Shi Zhen, Čína

V máji 2023 som spolupracovala s Xin Jie, Jiang Yan a Xiao Xin na textových povinnostiach. Sestra Xin Jie bola nová členka, ale pri riešení záležitostí bola úprimná, hľadanie pravdy jej šlo dobre a veci, ktorým nerozumela, či odlišné názory zvykla predniesť na duchovnom spoločenstve. Spočiatku som s ňou dokázala hovoriť v duchovnom spoločenstve s láskou a trpezlivosťou, ale postupom času začala často predkladať názory, ktoré sa líšili od mojich, čo ma privádzalo do rozpakov, takže vnútorne som jej začala odolávať a vylučovať ju.

Raz sme spolu analyzovali jednu kázeň a Xin Jie mala na ňu iný pohľad ako ja. Pomyslela som si: „Keď sme spolu študovali alebo posudzovali kázne, často si predkladala odlišné názory, ale tentoraz ti musím v duchovnom spoločenstve dôkladne opísať svoj pohľad.“ A tak som podrobne vysvetlila svoje hľadisko, no Xin Jie aj tak nesúhlasila. Ostatné dve sestry sa nad tým chvíľu zamýšľali a tiež dospeli k záveru, že argumenty Xin Jie dávajú zmysel. Začali vyvracať môj pohľad, čo ma veľmi zahanbilo. Napadlo mi: „Svoju povinnosť konám dlhšie než ty, chápem toho viac a som aj vedúca tímu; bolo by hrozne ponižujúce, keby som nevedela pochopiť veci lepšie ako nováčik! Iba Xin Jie mi tu spôsobuje problémy. Takto to nejde. Musím nájsť spôsob, ako presvedčiť ostatné sestry a získať ich na svoju stranu.“ No bez ohľadu na to, ako som o tejto záležitosti hovorila v duchovnom spoločenstve, sestry aj tak nesúhlasili s mojím hľadiskom. Odmietala som to nechať tak a pomyslela som si: „Xin Jie nikdy nesúhlasí s mojimi názormi. To skutočne podkopáva môj obraz vedúcej tímu. Takto to nemôže pokračovať. Musím ďalej hľadať príslušné princípy, aby sestry uznali, že moje hľadisko je správne, a aby som si zachovala tvár.“ No sestry ani po dlhom duchovnom spoločenstve stále nesúhlasili s mojím pohľadom. Nakoniec Xin Jie navrhla, aby sme požiadali o radu supervízorku, a musela som to vzdať. Supervízorka neskôr povedala, že hľadisko Xin Jie je viac v zhode s princípmi. Po tomto výsledku som sa cítila ešte horšie a pomyslela som si: „To je hrozné. Hľadisko Xin Jie prijali nielen sestry v tíme, ale súhlasí s ním aj naša supervízorka. Stala som sa len formálnou vedúcou tímu a som v tomto tíme úplne zbytočná.“ Moja mienka o Xin Jie sa zhoršila, a keď sa vyskytli problémy v práci, snažila som sa komunikovať len s ostatnými dvoma sestrami a prestala som sa rozprávať s Xin Jie.

O niekoľko dní nám Xin Jie dala na posúdenie komunikačný list, ktorý napísala. List Xin Jie bol celkovo dosť dobrý a aj dve sestry, s ktorými som spolupracovala, ho schválili. Napadlo mi: „Takto to nepôjde, musím ho podrobne preskúmať a poukázať na tvoje nedostatky, aby tieto dve sestry videli, že nie si až taká úžasná.“ Pri kontrolovaní listu som bola zvlášť dôkladná a zaznamenávala som každý problém, ktorý som našla, búchajúc do klávesnice, akoby som si vybíjala svoju nespokojnosť. Pravdou bolo, že list Xin Jie skutočne vykazoval zlepšenie, a hoci v ňom boli menšie nedostatky, bolo to normálne a ja som s ňou mala trpezlivo hovoriť v duchovnom spoločenstve o tom, ako ho upraviť a vylepšiť. V snahe zachrániť si hrdosť som však cielene hľadala chyby v maličkostiach a povedala som jej príkrym tónom: „Táto časť nie je napísaná vhodne, tamtá nebola zosúladená s princípmi, táto časť nesvedčí o Bohu, ale o tebe. Mala by si to celé prepracovať podľa princípov.“ Keď som to povedala, Xin Jie sklonila hlavu a odmlčala sa. Atmosféra v štúdiu bola zrazu veľmi dusivá. Po chvíli som videla, že Xin Jie stále nezačala upravovať list a napadlo mi: „Prečo si ešte nezačala s úpravou? Neprijímaš moje návrhy, či čo? Tak to teda nie! Musím ti to povedať a ponížiť ťa pred všetkými!“ A tak som Xin Jie panovačným tónom prikázala: „Uprav to do dnešného večera a pošli to supervízorke. Prestaň sa flákať!“ Xin Jie pripadala úprava dosť náročná, nevedela, ako ďalej postupovať, a mala pocit, že ju obmedzujem. Neodvážila sa prehovoriť o svojich ťažkostiach a vyzerala naozaj skľúčene. Až keď si s Xin Jie pohovorila v duchovnom spoločenstve Jiang Yan, dokončila úpravu listu a ten sa mohol odoslať.

