Moje dni kázania na fronte

02. 02. 2024

V januári 2021 sa so mnou dvaja vojaci podelili o evanjelium Všemohúceho Boha. Potom som sa na stretnutiach a z čítania Božích slov dozvedel, že sa Boh v posledných dňoch stal telom, aby zachránil skazené ľudstvo a dozvedel som sa aj o význame Božích vtelení. Nikdy som si nedokázal predstaviť, že sa Boh osobne stane telom, aby sa zjavil a pôsobil medzi ľuďmi. Je to hlboká záhada, ktorá je znakom skutočnej Božej lásky, a je to najväčšia spása pre ľudstvo. Tak ma to dojalo. Nikdy som si nemyslel, že by ma Boh mohol spasiť. Bol som neuveriteľne šťastný a túžil som sa zúčastňovať stretnutí ešte viac. Čítanie Božích slov a duchovné spoločenstvá s bratmi a sestrami ma presvedčili, že hlásanie evanjelia je zodpovednosťou každého a Boh to od nás požaduje. Hlásaním evanjelia podávame svedectvo o Bohu, privádzame ľudí pred Boha, umožňujeme im získať pravdu a Božiu spásu a napĺňame si zoznam dobrých skutkov. Ak by som to nerobil, zanedbával by som svoju povinnosť stvorenej bytosti a nemohol by som jesť a piť Božie slová. Keď som to všetko pochopil, veľmi som sa na šírenie evanjelia tešil. Chcel som spolupracovať aj s Bohom a šíriť evanjelium o kráľovstve väčšiemu počtu ľudí. Potom som začal praktizovať hlásanie evanjelia v každej voľnej chvíli. Neskôr v októbri ma preložili k brigáde, kde pracoval brat menom Nyon, ktorý tiež veril vo Všemohúceho Boha. Spolu sme šírili evanjelium pre našich spolubojovníkov. Raz som pozval na našu kázeň približne 20 ďalších vojakov a s bratom Nyonom sme im podali svedectvo o Všemohúcom Bohu a Jeho diele v posledných dňoch. Prostredníctvom hľadania a skúmania táto dvadsiatka vojakov nakoniec prijala evanjelium. Bol som nadšený a odvtedy som šíril evanjelium s väčšou istotou.

Na front ma preložili počas mjanmarskej občianskej vojny. Videl som fotografie dobitých a zranených civilistov a niektorí vojaci, ktorých zachránili z nepriateľského tábora, nám povedali, že po zajatí museli pre nepriateľské vojská variť a nútili ich aj bojovať. Tých, čo odmietli, strieľali a zabíjali. Počas bojov zničili aj niekoľko civilných domov a museli sa skrývať v džungli. Pri každom boji alebo útoku na územie odnášali zranených do nemocnice. Keď som to všetko videl, pocítil som k nim veľký súcit. Pomyslel som si, že pravdepodobne neverili v Boha a bez viery nevedeli, kto má v rukách osudy ľudí alebo na koho sa môžu spoliehať, aby získali ochranu. Ak by som im mohol hlásať evanjelium a priviesť ich pred Boha, mohli by sa modliť k Bohu a čítať Jeho slová, aby porozumeli pravde a získali Božiu ochranu. Tieto myšlienky ma trochu ťažili na srdci. Chcel som ísť do dediny hlásať evanjelium a priviesť ich pred Boha. Ako člen vojenského personálu som sa na fronte neorientoval veľmi dobre a nevedel som, kde sa skrývajú nepriateľské vojská. Hlásať evanjelium v takýchto podmienkach bolo riskantné. Ak by som narazil na nepriateľské jednotky, mohli by ma zajať alebo zabiť. Naozaj som sa bál. Modlil som sa k Bohu: „Čo mám robiť?“ Potom som si spomenul na Božie slová. „Vieš, že všetky veci v prostredí, ktoré ťa obklopuje, tam sú s Mojím súhlasom, všetky som naplánoval. Dívaj sa jasne a uspokoj Moje srdce v prostredí, ktoré som ti dal. Neboj sa, Všemohúci Boh zástupov bude istotne s tebou. On stojí za vami a On je vaším štítom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 26. kapitola) Uvedomil som si, že som sa bál hlásať evanjelium zo strachu pred zajatím a smrťou, pretože som nemal skutočné porozumenie Božej všemohúcnosti a vládnutia nad všetkým a chýbala mi viera. Pochopil som tiež, že všetky situácie, ktorým som denne čelil, či už vážne alebo všedné, boli riadené Bohom. V Božích rukách bolo aj to, či ma nepriatelia zajmú alebo nie. Nech bola situácia akákoľvek nebezpečná, ak by to Boh nedovolil, nechytili by ma. A aj keby ma jedného dňa nepriatelia naozaj odviedli, to, či prežijem alebo zomriem, by bolo len a len na Bohu. Mal som sa podriadiť situácii, ktorú Boh nastavil. Aj moje premiestnenie na front v sebe nieslo Božiu dobrú vôľu. Civilisti žili v takomto nebezpečnom prostredí a nikto im nemohol šíriť evanjelium. Ešte nepočuli Boží hlas. Možno tam boli ľudia, ktorých chcel Boh spasiť. Musím vykonať Božiu vôľu, hlásať evanjelium a svedčiť o Bohu, aby som ich pomohol priviesť pred Boha. Po tomto uvedomení sa ma už tak nezmocňoval strach. Pripravený spoľahnúť sa na Boha som v takomto prostredí začal hlásať evanjelium.

