Dosahovanie úspechov napriek nepriazni osudu

26. 05. 2024

Na sklonku roka 2019 sa so mnou jeden príbuzný podelil o evanjelium Všemohúceho Boha posledných dní. Videl som, že slová Všemohúceho Boha majú autoritu a že sú pravdivé. Pocítil som, že je to Boží hlas, a tak som s radosťou prijal nové Božie dielo. Každý deň som čítal Božie slovo a nechcel som vynechať ani jedno stretnutie. Niekedy som mal problémy s internetom alebo s dodávkou elektriny a nemohol som sa zúčastňovať na online stretnutiach. Bol som veľmi sklamaný, ale potom som si prečítal podrobnosti stretnutia a svoje pochopenie Božieho slova som poslal skupine, zhováral sa s bratmi a sestrami a svoju povinnosť som vykonával najlepšie, ako som vedel.

Po čase ma zvolili na cirkevného vedúceho. Spočiatku som sa o zodpovednosť za prácu v cirkvi delil s ďalšími dvoma vedúcimi, preto mi to neprišlo také náročné ani stresujúce. Krátko na to ma vybrali, aby som dohliadal na prácu niekoľkých kostolov. Sprvu som túto povinnosť nechcel vykonávať. Pretože som cítil, že som ako vedúci ešte nenabral dosť skúseností a stále som mal veľa nedostatkov a vecí, ktorým som nerozumel. Trápilo ma, že by som svoju povinnosť nevykonával dobre. Neskôr som čítal Božie slovo: „Noe si vypočul len niekoľko posolstiev a v tom čase Boh nevyslovil veľa slov, preto niet pochýb o tom, že Noe nepochopil mnoho právd. Nerozumel modernej vede ani dobovým poznatkom. Bol to mimoriadne jednoduchý človek, nevýrazný člen ľudskej rasy. V jednom ohľade sa však nepodobal nikomu inému: vedel počúvať Božie slová, vedel, ako sa nimi riadiť a dodržiavať ich, vedel, aké má človek postavenie, a dokázal Božím slovám skutočne veriť a podriadiť sa im – to je všetko. Týchto niekoľko jednoduchých zásad stačilo na to, aby Noe dokázal splniť všetko, čo mu Boh zveril, a nevytrval v tom len niekoľko mesiacov ani niekoľko rokov, ba ani niekoľko desaťročí, ale viac ako storočie. Nie je toto číslo ohromujúce? Kto iný okrem Noema by to dokázal? (Nikto.) A prečo nie? Niektorí ľudia hovoria, že za to môže nepochopenie pravdy – nie je to však v súlade so skutočnosťou. Koľko právd Noe pochopil? Prečo to všetko Noe dokázal? Dnešní veriaci prečítali veľa Božích slov a do istej miery pochopili pravdu – tak prečo to nedokážu? Iní vravia, že za to môže skazená ľudská povaha – nemal však skazenú povahu aj Noe? Prečo sa to Noemovi podarilo, no dnešní ľudia to nedokážu? (Lebo dnešní ľudia neveria Božím slovám, nepovažujú ich za pravdu ani sa nimi neriadia ako pravdou.) A prečo nedokážu Božie slová považovať za pravdu? Prečo sa nimi nedokážu riadiť? (Nemajú bohabojné srdce.) Keď teda ľudia nerozumejú pravde a nepočuli mnoho právd, ako získajú bohabojné srdce? (Musia mať ľudskú prirodzenosť a svedomie.) Taká je pravda. V ľudskej prirodzenosti musia byť zastúpené dve najcennejšie veci zo všetkých: prvou je svedomie a druhou je rozum normálnej ľudskej prirodzenosti. Aby sme mohli byť ľuďmi, musíme mať prinajmenšom