Samantha, Japonsko

V cirkvi som bola zodpovedná za prácu na evanjeliu v dvoch skupinách. Nedávno niektorých bratov a sestry v mojom okolí prepustili, pretože nevykonávali skutočnú prácu a svoju povinnosť vždy konali povrchne. Keď som to videla, znervóznela som. Pomyslela som si, že si musím byť istá, že budem konať skutočnú prácu a riešiť skutočné problémy, inak ma tiež prepustia. Raz sa ma na zhromaždení vodkyňa opýtala: „Mala si duchovné spoločenstvo o princípoch konania povinností s bratmi a sestrami, ktorých nedávno preložili z iných cirkví?“ Zaskočilo ma to. To bol problém – povedala som im len o našom pracovnom postupe, nie o princípoch. Čo mám povedať vodkyni? Keby som povedala, že som s nimi nemala duchovné spoločenstvo, nepomyslela by si, že nekonám skutočnú prácu? Ale keby som povedala, že som s nimi mala duchovné spoločenstvo, nebola by to pravda. Cítila som sa trochu previnilo a koktajúc som povedala: „Mala som len krátke duchovné spoločenstvo na základe toho, čo im chýbalo.“ Vodkyňa hneď odpovedala: „Ak sa s nimi nepodelíš o princípy, nebudú mať vo svojej povinnosti žiadne smerovanie. Môžu takto dosiahnuť dobré výsledky? Musíme sa zamerať na rozvíjanie týchto bratov a sestier.“ Keď vodkyňa poukázala na môj problém, cítila som, ako mi horí tvár. Rozmýšľala som, čo si o mne potom pomyslí. Nepomyslí si, že nerobím ani takú základnú úlohu a že nekonám skutočnú prácu?

Zanedlho začala klesať produktivita v jednej zo skupín, za ktoré som bola zodpovedná a v tom čase sa v mojej práci objavilo aj dosť problémov. Keďže vodkyňa zvážila, že ak by to takto pokračovalo, ovplyvnilo by to efektivitu našej práce, znížila počet skupín, za ktoré som bola zodpovedná, z dvoch na jednu. Keď som sa to dozvedela, bola som naozaj rozrušená. Nemohla som sa ubrániť myšlienke, či si vodkyňa nemyslí, že som niekto, kto nekoná skutočnú prácu. Inak by mi nezúžila rozsah zodpovednosti. V poslednom čase veľmi sledovala moju prácu. Myslela si, že vo svojej povinnosti nie som pracovitá, že som nespoľahlivá? Prepustila by ma, keby v budúcnosti u mňa zistila ďalšie problémy? Počas toho obdobia, kedykoľvek som počula, že sa vodkyňa chystá pripojiť k nášmu zhromaždeniu, začala som dumať nad tým, aké otázky položí a akú prácu bude sledovať. Usúdila som, že vodkyňa sa takmer zakaždým opýta, ako sa bratom a sestrám darí v ich povinnostiach, tak som sa ponáhľala, aby som sa o tom dozvedela pred zhromaždením. Niekedy sa stalo, že bolo treba vyriešiť iné naliehavé problémy, ale pri predstave, že by som nasledujúci deň nedokázala odpovedať na otázky vodkyne, som sa bála, že by ma odhalili, že nekonám skutočnú prácu. Takže som problémy, ktoré bolo treba naliehavo riešiť, odložila bokom a išla som sa porozprávať s ostatnými jeden po druhom. Po nejakom čase som len nepretržite pracovala na úlohách, na ktoré sa vodkyňa často zameriavala, a hoci som bola každý deň zaneprázdnená, vo svojej povinnosti som nedosahovala lepšie výsledky – v skutočnosti som si počínala horšie. Raz sa ma vodkyňa na zhromaždení opýtala: „Joanne sa predtým v kázaní evanjelia naozaj darilo, prečo si v poslednej dobe počína zle? Vieš prečo?“ Zarazila som sa. Ó, nie! Bola som úplne sústredená na riešenie iných problémov. Nevedela som, prečo sa Joanne nedarí v kázaní evanjelia. Potom sa ma vodkyňa ďalej spýtala: „Zisťovala si, o akých pravdách Joanna hovorí v duchovnom spoločenstve pri kázaní evanjelia, a či rieši predstavy ľudí?