Skúsenosť mjanmarskej kresťanky v pekle po smrti

02. 02. 2024

Ako dieťa som sa zaujímala o kresťanstvo, ale keďže som pochádzala z budhistickej rodiny, kresťankou som sa nestala. Vtedy som o pekle počula, ale veľmi som naň neverila.

V apríli 2022 ma kamarátka pozvala na online stretnutie, kde som po prvýkrát čítala slová Všemohúceho Boha. Mala som pocit, že Jeho slovami sa nebeský Stvoriteľ prihovára ľudstvu. Potom som si na internete prečítala mnoho slov Všemohúceho Boha. Zistila som, že Všemohúci Boh je jediným pravým Bohom, a že Boh zostúpil na zem, aby spasil ľudstvo. Ale keďže mi rodina stála v ceste a ja som lipla na svetských veciach, nechodila som na stretnutia pravidelne a dokonca som na malú chvíľu i opustila skupinu.

Potom som 3. februára 2023 o pol desiatej ráno bola po stretnutí unavená, tak som si išla ľahnúť. Neskôr mi môj mladší brat povedal, že ma rodina z toho spánku napriek všetkej snahe nevedela zobudiť, tak ma rýchlo odviezli do nemocnice na pohotovosť. Doktor ma vyšetril a povedal, že som prestala dýchať, a vydal úmrtný list. Moja rodina nemala na výber a vzala ma domov. Oznámili to našim príbuzným a susedom a začali pripravovať pohreb, ktorý sa mal uskutočniť o tri dni neskôr.

Netušila som, čo sa vtedy u nás doma dialo. Vedela som len, že som odišla na iný svet. Mala som na sebe biele rúcho a kráčala sama po tmavom, zadymenom chodníku. Nevidela som oblohu a ani pred seba. Išla som dolu kopcom po hrboľatej, skalnatej a kľukatej ceste plnej jám. Okolo seba som spozorovala rôzne druhy zvláštnych rastlín porastené tŕním, ktoré som nikdy predtým nevidela. Všade navôkol som počula volanie zvierat… Kráčala som bosá po chodníku, ktorý mi odieral nohy. Celé telo mi horelo a bola som trochu zadýchaná. Kráčala som a kráčala, keď vtom som narazila na démona v čiernom. Bol čierny od hlavy až po päty – nevidela som mu do tváre ani na nohy. Povedal: „Poď so mnou!“ Mal naozaj hrozivý hlas. So strachom v hlase som prehovorila: „Kam ma to berieš? Nikdy som… nejdem tam. Chcem ísť domov.“ Chcela som utiecť. Vtom prišli štyria alebo piati démoni v modro-čiernych plášťoch, chytili ma a povedali: „Si mŕtva – nemôžeš sa vrátiť. Počas svojho života si spáchala veľa hriechov a musíš za ne pykať.“

Potom ma odviedli pred veľkú bránu, ktorú strážilo niekoľko démonov. Boli vysokí, mali veľké oči a uši a niektorým z úst vystupovali ostré zuby, v dôsledku čoho pôsobili hrôzostrašne. Držali zbrane a boli od pása hore nahí, mali na sebe náhrdelníky z kostí a na tele im viseli lebky mŕtvych. Boli pokrytí jazvami. Hneď ako strážcovia otvorili bránu, začali sa z nej ozývať strápené výkriky. Všade navôkol zneli zvuky zápasu so strašnou bolesťou. Bolo tam horúco, až to pálilo. Veľmi som sa bála a spýtala sa démonov: „Čoho som sa dopustila? Ja tu nemám byť.“ Jeden po druhom mi ukázali všetky hriechy, ktorých som sa v živote dopustila, na presný deň, hodinu, ba až na presnú sekundu, keď som ich spáchala. Dokonca aj klamstvo, ktorému som neprikladala žiadnu váhu, tam bolo dokonale jasne zaznamenané. Tu je niekoľko príkladov. Piateho septembra 2022 mi zavolali bratia a sestry a pozvali ma na stretnutie, ale kvôli tlaku od rodiny som sa necítila dobre a nešla som. Desiateho septembra 2022 som vynechala stretnutie a neprijímala telefonáty od bratov a sestier. Nechcela som sa stretnúť. Piateho októbra 2022 som sa prestala zúčastňovať stretnutí a prerušila kontakt s ostatnými členmi cirkvi. Šiesteho októbra 2022 som sa odvrátila od Boha v prospech svetských trendov a zábavy. Ostala som v šoku. Keď som uvidela, koľko hriechov som napáchala, dostala som skutočne strach.

