V roku 2021 som bola v cikrvi zodpovadná za polievanie. Počas tohto obdobia sa nás vedúci často pýtal na náš pracovný progres, aby dohliadal na našu prácu a informoval sa o nej. Vedúci sa ma tiež pýtal, či sa v práci vyskytli nejaké problémy. Najprv som odpovedala aktívne, ale po chvíli som začala byť netrpezlivá. Pomyslela som si: „Je to tak otravné, že musíme vedúceho neustále informovať o našom pokroku a strácame tým veľa času. Neovplyvní to môj pracovný výkon? Neprepustí ma vedúci, ak budem mať slabé pracovné výsledky?“ Keď som si to uvedomila, začala som sa veľmi brániť tomu, aby vedúci dohliadal na našu prácu.

Raz mi vedúci poslal list, v ktorom sa vypytoval na prácu. Pýtal sa, koľko ľudí prijalo evanjelium tento mesiac, koľko členov nechodí na zhromaždenia pravidelne a prečo, aké náboženské predstavy mali a ako sme ich riešili duchovným spoločenstvom. Pri všetkých tých otázkach som sa cítila trochu nesvoja. Musela by som to všetko prebrať a prediskutovať s pracovníkmi, ktorí sa starajú o polievanie. To by nám veľmi spomalilo prácu a ja som sa tomu bránila: „Týmito otázkami sa pýtate na priveľa podrobností – ako veľmi nás to zdrží? Ak nedosiahneme výsledky v našej práci polievania, povieš, že nerobím skutočnú prácu a som nekompetentná?“ Keď som si všimla, že aj sestry, s ktorými som spolupracovala, mali pochybnosti, pomyslela som si: „Ak si aj oni myslia, že to spôsobí zdržanie, možno by sme mohli spoločne niečo navrhnúť, a potom sa vedúci nebude pýtať také podrobné otázky, keď budeme stíhať prácu. Takto sa v takej miere neodhalia nedostatky mojej práce.“ Tak som napoly žartom povedala: „Vodca musí mať o nás naozaj obavy, keď nám kladie všetky tie podrobné otázky.“ Hneď ako som to povedala, jedna sestra so súhlasom povedala: „Je to ako krížový výsluch!“ Len čo som počula, že so mnou súhlasí, so smiechom som jej odpovedala: „Už tak máme dosť práce. Odpovedať na takéto podrobné otázky je príliš namáhavé. Neovplyvní to výsledky našej práce polievania?“ Ostatné sestry súhlasne prikývli. Tajne som sa radovala: „Zdá sa, že nie som jediná, kto je proti. Naše návrhy môžeme vodcovi predložiť spoločne, potom sa nebude stále pýtať na aktuálne informácie o našej práci.“ Na základe môjho podnetu, vždy, keď prišiel vedúci, aby sa informoval o našej práci, moji partneri sa tvárili a aj keď reagovali, povedali len niekoľko povrchných poznámok. Nepodali podrobné správy o otázkach a problémoch v našej práci, v dôsledku čoho sa vedúci nemohol zorientovať v problémoch, ktoré sme mali, a polievanie nenapredovalo.