“ Pri tejto otázke som ešte viac spanikárila. Na to som sa nepýtala – čo mám robiť? Ak by som nedokázala povedať, nepomyslela by si vodkyňa, že nesledujem Joanninu prácu, že včas neobjavujem a neriešim jej problémy, a preto jej produktivita klesala? Hneď som teda Joanne poslala správu, ale nevidela ju. Bola som taká nervózna, že sa mi potili dlane. Potom mi zrazu napadlo, že mi Joanna spomínala, o čom hovorí v duchovnom spoločenstve pri kázaní evanjelia, tak som to hneď povedala vodkyni. Už nič viac nepovedala a moja úzkosť konečne opadla. Nejaký čas som sa bála dostávať správy od vodkyne a niekedy som ani noc pred zhromaždením nedokázala dobre spať. Neustále som premýšľala: „Čo sa ma vodkyňa spýta? Ako mám odpovedať?“ Keď nastal čas na zhromaždenie, bola som ešte nervóznejšia, obávala som sa, že ak sa v mojej práci objavia ďalšie problémy, prepustia ma. Podarilo sa mi cez každé zhromaždenie nejako pretĺcť, ale vo vnútri som sa cítila mizerne a bolo to pre mňa vyčerpávajúce. Vo svojej povinnosti som stratila všetok elán, a keď sa vyskytli problémy v práci bratov a sestier a ich produktivita klesla, nemala som chuť to riešiť. Vtedy som si uvedomila, že nie som v správnom stave, tak som rýchlo prišla pred Boha, aby som sa modlila a hľadala: „Bože, v poslednom čase som sa naozaj bojím, lebo vodkyňa dohliada na moju prácu. Mám strach, že ak sa objavia problémy, nakoniec ma prepustia. Viem, že to nie je správny pohľad. Som ochotná uvažovať a spoznať samu seba – prosím, veď ma.“

Potom som si počas svojej duchovnej pobožnosti prečítala úryvok z Božích slov: „Niektorí ľudia neveria, že Boží dom môže zaobchádzať s ľuďmi spravodlivo. Neveria, že Boh vládne vo svojom dome a že tam vládne pravda. Veria, že bez ohľadu na to, akú povinnosť človek vykonáva, ak sa v nej vyskytne problém, Boží dom sa s týmto človekom okamžite vysporiada, zbaví ho práva vykonávať túto povinnosť, pošle ho preč alebo ho dokonca vyčistí z cirkvi. Naozaj fungujú veci takto? Určite nie. Boží dom zaobchádza s každým človekom podľa pravdy-princípov. Boh je spravodlivý vo svojom zaobchádzaní s každým človekom. Nepozerá sa len na to, ako sa človek správa v jednom konkrétnom prípade; pozerá sa na prirodzenosť-podstatu človeka, na jeho úmysly, na jeho postoj a najmä na to, či je človek schopný sebareflexie, keď urobí chybu, či má výčitky svedomia a či dokáže preniknúť do podstaty problému na základe Jeho slov, porozumieť pravde, nenávidieť seba samého a skutočne činiť pokánie. … Povedzte Mi, ak človek urobil chybu, ale je schopný pravého porozumenia a je ochotný činiť pokánie, nedal by mu Boží dom šancu? Ako sa Boží šesťtisícročný plán riadenia chýli ku koncu, je toľko povinností, ktoré treba vykonať. No ak nemáš svedomie ani rozum a nevenuješ sa svojej riadnej práci, ak si získal príležitosť vykonávať povinnosť, ale nevieš si ju vážiť, ani v najmenšom sa neusiluješ o pravdu a nechávaš si ujsť najlepší čas, potom budeš zjavený. Ak si neustále povrchný pri vykonávaní svojej povinnosti a vôbec sa nepodriaďuješ, keď čelíš orezávaniu, bude ťa Boží dom stále používať na plnenie povinnosti? V Božom dome vládne pravda, nie satan. Boh má posledné slovo vo všetkom. Je to On, kto koná dielo spásy človeka, je to On, kto má nad všetkým zvrchovanosť. Netreba, aby si analyzoval, čo je správne a čo nesprávne, musíš len počúvať a podriadiť sa. Keď čelíš orezávaniu, musíš prijať pravdu a byť schopný napraviť svoje chyby. Ak tak urobíš, Boží dom ťa nezbaví práva vykonávať povinnosť. Ak sa vždy