Som z Mjanmarska. Dielo Všemohúceho Boha posledných dní som prijala v roku 2019. Z čítania Božích slov som sa dozvedela, že Boh vykonáva svoje dielo súdu v posledných dňoch, aby úplne spasil človeka pred vplyvom satana, čím nás privádza ku krásnemu konečnému osudu. Za Božiu spásu som veľmi vďačná. Keďže pohrôm je čoraz viac a mnohí ľudia, ktorí túžia po Božom zjavení, nepočuli Jeho hlas alebo neprijali Jeho spásu v posledných dňoch, pociťovala som znepokojenie a naliehavosť situácie. Tak som sa modlila a prosila Boha, aby ma viedol a Jeho evanjelium posledných dní som šírila väčšiemu počtu ľudí.

Začiatkom júla 2022 som sa s niekoľkými bratmi a sestrami vydala do jednej dediny šíriť evanjelium. Jedného brata udali a zatkli za to, že tam kázal, a tak starosta po každom návrate zo zasadnutia okresnej vlády povedal občanom, aby neboli nábožní. Ak by našli nejakých veriacich, dostali by vysokú pokutu alebo by ich dokonca zatkli. Nikto sa teda neodvážil počúvať naše kázne. Hovorili, že nás budú počúvať, až keď sa porozprávame so starostom. Nepatrila som medzi nich. Tí, ktorí so mnou šírili evanjelium, boli všetci zo susedných dedín a starostu sme nepoznali. Ani miestni nás k nemu nechceli zobrať. Nevedela som, ako tieto ťažkosti prekonať, a hrozilo nám, že nás kedykoľvek udajú a zatknú. Pomodlila som sa a poprosila Boha, aby nám ukázal cestu. Na zhromaždení sme si prečítali úryvok Božích slov: „Musíš veriť, že všetko je v Božích rukách a že ľudia len spolupracujú. Ak si úprimný, Boh to uvidí a v každej situácii ti otvorí cestu von. Žiadna ťažkosť nie je neprekonateľná; musíš mať túto vieru. Keď teda vykonávaš svoje povinnosti, nemusíš mať žiadne obavy. Pokiaľ dáš do toho všetko a vložíš do toho celé svoje srdce, Boh ti nedá ťažkosti ani ti nedá viac, ako môžeš zvládnuť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Pri viere v Boha je najdôležitejšie praktizovať a zažívať Jeho slová) Božie slová mi dali vieru a silu. Bolo jedno, aké ťažké bolo šíriť evanjelium či ako veľmi nás vláda utláčala, to, či sa stretnem so starostom alebo ma udajú a zatknú, bolo úplne v Božích rukách. Boh chce, aby sme rozširovali evanjelium a prikazuje nám to. Aj keby to vláda potláčala a starosta tomu bránil, šírenie evanjelia o Božom kráľovstve nemohli zastaviť. Nemohli zabrániť tomu, aby sa Božie ovce k Nemu vrátili. Ak sme do našej práce vložili všetko, vedela som, že Boh nám ukáže, ako ďalej a odkryje nám cestu. Keď sme pochopili Božiu vôľu, všetci sme si natoľko verili, že sme sa vydali podeliť o evanjelium. Vyšlo najavo, že jeden brat z neďalekej dediny bol príbuzným starostu. Povedal, že nás na ďalší deň za ním vezme. V ten večer sme sa vrátili do dediny a išli sme kázať miestnym, ktorí mali dobrú ľudskú prirodzenosť. Keď sme mali duchovné spoločenstvo, nečakane sa objavili zástupca starostu a pokladník. Chvíľu počúvali a odišli. Jeden z obyvateľov povedal: „Prišli sa pozrieť, či kážete evanjelium. Nemali by sme vás ďalej počúvať. Choďte sa najprv porozprávať so starostom a ak bude súhlasiť, budeme vás počúvať ďalej.“ Nemali sme na výber a museli sme odísť. Doma som sa cítila dosť sklesnuto. Zástupca starostu vedel, že sme šírili evanjelium. Ak by sa nám postavil do cesty, dedinčania by veru neskúmali pravú cestu. Aj toho brata, ktorého predtým zatkli, udal pokladník. Bála som sa, že zatknú aj mňa, a tak som nechcela ísť za starostom. Dozvedel sa o tom môj nadriadený, ktorý so mnou takto hovoril v duchovnom spoločenstve: „V takejto situácii sa nemôžeme stiahnuť. Musíme túto príležitosť využiť a podeliť sa s nimi o evanjelium. Ak si splníme svoje povinnosti, budeme mať čisté svedomie, či už evanjelium prijmú alebo nie.“ Presne vtedy som pomyslela na úryvok Božích slov, ktorý som už čítala: „Pri šírení evanjelia si ľudia musia splniť svoju zodpovednosť a horlivo sa zaoberať každým potenciálnym príjemcom evanjelia. Boh zachraňuje človeka v čo najväčšej miere a ľudia musia dbať na Božiu vôľu, nesmú ľahkomyseľne vynechať nikoho, kto hľadá a skúma pravú cestu. … Pokiaľ je ochotný skúmať pravú cestu a dokáže hľadať pravdu, mal by si urobiť všetko, čo je v tvojich silách, aby si mu čítal viac Božích slov a viac s ním zdieľal pravdu v duchovnom spoločenstve, svedčil o Božom diele a objasňoval jeho predstavy a otázky, aby si ho získal a priviedol pred Boha. Práve to je v súlade s princípmi šírenia evanjelia. Ako teda možno človeka získať? Ak počas interakcie s ním zistíš, že daný človek je dobrej kvality a vyznačuje sa dobrou ľudskou prirodzenosťou, musíš urobiť všetko pre to, aby si splnil svoju povinnosť; musíš zaplatiť istú cenu a použiť určité spôsoby a prostriedky, pričom nezáleží na tom, aké spôsoby a prostriedky uplatníš, pokiaľ si nimi túto osobu získaš. V skratke, ak chceš človeka získať, musíš splniť svoju povinnosť, použiť lásku a urobiť všetko, čo je v tvojich silách. V duchovnom spoločenstve musíš zdieľať všetky pravdy, ktorým rozumieš, a robiť všetko, čo by si mal robiť. Aj keď danú osobu nezískaš, budeš mať čisté svedomie. Urobil si pre to totiž všetko.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šírenie evanjelia je povinnosť, ku ktorej sú zaviazaní všetci veriaci) Pri kázaní si musíme plniť svoju povinnosť a mať čisté svedomie. Pokiaľ človek, ktorému kážeme, zodpovedá princípom, mali by sme sa s ním všemožným spôsobom podeliť o evanjelium. Dedinčania mali záujem preskúmať pravú cestu. Príčinou, prečo nechceli počúvať, bol len útlak vlády a strach z pokuty či zatknutia. Mala by som si plniť svoju povinnosť a viac hovoriť v duchovnom spoločenstve o Božích slovách a tak riešiť ich problémy a ťažkosti. Ak bol starosta dobrým človekom a bol ochotný počúvať Božie slová, mala by som skúsiť všetko, aby som mu kázala. Takto by som si skutočne splnila svoju povinnosť. Ak by som sa však o evanjelium nepodelila zo strachu, že ma udajú a zatknú, bola by som Bohu niečo dlžná. Keď som pochopila Božiu vôľu, mala som odvahu hovoriť so starostom a kázať dedinčanom.