Raz si vedúci všimol, že sa nesústreďujeme na vychovávanie pracovníkov polievania, a tak nám poslal list, v ktorom nám v duchovnom spoločenstve vyzdvihol dôležitosť tohto aspektu práce a ukázal nám niekoľko ciest praktizovania. Zdôraznil tiež, že za tento projekt nenesieme zodpovednosť, že sa vlečieme a sme neefektívni. V dôsledku toho nedostávali noví pracovníci školenia, čo priamo vplývalo na polievanie. Požiadal nás, aby sme sa začali zaoberať týmto problémom, a rýchlo vycvičili nováčikov a polievačov. Cítila som trochu odpor, keď som uvidela ten list: „Žiada priveľa. Títo nováčikovia práve začali so svojou povinnosťou – nie je jednoduché ich vychovávať! Ty máš veľa skúseností s kultivovaním ľudí, nemôžeš nás držať na svojej úrovni!“ Ale potom som si pomyslela: „Ak sa budem sťažovať priamo, nebude si myslieť, že som nekompetentný pracovník? Takto to nepôjde! Musím mu ukázať, že náš celý tím nie je schopný plniť tieto požiadavky, tak nebude mať inú možnosť, ako ustúpiť a ja nebudem niesť nijakú zodpovednosť.“ Tak som zvraštila čelo a s obavami povedala: „Požiadavky vodcu sú trochu privysoké. Nemáme toľko skúseností ako on.“ Ostatné sestry okamžite súhlasne prikývli. Jedna z nich povedala: „Vedúci má dobrú kvalitu a je vo svojej práci veľmi efektívny, ako sa s ním môžeme porovnávať?“ Ďalšia povedala: „Vodca od nás žiada príliš veľa. Ako máme túto prácu dokončiť?“ Mala som obrovskú radosť, keď som videla, že všetci zmýšľajú rovnako. Vedúci by nemal inú možnosť, ako ustúpiť. Veď predsa nemohol prepustiť celý tím! Na druhý deň som odpovedala na list vedúceho a opísala som problémy, ktoré sme v našej práci mali, aby som sa mu priblížila našu súčasnú situáciu. Na konci som pridala riadok, v ktorom sa píše: „Toto je zatiaľ náš optimálny pracovný výkon. Bolo by ťažké ho ďalej zvyšovať“, a uistila som sa, že som v liste zdôraznil slovo „náš“, aby vedúci vedel, že ide o náš spoločný názor. Takto by na nás vedúci nemal také vysoké nároky. Na moje prekvapenie, sa však vedúci počas ďalšieho zhromaždenia so mňou zaoberal a odhalil ma, povedal, že nenesiem vo svojej povinnosti bremeno, nie som motivovaná zlepšovať sa, šírim negatívne myšlienky medzi bratmi a sestrami, vytváram skupinky a provokujem ostatných, aby sa spolu so mnou postavili vedúcemu na odpor. Povedal tiež, že zdržiavam výchovu nových členov, čím narúšam prácu cirkvi a v práci tímu nezohrávam žiadnu rolu. Nakoniec ma prepustili.

Po prepustení som sa cítila vinná a rozrušená. Vedela som, že som robila problémy, páchala zlo a urážala Boha. Nehľadala som pravdu, keď sa objavili problémy a dokonca som šírila predstavy, ktoré viedli k tomu, že všetci žili v stave negativizmu a pasivity. Skutočne som bránila práci cirkvi. Neskôr som pri premýšľaní narazila na tento úryvok Božích slov: „Keďže antikristi vo svojom srdci vždy pochybujú o Kristovej božskej podstate a vždy majú neposlušnú povahu, keď ich Kristus žiada, aby niečo urobili, vždy to podrobne skúmajú a diskutujú o tom a žiadajú ľudí, aby určili, či je to správne, alebo nie. Je to vážny problém? (Áno.) Nepristupujú k týmto veciam z hľadiska podriadenosti pravde, ale pristupujú k nim v opozícii voči Bohu. Taká je povaha antikristov. Keď počujú Kristove príkazy a pracovné opatrenia, neprijímajú ich a nepodriaďujú sa im, ale začínajú diskutovať. A o čom to vlastne diskutujú? Diskutujú o tom, ako praktizovať podriadenosť? (Nie.) Diskutujú o tom, či