Nedávno som si všimla, že mnoho bratov a sestier píše svedectvá o svojich skúsenostiach a túžila som po takej skúsenosti tiež. Som veriaca už dlhé roky. Boh ma obdaroval hojnou dávkou svojej podpory a nadobudla som nejaké skúsenosti. Chcela som využiť čas svojich duchovných pobožností na písanie článku, ale vždy, keď som napísala úvod, nevedela som, ako ďalej. Myslela som na to, koľko prepustení, neúspechov a prešľapov som zažila a ako často sa mnou zaoberali. V istom rozsahu som mala aj nejaké skúsenosti. Prečo som dostala okno, keď som mala písať? Takto prešiel mesiac či dva a nakoniec som nenapísala ani jeden článok. Bolo to pre mňa príliš ťažké. Aj vedúci vedel, že mi chýbala kvalita a nápady. Nemala by som byť na seba taká prísna. Každý deň som sa starala o mnoho vecí a nevedela som sa upokojiť a zamyslieť nad Božím slovom. Okrem toho niektorým bratom a sestrám s dobrými kvalitami a skúsenosťami písanie išlo. Bolo v poriadku, že písali články – ja som nemusela. Tak som sa úplne vzdala myšlienky napísať článok. Občas mi bratia a sestry pripomenuli, že by som mohla napísať aj ja, ale to ma hnevalo a ani som im nechcela odpovedať. Po chvíli začala moja pobožnosť chabnúť. Čítala som Božie slová, ale nebola som osvietená Duchom Svätým a necítila som Boha. V práci som mala problémy, ktoré som nevedela pochopiť ani vyriešiť a neustále sa nabaľovali. Bola som pod veľkým tlakom a v bolesti. Modlila som sa k Bohu a prosila Ho, aby ma osvietil a viedol, aby som porozumela svojim problémom.

Jedného dňa počas duchovných pobožností som si čítala Božie slová: „Usilovanie sa o pravdu je dobrovoľné. Ak miluješ pravdu, potom v tebe bude pôsobiť Duch Svätý. Ak miluješ pravdu, ak sa modlíš k Bohu a spoliehaš sa na Neho, uvažuješ o sebe a snažíš sa spoznať samého seba bez ohľadu na to, aké prenasledovanie alebo súženie ťa postihne, a ak aktívne hľadáš pravdu na riešenie problémov, ktoré objavíš, a si schopný konať svoju povinnosť v súlade s normou, budeš schopný stáť si pevne za svojím svedectvom. Ak ľudia milujú pravdu, všetky tieto prejavy k nim prichádzajú prirodzene. Dejú sa dobrovoľne, s radosťou a bez nátlaku, bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Ak ľudia dokážu takto nasledovať Boha, nakoniec získajú pravdu a život, vstúpia do pravdy-reality a budú žiť obraz človeka. … Ak si nezískal pravdu, potom žiadne z tvojich odôvodnení alebo výhovoriek neobstojí. Môžeš sa obhajovať, koľko chceš, a vyvádzať, ako sa ti páči – bude ti Boh venovať pozornosť? Bude sa s tebou rozprávať? Bude s tebou debatovať a diskutovať? Bude sa s tebou radiť? Aká je odpoveď? Nie. Určite nie. Bez ohľadu na to, aké silné sú tvoje odôvodnenia, neobstoja. Nesmieš nesprávne chápať Božie úmysly a myslieť si, že ak ponúkneš všelijaké odôvodnenia a výhovorky, nemusíš sa usilovať o pravdu. Boh chce, aby si bol schopný hľadať pravdu vo všetkých prostrediach a v každej záležitosti, ktorá ťa postihne, a nakoniec dosiahol vstup do pravdy-reality a získal pravdu. Bez ohľadu na to, aké okolnosti pre teba Boh pripravil, s akými ľuďmi a udalosťami sa stretneš a v akom prostredí sa ocitneš, mal by si sa modliť k Bohu a hľadať pravdu, aby si im mohol čeliť. Toto sú presne tie lekcie, ktoré by si sa mal naučiť pri usilovaní sa o pravdu. Ak vždy hľadáš odôvodnenia, aby si sa týmto okolnostiam