V roku 2010 som stretla pani Li, jednu z duchovných vedúcich. Zistila som, že za vedúcu ju zvolili len pár mesiacov po tom, ako uverila v Boha. Zvykla hovorievať: „Počas uplynulých rokov bol ku mne Boh vždy milostivý. Moji vedúci ma nestále posielajú do kostolov, ktoré majú ťažkosti. Občas sa mi tam nechce, no viem, že je to Božie poverenie, a tak nemôžem brať ohľad na záujmy tela. Musím byť verná Bohu. Preto vždy privolím. V každom kostole, do ktorého idem, robím obchôdzky a kostol zmietaný v chaose sa razom vracia do normálu, cirkevný život prosperuje a evanjelium sa opäť šíri. Niekedy čelím ťažkostiam. Vtedy sa pomodlím k Bohu, On mi ukáže cestu vpred a všetko ide hladko. Vidím, aké je Božie dielo úžasné…“ Keď som vtedy počúvala pani Li, obdivovala som ju. Vmímala som ju ako usilovnú služobnicu, ktorá dokáže znášať bremená. Jedného dňa som pred zhromaždením debatovala s ostatnými. Pani Li ma prerušila a povedala: „Čas je vzácny. Stíšme sa a využime ho na duchovné spoločenstvo s Božím slovom.“ Vtedy som sa trochu zahanbila, no obdivovala som ju o to viac. Pomyslela som si: „Už som sa stretla s mnohými vedúcimi, no pani Li je prvá, ktorá je vierohodná, zbožná a oddaná hľadaniu pravdy.“ Začala som ju obdivovať ešte viac. No čím viac času som s ňou trávila, tým bolo jasnejšie, že hoci bolo jej spoločenstvo vždy dobre odôvodnené a navonok pôsobila ako niekto, kto hľadá pravdu, len zriedkavo rozprávala o svojom uvažovaní a spoznávaní samej seba na základe Božieho slova alebo o svojej praktickej skúsenosti s Božím slovom. Väčšinu času sa vyvyšovala nad ostatnými a predvádzala, aby si mysleli, že ju Boží dom používa na dôležité úlohy, a vzhliadali k nej. O to vážnejší bol fakt, že v istých kľúčových záležitostiach Božieho domu nepraktizovala pravdu a vedome klamala, podvádzala, vyhýbala sa zodpovednosti a obhajovala svoje správanie. Raz sa pán Sun, vedúci zodpovedný za prácu pani Li, dopustil priestupkov v kostole. Spreneveril a privlastnil si kostolnú zbierku. Bol označený za antikrista a vypudený. Pani Li o zlých skutkoch pána Suna vedela a sama sa ich zúčastnila. No keď bol pán Sun vypudený a rozprávali sme sa o jeho zlých skutkoch, nielenže pani Li poprela svoju účasť na nich, nedokázala sa nad sebou zamyslieť ani sa nekajala pred Bohom. Tvárila sa nevinne, akoby o ničom nevedela a sama sa na tom nezúčastnila. Vtedy som si uvedomila, že pani Li jednu vec hovorí a druhú robí. Bola pokrytec. Keďže pani Li sa dokázala šikovne pretvarovať a presvedčivo klamať, pri vyslovení jej mena sa na tvárach niektorých bratov a sestier objavil výraz obdivu. Keď sme s partnerom videli správanie pani Li a dôsledky jej práce a spoločenstva, uplatnili sme zásady rozpoznávania falošných vedúcich a antikristov. Zistili sme, že pani Li je falošnou vedúcou a napísali sme list, v ktorom sme o týchto zisteniach informovali našich vedúcich.

