V jeden aprílový večer tohto roka mi vodca zrazu povedal, že nejaký starší pastor, ktorý je veriacim viac ako päťdesiat rokov, chce preskúmať Božie dielo posledných dní – bol to pastor Cao z dediny Caojia. Mala som ísť k nemu a svedčiť. Vodca mi povedal, že pastor Cao kázal v mnohých krajinách, že nezradil Pána, ani keď ho ČKS pre jeho vieru väznila, a že skutočne verí v Pána. Keď som toto všetko počula, spomenula som si na mnoho pastorov a starších, ktorých som stretla pri šírení evanjelia. Väčšina lipla na slovách z Biblie a náboženských predstavách a bolo pre nich ťažké rozpoznať Boží hlas alebo prijať pravdu. Tiež si veľmi cenili svoje postavenie a príjem. Niektorí počuli slová Všemohúceho Boha a uznali, že sú pravdou, Všemohúceho Boha však neprijali. Dokázal by tento pastor naozaj prijať pravdu? Alebo sa bude ako ostatní úporne držať svojich náboženských predstáv? Bola som dosť nervózna – už pár rokov som plnila inú povinnosť a evanjelium som už nejaký čas nešírila. Teraz som sa zrazu mala postaviť pred tohto starého pastora plného biblických poznatkov a náboženských predstáv. Ak by som v duchovnom spoločenstve nehovorila o pravde jasne a nepodarilo by sa mi odstrániť jeho náboženské predstavy, nezlyhala by som vari vo svojej povinnosti? Potom som pomyslela na Božie slová: „Viera sa od ľudí vyžaduje vtedy, keď niečo nie je vidieť voľným okom, a tvoja viera je potrebná, keď sa nedokážeš vzdať svojich vlastných predstáv. Keď nemáš jasno o Božom diele, vyžaduje sa od teba viera, pevný postoj a svedectvo.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním) „Duch Svätý pôsobí podľa tohto princípu: prostredníctvom spolupráce, aktívnej modlitby, hľadania a približovania sa k Bohu môžu ľudia dosiahnuť výsledky a získať osvietenie a osvetľovanie od Ducha Svätého. Nie je to tak, že by Duch Svätý konal jednostranne, alebo že by jednostranne konal človek. Obaja sú nenahraditeľní a čím viac ľudia spolupracujú, čím viac sa usilujú o naplnenie Božích požiadaviek, tým silnejšie je pôsobenie Ducha Svätého.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako poznať realitu) To je pravda. Boh zariadil, aby som sa s týmto potenciálnym príjemcom evanjelia stretla. Hoci sa mi predtým pri šírení evanjelia medzi pastormi a staršími nedarilo, nemohla som ich všetkých jednoducho označiť za neschopných prijať Božie dielo posledných dní. Musela som mať vieru v Boha a skutočne zaplatiť spoluprácou. Božie ovce počujú Jeho hlas – takže pokiaľ dychtil po pravde a bol ochotný skúmať pravú cestu, bolo mojou povinnosťou svedčiť mu o Božom diele posledných dní. Ak existovala čo i len štipka nádeje, nemohla som sa vzdať. Mojou povinnosťou bolo spoliehať sa na Boha a s láskou a trpezlivosťou hovoriť v duchovnom spoločenstve – potom by som nebola nič dlžná a nič by som neľutovala. Tieto myšlienky mi konečne dodali vieru.

Keď som sa stretla s pastorom Caom, opýtala som sa ho, čo si myslí o Pánovom návrate. S plnou vážnosťou mi povedal: „Pred viac než dvadsiatimi rokmi mi nejakí ľudia kázali evanjelium. Svedčili, že Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš, ktorý vyjadruje pravdu a koná dielo súdu posledných dní. Povedali, že Biblia zaznamenala predchádzajúce Božie slová a dielo – teraz sa Pán Ježiš vrátil a vyjadril nové slová a že len čítaním nových slov Všemohúceho Boha a ich skutočným prijatím môžem porozumieť pravde a Boh ma spasí. Keď som to počul, nemohol som to prijať – Pavol veľmi jasne povedal: ‚Celé Písmo pochádza z Božieho vnuknutia.‘ (2 Tim 3, 16) To znamenalo, že Biblia je slovom Boha, kresťanským kánonom, ktorý nemožno poprieť. Nebo a zem pominú, Božie slová zostanú. Veriaci teda musia vždy čítať Bibliu a dodržiavať ju. Bol som presvedčený, že sa mýlia a nechcel som od nich viac duchovného spoločenstva.“ Povedala som mu: „Pastor Cao, chápem, prečo si to myslíte. Väčšina ľudí v náboženskom svete usudzuje, že všetky slová v Biblii sú Božie, na základe toho, čo povedal Pavol. Je však toto vyjadrenie skutočne v súlade s faktami?“ Pastor Cao potom odvetil: „Samozrejme, že áno.“ Povedala som mu: „Presnú odpoveď na to, či je Biblia výlučne slovom Boha, nám dávno poskytli slová Všemohúceho Boha. Čo keby sme si tie slová teraz prečítali?“ Vyzeral vážne, váhal a potom prikývol: „Keďže sme tu, aj by sme mohli.“ A tak sme sa s ním podelili o slová Všemohúceho Boha.