Na druhý deň nás ten brat vzal do starostovho domu. Boli tam aj jeho zástupca a pokladník. Hovorili sme v duchovnom spoločenstve o troch etapách Božieho diela spásy ľudstva, že sa teraz nachádzame v posledných dňoch a že Všemohúci Boh je príchodom Spasiteľa. Vyjadruje pravdy a koná dielo súdu, aby človeka očistil a spasil. Musíme prijať Jeho súd a očistenie, aby nás Boh chránil počas pohrôm a aby sme vstúpili do Jeho kráľovstva. Starostu to zaujalo a chcel to preskúmať. Zástupca starostu a pokladník však mali negatívny postoj. Povedali: „Počúvame vládu. Nepovoľuje náboženské presvedčenie, takže nemôžeme veriť. Inak nás zatknú.“ Keďže som videla, že ich postoj je veľmi pevný, modlila som sa k Bohu, zverila som Mu ich a prosila Ho, aby ich viedol. Potom som im prečítala úryvok zo slov Všemohúceho Boha: „Je možné, že tvoja krajina dnes prosperuje, no ak dovolíš svojim ľuďom, aby sa odvrátili od Boha, bude mať čoraz menej Božieho požehnania. Civilizácia tvojej krajiny sa bude čoraz viac rozpadať pod nohami a ľudia onedlho povstanú proti Bohu a budú preklínať nebesá. A tak, bez toho, aby o tom človek vedel, bude osud krajiny spečatený. Boh pozdvihne silné krajiny, aby čelili krajinám, ktoré preklial, ba dokonca ich môže vymazať z povrchu zemského. Vzostup a pád krajiny alebo národa závisí od toho, či ich vládcovia uctievajú Boha a či vedú svojich ľudí k tomu, aby boli bližšie k Bohu a uctievali Ho.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh vládne osudu celého ľudstva) Potom som v duchovnom spoločenstve povedala: „Vláda teraz nepovoľuje vieru, a dokonca sa stavia proti Bohu. Počúvate ju a neodvažujete sa veriť. Kto môže ľudí skutočne spasiť – je to Boh, alebo vláda? Pandémia sa v týchto dňoch stále zhoršuje. Bohatí alebo chudobní, silní alebo slabí, zoči-voči pohrome sú všetci bezvýznamní. Žiadny človek nás nemôže spasiť pred satanovou mocou, ani nás ochrániť v pohromách. Spasiť nás môže len Boh! Boh sa v posledných dňoch stal telom, vyjadruje pravdy a koná dielo spásy človeka. Takáto príležitosť sa naskytne raz za život. Vy všetci ste zodpovední za túto dedinu. Osudy dedinčanov závisia od toho, ako ich budete viesť. Ak ich nepovediete k uctievaniu Boha, ale naopak, postavíte sa proti Nemu, táto dedina bude zatratená a osudy vás všetkých budú zničené.“ Starosta potom povedal: „Verím, že osudy ľudí sú v Božích rukách, a chcem dedinčanov viesť k viere v Boha.“ Pokladník povedal: „Viem, že veriť je dobrá vec, ale ak sa im nepodriadime, vláda nás zatkne. Máme zviazané ruky.“ Prečítali sme im ďalší úryvok Božích slov: „Veríme, že žiadna krajina ani sila nemôže stáť v ceste tomu, čo chce Boh dosiahnuť. Tých, ktorí kladú prekážky Jeho dielu, odporujú Jeho slovu a narúšajú a kazia Jeho plán, Boh nakoniec potrestá. Kto popiera Božie dielo, pôjde do pekla. Štát, ktorý popiera Božie dielo, bude zničený. Každý národ, ktorý odporuje Božiemu dielu, bude vymazaný zo zemského povrchu a prestane existovať. Nalieham na ľudí všetkých národov, všetkých krajín, ba dokonca všetkých odvetví, aby počúvali hlas Boží, vnímali Božie dielo a venovali pozornosť osudu ľudstva, aby sa z Boha stal najsvätejší, najváženejší, najvyšší a jediný predmet uctievania zo strany ľudstva a aby ľudstvo mohlo žiť v Božom požehnaní tak, ako žili potomkovia Abraháma pod prísľubom Jahveho a ako žili Adam a Eva, ktorých Boh stvoril ako prvých, v rajskej záhrade.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh vládne osudu celého ľudstva) Povedala som v duchovnom spoločenstve: „Božia povaha nestrpí žiadne urážky zo strany človeka. Boh potrestá všetkých, ktorí idú proti Jeho dielu. Taká je Božia spravodlivá povaha, ktorej nikto nemôže uniknúť. Pohrôm je čoraz viac. Boh sa nimi ľuďom pripomína, varuje ich aj trestá. Bolo to tak aj pri zemetrasení vo Wen-čchuane v Číne, kde ľudia neuctievali Boha. Bratia a sestry sa s nimi podelili o evanjelium, oni ho však neprijali a dokonca bratov a sestry urážali a rúhali sa Bohu. Keď udrelo zemetrasenie, všetci plakali a škrípali zubami, na ľútosť však už bolo príliš neskoro. Južná časť štátu Wa v Mjanmarsku tiež ide proti Božiemu dielu. Vláda veriacich často zatýka a nepovoľuje prijímanie diela Všemohúceho Boha. V júni tohto roku tam bola povodeň, ktorá zničila veľa domov. Veľké pohromy nás ešte nepostihli, čím nám Boh stále dáva príležitosti na pokánie. Ak prídu, na ľútosť bude príliš neskoro. Na urážaní druhých nebude vôbec záležať, odporovanie Bohu však bude mať vážne následky. Všetci sme už niekedy konali proti Bohu, ale pokiaľ sa pred Ním budeme kajať a budeme viesť dedinčanov, aby skúmali pravú cestu a obrátili sa k Bohu, Boh sa zmiluje a odpustí nám.“ Po mojom duchovnom spoločenstve sa zdalo, že pokladník trochu zľavil zo svojho postoja. Starosta a ostatní súhlasili, aby sme sa s dedinčanmi podelili o evanjelium. Na druhý deň ráno, sme zvolali dedinčanov a podali im svedectvo o Božom diele posledných dní. Po viac ako 10 dňoch duchovného spoločenstva viac ako 40 ľudí vrátane starostu a jeho zástupcu prijalo dielo Všemohúceho Boha. Túžili po Božích slovách, horlivo sa zúčastňovali na zhromaždeniach a aktívne získavali ďalších ľudí, aby prišli počúvať kázne. Bratia a sestry ťahali za jeden povraz a tvrdo pracovali, a tak neskôr mnohí dedinčania v mjanmarských dedinách prijali dielo Všemohúceho Boha.

