Dielo posledných dní Všemohúceho Boha som prijala v roku 2019 a o niekoľko mesiacov neskôr som začala šíriť evanjelium. Bola som veľmi šťastná, že môžem plniť svoju povinnosť. Časom som sa začala starať viac o rodinné záležitosti a prácou v oblasti evanjelia som sa zaťažovala menej. Myslela som, že času je dosť a nemám sa kam ponáhľať, a tak som si čas rozdelila medzi hľadanie práce a šírenie evanjelia. Ale pracovala som tam len dvadsať dní, keď zrazu prišiel covid. Šíril sa veľmi rýchlo a v štáte Wa nariadili lockdown. Obchody a podniky boli zatvorené a cesty uzavreté. Keď sa to stalo, trochu ma to znepokojilo. Myslela som si, že mám more času a nemám sa kam ponáhľať, a tak som pri šírení evanjelia nepociťovala naliehavosť. Pohromy sa však stupňovali a ľudí, ktorí nepočuli Boží hlas, bolo stále veľa. Pochopila som, že som si nesplnila svoju povinnosť a cítila som sa byť Bohu dlžná. Neskôr som natrafila na túto pasáž Božích slov: „Čo je teraz vašou zodpovednosťou? Je to vyviesť ich z Veku milosti do nového veku. Môžete splniť Božie poverenie len tým, že sa k Bohu budete modliť a vzývať Jeho meno? Stačí len hlásať niekoľko Božích slov? Zaiste nie. Vyžaduje si to, aby ste všetci dokázali prijať toto poverenie šírenia evanjelia, aby ste krížom-krážom a rôznymi spôsobmi šírili Božie slová a aby ste hlásali a šírili evanjelium o kráľovstve. Čo presne znamená šíriť evanjelium? Znamená to sprostredkúvať Božie slová tým, ktorí neprijali Božie dielo posledných dní, aby sa viac ľudí dozvedelo, že Boh koná nové dielo, a následne im svedčiť o Božích slovách, využiť svoje skúsenosti na podávanie svedectva o Božom diele a tiež ich priviesť do nového veku – tak vstúpia do nového veku rovnako ako vy. Božia vôľa je jasná. Do nového veku nevstúpite len vy, ktorí ste počuli Jeho slová, prijali ich a nasledovali Ho, ale On do tohto nového veku privedie celé ľudstvo. Taká je Božia vôľa a to je pravda, ktorú by mal pochopiť každý človek, ktorý teraz nasleduje Boha. Boh neprivádza do nového veku len istú skupinu ľudí, malú frakciu či malú etnickú skupinu, ale má v pláne priviesť doň celé ľudstvo. Ako sa dá tento cieľ dosiahnuť? (Rozsiahlym šírením evanjelia.) V skutočnosti sa to musí dosiahnuť šírením evanjelia vo veľkej miere, s použitím rôznych metód a ciest na rozsiahle sprostredkovanie evanjelia. Hovoriť o rozsiahlom šírení evanjelia je ľahké, no ako presne to treba robiť? (Vyžaduje si to ľudskú spoluprácu.) Skutočne si to vyžaduje ľudskú spoluprácu.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Prvý bod: Snažia sa nakloniť si ľudí) Pri čítaní Božích slov som si uvedomila, že Boh nekoná svoje dielo preto, aby zachránil malú skupinu ľudí alebo len jednu krajinu, ale preto, aby zachránil celé ľudstvo a priviedol ho do novej éry. To je Božia vôľa. Stále však bolo veľa takých, ktorí nepočuli Boží hlas a nedosiahli Božiu spásu, stále žili v hriechu, v satanovej skazenosti a súžení. Potrebovali tých z nás, ktorí prijali nové Božie dielo, aby im sprostredkovali evanjelium o kráľovstve a dali im príležitosť počuť Božie evanjelium a prijať Jeho spásu. To bolo naše spoločné poslanie. Pohromy sa stupňovali a pandémia sa šírila. Ak by som šírenie evanjelia nebrala vážne, stále verila, že je ešte veľa času, ak by som sa podriadila svojmu telu a nepykala za šírenie evanjelia, s pribúdajúcimi pohromami by bolo šírenie evanjelia len ťažšie. Ľuďom v mojom rodnom meste zatiaľ nikto evanjelium nesprostredkoval a ak by sa pohromy naďalej stupňovali, ľudia by pred Boha možno vôbec nepredstúpili. Musela som sa prestať podriaďovať svojmu telu. Musela som dbať na Božiu vôľu a plniť si svoju povinnosť, a tak som si pred Bohom dala záväzok, že budem šíriť evanjelium vo svojom rodnom meste. V roku 2021 som sa vrátila do svojho rodného mesta a šírila evanjelium medzi niekoľkými priateľmi a známymi. Keď prijali Božie dielo posledných dní, stretávali sme sa v spoločenstve a rozoberali prípravu dobrých skutkov. Požiadala som ich, aby priviedli svojich príbuzných a priateľov, aby si aj oni vypočuli Božie slová. Všetci ochotne súhlasili. A tak sme začali šíriť evanjelium medzi čoraz viac ľudí a napokon sme založili cirkevné spoločenstvo. Bola som naozaj šťastná. Práve v tom čase som si uvedomila, čo pre mňa znamená, keď si svoju povinnosť plním náležite a zodpovedne. Cítila som, že Duch Svätý ma vedie a o to ochotnejšie som šírila evanjelium. Obzvlášť ma povzbudzovalo, keď som na nováčikoch videla ich nadšenie a túžbu zúčastňovať sa stretnutí.