Všemohúci Boh hovorí: „Dnes ľudia veria, že Biblia je Boh a že Boh je Biblia. Taktiež veria, že všetky slová Biblie boli jediné slová, ktoré Boh povedal, a že všetky vyslovil Boh. Tí, ktorí veria v Boha, si dokonca myslia, že hoci všetkých šesťdesiatšesť kníh Starej a Novej zmluvy napísali ľudia, všetci boli inšpirovaní Bohom a zaznamenali výroky Ducha Svätého. Toto chápanie človeka je skreslené a nie je úplne v súlade s faktami. V skutočnosti je väčšina Starej zmluvy okrem prorockých kníh historickým záznamom. Niektoré z listov Novej zmluvy pochádzajú zo skúseností ľudí a niektoré z osvietenia Ducha Svätého. Napríklad Pavlove listy vznikli z diela človeka, všetky boli výsledkom osvietenia Duchom Svätým a boli napísané cirkvám. Boli to slová nabádania a povzbudenia pre cirkevných bratov a sestry. Tieto slová nevyslovil Duch Svätý – Pavol nemohol hovoriť v mene Ducha Svätého a nebol ani prorokom a už vôbec nevidel vízie, ktoré uvidel Ján. Jeho listy boli napísané cirkevným jednotkám v Efeze, Korinte, Galácii a iným cirkvám. Pavlove listy Novej zmluvy sú teda listami, ktoré Pavol napísal cirkvám, a nie inšpiráciami Ducha Svätého ani priamymi výrokmi Ducha Svätého. Sú to len slová nabádania, útechy a povzbudenia, ktoré napísal cirkvám počas svojho pôsobenia. Sú tiež záznamom mnohých vtedajších Pavlových skutkov. Boli napísané pre všetkých bratov a sestry v Pánovi, aby vtedajší cirkevní bratia a sestry poslúchali jeho radu a nasledovali cestu pokánia Pána Ježiša.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O Biblii (3)) „Nie všetko v Biblii je záznamom slov, ktoré Boh vyslovil osobne. Biblia jednoducho dokumentuje predchádzajúce dve etapy Božieho diela, z ktorých jedna časť je záznamom predpovedí prorokov a druhá časť sú skúsenosti a poznatky spísané ľuďmi, ktorých Boh používal v priebehu vekov. Ľudské skúsenosti sú poškvrnené ľudskými názormi a vedomosťami a to je neodvratné. V mnohých knihách Biblie sú vyjadrené ľudské predstavy, ľudské predsudky a ľudské skreslené chápanie. Väčšina slov je samozrejme výsledkom osvietenia a osvetlenia Duchom Svätým a to sú správne porozumenia – avšak stále sa nedá tvrdiť, že sú to úplne presné vyjadrenia pravdy. Ich názory na určité veci nie sú ničím iným než poznaním odvodeným z osobnej skúsenosti alebo osvietením Ducha Svätého. Boh osobne dával prorokom pri ich predpovedaní pokyny: proroctvá Izaiáša, Daniela, Ezdráša, Jeremiáša a Ezechiela pochádzali z priameho poučenia Duchom Svätým. Títo ľudia boli jasnovidci, prijali Ducha proroctva a všetci boli prorokmi Starej zmluvy. Počas Veku zákona títo ľudia, ktorí prijali Jahveho inšpirácie, vyslovili mnoho proroctiev, ktoré boli priamym vedením Jahveho.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O Biblii (3))