bojíš, že budeš vyradený, vždy sa vyhováraš, vždy sa ospravedlňuješ, je to problém. Ak dáš ostatným najavo, že ani v najmenšom neprijímaš pravdu a že si neprístupný rozumu, máš problém. Cirkev sa s tebou bude musieť vysporiadať. Ak vôbec neprijímaš pravdu pri vykonávaní svojej povinnosti a vždy sa bojíš, že budeš odhalený a vyradený, potom je tento tvoj strach poškvrnený ľudským úmyslom a skazenou satanskou povahou a podozrievavosťou, ostražitosťou a nepochopením. Ani jeden z týchto postojov by človek nemal mať. Musíš začať tým, že vyriešiš svoj strach, ako aj svoje nedorozumenia voči Bohu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Z Božích slov som si uvedomila, že som sa bála prepustenia, pretože som nepoznala Božiu povahu a nepochopila princípy prepúšťania ľudí v Božom dome. Keď som videla, že niektorí ľudia boli prepustení za to, že nekonali skutočnú prácu, a v mojej práci sa objavilo dosť problémov, začala som sa obávať, že ak sa objaví čoraz viac problémov, vodkyňa si pomyslí, že nekonám skutočnú prácu a tiež ma prepustí. Preto som žila v stave nedorozumenia a ostražitosti, bála som sa, že vodkyňa bude skúmať moju prácu. V skutočnosti to, že sa v mojej práci objavili problémy a nedostatky, nebolo zlé. Mohlo mi to pomôcť včas nájsť a vyriešiť problémy a zlepšiť efektivitu vo svojej povinnosti. Ale čo sa týka mňa, bola som malicherná a úzkoprsá. Keď vodkyňa dohliadala na moju prácu, bola som ostražitá a začala som ju podozrievať, rozmýšľala som, či si nemyslí, že nekonám skutočnú prácu a som nespoľahlivá. Myslela som si, že ma pozoruje a jedného dňa ma možno prepustí. Moja myseľ bola plná postranných úmyslov a ľstí. V cirkvi platia princípy pre prepúšťanie ľudí. Nikto nebude prepustený kvôli malej odchýlke alebo chybe vo svojej povinnosti. Namiesto toho sa ľuďom v maximálnej miere dávajú príležitosti na pokánie, a ak sa vytrvalo odmietajú zmeniť a spôsobujú straty v práci, budú prepustení. Pomyslela som na to, ako sa v práci niektorých iných bratov a sestier vyskytli určité odchýlky a problémy, ale vodkyňa ich za to neprepustila. Namiesto toho urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby ich podporila a pomohla im, a hovorila s nimi v duchovnom spoločenstve o princípoch. Potom, vďaka tomu, že neustále zhŕňali svoje skúsenosti a naprávali svoje odchýlky, dosahovali vo svojich povinnostiach čoraz lepšie výsledky. Boli tam aj niektorí bratia a sestry, ktorí kvôli svojej zlej kvalite nezvládali určité povinnosti. Cirkev im zariadila vhodné povinnosti v súlade s ich kvalitou a silnými stránkami, namiesto toho, aby ich svojvoľne prepustila. Aj keď niektorí ľudia boli prepustení za to, že nekonali skutočnú prácu, potom, čo nejaký čas uvažovali o sebe a spoznali sa, a prejavili pravé pokánie, cirkev ich opäť povýšila a dala im dôležité úlohy. Preto, keď sa pri plnení povinnosti objavia problémy, vôbec to nie je desivé. Najdôležitejšie je byť schopný prijať pravdu a uvažovať o svojich problémoch, potom sa úprimne kajať a zmeniť. Pomyslela som na to, ako ma vodkyňa neprepustila kvôli mojim odchýlkam a problémom. Uvedomila som si, že by som už nemala byť ostražitá ani prechovávať nedorozumenia. Mala by som zhrnúť svoje problémy a uvažovať o nich a napraviť odchýlky. Potom som prišla pred Boha v modlitbe, vyjadrila som svoju ochotu podriadiť sa Božiemu ovládaniu a opatreniam, či už by ma prepustili alebo nie, a úprimne konať svoju povinnosť. Po modlitbe som sa cítila oveľa pokojnejšie.

