pravdu-princípy, keď čelia ťažkostiam, s väčšou pravdepodobnosťou prijmú dielo Ducha Svätého a dosiahnu dobré výsledky vo svojej povinnosti. Môj názor bol naozaj absurdný. Myslela som si, že dobré plnenie povinnosti a dosahovanie výsledkov závisí výlučne od ľudskej kvality, a popierala som, že dielo Ducha Svätého rozhoduje o všetkom. To je názor pochybovačov. Vo svete nevercov musí človek pre dosiahnutie dobrých výsledkov v práci spoliehať na svoj intelekt, kvalitu a dary. Boží dom je však úplne odlišný od svetského sveta. Práca v Božom dome sa uskutočňuje prostredníctvom diela Ducha Svätého, a hoci je počas práce potrebná ľudská spolupráca, nezohráva rozhodujúcu úlohu. Šírenie Božieho evanjelia do rôznych krajín po celom svete je úplne vedené Bohom, krok za krokom, pričom Boh koná svoje dielo a ľudia len spolupracujú. Boh presne vie, čo dokážem urobiť, povinnosť, ktorú dokážem vykonávať podľa svojej kvality, a výsledky, ktoré dokážem dosiahnuť vo svojej povinnosti, a pokiaľ budem úprimná a pracovitá, Boh ma osvieti a povedie. Okrem toho mám okolo seba sestry s dobrou kvalitou, s ktorými môžem spolupracovať, a môžeme si navzájom dopĺňať silné a slabé stránky, a takto môžem vo svojej povinnosti dosiahnuť nejaké výsledky.

Tiež som si prečítala úryvok z Božích slov, ktorý mi ukázal cestu, ako praktizovať. Všemohúci Boh hovorí: „Mnoho ľudí si myslí, že majú chabú kvalitu a že nikdy neplnia svoju povinnosť dobre alebo na požadovanej úrovni. V tom, čo robia, zo seba vydávajú to najlepšie, ale nikdy nedokážu pochopiť princípy a stále nedokážu dosiahnuť veľmi dobré výsledky. V konečnom dôsledku sa môžu len sťažovať, že majú príliš chabú kvalitu, a stávajú sa negatívnymi. Neexistuje teda žiadna cesta vpred, keď má človek chabú kvalitu? Mať chabú kvalitu nie je smrteľná choroba a Boh nikdy nepovedal, že nespasí ľudí, ktorí majú chabú kvalitu. Ako Boh už raz povedal, zarmucujú Ho tí, ktorí sú čestní, ale nevedomí. Čo znamená byť nevedomý? Nevedomosť v mnohých prípadoch pochádza z chabej kvality. Keď majú ľudia chabú kvalitu, majú plytké chápanie pravdy. Nie je dostatočne konkrétne ani praktické a často sa obmedzuje na povrchné alebo doslovné chápanie – obmedzuje sa na učenie a predpisy. Preto nedokážu jasne vidieť mnohé problémy a nikdy nedokážu pochopiť princípy pri vykonávaní svojej povinnosti alebo ju vykonávať dobre. Nechce teda Boh ľudí s chabou kvalitou? (Chce.) Akú cestu a smer Boh ľuďom ukazuje? (Cestu čestného človeka.) … Ako by sa teda mal správať čestný človek? Mal by sa podriadiť Božím opatreniam, byť verný povinnosti, ktorú má vykonávať, a snažiť sa uspokojiť Božie úmysly. To sa prejavuje niekoľkými spôsobmi: Jedným z nich je prijať svoju povinnosť s čestným srdcom, neprihliadať na svoje telesné záujmy, nebyť v nej polovičatý a neintrigovať vo svoj vlastný prospech. To sú prejavy čestnosti. Ďalším je vložiť celé svoje srdce a silu do dobrého vykonávania svojej povinnosti, robiť veci správne a vložiť do svojej povinnosti srdce a lásku, aby si uspokojil Boha. Takto sa prejavuje čestný človek pri vykonávaní svojej povinnosti.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Po prečítaní Božích slov som sa cítila rozjasnená. Moju kvalitu určil Boh a je fakt, že je slabá. Ale Boh mnou pre moju slabú kvalitu nepohŕda. Boh dúfa, že k svojej povinnosti dokážem pristupovať s úprimným srdcom, odložiť svoju pýchu bokom, a robiť všetko, čo dokážem, dobre a celým svojím srdcom a silou, a vo všetkých záležitostiach hľadať a praktizovať pravdu. Toto by som mala robiť. Sestry mali lepšiu kvalitu ako ja a videli problémy komplexnejšie, takže bolo dobré, že poukázali na odchýlky a problémy v mojej povinnosti, pretože ma to mohlo podnietiť k uvažovaniu o sebe a zhrnutiu si svojich odchýlok, čo by zároveň vyrovnalo moje nedostatky. Potom som si na základe svojich nedostatkov preštudovala príslušné princípy a lepšie som týmto princípom porozumela. Boh mi skutočne preukazoval zvláštnu priazeň! Uvedomila som si, že hoci mám slabú kvalitu, Boh mi stále preukazuje takú milosť, dovoľuje mi spolupracovať so sestrami s dobrou kvalitou a nechať sa viac dopĺňať. K svojej povinnosti som musela pristupovať so srdcom plným vďačnosti, vynaložiť viac úsilia na pochopenie pravdy-princípov, viac počúvať návrhy ostatných, a dobre si plniť svoju povinnosť. Predstúpila som pred Boha, aby som sa pomodlila: „Bože, ďakujem Ti za Tvoje osvietenie a vedenie, ktoré mi pomohli pochopiť Tvoje úmysly. Pre svoju slabú kvalitu musím pracovať ešte usilovnejšie a snažiť sa byť čestnou osobou a plniť si svoju povinnosť dobre a celým svojím srdcom a silou!“