Po odoslaní listu sme čakali, kým si vedúci overia naše tvrdenia o pani Li, ale po dvoch týždňoch sme stále nedostali odpoveď. S partnerom sme nad tým premýšľali, až raz pani Li s radosťou prišla na zhromaždenie a povedala, že vedúci ju chcú povýšiť. Nemohla som tomu uveriť. Pomyslela som si: „Namiesto toho, aby bola táto falošná vedúca vylúčená, povýšia ju a dajú jej dôležitú úlohu? Nahlásili sme ju nesprávne, pretože sme nerozumeli pravde-princípom a chýbala nám schopnosť rozlišovať?“ Po vyše mesiaci prišla pani Li znova a oznámila nám, že kostol plánuje zvoliť nových vedúcich a väčšina bratov a sestier ju vníma pozitívne. Chceli ju zvoliť za vedúcu. To ma ohromilo. Pomyslela som si: „Pani Li je prešibaná a prefíkaná. Na rolu vedúcej sa vôbec nehodí. Mala by som napísať ďalší list a nahlásiť ju.“ Ale keď som začala písať, zaváhala som. Toľkým ľuďom chýbala schopnosť vidieť pani Li takú, aká je, a dali sa oklamať jej falošným vystupovaním. Ak by som napísala list, kde ju opäť nahlásim, a naši vedúci by nepochopili situáciu, nemysleli by si, že voči nej prechovávam zášť? A ak by sa navyše pani Li dozvedela, že som ten list napísala ja, necítila by voči mne odpor a nepokúšala by sa ma potajomky sabotovať? Božie slovo, kázne a spoločenstvo, ktorých sa nám dostávalo, išli navyše cez ňu, takže ak by sme ju urazili, nemusela by nás nijako aktívne potláčať. Stačilo by nás ignorovať a dostali by sme sa do úzkych. Cítila som sa veľmi rozporuplne. Mala by som ju znova nahlásiť alebo na to zabudnúť? Ako som uvažovala o svojich vlastných záujmoch, budúcnosti a osude, mala som pocit, akoby ma spútavala a obmedzovala neviditeľná temná sila. Aby som sa ochránila pred jej tlakom, chvíľu som so sebou bojovala a nakoniec som sa rozhodla pre kompromis. Rozhodla som sa, že ju nahlásim neskôr. Takto som sa utešovala: „Teraz aspoň dokážeme vidieť pani Li takú, aká je, a už sa ňou nenecháme oklamať. To zatiaľ stačí. Možno jedného dňa Boh veci odhalí a aj ostatní dokážu rozlíšiť, kým pani Li v skutočnosti je. Keď ten deň príde, určite ju nahradia niekým iným.“

O niečo vyše mesiac sme dostali list od dvoch sestier. Písali v ňom, že v pani Li rozpoznali znaky falošnej vedúcej a chceli ju nahlásiť. Pýtali sa nás, čo si o tom myslíme a či im vieme poradiť. Napadlo mi, že od posledného nahlásenia pani Li sme nedostali žiadnu odpoveď. Ak by sme ju nahlásili opäť, nepovedali by vedúci, že sme sa proti nej spolčili a že zámerne vyrušujeme chod kostola? Ak áno, bolo by pravdepodobné, že skôr než by pani Li vylúčili, nás, čo sme ju nahlásili, by nahradili a poslali domov. S týmto vedomím sme s partnerom poslali sestrám list, kde sme napísali: „Nahláste ju vy. My sme to už raz urobili, preto ju nejdeme nahlasovať znova.“ Po tom, čo sme im odpísali, ma prepadli výčitky svedomia. Uvedomila som si, že sa vyhýbam zodpovednosti a vymýšľam triky, aby som sa ochránila. Bola som zbabelá a uskakovala som pred vplyvom temnoty. Aby som prehlušila vlastné svedomie, snažila som sa uchlácholiť tak, ako predtým: „Príliš veľa ľuďom ešte chýba schopnosť vidieť pani Li takú, aká je. Ak ju budeme naďalej nahlasovať a usilovať sa o jej vylúčenie, bratia a sestry budú proti. Budú sa ju snažiť chrániť. Mali by sme počkať, kým nadobudnú schopnosť rozlišovať. Keď nastane ten správny čas, prirodzene ju nahradia.