V auguste 2023 sme s bratom Zhangom Hangom dohliadali ako partneri na prácu niekoľkých cirkví na evanjeliu. Keď sa na začiatku vyskytli v práci problémy, iniciatívne som s ním o veciach diskutoval a konzultoval ich. Zhang Hang mal vo svojich povinnostiach zmysel pre bremeno a chodil za mnou, aby sme diskutovali o problémoch a odchýlkach v našej práci. Navrhoval aj cesty a riešenia na ich odstránenie a ja som dokázal jeho návrhy prijať a osvojiť si ich. Neskôr som si všimol, že mu chýbajú zručnosti pri riešení problémov a písaní korešpondencie. Pomyslel som si: „Zhang Hang je vo svojej povinnosti nový a je normálne, že mu chýbajú zručnosti. Musím s jeho nedostatkami zaobchádzať správne a pomôcť mu častejším duchovným spoločenstvom.“ Pomáhal som mu opravovať a zlepšovať jeho listy a často som ho povzbudzoval.

Po nejakom čase som však videl, že má pri písaní korešpondencie stále nejaké problémy, a podvedome som sa naňho začal pozerať zvrchu a pohŕdať ním. Vedenie navyše mnohé moje riešenia problémov a odpovede na listy zväčša akceptovalo, problémy a odchýlky v práci na evanjeliu sa postupne zlepšovali a v našej práci sa objavili určité pozitívne výsledky. V dôsledku toho som žil v stave sebaobdivu a veril som, že mám určité pracovné schopnosti. Postupne som sa prestal sústreďovať na to, aby som vo svojich povinnostiach žiadal Zhanga Hanga o návrhy alebo ich hľadal. Myslel som si, že keď ho o ne požiadam, nezískam žiadnu dobrú radu a nakoniec si aj tak veci urobím po svojom. Potom som mu začal nariaďovať, ako riešiť rôzne problémy a ako vybavovať rôzne listy, a pohŕdavo som ho kritizoval s tým, že sa na problémy pozerá príliš obmedzene a ponúka len povrchné riešenia. Časom som ho začal do istej miery obmedzovať. Spomínam si, že som ho raz požiadal, aby napísal list, a podelil som sa s ním o svoj myšlienkový proces o tom, ako ho napísať. Potom som zistil, že ho nenapísal podľa mojich predstáv, a nahneval som sa. Pomyslel som si: „Už som ti povedal, ako tento problém vyriešiť, a myšlienky a plány, ktoré som navrhol, sa praktizovaním ukázali ako účinné. To, čo si napísal, tento problém vôbec nerieši!“ Tak som sa ho obviňujúcim tónom opýtal: „Prečo si to nenapísal tak, ako som povedal? Spôsob, akým si to napísal, neodstraňuje podstatu problému a nevyrieši ho.“ Zhang Hang odpovedal: „Chcel som to napísať podľa tvojho spôsobu myslenia. Skúšal som to niekoľkokrát a nedokázal som to napísať dobre, tak som to napísal podľa svojho chápania.“ Chcel som ho ďalej kritizovať, ale zrazu som si uvedomil, že hovorím s horúcou hlavou, a tak som prestal. Inokedy mi Zhang Hang odovzdal korešpondenciu, ktorú napísal. Všimol som si v nej niekoľko problémov a ani som si to neuvedomil a opäť som voči nemu pocítil pohŕdanie. Vyčítavým tónom som mu povedal: „Pozri, pozeráš sa na tento problém príliš obmedzene! V tejto časti sa zas tvoje duchovné spoločenstvo nedostalo k podstate a problém nevyrieši!“ Zhang Hang po týchto mojich slovách sklonil hlavu a nepovedal ani slovo. Keď som videl jeho utrápený výraz, premkol ma bodavý pocit viny: „Ako som mohol byť voči nemu taký pohŕdavý a kritický? Nabudúce sa už takto nemôžem správať.“ Keď však nastali podobné situácie, stále som sa nevedel ubrániť tomu, aby som sa naňho nepozeral zvrchu. Zhang Hang začal byť nakoniec vo svojich povinnostiach dosť pasívny a vždy, keď sa stretol s ťažkosťami alebo problémami, najprv sa ma opýtal, ako ich vyriešiť. Dokonca sám seba vymedzil s tým, že má slabú kvalitu a že sa nehodí na túto povinnosť a chcel odstúpiť. Keď som ho videl v takomto stave, uvedomil som si, že som to bol ja, kto ho obmedzoval a ubližoval mu, a vtedy som hľadal pravdu, aby som nad sebou uvažoval.