vyhol, aby si im unikol, odmietol ich alebo im odolával, potom sa ťa Boh vzdá. Nemá zmysel sa obhajovať, byť spurný alebo sa priečiť – ak sa Boh o teba nebude zaujímať, stratíš svoju šancu na spásu. Pre Boha neexistuje problém, ktorý by sa nedal vyriešiť; pre každého jedného človeka má pripravené opatrenia a má spôsob, ako s ním zaobchádzať. Boh s tebou nebude diskutovať o tom, či sú tvoje dôvody a výhovorky oprávnené. Boh nebude počúvať, či sú argumenty, ktoré uvádzaš na svoju obranu, rozumné. Opýta sa ťa len: ‚Sú Božie slová pravdou? Máš skazenú povahu? Mal by si sa usilovať o pravdu?‘ Musíš si len ujasniť jeden fakt: Boh je pravda, ty si skazený človek, preto by si mal aktívne hľadať pravdu. Žiadny problém ani ťažkosť, žiadne odôvodnenie ani výhovorka neobstojí – ak neprijmeš pravdu, zahynieš.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (1)) Božie slová ma okamžite prebudili. Hľadanie pravdy je osobným a dobrovoľným rozhodnutím. Nemala by som hľadať každý dôvod a výhovorku, prečo nepísať článok alebo nevenovať sa pravde. Boh chce, aby sme počúvali Jeho slová a podriadili sa Jeho požiadavkám v každej situácii a pri všetkom. Presne to by som mala robiť. Boh tiež povedal: „Povinnosťou tvojej viery vo Mňa je svedčiť o Mne, byť verný Mne a nikomu inému a byť podriadený až do konca.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?) Boh nás žiada, aby sme o Ňom svedčili. To je naša povinnosť. Nech je moje pochopenie pravdy akokoľvek hlboké či plytké, nemôžem skryť dielo, ktoré vo mne Boh vykonal, ale mala by som spísať, čo som získala zo svojej viery, aby som o Ňom svedčila. Počas písania článku som narazila na množstvo ťažkostí. Išlo práve o moju skazenosť a nedostatky, ktorým som nerozumela, pričom som sa potrebovala pokojiť, zamyslieť sa nad Božími slovami a hľadať pravdu. Namiesto toho som sa o hľadanie pravdy ani premýšľanie nad Božími slovami nesnažila. Našla som všetky možné výhovorky, prečo odporovať písaniu článkov. Stále som hovorila, že mi chýbajú kvality a že nestíham, lebo mám toho veľa v práci. Myslela som si, že nepísať články je normálne. Niekedy, keď na mňa ostatní naliehali, ma to nazlostilo a vyhovárala som sa. Nechcela som im ani odpovedať na správy. Ale teraz, keď som o tom ticho premýšľala, aj napriek všetkému, čo si vyžadovala moja vedúca pozícia, nie všetky problémy sa museli riešiť okamžite – našla by som si čas na mnoho vecí. Navyše, niektoré bežné úlohy sa dali celkom rýchlo vybaviť. Nebola som taká zaneprázdnená, že by som nestihla napísať jeden článok. Boli to len výhovorky. Moje bežné úlohy si nevyžadovali toľko mentálneho úsilia a išli mi ľahko, ale písanie nebolo mojou silnou stránkou, tak som sa tomu vyhýbala. Dokonca som argumentovala tým, že vedúci vedel, že mi chýba kvalita a nápady. Dokázala som veci skutočne poprieť a vymyslieť si klamy. V skutočnosti nás písanie svedectiev môže povzbudiť k hľadaniu pravdy. Premýšľaním nad Božím slovom a hľadaním pravdy môžeme vyriešiť našu skazenosť, konať zásadovo a lepšie si plniť svoju povinnosť. Písať články o Božom svedectve je naša povinnosť, voči ktorej neexistujú výhovorky. Boh hovorí: „Boh je pravda, ty si skazený človek, preto by si mal aktívne hľadať pravdu. Žiadny problém ani ťažkosť, žiadne odôvodnenie ani výhovorka neobstojí – ak neprijmeš pravdu, zahynieš.