svedomie a rozum normálnej ľudskej prirodzenosti; ide o minimálny, najzákladnejší štandard pre to, aby sa niekto mohol pokladať za človeka. Dnešným ľuďom to však chýba, a tak bez ohľadu na to, koľko právd si vypočujú a pochopia, mať bohabojné srdce je nad ich sily. Aký je teda rozdiel v podstate dnešných ľudí v porovnaní s Noemom? (Chýba im ľudská prirodzenosť.) A v čom spočíva podstata tohto nedostatku ľudskej prirodzenosti? (V tom, že sú to zvery a démoni.) Výraz ‚zvery a démoni‘ neznie najlepšie, no zodpovedá faktom; kultivovanejšie by sa dalo povedať, že nemajú ľudskú prirodzenosť. Ľudia bez ľudskej prirodzenosti a rozumu nie sú ľuďmi, ba dokonca aj zvery majú nad nimi navrch. Noe vedel splniť Božie poverenie preto, lebo keď počul Božie slová, dokázal si ich zapamätať; pre neho bolo Božie poverenie celoživotným záväzkom, jeho viera bola neochvejná a jeho vôľa sa nezmenila celých sto rokov. Bolo to preto, lebo mal bohabojné srdce, bol skutočným človekom a Boh mu oprávnene zveril do rúk stavbu archy. Ľudia s takou ľudskou prirodzenosťou a rozumom ako Noe sú veľmi vzácni, bolo by veľmi ťažké nájsť iného.(Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz druhý: Ako Noe a Abrahám počúvli Božie slová a podriadili sa Bohu (Prvá časť)) Noe nikdy nepočul žiadne hlboké posolstvá a nerozumel mnohým pravdám, ale mal srdce, ktoré sa bálo Boha a poslúchalo Ho. Keď mu Boh povedal, že potopou vyhladí ľudstvo a dal mu postaviť archu, Noe to prijal bez zaváhania. Noe si uvedomoval, že poverenie, ktoré mu dal Boh, nie je ľahké, pretože stavba archy si vyžaduje výrub stromov a presné meranie. Ale aj keď išlo o rozsiahly a náročný projekt, Noe sa nezľakol, pretože vedel, že ho poveril Boh. Pri rozjímaní nad Božími slovami som si uvedomil, že nemám Noemovu ľudskú prirodzenosť ani rozum. V čase, keď ma vedúci poveril prácou v niekoľkých cirkevných spoločenstvách, neveril som v Boha a spoliehal som sa len na svoje schopnosti. Cítil som, že moje pracovné možnosti sú obmedzené, že nemám dosť skúseností ako cirkevný vedúci a mám veľa nedostatkov. Obával som sa, že sa mi nebude dariť, a tak som túto povinnosť nechcel prijať. Nemal som Noemovu vieru v Boha, ani srdce, ktoré by sa bálo Boha a poslúchalo Ho, a už vôbec nie Jeho ľudskú prirodzenosť alebo rozum. Keď som si to uvedomil, už som si nerobil starosti a bol som ochotný poslúchnuť a prijať túto povinnosť tak, ako Noe prijal tú svoju.

Hneď na úvod som však narazil na nový problém. Zistil som, že ma čaká veľa práce. Musel som sa napríklad oboznámiť s tým, v akom stave sú bratia a sestry v cirkvi, podporiť tých, ktorí sa normálne nestretávali, spoznať ťažkosti, ktoré ľudia mali v súvislosti s povinnosťami a riešiť ich v spoločenstve a pomáhať ľuďom naučiť sa, ako si plniť svoje povinnosti. Všetky tieto povinnosti som musel zvládnuť. Pri riešení týchto problémov som nevedel, kde začať, nevedel som, ako túto prácu robiť dobre, a cítil som sa veľmi vystresovaný. Tieto