Na základnej škole som mala zlé známky, ale bola som malá a nehanbila som sa za to. Počas strednej školy som si však začala všímať, že moji učitelia a spolužiaci chvália a rešpektujú študentov s dobrými známkami a prebudila sa vo mne závisť. Tiež som sa chcela v štúdiu zlepšiť, aby ma všetci chválili, no akokoľvek som sa snažila, nedarilo sa mi zlepšiť si známky. Vinila som samu seba, hovoriac: „Ako len môžem byť taká hlúpa? To je ale hanba!“ Tak som to napokon vzdala. Keď som si začala hľadať zamestnanie, mohla som sa uplatniť len s manuálnou prácou, pretože mi chýbalo vzdelanie a zručnosti a nebola som obzvlášť bystrá. Keď som videla, ako si šikovní vzdelaní ľudia vedia zarobiť aj bez toho, aby museli vykonávať fyzickú prácu, opäť som sa vinila za to, že nie som inteligentná a cítila som sa skutočne deprimovaná.

Po prijatí diela posledných dní Všemohúceho Boha som videla, ako dokážu cirkevní vodcovia zanechávať veci, vydávať sa, trpieť a zaplatiť cenu a pomocou duchovného spoločenstva o Božích slovách vyriešiť ťažkosti bratov a sestier. Všetci ich obdivovali a rešpektovali, a ja som im preto začala veľmi závidieť. Tešila som sa na deň, kedy by som sa aj ja mohla stať cirkevnou vodkyňou. Nikdy by mi nenapadlo, že o dva roky neskôr ma za ňu zvolia. S nadšením som zanechávala veci, vydávala sa a aktívne pracovala na hľadaní hostiteľských domov a ľudí, ktorí by podľa potreby konali povinnosti. Nikdy som sa nesťažovala, bez ohľadu na to, aká náročná alebo únavná práca to bola. Zo všetkých síl som pomáhala každému, kto mal problémy a všetci bratia a sestry ma chválili za moju schopnosť znášať utrpenie a za môj milujúci postoj. Cirkevná práca však nikdy nevykazovala známky zlepšenia, pretože som sa striktne riadila pravidlami, opakovala slová iných a nevedela použiť pravdu na vyriešenie skutočných problémov. Nakoniec som sa na túto pozíciu nehodila a prepustili ma, v dôsledku čoho som prepadla frustrácii a negativite. Mala som pocit, že keby bratia a sestry vedeli, že je moja kvalita nízka, opovrhovali by mnou a potom by som mala ešte menšiu šancu zviditeľniť sa. Nemohla som si pomôcť a obviňovala som Boha: prečo majú ostatní ľudia takú dobrú kvalitu, zatiaľ čo moja je takáto nízka? Neskôr mi cirkevný vodca pridelil povinnosť starať sa o všeobecné záležitosti. Vždy, keď som pomyslela na to, že pre svoju nízku kvalitu môžem vykonávať len manuálnu prácu a nedokážem si získať rešpekt od ostatných, cítila som sa trochu sklesnuto a v povinnosti mi chýbala motivácia. Potom mi vodca pridelil úlohu chrániť majetok cirkvi. Pre obavy o bezpečnosť som mohla byť v kontakte len s jedným ďalším bratom. Pomyslela som si: „Moja kvalita je nízka, a preto môžem vykonávať len tieto zákulisné úlohy.“ Pri tejto myšlienke som stratila motiváciu konať svoju povinnosť. Nerobila som súhrn odchýlok ani problémov, ktoré sa vyskytli, a už vôbec som nehľadala pravdu, aby som ich vyriešila.

