Istý brat sa mi raz zmienil, že jeho mladšia sestra Li Ping je veriaca už odmalička, roky horlivo pracuje pre Pána a vo svojej viere je úprimná. Chcel, aby som sa s ňou podelila o evanjelium. S nadšením som súhlasila, no keď som k Li Ping prehovorila, vstala a nervózne povedala: „Pastor vravel, že v posledných dňoch sa objavia falošní kristovia, aby zavádzali ľudí, a akékoľvek správy o Pánovom návrate sú falošné. Kážeš o Východnom blesku. Nebudem to počúvať. Môžeme sa rozprávať o iných veciach, no o veciach viery už so mnou nehovor.“ Keď som videla, ako veľmi ju pastor zaviedol svojimi fámami a mylnými predstavami, snažila som sa jej dohovoriť: „Sestra, vieš, na čo vlastne Východný blesk odkazuje? Pán Ježiš jasne predpovedal: ‚Rovnako ako sa blesk objavuje na východe a je ho vidieť až na západe, taký bude aj príchod Syna človeka.‘ (Mt 24, 27) ‚Východný blesk‘ sa vzťahuje na dielo a slová Boha. Všetky pravdy, ktoré Všemohúci Boh vyjadril, sú ako veľké svetlo, ktoré sa zjavuje práve na východe, preto ten názov ‚Východný blesk‘. A toto svetlo pravdy už svojimi lúčmi preniklo z východu na západ. Pánovo proroctvo sa úplne naplnilo. Nechceš sa bližšie pozrieť na to, či Východný blesk predstavuje Pánovo zjavenie a dielo?“ Odmietala ma počúvať a povedala: „Pastor vravel, že ak niekto bude kázať o inej ceste, než je tá naša, nesmieme ho počúvať, nech už by to znelo akokoľvek dobre. Dokonca nesmieme počúvať ani len vlastných rodičov alebo súrodencov a už vôbec nesmieme prijímať žiadnych cudzích ľudí.“ To ale nie je v súlade s Pánovým úmyslom. Biblia hovorí: „Nezabúdajte na pohostenie cudzincov, lebo niektorí pohostili anjelov bez toho, aby o tom vedeli.“ (Heb 13, 2) Trpezlivo som jej odpovedala: „Sestra, Biblia hovorí: ‚Kto má uši, ten nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.‘ (Zj 2, 7) ‚A o polnoci sa strhol krik: Hľa, ženích prichádza; vyjdite Mu v ústrety.‘ (Mt 25, 6) Tieto proroctvá nám hovoria, že na to, aby sme privítali Pána, musíme načúvať Jeho hlasu. Ak niekto svedčí, že sa Pán vrátil, mali by sme Mu vyjsť v ústrety. Je to jediný spôsob, ako si udržať šancu privítať Pána. A ak niekoho začujeme svedčiť o Pánovom návrate, no nebudeme počúvať a hľadať, potom prídeme o príležitosť privítať Ho!“ Li Ping ma však odmietala vypočuť a našla si zámienku, pod ktorou musela odísť. Jej postoj ma dostal do ťažkej situácie. Ako som sa s ňou mala podeliť o evanjelium, keď ma ani nechcela počúvať? Vedela som, že nezmýšľam správne. Veď som ani nesvedčila o Pánovom návrate. Ako by som sa mohla tak ľahko vzdať? Pokiaľ bola pravou veriacou, musela som skúsiť všetko, aby som sa s ňou podelila o evanjelium.