ťažkosti vo mne vyvolali negatívny postoj a chcel som vedúcemu povedať, že podľa mňa sa na túto povinnosť nehodím, pretože som nemal žiadne skúsenosti a mal som s ňou veľké problémy. Vedúci sa o mojom stave neskôr dozvedel a poslal mi úryvok z Božieho slova na pomoc. Čítal som Božie slovo: „Keď Boh poslal Mojžiša, aby vyviedol Izraelitov z Egypta, ako Mojžiš reagoval na to, že mu dal Boh takéto poverenie? (Povedal, že nie je výrečný, ale rozpráva pomaly a má ťažkopádny jazyk.) Len toho sa trochu obával, že nie je výrečný, že rozpráva pomaly a má ťažkopádny jazyk. Bránil sa však Božiemu povereniu? Ako k nemu pristupoval? Padol na kolená. Čo to znamená padnúť na kolená? Znamená to podriadiť sa a privoliť. Celým svojím ja sa sklonil pred Bohom, nedbal na svoje osobné záujmy a nezmienil sa o žiadnych prípadných ťažkostiach. Nech by mu Boh prikázal urobiť čokoľvek, hneď by to vykonal. Prečo dokázal prijať Božie poverenie, aj keď mal pocit, že nič nezmôže? Lebo mal v sebe skutočnú dôveru. Mal už istú skúsenosť s Božou zvrchovanosťou nad všetkými vecami a záležitosťami a počas štyridsiatich rokov, ktoré prežil na púšti, spoznal, že Božia zvrchovanosť je všemohúca. Preto horlivo prijal Božie poverenie a bez zbytočných slov sa pustil do úlohy, ktorou ho Boh poveril. Čo to znamená, že sa pustil do úlohy? Znamená to, že mal skutočnú dôveru v Boha, naozaj sa na Neho spoliehal a naozaj sa Mu podriadil. Nezachoval sa ako zbabelec, nerozhodoval sa podľa seba a nepokúšal sa odmietať. Namiesto toho naplno veril a s Božím poverením sa do úlohy pustil v plnej dôvere. Veril tomuto: ‚Ak to Boh nariadil, potom sa všetko udeje tak, ako hovorí Boh. Prikázal mi, aby som vyviedol Izraelitov z Egypta, tak teda pôjdem. Keďže ma tým Boh poveril, pustím sa do práce a On mi dodá silu. Musím len spolupracovať.‘ Takto sa k tomu postavil Mojžiš. … V tom čase neboli okolnosti priaznivé pre Izraelitov ani pre Mojžiša. Vyviesť Izraelitov z Egypta bolo z ľudského hľadiska skrátka nemožné, pretože Egypt bol obkolesený Červeným morom a prejsť cezeň by bolo veľmi náročné. Je možné, že Mojžiš naozaj nevedel, aké ťažké bude splniť toto poverenie? Vo svojom srdci to vedel, ale povedal len toľko, že rozpráva pomaly a má ťažkopádny jazyk a nik ho nebude počúvať. Vo svojom srdci Božie poverenie neodmietol. Keď Boh prikázal Mojžišovi, aby vyviedol Izraelitov z Egypta, padol na kolená a poverenie prijal. Prečo sa nezmienil o ťažkostiach? Bolo to preto, lebo po štyridsiatich rokoch strávených na púšti nepoznal nebezpečenstvá ľudského sveta ani aktuálne dianie v Egypte či vtedajšiu vážnu situáciu Izraelitov? Je možné, že tieto veci nevidel jasne? Dialo sa práve toto? Určite nie. Mojžiš bol inteligentný a múdry. Vedel o všetkých týchto veciach, pretože ich osobne prežil a zažil vo svete ľudí, a nikdy by na ne nezabudol. Poznal ich všetky až príliš dobre. Vedel teda, akou náročnou úlohou ho poveril Boh? (Áno.) Ak to vedel, ako mohol toto poverenie