“ Potom som si uvedomila, že ak sa budem neustále vyhovárať a nebudem hľadať a prijímať pravdu, úplne ma to zničí a môj konečný výsledok bude zničenie. To je desivá predstava! Tak som sa rýchlo pomodlila: „Bože! Práve mi došlo, že som človek, ktorý neprijíma pravdu. Prečítala som toľko Tvojich slov, vypočula si toľko kázní, ale nemám žiadnu realitu pravdy a nie som ochotná praktizovať písanie článkov o svedectvách. Je to naozaj hanba. Uvidela som svoje nedostatky, svoje chyby. Chcem tento chybný stav napraviť a robiť to, čo povieš.“

Neskôr som sa pomodlila k Bohu, aby som zistila: „Aký bol skutočný dôvod, prečo som nehľadala pravdu a nechcela napísať svoje svedectvo?“ V úvahách som našla niečo v Božom slove. Všemohúci Boh hovorí: „Vo svojej viere v Boha sa mnohí ľudia zameriavajú výlučne na prácu pre Boha, uspokoja sa len s utrpením a platením ceny, ale vôbec sa neusilujú o pravdu. Výsledkom je, že po desiatich, dvadsiatich, tridsiatich rokoch viery v Boha im chýba pravé poznanie Jeho diela a nedokážu hovoriť o žiadnej skúsenosti s pravdou a Božími slovami ani o poznaní pravdy a Božích slov. Počas zhromaždení, keď sa pokúšajú trochu hovoriť o svojom skúsenostnom svedectve, nemajú čo povedať; či budú spasení alebo nie, je pre nich úplnou neznámou. V čom je tu problém? Takí sú ľudia, ktorí sa neusilujú o pravdu. Bez ohľadu na to, koľko rokov sú veriaci, nie sú schopní pochopiť pravdu, a už vôbec nie ju praktizovať. Ako by mohol niekto, kto vôbec neprijíma pravdu, vstúpiť do pravdy-reality? Sú niektorí, ktorí tento problém nedokážu odhaliť. Veria, že ak ľudia, ktorí papagájujú slová a učenia, praktizujú pravdu, môžu tiež vstúpiť do pravdy-reality. Je to správne? Ľudia, ktorí papagájujú slová a učenia, vo svojej podstate nerozumejú pravde – ako by ju teda mohli praktizovať? Navonok sa javí, že to, čo praktizujú, neporušuje pravdu a že ide o dobré skutky a dobré správanie, ale ako by sa tieto dobré skutky a dobré správanie mohli nazývať pravdou-realitou? Ľudia, ktorí nerozumejú pravde, nevedia, čo je pravda-realita; považujú dobré skutky a dobré správanie ľudí za praktizovanie pravdy. To je absurdné, nie? Ako sa to líši od myšlienok a názorov nábožných ľudí? A ako sa dajú vyriešiť takéto problémy skresleného chápania? Ľudia musia najprv pochopiť Božie úmysly z Jeho slov, mali by vedieť, čo je chápanie pravdy a čo je praktizovanie pravdy, aby sa dokázali pozrieť na druhých a rozpoznať, akí v skutočnosti sú, a aby dokázali povedať, či majú alebo nemajú pravdu-realitu. Cieľom Božieho diela a spásy človeka je, aby ľudia pochopili a praktizovali pravdu; len vtedy budú ľudia schopní odvrhnúť svoje skazené povahy, konať podľa princípov a vstúpiť do pravdy-reality. Ak sa neusiluješ o pravdu a len sa uspokojíš s tým, že sa pre Boha vydávaš, trpíš a platíš cenu podľa svojich vlastných predstáv a dohadov, bude všetko, čo robíš, predstavovať tvoje praktizovanie pravdy a podriadenosť Bohu? Dokáže to, že si zmenil svoju život-povahu? Bude to predstavovať, že máš pravé poznanie Boha? Nie. A čo teda bude predstavovať všetko, čo robíš? Môže to predstavovať len tvoje osobné preferencie, chápanie a zbožné želania. Budú to čisto veci, ktoré rád robíš, ktoré si ochotný robiť; všetko, čo robíš, len uspokojuje tvoje vlastné túžby, odhodlania a ašpirácie. Je zrejmé, že to nie je usilovanie sa o pravdu. Žiadne z tvojich činov alebo spôsobov správania nemajú nič spoločné s pravdou ani s Božími požiadavkami. Všetky tvoje činy a spôsoby správania sú pre teba samého; pracuješ, bojuješ a pobehuješ len pre svoje vlastné ašpirácie, povesť a postavenie – v tom sa nelíšiš od Pavla.