Potom ma démon v čiernom zaviedol niekde, kde bola drevená tabuľa s nápisom, že tu sú trestaní tí, ktorí podvádzajú, odsudzujú alebo sa rúhajú Bohu. Tam som videla najhoršie tresty. Prvým typom trestu bolo, že trestaným z úst vyliezali chrobáky a prehrýzali sa im spod kože tak, že ich celých rozožierali – bolo to naozaj desivé. Druhým typom trestu bolo, že nahých trestancov zaviedli jedného po druhom na dlhú dosku, kde bolo možné potrestať až desiatich naraz. S rukami zviazanými za chrbtom si mali pokľaknúť a bradu položiť na dosku. Okolo krku mali povrazy a keď ich potiahli, ich jazyky sa vysunuli von. Oproti doske im odporný démon s rohmi na hlave prepichol jazyky hákmi potom nimi silno šklbol; niektorým natiahol jazyk na dvojnásobok jeho dĺžky. Potom ich démon klincom dlhým ako pero pribil na dosku, pod ktorou horel oheň. Ten démon im okrem toho neustále lial na jazyky vriacu, žeravú vodu. Túto vodu pripomínajúcu oheň naberali z neďalekej nádrže a nepretržite ňou zásobovali všetkých démonov. Keď ju vyliali na niekoho jazyk, ten bol v okamihu úplne spálený. Niektorým dokonca vypadli oči z jamôk. Potom démoni vyliali ohnivú vodu na celé ich telá, ktorá ich celkom rozleptala. Trestanci kričali od bolesti až kým nepomreli. Bolo to hrôzostrašné. Niektorí to ani nezvládli a zomreli skôr, ale ak museli ešte pykať za ďalšie hriechy, oživili ich a trestali ďalej. Ak nezomreli ani po treste, začali im z tela vyliezať chrobáky a zožierať ich. Potom ich opäť oživili a potrestali iným spôsobom.

Tretím typom trestu bolo hodenie do nádrže s ohnivou vodou. Videla som obrovský okrúhly železný tanier s pripevnenými štyrmi lanami. Len za pár sekúnd prišlo z iného miesta trestu sto alebo dvesto ľudí a objavili sa na tanieri. Nahí si kľakli na žeravý tanier a laná pokryté tŕním im automaticky zviazali ruky a hornú časť tela. Títo ľudia boli rôznych náboženstiev a etnicít. Niektorí neverili v Boha, zatiaľ čo iní boli kresťania alebo budhisti. Trestali ich, pretože neprijali nové Božie dielo, rúhali sa Bohu a súdili Ho. Hoci niektorí z nich prijali nové Božie dielo, ich viera bola povrchná a klamlivá voči Bohu. Aj takýto typ človeka Boh potrestal. Všetci volali na bohov svojej viery. Niektorí volali najprv jedného boha a potom zas druhého. Bol to zhluk hlasov a nepočula som ich zreteľne. Bolo však jedno, ako volali; nedostali žiadnu odpoveď. Potom týchto ľudí odviedli k veľkej nádrži, v ktorej vrela ohnivá voda. Ich laná sa uvoľnili, železný tanier sa naklonil a všetci spadli dnu. Varili sa a smažili, a kým horeli, kričali v neznesiteľných mukách. Niektorí boli na okraji a zo všetkých síl sa snažili z nádrže vyliezť, ale znovu do nej spadli. Netrvalo dlho a nárek ustúpil. Všetci boli mŕtvi a plávali na hladine nádrže plnej ohnivej vody. Keď boli všetci mŕtvi, vylovila ich veľká sieť a opäť ožili, aby mohli prejsť na ďalší trest.