Neskôr som sa jednej sestre otvorila v duchovnom spoločenstve o svojom stave. Odporučila mi, aby som si prečítala niekoľko Božích slov o prijatí dohľadu. V Božích slovách som čítala toto: „Je úžasné, ak dokážeš prijať skutočnosť, že Boží dom na teba dohliada, pozoruje ťa a snaží sa ťa pochopiť. Pomáha ti to pri plnení si povinnosti, aby si bol schopný konať svoju povinnosť podľa štandardu a uspokojovať Božie úmysly. Je to pre teba prospešné a pomáha ti to – nie je v tom žiadny háčik. Keď raz pochopíš tento princíp, už by si potom nemal mať žiadne pocity odporu alebo ostražitosti voči dohľadu vodcov, pracovníkov a Božieho vyvoleného ľudu? Aj keď sa ťa občas niekto snaží pochopiť, pozoruje ťa a dohliada na tvoju prácu, netreba to brať osobne. Prečo to hovorím? Pretože úlohy, ktoré sú teraz tvoje, povinnosť, ktorú vykonávaš, a akákoľvek práca, ktorú robíš, nie sú súkromnou záležitosťou ani osobnou prácou žiadneho človeka; týkajú sa diela Božieho domu a súvisia s jednou časťou Božieho diela. Keď na teba teda niekto chvíľu dohliada alebo ťa pozoruje, alebo sa ťa snaží hlbšie pochopiť, snaží sa viesť s tebou dôverný rozhovor a zistiť, aký je tvoj stav počas tohto obdobia, a dokonca niekedy, keď je jeho postoj trochu tvrdší a trochu ťa orezáva, disciplinuje a adresuje ti výčitky, je to všetko preto, lebo má svedomitý a zodpovedný postoj k dielu Božieho domu. Nemal by si k tomu prechovávať žiadne negatívne myšlienky ani emócie.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (7)) Čítanie Božích slov ma trochu osvietilo. Naše pracovné úlohy nie sú osobnými záležitosťami, ale dôležitými vecami, ktoré sa týkajú práce cirkvi a vstupu našich bratov a sestier do života. Keď vodcovia a pracovníci dohliadajú na naše povinnosti a skúmajú ich, robia to, čo majú. Je to prospešné pre naše povinnosti aj pre prácu cirkvi. Každý má skazené povahy. Kým nezískame pravdu, kým sa naša životná povaha nezmení, nie sme spoľahliví ani dôveryhodní. Ak na nás nedohliadajú, je pravdepodobné, že kedykoľvek pôjdeme vlastnou cestou. V našej práci budeme konať svojvoľne, prefíkane a nečestne, a budeme robiť veci, ktoré vyrušujú a narúšajú prácu cirkvi. Takže dohľad vodcov nad našou prácou nám má pomôcť dobre konať našu povinnosť a slúži pre hladký priebeh cirkevnej práce. Spomínam si, že predtým, keď vodkyňa spomenula, že som sa nezameriavala na zdieľanie princípov kázania evanjelia s novými členmi tímu, to bola naozaj odchýlka v mojej povinnosti. Nemyslela som na pokrok vo svojej povinnosti, ale uspokojila som sa so súčasným stavom, takže som si myslela, že bratia a sestry, ktorí prácu nepoznajú, sa to môžu časom naučiť, a že to aj tak neovplyvní efektivitu našej práce. Ten postoj, ktorý som mala k svojej povinnosti, bol Bohu v skutočnosti odporný, a keby som ho nezmenila, časom by to nielen bránilo práci cirkvi, ale poškodilo by to aj môj vlastný vstup do života. Keď si vodkyňa všimla tento problém a poukázala naň, keby som dokázala včas uvažovať o sebe a napraviť svoje odchýlky, bolo by to pre mňa neuveriteľne nápomocné. A vždy, keď vodkyňa kontrolovala moju prácu, poukázala na niektoré problémy, ktoré by som si bežne nevšimla. Týmto spôsobom by sa mnohé problémy v mojej práci mohli vyriešiť bezodkladne, a ja by som mohla mať cestu k praktizovaniu a smer vo svojej povinnosti Keď som si to všetko uvedomila, cítila som sa tak hlúpo a bola som plná ľútosti. Keby som bola schopná dobrovoľne zdieľať svoje odchýlky v práci s vodkyňou, tieto problémy by sa mohli vyriešiť už dávno, a neutrpeli by výsledky našej práce na evanjeliu.