“ Hoci som tomu verila, vždy, keď som čítala pasáže z Božieho slova o odhaľovaní falošných vedúcich a antikristov, hrýzlo ma svedomie. Napadlo mi, či tým, že neriešim problém falošnej vedúcej, vlastne netolerujem a nekryjem satana, kým on narúša a vyrušuje prácu kostola? Najmä keď som videla, že bratia a sestry – naši hostitelia – pani Li obdivovali. V momente, keď by sme ju odhalili ako falošnú vedúcu, by ju nielenže nevideli v pravom svetle, ešte by nás aj nenávideli a obviňovali a mysleli by si, že na pani Li úmyselne útočíme. Keď som videla, ako veľmi táto falošná vedúca obalamutila ľudí, a bez toho, aby som vedela, koľko bratov a sestier v kostole jej klamstvám podľahlo, zintenzívnil sa vo mne pocit, že falošní vedúci sú prekážkou pri vstupe do života Božieho vyvoleného národa. V tej chvíli som si neželala nič iné, len aby pani Li čo najskôr nahradili, ale nemala som odvahu napísať list a opäť ju v ňom nahlásiť. Už len preto, aby som neurazila našich hostiteľov, som sa neodvážila odhaliť správanie pani Li. V hĺbke duše som však odsudzovala a vinila samu seba. Premýšľala som, ako môžem byť tak zbabelá a zbytočná. Videla som falošnú vedúcu vyrušovať prácu cirkvi, a neodvážila som sa ju nahlásiť. Netrúfla som si ani povedať pravdu. Nebola som len otrokom satana? Spomenula som si na úryvok z Božieho slova: „Všetci hovoríte, že beriete ohľad na Božie bremeno a budete brániť svedectvo cirkvi, kto z vás však Božie bremeno skutočne zohľadnil? Položte si otázku: si niekým, kto berie ohľad na Jeho bremeno? Vieš pre Neho praktizovať spravodlivosť? Vieš sa postaviť a prehovoriť v Môj prospech? Vieš nezlomne uvádzať pravdu do praxe? Si dostatočne odvážny, aby si bojoval proti všetkým satanovým skutkom? Dokázal by si dať bokom svoje emócie a odhaliť satana pre Moju pravdu? Dokážeš pripustiť, aby sa v tebe naplnili Moje úmysly? Obetoval si v najkritickejších chvíľach svoje srdce? Si niekto, kto koná Moju vôľu? Polož si tieto otázky a často o nich rozmýšľaj.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 13. kapitola) To, čo mi zjavilo Božie slovo, ma zahanbilo a priviedlo do rozpakov. Naučené formulky mi zvyčajne išli, hovorievala som, že budem brať ohľad na Božiu vôľu a budem svedčiť o Bohu, modlievala som sa a tvrdila, že chcem milovať Boha a vyhovieť Mu, no vo chvíli, keď prišlo na lámanie chleba a mala som chrániť záujmy Božieho domu, zaborila som hlavu do piesku. Dobre som vedela, že Boh túži vyhnať falošných vedúcich a antikristov, a videla som pravú tvár pani Li, no keďže som sa bála, že ma umlčia a vylúčia, dovolila som jej, aby naďalej škodila a klamala našich cirkevných bratov a sestry, a neodvážila som sa ju nahlásiť. Ešte horšie bolo, že keď som videla, ako pani Li oklamala bratov a sestry, mojich hostiteľov, nerozmýšľala som nad tým, ako im pomôcť odhaliť falošného vedúceho. Namiesto toho som robila kompromisy. Zo strachu, že odhalenie pani Li ich sklame a už nás nebudú chcieť prichýliť, a v snahe ochrániť svoje telesné záujmy som o jej správaní falošnej vedúcej mlčala. Zamyslela som sa nad sebou a usúdila som, že som sebecká a podlá. V snahe ochrániť sa som dovolila falošnej vedúcej, aby získala moc a narúšala chod kostola bez toho, aby som jej v tom zabránila. Užívala som si všetko, čo mi Boh doprial, a moji bratia a sestry ma hostili a starali sa o mňa, no napriek tomu som nechránila dielo Božieho domu. Správala som sa, akoby sa ma vec netýkala a nešlo o moju zodpovednosť. Ako som to mohla nazvať svedomím či rozumom? Zamyslela som sa nad svojím správaním a prepadol ma pocit viny a hanby. Uvedomila som si, že som v skutočnosti sebecká, podlá, prefíkaná a zákerná. Bola som úplne nehodná žiť pred Bohom!