prijať? Dôveroval Bohu. Vďaka svojim celoživotným skúsenostiam veril v Božiu všemohúcnosť, preto prijal toto Božie poverenie so srdcom plným dôvery a bez štipky pochybností. … Povedzte Mi, dokázal Mojžiš počas štyridsiatich rokov na púšti zakúsiť, že pre Boha nie je nič ťažké a že človek je v Božích rukách? Veru áno – bola to jeho najpravdivejšia skúsenosť. Počas štyridsiatich rokov na púšti čelil mnohým smrteľným nebezpečenstvám, pričom nevedel, či ich prežije. Každý deň bojoval o svoj život a modlil sa k Bohu, aby ho ochránil. To jediné si prial. Počas tých štyridsiatich rokov najhlbšie zakúsil práve Božiu zvrchovanosť a ochranu. Keď teda neskôr prijímal Božie poverenie, jeho prvotný pocit musel byť takýto: ‚Pre Boha nie je nič ťažké. Ak Boh tvrdí, že sa to dá urobiť, tak je to určite tak. Keď ma tým Boh poveril, iste sa o to postará – urobí to On, nie hocikto.‘ Skôr než ľudia začnú konať, musia si to vopred naplánovať a pripraviť. Najskôr sa musia postarať o úvodné prípravy. Musí Boh urobiť tieto veci skôr, ako začne konať? Nemusí. Každá stvorená bytosť je v Božích rukách, bez ohľadu na to, aký má vplyv, bez ohľadu na to, aké má schopnosti alebo aká je mocná, bez ohľadu na to, ako vyvádza. Mojžiš mal v tomto smere dôveru, poznanie aj skúsenosť, takže v jeho srdci nebola ani štipka pochybností či strachu. Preto bola jeho dôvera v Boha mimoriadne úprimná a čistá. Možno povedať, že bol naplnený dôverou.(Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek môže mať skutočnú dôveru len vďaka pravému podriadeniu sa) Po prečítaní Božieho slova som si uvedomil, že som zbabelec, ktorý nedôveroval Bohu, a že som v Boha neveril. Boh povolal Mojžiša, aby vyviedol Izraelitov z Egypta, aby už neboli zotročovaní. Mojžiš nemal vojsko, ktoré by bojovalo proti faraónovi, a bolo veľmi ťažké splniť toto poverenie, ale Mojžiš dokázal poslúchnuť Božie slovo, a veril, že Boh osobne vyvedie svoj ľud z Egypta. Keď som sa nad sebou znova zamyslel, videl som toľko práce, ktorú som nemohol urobiť, a tak som chcel túto povinnosť zavrhnúť, pretože som sa cítil byť pod veľkým tlakom. Túto povinnosť som vnímal ako bremeno, ktoré som nemohol dokončiť. Nedôveroval som Bohu a nemal som v Neho vieru. Veril som len vo svoje obmedzené schopnosti. Myslel som si, že to, či dokážem vykonávať svoju prácu, súvisí s mojimi kvalitami a skúsenosťami. Neveril som, že celú prácu vykoná Boh a my hráme len podpornú úlohu. Bol som vskutku arogantný. Túto povinnosť som mohol vykonávať s Božím dovolením. Všetko riadi a stanovuje Boh. Musel som mať vieru, aby som prakticky spolupracoval. Od tejto chvíle som už túto povinnosť nemohol odmietnuť. Veril som, že pokiaľ sa spolieham na Boha a vzhliadam k Nemu, bude ma viesť a pomáhať mi, umožní mi spoznať pravdu vo všetkých ťažkostiach, pochopiť rôzne princípy. Plnenie tejto povinnosti odhalilo, že mi chýba viera, a vynahradilo mi moje nedostatky, umožnilo mi prejsť si viacerými situáciami a pochopiť pravdu.