Neskôr som si prečítala úryvok Božích slov, ktorý mi trochu otvoril oči. Všemohúci Boh hovorí: „Väčšina tých, ktorých Boh spasí, nie sú tí, ktorí zastávajú vysoké pozície vo svete alebo v spoločnosti. Pretože ich kvalita a schopnosti sú priemerné alebo dokonca slabé, len s ťažkosťami hľadajú popularitu alebo úspech vo svete a často majú pocit, že život je bezútešný a nespravodlivý. To vedie k potrebe viery a nakoniec predstúpia pred Boha a vstúpia do Božieho domu. To je základná podmienka, ktorú Boh dáva ľuďom pri ich výbere. Iba s touto potrebou môže človek mať túžbu prijať Božiu spásu. Ak sú tvoje podmienky vo všetkých ohľadoch dobré a vhodné na to, aby si sa vo svete snažil, a vždy si chceš urobiť meno, potom by si nemal túžbu prijať Božiu spásu ani by si nemal príležitosť prijať Božiu spásu. Aj keď máš možno priemernú alebo dokonca slabú kvalitu, si stále oveľa požehnanejší ako neverci, pretože máš príležitosť byť spasený Bohom. To, že máš slabú kvalitu, preto nie je tvoj nedostatok ani to nie je prekážka pre odvrhnutie skazených pováh a dosiahnutie spásy. V konečnom dôsledku je to Boh, ktorý ti dal tvoju kvalitu. Máš toľko, koľko ti Boh dá. Ak ti Boh dá dobrú kvalitu, potom máš dobrú kvalitu. Ak ti Boh dá priemernú kvalitu, potom je tvoja kvalita priemerná. Ak ti Boh dá slabú kvalitu, potom je tvoja kvalita slabá. Keď tomu porozumieš, musíš to od Boha prijať a podriadiť sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniam. Ktorá pravda tvorí základ pre podriadenosť? Ide o to, že takéto Božie usporiadania obsahujú Božiu dobrú vôľu; Boh má starostlivé úmysly a ľudia sa nesmú sťažovať ani nesprávne chápať Božie srdce. Boh si ťa nebude vážiť viac pre tvoju dobrú kvalitu ani tebou nebude pohŕdať alebo ťa nenávidieť pre tvoju slabú kvalitu. Čo je to, čo Boh nenávidí? Boh nenávidí to, keď ľudia nemilujú alebo neprijímajú pravdu, keď ľudia rozumejú pravde, ale nepraktizujú ju, keď ľudia nerobia to, čo sú schopní robiť, keď ľudia nedokážu vydať maximum pre svoje povinnosti, ale vždy majú prehnané túžby, vždy chcú postavenie, súťažia o pozíciu a vždy chcú od Neho veci. Toto je to, čo Boh považuje za nechutné a odporné.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu II. Ako sa usilovať o pravdu (7)) Pri premýšľaní o Božích slovách som cítila veľké dojatie. Uvedomila som si, že to Boh predurčil, že budem mať nízku kvalitu a že je za tým Jeho dobrá vôľa. Veľmi som túžila po dobrom mene a postavení a už od mladosti som sa snažila nejak odlíšiť. Keby som mala dobrú kvalitu a schopnosti a vo svete by som dosiahla vysoké postavenie, bola uznávaná a obdivovaná, nikdy by som nepredstúpila pred Boha a žila by som pod zničujúcim vplyvom satana a užívala si potešenia hriechu. Uvedomila som si, že moja nízka kvalita mi pomohla získať Božiu ochranu a priviesť ma pred Boha. To bola Božia spása. Keďže som mala nízku kvalitu, cirkev mi pridelila prácu na bežných záležitostiach a táto povinnosť bola pre mňa celkom vhodná. Keby som do nej vložila trochu úsilia, mohla som ju robiť dobre, ja som sa však naopak sťažovala, pretože mi neumožňovala odlíšiť sa a zviditeľniť. Vo svojej povinnosti som bola dokonca povrchná a vykonávala ju mechanicky. Keď som videla, ako som si svoju úlohu nesplnila, uvedomila som si, že som bola veľmi arogantná a nerozumná.