Neskôr som o sebe uvažovala. Prečo som sa vždy bála dohľadu vodkyne, prepustenia? Aký bol koreň problému? Počas svojich pobožností som si prečítala tento úryvok Božích slov: „Ak ste vodcami alebo pracovníkmi, bojíte sa, že sa Boží dom bude pýtať na vašu prácu a dohliadať na ňu? Bojíte sa, že Boží dom objaví nedostatky a odchýlky vo vašej práci a oreže vás? Bojíte sa, že keď Zhora spozná vašu skutočnú kvalitu a duchovné postavenie, bude vás vidieť v inom svetle a nebude vás brať do úvahy pri povyšovaní? Ak máš tieto obavy, dokazuje to, že tvoje motivácie nie sú v záujme cirkevnej práce, pracuješ pre povesť a postavenie, čo dokazuje, že máš povahu antikrista. Ak máš povahu antikrista, máš tendenciu kráčať po ceste antikristov a páchať všetko zlo spôsobované antikristmi. Ak v srdci nemáš strach z toho, že Boží dom dohliada na tvoju prácu, a ak si schopný poskytnúť reálne odpovede na otázky a dopytovanie Zhora bez toho, aby si čokoľvek skrýval, a hovoríš toľko, koľko vieš, potom bez ohľadu na to, či to, čo hovoríš, je správne alebo nie, bez ohľadu na skazenosť, ktorú si odhalil – dokonca aj keby si zjavil povahu antikrista – v žiadnom prípade nebudeš charakterizovaný ako antikrist. Kľúčové je, či si schopný spoznať svoju vlastnú povahu antikrista a či si schopný hľadať pravdu, aby si ten problém vyriešil. Ak si niekým, kto prijíma pravdu, tvoja povaha antikrista sa dá napraviť. Ak veľmi dobre vieš, že máš povahu antikrista, a napriek tomu nehľadáš pravdu, aby si to vyriešil, ak sa dokonca snažíš zatajovať problémy, ktoré sa vyskytnú, alebo o nich klamať a vyhýbaš sa zodpovednosti a ak neprijímaš pravdu, keď si podrobený orezávaniu, potom to je vážny problém a neodlišuješ sa od antikrista. Keď vieš, že máš povahu antikrista, prečo sa jej neodvážiš čeliť? Prečo k tomu nemôžeš pristupovať úprimne a povedať: ‚Ak sa Zhora opýta na moju prácu, poviem všetko, čo viem, a aj keď vyjdú na svetlo zlé veci, ktoré som urobil, a Zhora ma už nebude využívať, keď sa to dozvie, a ja stratím svoje postavenie, aj tak jasne poviem, čo musím?‘ Tvoj strach z dohľadu nad tvojou prácou a z dopytovania ohľadom nej zo strany Božieho domu dokazuje, že svoje postavenie si ceníš viac ako pravdu. Nie je to vari povaha antikrista? Vážiť si postavenie nadovšetko je povaha antikrista.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Druhá časť)) Božie slová odhalili koreň toho, prečo som sa bála, že vodkyňa bude dohliadať na moju prácu. Príliš som lipla na svojom postavení. Bála som sa, že vodkyňa objaví problémy v mojej povinnosti, potom si pomyslí, že nekonám skutočnú prácu, a prepustí ma. Takže, aby som si udržala svoje postavenie, len som vo svojej povinnosti robila veci naoko, konala som len povrchnú prácu bez toho, aby som konala kľúčovú, podstatnú prácu, ktorú som mala urobiť. V dôsledku toho boli výsledky práce na evanjeliu menej produktívne. Bola som taká sebecká a opovrhnutiahodná! Tí, ktorí majú naozaj bohabojné srdce, vo svojej povinnosti uprednostnia prácu cirkvi. Radšej