Jedného dňa sme spolu s Yanni organizovali stretnutie, no nikto v určený čas neprišiel. Preto som Yanni požiadala, aby šla ľudí pohľadať. Keď sa vrátila, povedala mi: „Manžel nedávno prijatej Imy sa práve vrátil z mesta Mongmao a tvrdí, že naše evanjelium je falošné. Povedal aj to, že vláda zatýka šíriteľov evanjelia a veriacich budú zatýkať tiež. Vraj šiel pracovať do dediny a bol tam niekto, kto tajne šíril evanjelium a neinformoval o tom miestneho pastora, starostu obce ani predsedu miestneho združenia obcí. Ak by šírili niečo dobré, prečo by to potom museli držať v tajnosti? Povedal, že ľudia by si mali dvakrát rozmyslieť, či budú počúvať, aby sa nestali obeťami podvodu. Všetci sa tak vystrašili, že sa viac neodvážili chodiť na zhromaždenia.“ Bola som z toho zronená. Predtým sa nováčikom výborne darilo a nadšene sa zúčastňovali na zhromaždeniach, ale po tých klebetách prestali prichádzať. Tak ako sme mali pokračovať v šírení evanjelia? Nevedela som, čo si počať. A tak som sa modlila k Bohu. Neskôr naše spoločenstvo navštívila Isa, moja nadriadená, a povedala: „Vždy, keď sa niekde koná Božie dielo, príde satan a naruší ho. Tvárou v tvár tomuto problému hľadajme spoločne Božiu vôľu.“ Potom nám poslala úryvok Božích slov: „Bez ohľadu na vzniknuté záležitosti sa vždy musíte poučiť a osvojiť si rozlišovanie; nemôžete ich nechať vykĺznuť len tak, ani nemôžete premeškať šancu poučiť sa a osvojiť si rozlišovanie. Keďže sa niečo skutočne stalo, nesmieme k tomu pristupovať s negatívnym, obviňujúcim postojom; naopak, mali by sme tomu čeliť pozitívne. Ako na to? Problém vyriešime hľadaním pravdy. Všetci ľudia majú skazené povahy a v ľudskej prirodzenosti sa rozlišuje medzi dobrými a zlými ľuďmi, takže vari by sa dalo vyhnúť problémom, keď sa ľudia zhromaždia? Aký by mal byť tvoj postoj vzhľadom na to, že Boh pre teba pripravil toto prostredie a ukázal ti týchto ľudí, udalosti a veci, ktoré sa dejú okolo teba? Poďakuj Bohu za to, že ti predkladá tieto rôzne problémy. Dáva ti možnosť cvičiť sa a učiť sa a vstúpiť do pravdy-reality.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (20)) Keď som jedla a pila Božie slová, pochopila som Jeho vôľu. V tejto situácii bol prítomný dobrý Boží zámer, ktorý nás mal priviesť k tomu, aby sme hľadali pravdu a získali rovnováhu. Nováčikovia bývali takí nadšení, že prichádzali na zhromaždenia vo dne v noci, ale teraz ich vystrašili klebety, ktoré sa k nim dostali, a tak prestali chodiť. Keď satan videl, že Boh zachraňuje ľudí, začal tento proces narušovať a ničiť celou svojou silou. Rozšíril klebety, aby ľudí podviedol a oklamal a primal ich, aby sa od Boha odvrátili a tým stratili šancu na spasenie. Satan je skutočne zlý a podlý! Vedela som, že duchovný boj je intenzívny, ale dovtedy som ho nezažila na vlastnej koži a nespoznala som satanove zlé úmysly, a tak som sa nechala zaslepiť a ochromiť touto situáciou a nechápala som, prečo sa to deje. Šírila som im evanjelium, aby mohli počuť Boží hlas a dosiahnuť Božiu spásu. A to bolo dobré. Prečo by teda šírili tieto klebety? Bola som plná výčitiek voči osobe, ktorá tieto reči šírila, aj voči situácii, ku ktorej to viedlo. Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že ak sa objavia problémy, nemala by som byť negatívna a plná výčitiek. Mala by som zaujať postoj podriadenosti. Boh mi dal príležitosť vyskúšať si to a ja som sa mala z tejto situácie poučiť. V týchto ťažkých časoch som musela hľadať pravdu a vyhľadávať nových členov, aby som im mohla hovoriť o Božích slovách, aby získali schopnosť rozpoznávať satanove lži a nenechali sa podviesť. Keď som si to uvedomila, bola som pripravená pokračovať.