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (2)) Pred Božími slovami o súde a zjavení som už nemala kam ujsť. Bola som veriacou celé tie roky, prečítala toľko Božích slov, zažila neúspechy a pády, zaoberali sa mnou a orezávali ma, no nenapísala som ani jedno svedectvo. Nemohla som ani vyjadriť svoje skúsenosti a pochopiť pravdu, pretože som ju nehľadala. Stačilo mi vyzerať ako niekto, kto trpí a obetuje sa, a konať si svoju povinnosť bez chýb a nepozorností. Niektoré bežné úlohy v skutočnosti neboli súrne, ale bála som sa, že ostatní povedia, že nemám za sebou žiadnu prax alebo že som neriešila skutočné problémy. Čo ak by to vedúci zistil a prepustil ma? Pri tej myšlienke som sa vzdala písania článku a zamýšľania sa nad Božím slovom. Dokonca som sa vzdala ranných duchovných pobožností. Mala som pocit, že by mi písanie článku spomalilo pokrok v práci. Niekedy som vstala a chcela som sa venovať duchovným pobožnostiam, ale keď som zapla počítač a videla všetky správy, na ktoré som musela odpovedať, upustila som od pobožností a začala som riešiť všetky tie záležitosti. V skutočnosti však nebolo všetko také súrne. Ak by som odpovedala počas voľnej chvíle, nič by sa nezdržalo. Ale keďže ma zamestnávali tieto veci, vzdala som sa času na jedenie, pitie a zamýšľanie sa nad Božím slovom. Dokonca som si myslela, že si plním povinnosť zodpovedne a beriem na seba bremeno. Namiesto skutočnej práce som len chcela použiť svoje povrchné utrpenie a úsilie, aby som získala obdiv. To má byť plnenie si povinnosti? Používala som svoju povinnosť na ochranu svojho mena a postavenia a na naplnenie osobných ambícií. Išla som proti Bohu. Vedela som, že proces písania článku bol procesom hľadania pravdy, ale nenasledovala som pravdu ani som nechcela napísať svedectvo. Každý deň ma niečo zamestnávalo a aj počas voľnej chvíle som si našla výhovorky, prečo nepísať. Nerobila som len službu? Nevyvíjala som úsilie do hľadania pravdy. Sústredila som sa len na prácu, kvôli čomu sa bratia a sestry nevedeli sústrediť na vstup do života vo svojich povinnostiach. Nezamýšľali sa nad sebou pri problémoch ani sa o sebe neučili prostredníctvom Božích slov. Viedla som ich preč od Božej vôle. V mysli sa mi vynorili Božie slová: „Žiadne z tvojich činov alebo spôsobov správania nemajú nič spoločné s pravdou ani s Božími požiadavkami. Všetky tvoje činy a spôsoby správania sú pre teba samého; pracuješ, bojuješ a pobehuješ len pre svoje vlastné ašpirácie, povesť a postavenie – v tom sa nelíšiš od Pavla.“ Uvedomila som si, že som si zvolila cestu Pavla. Vždy som sa niečím zaoberala, robila to, čo som mala rada, čo mi išlo ľahko. Čo sa však týkalo práce s pravdou, ktorú vyžadoval Boh, nielenže som pravdu nehľadala, ale mala som jej po krk a vyhýbala som sa jej. Pracovala som len pre naplnenie svojej túžby po postavení. Vybrala som sa cestou nepriateľa Boha. Ak by to takto pokračovalo, Boh by ma bez ohľadu na moju prácu vyhostil. Táto predstava ma vydesila a chcela som tú situáciu ihneď zmeniť.