Keď sme čítali Božie slová, pastor Cao veľmi pozorne počúval a občas prikývol. Potom som povedala v duchovnom spoločenstve: „Slová Všemohúceho Boha sú veľmi jasné – Biblia jednoducho dokumentuje predchádzajúce dve etapy Božieho diela. Až na slová Boha Jahveho a Pána Ježiša a Božie slová, ktoré povedali proroci, je všetko ostatné historickým záznamom a ľudskou skúsenosťou. Biblia neobsahuje len slová Boha, ale aj slová človeka a satana. Musíme medzi nimi rozlišovať a nemiešať si ich. Starý zákon rovnako zaznamenáva proroctvá prorokov ako Izaiáš, Elijáš alebo Ezechiel. Ich slová sa vždy začínajú niečím ako ‚Takto povedal Jahve‘ alebo ‚Jahve povedal‘ – čo dokazuje, že priamo vyjadrovali Božie slová. Listy apoštolov sú však ľudskými skúsenosťami, záznamom ľudí. Listy cirkvám ako Pavlov boli ich vlastnou skúsenosťou a porozumením. Keď bratia a sestry v tom čase dostali Pavlove listy, povedali: ‚Prišiel list od Pavla.‘ Nikdy nehovorili: ‚Prišli Božie slová‘, je tak? Takže nemožno povedať, že listy apoštolov sú slovami Boha. Vari nie je rúhanie tvrdiť, že slová človeka a satana v Biblii sú slovami Boha? To znamená, že viera, že ‚celá Biblia je vnuknutím Boha a sú to výlučne Božie slová‘, je v zásade nesprávna.“

Keď som skončila, bol šokovaný. Rozčúlene mi povedal: „Pamätám si, ako mi môj učiteľ teológie povedal, že celá Biblia je vnuknutím Boha a sú to výlučne Božie slová. To sme hovorili po celé tie roky. Mohol sa v tom Pavol mýliť?“ Pri tejto jeho otázke som mala pocit, akoby ma bodli do srdca. Práve som ho videla prikyvovať a myslela som si, že pochopil, nepochopil však vôbec nič. Bol pastor Cao proste ako ostatní náboženskí vodcovia, ktorí nie sú schopní pochopiť Božie slová? Potom som si však pomyslela: „Tento starý pastor celé desaťročia lipol na náboženských predstavách – môže ich len tak ľahko začať ignorovať? Musím trpezlivo hovoriť v duchovnom spoločenstve.“ Potom som povedala: „Nateraz sa netrápme tým, či mal Pavol pravdu alebo sa mýlil. Venujme sa faktom. Pastor Cao, určite viete, ako vznikla Biblia. Koľko rokov po Pánovi napísal Pavol Timotejovi?“ Bez akejkoľvek odmlky povedal, že po viac než šesťdesiatich. „A koľko rokov po Pánovi vznikol Nový zákon?“ Povedal, že po viac než tristo rokoch. Tak som povedala: „Teraz uvažujme – existoval Nový zákon, keď Pavol písal Timotejovi?“ Prekvapene povedal: „Nie.“ Pokračovala som: „Ak nie, hovoria Pavlove slová ‚Celé Písmo pochádza z Božieho vnuknutia‘ aj o Novom zákone?“ Zreničky sa mu rozšírili a povedal: „Rozumiem. Pavlove slová nemohli hovoriť o Novom zákone. Vďaka Pánovi! Akože som o tom predtým nerozmýšľal? Celé tie roky viery sme vždy verili, že ‚Celé písmo je vnuknutím Boha a sú to Jeho slová.‘ Všade to kážeme. Nikdy sme nespochybnili pravdu tohto vyjadrenia. Vďaka tomuto duchovnému spoločenstvu tomu teraz rozumiem – Biblia nie je len Božím slovom a moju predstavu trvajúcu desaťročia musím opraviť. Bohu vďaka!“ Keď som videla, že sa pastor Cao vzdal svojich predstáv, nadobudla som väčšiu istotu kázať mu evanjelium.