Jedného dňa som zrazu dostala list od Xin Jie. Otvorila som ho a zistila, že Xin Jie poukazuje na moje správanie v tom čase. Rozobrala prirodzenosť mojich činov na základe úryvku, v ktorom Boh odhaľuje antikristov, ktorí napádajú a vylučujú iných. V duchu som sa neustále snažila obhajovať a jednoducho som to nedokázala prijať. Uvedomila som si, že môj stav je nesprávny a že by som mala začať prijatím a poslušnosťou. Tak som sa modlila k Bohu: „Bože, keďže Xin Jie poukázala na moje problémy, určite vo mne existujú, ale ja si ich stále neuvedomujem. Prosím, osvieť ma a veď ma, aby som rozoznala svoju skazenú povahu.“

Pri hľadaní som narazila na jeden úryvok z Božích slov: „Aké sú ďalšie prejavy útočenia na ľudí a ich vylučovania? (Znevažovanie druhých.) Znevažovanie druhých je jedným zo spôsobov, ako sa to prejavuje; bez ohľadu na to, akú dobrú prácu odvedieš, antikristi ťa budú aj tak znevažovať alebo odsudzovať, až kým nebudeš negatívny a slabý a nedokážeš stáť. Potom budú šťastní a dosiahnu svoj cieľ. Je odsudzovanie súčasťou toho, čo znamená znevažovať iných? (Áno.) Ako antikristi odsudzujú ľudí? Z komára robia somára. Napríklad si urobil niečo, čo nebol problém, ale oni chcú okolo toho urobiť veľký rozruch, aby ťa napadli, a tak vymýšľajú najrôznejšie spôsoby, ako na teba hodiť špinu a odsúdiť ťa tak, že z komára robia somára, aby si ostatní, ktorí počúvajú, mysleli, že to, čo antikristi hovoria, dáva zmysel a že si urobil niečo zlé. Týmto antikristi dosiahli svoj cieľ. Je ním odsúdenie, napadnutie a vylúčenie odporcov. Čo to znamená vylučovať? Znamená to, že vo svojom srdci vedia, že to, čo si urobil, bolo správne, ale závidia ti a nenávidia ťa, zámerne sa snažia na teba útočiť, a preto hovoria, že to, čo si urobil, bolo nesprávne. Potom použijú svoje vlastné názory a omyly, aby ťa argumentačne premohli, budú hovoriť presvedčivo, aby každý, kto počúva, mal pocit, že to, čo hovoria, je správne a dobre povedané; potom ich všetci títo ľudia budú schvaľovať a budú stáť na ich strane proti tebe. Antikristi to využívajú na to, aby na teba útočili, aby ťa urobili negatívnym a slabým. Týmto dosiahli svoj cieľ útočiť na odporcov a vylúčiť ich. Vylúčenie odporcov sa niekedy môže diať formou debaty tvárou v tvár alebo niekedy tým, že niekoho odsúdia, vyburcujú, ohovárajú a vymýšľajú si o ňom veci za jeho chrbtom. … Antikrist verí, že najlepšie je odporcu si podriadiť, ale ak sa nedá podriadiť, potom antikrist robí všetko pre to, aby ho izoloval a potom vylúčil. Ak sa nedá vylúčiť, antikrist pokračuje v jeho izolácii a nakoniec ho dostane na kolená a prinúti ho prosiť o milosť. Antikrist pritiahne a využije niektoré sily na útok proti ľuďom, ktorí sa usilujú o pravdu alebo ktorých názory nie sú v zhode s jeho vlastnými. Antikrist rozbíja cirkev a rozdeľuje ju na frakcie a nakoniec je cirkev rozdelená na dve alebo tri kliky – jednu, ktorá ho počúva, druhú, ktorá ho nepočúva, a tretiu, ktorá je neutrálna. Pod jeho ‚brilantným‘ vedením ho počúva čoraz viac ľudí a čoraz menej ho nepočúva. Viac ľudí pred ním kapituluje a tí, ktorí majú iný názor ako antikrist, sa dostávajú do izolácie a neodvážia sa ozvať. Čoraz menej ľudí ho dokáže rozoznať alebo mu oponovať a týmto spôsobom antikrist postupne získava