Potom som si prečítala úryvok z Božieho slova. „Božia rodina nedovoľuje zotrvať tým, ktorí nepraktizujú pravdu, ani tým, ktorí úmyselne rozkladajú cirkev. Teraz však nie je čas na vyháňanie. Takíto ľudia budú nakoniec jednoducho odhalení a vyhnaní. Škoda mrhať energiou na takýchto ľudí; tí, ktorí patria satanovi, nemôžu stáť na strane pravdy, no tí, ktorí pravdu hľadajú, áno. Ľudia, ktorí nepraktizujú pravdu, nie sú hodní počúvať o ceste pravdy a sú nehodní vydávať svedectvo o pravde. Pravda jednoducho nie je určená pre ich uši. Patrí tým, ktorí ju praktizujú. Skôr než nadíde naša hodina, tí, ktorí narúšajú cirkev a Božie dielo, budú najprv ponechaní bokom, aby sa o nich rozhodlo neskôr. Po zavŕšení diela budú všetci títo ľudia odhalení a potom vyhnaní. Kým sa odhalí pravda, budú zatiaľ ignorovaní. Keď sa ľudstvu odhalí celá pravda, títo ľudia by mali byť vyhnaní. Vtedy budú všetci ľudia rozdelení podľa druhu. Malicherné triky tých, ktorí nemajú súdnosť, povedú k ich zničeniu v rukách bezbožných, ktorí ich vylákajú preč, a už sa nikdy nevrátia. A takéto zaobchádzanie si zaslúžia, pretože nemilujú pravdu, pretože nie sú schopní stáť na strane pravdy, pretože nasledujú zlých ľudí a stoja na ich strane, a pretože sa spolčujú so zlými ľuďmi a vzdorujú Bohu. Veľmi dobre vedia, že to, čo títo zlí ľudia vyžarujú, je zlo, no napriek tomu zatvrdzujú svoje srdcia a obracajú sa chrbtom k pravde, aby ich nasledovali. Či nepáchajú zlo všetci títo ľudia, ktorí nepraktizujú pravdu, ale robia ničivé a ohavné veci? Hoci sú medzi nimi takí, ktorí sa stavajú do pozície kráľov, a iní, ktorí ich nasledujú, či nie sú ich povahy, ktoré sa vzpierajú Bohu, všetky rovnaké? Akú zámienku môžu mať na to, aby tvrdili, že Boh ich nespasí? Akú zámienku môžu mať na to, aby tvrdili, že Boh nie je spravodlivý? Nie je to ich vlastné zlo, ktoré ich ničí? Nie je to ich vlastná vzdorovitosť, ktorá ich sťahuje do pekla? Ľudia, ktorí praktizujú pravdu, budú nakoniec spasení a zdokonalení vďaka pravde. Tí, ktorí nepraktizujú pravdu, si pre pravdu napokon privodia skazu. Takto skončia tí, ktorí praktizujú pravdu, a tí, ktorí ju nepraktizujú.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Varovanie pre tých, ktorí neuvádzajú pravdu do praxe) Po prečítaní Božieho slova som si uvedomila, že som typ človeka, ktorý nepraktizuje pravdu zjavenú Božím slovom. Bola som človekom, akým Boh opovrhoval. Neustále som sa snažila zachovať si tvár a chrániť samu seba. Tvárou v tvár falošnej vedúcej som sa neodvážila praktizovať pravdu a nahlásiť ju. Nekľačala som azda pred satanom a nespolčila sa s ním vo vzdore voči Bohu? Navonok som nestála na strane pani Li ani ju nechránila, no rozpoznala som jej faloš a nenahlásila som ju ani neodhalila. Dovolila som jej miasť a klamať cirkevných bratov a sestry a vyrušovať a narúšať prácu kostola. Tým som stála na satanovej strane a napomáhala som jeho temným silám. Božie slovo hovorí: „Veľmi dobre vedia, že to, čo títo zlí ľudia vyžarujú, je zlo, no napriek tomu zatvrdzujú svoje srdcia a obracajú sa chrbtom k pravde, aby ich nasledovali. Či nepáchajú zlo všetci títo ľudia, ktorí nepraktizujú pravdu, ale robia ničivé a ohavné veci?“ Božie slovo úplne odhalilo moje správanie. Spomenula som si, ako Pán Ježiš povedal: „Ten, kto nie je so Mnou, je proti Mne a ten, kto nezbiera so Mnou, rozhadzuje.