Niekoľkokrát ma udali za šírenie evanjelia. Väčšina ľudí z môjho rodného mesta vedela, že verím vo Všemohúceho Boha, a polícia po mne všade pátrala. Keďže som nebola doma, išli do domu mojich rodičov a potom zatkli a zavreli moju neveriacu matku. Zúrila som. Moja viera bola správna a náležitá a spravodlivé bolo aj šíriť evanjelium. Vláda ma pre moju vieru všade prenasledovala a mamu vraj neprepustia, kým ma nedostanú. Kde je spravodlivosť alebo férovosť? Moja rodina mi nerozumela a tvrdila, že mamu zatkli pre moju vieru. Zavolali mi a obvinili ma z bezcitnosti. Brat so sestrou mi dokonca povedali, že by som sa mala sama prihlásiť. Bola som nešťastná a veľmi som sa bála, že mama bude trpieť. Evanjelium som šírila ďalej, ale už nie tak aktívne ako predtým. Vo svojej bolesti som sa modlila k Bohu: „Bože, moje duchovné postavenie je príliš nízke. Moju mamu zatkli a rodina pre mňa nemá pochopenie – som veľmi nešťastná. Prosím, daj mi vieru, aby som bola silná.“ Po modlitbe som si prečítala Božie slová: „Medzi vami nie je ani jeden človek, ktorý by bol chránený zákonom. Namiesto toho vás zákon trestá. Ešte väčším problémom je, že vám nikto nerozumie – vaši príbuzní, vaši rodičia, vaši priatelia ani vaši kolegovia, nikto z nich vám nerozumie. Keď vás Boh opustí, je nemožné, aby ste ďalej žili na zemi. Ľudia však aj tak neznesú byť ďaleko od Boha. A práve taký je význam Božieho podmanenia si človeka, taká je Božia sláva.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Je Božie dielo také jednoduché, ako si človek predstavuje?) Božie slová ma veľmi dojali. Pre veriacich je najspravodlivejšou vecou na tomto svete šíriť evanjelium a vydať sa v živote správnou cestou. Veriaci však v krajinách, ktoré sú proti Bohu, nedostanú právnu ochranu, odsudzujú ich a zatýkajú a neraz sú do toho zapletení dokonca aj ich rodinní príslušníci. Podľa vlády môžu byť obchodníci s drogami a vrahovia omilostení, veriaci však nie. Navyše, keď veriaceho prichytia, dajú mu pokutu, uväznia ho alebo ho odovzdajú nejakému úradníkovi ako robotníka. S veriacimi sa vôbec nezaobchádza ako s ľuďmi. Táto krajina je taká temná a zlá. Je to novodobá Sodoma, ktorá sa stavia proti Bohu. Byť veriacim a nasledovať Boha dnes znamená byť prenasledovaný, ale pochopila som Božiu vôľu. Boh používal tieto ťažkosti na zdokonalenie mojej viery a zároveň mi umožnil naučiť sa rozlíšiť zlú podstatu vlády, ktorá sa stavia proti Bohu, aby som mohla odmietnuť satana, vzdorovať mu a skutočne sa obrátiť k Bohu. Keď som pochopila Božiu vôľu, už mi nebolo tak hrozne. Cítila som sa pripravená spoliehať sa na Boha a ďalej šíriť evanjelium.