kontrolu nad väčšinou ľudí v cirkvi a získava pozíciu autority. To je cieľ, o ktorý sa antikrist usiluje. Pri styku s ľuďmi, ktorí majú iný názor ako on, prejavuje antikrist nulovú toleranciu. Myslí si: ‚Aj keď máš iný názor, musíš sa podriadiť môjmu vedeniu, pretože ja mám teraz posledné slovo. Si pod moju úroveň. Ak si drak, musíš sa zvinúť; ak si tiger, musíš ležať na bruchu; bez ohľadu na to, aké máš schopnosti, pokiaľ som tu ja, môžeš zabudnúť na získavanie výhody alebo vyvolávanie problémov!‘ To je cieľ, o ktorý sa antikrist snaží – jednostranne ovládať cirkev a ovládať Boží vyvolený národ.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Druhý bod: Útočia na odporcov a vylučujú ich) Boh odhaľuje, že aby antikristi mohli prevziať moc, presadiť si svoje v skupine a dosiahnuť svoj cieľ ovládania druhých, používajú všemožné metódy a prostriedky, aby napádali a vylučovali tých, ktorí s nimi nesúhlasia alebo ohrozujú ich postavenie. Uvažovala som nad svojím správaním vo svetle Božích slov. Keď som pôsobila ako vedúca tímu, sestry v mojom okolí väčšinou súhlasili s mojimi názormi a moja túžba po postavení bola naplnená. Keď však prišla Xin Jie, občas ponúkla iné návrhy a ja som mala pocit, že moja pozícia pred skupinou slabne. Cítila som sa preto nešťastná a vyvolalo to vo mne potrebu vylučovať Xin Jie. Keď sestry počas nášho štúdia a diskusií neprijali moje názory, aby som si zachovala tvár a prinútila Xin Jie uznať moje názory ako správne, hľadala som si informácie v zákulisí a opakovane som hovorila v duchovnom spoločenstve so sestrami, aby som ich presvedčila. Keď so mnou Xin Jie nesúhlasila, môj postoj k nej bol chladný, a keď sa vyskytli problémy v práci, namiesto duchovného spoločenstva s ňou som ju radšej izolovala a obmedzovala. Aby som si vybudovala prestíž, pri posudzovaní listu Xin Jie som namiesto toho, aby som jej ho s láskou pomohla vylepšiť a opraviť nájdené chyby, zámerne poukazovala na jej nedostatky, kritizovala ju a znevažovala. Stala sa preto negatívnou a mala pocit, že jej list sa nedá upraviť. Napriek tomu som však neprestala, tlačila som na ňu, aby list rýchlo upravila, pod zámienkou, že nemôžeme zdržiavať pokrok, a zámerne som jej robila ťažkosti. Nebolo toto moje správanie napádaním a vylučovaním odporcov tak, ako to odhalil Boh? Keď bratia a sestry spolupracujú vo svojich povinnostiach, nie je to ako v sekulárnom svete, kde tí s postavením a mocou diktujú všetko. V Božom dome má moc pravda a o odlišných názoroch možno spoločne hovoriť v duchovnom spoločenstve s cieľom hľadať princípy. Mali by sme nasledovať toho, kto má pravdu a je v súlade princípmi, a všetko uskutočňovať podľa Božích slov a pravdy-princípov. Ja som však mala o sebe privysokú mienku a vždy som chcela, aby sa ostatní podriadili mojej vôli. Keď ma niekto nepočúval, hľadala som spôsoby, ako si ho podriadiť. Neváhala som ani vtedy, keď to znamenalo, že brzdím prácu a obmedzujem sestru. Keď som premýšľala o tom, že len antikristi a zlí ľudia môžu páchať zlé skutky, ako je napádanie a vylučovanie ľudí, nemohla som uveriť, že aj ja som bola schopná urobiť také veci. Uvedomila som si, že moje problémy sú naozaj vážne, a tak som sa modlila k Bohu, aby ma osvietil, aby som rozpoznala svoje problémy.