Po tejto skúsenosti sme spolu s Yanni vyhľadávali nováčikov po jednom. Ak by to bolo možné, stretávali by sme sa v spoločenstve všetci spolu, ale keďže sa to nedalo, stretávali sme sa s nimi jednotlivo. Jedného dňa, keď sa naše spoločenstvo stretlo v skupine, prišiel aj pastor. Pastor v minulosti kázne počúval, ale odkedy sa začali šíriť tie klebety, už sa neukázal. Tentokrát prišiel len preto, aby zo stretnutia odviedol svoju manželku. Keď prišiel, hneď som ho išla privítať. Pastor otvoril svoju Bibliu a povedal: „V 24. kapitole evanjelia podľa Matúša sa vo veršoch 23-24 píše, že vystúpia falošní Kristovia, aby zviedli ľudí v období posledných dní. Dnes je množstvo ľudí, ktorí šíria evanjelium, ale my nevieme, kto z nich hlása pravú cestu a kto falošnú. Bojíme sa, že nás oklamú, a tak sa neodvažujeme chodiť na zhromaždenia.“ Odpovedala som mu slovami: „Vítanie Pánovho príchodu je veľká vec a preto by sme sa mali pustiť do skúmania sami od seba, nezávisle od toho, čo vravia ostatní. Ak by ste mali naozaj chutné jablko, ale iní ľudia by vám povedali, že je zlé a vy by ste sa rozhodli neochutnať ho, nebolo by to hlúpe? Podobne je to s hľadaním a skúmaním pravej cesty. Ak nehľadáte a neskúmate sami od seba a robíte len to, čo vravia ostatní, môžete prepásť svoju šancu privítať Pána a naveky to budete ľutovať. Ak chcete zistiť, či je dielo Všemohúceho Boha tou pravou cestou a či je to dielo vteleného Boha, musíte si prečítať slová, ktoré Všemohúci Boh vyjadril, aby ste dokázali rozlíšiť, či sú to Božie slová a výroky pravdy.“ Prečítala som im túto pasáž Božích slov: „Niečo také nie je ťažké skúmať, každý z nás však musí poznať túto jednu pravdu: Vtelenému Bohu patrí Božia podstata a vtelenému Bohu patrí Jeho výraz. Keďže Boh sa stáva telom, dokáže zabezpečiť vykonanie zamýšľaného diela, a keďže sa stáva telom, vyjadrí, čím je, a človeku bude schopný priniesť pravdu, darovať mu život a ukázať mu cestu. Telo, ktoré nemá Božiu podstatu, rozhodne nie je vtelený Boh, o tom niet pochýb. Ak chce človek skúmať, či ide o vteleného Boha, musí si to potvrdiť na základe povahy, ktorú Boh vyjadruje, a slov, ktoré hovorí. To znamená, že aby si potvrdil, či ide o vteleného Boha a o pravú cestu, musí to rozlíšiť na základe Jeho podstaty. Pri rozhodovaní, či ide o vteleného Boha, je preto kľúčová Jeho podstata (Jeho dielo, Jeho výroky, Jeho povaha a mnoho ďalších stránok), nie Jeho vonkajší zjav. Ak človek skúma len Jeho vonkajší zjav a v dôsledku toho prehliadne Jeho podstatu, svedčí to o tom, že je nevedomý a neznalý.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov) Potom som im v duchovnom spoločenstve povedala, že najlepším spôsobom, ako identifikovať vteleného Boha, je potvrdiť, že On dokáže vyjadriť pravdu, konať Božie dielo a priniesť ľuďom pravdu, život a cestu. Ak niekto nedokáže vyjadriť pravdu, potom nie je vteleným Bohom a nie je Kristom. Kristus je stelesnený Boží Duch, ktorý má božskú podstatu. Len Kristus dokáže vyjadriť pravdu a vykonať dielo spásy a nikto Ho nemôže nahradiť. Pán Ježiš napríklad vykonal dielo vykúpenia, niesol hriechy celého ľudstva, vyjadril cestu pokánia a vykonal mnoho zázrakov, v rámci ktorých prinavrátil zrak slepému, umožnil chodiť chromému a vzkriesil mŕtveho, a to všetko ako prejav Božej autority. Kto okrem Boha by mohol vyjadriť pravdu a vzkriesiť mŕtveho? Kto by mohol vykonať dielo vykúpenia? Kto iný mal takú úroveň autority? Nikto! Skrze slová a dielo Pána Ježiša spoznávame, že On je Kristus, sám Boh. Všemohúci Boh vyjadril mnoho právd, vykonal