Zhromaždila som nových veriacich a hovorila som s nimi v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, aby som im pomohla spoznať Božie dielo a pochopiť Jeho vôľu. Spoločne sme počúvali chválospev Božích slov: „Stratený čas sa nikdy nenavráti.“ „Bratia a sestry, zobuďte sa! Môj deň sa neodkladne blíži! Čas znamená život a kto získa čas, ten si zachráni život. Ten čas už nie je ďaleko! Ak neuspejete pri prijímacích skúškach na vysokú školu, môžete si učivo doštudovať a skúšky zopakovať, koľkokrát sa vám žiada. Môj deň však nestrpí žiadne ďalšie zdržanie. Pamätajte! Pamätajte! Týmito dobrotivými slovami vás nabádam, že koniec sveta sa deje priamo pred vašimi očami a schyľuje sa k veľkým nešťastiam. Čo je pre vás dôležitejšie: je to váš život, alebo váš spánok, poživeň, nápoje a ošatenie? Teraz je najvyšší čas tieto veci zvážiť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 30. kapitola) Po vypočutí chválospevu som povedala v duchovnom spoločenstve: „Niektorí ľudia hovoria, že uveria, keď budú satanove sily porazené a nebude viac útlaku, ale vtedy sa Božie dielo spásy ľudstva skončí, a my úplne stratíme šancu na Božiu spásu. Ak nás bude vláda brzdiť a neodvážime sa veriť, keď nám to zakáže, spasí nás potom namiesto toho vláda? Samozrejme, že nie. Spasiť nás môže jedine Boh. Ak ich budeme počúvať a nebudeme veriť, v posledných dňoch prídeme o Božiu spásu. Keď sa Božie dielo skončí, spolu s vládou budeme zničení. Vláda nás pre našu vieru utláčala a zatýkala, ale toto utrpenie má svoju hodnotu. Ak chceme prijať Božiu spásu, musíme za to zaplatiť. A Boh vládne nad všetkým, takže to, či nás zatknú, je úplne v Jeho rukách. Ak nás zatknú, bude to so súhlasom Boha. Mali by sme sa Mu podriadiť a poučiť sa.“ Potom som prečítala ďalšie slová Všemohúceho Boha: „Tí, ktorých Boh nazýva víťazmi, sú tí, ktorí si stále dokážu stáť za svedectvom a udržať si sebadôveru a oddanosť Bohu, keď sú pod vplyvom satana a keď ich satan obkľúči, teda keď sa ocitnú medzi silami temnoty. Ak si stále vieš pred Bohom zachovať čisté srdce a udržať si svoju pravú lásku k Bohu nech sa deje čokoľvek, potom si pred Bohom stojíš za svedectvom a to Boh nazýva byť víťazom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si si zachovať svoju oddanosť Bohu) „Teraz by ste mali chápať, že Boh v čase Božej spásy človeka nezničí satana preto, aby ľudia jasne videli, ako a do akej miery ich satan skazil a ako ich Boh očisťuje a prináša im spásu. Keď ľudia napokon pochopia pravdu a jasne uvidia satanovu ohavnú tvár a uzrú obludný hriech, ktorým ich satan skazil, Boh zničí satana a ukáže im svoju spravodlivosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Povedala som v duchovnom spoločenstve: „Boh povoľuje útlak a zatýkanie zo strany vlády. Je to skúška, či v Neho naozaj veríme, či máme vieru, alebo nie. Ak si počas tohto útlaku a utrpenia dokážeme zachovať vieru a neuchýlime sa k negatívnym postojom ani Boha nezradíme, ale naopak, budeme Ho naďalej nasledovať, stretávať sa a šíriť evanjelium, potom to bude svedectvo a satan bude zahanbený a porazený. Toto utrpenie má hodnotu. Prečo Boh teraz satana jednoducho nezničí? Je to preto, aby ho použil ako spôsob, ako zdokonaliť skupinu víťazov a zároveň aby sme sa naučili rozlišovať dobro od zla. Vidíme, ako Boh koná, aby ľudí spasil, a ako satan ľudí kazí a ubližuje im. Jedného dňa, keď Boh satana zničí, uvidíme, aký je spravodlivý. Keby Boh satana priamo odstránil, nedokázali by sme ho rozpoznať a nenávidieť a nevzdorovali by sme mu. Rovnako ako tie satanské režimy namierené proti Bohu – maskovanie a klamstvá im idú veľmi dobre. Keď sa zdá, že robia dobré veci, je to len preto, aby ich ľudia zbožňovali. Všemohúci Boh sa zjavil a v posledných dňoch koná dielo na spásu ľudstva. Odhalil démonickú podstatu týchto režimov, ktoré sa stavajú proti Bohu. Popierajú a odsudzujú Všemohúceho Boha a zatýkajú, pokutujú, odsudzujú a väznia Jeho veriacich. Sú ako diabolský satan, ktorý núti ľudí, aby ho uctievali, a nedovoľuje im veriť v Boha a nasledovať Ho. Nakoniec všetci zostúpia do pekla a budú potrestaní spolu s ním.“ Po duchovnom spoločenstve dokázali nováčikovia rozlišovať, mali vieru a všetci sa do zhromaždenia aktívne zapojili. Bola som naozaj šťastná.

Títo noví veriaci potom priviedli niektorých zo svojich blízkych, aby si prišli vypočuť kázne. Po niekoľkých dňoch prijalo dielo Všemohúceho Boha posledných dní viac než 80 ľudí z tejto dediny. Videla som, ako sa Božia múdrosť prejavila na základe satanovej ľsti. Satan používal rôzne triky, aby dielo evanjelia zastavil a boli sme frustrovaní a negatívni, ale Božie slová nám dali vieru a silu. Do šírenia evanjelia sme vložili všetko a uvideli sme Božie vedenie a požehnania. Bola som Bohu naozaj vďačná. Videla som, že žiadny človek nemôže zastaviť to, čo chce Boh dokončiť, a získala som ešte viac viery, aby som šírila evanjelium.