Neskôr som si prečítala dva úryvky z Božích slov: „Čo je hlavným cieľom antikrista, keď napadne a vylúči odporcu? Snaží sa vytvoriť v cirkvi situáciu, v ktorej by sa neozývali hlasy odporujúce jeho vlastným, v ktorej sú jeho moc, jeho vedúce postavenie a jeho slová absolútne. Každý musí na neho brať ohľad, a aj keď má iný názor, nesmie ho vyjadriť, ale nechať ho dusiť vo svojom srdci. Každý, kto sa odváži s antikristom otvorene nesúhlasiť, sa stáva jeho nepriateľom a antikrist vymyslí akýkoľvek spôsob, ako mu sťažiť život, a nevie sa dočkať, až ho nechá zmiznúť. To je jeden zo spôsobov, ako antikristi napádajú a vylučujú odporcu, aby si upevnili svoje postavenie a ochránili svoju moc. Myslia si: ‚Je v poriadku, že máš iné názory, ale nemôžeš chodiť a hovoriť o nich, ako sa ti zachce, a už vôbec nie ohrozovať moju moc a postavenie. Ak chceš niečo povedať, môžeš mi to povedať v súkromí. Ak to povieš pred všetkými a spôsobíš, že stratím tvár, koleduješ si o problémy a budem sa o teba musieť postarať!‘ Čo je to za povahu? Antikristi nedovoľujú druhým slobodne hovoriť. Ak majú nejaký názor – či už na antikrista, alebo na čokoľvek iné –, nemôžu ho predniesť len tak náhodne; musia brať ohľad na antikristovu tvár. V opačnom prípade ich antikrist označí za nepriateľov, napadne ich a vylúči. Čo je to za prirodzenosť? Je to prirodzenosť antikrista. A prečo to robí? Nedovoľuje, aby v cirkvi zazneli alternatívne hlasy, nedovoľuje v cirkvi žiadnych odporcov, nedovoľuje Božím vyvoleným, aby otvorene hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde a rozlišovali ľudí. Najviac sa bojí toho, že ľudia ho odhalia a rozoznajú; neustále sa snaží upevniť si moc a postavenie, ktoré má v srdci ľudí a ktoré sa podľa neho nesmie nikdy otriasť. Nikdy by nemohol tolerovať nič, čo ohrozuje alebo ovplyvňuje jeho pýchu, povesť alebo postavenie a hodnotu ako vodcu. Nie je to prejav zlomyseľnej prirodzenosti antikristov? Keďže nie sú spokojní s mocou, ktorú už majú, upevňujú a zabezpečujú si ju a hľadajú večnú nadvládu. Chcú ovládať nielen správanie druhých, ale aj ich srdce. Tieto metódy, ktoré antikristi používajú, sú celkom na ochranu ich moci a postavenia a sú úplne výsledkom ich túžby udržať si moc.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Druhý bod: Útočia na odporcov a vylučujú ich) „Aký je pôvod metód, prejavov, motívov konania a zdrojov konania pri napádaní a vylučovaní odporcov antikristov? (Satan.) Aby sme boli konkrétni, pochádzajú z ľudských ambícií a túžob a zo satanovej prirodzenosti. Čo je potom cieľom antikrista? Jeho cieľom je uchopiť moc, ovládať ľudské srdcia a užívať si výhody svojho postavenia. To je to, čo z človeka robí skutočného antikrista. Ako si antikrist z pohľadu týchto dvoch položiek – získania ľudských sŕdc a napadnutia a vylúčenia odporcov – vysvetľuje význam slova ‚vodca‘ a úlohu, ktorú vodca zohráva? Verí, že vodca je niekto, kto má moc a postavenie, že má moc rozkazovať, priťahovať, zavádzať, ohrozovať a ovládať ľudí, ktorých vedie. Takto chápe slovo ‚vodca‘. Keď je teda v úlohe vodcu, uplatňuje tieto taktiky vo svojej práci a takto koná svoje povinnosti. Čo potom vlastne robí, keď koná svoje povinnosti? S istotou možno povedať, že pácha zlé skutky, a aby sme boli presní, zakladá si svoje vlastné nezávislé kráľovstvo, súperí s Bohom o vyvolený národ, o srdcia ľudí a o postavenie. Chce nahradiť Božie miesto v srdciach ľudí, aby ho ľudia uctievali.