A tak som s ním hovorila v duchovnom spoločenstve: „Boh sa stal telom, aby vykonal svoje dielo súdu v posledných dňoch a vyjadril milióny pravdivých slov – neodkryl len tajomstvá Biblie, ale aj všetky tajomstvá svojho šesťtisícročného plánu riadenia ako tajomstvá troch etáp Jeho diela, Jeho mien a Jeho vtelenia. Všemohúci Boh tiež zjavil pravdu o ľudskej skazenosti satanom, ľudskej satanskej prirodzenosti spočívajúcej v odolávaní Bohu a rôznych satanských povahách, a ukázal nám cestu, ako uniknúť hriechu a ako nás spasí. Tieto pravdy, ktoré vyjadril Všemohúci Boh, sú slovami Ducha Svätého cirkvám, spôsob, akým Boh v posledných dňoch dáva ľudstvu večný život, a jediný spôsob, ako byť spasený a vstúpiť do Božieho kráľovstva.“ Prijal to, stále však mal predstavy o tom, ako sa Boh v posledných dňoch stane telom ako žena. Povedal mi: „Sestra, teraz už dokážem prijať dielo Všemohúceho Boha spočívajúce v súde a odstránení, ale ako môžete svedčiť, že Pán Ježiš sa stal telom ako žena? Keď naposledy prišiel, bol mužom – a Biblia o Ňom často hovorí ako o ‚Synovi‘ – takže keď sa vráti, musí byť mužom. Ako by mohol byť ženou? Zdá sa mi to neuveriteľné. Môžete o tom hovoriť v duchovnom spoločenstve?“ Povedala som: „Po tisíce rokov si všetci veriaci mysleli, že keďže Pán Ježiš prišiel ako muž, určite sa vráti ako muž, nie ako žena. Napriek tomu sa Všemohúci Boh stal v posledných dňoch telom ako žena – mnohí majú problém to prijať. Musíme však chápať, že čím viac majú ľudia o niečom predstáv, tým viac pravdy v tom možno nájsť. Keď sa v Biblii predpovedá návrat Pána Ježiša, vždy sa spomína ‚Syn človeka‘, ‚príchod Syna človeka‘, ‚Syn človeka prišiel‘ a ‚Syn človeka vo svoj deň‘. Čo znamená ‚Syn človeka‘? Znamená to len toľko, že osoba sa narodí ako človek, s normálnou ľudskou prirodzenosťou, bez ohľadu na to, či je to muž alebo žena. Tak prečo Pán Ježiš opakovane hovorí ‚Syn človeka‘? Povedal nám, že Boh sa v posledných dňoch vráti vtelený ako Syn človeka, aby sa ukázal a konal dielo. Pán však nikdy nepovedal, či bude Syn človeka v posledných dňoch muž alebo žena. Tak ako môžu ľudia takto rozhodnúť? Všetci poznáme 27. verš 1. kapitoly knihy Genezis: ‚Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril.‘ Tu môžeme vidieť, ako Boh na počiatku stvoril muža a ženu na svoj obraz. Ak určíme, že Boh je muž, ako vysvetlíme, že stvoril na svoj obraz aj ženu? Boha teda nemôžeme vymedziť na základe našich vlastných predstáv alebo domnienok.“ Potom som pastorovi Caovi prečítala úryvky slov Všemohúceho Boha.

Všemohúci Boh hovorí: „Každá etapa Božieho diela má svoj praktický význam. Keď vtedy dávno prišiel Ježiš, mal mužskú podobu, a keď Boh príde tentoraz, zoberie na seba podobu ženy. Z toho je zrejmé, že Božie stvorenie mužov a žien môže byť v Jeho diele užitočné a že s Ním nie je žiadny rozdiel medzi pohlaviami. Keď zostúpi Jeho Duch, môže na seba vziať akékoľvek telo, ktoré sa Mu zapáči. Toto telo Ho môže reprezentovať, či už je to muž alebo žena. Môže zastupovať Boha, pokiaľ je to Jeho vtelené telo. Keby sa Ježiš pri svojom príchode zjavil ako žena, inými slovami, keby sa z Ducha Svätého počalo dievčatko, a nie chlapec, táto etapa diela by sa dokončila tak či tak. Ak by to tak bolo, potom by súčasnú etapu diela dokončil muž, ale dielo by sa zavŕšilo rovnako. Dielo má svoj význam v každej etape, žiadna jeho etapa sa neopakuje a nie sú ani vo vzájomnom rozpore.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dve vtelenia zavŕšia význam vtelenia) „Z hľadiska pohlavia je jeden muž a druhý žena, čím sa dopĺňa význam Božieho vtelenia a rozptyľujú sa ľudské predstavy o Bohu: Boh sa môže stať mužom aj ženou, pričom vtelený Boh je v podstate bez pohlavia. Stvoril muža aj ženu a pre Neho neexistuje žiadne rozdelenie podľa pohlavia.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom) „Ak by Boh prišiel do tela len ako muž, ľudia by Ho definovali ako muža, ako Boha mužov, a nikdy by neuverili, že je Bohom žien. Muži by potom zastávali názor, že Boh je rovnakého pohlavia ako oni, že Boh je hlavou mužov – ale čo potom ženy? Je to nespravodlivé; nie je to zvýhodňovanie? Ak by to tak bolo, potom by všetci, ktorých Boh spasil, boli muži ako On a ani jedna žena by nebola spasená. Keď Boh stvoril ľudstvo, stvoril Adama a Evu. Nestvoril len Adama, ale stvoril muža aj ženu na svoj obraz. Boh nie je len Bohom mužov – je aj Bohom žien.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (3))