Potom som narazila na ďalší úryvok Božích slov. Všemohúci Boh hovorí: „Ľudia slabej kvality prejavujú svoj nedostatok kreativity predovšetkým tým, že nevedia, ako uplatniť zásady a princípy na konkrétnu, skutočnú prácu; dokážu len papagájovať slová, osvojovať si učenia a memorovať predpisy. Obyčajné memorovanie učení a predpisov je zbytočné a neznamená, že človek má kreativitu. To, či má niekto kreativitu alebo nie, je zrejmé z toho, či dokáže zaviesť zásady, princípy a pravidlá do skutočného života, dobre vykonávať prácu súvisiacu s týmito zásadami a princípmi, aby tieto zásady a princípy nezostali len slovami, učeniami, predpismi a vzorcami, ale boli zavedené do života ľudí a aplikované na ľudí, aby ich ľudia mohli používať a čerpať z nich výhody a podporu, a stali sa cestou praktizovania v živote alebo návodom, smerovaním a cieľom života. Ak človeku chýba táto kreativita, vie len chrliť slová a učenia a vykrikovať heslá a nedokáže použiť tieto zásady a princípy, keď nadíde čas na konanie svojej povinnosti, tak tí, ktorí nasledujú takéhoto vodcu alebo poverenú osobu, nezískajú princípy praktizovania v tomto aspekte pravdy. Takíto vodcovia alebo poverení jednotlivci sú ľudia slabej kvality neschopní pracovať a po ich rozpoznaní by mali byť nahlásení a prepustení. … Kreativita je preto kľúčovou schopnosťou pre vodcu, pracovníka alebo poverenú osobu. Ak ti chýba základná kvalita a schopnosť robiť prácu, musíš byť absolútne opatrný, a nie sa hnať vpred len z nadšenia, vždy chcieť vyniknúť a vždy chcieť byť vodcom alebo poverenou osobou. Takýmto konaním brániš nielen sebe, ale aj druhým v získaní spásy. Ak brániš len sebe, privodíš si len vlastnú smrť, ale ak brániš bratom a sestrám, neubližuješ tým mnohým ľuďom? Tebe možno nezáleží na vlastnom živote, ale iným na ich živote záleží. Navyše, jedna vec je brániť svojmu každodennému životu alebo finančnému úspechu, ale brániť práci cirkvi nie je maličkosť. Dokážeš uniesť takúto zodpovednosť? Ak si naozaj niekto, kto má svedomie, a cítiš, že táto zodpovednosť je významná, že bránenie cirkevnej práci nie je niečo, za čo môžeš niesť zodpovednosť, potom sa absolútne nesmieš uchýliť k žiadnym prostriedkom, aby si sa predvádzal a súperil o vedenie. Ak ti chýba kvalita a duchovné postavenie, nesnaž sa vždy vyniknúť. Nedovoľ, aby tvoja túžba po autorite bránila cirkevnej práci alebo bránila Božiemu vyvolenému národu vstúpiť do pravdy a získať dobrý konečný osud – to je hriech! Mal by si mať určité sebauvedomenie. Rob to, čo si schopný robiť, a nesnaž sa byť vždy vodcom. Okrem pozície vodcu môžeš konať aj mnoho ďalších povinností. Byť vodcom nie je tvoje výlučné právo a nemalo by to byť ani tvojím úsilím. Ak máš kvalitu a duchovné postavenie na to, aby si bol vodcom, a máš aj zmysel pre bremeno, potom je najlepšie nechať iných, aby ťa zvolili. Táto prax je prospešná pre prácu cirkvi a všetkých zúčastnených. Ak ti chýba kvalita na to, aby si bol vodcom, mal by si byť ohľaduplný a prevziať určitú zodpovednosť za budúcnosť ostatných. Nesnaž sa byť vždy vodcom a nebráň ostatným. Chcieť byť vodcom a ujať sa práce cirkvi napriek slabej kvalite svedčí o nedostatku rozumu. Ak ti chýba kvalita a duchovné postavenie, len dobre konaj svoje povinnosti. Skutočné plnenie vlastných povinností ukazuje, že máš nejaký rozum. Pracuj podľa svojich schopností; neprechovávaj ambície a túžby. Nesnaž sa uspokojiť len svoje osobné túžby, zatiaľ čo zanedbávaš prácu cirkvi, pretože to škodí tebe aj cirkvi. Je to prejav slabej kvality z hľadiska kreativity.