Raz som si počas duchovných pobožností prečítala Božie slovo: „Najviditeľnejším stavom ľudí, ktorí majú odpor k pravde, je, že sa nezaujímajú o pravdu a pozitívne veci, ba dokonca sa im hnusia a nenávidia ich. Okrem toho veľmi radi sledujú trendy. Vo svojich srdciach neprijímajú veci, ktoré Boh miluje a ktoré od ľudí vyžaduje. Namiesto toho sú voči nim odmietaví a ľahostajní a niektorí dokonca často pohŕdajú štandardmi a princípmi, ktoré Boh požaduje od človeka. Pozitívne veci sa im hnusia a v srdci k nim vždy cítia odpor, vzdor a sú plní pohŕdania. To je hlavný prejav toho, že majú odpor k pravde. Čítanie Božieho slova, modlenie, duchovné spoločenstvo o pravde, plnenie povinností a riešenie problémov pomocou pravdy predstavujú pozitívne veci v cirkevnom živote. Boh sa z nich teší, no niektorí ľudia cítia k týmto pozitívnym veciam averziu, nezáujem a ľahostajnosť. … Neznamená táto ich povaha, že majú po krk pravdy? Nie je to zjavenie skazenej povahy? Mnohí ľudia veria v Boha, radi pre Neho pracujú a nadšene pre Neho plnia úlohy. Keď môžu využívať svoje nadania a silné stránky, oddávať sa záľubám a predvádzať sa, ich energia je nekonečná. Ak sa však od nich žiada, aby praktizovali pravdu a konali podľa pravdy-princípov, vezme im to vietor z plachiet a ich nadšenie ochabne. Keď nemajú dovolené predvádzať sa, zostanú apatickí a skľúčení. Prečo majú energiu na predvádzanie sa? A prečo nemajú energiu na praktizovanie pravdy? V čom je problém? Všetci ľudia sa chcú odlíšiť a všetci dychtia po prázdnej sláve. Pokiaľ ide o vieru v Boha s cieľom získať požehnania a odmeny, všetci majú nevyčerpateľnú energiu, tak prečo zostanú apatickí a skľúčení, keď ide o praktizovanie pravdy a vzdorovanie telu? Prečo sa to deje? Dokazuje to, že ľudské srdcia sú falošné. Ľudia veria v Boha, len aby získali požehnania – jednoducho povedané, robia to preto, aby vstúpili do kráľovstva nebeského. Bez požehnaní alebo výhod, o ktoré by sa mohli usilovať, ľudia upadajú do apatie a skľúčenosti a nemajú žiadne nadšenie. To všetko spôsobuje ich skazená povaha, ktorá sa vyznačuje odporom k pravde.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová ma osvietili. Vyhýbala som sa písaniu článku a hľadaniu pravdy len kvôli svojej satanskej povahe, ktorá má pravdy po krk. Dobre som vedela, že od nás Boh požaduje písať články o svedectve. Nemusí to byť nič hlboké, môžem napísať aj niečo jednoduchšie. Stačí, ak je to praktické, zahŕňa skúsenosti a pochopenie a je to poučné. Písanie článku podáva svedectvo o tom, čo Boh dosiahol v nás svojím dielom, ako svojimi slovami očisťuje a zachraňuje ľudí a ako tieto slová riešia rôzne ťažkosti a skazenosť u ľudí. Boh si naozaj cení svedectvá ľudí a dobré svedectvo Ho poteší najviac. Takže, Boh dúfa, že v článkoch o Jeho svedectvách napíšeme o našich skúsenostiach a ponaučeniach. Ja som však namiesto snahy splniť Božie požiadavky hľadala dôvody, prečo to odmietať a vyhýbať sa tomu. Tým, že som mala pravdy po krk, som prejavovala satanskú povahu.