Vo Venezuele sú problémy s vodou, elektrinou, internetom a ekonomikou, a niekedy musíme pracovať viac ako zvyčajne, aby sme uživili naše rodiny. S otcom sme chodili na ryby každé ráno o tretej a vracali sme sa až okolo tretej alebo štvrtej popoludní. Po celodennej plavbe na mori som bol unavený, ale po návrate domov som nechcel odpočívať, pretože bolo ešte toľko vecí, ktoré som nemohol vykonať v povinnosti. Potreboval som stráviť viac času štúdiom, prípravou a odstraňovaním svojich nedostatkov, aby som mohol riadne vykonávať svoju povinnosť. Ak by som svoju povinnosť nevykonával dobre, sklamal by som Boha. Premýšľal som o svätých z Veku milosti. Nasledovali Pána Ježiša, znášali mnohé ťažkosti a nebezpečenstvá a veľmi trpeli. V porovnaní s nimi bolo moje utrpenie zanedbateľné. Preto prvé, čo som každý deň po príchode domov urobil, bolo, že som si zobral telefón a pozrel sa akú mám prácu a úlohy. Posielal som tiež správy bratom a sestrám s otázkou, či majú nejaké ťažkosti. Ak sa našiel niekto, kto si nevedel plniť svoju povinnosť, pomohol som mu a povedal, čo som sa naučil pri plnení tej svojej. Pri plnení svojej povinnosti som sa začal učiť spoliehať na Boha, a keď moji bratia a sestry prechádzali ťažkosťami, modlil som sa k Bohu, aby ma viedol a dovolil mi nájsť Božie slová, ktoré by im pomohli. Po tom, čo som sa s nimi podelil o Božie slovo a porozprával im o svojich skúsenostiach a pochopení, sa ich stavy trochu zmenili. Aj pri pomáhaní bratom a sestrám som dosahoval určité úspechy a moje chápanie pravdy sa stalo ešte jasnejším ako predtým. Videl som, že bez ohľadu na ťažkosti, ktoré máme, Boh nás povedie, ak sa na Neho skutočne spoliehame. A hoci som mal ťažkosti každý deň, nebol som už taký slabý ako na začiatku. Onedlho som však narazil na ďalší veľký problém. Keďže som mal slabý internet, nemal som možnosť pravidelne sa stretávať alebo komunikovať so svojimi bratmi a sestrami a nemal som možnosť plniť si svoju povinnosť. Vedel som, že tento problém nie je v mojich rukách, a tak som sa dlho modlil k Bohu a prosil Ho, aby ma viedol. Po modlitbe som sa postupne upokojil. Potom som si prečítal Božie slovo: „Keď prežívaš najťažšie obdobie, keď si najmenej schopný cítiť Boha, keď sa cítiš najutrápenejšie a najosamelejšie, keď máš pocit, že si Bohu vzdialený, čo by si mal urobiť ako prvé? Vzývať Boha. Vzývanie Boha ti dodá silu. Vzývanie Boha ti umožní pocítiť Jeho existenciu. Vzývanie Boha ti umožní pocítiť Božiu zvrchovanosť. Keď budeš vzývať Boha, modliť sa k Nemu a svoj život zveríš do Božích rúk, ucítiš, že Boh je po tvojom boku a že ťa neopustil. Keď budeš cítiť, že ťa Boh neopustil, keď skutočne pocítiš, že je po tvojom boku, porastie tvoja dôvera? Ak máš skutočnú dôveru, zoslabne a vytratí sa časom? Rozhodne nie.(Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek môže mať skutočnú dôveru len vďaka pravému podriadeniu sa) Keď sa stretnete s ťažkosťami, volajte k Bohu srdcom a budete mať vieru a silu. Ľudské schopnosti sú obmedzené. Nemáme možnosť vidieť veci mimo nášho zorného poľa, preto sa vždy obávame ťažkostí, ktoré sa nám vynárajú pred očami. Boh vládne nad všetkými vecami a pokiaľ sa na Boha úprimne spoliehame, bude nás viesť a pomáhať nám plniť si svoje povinnosti. Božie slovo mi dodalo vieru a silu. Aj napriek mnohým ťažkostiam som si nemohol nesplniť svoju povinnosť. Pri plnení svojich povinností som sa musel modliť a spoliehať na Boha, aby som prekonal tieto ťažkosti, a pracovať ešte tvrdšie. Začal som teda chodiť po uliciach a hľadať stabilnejšie internetové pripojenie, ktoré by mi umožnilo normálne sa zúčastňovať zhromaždení. Niekedy, keď som organizoval stretnutie, som vyšiel na ulicu okolo ôsmej večer a domov som sa vrátil až po jeho skončení, niekedy medzi pol jedenástou a jedenástou. Cestou domov som sa veľmi bál, pretože som býval v nebezpečnej časti Margarity a bál som sa, že mi niekto ukradne telefón a ja nebudem môcť pokračovať v zhromažďovaní alebo plnení svojej povinnosti. Často som sa modlil k Bohu a prosil Ho, aby mi dal silu vytrvať v ťažkých časoch. Netrvalo dlho a dostal som správu. Jeden z bratov sa dozvedel o mojej situácii a z vlastnej iniciatívy mi napísal: „Brat, viem, že teraz prechádzaš neľahkým obdobím a že vyrážaš do ulíc neskoro v noci, aby si si plnil povinnosť. Je to mimoriadne nebezpečné. Mám bicykel a môžem ti ho požičať, keď ho budeš potrebovať. Bude sa ti ľahšie presúvať.“ Vďaka týmto ťažkostiam som sa veľa naučil vrátane toho, že sa mám spoliehať na Boha. Uvedomil som si, že je to Boh, kto vládne nad všetkými vecami, a že je to Boh, kto pre každého pripravuje prostredie. V priebehu svojej skúsenosti som skutočne videl Božie činy a moja viera v Boha bola teraz silnejšia. Keď iní narazili na podobné ťažkosti, s akými som sa stretol ja, podelil som sa s nimi o Božie slovo a zdieľal som niektoré svoje skúsenosti, aby som im pomohol a dodal im vieru v Boha.