V septembri 2022, nás jedna nová veriaca priviedla do dediny svojich rodičov, aby sme hlásali evanjelium. O pravú cestu sa tam zaujímalo viac ako 40 ľudí. Bola som veľmi šťastná a začala som sa s nimi deliť o svedectvo o Božom diele posledných dní. Potom som dostala správu, že regionálna vláda na svojom zasadnutí ukázala moju fotografiu s tým, že po mne pátrajú, a povedala ľuďom, aby ma udali, keď ma uvidia hlásať evanjelium. Polícia tiež zastavovala autá pomocou zátarás a hľadala ma. Uvažovala som, že keď ma polícia všade hľadá, ak ma niekedy chytia, zrejme ma zabijú. Mám aj naďalej šíriť evanjelium? Ak by som prestala, čo bude s dedinčanmi, ktorí práve skúmajú Božie dielo? Nemohli by počuť Boží hlas a prijať Jeho nové dielo. Neplnila by som si svoju povinnosť. Bratia a sestry ma v záujme mojej bezpečnosti chceli poslať preč. Bála som sa, a tak som predsa len odišla. Potom som cítila dosť veľkú vinu. Chcela som sa vrátiť a ďalej tým dedinčanom hlásať evanjelium. Modlila som sa teda k Bohu: „Bože, polícia ma všade hľadá a ja sa bojím. Viem však, že to, či ma zatknú, je úplne v Tvojich rukách. Chcem Ti všetko zveriť. Prosím, veď ma, aby som mala vieru naďalej kázať a svedčiť o Tebe.“ Neskôr som si v Božích slovách niečo prečítala: „Si si vedomý bremena, ktoré spočíva na tvojich pleciach, svojho poverenia a zodpovednosti? Kde je tvoj cit pre toto historické poslanie? Ako budeš primerane slúžiť ako duchovný vodca v budúcnosti? Máš jasnú predstavu o tom, ako ním byť? Ako by si definoval pána všetkých vecí? Je skutočne pánom všetkých živých tvorov a všetkých hmotných vecí na svete? Ako plánuješ postupovať v ďalšej etape svojej práce? Koľko ľudí očakáva, že budeš ich pastierom? Je tvoja úloha náročná? Sú zúbožení, poľutovaniahodní, slepí a bezradne nariekajú v temnote – kde je tá cesta? Ako len túžia po svetle pripomínajúcom padajúcu hviezdu, aby náhle zostúpilo a rozptýlilo sily temnoty, ktoré utláčali ľudstvo po toľké roky. Kto môže vedieť, do akej miery úzkostlivo dúfajú a túžia po ňom vo dne i v noci? Dokonca aj v deň, keď toto svetlo zabliká, zostanú hlboko trpiaci ľudia uväznení v temnom žalári bez nádeje na oslobodenie. Kedy už nebudú plakať? Hrozné je nešťastie týchto krehkých duší, ktoré nikdy nedostali odpočinok a dlho boli v tomto stave spútané nemilosrdnými putami a minulosťou, ktorú nemožno zmeniť. A kto počul ich nárek? Kto spočinul zrakom na ich biede? Napadlo ti niekedy, aké zarmútené a znepokojené je Božie srdce? Ako môže zniesť pohľad na nevinné ľudstvo, ktoré Boh stvoril svojimi vlastnými rukami, ako trpí takýmito mukami? Napokon, ľudia sú obeťami, ktoré boli otrávené. A hoci ľudstvo prežilo dodnes, kto mohol vedieť, že ho už dávno otrávil diabol? Zabudol si, že si jednou z obetí? Nie si ochotný snažiť sa zo svojej lásky k Bohu o záchranu preživších? Nie si ochotný venovať všetku svoju energiu, aby si splatil dlh Bohu, ktorý miluje ľudstvo ako svoje telo a krv? A keď na to príde, ako by si vysvetlil, že ťa Boh používa na to, aby si žil svoj neobyčajný život? Si naozaj odhodlaný a presvedčený prežiť zmysluplný život zbožného, Bohu slúžiaceho človeka?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako by si mal pristupovať k svojmu budúcemu poslaniu?) Božie slová ma skutočne inšpirovali, no zároveň vo mne vyvolali pocit viny. Toľko ľudí ešte stále neprijalo Božiu spásu posledných dní a žije v moci satana. Sú bezmocní a trpia. Boh nad nimi smúti a cíti, že ich situácia je naliehavá. Niektorí z nich veľmi veľa pracujú, aby si zarobili, a majú ťažký, vyčerpávajúci život, a niektorí majú vnútri prázdnotu a sú nešťastní, aj keď získajú trocha peňazí. Nepoznajú hodnotu ľudského života a nevedia nájsť svoj smer. Niektorí ľudia chcú hľadať pravú cestu, ale príliš sa boja, pretože vláda ich utláča a zatýka. To znamená, že s nimi musíme mať duchovné spoločenstvo o Božích slovách, svedčiť o Božom diele a používať Božie slová, aby sme vyriešili ich problémy, aby mohli v Božích slovách vidieť pravdu, svetlo a nádej a prijali Božiu spásu. Aj pohromy sú v týchto dňoch čoraz horšie a mnohí ľudia stále nepočuli Boží hlas. V prípade pohromy sa nemajú na čo obrátiť. Podeliť sa s týmito ľuďmi o evanjelium bola moja zodpovednosť. Boh nechce, aby niekto, koho chce spasiť, podľahol pohromám. Keby som prestala šíriť evanjelium v záujme vlastnej bezpečnosti, vzdala by som sa svojej povinnosti. Mala by som voči Bohu veľký dlh a nebola by som hodná, aby ma nazývali členkou Jeho rodiny. Rozmýšľala som o tom, že som kedysi bola presne ako títo dedinčania, ktorí žijú v moci satana a nemajú žiadny cieľ ani nádej. Boh podnietil bratov a sestry, aby sa so mnou neustále delili o evanjelium, až som nakoniec počula Boží hlas a prijala Jeho spásu posledných dní. Bola to Božia láska a milosrdenstvo ku mne. Musela som brať ohľad na Božiu vôľu a urobiť všetko, čo bolo v mojich silách, aby som svedčila o Božom diele a odplatila Mu Jeho lásku. Na druhý deň som sa vrátila do tej dediny, aby som ďalej šírila evanjelium. Ale o pár dní nato odtiaľ pre nejakú naliehavú záležitosť odišiel nováčik, ktorý nás tam priviedol. Mala som trochu obavy. Keď ma nebude chrániť nikto miestny, zatknú ma? Ale ak by som prestala šíriť evanjelium, tí, ktorí skúmajú pravú cestu, by sa omeškali s prijatím diela Všemohúceho Boha. V posledných dňoch sa zakrádali do kopcov, aby si vypočuli naše kázne v snahe hľadať a skúmať. Tak veľmi po tom túžili. Keby som v strachu zo zatknutia utiekla a nechcela ďalej kázať, bola by som ich dlžníkom a ublížila Bohu. A tak som sa po jednom stretávala s tými, ktorí skúmali pravú cestu a čítala im slová Všemohúceho Boha. Nakoniec každý z nich prijal dielo Všemohúceho Boha. Potom priviedli ďalších, aby si vypočuli naše kázne. Po vypočutí slov Všemohúceho Boha prijímalo Božie nové dielo stále viac ľudí. Vnímala som, že ma Boh vedie a bola som Mu nesmierne vďačná. Dedinská milícia bola večer často na stráži, čo naše zhromaždenia obmedzovalo. Tak som s novými veriacimi hovorila o Božích slovách v duchovnom spoločenstve, aby som im pomohla odhaliť satanove ľsti a naučila ich, ako sa tajne stretávať. Keď si to uvedomili, vláda na nich už nemala dosah. Všetci sa v noci zakrádali do kopcov alebo polí so zeleninou, aby sa stretli. Pri pohľade na to som mala ešte viac energie na kázanie.