Počas jednej zo svojich pobožností som natrafil na dva úryvky z Božích slov: „Vidím veľa ľudí, ktorým to stúpne do hlavy, keď vo svojej povinnosti prejavia nejaký talent. Keď prejavia nejaké schopnosti, myslia si, že sú veľmi pôsobiví, a potom z týchto schopností žijú a neposúvajú sa ďalej. Nepočúvajú druhých bez ohľadu na to, čo hovoria, a myslia si, že tieto malé veci, ktoré majú, sú pravda a že sú nad všetkými. Čo je to za povahu? Je to arogantná povaha. Príliš im chýba rozum. Dokáže človek dobre vykonávať svoju povinnosť, keď má arogantnú povahu? Dokáže sa podriadiť Bohu a nasledovať Ho až do samého konca? To je ešte ťažšie.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Základom zmeny vlastnej povahy je jej poznanie) „Najlepšie by bolo, keby ste sa väčšmi snažili spoznať pravdu o sebe samých. Prečo ste nenašli priazeň u Boha? Prečo sa Mu hnusí vaša povaha? Prečo neznáša vašu reč? Len čo preukážete trochu vernosti, ihneď začnete ospevovať sami seba a požadujete odmenu za svoje malé zásluhy; len čo preukážete trochu podriadenosti, začnete sa na iných pozerať zvrchu a po splnení nejakej drobnej úlohy začínate Bohom pohŕdať. … Je na vašich slovách alebo činoch niečo chvályhodné? Všetci, ktorí si plnia svoje povinnosti, aj tí, ktorí si ich neplnia; tí, ktorí vedú, aj tí, ktorí nasledujú; tí, ktorí prijímajú Boha, aj tí, ktorí Ho neprijímajú; tí, ktorí prinášajú dary, a tí, ktorí ich neprinášajú; tí, ktorí kážu, aj tí, ktorí prijímajú slovo, a tak ďalej: všetci títo ľudia chvália samých seba. Nezdá sa vám to smiešne? Aj keď dobre viete, že veríte v Boha, napriek tomu s Ním nemôžete byť v súlade. Aj keď dobre viete, že ste celkom bez zásluh, aj tak sa stále vystatujete. Nezdá sa vám, že sa váš rozum otupil natoľko, že ste sa prestali ovládať?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí nie sú v súlade s Kristom, sú určite nepriateľmi Boha) Božie slová odhalili môj presný stav. Myslel som si, že hlboko chápem problémy a korešpondenciu píšem jasne a vedenie mi to často potvrdzovalo, v dôsledku čoho som mal o sebe vysokú mienku. Keď som teda v listoch Zhanga Hanga videl množstvo problémov, pociťoval som voči nemu hlboké opovrhnutie. Keď nenapísal korešpondenciu podľa môjho štýlu myslenia, nepýtal som sa na dôvod, ale namiesto toho som ho len kritizoval a karhal a trval som na tom, aby to napísal podľa mňa. Keďže som ho neustále kritizoval a karhal, začal som ho obmedzovať, bál sa vyjadriť svoje názory a bol vo svojich povinnostiach pasívny. Dokonca sám seba vymedzil s tým, že na konanie tejto povinnosti nemá kvalitu. Pravda bola taká, že Zhang Hang kázal evanjelium už mnoho rokov a mal určité skúsenosti s následnou prácou a usmerňovaním, ale pretože som ho obmedzoval, nevyužíval svoje existujúce silné stránky. Videl som, že moja arogancia ma úplne pripravila o rozum a že som ostatných len obmedzoval a škodil im. Akým spôsobom som konal svoju povinnosť? Bolo to jednoznačne zlé konanie! Spomenul som si, že keď som pred pár rokmi konal svoje povinnosti ako cirkevný vodca a videl som, že moja práca prináša nejaké výsledky, pozeral som sa na svojich spolupracovníkov zvrchu a vždy som mal pocit, že mám lepšiu kvalitu a že moje názory sú tie najsprávnejšie. Mal som pocit, že či už ide o výber alebo používanie ľudí, organizovanie práce alebo vybavovanie záležitostí, každý by mal počúvať len mňa. Nikomu som nedovolil predkladať odlišné názory a ak niekto vzniesol námietku, jednoducho som jeho názory zamietol a niekedy som ho z pozície autority pokarhal a skritizoval. V dôsledku toho sa všetci cítili byť mnou obmedzovaní. Pre svoju aroganciu, samospravodlivosť a svojvôľu som vážne narúšal a vyrušoval cirkevnú prácu. Videl som, že som sa opäť vrátil k svojim zlozvykom, a začal som byť trochu negatívny. Premýšľal som: „Túto povinnosť už nemôžem ďalej konať. Ak budem takto pokračovať, budem naďalej žiť podľa svojej arogantnej povahy. To nielenže ublíži Zhangovi Hangovi, ale aj naruší a vyruší prácu.“ Utápal som sa v negativite a nepochopení a stal som sa vo svojich povinnostiach trochu pasívnym.