Ľudia tam hovorili daickým jazykom. Ja som poznal len pár jednoduchých fráz, ako: „Si hladný?“ alebo „Kam ideš?“ Nevedel som im hlásať evanjelium. Zmocňovala sa ma úzkosť. Chcel som hlásať evanjelium, ale neovládal som jazyk, a to som znášal ťažko. Modlil som sa k Bohu: „Bože, túžim hlásať evanjelium, ale neovládam ich jazyk. Prosím, veď ma a otvor mi cestu.“ Jedna sestra sa raz na online stretnutí podelila o úryvok z Božích slov, ktorý mi veľmi pomohol. Všemohúci Boh hovorí: „Boh v rôznych prostrediach zdokonaľuje tých, ktorí Ho skutočne milujú, a všetkých, ktorí hľadajú pravdu. Ľuďom umožňuje, aby prostredníctvom rôznych prostredí alebo skúšok zažili Jeho slová, a tak porozumeli pravde, získali o Ňom pravé poznatky a nakoniec získali pravdu. … Tí, ktorí nekráčajú po svetlej ceste hľadania pravdy, budú naveky žiť v moci satana, vo večnom hriechu a temnote a bez nádeje. Dokážete porozumieť významu týchto slov? (Musím celým svojím srdcom a mysľou hľadať pravdu a vykonávať svoju povinnosť.) Keď ťa stihne povinnosť a táto povinnosť ti je zverená, nerozmýšľaj, ako sa vyhnúť ťažkostiam. Keď je niečo náročné, neodkladaj a neignoruj to. Musíš tomu čeliť zoči-voči. Vždy musíš mať na pamäti, že Boh je s ľuďmi, že keď majú nejaké ťažkosti, stačí, keď sa budú modliť a hľadať pomoc u Neho, a že s Bohom nie je nič ťažké. Musíš v to veriť. Keďže veríš, že Boh je Vládca všetkého, prečo sa stále bojíš, keď ťa niečo postihne, a myslíš si, že sa nemáš na čo spoľahnúť? Dokazuje to, že sa nespoliehaš na Boha. Ak Ho nevnímaš ako svoju oporu a svojho Boha, potom nie je tvojím Bohom. Bez ohľadu na to, akým situáciám čelíš, v skutočnom živote musíš často prichádzať pred Boha, aby si sa modlil a hľadal pravdu. Aj keď každý deň porozumieš pravde a získaš niečo len vo vzťahu k jednej jedinej záležitosti, nebude to premárnený čas!(Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Keď som prečítal ten úryvok, pevne sa mi vrylo do srdca, že Boh je so mnou. Keď čelím ťažkostiam, stačí sa úprimne modliť a spoľahnúť sa na Boha a On ma povedie. Pre Boha nie je nič nemožné, treba len veriť. Hlásanie evanjelia je moja povinnosť. Nemohol som ustúpiť len preto, že som neovládal jazyk. Musel som do toho dať všetko. Keďže som chcel vyhovieť Bohu a šíriť evanjelium, napriek útrapám som sa na Neho musel spoľahnúť a plniť si povinnosť. Oddane som sa chopil tej úlohy a zakaždým, keď som sa vybral hlásať, poprosil som Boha, aby ma viedol. Začal som nadväzovať komunikáciu s dedinčanmi a púšťal som im nahrávky s evanjeliom a svedectvami v daickom jazyku. Nahrávky som s nimi pozorne počúval a keď dohrali, viedol som s ľuďmi duchovné spoločenstvo a snažil sa pridať niečo z nového jazyka. Po dvoch až troch dňoch mojej práce prijalo evanjelium deväť ľudí. Bol som Bohu nesmierne vďačný.