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Druhý bod: Útočia na odporcov a vylučujú ich) Boh odhaľuje, že tí, ktorí majú prirodzenosť antikrista, považujú postavenie za svoj život, a na ochranu svojho postavenia a moci sú schopní konať ľahkovážne, používajúc akékoľvek potrebné prostriedky, aby súperili s Bohom o ľudí a prinútili ľudí, aby ich nasledovali a poslúchali. Keď som sa nad tým zamyslela, uvedomila som si, že si tiež veľmi cením povesť a postavenie, a odkedy som sa stala vedúcou tímu, vždy chcem mať v tíme posledné slovo a upriamiť pozornosť všetkých na mňa. Ak konanie niekoho iného zasahovalo do môjho postavenia, používala som triky, aby som ho trápila, a prestala som až vtedy, keď sa mi ľudia podriadili. Žila som podľa satanských filozofií ako „vodca môže byť len jeden“, „nech sa darí tým, čo sa mi podriaďujú, a nech zahynú tí, čo mi odporujú“ a „len Ja som zvrchovaný pán celého vesmíru“, pričom som si tieto myšlienky osvojila ako princípy prežitia. Uvažovala som o tom, ako som spolupracovala s jednou sestrou pri konaní našich povinností. Nesúhlasila s mojimi názormi a neriadila sa mojimi pokynmi. Reagovala som tak, že som jej dala poriadne zabrať, v dôsledku čoho mala pocit, že ju obmedzujem, a nebola ochotná konať povinnosti spolu so mnou. Teraz, keď som spolupracovala s Xin Jie a niekoľkými ďalšími, zostávala som sebestredná a nedovolila som ostatným, aby mali iné návrhy. Keď so mnou Xin Jie nesúhlasila, cítila som sa zahanbená, a preto som ju nútila prijať moje názory, aby som ochránila svoje postavenie a obraz, čo viedlo k dlhodobým patovým situáciám pri diskusii o problémoch. No ja som nielenže nad sebou neuvažovala, ešte som aj hľadala príležitosti, ako zaútočiť a pomstiť sa, a zámerne som Xin Jie veci sťažovala, aby som ju ponížila. To Xin Jie veľmi ublížilo. Skutočne som nemala žiadnu ľudskú prirodzenosť! To, že som mohla konať povinnosť vedúcej tímu, bolo Božím povýšením. Božím úmyslom bolo, aby som všetkých viedla k spoločnému hľadaniu pravdy-princípov, k harmonickej spolupráci a dobrému konaniu našich povinností a k pokroku vo vstupe do života aj v technických oblastiach. Nie aby som vystupovala ako autorita a obmedzovala druhých. To, že konám povinnosti dlho, neznamenalo, že rozumiem pravde alebo že mám realitu. V skutočnosti som veci nevidela komplexne a moje duchovné spoločenstvo a porozumenie neboli vždy správne. Mala som viac počúvať návrhy ostatných a nasledovať toho, koho duchovného spoločenstvo bolo v súlade s pravdou. Každý má inú kvalitu a porozumenie, a preto sa pohľady na veci líšia, takže prirodzene vznikajú rôzne pohľady na vec a ja by som nemala vylučovať a odmietať odlišné názory, aby som chránila svoje postavenie, ale skôr spolu s ostatnými hľadať pravdu-princípy. Ja som však za pravdu-princípy považovala svoje názory a porozumenie, nútila som ostatných, aby ich prijali a podriadili sa, a napádala a vylučovala som tých, ktorí nepočúvali. Tieto moje zlé skutky boli priestupkami pred Bohom! Spomenula som si na mnohých antikristov vypudených z Božieho domu, ktorí na ochranu svojho postavenia potláčali a vylučovali tých, ktorí ich dokázali rozlíšiť, čím spôsobovali nekontrolovaný chaos v práci cirkvi a vážne narušenia a vyrušenia. Potom som sa pozrela na seba a uvedomila som si, že tiež napádam a vylučujem sestru s odlišnými názormi, aby som chránila svoje postavenie vedúcej tímu. Neustále som hľadala chyby, aby som jej strpčila život a izolovala ju. Moje správanie bolo presne ako u antikrista! Bola som skutočne zlomyseľná! Ak by som sa nekajala, môj výsledok by bol rovnaký ako u antikristov a Boh by ma nakoniec vyradil a potrestal! Keď som si to uvedomila, preľakla som sa a chcela som činiť pokánie.