Neskôr sme v snahe zdieľať s ňou evanjelium prišli k nej domov, no ona v momente, keď nás zbadala, zatvorila dvere a odmietala ich otvoriť, nech už sme vraveli čokoľvek. Nedalo sa nič robiť o odišli sme. Navštívili sme ju ešte niekoľkokrát, no dvere nikdy neotvorila a raz nám povedala: „Pastor hovorí, že chcete kradnúť ovce a že by sme každého z Východného blesku mali zmlátiť na smrť, hodiť do rieky alebo skrátka nahlásiť polícii. Practe sa! A modlite sa, aby vás pri tom nezbadal pastor!“ Keď som to začula, zmocnil sa ma nepríjemný pocit a chcela som sa vzdať. V tom čase som si však nebola istá, či by moja rezignácia bola v súlade s Božím úmyslom, a Bohu som preto obetovala tichú modlitbu. Vtom mi napadol úryvok z Božích slov: „Pri šírení evanjelia si ľudia musia splniť svoju zodpovednosť a vážne sa zaoberať každým potenciálnym príjemcom evanjelia. Boh zachraňuje človeka v čo najväčšej miere a ľudia musia brať ohľad na Božie úmysly, nesmú ľahkomyseľne vynechať nikoho, kto hľadá a skúma pravú cestu. … Pokiaľ je ochotný skúmať pravú cestu a dokáže hľadať pravdu, mal by si urobiť všetko, čo je v tvojich silách, aby si mu čítal viac Božích slov a viac s ním zdieľal pravdu v duchovnom spoločenstve, svedčil o Božom diele a objasňoval jeho predstavy a otázky, aby si ho získal a priviedol pred Boha. Práve to je v súlade s princípmi šírenia evanjelia.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šírenie evanjelia je povinnosť, ku ktorej sú zaviazaní všetci veriaci) Keď som sa nad Božími slovami zamyslela, zahanbila som sa. Boh sa ľudí usiluje spasiť v tej najväčšej možnej miere. Nevzdá to, pokiaľ jestvuje aspoň maličké svetielko nádeje. Ako niekto, kto šíri evanjelium, by som do toho mala vložiť všetko. Pokiaľ je niekto v súlade s princípmi, mala by som mu trpezlivo a s láskou kázať a plniť si svoje záväzky. Je to moja povinnosť. No ja som už pri tom najmenšom probléme chcela ustúpiť a vzdať sa. Svojej povinnosti som vôbec nebola verná. Keď som si to uvedomila, cítila som sa naozaj previnilo. Pomodlila som sa a predsavzala som si, že bez ohľadu na to, ako so mnou Li Ping bude zaobchádzať, pre jej dobrú ľudskú prirodzenosť a úprimnú vieru sa nevzdám, podám jej svedectvo o Božích slovách a Jeho diele a privediem ju pred Boha. Keď som Božie dielo posledných dní skúmala po prvýkrát ja, ak by mi vtedy bratia a sestry trpezlivo v duchovnom spoločenstve nehovorili o pravde, aby rozptýlili moje predstavy, zrejme by som zostala pri svojom náboženstve. Šírenie evanjelia si vyžaduje ohromnú lásku a trpezlivosť. Musíme spraviť všetko, čo je v našich silách, a splniť si svoje záväzky. To je v súlade s Božím úmyslom.