Potom som sa v tejto veci vedome modlila, a vo svojej povinnosti som sa vyhýbala porovnávaniu s ostatnými, a namiesto toho som sa sústredila na to, aby som robila veci pred Bohom a prijímala Jeho podrobné skúmanie. Keď som kontrolovala videá a narazila na veci, ktoré som nevedela rozlúštiť, aktívne som hľadala pomoc u sestier, a s úprimnosťou som vkladala srdce do svojej povinnosti. Keď som takto praktizovala, cítila som v srdci pocit uvoľnenia a oslobodenia. Raz ma vedúca tímu požiadala, aby som s ňou skontrolovala jedno video, a ja som si pomyslela: „Táto sestra má dobrú kvalitu a ja nie. Čo si o mne pomyslí, ak nedokážem identifikovať žiadne problémy?“ Uvedomila som si, že ma opäť obmedzuje moja pýcha, a tak som sa potichu modlila k Bohu: „Bože, prosím, upokoj moje srdce, aby som nebola obmedzovaná svojou slabou kvalitou a mohla zo seba vydať to najlepšie, čo dokážem. Táto sestra má lepšiu kvalitu a dokáže identifikovať viac problémov, čo vyváži moje nedostatky.“ Po modlitbe som si upokojila srdce a pozorne som si pozrela video. Po pozretí videa som hovorila o problémoch, ktoré som si všimla, a o oblastiach, v ktorých som bola zmätená, a sestra sa tiež podelila o svoje stanoviská a názory, a v duchovnom spoločenstve mi vysvetlila svoj pohľad na oblasti, v ktorých som bola zmätená. Vďaka duchovnému spoločenstvu so sestrou som videla, že sa na problémy pozerám zo širšej perspektívy, zatiaľ čo sestra si všímala detailné problémy, čo presne doplnilo moje nedostatky. Vďaka nášmu rozhovoru sa môj zmätok vyriešil a jasnejšie som pochopila problémy vo videu. Keď som neriešila svoju pýchu a celým srdcom som sa venovala svojej povinnosti, cítila som sa veľmi uvoľnene, a bolo naozaj dobré takto si plniť svoju povinnosť!

Vďaka tejto skúsenosti som mala silný pocit, že kľúčom k dobrému plneniu povinností je mať úprimné srdce, odložiť bokom osobné záujmy a pýchu, nenechať sa obmedzovať slabou kvalitou, a vkladať srdce do povinností a uvažovať o tom, ako ich dobre vykonávať. Takýmto spôsobom človek ľahko prijíma Božie vedenie a osvietenie a dosahuje nejaké výsledky vo svojej povinnosti.