Jeden deň zverejnili nepriateľské jednotky video na WeChat. Videl som, ako mučili našich vojakov v zajatí. Niektorým odsekli ruky, iným nohy a podrezali im hrdlo, zabíjali ich ako prasatá. Dokonca im nožom vyrezávali srdcia. Vyvolalo to vo mne strach. Pomyslel som na to, že na to územie chodím každý večer šíriť evanjelium – nemôže ma nepriateľ chytiť? Ak by ma chytili, čo ak by ma týrali ako ostatných vojakov alebo ma umučili na smrť? Bál som sa znova vyjsť a kázať. Vtedy som si uvedomil, že nie som v správnom stave, preto som sa modlil a zveril svoje srdce Bohu, prosil Ho, aby ma viedol. Neskôr som si prečítal úryvok z Božích slov, ktorý mi dodal dôveru a silu. Božie slová znejú: „Boh koná na ľuďoch dielo zdokonaľovania a oni to nevidia, necítia. Za takýchto okolností je potrebná tvoja viera. Vieru možno od ľudí vyžadovať vtedy, keď niečo nie je vidieť voľným okom, a tvoja viera je potrebná, keď sa nedokážeš vzdať svojich vlastných predstáv. Keď nemáš jasno o Božom diele, vyžaduje sa od teba viera, pevný postoj a svedectvo. Keď Jób dospel do tohto bodu, zjavil sa mu Boh a prehovoril k nemu. To znamená, že len z vnútra tvojej viery budeš môcť vidieť Boha. Keď budeš mať vieru, Boh ťa zdokonalí. Bez viery to Boh nemôže urobiť. Boh ťa obdaruje, nech už máš akúkoľvek nádej. Ak nemáš vieru, nemôže ťa zdokonaliť a ty nedokážeš vidieť Božie konanie a už vôbec nie Jeho všemohúcnosť. Keď budeš mať vieru, že uvidíš Jeho konanie vo svojej praktickej skúsenosti, potom sa ti Boh zjaví, osvieti a povedie ťa zvnútra. Boh to bez takejto viery nedokáže urobiť. Ak si stratil nádej v Boha, ako budeš môcť zakúsiť Jeho dielo? Preto len vtedy, keď budeš mať vieru a nebudeš voči Bohu prechovávať pochybnosti, až vtedy, keď v Neho budeš skutočne veriť bez ohľadu na to, čo robí, On ťa osvieti a osvetlí skrz tvoje skúsenosti. Až vtedy budeš môcť vidieť Jeho konanie. Všetky tieto veci sa dosahujú prostredníctvom viery. Viera prichádza len prostredníctvom zušľachtenia a bez zušľachtenia sa viera nemôže rozvinúť. Na čo sa vzťahuje slovo ‚viera‘? Viera úprimné presvedčenie a úprimné srdce, ktoré by ľudia mali mať vtedy, keď niečo nemôžu vidieť alebo sa niečoho nemôžu dotknúť, keď sa Božie dielo nezhoduje s ľudskými predstavami, keď je mimo ľudského dosahu. To je viera, o ktorej hovorím.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním) Zistil som, že keď čelíme skúškam a ťažkostiam, ak nám chýba viera a aktívne nespolupracujeme, Boh v nás nemá ako pôsobiť a nemôže nás zdokonaliť. Zistil som aj, že čím menej niečo chápeme, tým silnejšia musí byť naša viera a jediný spôsob, ako si vieru vyvinúť, je prejsť skúškami. Šíriť evanjelium počas bojov na fronte a čeliť nebezpečenstvu zajatia nepriateľskými vojskami bolo pre mňa skúškou. Chýbala mi pravda a skutočné porozumenie Božej všemohúcnosti a zvrchovanosti. Neveril som, že Boh vládne nad všetkým, takže som nemal vieru. Pri hlásaní evanjelia v nebezpečných podmienkach som sa začal báť zajatia a umučenia na smrť, a tak som sa neodvážil vyjsť von a kázať. Nemohol som svoje srdce skutočne zveriť Bohu. V skutočnosti však Boh túto situáciu vytvoril, aby mi mohol dať viac pravdy, aby som ju mohol hľadať, uviesť do praxe a rozpoznať Božiu všemohúcnosť, Jeho vládu nad osudom ľudstva a skutočnosť, že môj život a smrť sú v Jeho rukách. Keď som čelil takémuto nebezpečnému prostrediu, musel som to skutočne prežiť a prekonať. Len tak môžem uvidieť Božie skutky a rozvinúť si skutočnú vieru. Keď som porozumel Božej vôli, rozjasnilo sa mi srdce a už som sa tak nebál.