Po príchode z rybolovu som každý deň zostal doma a čítal Božie slovo a keď bol čas na stretnutia, vyrazil som na bicykli do ulíc hľadať miesto s dobrým internetom. Vždy, keď som sa modlil k Bohu, prosil som Ho, aby ma viedol k lepšiemu plneniu mojej povinnosti. Už ma nezaujímala moja ťažká situácia. Len som si chcel dobre plniť svoju povinnosť v súlade s Božou vôľou a požiadavkami. Bol som ochotný poslúchnuť Božiu zvrchovanosť a nariadenia, aj keby som mal čeliť väčším ťažkostiam, zažívať prostredie, ktoré mi Boh pripravil, a snažiť sa uspokojiť Božie srdce. Po čase mi bratia a sestry pomohli nájsť vhodný domov, ktorý mal pomerne stabilný internet. Bol som veľmi vďačný Všemohúcemu Bohu, pretože tu som si mohol lepšie plniť svoju povinnosť a pod Božím vedením som v nej urobil veľký pokrok. Pred pár dňami mi vedúci znovu povedal, že budem mať na starosti ešte viac práce a moje bremeno bude ešte väčšie. Popri pridanej práci sa budem musieť starať aj o viac bratov a sestier. Ale už sa neobávam ani nesťažujem. Pokiaľ budem naďalej dôverovať Bohu a spoliehať sa na Neho, bude ma viesť a pomáhať mi správne plniť moju povinnosť.

Boh hovorí: „Čím viac myslíš na Božiu vôľu, tým väčšie bremeno nesieš a čím väčšie bremeno nesieš, tým bohatšia bude tvoja skúsenosť. Keď budeš myslieť na Božiu vôľu, Boh na teba uvalí bremeno a potom ťa zasvätí do úloh, ktoré ti zveril. Keď na teba Boh uvalí toto bremeno, budeš venovať pozornosť všetkým súvisiacim pravdám, kým budeš jesť a piť Božie slová. Ak si obťažkaný bremenom, ktoré súvisí so stavom života tvojich bratov a sestier, je to bremeno, ktoré ti zveril Boh. Budeš ho neustále niesť so sebou v každodenných modlitbách. Čo koná Boh, pripadlo na teba. Si ochotný vykonať to, čo chce konať Boh. To znamená vziať na seba Božie bremeno ako svoje vlastné.(Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Myslite na Božiu vôľu, aby ste dosiahli dokonalosť)Skúšky zo strany Boha sú v mnohých prípadoch bremená, ktoré Boh dáva ľuďom. Nech je bremeno, ktoré ti uložil Boh, akékoľvek veľké, mal by si ho prijať, pretože Boh ti rozumie a vie, že ho dokážeš uniesť. Bremeno, ktoré ti dal Boh, neprevýši tvoje duchovné postavenie ani hranice tvojej vytrvalosti, takže niet pochýb o tom, že ho dokážeš uniesť. Je jedno, aké bremeno ti Boh dá, akej skúške ťa podrobí, zapamätaj si jednu vec: bez ohľadu na to, či rozumieš Božej vôli a či ťa po tom, ako si sa pomodlil, osvietil a osvetlil Duch Svätý, či ťa Boh touto skúškou disciplinuje alebo varuje, nevadí, ak tomu nerozumieš. Pokiaľ neotáľaš s vykonávaním svojej povinnosti a dokážeš sa jej poctivo držať, Boh bude spokojný a budeš pevne stáť za svojím svedectvom.(Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Cesta vpred spočíva len v častom čítaní Božích slov a rozjímaní o pravde) Vďaka čítaniu Božieho slova chápem, že nám Boh nedá bremeno, ktoré by sme nemohli uniesť, že Boh pozná naše duchovné postavenie a vie, čo dokážeme. Čím viac sme ochotní počúvať Božiu vôľu a čím väčšie bremeno máme vo svojich povinnostiach, tým bohatšie sú naše skúsenosti a tým hlbšie bude naše porozumenie Boha. Musím sa modliť k Bohu, aby som toto bremeno prijal s úprimnosťou a poslušnosťou, aby som dokázal hľadať pravdu v ťažkostiach a za všetkým hľadal Jeho vôľu, pretože moje srdce je otupené, mojich predstáv je mnoho, a viem, že moje duchovné postavenie je nezrelé a moja viera v Boha má nedostatky. Po prekonaní týchto ťažkostí teraz chápem, že v ťažkých chvíľach môžem lepšie spoznať seba a Božie konanie a že v Neho môžem veriť viac. V čase, keď som začal vykonávať túto povinnosť, som sa len zriedka modlil k Bohu a nehľadal som Božie vedenie. Snažil som sa spoliehať na svoje schopnosti a nemal som vieru v Boha. Po prečítaní Božieho slova a pochopení Jeho vôle som získal vieru a na svojej povinnosti som usilovne pracoval. Často som sa modlil a spoliehal sa na Boha. Bol som v blízkom kontakte s vedúcimi, uvedomoval som si princípy, ktoré boli dôležité pre plnenie mojej povinnosti, ako aj niektoré cesty a smery, ktorými sa dá vykonávať cirkevná práca. Po tom, čo som týmito vecami prešiel, už nie som v negatívnom stave. Každý deň, keď ma niečo postihne, sa učím hľadať pravdu, správne a svedomito plniť svoju povinnosť a keď sa potýkam s ťažkosťami, modlím sa k Bohu a Boh ma vedie a pomáha mi prekonávať všetky tieto situácie a ťažkosti. Moje problémy a stres sa mi už nezdajú také veľké. Keby som si neprešiel týmito ťažkosťami, nebol by som osvietený Bohom, nemal by som toto porozumenie a už vôbec nie pravú skúsenosť. V takom prípade by som nedokázal riadne plniť svoju povinnosť. Teraz rozumiem Božiemu slovu, ktoré hovorí: „Čím viac myslíš na Božiu vôľu, tým väčšie bremeno nesieš a čím väčšie bremeno nesieš, tým bohatšia bude tvoja skúsenosť.“ Túžim niesť viac bremien, aby som splatil Božiu lásku.

V súčasnosti má Venezuela mnoho problémov v oblasti ekonomiky, verejných služieb a internetu. Hoci sa niekedy cítim vystresovaný, naučil som sa spoliehať na Boha, hľadať Ho a veriť v Neho. Keby som neprešiel týmito ťažkosťami, nepochopil by som, aké dôležité je plniť si svoju povinnosť alebo ako hľadať Boha uprostred ťažkostí. Ďakujem Bohu, že mi umožnil dosiahnuť tieto úspechy a nadobudnúť toto poznanie.

Predchádzajúci: Úvahy po odporovaní dohľadu

Ak vám Boh pomohol, chceli by ste sa oboznámiť s Jeho slovami, aby ste sa dostali do Jeho blízkosti a tešili sa z Jeho požehnaní?

Súvisiace

Spojte sa s nami cez Messenger