nechajú utrpieť svoje meno a postavenie, len aby ochránili prácu cirkvi. Vo svojej povinnosti dokážu prijať Božie podrobné skúmanie a dohľad bratov a sestier. V srdci sú jednoduchí a čestní. Ale čo sa týka mňa, myslela som len na to, ako ochrániť svoje meno a postavenie, a dokonca som bola ochotná pripustiť, aby práca cirkvi utrpela, len aby som si zabezpečila svoje postavenie. Pomyslela som na to, ako si antikristi nadovšetko cenia postavenie, a nezastavia sa pred ničím, aby získali postavenie. Moje správanie presne odhaľovalo povahu antikrista. Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som mala pocit, že to, čo som žila a zjavovala, bolo ako nejaký šašo, bez akejkoľvek integrity alebo dôstojnosti. Naozaj som sa sama sebe hnusila. Z hĺbky srdca som túžila byť priamym a čestným človekom. Pomyslela som na tieto Božie slová: „Tí, ktorí milujú pravdu, si volia jej praktizovanie a čestnosť. To je správna cesta a Boh ju žehná. Ak človek nemiluje pravdu, čo si zvolí? Zvolí si používanie klamstiev na zachovanie svojej povesti, postavenia, dôstojnosti a charakteru. Radšej by klamal a bol by nenávidený a odmietaný Bohom. Takíto ľudia odmietajú pravdu a Boha. Volia vlastnú povesť a postavenie; chcú byť zradní. Nestarajú sa, či má Boh radosť alebo či ich zachráni. Môže Boh takýchto ľudí napriek tomu zachrániť? Určite nie, pretože si zvolili nesprávnu cestu. Môžu žiť len na základe klamstiev a podvádzania; môžu žiť len bolestivé životy, v ktorých klamú, zakrývajú klamstvá a lámu si hlavu nad tým, ako sa každý deň obránia. Ak si myslíš, že pomocou klamstiev si udržíš povesť, postavenie, márnomyseľnosť a hrdosť, po ktorých bažíš, si úplne na omyle. Klamaním si márnomyseľnosť, hrdosť, dôstojnosť a charakter neudržíš, čo je však vážnejšie, nevyužiješ príležitosť praktizovať pravdu a byť čestným človekom. Aj keď sa ti v tej chvíli podarí ochrániť svoju povesť, postavenie, márnomyseľnosť a hrdosť, obetoval si pravdu a zradil si Boha. To znamená, že si úplne stratil možnosť, aby ťa Boh zachránil a zdokonalil, čo je tá najväčšia strata a dôvod na celoživotnú ľútosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len čestný človek môže žiť pravú ľudskú podobu) Keď som uvažovala o Božích slovách, cítila som sa zahanbená. Keď som sa spoliehala na klamstvá, aby som si ochránila meno a postavenie, myslela som si, že som taká múdra, no v skutočnosti som strácala šancu byť čestným človekom, a čo je dôležitejšie, aj šancu získať pravdu a spásu. To je strata, ktorá sa nedá nahradiť. Znovu a znovu som používala klamstvá a úskoky, aby som ochránila svoje meno a postavenie, ale Boh všetko podrobne skúma. Na chvíľu som mohla oklamať ľudí, ale nikdy som nemohla uniknúť Božiemu podrobnému skúmaniu. Skutočnosť, že som nekonala skutočnú prácu a straty, ktoré to spôsobilo v práci, by skôr či neskôr vyšli najavo. Božia povaha nestrpí žiadnu urážku. Ak by som sa nekajala, ale naďalej by som sa rozhodla klamať a chrániť svoje postavenie, prepustenie by bolo len otázkou