A čo si Boh myslí o povahe, pre ktorú má človek pravdy po krk? Vo svojej pobožnosti som si prečítala úryvok z Božích slov: „Akí ľudia sú tí, ktorí majú odpor k pravde? Sú to tí, ktorí odolávajú Bohu a stavajú sa proti Nemu? Možno otvorene neodolávajú Bohu, ale ich prirodzenosťou-podstatou je popierať Boha a odolávať Mu, čo sa rovná tomu, že Mu otvorene hovoria: ‚Nerád počúvam, čo hovoríš, a neprijímam to, a pretože neuznávam, že tvoje slová sú pravda, neverím v teba. Verím v toho, kto mi prináša prospech.‘ Je toto postoj nevercov? Ak je toto tvoj postoj k pravde, nie si otvorene nepriateľský voči Bohu? A ak si otvorene nepriateľský voči Bohu, spasí ťa Boh? Nespasí. Toto je dôvod Božieho hnevu voči všetkým, ktorí popierajú Boha a odolávajú Mu. … Keď má človek odpor k pravde, je to nepochybne osudné pre jeho dosiahnutie spásy. Nie je to niečo, čo sa dá alebo nedá odpustiť, nie je to forma správania ani niečo, čo sa v nich letmo zjavuje. Je to prirodzenosť-podstata človeka a Boh je z takýchto ľudí najviac znechutený. Ak občas zjavíš skazenosť v podobe odporu k pravde, musíš na základe Božích slov preskúmať, či tieto zjavenia vyplývajú z tvojej antipatie k pravde alebo z nedostatočného pochopenia pravdy. To si vyžaduje hľadanie a vyžaduje si to Božie osvietenie a pomoc. Ak je tvoja prirodzenosť-podstata taká, že máš odpor k pravde, nikdy ju neprijímaš, obzvlášť sa ti hnusí a si voči nej nepriateľský, potom máš problém. Určite si zlý človek a Boh ťa nespasí.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Pre dobré plnenie povinnosti je najdôležitejšie pochopiť pravdu) Božie slová mi prenikli priamo do srdca. Mať pravdy po krk znamená otvorene odporovať Bohu, byť otvorene Jeho nepriateľom. Tvrdila som, že verím vo Všemohúceho Boha, modlila som sa v Jeho mene, jedla som a pila pravdy, ktoré On vyjadril, na duchovných spoločenstvách som spoločne s bratmi a sestrami hovorila o Božích slovách a kázala ich. Ale moje konanie a spôsob života neboli v súlade s Božími slovami a nedodržiavala som Božie požiadavky. Namiesto toho som mala pravdy po krk. Ako som touto cestou mohla prijať a praktizovať pravdu? Jediný spôsob, ako veriaci človek môže byť spasený, je prijať pravdu. Ale ja som nemala rada pravdy, ktoré Boh vyjadril. Hlboko vo svojom srdci som sa stavala proti Bohu. Len tá satanská povaha mať pravdy po krk by ma mohla zničiť. Vtedy som si uvedomila desivú stránku tejto povahy. Je to slabina, ktorá ohrozuje spásu. Vtom som predstúpila pred Boha a kajala sa: „Ó, Bože! Mám pravdy po krk a neviem sa sústrediť na písanie článku ani hľadanie pravdy. Teraz som pochopila, že táto povaha Ťa odpudzuje. Chcem sa kajať a venovať sa hľadaniu pravdy – prosím, vedz ma.“

Následne som si prečítala ďalšie Božie slová: „Ak vo svojom srdci naozaj miluješ pravdu a máš iba trochu nízku kvalitu a chýba ti pochopenie, si trochu pochabý a často robíš chyby, ale nemáš v úmysle konať zlo a jednoducho si urobil zopár pochabostí; ak si v srdci ochotný počúvať Božie duchovné spoločenstvo o pravde a v srdci po nej túžiš; ak postoj, ktorý zaujímaš pri zaobchádzaní s pravdou a Božími slovami, je postojom úprimnosti a túžby a ak si dokážeš ceniť a vážiť Božie slová – to stačí. Bohu sa takí ľudia páčia. Aj keď si občas trochu pochabý, Boh ťa má stále rád. Boh miluje tvoje srdce, ktoré túži po pravde, a miluje tvoj úprimný postoj k pravde. Preto ti Boh prejavuje milosrdenstvo a stále ti udeľuje milosť. Neberie do úvahy tvoju slabú kvalitu ani tvoju pochabosť a