dielo súdu posledných dní, zavŕšil Vek milosti a započal Vek kráľovstva. Všemohúci Boh zjavil tajomstvo Božieho diela riadenia ľudstva, súdil a odhalil zdroj ľudského hriechu a odporu voči Bohu a dal ľudstvu cestu očisty a spásy, ktorá ich nakoniec privedie k úžasnému konečnému osudu. Nikto iný by nemohol vyjadriť tieto slová ani vykonať toto dielo. Takéto dielo môže vykonať len sám Boh. Z toho môžeme usúdiť, že Všemohúci Boh je Kristom posledných dní, že On je druhým príchodom Pána Ježiša. Okrem toho Boh je vždy nový a nikdy nie je starý a nikdy nerobí to isté dielo dvakrát. Všemohúci Boh vykonáva dielo súdu v posledných dňoch na základe diela vykúpenia Pána Ježiša. On nezopakoval dielo uzdravenia chorého a vyhnania démonov, ako sa to dialo vo Veku milosti. Čo sa týka falošných Kristov, tí nemajú božskú podstatu a nie sú schopní vyjadrovať pravdu. Dokážu len kopírovať minulé skutky Boha a robiť jednoduché zázraky, aby oklamali ľudí. Ak by sa zdalo, že niekto dokáže robiť zázraky a tvrdil by, že je Pánom Ježišom, ktorý sa vrátil, určite to je podvod. Falošný Kristus, ktorý sa snaží podviesť ľudí. Takže by sme sa nemali vyhýbať skúmaniu Božieho diela len preto, že v posledných dňoch prídu falošní Kristovia. Ak nebudeme čítať Božie slová a skúmať Jeho dielo, ako začujeme Boží hlas? Boh spasí tých, ktorí v Neho úprimne veria. Ak premeškáme vítanie Pánovho príchodu, budeme to navždy ľutovať. Povedali: „Rozumiem. Boh započal nové dielo. Už neuzdravuje chorých a nevyháňa démonov ako vo Veku milosti. Ak niekto dokáže robiť zázraky, ale nedokáže vyjadriť pravdu, je to falošný Kristus.“ Rozoberali sme aj tri etapy Božieho diela, význam Božieho vtelenia a Jeho mena. Pastor videl, že to, čo vravíme, vychádza z Biblie a uznal, že čítame Božie slová, že Boh prišiel, aby vykonal novú etapu diela.

Nechápali, prečo sa evanjelium nemôže hlásať verejne, ak je to naozaj Božie dielo. Najskôr som prečítala dva úryvky z Písma: „A my vieme, že pochádzame od Boha a celý svet leží v skazenosti.“ (1 Jn 5, 19) „A odsúdenie je v tom, že svetlo prišlo na svet, no ľudia si obľúbili skôr tmu než svetlo, pretože ich skutky boli zlé.“ (Jn 3, 19) Tento svet je taký zlý, celé ľudstvo žije v moci satana. Ľudia nenávidia pravdu a svetlo a uprednostňujú zlo a temnotu. Keď sa Boh vtelil, aby vykonal svoje dielo a spasil ľudí, ľudstvo Ho nielenže neprijalo, ale sa Mu vzoprelo a odmietlo Ho. Sú to najmä satanské režimy a antikristovské sily náboženského sveta, ktoré pohŕdajú Božím príchodom. Aby sa udržali pri moci a zabezpečili si postavenie a prosperitu, zakazujú ľuďom veriť v Boha a počúvať Jeho slová, prenasledujú a zatýkajú veriacich, ktorí šíria evanjelium, a dokonca chcú úplne zlikvidovať Božie dielo. Je to úplne rovnaké, ako keď Pán Ježiš konal svoje dielo. Herodes sa dopočul, že sa narodil Pán Ježiš, ktorý je kráľom Židov. Chcel Jeho smrť, a tak dal všetkých chlapcov mladších ako dva roky zabiť. A farizeji náboženského sveta zostali znepokojení, že všetci ľudia uveria v Pána Ježiša a budú počúvať Jeho slová a ich už nebudú viac nasledovať. A tak sa vzopreli a Pána Ježiša odsúdili. To znamená, že ani vo Veku milosti Pán Ježiš evanjelium o nebeskom kráľovstve nehlásal verejne v synagógach. Kázal svojim učeníkom na horách a na rybárskych lodiach, a to preto, aby sa vyhol vyrušovaniu a pokúšaniu satanských démonov, čo bolo na prospech Jeho diela. Pán Ježiš nekázal celkom verejne a dokonca svojim učeníkom povedal: „Keď ťa však prenasledujú v tomto meste, ujdi do iného.