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu II. Ako sa usilovať o pravdu (7)) To, čo Boh odhalil, presne zodpovedalo môjmu vlastnému správaniu. Moja kvalita bola nízka, chýbala mi kreativita a vo svojej povinnosti som len vedela pochopiť niektoré poznatky z učenia a dodržiavať určité pravidlá. Nedokázala som však vyriešiť skutočné problémy, takže som nebola súca slúžiť ako vodkyňa. Po tom, čo ma zvolili za vodkyňu, som slúžila s nadšením, vydávala som sa, bola som motivovaná a mohla som vykonávať nejakú všeobecnú prácu. Keďže som však mala nízku kvalitu, vedela som len nasledovať nariadenia a robiť všetko podľa pravidiel. Nevedela som pochopiť a ani vyriešiť skutočné problémy v práci a nakoniec ma prepustili, pretože som nebola schopná vykonávať ozajstnú prácu. Existujú isté princípy, ktorými sa môžeme riadiť pri určovaní toho, či sa niekto hodí na pozíciu vodcu. Taký človek musí mať prinajmenšom dobrú ľudskú prirodzenosť a priemernú kvalitu a byť schopný vyriešiť skutočné problémy. Pokiaľ išlo o mňa, nemala som kvalitu vodkyne a ak by som v tej role naďalej slúžila, len by som bránila práci cirkvi a odďaľovala vstup svojich bratov a sestier do života. To by bol veľmi vážny priestupok! Vzhľadom na to, že som mala nízku kvalitu a nebola som schopná vykonávať cirkevnú prácu, bolo správne, že ma vodca prepustil. Nielenže ma tým ochránil, ale konal tak zodpovedne voči práci cirkvi. Mne však chýbalo akékoľvek sebapoznanie. Hoci bola moja kvalita nízka, veľmi som túžila po postavení a dobrom mene a stále som sa chcela odlíšiť tým, že budem slúžiť ako vodkyňa alebo pracovníčka. Aká som len bola nerozumná! Pomodlila som sa k Bohu so slovami: „Drahý Bože, za všetko vďačím Tebe. Tým, že si ma nechal prepustiť, si mi práve včas zabránil v kráčaní po zlej ceste. Vďaka odhaleniu v Tvojich slovách si mi tiež pomohol pochopiť môj stav. Teraz úplne prijímam to, že ma prepustili pre moju nízku kvalitu. Ó, Bože, som ochotná sa kajať a viac nezvaľovať vinu na svoju nízku kvalitu. Chcem hľadať pravdu, aby som vyriešila svoju skazenú povahu a mala k svojej kvalite správny postoj.“

Pokračovala som v hľadaní a uvažovaní o tom, prečo som sa vždy sťažovala na svoju nízku kvalitu. Neskôr, po prečítaní úryvku z Božích slov, som si uvedomila, že problém spočíval v mojom stave. Všemohúci Boh hovorí: „To, ako si antikristi cenia svoju povesť a postavenie, presahuje rámec bežných ľudí a je to niečo v ich samotnej povahe-podstate; nie je to dočasný záujem ani prechodný vplyv ich okolia – je to niečo v ich živote, v ich kostiach, a je to teda ich podstata. Znamená to, že pri všetkom, čo antikristi robia, berú do úvahy predovšetkým svoju vlastnú povesť a postavenie, nič iné. Pre antikristov je povesť a postavenie ich životom a celoživotným cieľom. Vo všetkom, čo robia, je ich prvou úvahou: ‚Čo sa stane s mojím postavením? A s mojou povesťou? Ak to urobím, budem mať vďaka tomu dobrú povesť? Zvýši to moje postavenie v očiach ľudí?