sú Kristove slová a príkazy správne, alebo nie, a skúmajú, či ich treba uskutočniť, alebo nie. Je ich postoj taký, že ich chcú skutočne uskutočňovať? Nie – chcú povzbudiť viac ľudí, aby boli ako oni a aby tieto veci nerobili. A je ich nerobenie praktizovaním pravdy podriadenosti? Zjavne nie. Čo teda robia? (Odporujú.) Nielenže sami odporujú Bohu, ale vyhľadávajú aj kolektívny odpor. Taká je prirodzenosť ich konania, či nie? Kolektívny odpor: aby boli všetci rovnakí ako oni, aby všetci mysleli, hovorili a rozhodovali sa rovnako ako oni, kolektívne sa stavajúc proti Kristovmu rozhodnutiu a príkazom. To je modus operandi antikristov. Antikristi veria, že ‚to nie je zločin, ak to robia všetci‘, a preto vyzývajú ostatných, aby spolu s nimi odporovali Bohu, a myslia si, že v takom prípade proti nim Boží dom nič nezmôže. Nie je to hlúpe? Vlastná schopnosť antikristov odporovať Bohu je veľmi obmedzená, sú na to sami. Preto sa snažia naverbovať ľudí na odpor voči Bohu a v srdci si myslia: ‚Zvediem skupinu ľudí a prinútim ich myslieť a konať rovnako ako ja. Spoločne odmietneme Kristove slová, budeme brániť Božím slovám a zabránime ich naplneniu. A keď niekto príde skontrolovať moju prácu, poviem, že sa všetci rozhodli urobiť to takto – a potom uvidíme, ako sa s tým vysporiadaš. Nebudem to robiť pre Teba, nevykonám to – a uvidíme, čo mi urobíš!‘ … Nie sú tieto veci, ktoré sa prejavujú v antikristoch, nenávistné? (Sú mimoriadne nenávistné.) A čo ich robí nenávistnými? Títo antikristi sa chcú chopiť moci v Božom dome; nemôžu zrealizovať Kristove slová, neuskutočnia ich. Samozrejme, môže ísť aj o iný druh situácie, keď sa ľudia nedokážu podriadiť Kristovým slovám: niektorí ľudia majú slabú kvalitu, nedokážu pochopiť Božie slová, keď ich počujú, a nevedia, ako ich uskutočniť; aj keby si ich učil, ako na to, aj tak to nedokážu. Toto je niečo iné. Témou, ktorú práve v duchovnom spoločenstve rozoberáme, je podstata antikristov, čo sa netýka toho, či ľudia dokážu niečo urobiť, ani toho, aká je ich kvalita; týka sa to povahy a podstaty antikristov. Úplne odporujú Kristovi, pracovným opatreniam Božieho domu a pravde-princípom. Nemajú žiadnu podriadenosť, iba odpor. To je antikrist“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod: Nenávidia pravdu, verejne opovrhujú princípmi a ignorujú opatrenia Božieho domu (Štvrtá časť)) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že to, čo som urobila, bol vážny priestupok. Zvlášť ma zaujal Boží výklad o tom, akú majú antikristi vzdorovitú povahu, ani v najmenšom nechcú prijať alebo sa ochotne podriadiť Božím požiadavkám a organizácii práce v Božom dome, sú plní odporu a protestu a dokonca zvádzajú ostatných, aby odolávali spolu s nimi. Keď som si spomenula na to, čo sa stalo, tiež som prejavila takéto správanie. Rozčúlila som sa a mala som obavy, keď chcel vedúci podrobne prebrať náš pracovný postup, aby ma to nezdržalo pri plnení mojej povinnosti a neovplyvnilo môj pracovný výkon, preto som to nemohla prijať a šírila som nepodložené myšlienky o vedúcom a zmobilizovala ostatné sestry, aby povstali a vzdorovali spolu so mnou. Keď nás vedúci upozornil, že náš pokrok je príliš pomalý a nedosahujeme výsledky, a podelil sa s nami o to, ako zlepšiť efektivitu našej práce, odolávala som, hádala som sa a nechcela som sa podriadiť. Myslela som si, že vedúci na nás kladie príliš vysoké nároky a nerozumie našim skutočným