“ (Mt 10, 23) Keď Všemohúci Boh vyjadril pravdu, aby zachránil ľudstvo v posledných dňoch, tiež bol prenasledovaný a odsudzovaný satanskými režimami a antikristovskými silami náboženského sveta. Ak by sme evanjelium šírili verejne, narazili by sme na vážne prekážky. Všemohúci Boh hovorí: „Keď vtedy Ježiš pôsobil v Judei, vystupoval otvorene, avšak teraz konám a hovorím medzi vami v tajnosti. Neveriaci si to vôbec neuvedomujú. Moje dielo medzi vami je pred tých zvonku uzavreté. Tieto slová, tieto napomínania a súdy poznáte len vy a nikto iný. Celé toto dielo sa vykonáva uprostred vás a odhalí sa iba vám. Nevie o ňom nikto z neveriacich, pretože ešte nenadišiel čas. Títo ľudia sa po vytrvalých napomínaniach stanú čoskoro úplnými, ale tí vonku o tom nič nevedia. Toto dielo je príliš utajené! Pred nimi je vtelený Boh ukrytý, no dá sa povedať, že je otvorený pre tých, ktorí sú v tomto prúde. Hoci v Bohu je všetko otvorené, všetko je odhalené a oslobodené, platí to len pre tých, ktorí v Neho veria. Pokiaľ ide o ostatných, o neveriacich, všetko je neznáme. Dielo, ktoré sa v súčasnosti vykonáva medzi vami a v Číne, je prísne uzavreté, aby sa o ňom nedozvedeli. Ak by sa o tomto diele dozvedeli, len by ho odsúdili a vystavili prenasledovaniu. Neverili by v neho. Nie je jednoduché pôsobiť v národe veľkého červeného draka, na tom najzaostalejšom mieste. Ak by sa toto dielo dostalo na verejnosť, nebolo by možné v ňom pokračovať. Táto etapa diela jednoducho nemôže byť vykonaná na tomto mieste. Ak by sa toto dielo vykonávalo otvorene, ako by mohli dovoliť, aby napredovalo? Neohrozilo by ho to ešte viac? Ak by toto dielo nebolo utajené, ale vykonávané ako za čias Ježiša, keď veľkolepo uzdravoval chorých a vyháňal démonov, nezmocnili by sa ho už dávno diabli? Dokázali by tolerovať Božiu existenciu? Keby som teraz vstúpil do synagóg, aby som kázal a prednášal človeku, nebol by som už dávno rozbitý na márne kúsky? A ak by sa tak stalo, ako by sa Moje dielo mohlo naďalej vykonávať? Dôvod, prečo sa vôbec otvorene neprejavujú žiadne znamenia a zázraky, tkvie v snahe o utajenie. Takže pre neveriacich je Moje dielo neviditeľné, neznáme a neobjavené. Ak by sa táto etapa diela mala vykonať rovnakým spôsobom ako v prípade Ježiša vo Veku milosti, nemohla by byť taká stabilná, ako je teraz. Preto konať v tajnosti je prospešné pre vás, ako aj pre celé dielo ako také.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (2)) Božie slová sú celkom jasné. Pre tých, ktorí prijímajú pravú cestu a nasledujú Boha, sú podrobnosti diela posledných dní úplne odhalené a žiaden aspekt tohto diela nezostáva skrytý. Dielo sa však neodhalí neveriacim a tým, ktorí sa Bohu vzpierajú. Najmä v oblastiach, kde je Boh prenasledovaný, sa evanjelium nemôže šíriť verejne. Ak sa dnes napríklad niektoré vlády dopočujú, že ľudia praktizujú vieru a šíria evanjelium, dajú ich zatknúť a prenasledovať. Aj náboženský svet šíri klebety a lži a bráni ľuďom hľadať a skúmať pravú cestu. Ak by sme evanjelium šírili verejne, dielo by sme spomalili. Okrem toho by človek nemal skúmať pravú cestu na základe toho, či sa hlása verejne alebo nie, ale skôr podľa toho, či je v nej pravda a či z nej znie Boží hlas. To je jediná pravá cesta. Získali schopnosť rozlišovať klebety, pochopili dôležitosť prijatia pravej cesty a boli ochotní ďalej počúvať kázne. Keď si pastor vypočul moje duchovné spoločenstvo, uznal, že slová z čítania nesú pravdu a sú Božím hlasom. Nikdy potom už stretnutia nenarúšal a vždy, keď mal čas, prišiel medzi nás. Bola som taká vďačná za Božie vedenie.