Neskôr som si uvedomil, že môj stav je nesprávny, a tak som vedome hľadal Boží úmysel. Spomenul som si na jeden úryvok z Božích slov: „Prečo Boh ovláda všetky tieto veci? Nie je to preto, aby ťa odhalil takého, aký si, alebo aby ťa zjavil a vyradil; tvoje zjavenie nie je konečným cieľom. Cieľom je zdokonaliť a spasiť ťa. Ako ťa Boh zdokonaľuje? A ako ťa spasí? Začína tým, že ťa upozorní na tvoju vlastnú skazenú povahu a že ťa oboznámi s tvojou prirodzenosťou-podstatou, s tvojimi nedostatkami a s tým, čo ti chýba. Iba poznaním týchto vecí a ich jasným pochopením sa môžeš usilovať o pravdu a postupne odvrhnúť svoju skazenú povahu. Takto ti Boh poskytuje príležitosť. Je to Božie milosrdenstvo. Musíš vedieť, ako sa chopiť tejto príležitosti. Nemal by si Bohu oponovať, bojovať s Ním ani Ho zle chápať. Najmä keď čelíš ľuďom, udalostiam a veciam, ktoré Boh okolo teba usporadúva, nemaj neustále pocit, že veci nie sú také, aké by si ich chcel mať; netúž stále po tom, aby si im unikol, ani sa stále nesťažuj na Boha a necháp Ho zle. Ak neustále robíš tieto veci, potom nezažívaš Božie dielo, a to ti veľmi sťaží vstup do pravdy-reality.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ak má človek získať pravdu, musí sa učiť od ľudí, z udalostí a vecí v blízkom okolí) Vďaka Božím slovám som pochopil, že keď Boh zjavuje ľudí, nie je to preto, aby ich vyradil, ale aby ich spasil a mohli tak spoznať svoju skazenú povahu, usilovať sa o pravdu a dosiahnuť premenu povahy. Videl som, aké žalostne nízke je moje duchovné postavenie, a že keď som bol zjavený, aktívne som nehľadal pravdu, aby som sa zaoberal svojou skazenou povahou, ale namiesto toho som sa stal negatívnym a utiekol som. Takto sa nespráva človek, ktorý sa usiluje o pravdu! Tak som sa modlil k Bohu: „Bože, satan ma hlboko skazil. Keď moja práca začne prinášať výsledky, považujem sa za nadradeného, stávam sa arogantným a namysleným, opovrhujem bratom, ktorý je mojím spoločníkom, kritizujem ho, obmedzujem a škodím mu. Bože, nechcem žiť podľa svojej arogantnej povahy. Prosím, zachráň ma a pomôž mi skutočne pochopiť moju arogantnú a namyslenú prirodzenosť, aby som sa mohol nenávidieť a usilovať sa o zmenu povahy.“

Potom som si prečítal úryvok z Božích slov, ktorý sa priamo venoval môjmu stavu. Všemohúci Boh hovorí: „Arogancia je koreňom ľudskej skazenej povahy. Čím sú ľudia arogantnejší, tým viac sú nerozumní, a čím viac sú nerozumní, tým sú náchylnejší odporovať Bohu. Aký vážny je tento problém? Ľudia s arogantnou povahou považujú všetkých ostatných pod svoju úroveň, ale najhoršie zo všetkého je, že sa dokonca vyvyšujú aj nad Boha a nemajú bohabojné srdcia. Aj keď sa môže zdať, že ľudia veria v Boha a nasledujú Ho, vôbec s Ním nezaobchádzajú ako s Bohom. Stále majú pocit, že vlastnia pravdu a majú o sebe veľmi vysokú mienku. To je podstata a koreň arogantnej povahy, ktorá pochádza od satana. Problém arogancie sa preto musí vyriešiť. Mať pocit, že sme lepší než ostatní – to je banálna záležitosť. Rozhodujúce je, že arogantná povaha človeku bráni podriadiť sa Bohu, Jeho zvrchovanosti a Jeho opatreniam; takýto človek má vždy sklon súťažiť s Bohom o moc a ovládať ostatných. Takýto druh