Vtom ma vzali niekam inam. Tu sa zas rôznymi spôsobmi trestalo za urážky rodičov, starších alebo učiteľov. Niektorí tu boli nahí, s krkom, rukami a nohami spútanými ostrými reťazami. Bičovali ich do takej miery, že z nich stekala krv a mäso. Bránili sa a kričali od bolesti. Démoni z pekla im odsekávali ruky a nohy sekerami a špeciálnym kladivom ich drvili na prach. Počas trestu sa ich pýtali: „Rozmýšlali ste vtedy, že by ste ten hriech nespáchali?“ Ľutovali to, ale nikto ich už pred umučením na smrť nemohol zachrániť. Potom ich znovu oživili a dostali ďalší trest. Niektorých pochovali zaživa. Zem sa hýbala a vírila a v pôde horelo. Trestancov pomaly vťahovala zem, až kým neboli zakopaní a nezomreli.

Potom ma odviedli na miesto, kde trestali cudzoložníkov. Utekali o život. Niektorých zastrelili šípy a iní boli dobodaní na smrť. Niektorých naháňali a roztrhali zvieratá. V konečnom dôsledku sa nikomu nepodarilo ujsť a každého jedného stihla smrť. Tí, ktorí zomreli, sa potom vracali, aby podstúpili ďalší trest.

Videla som ďalšie miesto, kde trestali podvodníkov a ľudí, ktorí voči druhým prechovávali zlé úmysly, využívali ľudí, závideli im alebo boli vypočítaví. Bol tam visutý most s drevenými doskami a po oboch stranách mal povrazy s ostrými hrotmi. Keď sa ich pridŕžali, krvácali im ruky, ale ak sa ich pustili, spadli dole rovno do jazera ohňa. A ak nespadli, museli prejsť mlynčekom na mäso a byť rozomletí, a napokon aj tak skončili v jazere ohňa.

Niektorí ľudia sa priveľmi starali o svoj vzhľad, márnili čas na pekné šaty, ale vôbec neverili v Boha a dokonca Ho súdili a rúhali sa Mu. Ich tváre kúsok po kúsku rozožieral hmyz. Okrem nich tam boli aj ľudia trestaní za preklínanie iných, krádeže a podobné priestupky. Podľa hriechov, ktoré spáchali, boli ľudia opakovane trestaní jedným spôsobom, kým neprešli na iný druh trestu. Tento pohľad ma naplnil strachom a celé telo sa mi triaslo. Podstúpiť takýto trest by bolo príšerné! Svoje hriechy som ľutovala, ale nevedela som, koho mám prosiť o milosť, kto by ma vedel zachrániť. Vtedy som ako omámená odrecitovala nejaké sutry, ale nedostala som odpoveď a môj strach ani trochu neustúpil. Zrazu som si spomenula, že som verila v jediného pravého Boha – Všemohúceho Boha. Spomenula som si na niečo, čo povedal Všemohúci Boh. „Nech vo svojom skutočnom živote čelíte akýmkoľvek ťažkostiam, musíte prísť pred Boha. Prvá vec, ktorú by ste mali urobiť, je pokľaknúť v modlitbe. To je najdôležitejšie.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vo viere v Boha je najdôležitejšie získať pravdu) Vedela som, že Boh vládne nad všetkým a to, čo som zažívala, sa deje s Božím dovolením, takže by som sa mala obrátiť na Neho. Spomenula som si na rôzne svoje hriechy. Správala som sa voči Bohu povrchne a odbíjala Ho. Praktizovala som vieru a zúčastňovala sa stretnutí, keď som sa cítila dobre, ale keď nie, vynechala som ich. Bola som kresťanka, ale nemala som pravú vieru v Boha. Bola som k Nemu povrchná a klamala som Ho. Radšej som dni trávila zábavou, než aby som venovala nejaký čas chváleniu Boha. Keď som na to všetko pomyslela, bola som plná ľútosti a v srdci som sa modlila k Bohu: „Všemohúci Bože, spáchala som mnoho hriechov. Bola som voči Tebe nevšímavá a ľahostajná, oddávala sa radosti z hriechov a neplnila si dobre svoju povinnosť. Teraz sa veľmi bojím a som plná ľútosti. Nechcem sem prísť a byť za tieto hriechy potrestaná. Som pripravená sa Ti kajať – prosím, dovoľ mi to spraviť. Chcem sa podriadiť Tvojmu usporiadaniu a robiť všetko podľa Tvojej vôle.“ Dookola som sa modlila a spovedala, kajala sa Bohu za každý jeden hriech, ktorý som spáchala. Postupne som sa upokojila a aj strach ma trochu prešiel. Neskôr som mala pocit, že niekto volá moje meno. Vtom som uvidela lúč svetla, z ktorého zaznel hlas a povedal mi: „Dani, už si sa kajala? Spáchala si veľa hriechov. Musíš sa spoľahnúť na Boha a prestať páchať tieto hriechy – nemôžeš čakať na trest, aby si to oľutovala. Vry si Božie slová do srdca a usiluj sa o poznanie pravdy. Tvoje porozumenie a všetko, čo uvádzaš do praxe, musí byť správne. Toto je tvoja posledná šanca. Ďalšiu spásu už znova nedostaneš. Kým si nažive, tvrdo pracuj, aby si dobre vykonávala svoju povinnosť a dostala sa do Božieho kráľovstva. Neopakuj svoje hriechy a chyby a nerob veci, ktoré by si neskôr ľutovala. Keďže si ešte nesplnila svoju povinnosť, neumrieš. Pôjdeš zachrániť tých, ktorí upadajú do nešťastia.“