Pokračovala som v duchovnom spoločenstve: „Všetci vieme, že Boh na počiatku stvoril muža a ženu na svoj obraz. Môže sa teda prirodzene stať telom ako muž, ale aj ako žena. Keby sa Boh stal dvakrát telom ako muž, ľudia by Ho mohli vymedzovať a uveriť, že sa telom môže stať len ako muž, nie ako žena – že je len Bohom mužov, nie Bohom žien – nechápeme Ho tým veľmi nesprávne? Znamenalo by to večnú diskrimináciu žien. Bolo by to k ženám skutočne nespravodlivé. Boh je spravodlivý. Takže najprv sa stal vteleným ako muž a v posledných dňoch ako žena. Toto má veľký význam. Dokonale to ukazuje Božiu spravodlivú povahu a že s mužmi a ženami zaobchádza rovnako. Toto doplnilo význam Jeho stvorenia muža a ženy. Vlastne nezáleží na tom, či sa Boh vtelí ako muž alebo žena. Ak táto osoba dokáže vyjadriť pravdu a vykonať dielo spásy ľudstva, môže zastupovať Boha a je samotným vteleným Bohom. Prišiel Všemohúci Boh. Vyjadruje pravdy, ktoré človeka očisťujú a spasia, koná svoje dielo súdu, uvádza Vek kráľovstva a ukončuje Vek milosti. To presvedčivo dokazuje, že Všemohúci Boh je vteleným Bohom a navráteným Pánom Ježišom.“

Vtedy mi celkom vážne povedal: „Sestra, toto všetko dáva zmysel. Neviem to vyvrátiť. Stále však niečo neviem pochopiť. V Genezis 3, 16 Boh hovorí: ‚A tvoja túžba bude patriť tvojmu manželovi a on bude nad tebou vládnuť.‘ A Prvom liste Korinťanom 11, 3 sa hovorí: ‚A hlavou ženy je muž.‘ Z týchto textov vidíme, že žena je zdrojom skazenosti a je podriadená mužovej vláde. Ako sa teda Pán mohol vrátiť ako žena?“ Keď som počula slová pastora Caa, pomyslela som si: „Prečítala som vám toľko Božích slov a toľko som vám toho povedala v duchovnom spoločenstve. No vy Boha stále vymedzujete ako muža a nedokážete prijať fakt, že sa vtelil ako žena. Zdá sa, že sa nedokážete tak ľahko odpútať od svojich predstáv.“ No potom som si pomyslela: „Jeho predstavy sú dôsledkom odchýlok v tom, ako chápe Písmo. Ak porozumie pravde, tieto predstavy budú odstránené.“ Povedala som mu: „Pastor Cao, Všemohúci Boh hovoril o tejto záležitosti veľmi jasne. Pozrime sa, čo hovorí.“