“ (Mt 12, 30) Ak v boji medzi Bohom a satanom nestojíte na strane Boha, stojíte na strane satana. Nič medzi neexistuje. No ja som sa dômyselne snažila byť nestranná, aby som sa ochránila. Nebolo to však to isté ako pridať sa na satanovu stranu a zradiť Boha? V minulosti som si myslela, že mnohým chýba pri pani Li súdnosť, no keď ju raz Boh odhalí a nadíde ten správny čas, určite ju niekým nahradia. Navonok znie táto myšlienka rozumne, no v skutočnosti som sa vyhýbala zodpovednosti. Bola to len výhovorka, aby som nemusela praktizovať pravdu. Moje činy v skutočnosti tolerovali zlo a narúšanie cirkvi rukou falošnej vedúcej. V tej chvíli som si uvedomila, že mojich bratov a sestry dokážu oklamať a ovládať falošní vedúci a antikristi, a že spod temného vplyvu satana sa nedokážu vyslobodiť. Toto zlo páchané falošnými vedúcimi a antikristami spôsobujú aj tí z nás, ktorí dokážu rozpoznať falošných vedúcich a antikristov, ale nenahlásia ich ani ich neodhalia. Nazvať ma komplicom falošných vedúcich by nebolo prehnané. Keď som o tom premýšľala, cítila som sa mizerne. Nenávidela som sa za svoju sebeckosť, podlosť, slabosť a neschopnosť. Bola som zbytočným a bezcenným otrokom! Vo vojne proti zlu som nevydávala žiadne svedectvo. Stala som sa tým, čo Boh nenávidí! Prišla som pred Boha a kajúcne sa modlila. Prosila som Ho o silu, aby som sa vymanila z temných vplyvov falošných vedúcich a antikristov a dokázala sa postaviť na stranu Boha a odmietnuť sily satana. V tom čase som chcela nahlásiť pani Li v liste po tom, ako získam ďalšie dôkazy. Než som to však stihla urobiť, kostol začal vyšetrovanie a rozhodol, že Li je falošná vedúca, ktorá sa vydala cestou antikrista. Nahradili ju niekým iným. Až vtedy som sa dozvedela, že náš pôvodný list, v ktorom sme ju nahlásili, zadržal iný falošný vedúci. Aj jeho nahradili, lebo si neplnil praktickú prácu. Keď sme sa to dozvedeli, zajasali sme, no zároveň som cítila pocit viny, akoby som mala nejaký dlh, pretože som nedokázala ochrániť dielo Božieho domu ani svedčiť v tomto prostredí.

Keď pani Li nahradili, do kostola prišiel nový cirkevný vedúci. Myslela som, že tým sa táto záležitosť uzatvorí, no ukázalo sa, že nie. Jedného dňa o vyše mesiac neskôr mi sestra, s ktorou som spolupracovala, povedala, že pani Li ani po svojom nahradení neustúpila. Naďalej šírila medzi bratmi a sestrami klamlivé predstavy, aby ich oklamala a získala si ich sympatie. Vytvárala okolo seba skupinku, s ktorej pomocou chcela odvolať nového vedúceho, aby sa mohla tejto pozície opäť ujať. Keď som sa to dopočula, bola som ohromená. Čo som mohla urobiť? Musela som nájsť spôsob, ako našich vedúcich čo najskôr informovať o jej zlom správaní. Našťastie sa nám naskytla príležitosť stretnúť sa s novými vedúcimi. Aj oni plánovali napísať list a nahlásiť pani Li svojim vedúcim. Snažili sa rozhodnúť, ako situáciu jasne vysvetliť. Povedala som im, že napísať list bude pre nás hračka, a navrhla som, nech to nechajú na nás. S radosťou súhlasili. Keď sme s partnerom na druhý deň list dopísali a chystali sme sa ho poslať vedúcim na posúdenie a kontrolu, môj partner zrazu povedal: „Dopíš tam aj naše mená.“ To ma zarazilo. Chcela som im len pomôcť napísať list. Podpísať sa naň mi ani nenapadlo. Keď to partner navrhol, opäť som pocítila potrebu chrániť sa. Pomyslela som si: „Pani Li a jej skupinka sú plní zloby a zákernosti. Vedia, ako obalamutiť ľudí. Ak sa nám ich tentoraz nepodarí vyhnať a Li sa opäť dostane k moci a stane sa cirkevnou vedúcou, čo s nami bude? Keďže pani Li v minulosti zneužívala moc a vypudzovala tých, ktorí sa jej nepáčili, ak by sa zasa dostala k moci, istotne by nás nechala nahradiť, poslať domov či dokonca vypudiť. Ak by sa to stalo, nebola by moja viera v Boha zbytočná? Bola by som niekedy spasená? No bez podpisu by list neznel dôveryhodne, lebo sme ho napísali ako zástupcovia.“ Na chvíľu som sa zamyslela a svojmu partnerovi som povedala: „Podpíšme ho teda ako zástupcovia.“ Pravdou je, že som si chcela od tejto záležitosti zachovať odstup, aby som sa dokázala ochrániť v prípade, že by sa naozaj stalo to, čoho som sa bála. Aj keby ma potlačili, neboli by takí striktní. V tej chvíli sa mnou môj partner začal zaoberať: „Prečo sa tak zdráhaš podpísať sa? Si prefíkaná ako taká líška.“ Táto poznámka ma hlboko ranila. Uvedomila som si, že Boh sa mnou zaoberá cez môjho partnera a pripomína mi, že sa už nemám snažiť chrániť a byť prefíkaná, že musím praktizovať pravdu a konať čestne.