neberie do úvahy ani tvoje priestupky. Keďže tvoj postoj k pravde je úprimný a horlivý a tvoje srdce je úprimné, potom – vzhľadom na úprimnosť tvojho srdca a tento tvoj postoj –, Boh bude k tebe vždy milosrdný a Duch Svätý bude na teba pôsobiť a ty budeš mať nádej na spásu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Pre dobré plnenie povinnosti je najdôležitejšie pochopiť pravdu) Božie slová ma prebudili a ukázali mi cestu praktizovania. Srdce sa mi rozžiarilo a cítila som úľavu. Bohu nevadí nízka kvalita ľudí ani ich nevedomosť. Kým túžia po pravde a majú k nej úprimný postoj, budú mať Božie milosrdenstvo. Všimla som si, že sú aj bratia a sestry s priemernou kvalitou, ktorí túžia po Božích slovách, uprene premýšľajú a pri problémoch hľadajú pravdu. S úprimným postojom k Božím slovám dostávajú Božie milosrdenstvo a vedenie. Nakoniec dokázali napísať skutočne dojímavé eseje o svojich skúsenostiach, ktorými svedčili o Bohu. A niektorí, ktorí sa k viere pridali nedávno, bez ohľadu na ťažkosti pri plnení svojich povinností neutekajú, ale podriaďujú sa Božiemu vládnutiu a usporiadaniu a spoliehajú sa na Boha pri hľadaní pravdy a prekonávaní prekážok. Nakoniec nesú dojemné svedectvá. Niektorí noví veriaci sa usilujú hľadať pravdu vo chvíli, keď odhalia svoju skazenosť. Čítajú Božie slová a zamýšľajú sa nad sebou. Spája ich naozaj úprimné a praktické porozumenie. Bohu nezáleží na tom, ako dlho niekto verí, či je neznalý alebo má nízku kvalitu. Záleží mu na tom, či hľadá pravdu, miluje ju, túži po pravde a či pristupuje k Božím slovám s úprimným srdcom. Nízka kvalita nie je osudová. Kľúčové je, či máme srdce, ktoré miluje pravdu a či ju vieme prijať a praktizovať. Boh je verný a spravodlivý a nezáleží Mu na tom, či má niekto vysokú alebo nízku kvalitu. Kým túžime a usilujeme sa o pravdu a konáme, čo vieme, môžeme získať osvietenie Ducha Svätého a zlepší sa nám chápanie a vnímanie. Nemala by ma brzdiť nízka kvalita ani výhovorky, prečo sa vyhýbať písaniu článku. Chcela som z hĺbky srdca jesť, piť a zažívať Božie slová, aby som svoje skúsenosti mohla spísať do článku a svedčiť o Bohu.

Neskôr som si prečítala úryvok z Božích slov, ktoré mi objasnili Božiu vôľu: „Žiadna cesta k dosiahnutiu spásy nie je reálnejšia a praktickejšia ako prijatie a usilovanie sa o pravdu. Ak nedokážeš získať pravdu, tvoja viera v Boha je prázdna. Tí, ktorí hovoria prázdne slová a učenia, ktorí vždy omieľajú heslá, hovoria vznešené veci, dodržiavajú predpisy a nikdy sa nezameriavajú na praktizovanie pravdy, nič nezískajú bez ohľadu na to, koľko rokov veria. Kto sú ľudia, ktorí niečo získajú? Tí, ktorí úprimne vykonávajú svoju povinnosť a sú ochotní praktizovať pravdu, ktorí to, čo im Boh zveril, považujú za svoje poslanie, ktorí sa radi celý život vydávajú pre Boha a neintrigujú vo svoj vlastný prospech, ktorí sú nohami pevne na zemi a podriaďujú sa Božím ovládaniam. Sú schopní pochopiť pravdu-princípy pri vykonávaní svojej povinnosti a starostlivo sa venovať všetkým záležitostiam, čo im umožňuje dosiahnuť účinok svedectva o Bohu a uspokojiť Božie úmysly. Keď sa pri vykonávaní svojej povinnosti stretnú s ťažkosťami, modlia sa k Bohu a snažia sa pochopiť Božie úmysly, sú schopní podriadiť sa ovládaniam a opatreniam, ktoré pochádzajú od Boha, a pri konaní hľadajú a praktizujú pravdu. Neomieľajú heslá ani nehovoria vznešené veci, ale zameriavajú sa len na to, aby konali s nohami pevne na zemi a dôsledne dodržiavali princípy. Do všetkého, čo robia, vkladajú