problémom. Nepočúvala som vedúceho, keď v duhcovnom spoločenstve hovoril o spôsoboch, ako zlepšiť našu efektivitu. Aby vedúci ustúpil a znížil svoje nároky na nás, a aby vedel, že za zlé výsledky našej práce nemôžem len ja, som medzi ostatnými rozšírila myšlienku, že vedúci má príliš vysoké požiadavky, navádzala som ich, aby uverili, že na nás príliš tlačí a podnecovala som ich, aby odolávali so mnou a aby som za to nebola zodpovedná len ja. Bola som taká zákerná a hovorila som so skrytými úmyslami a satanskou zradou. Jediné, na čo som myslela, bolo, ako využiť iných ľudí na dosiahnutie svojich cieľov. Vedúci si vžiadal podrobnosti o našej práci aby zistil a včas odstránil naše problémy, pomohol nám zvýšiť efektivitu našej práce a čo najskôr zaškolil nováčikov, aby si mohli plniť svoju povinnosť. Pracoval len podľa Božích požiadaviek a opatrení cirkvi, ale ja som sa nechcela podriadiť a odolávala som. Nešlo o nesúhlas s mojím vodcom, bolo to odolávanie voči práci cirkvi a Božím požiadavkám. Konala som v úplnom rozpore s Bohom. Všetkých som oklamala a podnecovala, aby stáli na mojej strane, aby sme všetci mali rovnaké presvedčenie a rovnakú rétoriku proti cirkevným opatreniam. Prejavila som povahu antikrista a správala som sa ako satanov poskok. Hovorila som negatívne, aby som oklamala bratov a sestry, čím by stratili snahu zlepšovať sa, uspokojili sa so svojou súčasnou úrovňou a len sa bezcieľne motali v práci. Výsledkom bolo, že polievanie naďalej neprinášalo výsledky. Táto prekážka a vyrušenie výcviku nováčikov boli činom zla! Keď som si to uvedomila, trochu som sa preľakla. Ak by som v tom pokračovala, napáchala by som ešte viac zla. Nakoniec by som sa stala antikristom a bola by som odhalená a vyhnaná. To, že ma cirkev prepustila, bolo znamením Božej spravodlivosti a ochrany. Predstúpila som pred Boha v modlitbe: „Drahý Bože, moje prepustenie bolo znamením Tvojej spravodlivosti. Odhalením a súdením Tvojimi slovami som si uvedomila svoju povahu antikrista. Ty si ma chránil a zachraňoval pri tomto prepustení a ja Ti ďakujem!“

Potom som našla ďalšie dva úryvky Božích slov, ktoré tento druh skazenej povahy zjavujú: „Antikristi často šíria súbor teórií, aby zavádzali ľudí, a bez ohľadu na to, ktorú pracovnú úlohu realizujú, majú posledné slovo, čím úplne porušujú pravdu-princípy. Ak sa na to pozrieme z hľadiska prejavov antikristov, aká je presne ich povaha? Sú to ľudia, ktorí milujú pozitívne veci a pravdu? Majú skutočnú podriadenosť voči Bohu? (Nie.) Ich podstatou je, že sú proti pravde a nenávidia ju. Navyše sú takí arogantní, že strácajú akúkoľvek racionalitu, dokonca im chýba základné svedomie a rozum, ktoré by ľudia mali mať. Takíto ľudia nie sú hodní toho, aby sa nazývali ľuďmi. Možno o nich povedať len to, že sú to ľudia podobní satanovi; sú to diabli. Každý, kto ani trochu neprijíma pravdu, je diabol – o tom niet pochýb“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod: Nenávidia pravdu, verejne opovrhujú princípmi a ignorujú opatrenia Božieho domu (Štvrtá časť)) „Aký je vnútorný postoj antikristov k praktizovaniu pravdy a podriadeniu sa Kristovi? Jedným slovom: odpor. Neustále odporujú. A aká povaha je obsiahnutá v tomto odpore? Čo ho vyvoláva? Vyvoláva ho neposlušnosť. Z hľadiska povahy ide o odpor voči pravde, neposlušnosť v ich srdci a ich neochotu podriadiť sa. A čo si teda myslia antikristi vo svojom srdci, keď Boží dom žiada, aby sa vodcovia a pracovníci naučili spolupracovať v harmónii a diskutovať s ostatnými, namiesto toho, aby jeden človek rozhodoval o všetkom? ‚Diskutovať s ľuďmi o všetkom je príliš otravné! O týchto veciach môžem rozhodovať ja. Spolupracovať s ostatnými, debatovať s nimi o veciach, konať podľa princípov – aké slabošské, aké trápne!