Neskôr som sa zamyslela sama nad sebou. Pýtala som sa samej seba, prečo zakaždým, keď sa stalo niečo, čo súviselo so záujmami Božieho domu, a mala som vyjadriť svoj názor, začala som sa báť, stiahla som sa a snažila sa chrániť? Aká prirodzenosť ma ovládala, keď som tak činila? Všemohúci Boh hovorí: „Satan kazí ľudí prostredníctvom vzdelania a vplyvu národných vlád, slávnych ľudí a velikánov. Ich diabolské slová sa stali životom a prirodzenosťou človeka. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘, je dobre známe satanské príslovie, ktoré bolo vštepené každému a stalo sa životom človeka. Existujú aj iné slová filozofie pre život, ktoré sú podobné. Satan využíva tradičnú kultúru každého národa na to, aby ľudí vychovával, klamal a kazil, čím spôsobuje, že ľudstvo sa rúti do bezhraničnej priepasti zničenia a je ňou pohltené, a nakoniec sú ľudia Bohom zničení, pretože slúžia satanovi a vzdorujú Bohu. Niektorí ľudia slúžia ako verejní činitelia v spoločnosti celé desaťročia. Predstavte si, že im položíte nasledujúcu otázku: ‚Počínal si si v tejto funkcii tak dobre, podľa akých hlavných známych výrokov žiješ?‘ Mohli by povedať: ‚Jediná vec, ktorej rozumiem, je táto: „Úradníci nerobia peklo zo života tým, ktorí im nosia dary, a tí, ktorí nelichotia, nedosiahnu nič.“‘ Na tejto satanistickej filozofii je založená ich kariéra. Nevystihujú tieto slová prirodzenosť takýchto ľudí? Bezohľadné využívanie akýchkoľvek prostriedkov na získanie postavenia sa stalo ich prirodzenosťou, úradný aparát a kariérny úspech sú ich ciele. V živote, správaní a konaní ľudí je stále veľa satanských jedov. Napríklad ich životná filozofia, ich spôsoby konania a ich úslovia sú plné jedov veľkého červeného draka, a to všetko pochádza od satana. Teda všetky veci, ktoré prúdia v kostiach a krvi ľudí, pochádzajú od satana. … Ľudstvo bolo hlboko skazené satanom. Satanov jed prúdi v krvi každého človeka a možno povedať, že ľudská prirodzenosť je skazená, zlá, antagonistická a v opozícii voči Bohu, naplnená a presiaknutá satanovými filozofiami a jedmi. Úplne sa stala prirodzenosťou a podstatou satana. To je dôvod, prečo ľudia vzdorujú Bohu a odporujú Mu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka) Pri čítaní Božieho slova som si uvedomila, že som sa neodvážila postaviť falošným vedúcim a antikristom, pretože moja prirodzenosť vychádzala zo satanskej logiky, zákonov a filozofií svetských záležitostí, ako sú napríklad tieto: „Každý sám za seba, posledného nech vezme čert“, „Čím menej problémov, tým lepšie“ a „Rozumní ľudia sa vedia brániť, snažia sa len vyhýbať chybám“. Existuje aj toto príslovie: „Každý si zametá sneh z vlastného prahu, no netrápi ho mráz na susedovej streche.“ Keďže som žila podľa týchto satanských jedov, bola som veľmi sebecká, podlá, zbabelá a zákerná. Vo všetkom som v prvom rade brala do úvahy vlastné zisky a straty. Spomenula som si, ako som sa zdráhala prvýkrát nahlásiť pani Li, lebo som chcela chrániť samu seba. Teraz pani Li vytvárala v kostole skupinku, aby bojovala o moc a narúšala a vyrušovala prácu kostola. A mne naďalej chýbala odvaha postaviť sa jej a praktizovať pravdu. Stiahla som sa do ulity ako korytnačka a bála som sa, že keď sa z nej vystrčím a falošná vedúca a antikrist ma odhalia, potrestajú ma. Božia vôľa bola, aby sa vypudili satanské typy a antikristovskí démoni, ktorí bojovali o slávu a bohatstvo