Všemohúci Boh hovorí: „Keď sa v minulosti hovorilo, že muž je hlavou ženy, bolo to namierené na Adama a Evu, ktorých zviedol had – nie na muža a ženu, ako ich na počiatku stvoril Jahve. Samozrejme, žena musí poslúchať a milovať svojho manžela a manžel musí živiť a postarať sa o svoju rodinu. Jahve nastolil tieto zákony a ustanovenia, ktoré musí ľudstvo vo svojom živote na zemi dodržiavať. Jahve riekol žene: ‚Tvoja túžba patrí tvojmu manželovi a on bude nad tebou vládnuť.‘ Riekol tak preto, aby ľudstvo (teda muž i žena) mohlo viesť normálny život pod vládou Jahveho a aby ľudské životy boli usporiadané a nevypadli zo svojho správneho poriadku. Preto Jahve určil vhodné pravidlá konania mužov a žien, hoci sa to týkalo len všetkých stvorených bytostí žijúcich na zemi a nemalo to žiadny vzťah k vtelenému Božiemu telu. Ako by mohol byť Boh rovnaký ako bytosti, ktoré stvoril? Jeho slová smerovali iba k ľudstvu, ktoré stvoril. Pravidlá pre muža a ženu ustanovil preto, aby ľudstvo mohlo normálne žiť. Na počiatku, keď Jahve stvoril ľudstvo, vytvoril dva druhy ľudských bytostí, mužov a ženy. A preto má aj Jeho vtelené telo mužskú aj ženskú podobu. Nerozhodoval o svojom diele na základe slov, ktoré povedal Adamovi a Eve. O obidvoch vteleniach rozhodol vo svojich myšlienkach, keď prvýkrát stvoril ľudstvo. To znamená, že dokončil dielo svojich dvoch vtelení muža a ženy ešte pred ich skazením. … Keď sa Jahve dvakrát stal telom, pohlavie Jeho tela súviselo so ženou a mužom, ktorých had nezviedol. Bolo to v súlade s mužom a ženou, ktorých had neoklamal, preto sa dvakrát stal telom. Nemysli si, že Ježišova mužnosť bola rovnaká ako Adamova, ktorého had oklamal. Títo dvaja nemajú nič spoločné, títo muži majú dve odlišné prirodzenosti. Určite to nemôže byť tak, že Ježišova mužskosť dokazuje, že je hlavou všetkých žien, no nie všetkých mužov? Nie je vari kráľom všetkých Židov (mužov i žien)? On sám je Bohom, nielen hlavou ženy, ale aj hlavou muža. On je Pánom a hlavou všetkých stvorených bytostí. Ako by si mohol tvrdiť, že Ježišova mužskosť je symbolom hlavy ženy? Nebolo by to rúhanie? Ježiš je neskazeným mužom. On je Boh, On je Kristus, On je Pán. Ako by mohol byť rovnakým mužom ako Adam, ktorý bol skazený? Ježiš je telo, ktoré nosí najsvätejší Boží Duch. Ako by si mohol povedať, že je Bohom, ktorý má Adamovu mužskosť? Neboli by v tom prípade všetky Božie skutky nesprávne? Vložil by Jahve do Ježiša mužnosť Adama, ktorého oklamal had? Nie je súčasné vtelenie ďalším príkladom diela vteleného Boha, ktoré sa síce od Ježiša líši pohlavím, ale má rovnakú prirodzenosť? Stále sa opovažuješ tvrdiť, že by vtelený Boh nemohol byť ženou, pretože ženu zviedol had ako prvú? Ešte vždy sa odvažuješ vyhlasovať, že keďže je žena tou najšpinavšou a zdrojom skazenosti ľudstva, Boh by sa nemohol vteliť do ženskej podoby? Trváš na tom, že ‚žena má vždy poslúchať muža a nikdy sa nesmie prejaviť alebo priamo zastupovať Boha‘?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dve vtelenia zavŕšia význam vtelenia)

Pokračovala som: „Zo slov Všemohúceho Boha môžeme vidieť, že keď Boh povedal žene ‚A tvoja túžba bude patriť tvojmu manželovi a on bude nad tebou vládnuť‘, bola to Jeho požiadavka a obmedzenie pre skazené ľudstvo, aby mohlo usporiadaným spôsobom žiť pod nadvládou Boha Jahveho. Táto požiadavka nemá vôbec nič spoločné s vteleným Bohom. Je to ako keď v Starom zákone Boh Jahve prikázal človeku, aby dodržiaval sabat. Toto Boh žiadal od človeka – človek to nemohol žiadať od Pána Ježiša. Presne ako povedal Pán Ježiš: ‚Sobota bola stvorená pre človeka, a nie naopak: preto je Syn človeka aj Pánom soboty.‘ (Mk 2, 27-28) Takže hoci Biblia hovorí ‚A tvoja túžba bude patriť tvojmu manželovi a on bude nad tebou vládnuť‘, (Gn 3, 16) ‚A ženinou hlavou je muž.‘ (1 Kor 11, 3) tieto veci nemajú vôbec nič spoločné s vteleným Bohom. Je jedno, či sa Boh vtelí ako muž alebo žena, vždy je to telo, do ktorého sa odieva Duch Svätý a stále je to samotný Boh. Ak človek použije tieto slová, aby vymedzil Boha ako muža, ktorý sa nedokáže stať ženou, a zaprie vteleného Boha v posledných dňoch, nezaraďuje tým vteleného Boha do rovnakej kategórie ako skazeného človeka? Nie je to rúhanie sa Bohu?“ Potom bol užasnutý a vážne povedal: „Sestra, keďže Pán prišiel v tele, musel sa narodiť ako človek a mať pohlavie. Nemôžem hneď prijať fakt, že tentokrát sa vtelil ako žena. Musím sa pomodliť a požiadať Pána, aby ma osvietil.“ Keď to pastor povedal, bola som trochu znepokojená a zmätená. Toľko som rozprávala v duchovnom spoločenstve – prečo sa stále nedokázal zbaviť svojich predstáv? Čo sa to preboha deje? Nevie porozumieť Božiemu slovu? Vari nie je jednou z Božích oviec? Mám sa s ním ďalej rozprávať? Aké ponaučenie si z toho mám odniesť? V srdci som sa modlila k Bohu.