‘ Antikristi si myslia, že chápu pravdu, že im je všetko jasné, že majú svoje vlastné chápanie a spôsoby robenia vecí, a preto nedokážu spolupracovať s ostatnými, s ľuďmi o ničom nediskutujú, všetko si robia po svojom a nikomu inému neustupujú! Antikristi síce slovne vyhlasujú, že sú ochotní podriadiť sa a spolupracovať s ostatnými, no bez ohľadu na to, ako dobre sa navonok javia ich odpovede a ako pekne znejú ich slová, nedokážu zmeniť svoj vzdorovitý stav ani svoju satanskú povahu. Vnútri však prejavujú zúrivý odpor – do akej miery? Ak to vysvetlíme jazykom poznania, ide o jav, ktorý nastáva, keď sa stretnú dve veci rôznej prirodzenosti: nevôľu, ktorú môžeme interpretovať ako ‚odpor‘. Práve toto je povaha antikristov: odpor voči Zhora. Radi odporujú Zhora a nikoho neposlúchajú“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod: Nenávidia pravdu, verejne opovrhujú princípmi a ignorujú opatrenia Božieho domu (Štvrtá časť)) Boh hovorí, že prirodzenosť-podstata antikrista je nenávidenie pravdy a odolávanie Bohu. Uvedomila som si, že mám rovnakú povahu ako antikrist. Vodca ma rozčuľoval a odolávala som jeho dohľadu s presvedčením, že to zdrží moju prácu a myslela som si, že od nás žiada priveľa, keď požaduje, aby sme zvýšili svoju výkonnosť, preto som sa nechcela podriadiť, neustále som sa hádala a protestovala. V skutočnosti som mala byť k vodcovi vnímavá, keď poukazoval na problémy v našej práci, a mala som uvažovať nad tým, prečo sa nám v nej nedarí dosahovať výsledky či to bolo preto, že sme boli pri plnení povinnosti príliš ľahostajní, alebo nám chýbal nadhľad a neboli sme schopní použiť pravdu na riešenie problémov bratov a sestier. Po identifikovaní problému som mala konať rýchlo, aby som ho napravila a zlepšila. Ja som však vôbec neprijala pravdu a neuvažovala, ani som necítila vinu za to, že som nekonala svoju povinnosť dobre. Aby ma neprepustili, vynaložila som veľké úsilie na pobádanie ostatných k spoločnému odolávaniu vodcovi. To, aby vedúci sledoval prácu a dohliadal na ňu, bola Božia požiadavka a pozitívna vec, ale ja som odolávala a protestovala. Navonok som sa s vodcom hádala, ale v podstate som mala po krk pravdy a nenávidela som pozitívne veci. Narušila a vyrušila som prácu cirkvi. Keď som videla, ako mám plné zuby pravdy a ako som dokonca vzdorovala Bohu, Bola som zdesená svojou satanskou povahou. Spomenula som si na niektorých antikristov, ktorí boli vypudení z cirkvi. Keď ich ľudia kritizovali, pomáhali im, orezávali ich a zaoberali sa nimi, nikdy by neprijali pravdu a neuvažovali nad sebou. Ak by ľudia dohliadali na ich prácu alebo im dávali návrhy, od zahanbenia by sa hnevali a považovali by týchto ľudí za svojich nepriateľov. Tvrdohlavo a hlasno by protestovali a odolávali až do konca. Aj keď sa dopúšťali zla, ktoré vážne poškodzovalo prácu cirkvi, stále sa nechceli kajať a nakoniec boli z cirkvi vypudení. To všetko spôsobila ich povaha antikrista, ktorá bola otrávená pravdou a nenávidela ju. Nebola moja povaha presne taká ako povaha antikristov? Ak by som nečinila pokánie, nakoniec by ma odhalili a vyhnali.