a narúšali pritom chod kostola, a aby bol Boží vyvolený národ chránený pred klamstvami a aby sa nevyrušovala práca kostola. No ja som sa neustále strachovala. Moje starosti nebrali do úvahy Božiu vôľu. Myslela som len na to, ako ochrániť svoje vlastné záujmy. Bola som taká sebecká a podlá! Navonok som verila v Boha a nasledovala Ho, no v mojom srdci pre Boha nebolo žiadne miesto. Boží dom som dokonca považovala za spoločnosť, teda miesto bez férovosti a spravodlivosti, kde som musela byť neustále na pozore a naučiť sa chrániť samu seba, inak by som riskovala, že ma potlačia a potrestajú, preto som sa na ochranu samej seba rozhodla využiť satanove filozofie. Toto konanie však nebolo ničím iným ako rúhaním! Boží dom nie je vonkajší svet. Vo svete vládnu hriešnici, zlo sa rozmáha a dobro môže byť len zastrašované a utláčané, no v Božom dome vládne Kristus, pravda a spravodlivosť. Falošní vedúci a antikristi nemajú v Božom dome miesto, a keď Boží vyvolený národ začne chápať pravdu a rozpoznávať zlo, budú zjavení, nahlásení, odhalení, vyhnaní a odstránení. Toto je Božia spravodlivosť. Božie slovo hovorí: „Podlí budú určite potrestaní.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podlí budú určite potrestaní) Božie slovo je pravda a praktický dôkaz Božieho diela. Keď sa nad tým po vyše pol roku zamýšľam, bola som svedkom toho, ako sa vymenili a vypudili falošní vedúci a antikristi. Nebola toto Božia spravodlivosť? V tom čase som však bola úplne zaslepená. Hľadela som len na vlastné záujmy. Verila som v Boha, ale neverila som v Božie slovo, v Jeho vernosť ani v Jeho spravodlivosť. Dokonca som sa na Boha pozerala z pohľadu neveriacich. Uvedomila som si, že nie som nič iné ako neverec a moje činy naozaj urazili Božiu povahu. Keby som naďalej žila podľa týchto satanských filozofií a zákonov, neusilovala sa o zmenu povahy a nepraktizovala pravdu, nakoniec by ma Boh odsúdil a zatratil. Keď som sa nad tým zamýšľala, uvedomila som si, že by som si mala naplno plniť svoje povinnosti. Ak by ma predsa len raz falošní vedúci a antikristi potlačili či vypudili, poučila by som sa z toho a viedli by ma Božie dobré úmysly. Keď som to pochopila, v záujme úprimnosti som list podpísala. V tej chvíli som pocítila bezpečie a pokoj a tiež pocit hrdosti. Cítila som, že som sa konečne pozviechala a stala slušným človekom.

Asi o mesiac neskôr konečne prišla dobrá správa, na ktorú sme čakali. Pani Li mala na svedomí mnoho zlých skutkov a odmietala sa zmeniť, preto ju označili za antikrista a úplne vypudili z kostola. Vylúčili aj zlosynov, ktorí nasledovali pani Li v jej zlých skutkoch a narúšali chod kostola. Tých, ktorí prejavili ľútosť, za zlosynov neoznačili. Mohli naďalej zotrvať v kostole a dostali šancu na pokánie. Chaos, ktorý trval niekoľko mesiacov, sa napokon skončil a život v kostole sa vrátil do normálu. Veľmi som sa z toho tešila, ale cítila som aj výčitky a ľútosť, pretože som pri nahlasovaní falošnej vedúcej a antikrista zlyhala a nedokázala som podať svedectvo. Odhalila som v sebe iba prefíkané satanské povahy, sebectvo a podlosť, ako aj túžbu chrániť samu seba. Dokonca som pochybovala o Božej spravodlivosti a vláde pravdy v Božom dome. Veľká časť mňa bola stále nevercom. Uvedomovala som si, že som hlboko skazená a Bohu veľa dlžím. Preto som sa zaprisahala, že keď sa nabudúce stane niečo podobné, budem stáť na strane Boha.