‘ To je prvá vec, na ktorú myslia, čo je dostatočným dôkazom, že majú povahu a podstatu antikristov; inak by o týchto problémoch neuvažovali. Dá sa povedať, že pre antikristov nie sú povesť a postavenie nejakou dodatočnou požiadavkou a už vôbec nie niečím cudzím, bez čoho by sa zaobišli. Sú súčasťou prirodzenosti antikristov, sú v ich kostiach, v ich krvi, sú im vrodené. Antikristom nie je ľahostajné, či majú dobrú povesť a postavenie; to nie je ich postoj. Aký je teda ich postoj? Povesť a postavenie sú úzko spojené s ich každodenným životom, s ich každodenným stavom, s tým, o čo sa denne usilujú. A tak pre antikristov sú postavenie a povesť ich životom. Bez ohľadu na to, ako žijú, bez ohľadu na to, v akom prostredí žijú, bez ohľadu na to, akú prácu robia, bez ohľadu na to, o čo sa usilujú, aké sú ich ciele a aké je ich životné smerovanie, všetko sa točí okolo dobrej povesti a vysokého postavenia. A tento cieľ sa nemení; nikdy nedokážu odložiť tieto veci bokom.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Boh odhaľuje, že bez ohľadu na to, čo antikristi robia, vždy najprv berú ohľad na svoje vlastné dobré meno a postavenie. Vo všetkom sa snažia uspokojiť vlastné ambície a túžby. Možno bola moja kvalita nízka, ale povaha, ktorú som zjavila, bola presne ako povaha antikrista. Vo svojej povinnosti som sa snažila získať si u ľudí rešpekt a vždy som sa chcela zviditeľniť. Keď som čelila prepusteniu, neuvažovala som nad svojimi nedostatkami; správala som sa naopak nerozumne, sťažovala sa na Boha, že mi dal nízku kvalitu, a začala som byť negatívna a daromná. Pochopila som, že napriek tomu, že som roky verila a užívala si hojné polievanie a prísun Božích slov, môj život-povaha sa vôbec nezmenil a dobré meno a postavenie som si vážila rovnako ako svoj vlastný život. To bolo naozaj nebezpečné! Pomyslela som na svoju predošlú spoločníčku Yang Jing. Mala istú kvalitu a pracovné schopnosti, ale bola arogantná, svojvoľná a posadnutá postavením. Pri každej príležitosti sa predvádzala vo svojej povinnosti, aby si získala u ľudí rešpekt a robila veci, ktoré narúšali a vyrušovali prácu cirkvi. Náš vodca ju viackrát odhalil a orezával, no ona sa nekajala. Nakoniec bola zjavená ako antikrist a vypudená. Ja som sa vždy usilovala o postavenie, slávu a zisk, a tak, keby som mala dobrú kvalitu, len čo by som získala postavenie a rešpekt u ľudí, určite by som sa vydala na rovnakú cestu ako Yang Jing. V tichosti som sa modlila k Bohu so slovami: „Ó, Bože, satan ma až prihlboko skazil a som posadnutá postavením, slávou a ziskom. Keby ma Tvoje slová nesúdili a neodhalili, vôbec by som si neuvedomila povahu antikrista, ktorú zjavujem. Som taká otupená a zadubená! Ó, Bože, ďakujem Ti za Tvoje osvietenie a vedenie skrze Tvoje slová. Som pripravená sa kajať, usilovať sa o pravdu a plniť si povinnosť najlepšie ako viem, vzhľadom na svoju kvalitu.“