Prečítal som si ďalší úryvok Božích slov, ktorý ma ešte viac motivoval. Všemohúci Boh hovorí: „Boh má plán pre každého jedného zo svojich nasledovateľov. Každý z nich má prostredie na vykonávanie svojej povinnosti, ktoré človeku poskytol Boh, a môže sa tešiť z Jeho milosti a priazne. Majú aj osobitné okolnosti, ktoré Boh pripravuje pre človeka, a musia zakúsiť veľa utrpenia – vôbec to nie je cesta bez prekážok, ako si to človek predstavuje. Okrem toho, ak uznávaš, že si stvorená bytosť, musíš sa pripraviť na to, že budeš trpieť a zaplatíš za vykonávanie svojej zodpovednosti, ktorou je šírenie evanjelia, a za riadne plnenie svojej povinnosti. Táto cena môže mať charakter telesného ochorenia či ťažkostí alebo prenasledovania veľkým červeným drakom, nepochopenia zo strany svetských ľudí, ako aj súžení, ktoré človek zakúša pri šírení evanjelia: zrady, úderov a nadávok, odsúdenia, či dokonca napadnutia davom a vystavenia smrteľnému nebezpečenstvu. Môže sa stať, že počas šírenia evanjelia zomrieš ešte pred dokončením Božieho diela a nedožiješ sa dňa Božej slávy. Na to musíte byť pripravení. Cieľom nie je vystrašiť vás, je to skutočnosť. … Ako zomreli učeníci Pána Ježiša? Niektorých z nich ukameňovali, iných vliekli za koňom, ukrižovali hore nohami alebo ich rozštvrtilo päť koní – postretla ich najrôznejšia smrť. Aký bol dôvod ich smrti? Boli zákonne popravení za svoje zločiny? Nie. Odsúdili ich, zbili, nadávali im a zabili ich, pretože šírili Pánovo evanjelium a ľudia sveta ich odmietli – takto boli umučení. … Lepšie povedané, takto zomreli a odišli ich telá. Bol to spôsob ich odchodu z ľudského sveta, čo však neznamenalo, že ich výsledok bol rovnaký. Bez ohľadu na to, ako zomreli a odišli alebo ako to prebehlo, neznamená to, že Boh tým stanovil konečné výsledky životov týchto stvorených bytostí. To je niečo, čo musíš jasne vidieť. Naopak, to ony použili presne tieto spôsoby na odsúdenie tohto sveta a na to, aby svedčili o Božích skutkoch. Tieto stvorené bytosti použili svoje najcennejšie životy – posledný okamih svojich životov –, aby svedčili o Božích skutkoch, o veľkej Božej moci, a aby oznámili satanovi a svetu, že Božie skutky sú pravé, že Pán Ježiš je Boh, že On je Pán a Božie vtelené telo. Do poslednej chvíle svojho života nikdy nezapreli meno Pána Ježiša. Nebola to forma súdu tohto sveta? Pomocou svojich životov oznámili svetu a potvrdili ľuďom, že Pán Ježiš je Pán, že Pán Ježiš je Kristus, Božie vtelené telo, že vďaka dielu vykúpenia, ktoré vykonal pre celé ľudstvo, môže ľudstvo ďalej žiť – táto skutočnosť je naveky nemenná. Do akej miery si vykonali svoju povinnosť tí, ktorí boli umučení za šírenie evanjelia Pána Ježiša? Bolo to do najväčšej možnej miery? Ako sa táto najväčšia možná miera prejavila? (Obetovali svoje životy.) Správne, zaplatili svojimi životmi. Rodina, bohatstvo a materiálne statky tohto života sú všetko vonkajšie veci. Jediná vec, ktorá súvisí s podstatou človeka, je život. Pre každého živého človeka je život to najhodnotnejšie a najvzácnejšie a títo ľudia vlastne dokázali obetovať to najvzácnejšie, čo mali – život –, aby potvrdili Božiu lásku k ľudstvu a svedčili o nej. Až do dňa svojej smrti nezapreli Božie meno ani Božie dielo a posledné chvíle svojho života využili na to, aby svedčili o tejto skutočnosti – nie je to najvyššia forma svedectva? Toto je najlepší spôsob, ako vykonávať svoju povinnosť. Je to podstata vykonávania vlastnej zodpovednosti. Svojej zodpovednosti sa nezbavili, ani keď sa im satan vyhrážal, zastrašoval ich a napokon ich prinútil zaplatiť svojimi životmi. Toto je splnenie povinnosti v najvyššej možnej miere. Čo tým chcem povedať? Chcem povedať, aby ste o Bohu svedčili a šírili Jeho evanjelium rovnakou metódou? Nemusíš to nevyhnutne urobiť, musíš však porozumieť tomu, že je to tvoja zodpovednosť a že ak to Boh bude od teba potrebovať, mal by si to prijať ako svoju morálnu povinnosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šírenie evanjelia je povinnosť, ku ktorej sú zaviazaní všetci veriaci) Uvedomil som si, že vďaka Jeho vláde a usporiadaniu môžeme Boha nasledovať všetci a že každý z nás dostáva od Boha podmienky, v ktorých si môže plniť svoju povinnosť. Hlásanie evanjelia so sebou prináša rôzne situácie a nebezpečenstvá. Niektorých ponižujú, iných bijú a kričia na nich, niektorých vydajú do moci satana a surovo s nimi zaobchádzajú, niektorí dokonca strácajú svoje životy. Nech je však situácia akákoľvek, som stvorená bytosť a musím si plniť povinnosť za každých okolností. Hlásanie evanjelia je moja životná misia, moja povinnosť. Bez ohľadu na to, aká trpká či ťažká je moja úloha, aj keď za ňu zaplatím životom, musím si splniť svoju povinnosť. Myslel som na učeníkov, ktorí nasledovali Pána Ježiša počas Veku milosti. Aj oni pri šírení Pánovho evanjelia čelili mnohým hrozbám. Niektorých bili a kričali na nich, iných väznili, niektorých ukrižovali a zaživa ich umučili na smrť. Ale napriek tomu sa nesťažovali ani sa nevzdali svojej povinnosti. Nakoniec zostali poslušnými až do smrti a vlastnými životmi podali svedectvo o Božích skutkoch a Božej moci, pričom ponížili diabolského satana. Nezomreli preto, že by urobili niečo zlé, ale aby vydali svedectvo o Božom mene a o tom, že Pánom stvorenia bol Pán Ježiš. Zaplatili vlastnými životmi, aby šírili Božie evanjelium a svedčili o Bohu. To je ten najzmysluplnejší čin. Splnili si záväzok. Takúto stvorenú bytosť Boh schvaľuje a hoci ich telo zahynulo, ich duše sú v Božích rukách a pod Božím usporiadaním. Aj som sa nad sebou trochu zamyslel. Keď číhala smrť, bál som sa a nechcel som vyjsť von a šíriť evanjelium. Stále som myslel na vlastné bezpečie – to, čo som skutočne miloval, bol môj život. Myslel som si, že mám nad svojím osudom kontrolu a že ak nebudem chodiť kázať, vyhnem sa nebezpečenstvu a smrti. Ale teraz chápem, že v bezpečí nebudem práve vtedy, ak nebudem šíriť evanjelium. Poverili ma strážením postavenia, čo je nebezpečná úloha sama osebe, pri ktorej by ma mohli prepadnúť. Navyše, nebezpečné bolo aj vyjsť po vodu alebo na nákup k miestnym. Nepriateľské vojská nás mohli napadnúť kedykoľvek. Svoj život som neovládal sám. Či nás chytí nepriateľ, bolo úplne v Božích rukách. Ak by to nedovolil, nechytili by ma ani keby som išiel kázať. Ak by to Boh dovolil, nepriateľ by ma mohol napadnúť alebo zajať, aj keby som kázať nešiel. Som stvorená bytosť, ktorá sa má podriaďovať Božiemu ovládaniu a usporiadaniu. Nech sa stane čokoľvek, musím naďalej hlásať evanjelium a plniť si povinnosť. Keby som sa vyhýbal šíreniu evanjelia alebo svedectvu o Bohu, ak by som svoju povinnosť ignoroval, stále by som bol telesne nažive, ale pre Boha by som stratil funkciu stvorenej bytosti a môj život by bol bezvýznamný. Nakoniec by ma Boh vyhnal a prišiel by som o spásu. Kázanie na fronte so sebou nieslo veľké riziko, ale ak som chcel rozširovať dosah Božieho evanjelia, nemohol som sa pridŕžať života. Musel som sa vysporiadať s možnosťou smrti a ak by to bolo potrebné, zaplatiť svojím životom, aby som mohol naďalej kázať a plniť svoju povinnosť. Toto je svedectvo a najlepší spôsob, ako si plniť povinnosť. Pochopil som tiež, že som stvorenou bytosťou a nasledovateľom Boha. Nech čelím akejkoľvek nebezpečnej situácii, šírenie evanjelia je moja životná misia a povinnosť, ktorú musím splniť. Nikdy nemôžem prestať šíriť evanjelium. Potom sa ku mne pridali dvaja ďalší bratia, Nicholas a Arthur, a začali sme kázať spolu.