Prekvapilo ma, keď sa o štyri roky neskôr stalo niečo podobné. Vedúci môjho kostola, pán Wang a dvaja ďalší, kázali o slovách a učeniach, avšak praktickej práce sa štítili, preto ich označili za falošných vedúcich a vylúčili. Boží dom k nám dočasne poslal dve vedúce, aby prevzali vedenie. Keď tieto dve sestry prišli, pán Wang povedal, že náš kostol neprijíma „charitatívne dary“. To znamená, že dve sestry, ktoré k nám preložili zvonka ako vedúce, neprijal a chcel si opäť uzurpovať moc. S niekoľkými cirkevnými diakonmi začal hľadať zámienky, aby mohol tieto vedúce napádať, a navádzal ostatných bratov a sestry, aby sa postavili na ich stranu a nové vedúce nahlásili v listoch. Neskôr požiadali aj mňa, aby som nové vedúce nahlásila. Keď som si prečítala list, ktorý napísali, videla som, že niektoré z ich dôkazov o zlých skutkoch boli vlastne len príkladmi odhaľovania skazenosti, vôbec nie zlými skutkami. V iných prípadoch doslova preháňali a niektoré príklady boli len falošné obvinenia a lži, ktoré skresľovali fakty. Ich odsúdenia v liste boli prehnané, bezdôvodné a zlomyseľné. Vtedy som si uvedomila, že listom v skutočnosti nechcú chrániť dielo Božieho domu, vyhnať falošných vedúcich ani chrániť Boží vyvolený národ. Chceli uchopiť moc, znova sa stať cirkevnými vedúcimi, ovládnuť kostol a získať kontrolu nad Božími vyvolenými. Potom som na základe zásad rozlišovania antikristov určila, že ide o antikristov. Spočiatku som sa chcela držať stranou, pretože okrem vedúcich, ktorých vymenili, podpísali list aj ľudia, ktorí zastávali rolu diakonov a vedúcich skupín, kým ja som bola len obyčajná veriaca bez postavenia, takže týchto ľudí som si sotva mohla dovoliť uraziť. No keď som si spomenula, ako pani Li pred niekoľkými rokmi nahlásili a vykázali a ako som nevydala žiadne skutočné svedectvo, rozhodla som sa, že sa nebudem opäť skrývať a ustupovať. A tak som vytvorila duchovné spoločenstvo s bratmi a sestrami, aby mohli jasne pochopiť skutočné ciele a úmysly ľudí, ktorí ten list napísali, a dokázali odhaliť ich pravú tvár. Následne som odkryla zlé skutky, ktorých sa dopustili v boji o moc, a nahlásila som ich Božiemu domu. Boží dom potom vyšetril a preveril situáciu, zistil, že títo ľudia sú antikristi, a vypudil ich z cirkvi. Keď som videla, že oznam o vypudení tejto skupiny antikristov obsahuje aj moje dôkazy, potešilo ma to a uľavilo sa mi. Bola som poctená, že som si v tejto záležitosti splnila svoje povinnosti.

Táto skúsenosť mi umožnila uvidieť úžasnú múdrosť Božieho diela! Boh nám privádza do cesty falošných vedúcich a antikristov, aby sme dokázali lepšie rozlišovať zlo. Keď konečne pochopíme, ako falošní vedúci a antikristi klamú ostatných, aby získali moc, ako narúšajú a ničia dielo Božieho domu, a ako sú postupne odhalení a vypudení, získame určité poznanie o Božej spravodlivej povahe, uvidíme, ako v Božom dome vládne Kristus a pravda, uvidíme, že Božia spravodlivosť a svätosť neznesie žiadnu urážku, a vyformujeme si bohabojné srdcia. Byť svedkami ich zlyhania nám slúži aj ako varovanie, aby sme nenasledovali cestu antikrista, ale čo je dôležitejšie, keď sa objavia falošní vedúci a antikristi, mali by sme praktizovať pravdu a chrániť dielo Božieho domu.