Neskôr som sa zamýšľala aj nad tým, prečo som podnietila ostatných, aby odolávali vodcovi. Čo bolo hlavnou príčinou toho všetkého? Pri hľadaní som narazila na tento úryvok Božích slov. Všemohúci Boh hovorí: „Kým ľudia nezažijú Božie dielo a nepochopia pravdu, zmocňuje sa ich a zvnútra ich ovláda satanova prirodzenosť. Čo konkrétne znamená táto prirodzenosť? Napríklad, prečo si sebecký? Prečo si chrániš svoje postavenie? Prečo tebou lomcujú také silné pocity? Prečo sa tešíš z nespravodlivých vecí? Prečo sa ti páči to zlo? Na základe čoho sa ti takéto veci páčia? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Prečo ich tak ochotne prijímaš? Teraz ste už všetci pochopili, že hlavným dôvodom všetkých týchto vecí je to, že v človeku je satanov jed. Čo je teda satanov jed? Ako sa môže prejaviť? Ak sa napríklad opýtaš: ‚Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?‘, ľudia odpovedia: ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.‘ Táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia snažia, robia to pre seba – a tak žijú len pre seba. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť. Tieto slová sa už stali prirodzenosťou skazeného ľudstva a sú pravým obrazom satanskej prirodzenosti skazeného ľudstva. Táto satanská prirodzenosť už postavila základ pre existenciu skazeného ľudstva. Skazené ľudstvo žije s týmto satanovým jedom už niekoľko tisíc rokov až do dnešných dní. Všetko, čo satan robí, robí v záujme svojich vlastných túžob, ambícií a cieľov. Chce prekonať Boha, vymaniť sa z Jeho moci a prevziať vládu nad všetkými vecami, ktoré Boh stvoril. Takýto je dnes rozsah skazenosti ľudstva satanom: všetci majú satanskú prirodzenosť, všetci sa snažia zaprieť Boha a postaviť sa proti Nemu, chcú ovládať svoje vlastné osudy a snažia sa postaviť proti Božiemu riadeniu a opatreniam. Majú presne také isté ambície a túžby ako satan. Prirodzenosť človeka je teda satanovou prirodzenosťou.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že moja schopnosť spáchať taký závažný čin, ktorý odoláva Bohu, nie je len prejavom mojej skazenej povahy, ale skôr to spôsobila moja satanská prirodzenosť a satanská povaha. Preto som bola schopná odolávať Bohu kedykoľvek. Videla som, ako hlboko ma satan skazil. Žila som podľa satanskej filozofie: „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“ a stalа som sa neuveriteľne sebeckou a nečestnou. Všetko, čo som robila a hovorila, bolo v záujme mojej ochrany a zachovania mojich záujmov. Keď vodca počas dohľadu zistil problémy a nedostatky v mojej práci, z obavy, že povie, aká som neschopná a prepustí ma, som podvádzala a spriadala intrigy, šírila nespokojnosť s vodcom, získavala a podnecovala som ostatných, aby sa so mnou postavili do jednotnej opozície, na protest proti vodcovmu dohľadu a aby sme mu dali najavo, že nie som jediná, kto pracuje neefektívne, že je to spoločný problém nás všetkých. Aby som si zachovala svoje postavenie, vymyslela som dômyselný plán, ako bojovať proti vodcovi a ochrániť sa. Spôsobilo to vážne poškodenie práce cirkvi. Čím viac som uvažovala, tým viac som videla, aká som bola sebecká, podlá a nehanebná. Urobiť niečo také zlovestné – zjavne mi úplne chýbala ľudská prirodzenosť! Mala som hlboké výčitky svedomia a modlila som sa k Bohu: „Drahý Bože! Dopustila som sa zla a vyrušila prácu cirkvi. Som pripravená plne sa kajať, prijať dohľad a vedenie svojho vodcu, a úprimne plniť svoju povinnosť stvorenej bytosti.“