Pri ďalšej návšteve nám Li Ping prekvapivo otvorila dvere, no potom nás len chladne ignorovala a mlčala. Pomyslela som si, že pokiaľ nám otvorí, budeme mať šancu na duchovné spoločenstvo, a že ak bude aspoň trošku počúvať, postupne veci pochopí. Využili sme teda situáciu a v duchovnom spoločenstve sme k nej prehovorili. Povedala som jej: „Sestra, vítanie Pánovho príchodu je veľká vec. Ak sa pri skúmaní pravej cesty nebudeme pridŕžať Pánových slov, no budeme radšej slepo načúvať ľuďom, pravdepodobne budeme aj odolávať Bohu. Keď sa Pán Ježiš zjavil a konal dielo, židovskí veriaci počúvali svojich náboženských vodcov a spolu s nimi Pána odsúdili a odmietli, až ich Boh nakoniec potrestal. Dnešní náboženskí vodcovia a pastori nehľadajú ani neskúmajú Božie dielo posledných dní. Dokonca robia všetko preto, aby svoje cirkvi odrezali od sveta a veriacich zavádzali šírením kacírskych a mylných predstáv. Hovoria, že akékoľvek správy o Pánovom návrate sú falošné, a aj keby nám ich zvestovali naši vlastní súrodenci, máme si zapchať uši a nahlásiť ich polícii. Sú takéto tvrdenia a činy v súlade s Pánovým učením? Považuje sa niekto, kto také niečo povie, za veriaceho?“ Keď videla, že všetko, čo hovoríme, je pravda, jej postoj sa výrazne zlepšil a prejavila ochotu rozprávať sa s nami. Podelila sa s nami aj o to, čo ju miatlo: „Pán Ježiš nás varoval: ‚Ak vám niekto povie: Hľa, tu je kristus alebo tam, neverte tomu. Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a budú ukazovať veľké znamenia a zázraky, takže, ak by to bolo možné, zavádzali by aj vyvolených.‘ (Mt 24, 23-24) V posledných dňoch, keď sa Pán vráti, budú jestvovať falošní kristovia a proroci, ktorí budú zavádzať ľudí. Pastor povedal, že akékoľvek kázanie o Pánovom návrate predstavuje falošného krista, ktorý ľudí zavádza. A keďže Bibliu nepoznáme tak dobre, povedal nám, aby sme boli opatrní, inak by naše roky viery mohli vyjsť nazmar. Bojím sa, čo sa stane, ak budem veriť v nesprávnu vec.“ Razom som odpovedala: „Sestra, rozumieme tvojmu strachu z toho, že ťa niekto zavedie. No musíme pochopiť Pánov úmysel. Povedal to preto, aby sme falošných kristov dokázali rozlíšiť a aby sme sa nimi nenechali zavádzať, nie aby sme si na nich slepo dávali pozor a neboli schopní privítať Pána. Jasne tiež vysvetlil prejavy falošných kristov. V snahe o zavádzanie ľudí sa spoliehajú na predvádzanie znamení a zázrakov. Poznáme typické črty falošného krista a pokiaľ si na ne dáme pozor, zavádzaniu sa vyhneme. Ak by sme iba vytrhávali Pánove slová z kontextu, verili by sme, že každé svedectvo o Pánovom návrate je falošné, a nikdy by sme nehľadali ani neskúmali, neodsúdili by sme tým aj sám návrat Pána Ježiša? Ako by sme potom mohli privítať Pána? Ak chceme zistiť, či skutočne ide o návrat Pána Ježiša, musíme hlavne načúvať Pánovmu hlasu a rozlišovať pravého Krista od falošných kristov. Tým, že si stále len budeme dávať pozor a všetko odmietneme, problém nevyriešime. Kľúčom k privítaniu Pána je načúvanie Jeho hlasu. Pán Ježiš povedal: ‚Hľa, stojím pri dverách a klopem: ak bude nejaký človek počuť Môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu dnu a budem s ním večerať a on so Mnou.‘ (Zj 3, 20)“