Klebety však neustali. Ima prestala chodiť na stretnutia a spolu s manželom začali spôsobovať narušenia. Začala šíriť klebetu, že evanjelium, ktoré hlásame, pochádza z Číny, že naši členovia zabili mnoho ľudí, že chodíme po celom svete a naším evanjeliom klameme ľudí a že pre to isté sme teraz prišli do Mjanmarska. Presviedčala ľudí, aby nás prestali počúvať. Niektorí nováčikovia jej neverili. Vedeli, že sme dobrí ľudia a že ich neklameme. Ešte tvrdila, že najskôr sa budeme tváriť milo, ale postupne začneme pýtať peniaze a že keď nám ich nedajú, vezmeme im deti, a ak neprídu na zhromaždenia, tak ich zabijeme. Bola som vtedy nahnevaná a nedokázala som pochopiť, prečo šíria také klebety. Ale aj som sa trochu obávala. Nepochádzala som priamo z dediny a nováčikovia ma až tak dobre nepoznali. Ak by sa niekto z nich nechal oklamať tými klebetami a pripustil by, že by som mohla konať tak, ako to tvrdila Ima, nahlásili by ma? Ima s manželom tvrdili každému, koho stretli, že som vrahyňa a snažili sa presvedčiť moju hostiteľku, aby ma vyhodila. Raz v noci, keď som šla šíriť evanjelium a polievať nováčikov, ma moja hostiteľka, ktorá rečiam Imy uverila, vymkla. Aj dedinčania sa ma začali báť, prestali chodiť na zhromaždenia a chceli ma vyhodiť. Veľmi ma to znepokojilo. Prišla som, aby som šírila evanjelium o Božej spáse posledných dní, aby aj oni mohli dosiahnuť milosť Božej spásy, no oni sa mi odplatili tak, že šírili klebety, ohovárali ma a vraveli, že som vrahyňa. Všetci sa ma báli a chceli, aby som odišla. Ak by som neodišla, hrozilo mi väzenie. Naozaj som sa bála. Ak by ma zatkli a dali do väzenia, zostanem v ňom dlho? Čo si len pomyslí moja rodina, keď sa to dozvie? Celkom by som tým stratila tvár! Mala som taký strach, že ma zatknú a ponížia, že som v noci nemohla spať. Nevedela som, ako sa s touto situáciou vysporiadať, a tak som sa modlila k Bohu. Prosila som Ho, aby ma tou skúškou previedol. Hneď na ďalší deň, keď sa moja nadriadená dozvedela, čo sa deje, poslala mi tento úryvok Božích slov: „Pri šírení evanjelia sa človek často stretne s posmechom, zosmiešňovaním, úškrnmi a očierňovaním, ba dokonca sa ocitne v nejednej nebezpečnej situácii. Niektorých bratov a sestry napríklad udajú alebo unesú zlí ľudia, na ďalších zavolajú políciu a vydajú ich vládnym orgánom. Niektorých možno zatknú a uväznia, zatiaľ čo iných možno ubijú na smrť. Toto všetko sa deje. Keď však teraz o týchto veciach vieme, mali by sme zmeniť svoj postoj k dielu šírenia evanjelia? (Nie.) Šírenie evanjelia je povinnosťou a záväzkom každého z nás. Kedykoľvek, nehľadiac na to, čo počujeme, čo vidíme alebo ako s nami zaobchádzajú, musíme vždy zachovávať túto zodpovednosť za šírenie evanjelia. Za žiadnych okolností sa nesmieme vzdať tejto povinnosti pre negativitu alebo slabosť. Povinnosť šíriť evanjelium nie je prechádzka ružovou záhradou, ale prináša so sebou nebezpečenstvá. Pri šírení evanjelia sa nestretnete s anjelmi, mimozemšťanmi či robotmi. Budete čeliť iba zlému a skazenému ľudstvu, živým démonom, beštiám – všetko sú to ľudské bytosti prežívajúce v tomto zlom priestore, v tomto zlom svete, ktoré hlboko skazil satan a odporujú Bohu. V rámci šírenia evanjelia teda existujú najrôznejšie nebezpečenstvá, ani nehovoriac o malichernom očierňovaní, úškrnoch a nedorozumeniach, ktoré sú bežným javom. Ak šírenie evanjelia naozaj vnímaš ako svoju zodpovednosť, ako svoj záväzok a svoju povinnosť, potom dokážeš k týmto veciam pristupovať správne a budeš s nimi aj správne nakladať. Nevzdáš sa pre tieto veci svojej zodpovednosti ani svojho záväzku, ani sa neodkloníš od svojho pôvodného úmyslu šíriť evanjelium a svedčiť o Bohu. Túto zodpovednosť nikdy neodložíš bokom, je to totiž tvoja povinnosť. Ako treba chápať túto povinnosť? Ide o hodnotu a hlavnú povinnosť ľudského života. Šírenie dobrej zvesti o Božom diele v posledných dňoch a evanjelia o Božom diele je hodnotou ľudského života.