Pamätám si, že raz mi jedna sestra povedala, že niekoľko ľudí, ktorým som kázala, zatkla vláda za to, že počúvali naše kázne. Ich neveriaca rodina ma išla hľadať ku mne domov a chcela ma zabiť. Sestra mi povedala, aby som si dávala pozor. Vydesilo ma to. Keby som bola vtedy doma, ktovie, čo by mi urobili. Ak by som tam naďalej šírila evanjelium a dostala by som sa im do rúk určite by ma nenechali len tak odísť. Chcela som ísť odtiaľ preč a už tam evanjelium ďalej nešíriť. Uvažovať o odchode však pre mňa bolo veľmi skľučujúce. Potom som si spomenula na tieto Božie slová: „Vieš, že všetky veci v prostredí, ktoré ťa obklopuje, tam sú s Mojím súhlasom, všetky som naplánoval. Dívaj sa jasne a uspokoj Moje srdce v prostredí, ktoré som ti dal. Neboj sa, Všemohúci Boh zástupov bude istotne s tebou. On stojí za vami a On je vaším štítom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 26. kapitola) Vďaka Božím slovám som vedela, že tejto situácii čelím so súhlasom Boha. Keďže som sa delila o evanjelium a svedčila o Božom diele, satan sa určite nezastaví pred ničím a bude sa mi chcieť postaviť do cesty, aby narušil stav mojej mysle a mala som priveľký strach na to, aby som ďalej šírila evanjelium. To bol satanov zlý úmysel. Ak by som zo strachu prestala šíriť evanjelium a lipla na živote a tele, nenaletela by som tým jeho ľstiam? To, či ma zatknú a či zomriem, bolo v Božích rukách. Jób si toho veľa vytrpel, keď ho satan skúšal. Prišiel o všetky svoje deti a celý majetok a na celom tele mu vyhádzali vredy. Boh však satanovi nedovolil, aby mu vzal život. Satan sa neodvážil ísť proti slovám Boha – neodvážil sa ublížiť mu na živote. Ak teraz Boh nedovolil, aby mi títo ľudia ublížili, nemohli mi nič urobiť. Môj život bol v Božích rukách – oni nemohli rozhodovať o tom, či budem žiť alebo zomriem. Ak by ma zatkli, bola by za tým Božia dobrá vôľa, ktorej by som sa mala podriadiť. Pomyslela som si, že keďže v tejto dedine je situácia zlá, mohla by som ísť kázať do inej. Budem v poriadku, ak budem múdra a budem si kryť chrbát. Pán Ježiš povedal: „Keď ťa prenasledujú v tomto meste, ujdi do iného.“ (Mt 10, 23) Vtedy som si prečítala ďalšie slová Všemohúceho Boha: „Boh má plán pre každého jedného zo svojich nasledovateľov. Každý z nich má prostredie na vykonávanie svojej povinnosti, ktoré človeku poskytol Boh, a môže sa tešiť z Jeho milosti a priazne. Majú aj osobitné okolnosti, ktoré Boh pripravuje pre človeka, a musia zakúsiť veľa utrpenia – vôbec to nie je cesta bez prekážok, ako si to človek predstavuje. Okrem toho, ak uznávaš, že si stvorená bytosť, musíš sa pripraviť na to, že budeš trpieť a zaplatíš za vykonávanie svojej zodpovednosti, ktorou je šírenie evanjelia, a za riadne plnenie svojej povinnosti. Táto cena môže mať charakter telesného ochorenia či ťažkostí alebo prenasledovania veľkým červeným drakom, nepochopenia zo strany svetských ľudí, ako aj súžení, ktoré človek zakúša pri šírení evanjelia: zrady, úderov a nadávok, odsúdenia či dokonca napadnutia davom a vystavenia smrteľnému nebezpečenstvu. Môže sa stať, že počas šírenia evanjelia zomrieš ešte pred dokončením Božieho diela a nedožiješ sa dňa Božej slávy. Na to musíte byť pripravení. Cieľom nie je vystrašiť vás, je to skutočnosť. … Ako zomreli učeníci Pána Ježiša? Niektorých z nich ukameňovali, iných vliekli za koňom, ukrižovali hore nohami alebo ich rozštvrtilo päť koní – postretla ich najrôznejšia smrť. Aký bol dôvod ich smrti? Boli zákonne popravení za svoje zločiny? Nie. Odsúdili ich, zbili, nadávali im a zabili ich, pretože šírili Pánovo evanjelium a ľudia sveta ich odmietli – takto boli umučení. … Bez ohľadu na to, ako zomreli a odišli alebo ako to prebehlo, neznamená to, že Boh tým stanovil konečné výsledky životov týchto stvorených bytostí. To je niečo, čo musíš jasne vidieť. Naopak, to ony použili presne tieto spôsoby na odsúdenie tohto sveta a na to, aby svedčili o Božích skutkoch. Tieto stvorené bytosti použili svoje najcennejšie životy – posledný okamih svojich životov –, aby svedčili o Božích skutkoch, o veľkej Božej moci, a aby oznámili satanovi a svetu, že Božie skutky sú pravé, že Pán Ježiš je Boh, že On je Pán a Božie vtelené telo. Do poslednej chvíle svojho života nikdy nezapreli meno Pána Ježiša. Nebola to forma súdu tohto sveta? Pomocou svojich životov oznámili svetu a potvrdili ľuďom, že Pán Ježiš je Pán, že Pán Ježiš je Kristus, Božie vtelené telo, že vďaka dielu vykúpenia, ktoré vykonal pre celé ľudstvo, môže ľudstvo ďalej žiť – táto skutočnosť je naveky nemenná. Do akej miery si vykonali svoju povinnosť tí, ktorí boli umučení za šírenie evanjelia Pána Ježiša? Bolo to do najväčšej možnej miery? Ako sa táto najväčšia možná miera prejavila? (Obetovali svoje životy.) Správne, zaplatili svojimi životmi. Rodina, bohatstvo a materiálne statky tohto života sú všetko vonkajšie veci. Jediná vec, ktorá súvisí s podstatou človeka, je život. Pre každého živého človeka je život to najhodnotnejšie a najvzácnejšie a títo ľudia vlastne dokázali obetovať to najvzácnejšie, čo mali – život –, aby potvrdili Božiu lásku k ľudstvu a svedčili o nej. Až do dňa svojej smrti nezapreli Božie meno ani Božie dielo a posledné chvíle svojho života využili na to, aby svedčili o tejto skutočnosti – nie je to najvyššia forma svedectva? Toto je najlepší spôsob, ako vykonávať svoju povinnosť. Je to podstata vykonávania vlastnej zodpovednosti. Svojej zodpovednosti sa nezbavili, ani keď sa im satan vyhrážal, zastrašoval ich a napokon ich prinútil zaplatiť svojimi životmi. Toto je splnenie povinnosti v najvyššej možnej miere. Čo tým chcem povedať? Chcem povedať, aby ste o Bohu svedčili a šírili Jeho evanjelium rovnakou metódou? Nemusíš to nevyhnutne urobiť, musíš však porozumieť tomu, že je to tvoja zodpovednosť a že ak to Boh bude od teba potrebovať, mal by si to prijať ako svoju morálnu povinnosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šírenie evanjelia je povinnosť, ku ktorej sú zaviazaní všetci veriaci) Vďaka Božím slovám som si uvedomila, že učeníkov Pána Ježiša počas ich snáh šíriť evanjelium svet odsúdil, boli väznení a rôznymi spôsobmi prenasledovaní. Mnohých z nich mučili. Ale bez ohľadu na to, aký koniec ich stretol, dokázali sa vzdať svojich drahocenných životov a Boha nikdy nezapreli, a to ani keď umierali. Svedčili o Bohu a oslavovali ho svojimi životmi. To je to najvznešenejšie svedectvo a najlepší spôsob, ako si plniť povinnosť. Pokiaľ však ide o mňa, keď ma naháňala vláda a ohrozovali zlí ľudia, lačne som lipla na živote a chcela som z dediny utiecť, nie ďalej kázať a polievať nováčikov. Kde bolo moje svedectvo? Uvažovala som: Prečo som sa v situácii, v ktorej mi išlo o život, začala báť? Bolo to preto, lebo som si príliš cenila život a nerozumela životu a smrti. Skutočnosť je taká, že Boh už určil náš život a smrť. Byť umučený pre Boha, to vôbec nie je smrť, aj keď telo umiera. Neznamená to, že nebudete mať dobrý výsledok a konečný osud. Pán Ježiš povedal: „Lebo každý, kto si chce zachrániť život, oň príde, no ten, kto príde o život pre Mňa, ho nájde.“ (Mt 16, 25) Ak som si nesplnila svoju povinnosť a zradila by som Boha, pretože som lipla na živote, moje telo by možno netrpelo, ale Boh by ma s odporom odvrhol a moja duša by bola potrestaná. Keby som vedela obetovať svoj život, aby som svedčila o Bohu, a radšej by som zomrela, než by som Ho zradila, zahanbilo by to satana a nič by nemalo väčší zmysel. Keď som si to uvedomila, už som sa viac nebála o život a dospela som k tomuto záveru: Pokiaľ nie som vo väzbe, pokiaľ ešte dýcham, budem naďalej šíriť evanjelium a svedčiť o Bohu, aby som zahanbila satana. Potom som ďalej hlásala evanjelium. Onedlho väčšina ľudí v dedine prijala dielo Všemohúceho Boha.