Tento hlas nepatril nikomu, koho som poznala. Zdalo sa, že hovorí zvukom vetra. Neznel úplne jasne, ale počula som ho. Hoci to boli rázne slová, povzbudili ma a upokojili. Boli teplé a dodali mi pocit bezpečia. Pocítila som šťastie, aké som predtým nepoznala. Vedela som, že Boh ma zachraňuje, dáva mi druhú šancu na život. Po tomto hlase som postupne precitla.

Po prebudení som sa triasla, stále som cítila veľký strach. Bolo mi hrozne a skutočne som ľutovala, že som spáchala toľko hriechov. Vedela som, že týmto ma Boh chcel varovať. Všetko, čo povedal, bola pravda. Musela som Mu uveriť a počúvať Ho. Nemohla som Ho už viac odbíjať a brať na ľahkú váhu. Boh mi dával príležitosť, ktorú som už nemohla znovu premeškať. Povedala som svojmu mladšiemu bratovi: „Chcem sa porozprávať so sestrou Summer.“ So sestrou Summer, ktorá mala v Cirkvi Všemohúceho Boha na starosti polievanie, som často mávala online stretnutia. Keď sa Summer dozvedela o mojej situácii, poslala mi nejaké Božie slová. Všemohúci Boh hovorí: „Boh je zodpovedný za každý jeden ľudský život a Jeho zodpovednosť trvá až do samého konca. Boh sa o teba postará, a aj keby si v tomto prostredí skazenom satanom ochorel, ak by si bol pošpinený alebo zneuctený, nezáleží na tom. Boh sa o teba postará a Boh ťa nechá ďalej žiť. Tomu by ste mali veriť. Boh len tak ľahko nedopustí, aby ľudská bytosť umrela.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VII)Od tvojho narodenia až doteraz na tebe Boh vykonal veľa diela, no neposkytuje ti vyčerpávajúci výpočet všetkého, čo urobil. Boh ti nedovolil, aby si to vedel, ani ti to nepovedal. Pre ľudstvo je však dôležité všetko, čo robí. Čo sa týka Boha, je to niečo, čo musí urobiť. V Jeho srdci je niečo dôležité, čo musí urobiť, a zďaleka to prevyšuje ktorúkoľvek z týchto vecí. Boh musí od narodenia človeka až do súčasnosti zaručiť jeho bezpečnosť. … Táto ‚bezpečnosť‘ znamená, že ťa satan úplne nepohltí. Je to dôležité? Nebyť pohltený satanom – týka sa to tvojej bezpečnosti, alebo nie? Áno, týka sa to tvojej osobnej bezpečnosti a nič nemôže byť dôležitejšie. Keď ťa satan pohltí, tvoja duša a tvoje telo už nebudú patriť Bohu. Boh ťa už nezachráni. Boh zaprie duše a ľudí, ktorých pohltil satan. Hovorím teda, že najdôležitejšia vec, ktorú Boh musí urobiť, je zaručiť túto tvoju bezpečnosť, zaručiť, že ťa satan nepohltí. Je to veľmi dôležité, nie?(Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI)