svoje srdce a učia sa, ako oceniť každú vec celým svojím srdcom. V mnohých záležitostiach sú schopní praktizovať pravdu, po čom získajú poznanie a porozumenie, dokážu sa poučiť a skutočne niečo získať. A keď majú nesprávne myšlienky alebo pomýlené stavy, modlia sa k Bohu a hľadajú pravdu, aby ich vyriešili; bez ohľadu na to, aké pravdy pochopia, v srdci si ich vážia a sú schopní hovoriť o svojom skúsenostnom svedectve. Takíto ľudia nakoniec získajú pravdu. Ľudia, ktorí sú nedbalí a nepozorní, nikdy nepremýšľajú o tom, ako praktizovať pravdu. Zameriavajú sa len na vynakladanie úsilia a konanie, na predvádzanie sa a chválenie, ale nikdy nehľadajú, ako praktizovať pravdu, čo im sťažuje získanie pravdy. Zamyslite sa nad tým, aký druh ľudí môže vstúpiť do pravdy-reality? (Tí, ktorí stoja nohami na zemi, ktorí sú pragmatickí a vkladajú do vecí svoje srdce.) Ľudia, ktorí stoja nohami na zemi, do všetkého vkladajú srdce a majú srdce: takíto ľudia venujú viac pozornosti realite a používaniu pravdy-princípov, keď konajú. Vo všetkých veciach tiež venujú pozornosť praktickosti, sú pragmatickí a majú radi pozitívne veci, pravdu a praktické veci. Práve takíto ľudia nakoniec pochopia a získajú pravdu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Pri viere v Boha je najdôležitejšie praktizovať a zažívať Jeho slová) Z Božích slov som sa naučila, že tí, ktorí nasledujú pravdu, sa sústredia na Božie slová, často sa nad nimi zamýšľajú a uvádzajú ich do praxe. Vedia hľadať pravdu a čerpať ponaučenie z ľudí, vecí a udalostí okolo nich a zbierať plody svojich skúseností. Písanie článkov je dobrý spôsob, ako nás nabádať, aby sme predstúpili pred Boha, zamýšľali sa nad Jeho slovami a hľadali pravdu. To je Božia vôľa. Keď som pochopila Božiu vôľu, cítila som bremeno a to ma motivovalo k písaniu článku. Cítila som, že by som si mala splniť túto povinnosť, aby som potešila Boha. Písanie článku o Božom svedectve môže poslúžiť ďalším ľuďom. Je to zmysluplné a hodnotné a je to aj moja zodpovednosť.

Potom som si začala plánovať prácu na každý deň a vymedzila čas na každý problém podľa naliehavosti. Vždy, keď som mala čas, som jedla a pila Božie slová a pracovala na článku. Keď som s písaním začínala, vypisovala som celé príbehy. Nedokázala som jasne vyjadriť svoje porozumenie Božích slov a bolo to dosť povrchné. Vtedy som to chcela s písaním vzdať a nechcela som sa viac zamýšľať nad Božími slovami. Tak som sa pomodlila k Bohu: „Bože! Nechcem to vzdať. Chcem sa zamyslieť nad Tvojimi slovami, napísať toľko, koľko zatiaľ viem, a potom v tom pokračovať a zdokonaľovať sa.“ „Nechcem žiť podľa svojej skazenej povahy. Chcem písať o Tvojom diele vo mne a vydať o Tebe svedectvo.“ Po tejto modlitbe som sa cítila omnoho pokojnejšie. Keď som sa upokojila a zamyslela nad svojím stavom a Božími slovami, zaznamenala som si každé osvietenie, ktoré som zažila. Tak som premýšľala nad Božími slovami a vo voľnom čase som písala, čo som pochopila. Keď som skončila a zistila, že niektoré časti mali nejasnosti, pustila som sa do úprav. Čím viac som písala, tým viac som mala jasno a tým lepšie som videla svoj stav. Získala som aj čoraz väčšie porozumenie pravdy. Táto prax ma veľmi napĺňala. Táto skúsenosť mi ukázala dôležitosť hľadania pravdy. Vo všetkom musíme vážne hľadať pravdu, premýšľať o sebe, poznať sa a praktizovať Božie slová, a až potom môžeme zožať odmenu. Napísať osobné svedectvo, hľadať pravdu a snažiť sa o zmenu životnej povahy je kľúčové a nesmierne dôležité.