Potom som hľadala cestu, ako spolupracovať s ostatnými, a prečítala som si niekoľko Božích slov: „Harmonická spolupráca zahŕňa mnoho vecí. Jednou z týchto mnohých vecí je aspoň umožniť ostatným vyjadriť sa a predniesť odlišné návrhy. Ak si skutočne rozumný, bez ohľadu na to, akú prácu robíš, musíš sa najprv naučiť hľadať pravdu-princípy a mal by si sa tiež iniciatívne snažiť získať názory iných. Pokiaľ budeš brať každý návrh vážne a potom budeš riešiť problémy s jedným srdcom a mysľou, v podstate dosiahneš harmonickú spoluprácu. Takto sa pri plnení svojej povinnosti stretneš s oveľa menšími ťažkosťami. Bez ohľadu na to, aké problémy sa objavia, bude ľahké ich vyriešiť a poradiť si s nimi. To je účinok harmonickej spolupráce. Niekedy sa vyskytnú spory o nepodstatné veci, ale pokiaľ negatívne neovplyvnia dielo, nebudú predstavovať problém. V kľúčových záležitostiach a dôležitých veciach týkajúcich sa diela cirkvi však musíš dosiahnuť zhodu názorov a hľadať pravdu, aby si ich vyriešil. Ak si ako vodca alebo pracovník vždy myslíš, že si nad ostatnými, vyžívaš sa vo svojej povinnosti, akoby to bola vládna funkcia, vždy sa oddávaš výhodám svojho postavenia, vždy si robíš vlastné plány, vždy uvažuješ o vlastnej sláve, zisku a postavení a tešíš sa z nich, vždy konáš na vlastnú päsť a vždy sa snažíš získať vyššie postavenie, riadiť a ovládať viac ľudí a rozširovať rozsah svojej moci, je to problém. Je veľmi nebezpečné považovať dôležitú povinnosť za príležitosť užívať si svoje postavenie, akoby si bol vládnym činiteľom. Ak sa vždy správaš takto, nechceš spolupracovať s inými, nechceš svoju moc oslabiť a podeliť sa o ňu s niekým iným, nechceš, aby ťa niekto iný predbehol a aby ti ukradol svetlá reflektorov, a chceš si len užívať moc sám, potom si antikrist. Ak však často hľadáš pravdu, praktizuješ vzdorovanie svojmu telu, svojim pohnútkam a myšlienkam a dokážeš aktívne spolupracovať s inými, otvoriť svoje srdce, aby si sa poradil a hľadal s inými, pozorne počúvaš nápady a návrhy iných a prijímaš rady, ktoré sú správne a v súlade s pravdou, bez ohľadu na to, od koho pochádzajú, potom praktizuješ múdrym a správnym spôsobom a dokážeš sa vyhnúť tomu, aby si sa vydal nesprávnou cestou, čo je pre teba ochranou.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) „Keď dvaja ľudia spolupracujú pri vykonávaní povinnosti, niekedy sa dostanú do sporu v otázke princípu. Budú mať odlišné názory a dospejú k odlišným stanoviskám. Čo sa dá v takom prípade robiť? Je to problém, ktorý sa vyskytuje často? Je to normálny jav. Myseľ, kvalita, náhľady, vek a skúsenosti každého človeka sú rozdielne a nie je možné, aby dvaja ľudia mali presne rovnaké myšlienky a názory, a preto je veľmi bežný jav, že dvaja ľudia môžu dospieť k rozdielnym názorom a stanoviskám. Nemôže to byť bežnejší úkaz. Nie je to nič, pre čo by sa mal robiť rozruch. Rozhodujúcou otázkou je, ako pri vzniku takéhoto problému spolupracovať a hľadať jednotu pred Bohom a jednomyseľnosť v názoroch a stanoviskách. Aká je cesta k zjednoteniu názorov a stanovísk? Znamená to hľadať príslušný aspekt pravdy-princípov, nekonať podľa svojich vlastných alebo cudzích úmyslov, ale hľadať Božie úmysly. To je cesta k harmonickej spolupráci. Len keď budete hľadať Božie úmysly a princípy, ktoré Boh vyžaduje, budete schopní dosiahnuť jednotu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. O harmonickej spolupráci) Božie slová mi