Potom som išla šíriť evanjelium do inej dediny. Najprv sa ku mne pridalo vyše tucta ľudí, ale potom nás pri kázaní jednému manželskému páru našla obecná samospráva. Starosta obce, jeho zástupca, pokladník a niekoľko členov milície – viac ako tucet ľudí – všetci vtrhli dnu a povedali, že musíme ísť s nimi. Vtedy som bola dosť nervózna. Chystajú sa ma zatknúť a poslať do väzenia? Vláda po mne išla. Išli do každého domu oznámiť moje meno s tým, aby ma udali, ak ma nájdu pri hlásaní evanjelia. Ak by ma odhalili, nenechali by ma len tak ľahko odísť. A tých nových veriacich by to ovplyvnilo – čo s tým? Bez prestania som sa modlila a prosila Boha o vieru, aby som mala silu svedčiť. Ďalší brat a sestra, ktorí s nami išli do tej dediny hlásať evanjelium, boli onedlho tiež zatknutí. Všetkých nás odviedli na samosprávu a zobrali nám telefóny. Potom nás začal starosta vypočúvať: „Kto ste? Prišli ste sem hlásať evanjelium?“ Neodpovedali sme. Tak nás zavreli do tmavej miestnosti, kde nás strážilo päť alebo šesť príslušníkov milície. Mala som strach, že ma spoznajú. Keby ma poslali do môjho rodného mesta, určite by ma zavreli do väzenia, kde by ma mučili a znásilňovali. Vedúci regionálnej vlády povedal, že keď ma dostanú, ostrihajú mi vlasy, zavesia mi na krk tabuľku a budú ma všade ukazovať. Modlila som sa k Bohu: „Bože, som pripravená na zatknutie, ale moje duchovné postavenie je nízke. Prosím, daj mi vieru a bdej nado mnou, aby som mohla stáť pevne.“ Po modlitbe som si spomenula na video so svedectvom, ktoré som kedysi videla. Niektorí bratia a sestry, ktorých čínska polícia vo väzení ubila na smrť, Boha nezapreli ani nezradili, dokonca ani keď čelili smrti. Mnohých ďalších surovo mučili, odsúdili a uväznili, no keďže sa modlili a spoliehali na Boha, prostredníctvom Božích slov dosiahli pravú vieru. Prisahali na smrť, že Boha nezradia, aj keby ich väznili do konca života. Podávali pevné a hlasité svedectvá. Veľmi ma to povzbudilo. Spomenula som si na Božie slová: „V tejto etape diela je od nás požadovaná tá najväčšia viera a láska. Môžeme zakopnúť pri najmenšej neopatrnosti, pretože táto etapa diela sa líši od všetkých predchádzajúcich: Boh zdokonaľuje vieru ľudstva, ktorá je neviditeľná a nehmatateľná. Boh premieňa slová na vieru, lásku a život. Ľudia sa musia dostať do bodu, keď prekonajú stovky zušľachtení a keď bude ich viera väčšia ako Jóbova. Musia vydržať neuveriteľné utrpenie a najrôznejšie muky bez toho, aby niekedy Boha opustili. Keď sú poslušní až na smrť a majú veľkú vieru v Boha, potom je táto etapa diela hotová.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Cesta… (8)) Božie slová mi ukázali, že Jeho dielo v posledných dňoch spočíva v používaní slov, aby zdokonalil našu vieru a lásku a mohli sme v útlaku a utrpení praktizovať a prežívať Jeho slová, aby sa stali našimi životmi. Spomenula som si, ako ma vláda utláčala a prenasledovala. Keď som sa bála a bola vystrašená, Božie slová boli to jediné, čo ma viedlo a dávalo mi vieru ďalej kázať. Teraz, keď ma zadržali, musela som mať vieru, aby som stála pevne. Aj keby som mala sedieť a byť znásilnená či dokonca zomrieť, bola som pripravená podriadiť sa. Potom mi prišiel na um chválospev, ktorý sa volá „Svedectvo života“.