Potom som si prečítala niekoľko úryvkov z Božích slov, ktoré mi ukázali správny postoj k dohľadu a vedeniu vodcu. Všemohúci Boh hovorí: „Hoci dnes mnohí ľudia vykonávajú povinnosť, je len málo tých, ktorí sa usilujú o pravdu. Len veľmi málo ľudí sa usiluje o pravdu a vstupuje pri vykonávaní svojej povinnosti do reality; väčšina z nich ešte stále nerobí veci podľa princípov, ešte stále to nie sú ľudia, ktorí sa skutočne podriaďujú Bohu; to len ich ústa hovoria, že milujú pravdu, že sú ochotní usilovať sa a snažiť o pravdu, ale ešte stále nie je známe, ako dlho im toto odhodlanie vydrží. Ľudia, ktorí sa neusilujú o pravdu, môžu kedykoľvek a kdekoľvek zjaviť svoju skazenú povahu. Chýba im akýkoľvek zmysel pre zodpovednosť voči svojej povinnosti, často sú povrchní, konajú, ako sa im zachce, a dokonca nedokážu prijať ani orezávanie. Len čo sa stanú negatívnymi a slabými, majú tendenciu hádzať flintu do žita – to sa stáva často, nič nie je bežnejšie; takto sa správajú všetci, ktorí sa neusilujú o pravdu. Keď teda ľudia ešte nezískali pravdu, sú nespoľahliví a nedôveryhodní. Čo znamená, že sú nedôveryhodní? Znamená to, že keď sa stretnú s ťažkosťami alebo neúspechmi, pravdepodobne upadnú a stanú sa negatívnymi a slabými. Je niekto, kto je často negatívny a slabý, dôveryhodným človekom? Určite nie. Ľudia, ktorí chápu pravdu, sú však iní. Ľudia, ktorí skutočne chápu pravdu, musia mať bohabojné srdce a srdce podriadené Bohu, a len ľudia s bohabojným srdcom sú dôveryhodní ľudia; ľudia bez bohabojného srdca nie sú dôveryhodní. Ako by sme mali pristupovať k ľuďom bez bohabojného srdca? Samozrejme, treba im poskytnúť láskyplnú pomoc a podporu. Pri vykonávaní svojej povinnosti by mali podliehať väčšej kontrole a malo by sa im poskytovať viac pomoci a usmerňovania; len tak možno zaručiť, že budú svoju povinnosť vykonávať efektívne. A čo je cieľom takéhoto konania? Hlavným cieľom je podporovať dielo Božieho domu. Vedľajším cieľom je, aby sa pohotovo identifikovali problémy, aby sa im pohotovo poskytla pomoc, podpora či orezávanie, aby sa dali do poriadku ich odchýlky a napravili ich slabiny a nedostatky. To je pre ľudí prospešné; nie je v tom nič zlomyseľné. Dohľad nad ľuďmi, ich pozorovanie, informovanie sa o nich – to všetko slúži na to, aby sa im pomohlo vstúpiť na správnu cestu viery v Boha, aby sa im umožnilo vykonávať svoju povinnosť tak, ako žiada Boh, a v súlade s princípmi, a aby sa im zabránilo spôsobovať akékoľvek vyrušenia a narušenia a plytvať časom. Cieľom tohto konania je výlučne prejaviť zodpovednosť voči nim a voči dielu Božieho domu; nie je v tom žiadna zloba.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (7)) „Boží dom dohliada, pozoruje a informuje sa o tých, ktorí vykonávajú nejakú povinnosť. Dokážete prijať tento princíp Božieho domu? (Áno.) Je úžasné, ak dokážeš prijať skutočnosť, že Boží dom na teba dohliada, pozoruje ťa a informuje sa o tebe. Pomáha ti to pri plnení si povinnosti, pri uspokojivom vykonávaní tvojej povinnosti a uspokojovaní Božích úmyslov. Je to pre teba prospešné a pomáha ti to – nie je v tom žiadny háčik. Keď niekto pochopí princípy v tomto ohľade, už by potom nemal mať žiadne pocity odporu alebo bráneniu sa voči dohľadu vodcov, pracovníkov a Božieho vyvoleného ľudu? Možno sa na teba občas niekto opýta a pozoruje ťa, možno na tvoju prácu dohliada, ale netreba to brať osobne. Prečo je to tak? Pretože úlohy, ktoré sú teraz tvoje, povinnosť, ktorú vykonávaš, a akákoľvek práca, ktorú robíš, nie sú súkromnou záležitosťou ani osobnou prácou žiadneho človeka; týkajú sa diela Božieho domu a súvisia s jednou časťou Božieho diela. Keď na teba teda niekto chvíľu dohliada alebo ťa pozoruje, alebo sa o tebe podrobne informuje, snaží sa viesť s tebou dôverný rozhovor a zistiť, aký je tvoj stav počas tohto obdobia, a dokonca niekedy, keď je jeho postoj trochu tvrdší a trochu ťa orezáva, disciplinuje