človeka nemá ani trochu bohabojné srdce, ani nehovoriac o milovaní Boha či podriadení sa Bohu. Ľudia, ktorí sú arogantní a namyslení, najmä tí, ktorí sú takí arogantní, ako keby prišli o rozum, sa vo svojej viere v Boha nedokážu Bohu podriadiť, a dokonca vyzdvihujú sami seba a svedčia sami o sebe. Takíto ľudia najviac odporujú Bohu a vôbec nemajú bohabojné srdcia. Ak chcú mať bohabojné srdcia, najskôr musia odstrániť svoju arogantnú povahu. Čím dôslednejšie ju odstrániš, tým bohabojnejšie srdce budeš mať. Až potom sa Mu môžeš podriadiť, dosiahnuť pravdu a spoznať Ho. Len tí, ktorí získajú pravdu, sú pravými ľuďmi.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Odhalenie Božích slov mi pomohlo pochopiť, že keď ľudia žijú podľa svojej arogantnej prirodzenosti bez toho, aby zažili Boží súd a napomínanie, ich povaha sa nezmení a v každom okamihu budú páchať zlo a odolávať Bohu. Vari som sa nesprával takto? Dokázal som vyriešiť niektoré problémy a moje zručnosti v písaní boli o niečo lepšie ako u ostatných, takže som sa považoval za nadradeného a neustále som sa na Zhanga Hanga pozeral zvrchu. Či už išlo o riešenie problémov, alebo diskusiu o práci, málokedy som vyhľadával jeho názor a aj keď som to urobil, bola to len formalita. Vždy som sa správal nadradene a dával som mu príkazy. Keď som videl, že Zhang Hang sa pri písaní listov neriadi mojím štýlom myslenia, namiesto toho, aby som zvážil, čo chce zo svojho pohľadu vyjadriť, alebo aby som premýšľal o tom, či je v tom, čo napísal, niečo, čo stojí za to použiť, alebo ako doplniť a zlepšiť to, čo napísal, aby dosiahol lepšie výsledky, som jednoducho jeho myšlienky úplne odmietol, kritizoval ho a karhal a nútil ho napísať list tak, ako som mu povedal. Svoje vlastné názory som považoval za normu a nedovolil som, aby mal Zhang Hang svoje vlastné názory. V dôsledku toho som ho obmedzoval a pri písaní listov začal byť príliš opatrný, dokonca začal sám seba vymedzovať s tým, že mu chýba kvalita, a chcel odstúpiť. V skutočnosti boli jeho myšlienkové procesy pri písaní listov niekedy správne, ale v duchovnom spoločenstve hovoril o veciach len čiastočne. Mal som vychádzať z toho, čo napísal, a zlepšiť to, ale namiesto toho som jeho nápady úplne odmietol a prinútil ho, aby dodržiaval moje pokyny. Vari som so svojimi myšlienkami nezaobchádzal tak, akoby boli pravdou? Videl som, aká hlboko arogantná bola moja prirodzenosť. Žil som podľa satanských jedov „len ja som zvrchovaný pán“ a „iba ja som veľký“. Či už išlo o Zhanga Hanga, alebo bratov a sestry, ktorí boli mojimi partnermi v minulosti, len som ich obmedzoval a ubližoval im, čo tiež narúšalo a vyrušovalo prácu cirkvi. Teraz som videl, aký som arogantný a namyslený a že vôbec nemám srdce, ktoré by sa bálo Boha alebo sa Mu podriaďovalo. Kráčal som po ceste Božieho nepriateľa. Spomenul som si na Pavla vo Veku milosti. Mal isté nadanie a talent pri kázaní evanjelia, získal konvertitov, založil mnoho cirkví a napísal mnoho listov. Bral to ako kapitál a na všetkých sa pozeral zvrchu. Dokonca hovoril, že nie je menej než ktorýkoľvek apoštol, a často sa vyvyšoval, zatiaľ čo ostatných apoštolov znevažoval. Stal sa takým arogantným, že otvorene svedčil o tom, že preňho žiť je Kristus. To urazilo Božiu povahu a Boh ho preklial a potrestal. Či som sa nesprával rovnako ako Pavol? Toto uvedomenie ma vydesilo. Ak by som sa nekajal a neusiloval o zmenu v povahe, môj výsledok by bol rovnaký ako Pavlov a Boh by ma zavrhol a vyradil.