času. Pomyslela som na tých falošných vodcov a antikristov. Pracovali len pre meno a postavenie a vôbec nekonali skutočnú prácu. Niektorí z nich boli dokonca ochotní narušiť a vyrušiť prácu cirkvi, aby ochránili svoje meno a postavenie, a nakoniec napáchali veľa zla a boli zjavení a vyradení. Tiež som pomyslela na to, ako je teraz najdôležitejšou prácou Božieho domu šíriť evanjelium o Božom kráľovstve. Ale ako osoba zodpovedná za prácu na evanjeliu, som nielenže nebola hnacou silou v práci na evanjeliu, ale snažila som sa chrániť svoje meno a postavenie, čím som bránila našej práci na evanjeliu. Na základe môjho správania som mala byť prepustená. To, že som mohla naďalej konať svoju povinnosť, bola pre mňa Božia veľká tolerancia. Keď som si to všetko uvedomila, prišla som pred Boha, aby som sa modlila a kajala, pripravená zmeniť svoje chybné úsilie, prijať dohľad vodkyne nado mnou, a urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som svoju povinnosť konala dobre.

Neskôr som si v rámci svojich pobožností prečítala úryvok z Božích slov, ktorý mi ukázal cestu praktizovania. Božie slová znejú: „Tí, ktorí dokážu prijať dohľad, skúmanie a kontrolu iných, sú najrozumnejší zo všetkých, majú toleranciu a normálnu ľudskú prirodzenosť. Keď zistíš, že robíš niečo nesprávne alebo sa u teba odhalí skazená povaha, no dokážeš sa ľuďom otvoriť a komunikovať s nimi, pomôže to ľuďom okolo teba, aby na teba dohliadli. Prijať dohľad je určite potrebné, ale hlavné je modliť sa k Bohu a spoliehať sa na Neho a zároveň sa neustále skúmať. Najmä keď si sa vydal nesprávnou cestou alebo si urobil niečo nesprávne, prípadne keď sa chystáš konať svojvoľne a jednostranne a niekto v tvojej blízkosti to spomenie a upozorní ťa, musíš to prijať, rýchlo sa nad sebou zamyslieť, priznať si chybu a napraviť ju. Môže ťa to uchrániť pred vykročením na cestu antikristov. Ak ti niekto takto pomáha a upozorňuje ťa, nie si chránený bez toho, aby si o tom vedel? Veru si – to je tvoja ochrana.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Náležité plnenie si povinnosti si vyžaduje harmonickú spoluprácu) Bohu vďaka! Keď som našla cestu praktizovania, pocítila som veľkú úľavu a už som nebola ostražitá voči dohľadu a otázkam vodkyne o mojej práci. Tiež som prestala skrývať svoje vlastné problémy a namiesto toho som sa začala zameriavať na konanie skutočnej práce a riešenie skutočných problémov. Necítila som sa taká obmedzená, keď sa vodkyňa pýtala na moju prácu, a stala som sa schopnou vedome prijímať Božie podrobné skúmanie a praktizovať, ako byť čestným človekom. Vedela som si priznať, keď som nejakú prácu neurobila dobre, a prestala som si chrániť svoje meno a postavenie. Keď vodkyňa našla v mojej práci problémy, prestala som myslieť na to, čo si o mne pomyslí alebo či ma prepustí, ale len na to, ako čo najskôr napraviť situáciu a svoju prácu konať dobre. Odkedy som toto všetko začala praktizovať, cítim sa naozaj pokojne, a konať svoju povinnosť s otvoreným srdcom je úžasné.