Raz sme sa vybrali do dediny, kde si nás prišlo vypočuť desať ľudí. Viedli sme duchovné spoločenstvo o tom, ako sa chrániť v časoch pohromy a ako pohrôm čoraz viac pribúda, ako práve tu, kde panuje neutíchajúca vojna a voda je sfarbená krvou. Postihla nás aj pandémia… Kto nás pred týmito pohromami zachráni? Zachrániť nás môže len Spasiteľ, jediný pravý Boh, ktorý stvoril nebo, zem a všetko navôkol. Potom sme im pustili nahrávky kázní, ktoré hovorili o tom, prečo sa ľudia rodia, starnú, ochorievajú a umierajú, ako získať Božiu ochranu pri pohromách, ako satan kazí ľudí a ako Boh koná spásu ľudstva. Boli tam aj úryvky slov Všemohúceho Boha. „Toto sú fakty: Predtým, ako existovala Zem, bol archanjel najväčším z nebeských anjelov. Mal moc nad všetkými anjelmi v nebi – túto autoritu mu udelil Boh. S výnimkou Boha to bol najväčší z nebeských anjelov. Neskôr, keď Boh stvoril ľudstvo, archanjel na zemi vykonal ešte väčšiu zradu proti Bohu. Tvrdím, že Boha zradil preto, lebo chcel riadiť ľudstvo a prekonať Božiu autoritu. Bol to archanjel, ktorý pokúšal Evu k hriechu, a to preto, lebo chcel založiť svoje kráľovstvo na zemi a prinútiť ľudí, aby sa obrátili chrbtom k Bohu a namiesto toho poslúchali jeho. Archanjel videl, že ho môže poslúchať tak veľa vecí – anjeli, ako aj ľudia na zemi. O vtáky a zvieratá, stromy, lesy, hory, rieky a všetko na zemi sa starali ľudia, teda Adam a Eva, pričom Adam a Eva poslúchali archanjela. Archanjel preto túžil prekonať Božiu autoritu a zradiť Boha. Potom viedol mnohých anjelov do vzbury proti Bohu, z ktorých sa neskôr stali rôzne druhy nečistých duchov. Nebol vývoj ľudstva až do dnešného dňa spôsobený skazenosťou archanjela? Ľudia sú dnes takí, akí sú, len preto, lebo archanjel zradil Boha a skazil ľudstvo.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si vedieť, ako sa celé ľudstvo vyvíjalo až do súčasnosti)Ľudia musia v prvom rade pochopiť, odkiaľ sa počas celého ich života berie bolesť spojená s pôrodom, starobou, chorobou a smrťou a prečo človek trpí týmito vecami. Existovali, keď bol človek prvýkrát stvorený? Odkiaľ sa táto bolesť vzala? Vznikla po tom, ako človeka pokúšal satan, a po páde človeka, keď ho satan skazil. Bolesť ľudského tela, ťažkosti a prázdnota a všetky žalostné veci v ľudskom svete – to všetko sa objavilo po tom, ako človeka skazil satan. Po tejto skaze začal satan človeka trýzniť a človek preto upadal stále viac, jeho choroby sa zhoršovali, jeho bolesť sa umocňovala a silnel v ňom pocit, že svet je prázdny a biedny, že sa v ňom nedá prežiť a že život v tomto svete je čoraz beznádejnejší. Celú túto bolesť teda spôsobil človeku satan a pád, ktorý bol dôsledkom satanovho skazenia človeka.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Význam Božej ochutnávky pozemského utrpenia)Nastanú všetky druhy pohrôm, jedna po druhej, a všetky národy a miesta zažijú kalamity: nákaza, hladomor, potopa, sucho a zemetrasenia sú všade. Tieto pohromy sa nedejú len na jednom či dvoch miestach a neskončia sa za deň či dva. Naopak, budú sa rozširovať po čoraz väčšom území a budú čoraz vážnejšie. Počas tohto obdobia sa začnú objavovať všetky druhy pohrôm spôsobených hmyzom a všade sa bude vyskytovať fenomén kanibalizmu. To je Môj súd nad všetkými národmi a ľuďmi.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 65. kapitola) Vypočuli si tieto slová a boli nadšení. Niektorí povedali: „Nikdy som nič podobného nepočul. Je to nádherné, veľmi dojímavé.“ Iní povedali: „Ďakujeme, že ste prišli šíriť toto evanjelium a umožnili nám počuť Boží hlas.“ Ďalší zas povedali: „Dúfame, že prídete znova.“ Evanjelium v ten deň prijalo všetkých desať ľudí. Povedal som im, že sa večer vrátime a navrhol im, aby priniesli aj svojich priateľov a príbuzných. V ten večer priniesli viac ako desiatku ďalších ľudí. Po tom, čo si vypočuli nahrávky kázní a Božie slová, všetci prijali evanjelium a sľúbili, že si niekedy večer prídu vypočuť ďalšie. Tak ma to potešilo. Od tej chvíle sme kázali cez deň, keď sme mali čas, a po večeroch sme ich polievali. Po polievaní sme sa tajne vrátili na svoje miesta. Po takmer mesiaci sa všetci pravidelne zúčastňovali a zapájali na stretnutiach. Prinášali aj ďalších, ktorí si prišli vypočuť kázne. Evanjelium prijímalo čoraz viac ľudí. Vidieť tento výsledok ma naozaj veľmi potešilo a dojalo. Za svoju schopnosť hlásať evanjelium na fronte a privádzať civilistov pred Boha vďačím Božiemu vedeniu. Napĺňalo ma pokojom.