Čítanie slov Všemohúceho Boha mi dalo pocit bezpečia a niečoho, na čo sa viem spoľahnúť. Táto skúsenosť mi ešte jasnejšie ukázala, že od narodenia až po súčasný okamih nás Boh v každú jednu chvíľu vedie, pozoruje a ochraňuje. Mala by som predstúpiť pred Boha, konať svoju povinnosť a odplatiť Mu Jeho neuveriteľnú milosť. Musela som svedčiť o tom, že Boh skutočne vládne nad všetkým, vrátane duchovného sveta, ktorý je našim očiam neviditeľný. Peklo naozaj existuje. Nezažila som utrpenie pekelného trestu, ale videla som pohľad ľudí, ktorí v ňom boli trestaní. Okolo mňa je veľa ľudí, ktorí sa riadia svetskými trendmi a nasledujú satana. Oni nepredstúpili pred Boha. Mám o nich veľké obavy a nechcem, aby ľudia, ktorých poznám, išli do pekla a takto trpeli. Či už prijmú dielo Všemohúceho Boha posledných dní alebo nie, ja si budem plniť svoju povinnosť a svedčiť o tom, že peklo naozaj existuje a Božia autorita je skutočná. Iba Všemohúci Boh nás môže zachrániť pred utrpením v pekle. Rada by som prečítala úryvok zo slov Všemohúceho Boha pre tých, ktorí pred Neho nepredstúpili, a pre tých, ktorí prijali Všemohúceho Boha, ale nevážia si Jeho spásu.

Všemohúci Boh hovorí: „Moje záverečné dielo nie je určené len ako trest pre človeka, ale aj na predurčenie konečného osudu človeka. Navyše slúži na to, aby všetci ľudia uznali Moje skutky a činy. Chcem, aby každý človek uvidel, že všetko, čo som vykonal, je správne a je prejavom Mojej povahy. Nie človek, a už vôbec nie príroda zrodila ľudstvo, ale Ja, ktorý živím každú stvorenú živú bytosť. Ľudstvo bez Mojej existencie zahynie a zasiahne ho pohroma. Žiadna ľudská bytosť už nikdy neuzrie nádherné slnko a mesiac, ani zelený svet; na ľudstvo dosadne len mrazivá noc a ocitne sa v údolí smrti. Som jedinou záchranou ľudstva. Som jedinou nádejou ľudstva, ba čo viac, som Ten, na ktorom spočíva existencia celého ľudstva. Bezo Mňa ľudstvo okamžite ustrnie. Bezo Mňa zasiahne ľudstvo pohroma a bude pošliapané rôznymi prízrakmi, no Mňa nikto nepočúva. Vykonal som dielo, ktoré nikto iný vykonať nedokáže, a dúfam, že sa Mi za to človek odvďačí určitými dobrými skutkami. Aj keď sa Mi iba málokto dokázal odvďačiť, aj tak dokončím svoju cestu v ľudskom svete a ďalším krokom vykročím do svojho rozvíjajúceho sa diela, pretože všetko Moje náhlenie sa medzi ľuďmi počas týchto mnohých rokov prinieslo ovocie a mňa to veľmi teší. Nezáleží Mi na počte ľudí, ale na ich dobrých skutkoch. V každom prípade dúfam, že vykonáte dostatok dobrých skutkov pre naplnenie vlastného konečného osudu. Až vtedy budem spokojný; inak nikto z vás nedokáže uniknúť pohrome, ktorá vás postihne. Pohroma má pôvod vo Mne a Ja ju, samozrejme, ovládam. Ak v Mojich očiach nebudete dobrí, tejto pohrome neuniknete.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vykonaj dostatok dobrých skutkov pre naplnenie svojho konečného osudu)

Predchádzajúci: Moje dni kázania na fronte

Ak vám Boh pomohol, chceli by ste sa oboznámiť s Jeho slovami, aby ste sa dostali do Jeho blízkosti a tešili sa z Jeho požehnaní?

Súvisiace

Správna voľba

Narodil som sa v odľahlej horskej dedine do niekoľkogeneračnej rodiny roľníkov. Keď som chodil do školy, mama ma často napomínala: „Naša...

Pridaj komentár

Spojte sa s nami cez Messenger