Potom sme si prečítali niekoľko úryvkov z Božích slov o tom, ako rozoznať pravého Krista od falošných kristov. Všemohúci Boh hovorí: „Ak by sa počas dnešných dní objavil človek, ktorý by bol schopný ukazovať znamenia a zázraky, vyháňať démonov, uzdravovať chorých a robiť mnohé divy, a ak by tento človek tvrdil, že je Ježiš, ktorý prišiel, potom by to bol podvodník vyprodukovaný zlými duchmi, ktorí napodobňujú Ježiša. Pamätajte! Boh neopakuje to isté dielo. Ježišova etapa diela už bola dokončená a Boh už túto etapu diela nikdy nevykoná. Božie dielo je nezlučiteľné s predstavami človeka; napríklad Starý zákon predpovedal príchod Mesiáša a výsledkom tohto proroctva bol Ježišov príchod. Keďže sa to už stalo, bolo by nesprávne, aby prišiel ďalší Mesiáš. Ježiš už raz prišiel a bolo by nesprávne, keby prišiel aj tentoraz. Pre každý vek existuje jedno meno a každé meno obsahuje charakteristiku daného veku. V predstavách človeka musí Boh vždy ukazovať znamenia a zázraky, musí vždy uzdravovať chorých a vyháňať démonov a vždy musí byť ako Ježiš. Tentoraz však Boh taký vôbec nie je. Ak by Boh počas posledných dní stále ukazoval znamenia a zázraky a stále by vyháňal démonov a uzdravoval chorých, ak by robil presne to isté ako Ježiš, potom by Boh opakoval to isté dielo a Ježišovo dielo by nemalo žiaden význam či hodnotu. Boh teda vykonáva v každom veku jednu etapu diela. Každú dokončenú etapu Božieho diela čoskoro napodobnia zlí duchovia, a keď satan začne kráčať Bohu v pätách, Boh zmení metódu. Keď Boh dokončí jednu etapu svojho diela, napodobňujú Ho zlí duchovia. V tomto musíte mať jasno.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznanie dnešného Božieho diela) „Ten, kto je vtelený Boh, bude mať Božiu podstatu a ten, kto je vtelený Boh, bude mať Boží výraz. Keďže sa Boh stane telom, prinesie dielo, ktoré chce vykonať, a keďže sa Boh stane telom, vyjadrí to, čím je, a bude môcť človeku priniesť pravdu, darovať mu život a ukázať mu cestu. Telo, ktoré nemá Božiu podstatu, rozhodne nie je vtelený Boh; o tom niet pochýb. Ak chce človek skúmať, či ide o vtelené Božie telo, musí to potvrdiť na základe povahy, ktorú Boh vyjadruje, a slov, ktoré hovorí. To znamená, že aby si potvrdil, či ide o vtelené Božie telo a o pravú cestu, musíš to rozlíšiť na základe Jeho podstaty. Pri určovaní, či ide o vtelené Božie telo, je preto kľúčová Jeho podstata (Jeho dielo, Jeho výroky, Jeho povaha a mnoho ďalších stránok), a nie vonkajší zjav. Ak človek skúma len Jeho vonkajší zjav a v dôsledku toho prehliadne Jeho podstatu, svedčí to o tom, že je nevedomý a neznalý.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov) Po čítaní Božích slov som sa jej v duchovnom spoločenstve prihovorila: „Božie slová hovoria veľmi jasne. Rozlišovanie pravého Krista od falošných kristov sa musí zakladať na Božom diele, slovách a povahe, ktoré vyjadruje. Dôvodom je, že Kristova podstata je cesta, pravda a život. To on obdarúva ľudstvo pravdou a vyžaruje Božiu povahu. On koná dielo vykúpenia a spásy. Keď Pán Ježiš konal dielo, daroval ľudstvu cestu pokánia. Naučil nás, ako vyznať svoje hriechy a ľutovať, ako milovať druhých tak ako seba samých a ako byť trpezlivý a tolerantný. Ukázal nám veľa znamení a zázrakov, liečil chorých, vyháňal démonov, kriesil mŕtvych a chromí vďaka nemu opäť chodili. Obdaroval človeka nekonečnou milosťou a nechal nás zakúsiť Božie milosrdenstvo a