ukázali cestu praktizovania na spoluprácu s ostatnými v mojej povinnosti. Keď niekto nesúhlasí s mojimi názormi, musím odložiť svoje postavenie a pozíciu bokom a netrvať na sebe, ale hľadať s ostatnými príslušné princípy a praktizovať podľa Božích požiadaviek. Keďže každý z nás má inú kvalitu a skúsenosti a každý človek chápe rovnakú záležitosť inak, Boh to zariadil tak, že spolupracujeme, aby sme sa navzájom dopĺňali a vynahradili si svoje silné a slabé stránky. Uvažovala som o chvíli, keď Xin Jie navrhla iný pohľad. Keby som dokázala odložiť svoje postavenie vedúcej tímu bokom a prijala jej návrhy s hľadajúcim srdcom, neprišlo by k zdržaniu pokroku práce. Bola to všetko moja vina, pretože som prikladala príliš veľký význam svojmu postaveniu a neustále som si chránila postavenie a obraz, a tieto veci brzdili prácu. Neskôr som sa Xin Jie ospravedlnila a odhalila som svoje zlé skutky, no na moje prekvapenie Xin Jie ku mne necítila nevraživosť za to, ako som jej ublížila, a dokázali sme spolu opäť normálne komunikovať. Pri spoločnom štúdiu technických záležitostí a debatovaní o problémoch som sa zameriavala aj na počúvanie hľadísk sestier. Niekedy, keď sestry nesúhlasili s mojimi názormi, som sa cítila trochu dotknutá, ale dokázala som sa modliť k Bohu a vzdorovať sama sebe a hľadať a zvažovať pohľady ostatných. Uvedomila som si, že každý má svoje vlastné chápanie a dokáže vyjadriť určité svetlo, a že môžem ťažiť z duchovného spoločenstva druhých.

Neskôr, keď som vyberala kázne a zdalo sa mi, že jedna má problémy, odložila som ju bokom, ale Xin Jie pri svojom hodnotení uviedla iný pohľad. Keď som bola konfrontovaná s jej návrhom, cítila som určité odolávanie a napadlo mi: „Ak budem súhlasiť s názorom Xin Jie, nebude to vyzerať, že som horšia než ona? Čo by si o mne pomysleli ostatné sestry?“ Pri tejto myšlienke som sa so Xin Jie chvíľu dohadovala v snahe prinútiť ju, aby prijala môj názor. Uvedomila som si, že môj stav je nesprávny a že sa pokúšam chrániť svoju pýchu a prinútiť Xin Jie, aby ma počúvala, a tak som sa v duchu modlila: „Bože, mám problém prijať odlišné návrhy Xin Jie. Prosím, ochráň moje srdce a pomôž mi naučiť sa vzdať sa samej seba, hľadať v tom princípy, začať prijatím a podriadením sa, keď narazím na odlišné názory, a naučiť sa zapierať samu seba. Ak je môj názor nevhodný, som ochotná prijať návrhy iných.“ Potom sme čerpali z príslušných princípov, kázeň sme spoločne posúdili a zistili sme, že problémy, ktoré som spomenula, nie sú podstatné a že kázeň je celkovo v poriadku. Hoci moja pýcha bola trochu dotknutá, cítila som sa celkom šťastná, pretože keby nebolo návrhov Xin Jie, prehliadla by som dobrú kázeň. Počúvanie návrhov iných mi nielen pomáha zabrániť v páchaní zla, ale tiež mi umožňuje nájsť svoje nedostatky, čo je niečo, čo vynahrádza moje chyby.

Vďaka tejto skúsenosti som pochopila, že ak nebudem kráčať správnou cestou a usilovať sa vo svojej povinnosti o pravdu, ale budem sa len pokúšať chrániť svoje postavenie, som náchylná kedykoľvek spáchať zlo a odolávať Bohu, čím si vyslúžim znechutenie ľudí a Božie zavrhnutie, čo ma zavedie na cestu, z ktorej niet návratu. Len ak sa naučím vzdať pýchy a postavenia, odložiť svoje názory bokom, hľadať pravdu-princípy a spolupracovať s ostatnými, môžem získať ďalšie nečakané prínosy. Skutočne som zažila, aké prínosy pramenia z prijatia odlišných návrhov a robenia vecí podľa princípov. Bohu vďaka!