Jedného dňa ma možno zajmú a budú prenasledovať za svedectvo o Bohu, toto utrpenie je pre spravodlivosť, ktorú poznám vo svojom srdci. Ak môj život skončí mihnutím oka ako iskra, stále budem cítiť hrdosť, že v tomto živote môžem nasledovať Krista a svedčiť o Ňom. Ak neuvidím tú veľkú udalosť, keď sa evanjelium o kráľovstve rozšíri, stále budem ako obetu ponúkať tie najkrajšie želania. Ak nebudem môcť vidieť deň, keď sa kráľovstvo stane realitou, ale dnes môžem zahanbiť satana, srdce budem mať plné radosti a pokoja.

…

Božie slová sa šíria po celom svete, medzi ľuďmi sa objavilo svetlo. Kristovo kráľovstvo vzniká a upevňuje sa v čase súženia. Temnota sa už-už pominie a nastalo spravodlivé svitanie. Čas a skutočnosť podali svedectvo o Bohu.

Nasledujme baránka a spievajme nové piesne

Tento chválospev ma veľmi nadchol. Pochopila som, že ak by ma zatkli, pretože šírim evanjelium, stíhali by ma pre spravodlivosť. Teraz, keď ma chytili, pôjdem zrejme do väzenia a už nebudem môcť kázať. No hoci ma zatkli a stíhali, mala som možnosť podať nádherné svedectvo o Bohu a zahanbiť satana. Pociťovala som veľkú hrdosť. Táto myšlienka mi dodala vieru. Po svitaní nás znova vypočúvali. Keď videli, že z nás nič nedostanú, dali nám pokutu 3 000 kyatov a pustili nás. Tiež nás varovali, aby sme ďalej nekázali, a veľmi sa slovami rúhali Bohu. Ešte viac som týchto diablov nenávidela a po prepustení som stále šírila evanjelium.

Jedného dňa mi zavolal jeden brat a povedal mi: „Predstavitelia mesta vedia, že nie si odtiaľto a že si prišla kázať evanjelium. Spolu s dvomi novými veriacimi ma zatkli, aby sme ťa zradili. Nikto z nás však nič nepovedal, tak nám dali pokutu a pustili nás. Povedali tiež, že ak ťa ešte raz nájdu, ako kážeš, rovno ťa tam znásilnia. Všade ťa hľadajú, ponáhľaj sa a utekaj…“ Keď mi to tento brat hovoril, sotva som verila vlastným ušiam. Ich slová o tom, že ma znásilnia, ak ma nájdu kázať, ma veľmi rozhorčili. Boli to naozaj démoni bez ľudskej prirodzenosti! Bola som len veriaca, ktorá šíri evanjelium, no oni boli plní nenávisti. Nedovolili nám vieru, chceli nás zatknúť, stíhať a pokutovať a dokonca ma znásilniť a pošpiniť. Boli to naozaj démoni zameraní proti Bohu. Nenávidela som ich a zo srdca som im vzdorovala. Čím viac ma utláčali, tým viac som chcela kázať a svedčiť.

Potom sme v októbri išli hlásať evanjelium do inej dediny. Bratia a sestry tam kázali už predtým, ale ich pastor šíril fámy, aby veriacim zabránil v skúmaní pravej cesty, a vláda začala veriacich zatýkať. Dedinčania, pomýlení týmito fámami a plní strachu zo zatknutia, sa pravú cestu neodvážili skúmať. Bolo by pre nás ťažké šíriť evanjelium. Modlila som sa a prosila Boha, aby ma viedol. Potom som našla štyroch ľudí, ktorí pomerne dobre rozumeli pravde, a hovorila som s nimi v duchovnom spoločenstve o tom, čo je pravá cesta a čo sú falošné cesty, a ako Boh v posledných dňoch používa satanov útlak a narušenia, aby zjavil a zdokonalil ľudí, aby oddelil pšenicu od kúkoľa a múdre panny od hlúpych. Tie hlúpe počúvajú len ľudí a satana. Keď počujú, že Pán prišiel a vyriekol slová, nehľadajú a neskúmajú, takže nemôžu privítať ženícha. Len tí, ktorí sa snažia počúvať Boží hlas, sú pevní vo svojej viere nasledovať Boha, sú múdri. Iba oni môžu privítať Pána a ísť s Ním na svadobnú hostinu. Po tomto duchovnom spoločenstve chceli všetci štyria ďalej skúmať. V ďalších dňoch som pre nich začala organizovať zhromaždenia, počas ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve o Božích slovách. Jeden z nich povedal: „Predtým som počúval pastora a starostu. Vraj nemám počúvať slová Všemohúceho Boha, tak som ich nepočúval. Takmer som prišiel o možnosť privítať Pánov príchod. Už nepočúvam ľudí. Počúvam Boha.“ Ďalší povedal: „Čítanie slov Všemohúceho Boha ma presvedčilo, že On je Pán Ježiš, ktorý sa vrátil. Akokoľvek sa mi možno ostatní postavia do cesty, prijímam Všemohúceho Boha.“ Keď som ich počula hovoriť takéto veci, bola som veľmi šťastná. Potom priviedli niekoľko svojich príbuzných, aby si vypočuli kázne, a ani som sa nenazdala a viac ako 20 ľudí prijalo dielo Všemohúceho Boha posledných dní. To, že títo noví veriaci obklopení fámami dokázali hľadať pravú cestu a stáť pevne, ma skutočne veľmi dojalo. Celé to viedol Boh svojimi slovami. Moju mamu napokon v decembri prepustili. Vo väzení denne niekoľko mesiacov tvrdo pracovala. Vládni úradníci povedali, že ma určite dostanú a zabijú. Spomenula som si, ako pred maminým prepustením policajti so zbraňami a obuškami často chodili ku mne domov, aby ma zatkli, tvrdiac, že ju neprepustia, kým sa nevrátim domov. Teraz však mamu pustili, aj keď ma nechytili. Naozaj som zažila na vlastnej koži, ako Boh všetkému vládne, a to, či ma zatknú, je úplne v Jeho rukách. Neobmedzujem sa – ďalej kážem a svedčím o Bohu.

Na tejto ceste som pri hlásaní evanjelia narazila na mnoho ťažkostí vrátane negatívnych pocitov a slabosti. Ale vždy ma viedli Božie slová, dovoľovali mi stáť pevne v negatívnych a slabých chvíľach, dávali mi vieru ďalej kázať a svedčiť o Bohu. Skutočne som zažila, že Boh tieto ťažkosti používa, aby zdokonalil moju vieru. Vzdávam Mu vďaku. Budem si plniť svoju povinnosť, šíriť Božie evanjelium posledných dní viacerým ľuďom a odplácať Božiu lásku.