Jeho lásku, no ukázal nám aj svoju autoritu a moc. Nakoniec Pána Ježiša pribili na kríž, čím sa zavŕšilo dielo vykúpenia. Pánove slová, dielo a povaha, ktoré vyjadril, nám ukazujú, že má božskú podstatu a že je to vtelený Boh. A keď sa teraz v posledných dňoch vrátil ako Všemohúci Boh, vyjadruje pravdu a koná dielo súdu a očisty ľudstva. Slová Všemohúceho Boha sú také bohaté a hojné a odhaľujú toľko záhad a právd. Napríklad odhaľujú, ako uniknúť z okov hriechu, ako sa usilovať o zmenu povahy a byť celkom spasený, aký má človek výsledok a aký konečný osud. Ukázal nám cestu spásy, po ktorej môžeme vstúpiť do Božieho kráľovstva. No Všemohúci Boh aj súdi a odhaľuje pravdu o ľudskej skazenosti satanom, pričom obnažuje ľudské satanské povahy, ktoré odolávajú Bohu a vyznačujú sa aroganciou, nečestnosťou a podlosťou. Ukazuje aj svoju spravodlivú povahu, ktorá nestrpí žiadnu urážku. Jeho slová nám ukazujú spôsoby, ako praktizovať a vstupovať, napríklad ako byť čestnými ľuďmi, ako si verne konať povinnosť a ako sa podriadiť Bohu. Povahy Jeho vyvolených sa menia prostredníctvom jedenia a pitia Božích slov, no aj skrz zažívanie Jeho súdu a napomínania a oni tak majú množstvo skúseností a svedectiev. Na diele a slovách Všemohúceho Boha môžeme vidieť, že je to Kristus posledných dní a že je to Boh sám. Všemohúci Boh je navrátený Pán. Na druhej strane, falošní kristovia sú v podstate zlí duchovia. Nemajú pravdu a nedokážu ľudí spasiť ani očistiť. Jediné, čo vedia, je zavádzať pomocou znamení a zázrakov. Môžeme vidieť, že falošným kristom chýba Kristova podstata a nedokážu konať Jeho dielo. Aj keď sa všetci nazývajú Bohom, sú falošní a ľudí vedia zavádzať len istý čas.“

Povedala: „To, čo si čítala, je skvelé – veľmi presvedčivé. Už chápem, prečo nám pastor vravel, že nás to vtiahne, len čo si vypočujeme, čo kážete. Naozaj sa mi páči, čo som od teba počula, no musím si to ešte nechať prejsť hlavou.“ Odvetila som: „Sestra, netúžili sme snáď všetky tieto roky viery po Pánovom návrate? Dúfam, že k tomu budeš pristupovať opatrne. Ak premárniš svoju šancu na Božiu spásu, budeš to ľutovať celý svoj život.“ Po tomto už nezáležalo na tom, ako sme k nej v duchovnom spoločenstve prehovárali. Nereagovala a nepovedala ani slovo. Cítila som sa vyčerpaná a došla mi trpezlivosť. Pomyslela som si, že ak to ani po toľkých duchovných spoločenstvách neprijíma, nedá sa nič robiť. Tá myšlienka mi však bola nepríjemná. Spomenula som si na niečo, čo povedal Boh: „Si si vedomý bremena, ktoré spočíva na tvojich pleciach, svojho poverenia a zodpovednosti? Kde je tvoj cit pre toto historické poslanie? Ako budeš primerane slúžiť ako majster v ďalšom veku? Máš silný zmysel pre majstrovstvo? Ako by si definoval majstra všetkých vecí? Je skutočne majstrom všetkých živých tvorov a všetkých hmotných vecí na svete? Ako plánuješ postupovať v ďalšej fáze diela? Koľko ľudí očakáva, že budeš ich pastierom? Je tvoja úloha ťažká? Sú zúbožení, poľutovaniahodní, slepí a bezradní, nariekajú v temnote – kde je tá cesta? Ako len túžia po svetle pripomínajúcom padajúcu hviezdu, aby náhle zostúpilo a rozptýlilo sily temnoty, ktoré utláčali ľudstvo po toľké roky. Kto môže poznať celý rozsah, v akom úzkostlivo dúfajú a túžia po ňom vo dne i v noci? Dokonca aj v deň, keď toto svetlo prebleskne, títo