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šírenie evanjelia je povinnosť, ku ktorej sú zaviazaní všetci veriaci) Skrze Božie slová som si uvedomila, že keď šírime evanjelium, čelíme zlým ľuďom, ktorí sú skazení satanom, a zároveň aj všemožným odsúdeniam a útokom zo strany antikristov, zlosynov a neveriacich. Môžeme byť terčom posmechu, ohovárania a urážok, môžu nás nahlasovať a zatýkať a naše holé životy môžu byť ohrozené. Tí, ktorí šírili klebety, že som vrahyňa a robím zlé skutky, sa len snažili pošpiniť moju povesť a zabrániť mi v šírení evanjelia. Prostredníctvom klebiet a ohovárania ma chceli zvrhnúť a primať, aby som stratila odvahu šíriť evanjelium a podávať svedectvo o Bohu. Boli to satanove podlé úklady. Ak by som opustila dedinu a prestala šíriť evanjelium a polievať nováčikov, chytila by som sa do satanovej pasce a stala sa terčom jeho posmechu. Keď sa nováčikovia báli prichádzať na zhromaždenia a čítať Božie slovo zo strachu pred udaním alebo zatknutím, vedela som, že o to viac potrebujú polievanie. Vďaka nemu môžu pochopiť pravdu, prekuknúť satanove podlé úklady a nemusia žiť v strachu. Ale keďže som bola vymknutá, cítila som sa ukrivdene, ešte viac som sa obávala, že ma zatknú a ponížia a chcela som skončiť a vrátiť sa domov. Šírenie evanjelia som nepovažovala za svoju zodpovednosť a povinnosť. Vôbec som si nesplnila svoju povinnosť. Tvárou v tvár tejto nežiaducej situácii som nehľadala Božiu vôľu a nemyslela na nováčikov. Chcela som len utiecť od svojej povinnosti. Nemala som ani najmenší zmysel pre zodpovednosť! Myslela som na to, že čím je situácia ťažšia a čím viac na nich útočia satanove temné sily a vyrušujú ich, tým viac tí, ktorí skutočne dbajú na Božiu vôľu, cítia povinnosť postaviť sa, hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, vyvracať a odhaľovať satanove lži a klamstvá, udržiavať dielo Božieho domu a ponižovať satana. Len toto je útechou pre Božie srdce a pravým plnením si povinnosti. Mojou zodpovednosťou a povinnosťou bolo šíriť Božie evanjelium a svedčiť o Stvoriteľovi. Bola to veľmi významná úloha a bol to naliehavý Boží úmysel. Keď som si to všetko uvedomila, nabrala som sebavedomie pokračovať v práci. Nezáležalo na tom, ako nás satan vyrušoval či ako sa ku mne správali nováčikovia. Vytrvala som a pokračovala v šírení evanjelia a polievaní nováčikov.

Potom sme vyhľadali nováčikov. Stále nám hovorili: „My sa tiež chceme stretávať, ale bojíme sa, že nás podvedú, a ešte viac sa bojíme, že Ima zavolá políciu a dá nás zatknúť.“ Isa im v duchovnom spoločenstve hovorila: „Všetci vieme, že Pán Ježiš bol Boh, tak prečo v tom čase ľudia vraveli, že šíri kacírstvo? Kto to hovoril? Boli to pastori a staršinovia náboženského sveta. Videli, ako všetci ich učeníci začali nasledovať Pána Ježiša a spanikárili. Obávali sa, že ak všetci uveria v Pána Ježiša, nikto nebude chodiť na ich kázne a nikto ich nebude uctievať. A tak začali šíriť klebety a zakazovali ľuďom nasledovať Ho. V Biblii môžeme vidieť, že niektorí Ho obviňovali z kacírstva, zatiaľ čo iní hovorili, že vyháňa démonov prostredníctvom kniežaťa diablov. Keď bol Pán Ježiš po ukrižovaní vzkriesený, podplatili vojakov, ktorí strážili hrob, a prinútili ich povedať, že učeníci Pána Ježiša ukradli Jeho telo z hrobu a že On v skutočnosti nevstal z mŕtvych. Nešírili snáď klebety? Pán Ježiš bol jednoznačne vzkriesený, ale oni to nedokázali prijať. V tom čase sa šírilo toľko klebiet, a to všetko preto, aby ľuďom zabránili veriť v Pána Ježiša. Keď teda odsúdili Pána Ježiša ako kacíra, prečo by sme v Neho mali veriť?“ Nováčikovia odpovedali: „Pretože Pán Ježiš je Boh, Vykupiteľ.