Jedného večera som sa vybral do dediny, aby som polial nových veriacich. Na ceste späť som sa stretol s veliteľom jednotky, ktorý sa prechádzal s prístrojom na nočné videnie. Zbadal ma a v presvedčení, že som nepriateľ, ktorý prichádza na útok, zvolal niekoľkých vojakov, aby ma chytili. Vo chvíli, keď boli pripravení strieľať, som rýchlo zvolal. Brat Shawn ma spoznal, inak by začali strieľať. Na druhý deň mi brat Shawn povedal: „Včera sme ťa takmer postrelili. Našťastie som spoznal tvoj hlas.“ Veľmi ma dojalo, keď som to počul, a pomodlil som sa Bohu za Jeho ochranu. Pomyslel som na čosi z Božích slov. „Srdce a duch človeka sú v Božích rukách. V Božích očiach vidno celý život človeka. Bez ohľadu na to, či tomu veríš, alebo nie, všetky veci, či už živé alebo mŕtve, sa budú pretvárať, meniť, obnovovať a miznúť v súlade s Božími myšlienkami. Takto Boh všetko riadi.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka) Pochopil som, že Boh panuje a všetko ovláda. Srdcia a duše ľudí sú v Jeho rukách. Či už ide o život alebo smrť, všetko sa mení podľa Božích myšlienok. To, či žijeme alebo zomrieme, je ovládané a usporiadané Bohom. Aj to, či by ma kolegovia vojaci včera večer postrelili, bolo v Božích rukách. Stretnutie s bratom Shawnom bolo tiež pod Božou zvrchovanosťou. Nestrieľali len preto, že náhodou spoznal môj hlas. Všetko to predurčil Boh. Skutočne som Bohu ďakoval a bol som dojatý. Cítil som Božiu lásku a ochranu a tiež som videl, aké úžasné sú Jeho skutky. Potom sme s tými dvoma bratmi ďalej šírili evanjelium v tej oblasti. S päťdesiatimi siedmimi ľuďmi, z ktorých všetci vstúpili do cirkvi. Skutočne som Bohu vzdával vďaku za Jeho vedenie.