hlboko trpiaci ľudia zostávajú uväznení v temnom žalári bez nádeje na oslobodenie. Kedy už nebudú plakať? Hrozné je nešťastie týchto krehkých duší, ktoré nikdy nedostali odpočinok a dlho boli v tomto stave spútané nemilosrdnými putami a zmrazenou minulosťou. A kto počul ich nárek? Kto spočinul zrakom na ich biednom stave? Napadlo ti niekedy, aké zarmútené a znepokojené je Božie srdce? Ako môže zniesť pohľad na nevinné ľudstvo, ktoré Boh stvoril svojimi vlastnými rukami, ako trpí takýmito mukami? Napokon, ľudia sú obeťami, ktoré boli otrávené. A hoci ľudstvo prežilo dodnes, kto mohol vedieť, že ho už dávno otrávil ten zlý? Zabudol si, že si jednou z obetí? Nie si ochotný snažiť sa zo svojej lásky k Bohu o spasenie týchto preživších? Nie si ochotný venovať všetku svoju energiu, aby si sa odvďačil Bohu, ktorý miluje ľudstvo ako svoje telo a krv? Keď je všetko povedané a vykonané, ako by si interpretoval, že Boh ťa používa na to, aby si žil svoj výnimočný život? Si naozaj odhodlaný a presvedčený prežiť zmysluplný život zbožného, Bohu slúžiaceho človeka?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako by si mal pristupovať k svojmu budúcemu poslaniu?) Božie slová nám hovoria o tom, ako veľmi je Boh zarmútený a znepokojený, no zároveň dúfa, že všetci praví veriaci z každej denominácie spolu so všetkými tými, čo tápajú v tme a trpko túžia po Pánovom návrate, čoskoro začujú Boží hlas a vrátia sa do Jeho domu. A ja som túto potenciálnu prijímateľku evanjelia, ktorú zavádzal pastor a zväzovali náboženské predstavy, nedokázala viesť a v duchovnom spoločenstve k nej trpezlivo hovoriť, ani keď stála rovno predo mnou. Bezstarostne som ju vymedzovala a vzdávala som to s ňou. Kde bola moja láska a zmysel pre zodpovednosť? Spomenula som si na to, ako som kedysi denne túžila po Pánovom návrate. Bála som sa, že ma raz zavedie falošný kristus, a preto, keď som počula, že niekto priniesol svedectvo o Pánovom návrate, nedovážila som sa skúmať to. Bola to hrboľatá cesta. Mala som však šťastie, že som Božie dielo posledných dní prijala ešte skôr ako Li Ping, a zdieľať s ňou evanjelium sa tak stalo mojím záväzkom a mojou povinnosťou. Túto etapu diela som navyše neprijala mihnutím oka. Zo začiatku som takisto mala plno predstáv, a kým som mala to šťastie predstúpiť pred Boha, bratia a sestry mi v duchovnom spoločenstve dohovárali znova a znova. No ja som sa nechcela vžiť do jej kože a pozrieť sa na veci z jej perspektívy. Chýbala mi láska a trpezlivosť a neplnila som si svoj záväzok. Kým existovalo aspoň malinké svetielko nádeje a ona bola aspoň trochu naklonená hľadaniu a skúmaniu, musela som zvážiť všetky možné spôsoby, ako s ňou pokračovať v duchovnom spoločenstve. Jedine tak som mohla uskutočniť svoj záväzok. Keď som sa nad tým zamyslela takto, mala som pre ňu pochopenie. Vítanie Pána je veľká vec, ktorá sa týka nášho konečného výsledku. Jej opatrný prístup bol úplne normálny. Podnikla som ešte len pár návštev navyše, a keď som videla, že má veľa predstáv, chcela som ju vymedziť a vzdať to. Bola som taká arogantná a nerozumná! Keď som o tom rozmýšľala takto, cítila som sa hrozne a ťažil ma strašný pocit viny. Pomodlila som sa a prisahala som Bohu, že v zdieľaní evanjelia budem pokračovať a spravím všetko pre to, aby som ju predviedla pred Boha.