Neskôr som sa otvoril Zhangovi Hangovi o svojom stave a ospravedlnil sa mu a on sa tiež otvoril o svojom stave. Odvtedy som ho trpezlivo usmerňoval, ako sa má pozerať na problémy a písať listy, a niekedy, keď sa mu nedarilo dobre písať, pomáhal som mu vylepšovať jeho koncepty. Pri takomto praktizovaní som sa cítil v srdci pokojnejší a uvoľnenejší. Pri ďalšom uvažovaní som si uvedomil, že ďalším dôvodom mojej arogancie bolo to, že som svoje dary a talent považoval za kapitál. Čítal som, že Božie slová hovoria: „Keď Boh stvoril človeka, dal rôznym typom ľudí odlišné danosti. Niektorí ľudia sú dobrí v literatúre, niektorí v medicíne, niektorí v štúdiu, niektorí vo vedeckom výskume atď. Danosti ľudí sú dané Bohom a nie sú dôvodom na chválu. Bez ohľadu na to, aké má človek danosti, neznamená to, že rozumie pravde, a už vôbec to neznamená, že má pravdu-realitu. Ľudia majú určité danosti, a ak veria v Boha, mali by tieto danosti používať na konanie svojich povinností. To je pre Boha prijateľné. Chváliť sa určitou danosťou alebo chcieť ju používať na uzatváranie obchodov s Bohom – tomu príliš chýba rozum. Boh nemá v obľube takýchto ľudí. Niektorí ľudia ovládajú určitú zručnosť, a tak, keď prídu do Božieho domu, majú pocit, že sú o triedu lepší ako ostatní, chcú si užívať zvláštne zaobchádzanie a majú pocit, že majú teplé miestečko na celý život. Túto zručnosť považujú za akýsi kapitál – aká arogancia! Ako by si teda mal vnímať tieto dary a danosti? Ak sú tieto veci užitočné v Božom dome, potom sú to len nástroje na plnenie tvojej povinnosti. Nemajú nič spoločné s pravdou.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Tretia časť)) Z Božích slov som pochopil, že je jedno, aké máme talenty, či už sme dobrí v speve, tanci, písaní alebo v kázaní evanjelia, všetky tieto dary a talenty nám dal Boh. Boh nám ich dáva, aby sme ich mohli používať na dobré konanie svojich povinností. Ja mám napríklad určité zručnosti v písaní a svoje silné stránky som mal využiť, aby som pomohol svojim partnerským bratom a sestrám dobre konať cirkevnú prácu. Ja som však tieto dary a talent od Boha používal ako kapitál. Nielenže som obdivoval sám seba, ale tiež som neustále pohŕdal Zhangom Hangom, obmedzoval ho a nútil, aby vyhovel mojim predstavám. Moja povaha bola čoraz arogantnejšia a úplne mi chýbali ľudská prirodzenosť a rozum. V tomto momente som si uvedomil, že dary a talent sú len nástroje, ktoré človeku pomáhajú dobre konať svoju povinnosť. Mať dary a talent neznamená, že človek chápe pravdu alebo že dosiahol premenu povahy, a len tým, že má dary, no neusiluje sa o pravdu, nemôže dobre konať svoje povinnosti a bude stále páchať zlo a odolávať Bohu. S darmi a talentom od Boha som zaobchádzal ako s kapitálom a považoval som ich za svoje vlastné zručnosti a schopnosti, pričom som vôbec nepoznal svoju identitu ani postavenie. Bol som skutočne nehanebný a znechutil som Boha!