“ Isa pokračovala: „Boh sa vtelil a prišiel vykonať svoje dielo a spasiť ľudstvo. Diabol nedokázal zniesť, že Boh získal viac ľudí, preto o Ňom šíril klebety a spolupracoval s vládou, aby prenasledoval Jeho učeníkov a zabránil im nasledovať Boha. Ale tí, ktorí úprimne nasledovali Boha, sa nedali odradiť. Jedného z učeníkov Pána Ježiša uviazali za kone, ktoré ho ťahali, kým neskonal. Ďalší bol ukrižovaný dolu hlavou a niektorí boli väznení. A aj napriek tomu stále verili v Pána a nasledovali Ho. Neboli praví veriaci v Boha odhalení práve prostredníctvom tohto prenasledovania a útrap? Neveriaci, ktorí len ‚jedli chlieb a nasýtili sa‘, uverili klebetám alebo sa neodvážili veriť v Boha zo strachu, že budú zatknutí alebo prenasledovaní. Takíto ľudia sú ako burina. Božie dielo ich odhalí a oni sú odvrhnutí. Napokon títo všetci zostúpia do pekla spolu s tými, ktorí tieto klebety vymysleli.“ Potom im čítala pasáže z Božieho slova. „V národe veľkého červeného draka som uskutočnil tú fázu diela, ktorá je pre ľudí nepochopiteľná a ktorá ich prinútila kývať sa vo vetre, pričom mnohých ticho unáša poryv vetra. To je tá skutočná ‚holohumnica‘, ktorú sa chystám vyprázdniť. To je to, po čom túžim, a taký je aj Môj plán. Kým som konal svoje dielo, vkradli sa sem mnohí ničomníci, ale Ja sa neponáhľam, aby som ich vyhnal. Keď príde ten správny čas, rozoženiem ich. Až potom sa stanem prameňom života, aby tí, ktorí Ma skutočne milujú, mohli odo Mňa prijímať ovocie figovníkov a vôňu ľalií. V krajine, kde sa zdržiava satan, v krajine prachu, nezostáva čisté zlato, iba piesok, a tak, čeliac týmto okolnostiam, konám takúto etapu svojho diela. Mali by ste vedieť, že to, čo získam, je čisté, rýdze zlato, a nie piesok. Ako môžu ničomníci zostať v Mojom dome? Ako môžem dovoliť líškam, aby sa priživovali v Mojom raji?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Sedem hromobití – proroctvo o tom, že evanjelium o kráľovstve sa bude šíriť po celom vesmíre) Po prečítaní Božích slov Isa pokračovala: „Prečo Boh vôbec dovolí takéto klebety? Takéto situácie využíva na to, aby ľudí skúšal, zistil, či je ich viera úprimná alebo falošná. Všetci praví veriaci v Boha počúvajú Jeho slová a aj v ťažkých situáciách stále prejavujú úprimnú vieru a nasledujú Boha. Čo sa týka falošných veriacich, tí veria ohováračom a zo strachu a nesmelosti sa neodvažujú nasledovať Boha. Nakoniec sa dostanú do zajatia satana a stratia šancu na spásu.“ Niektorí nováčikovia povedali: „Títo ohovárači sa neustále snažia oklamať nás svojimi klebetami, sú takí zlí! Prečo by sme stále mali počúvať, čo hovoria? Už viac nebudeme.“ Niektorí tiež hovorili: „Už viac nebudeme počúvať Imu a jej manžela, budeme počúvať Božie slová!“ Bola som Bohu taká vďačná, keď som počula nováčikov hovoriť takéto veci! Bez ohľadu na to, aký krutý bol satan a aké zlomyseľné pasce a klebety používal, nemali žiadnu moc zastaviť Božie dielo. Potom som pokračovala v šírení evanjelia. Raz, keď som sa šla s jedným nováčikom porozprávať s potenciálnym prijímateľom evanjelia, tento potenciálny prijímateľ si so sebou priviedol sedem alebo osem ďalších, aby si nás vypočuli, a všetci boli veľmi nadšení. Podala som im svedectvo o tom, že Pán Ježiš sa už vrátil, vyjadril mnohé pravdy a v posledných dňoch konal dielo súdu. Potom som im svedčila o tom, ako Boh vykonáva tri etapy diela na spásu ľudstva. Keď si toto všetko vypočuli, všetci boli ochotní skúmať a niektorí povedali, že sú veľmi šťastní, že počuli Božie slová. Povzbudila som ich, aby priviedli aj svojich priateľov a rodinu, aby si vypočuli naše kázne, a všetci bol nadmieru ochotní. Po niekoľkých ďalších dňoch strávených v duchovnom spoločenstve prijala nové Božie dielo ďalšia skupina ľudí. Naďalej sme pokračovali v šírení evanjelia a celkovo šesťdesiatštyri ľudí z dediny nakoniec prijalo Božie dielo posledných dní.

Keď sa pozriem späť na túto skúsenosť so šírením evanjelia, nebolo to jednoduché. Stretli sme sa s mnohými nebezpečnými situáciami, boli sme prenasledovaní a mohli nás zatknúť. Takisto sme boli vystavení ohováraniu a urážkam, ale Boh len využíval satanove vyrušovanie na zdokonalenie mojej viery a umožnil mi spoznať moju skazenosť a nedostatky. Prostredníctvom tejto skúsenosti som získala ešte viac sebavedomia na šírenie evanjelia!