Potom som si spomenula na Božie slová: „Pri šírení evanjelia si ľudia musia splniť svoju zodpovednosť a vážne sa zaoberať každým potenciálnym príjemcom evanjelia. Boh zachraňuje človeka v čo najväčšej miere a ľudia musia dbať na Božiu vôľu, nesmú ľahkomyseľne vynechať nikoho, kto hľadá a skúma pravú cestu. … Niektorí ľudia, ktorí skúmajú pravú cestu, majú síce schopnosť chápania a skvelé kvality, ale sú arogantní a samospravodliví. Pevne lipnú na náboženských predstavách, preto by si s nimi mal zdieľať pravdu v duchovnom spoločenstve s láskou a trpezlivosťou, aby si to pomohol vyriešiť. Mal by si sa vzdať len vtedy, ak neprijímajú pravdu bez ohľadu na tvoje duchovné spoločenstvo s nimi – vtedy si už urobil všetko, čo si mohol urobiť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šírenie evanjelia je povinnosť, ku ktorej sú zaviazaní všetci veriaci) Božie slová utíšili moje znepokojené srdce. K príjemcom evanjelia musíme byť láskaví a mať s nimi trpezlivosť. Je jedno, či nakoniec evanjelium prijmú, spravili sme, čo sme mohli. Videla som, že keď som sa s ním delila o evanjelium, ešte som do toho nedala všetko. Nesplnila som Božie požiadavky. Keď som videla, že lipne na Biblii a stále nedokáže zmeniť názor, pomyslela som si, že pravdu nikdy nepochopí. Mal predstavy o Božom ženskom vtelení a moje duchovné spoločenstvo hneď nepochopil, tak som zase stratila trpezlivosť. Mala som voči nemu predsudky. Myslela som si, že pastori nedokážu ľahko rozpoznať hlas Boha. Keď mal raz predstavu, ktorá sa nedala prekonať, vymedzila som ho a dokonca som to s ním chcela vzdať. Myslela som na to, ako sa Boh veľmi snažil, aby spasil skazené ľudstvo, a ako vyjadril toľko slov, aby nás živil. Aby nám pomohol pochopiť pravdu, hovorí s nami v duchovnom spoločenstve a dôkladne nám vysvetľuje každú pravdu. Hovorí v príbehoch a metaforách a zo všetkých uhlov, aby bola Jeho reč dostatočne podrobná a jasná. Videla som, že Božia láska k ľudstvu a to, čo nám vydal, je také veľkolepé, že to nemožno vyjadriť slovami. Ale pri mojej povinnosti šíriť evanjelium som sa bojazlivo vyhla útrapám a chcela som sa vzdať. Kam sa podelo moje milujúce srdce? Ako som si mohla takto plniť svoju povinnosť? Hoci to pastor Cao nepochopil okamžite, nemohla som byť netrpezlivá. Musela som sa k nemu správať láskavo. Nech to bolo akokoľvek, musela som stráviť viac času v duchovnom spoločenstve, modliť sa k Bohu, spoliehať sa na Neho a požiadať Ho, aby pastora osvietil.

S touto myšlienkou som pokračovala v duchovnom spoločenstve. „Veriť vo Všemohúceho Boha znamená veriť v pravdu, s ktorou sa s nami delí. Je jedno, či je Božie vtelenie muž alebo žena, ak vyjadruje pravdu a dokáže ľudstvo očistiť a spasiť, je to samotný Boh a musíme v Neho veriť a prijať Ho. Všemohúci Boh koná dielo viac než tridsať rokov a vyjadruje milióny slov. Vyjadril všetky pravdy, ktoré ľudstvo zbavia hriechu a privedú nás k Božej spáse. Mnohí na celom svete túžili po zjavení Boha. Rozpoznali Boží hlas v slovách Všemohúceho Boha a obrátili sa k Nemu. Všetci títo ľudia sú múdre panny. Zažili súd a napomínanie Božích slov, zistili pravdu o vlastnej skazenosti, pocítili ľútosť a pohŕdali sami sebou. Keď si uvedomili, že Božia spravodlivá povaha neznesie urážku, mali bohabojné srdce, skutočne sa kajali a ich skazené povahy sa postupne zmenili. Všemohúci Boh vytvoril pred pohromami skupinu víťazov – sú prvými plodmi prorokovanými v Zjavení. Slová Všemohúceho Boha a svedectvá o Božom vyvolenom národe, ktorý zvíťazil nad satanom, boli dávno zverejnené na internete a celému ľudstvu svedčia, že Spasiteľ sa vrátil. Čoraz viac ľudí zo všetkých národov teraz skúma pravú cestu. Dielo Všemohúceho Boha posledných dní završuje Boží šesťtisícročný plán riadenia spočívajúci v spáse ľudstva, v našej úplnej spáse pred satanovou mocou. Všetko, čo dosiahlo dielo Všemohúceho Boha, nezvratne preukazuje, že Všemohúci Boh je vtelený Boh, čiže navrátený Pán Ježiš. To znamená, že rozhodnutie, či je Všemohúci Boh navrátený Pán, nemôže vychádzať z pohlavia. Dokáže vyjadriť pravdu a vykonať dielo spásy ľudstva? To je hlavné.“ Pastor Cao vtedy vážne povedal: „Sestra, rozumiem vášmu duchovnému spoločenstvu. Ak niekto dokáže vyjadriť pravdu a vykonať dielo spásy, je jedno, či je to muž alebo žena, je to vtelený Boh. Teraz sa moje srdce rozjasnilo!“