Zhodnotili sme, že sa v tej oblasti naše kázanie ukončilo a premýšľali sme, kam ďalej. Vysvitlo, že práve v ten deň našu jednotku presunuli na iné územie, v ktorej boli dve dediny. Bol som naozaj šťastný, že môžem naďalej šíriť evanjelium v novej oblasti. Áno, bolo to tiež veľmi nebezpečné – nepriateľské jednotky mohli zaútočiť kedykoľvek. Hneď po našom príchode sme objavili mínu. Trochu som sa bál, že sa nepriateľské vojská budú vydávať za civilistov a prepadnú nás sčista-jasna. Ak by nás bolo málo alebo by sme vyšli sami, neozbrojení, a stretli ich, využili by šancu a zabili nás alebo chytili. Ale po mojom zážitku na predchádzajúcom mieste, kde som zažil úžasné Božie skutky, som vedel, že hlásať evanjelium je moja povinnosť. Bez ohľadu na to, čo sa stane, musel som ísť ďalej. Pri tejto myšlienke som sa už necítil taký zviazaný a vždy, keď som mal čas, som chodil šíriť evanjelium. Na územie sme si nosili zbrane, nedovolili sme si byť neopatrní. Začali sme hlásať evanjelium námestníkovi starostu, jeho manželke a matke a prehrávali sme im kázne. Tieto nahrávky hovorili o tom, ako na začiatku Boh stvoril nebo a zem a všetko, ako sa ľudstvo začalo kaziť, o pohromách a vojnách posledných dní a o tom, že sú to znaky Pánovho príchodu. Pán Ježiš sa vrátil v tele, aby zachránil ľudstvo. Je to Kristus posledných dní, Všemohúci Boh. Vyjadruje pravdu, vykonáva súd posledných dní, aby očistil a spasil ľudstvo a aby sme mohli uniknúť zlu a pohromám. Božiu spásu a vstup do nebeského kráľovstva môžeme získať len vtedy, ak predstúpime pred Všemohúceho Boha. Vypočuli si toto svedectvo a všetci sa zhodli, že je krásne. Námestník starostu povedal: „Zapíšem si do zápisníka, čo ste práve povedali, aby som si to mohol neskôr prečítať.“ Odvetil som: „Nerobte si starosti, prídeme aj zajtra. Nepozvete aj ďalších ľudí, aby si nás vypočuli?“ Odpovedal: „To, čo hovoríte, je významné a správne. Som námestník starostu, tak by som mal pozvať dedinčanov, aby si to vypočuli.“ Na druhý deň priviedol na kázeň niekoľko ďalších ľudí. Z týchto dvoch dedín prijalo Božie dielo posledných dní nakoniec 94 ľudí. Bol som veľmi vďačný Bohu, že zariadil, aby som tam išiel a mohol šíriť evanjelium a plniť si povinnosť, ktorá bola Božím povýšením. Cítil som k Bohu obrovskú vďačnosť!