a adresuje ti výčitky, je to všetko preto, lebo má svedomitý a zodpovedný postoj k dielu Božieho domu. Nemal by si k tomu prechovávať negatívne myšlienky ani pocity. Čo to znamená, ak dokážeš prijať skutočnosť, že na teba ostatní dohliadajú, pozorujú ťa alebo sa o tebe informujú? To, že vo svojom srdci prijímaš podrobné skúmanie zo strany Boha. Ak neprijímaš ľudský dohľad, pozorovanie a informovanie sa – ak sa proti tomu všetkému staviaš odmietavo –, dokážeš prijať Božie podrobné skúmanie? Božie podrobné skúmanie je detailnejšie, hlbšie a presnejšie, ako keď sa ľudia o tebe informujú; to, čo Boh žiada, je konkrétnejšie, náročnejšie a hlbšie ako toto. Ak teda nedokážeš prijať, že na teba dohliada Boží vyvolený ľud, nie sú tvoje tvrdenia o tom, že dokážeš prijať Božie podrobné skúmanie, iba prázdnymi slovami? Aby si dokázal prijať Božie podrobné skúmanie a skúšku, najprv musíš prijať dohľad zo strany Božieho domu, vodcov a pracovníkov, bratov a sestier.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (7)) Vďaka Božím slovám som si uvedomila, že v sebe máme satanské, skazené povahy, a tak často konáme pri práci svojvoľne. Okrem toho sme pre našu hanebnú a lajdácku prirodzenosť často pri plnení povinnosti povrchní a nesnažíme sa dosahovať dobré výsledky. V mnohých ohľadoch ideme aj proti princípom, preto potrebujeme vodcov a pracovníkov, ktorí budú dohliadať a kontrolovať pre zabezpečenie hladkého pokroku práce v cirkvi. Boh to od vodcov a pracovníkov vyžaduje a je to dôležitý aspekt ich práce. Preto by som sa mala podriadiť a prijať dohľad a vedenie vodcov a pracovníkov. Navyše som si vytvorila nesprávnu predstavu že vodcov dohľad a kontroly ma zdržia pri plnení mojej povinnosti a ovplyvnia môj pracovný výkon. V skutočnosti však vodcovia skúmajú detaily našej práce, aby našli problémy, pomáhajú nám ich riešiť a odstraňovať ich. V skutočnosti to zlepšuje náš pracovný výkon – nezdržuje to náš pokrok. Napríklad raz si vodca pri kontrole našej práce všimol, že nováčikov nepolievame s láskou a trpezlivosťou a naše požiadavky na nich sú príliš vysoké. To viedlo k tomu, že niektorí nováčikovia začali byť negatívni a neplnili si svoje povinnosti. Len vďaka duchovnému spoločenstvu vodcu sme dokázali rozpoznať existujúce problémy v našej práci. Potom sme sa s nováčikmi v duchovnom spoločenstve rozprávali skrze Božie slová o ich problémoch, informovali sme ich o význame plnenia ich povinností a prideľovali im prácu na základe ich skutočného duchovného postavenia. Potom sa ich stav zlepšil a svoje povinnosti mohli vykonávať normálne. Videla som, že dohľad a vedenie vodcu by nielenže nemalo negatívny vplyv na našu prácu, ale umožnilo by mi lepšie pochopiť princípy pri plnení mojej povinnosti. To všetko boli výhody prijatia vodcovho dohľadu a vedenia v našej práci. Pochopila som, že prijatie vodcovho dohľadu je postojom zodpovednosti voči práci cirkvi a princípom praktizovania, ktorý musí mať človek vo svojej povinnosti.

Po čase ma vedúci poveril, aby som pokračovala v polievaní nováčikov a ja som sa cítila nesmierne vďačná Bohu. Potom, keď nás vodca kontroloval a viedol nás pri práci, som sa necítila taká odolná, dokázala som si všímať problémy, ktoré našiel, a aktívne diskutovať s mojimi partnermi a sumarizovať problémy v našich povinnostiach. Keďže sme si čoraz jasnejšie uvedomovali problémy, ktoré v našej práci existujú, naše pracovné výsledky sa postupne začali meniť k lepšiemu. Skutočne som cítila, že iba prijatím dohľadu a vedenia vodcov pri plnení našich povinností, postojom prijatia pravdy a vykonávaním práce podľa pravdy-princípov, môžeme v našich povinnostiach dosahovať dobré výsledky. Bohu vďaka!