Počas pobožnosti som narazila na zopár ďalších úryvkov, ktoré mi pomohli pochopiť, ako mám o svojej kvalite zmýšľať. Všemohúci Boh hovorí: „Podľa svojej kvality môžeš robiť len nejaké namáhavé práce, práce, ktoré ľudia nevidia, na ktoré sa pozerajú zvrchu a ktoré si nepamätajú – ak je to tvoja situácia, mal by si ju od Boha prijať, nemal by si v srdci pestovať nevraživosť a určite by si si nemal vyberať povinnosti na základe svojich vlastných želaní. Rob čokoľvek, čo pre teba zariadi Boží dom, a pokiaľ je to v rámci tvojej kvality, mal by si to robiť dobre. … Aj keď nemôžeš robiť inú prácu, nemôžeš hrať kľúčovú a rozhodujúcu úlohu v práci cirkvi a nie si významným prínosom, no dokážeš vynaložiť všetko svoje úsilie a vernosť v nejakej nepovšimnutej práci a snažiť sa len uspokojiť Boha, tak to stačí. Nie je to zlyhaním tvojho povýšenia Bohom. Nevyberaj si úlohy podľa toho, či sú špinavé alebo únavné, či ťa ostatní vidia ich robiť alebo či ťa ľudia chvália alebo sa na teba pozerajú zvrchu za to, že ich robíš. Nemysli na tieto veci; iba sa snaž prijať to od Boha, podriadiť sa a plniť povinnosti, ktoré by si mal plniť.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu II. Ako sa usilovať o pravdu (7)) „Rozlišovanie rôznych prejavov ľudí rôznych kvalít a poskytovanie týchto konkrétnych príkladov ti má pomôcť porovnať sa s nimi, aby si mohol presne identifikovať svoju vlastnú pozíciu, racionálne pristupovať k svojej vlastnej kvalite a rôznym podmienkam a racionálne pristupovať k tvojmu odhaleniu a súdeniu Bohom – ako aj k orezávaniu a práci, ktorá ti bola pridelená –, čo ti umožní podriadiť sa z hĺbky srdca s vďačnosťou, a nie odolávať a prejavovať odpor. Keď ľudia dokážu racionálne pristupovať k vlastnej kvalite a potom presne identifikovať vlastnú pozíciu, konať ako stvorené bytosti, ktoré Boh chce prízemným spôsobom, riadne robiť to, čo by mali robiť na základe svojej pôvodnej kvality, a plne sa oddať svojej vernosti a úsiliu, tak dosiahnu Božiu spokojnosť.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu II. Ako sa usilovať o pravdu (7)) Božie slová mi dali cestu k praktizovaniu. Navzdory mojej nízkej kvalite so mnou Boh nezaobchádzal zle. Ochrana cirkevného majetku si vyžadovala zodpovednosť a cit pre detail. Pravidelne som ho musela kontrolovať a spravovať. Ak som pracovala svedomito, bola som schopná tieto veci robiť a táto povinnosť sa mi hodila. Mala by som poznať svoje miesto a oddane konať svoju povinnosť najlepšie, ako viem. Pomyslela som na Božie slová, ktoré hovoria: „Povinnosti nie sú tie isté. Je len jedno telo. Každé koná svoju povinnosť, každé na svojom mieste a robí to najlepšie, čo vie – pre každú iskru je jeden záblesk svetla – a hľadá zrelosť v živote. Vtedy budem spokojný.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 21. kapitola) Božie slová ma nesmierne povzbudili a v hĺbke srdca som si chcela túto povinnosť vážiť. Neskôr, pri konaní svojej povinnosti pri ochrane majetku, som zvykla neustále sumarizovať svoje chyby a nedostatky, identifikovať prípady, pri ktorých som porušila princípy a hneď po tom rýchlo napraviť svoje problémy. Keď som svoje chyby nevedela identifikovať sama, modlila som sa k Bohu a prosila Ho, aby mi ich zjavil. Zo všetkých síl sa posnažím robiť všetko pre to, aby bola moja práca prínosom. Za to, že som dosiahla toto porozumenie a premenu vďačím vedeniu Božích slov. Bohu vďaka!