Všetko, čím som si prešiel, mi dalo osobnú skúsenosť toho, že Boh vládne nad osudom ľudí a že naše životy a smrť sú v Jeho rukách. Taktiež mi to dalo praktickejšie porozumenie Božej všemohúcnosti a zvrchovanosti. Predtým, než som šiel na front, som vedel, že byť vojakom je nebezpečné. Modlil som sa a vložil svoj život a smrť do Božích rúk. Ale kým som sa tam dostal, netušil som, aká slabá bola moja viera v Boha. Keď som sa vtedy ocitol v nebezpečnej situácii, zľakol som sa a stratil vieru. Práve Božie slová ma podporovali a viedli, dávali mi vieru a silu. Len vďaka tomu som vytrval a nevzdal sa svojej povinnosti. Veľmi som Bohu vďačil za takýto zážitok. Nech sa v budúcnosti dostanem na akékoľvek nebezpečné miesto, šírenie Božieho evanjelia je moja životná misia. Musím mať vieru v Boha, odovzdať Mu svoje srdce a plniť si povinnosť stvorenej bytosti. Vďaka Všemohúcemu Bohu!

Predchádzajúci: Príbeh Joy

Ak vám Boh pomohol, chceli by ste sa oboznámiť s Jeho slovami, aby ste sa dostali do Jeho blízkosti a tešili sa z Jeho požehnaní?

Súvisiace

Správna voľba

Narodil som sa v odľahlej horskej dedine do niekoľkogeneračnej rodiny roľníkov. Keď som chodil do školy, mama ma často napomínala: „Naša...

Príbeh Joy

Hlavnou postavou dnešného príbehu je žena menom Joy. Je to sestra z Filipín. V minulosti s ľuďmi zaobchádzala vždy na základe citov. Ak bol...

Ako som odčinila svoje klamstvá

Pred tým, než som prijala Božie dielo posledných dní som bola schopná klamať a prejavovať priazeň ľuďom bez rozmýšľania, pretože som...

Pridaj komentár

Spojte sa s nami cez Messenger