O niekoľko dní som sa spolu so sestrou Cheng Aizhen vrátila k Li Ping znova. Len čo nás zbadala, srdečne nás privítala a povedala: „Sestry, už ste jedli? Ak nie, tak vám niečo pripravím. Dnes je taká zima. Cíťte sa tu ako doma.“ Naozaj sa jej postoj za taký krátky čas tak veľmi zmenil? Aj mňa s Aizhen to vtedy prekvapilo. Robila som si obavy, či nás prijme, a zmenu jej postoja o 180 stupňov som naozaj nečakala. Keď sme sa usadili, Li Ping sa s nami podelila o to, čo mala na srdci: „Posledných niekoľko dní som dosť rozmýšľala. O tom, ako ste sem chodili, aby ste so mnou dookola zdieľali evanjelium. Ak by vaša viera nebola tou pravou cestou a nepochádzala od Ducha Svätého, kde by sa vo vás zobralo toľko lásky a trpezlivosti? A myslela som aj na všetky tie razy, čo ste sem prišli, no ja som vás nepočúvala ani nepohostila a iba som počúvala svojho pastora a bála sa zavádzania falošným kristom. Nenačúvala som hlasu Boha. Namiesto toho, aby som preskúmala vaše svedectvo o Pánovom návrate, som sa radšej schovala v momente, keď som vás zbadala. Ako by som takto privítala Pána? Bola som taká hlúpa a neznalá!“ Jej slová ma naozaj dojali a v srdci som stále dookola ďakovala Bohu. Spomenula som si na niečo, čo povedal Boh: „Srdce a duch človeka sú v Božích rukách. V Božích očiach vidno celý život človeka. Bez ohľadu na to, či tomu veríš, alebo nie, všetky veci, či už živé alebo mŕtve, sa budú pretvárať, meniť, obnovovať a miznúť v súlade s Božími myšlienkami. Takto Boh všetko riadi.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka) V ten deň sme sa rozprávali aj o tom, ako nemôžeme vstúpiť do Božieho kráľovstva, pokiaľ sme iba boli vykúpení z hriechu, no neprijali sme Boží súd posledných dní. Povedala som jej: „To, že veríme v Boha, vyznávame svoje hriechy a ľutujeme, znamená len toľko, že nás Pán vykúpil a nevidí nás ako hriešnikov. Neznamená to, že sme zbavení hriechu. Ešte stále žijeme v kolobehu hrešenia a spovedania. A v prípade, že naše skazené povahy ostanú nevyriešené, budeme ďalej hrešiť, vzdorovať a odolávať Bohu a nebudeme môcť vstúpiť do Jeho kráľovstva. Biblia hovorí: ‚Bez svätosti nikto neuvidí Pána.‘ (Heb 12, 14) ‚Preto buďte svätí, lebo Ja som Svätý.‘ (Lv 11, 45) ‚Veru, veru, hovorím vám: Kto pácha hriech, je služobník hriechu. A sluha nezostáva v dome naveky, ale syn zostáva naveky.‘ (Jn 8, 34-35) Boh je svätý a nedovolí, aby svätú zem poškvrnili špinaví ľudia, no my to naše neprestajné hrešenie skrátka nedokážeme zastaviť. Akože by sme mohli vstúpiť do Božieho kráľovstva takí skazení a spútaní hriechom? Spasiť nás môže jedine Boh, ktorý sa v posledných dňoch zjavuje a pôsobí, vyjadruje pravdy a koná dielo súdu, aby vyriešil skazenosť ľudstva, ľudí celkom vyslobodil z okov hriechu, očistil nás od skazenosti a napokon nám umožnil vstúpiť do Božej svätej zeme.“ Li Ping potom s dojatím povedala: „Takže ak chceme byť očistení, musíme zažiť Boží súd posledných dní, bez ktorého sa naše skazené povahy nikdy nezmenia.“ Bola som taká šťastná, že to dokázala pochopiť.