Neskôr prišli chvíle, keď sme zistili nejaké problémy a odchýlky v práci na polievaní a museli sme napísať list, aby sme prostredníctvom duchovného spoločenstva poskytli riešenia. Po duchovnom spoločenstve so Zhangom Hangom som ho požiadal, aby najprv napísal koncept listu. Keď list dopísal a ukázal mi ho, všimol som si, že v ňom ešte stále chýbajú niektoré detaily, a začal som ním opäť pohŕdať. V tej chvíli som si uvedomil, že opäť zjavujem arogantnú povahu. Spomenul som si na úryvok z Božích slov: „Myslíte si, že je niekto dokonalý? Bez ohľadu na to, akí sú ľudia silní alebo akí sú schopní a talentovaní, stále nie sú dokonalí. Ľudia si to musia uvedomiť, je to totiž fakt. Tento postoj by mali zaujať, aby správne pristupovali k vlastným prednostiam a silným stránkam či nedostatkom; to je rozumnosť, ktorú by ľudia mali mať. S takouto rozumnosťou dokážeš správne zaobchádzať s vlastnými silnými a slabými stránkami, ako aj so silnými a slabými stránkami iných, a to ti umožní harmonicky s nimi spolupracovať. Ak si pochopil tento aspekt pravdy a dokážeš vstúpiť do tohto aspektu pravdy-reality, potom môžeš harmonicky vychádzať so svojimi bratmi a sestrami, pričom môžeš čerpať z ich silných stránok, aby si vyvážil všetky svoje slabiny. Takto bez ohľadu na to, akú povinnosť vykonávaš alebo čo robíš, budeš sa v tom stále zlepšovať a získaš Božie požehnanie.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová mi pomohli pochopiť, že na dosiahnutie harmonickej spolupráce s ostatnými musím správne pristupovať k silným a slabým stránkam každého človeka. Keď vidím ich nedostatky a slabé stránky, nemal by som nimi pohŕdať ani ich znevažovať, ale skôr umožniť, aby sa naše silné stránky navzájom dopĺňali. Takto môžeme dosiahnuť dobré výsledky vo svojich povinnostiach. Boh dal každému človeku inú kvalitu a talent. Zhang Hang nebol dobrý v písaní korešpondencie, preto som sa musel jeho nedostatkami náležite zaoberať a nemohol som porovnávať svoje silné stránky s jeho slabinami. Pravdou bolo, že Zhang Hang mal svoje silné stránky. Bol mnoho rokov zodpovedný za prácu na evanjeliu a polievaní, nazbieral veľa skúseností a vo svojej práci dosahoval výsledky. Napriek tomu všetkému však nebol arogantný ani samospravodlivý a v otázkach, do ktorých úplne nevidel, ma stále žiadal o pomoc. Aj keď som ho upozornil na problémy v jeho práci, dokázal ich prijať. To boli silné stránky, ktoré som ja nemal, a ktoré by som sa mal od neho učiť. Keď som si to uvedomil, dokázal som správne vnímať jeho slabé stránky a nedostatky. Potom som list prepracoval a vylepšil. Keď som ho odoslal, mal som naozaj dobrý pocit z toho, že namiesto toho, aby som žil podľa svojej arogantnej povahy, som sám sebe vzdoroval, pretože to napĺňa moje srdce pokojom a radosťou a tiež to neobmedzuje ostatných ani im to neubližuje. Všetky tieto zmeny, ktoré som dosiahol, boli výsledkom Božích slov, ktoré ma viedli. Bohu vďaka!