Pastor Cao si potom prečítal oveľa viac slov Všemohúceho Boha, jeho predstavy boli odstránené a prijal Božie dielo posledných dní.

Vďaka tejto skúsenosti pri delení sa o evanjelium som pochopila, že celé Božie dielo vykonáva samotný Boh. Či je to pastor alebo starší, je jedno, aké má biblické poznatky, teologické znalosti alebo náboženské predstavy, pred pravdou je bezmocný. Ak rozumie Božím slovám, má schopnosť porozumieť a chce hľadať pravdu, môže nájsť odpovede v Božích slovách. Úplne si ho podmania. Keď som sa s pastorom Caom delila o evanjelium, myslela som si, že pre pastorov a starších je ťažké prijať pravdu, tak som mala voči pastorovi Caovi predsudky. Ako som sa s ním delila o evanjelium a videla, že lipne na predstavách, bola som presvedčená, že Božiemu hlasu nedokáže porozumieť, a takmer som to s ním vzdala. Chvalabohu, viedli ma Božie slová a dokázala som pochopiť samu seba a plniť si svoju povinnosť.

Neskôr som si prečítala úryvok z Božích slov, ktorý objasnil, ako sa správať k potenciálnym príjemcom evanjelia, ktorí majú predstavy. „Ak človek, ktorý uvažuje o pravej ceste, opakovane položí nejakú otázku, ako by si mal odpovedať? Nemalo by ti prekážať vynaložiť čas a námahu na to, aby si mu odpovedal, a mal by si nájsť spôsob, ako viesť jasné duchovné spoločenstvo o jeho otázke, kým to nepochopí a už sa na to nebude pýtať. Vtedy splníš svoju povinnosť a tvoje srdce bude zbavené viny. Najdôležitejšie je, že v tejto veci budeš zbavený viny voči Bohu, pretože túto povinnosť, túto zodpovednosť ti zveril Boh. Keď všetko, čo robíš, robíš pred Bohom, tvárou v tvár Bohu, keď je všetko podľa Božieho slova a robíš to podľa pravdy-princípov, potom bude tvoje praktizovanie úplne v súlade s pravdou a s Božími požiadavkami. Tak bude všetko, čo robíš a hovoríš, pre ľudí prínosom a budú to schvaľovať a ľahko prijímať.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šírenie evanjelia je povinnosť, ku ktorej sú zaviazaní všetci veriaci) Z Božích slov som pochopila, že nezáleží na tom, aké problémy či náboženské predstavy majú tí, čo skúmajú pravú cestu. Ak majú dobrú ľudskú prirodzenosť, túžia po pravde a dokážu pochopiť Božie slová, nemali by sme voči nim mať predsudky ani ich svojvoľne vymedzovať, a už vôbec nie to s nimi vzdať. Namiesto toho by sme mali praktizovať Božie slová: „Nemalo by ti prekážať vynaložiť čas a námahu na to, aby si mu odpovedal, a mal by si nájsť spôsob, ako viesť jasné duchovné spoločenstvo o jeho otázke“, a čo najlepšie s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, až kým nebudeme mať čisté svedomie. Aj toto je zodpovednosť, ktorá mi ako stvorenej bytosti prináleží. Nezáleží na tom, akých potenciálnych príjemcov evanjelia v budúcnosti stretnem, ak budú mať dobrú ľudskú prirodzenosť a budú rozumieť Božím slovám, som ochotná spraviť všetko preto, aby som v duchovnom spoločenstve hovorila o pravde a svedčila o Bohu, aby sa tí, ktorí úprimne túžia po Božom zjavení, k Nemu mohli čo najskôr vrátiť a privítať Pánov návrat. Bohu vďaka!