V duchovnom spoločenstve sme potom hovorili o rozlišovaní náboženských pastorov, farizejov. Prečítali sme si niekoľko úryvkov zo slov Všemohúceho Boha. Všemohúci Boh hovorí: „Pozrite sa na vodcov jednotlivých náboženstiev a denominácií – všetci sú arogantní a samospravodliví, ich výklady Biblie nemajú kontext a riadia sa vlastnými predstavami a fantáziou. Všetci sa pri svojej práci spoliehajú na dary a poznanie. Keby vôbec nemohli kázať, nasledovali by ich ľudia? Predsa len majú určité vedomosti a dokážu kázať o nejakých učeniach, alebo vedia, ako si získať iných a využívajú triky. Tieto veci používajú na to, aby ľudí oklamali a aby ich priviedli pred seba. Formálne títo ľudia veria v Boha, ale v skutočnosti nasledujú týchto vodcov. Keď sa stretnú s niekým, kto hlása pravú cestu, niektorí z nich povedia: ‚Musíme sa o záležitostiach viery poradiť s naším vodcom.‘ Vidíte, ako ľudia stále potrebujú súhlas a schválenie iných, pokiaľ ide o vieru v Boha a prijímanie pravej cesty – nie je to problém? Čím sa teda stali títo vodcovia? Nestali sa farizejmi, falošnými pastiermi, antikristmi a kameňmi úrazu, ktoré ľuďom bránia prijať pravú cestu?“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) „Sú ľudia, ktorí čítajú Bibliu vo veľkých kostoloch a recitujú ju celý deň, ale ani jeden z nich nechápe účel Božieho diela. Ani jeden z nich nie je schopný spoznať Boha a už vôbec nikto z nich nedokáže byť v súlade s Božími úmyslami. Všetci sú to bezcenní, odporní ľudia a každý z nich povýšenecky poučuje Boha. Úmyselne sa stavajú proti Bohu, aj keď nesú Jeho zástavu. Tvrdia, že veria v Boha, no aj tak jedia ľudské mäso a pijú ľudskú krv. Všetci títo ľudia sú diabli, ktorí požierajú dušu človeka, vodcovia démonov, ktorí zámerne vyrušujú tých, ktorí sa snažia vykročiť na správnu cestu, a polená pod nohami tých, ktorí hľadajú Boha. Môže sa zdať, že majú ‚zdravú konštitúciu‘, ale ako majú ich nasledovníci vedieť, že nie sú nikto iný ako antikristi, ktorí vedú ľudí k tomu, aby odolávali Bohu? Ako majú ich nasledovníci vedieť, že sú to živí diabli oddaní požieraniu ľudských duší?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ľudia, ktorí nepoznajú Boha, sa stavajú proti Bohu) V duchovnom spoločenstve som hovorila: „Slová Všemohúceho Boha neľútostne odhaľujú prirodzenosť-podstatu náboženských vodcov, ktorí odolávajú Bohu. Kedysi sme duchovných vôbec nevedeli rozlišovať. Mysleli sme si, že dobre poznajú Bibliu, majú aj duchovné postavenie a rozumejú pravde, a tak sme ich slepo počúvali. Súhlasili sme so všetkým, čo zriadili. Slová našich pastorov pre nás boli dôležitejšie ako tie Pánove a ešte aj niečo také významné, ako je vítanie Pána, museli najprv schváliť, pretože ak by to nespravili, neodvážili by sme sa to hľadať a prijať, ani keby sme začuli Pánov hlas. Mysleli sme si o nich príliš veľa. Neboli sme veriaci ani nasledovníci. Skutočnosť nám teraz ukázala, že keď vodcovia v náboženskom svete začujú svedectvo o návrate Pána Ježiša, nevedú svojich veriacich k tomu, aby ho preskúmali, no namiesto toho ich zavádzajú všemožnými fámami, aby sa od skúmania pravej cesty držali ďalej. Majú iba jeden cieľ: zabrániť veriacim prijať Božiu spásu posledných dní, aby si ich takto prísne strážených udržali na dosah ruky a mohli ich tak so sebou stiahnuť do pekla. Ich správanie poukazuje na to, že ich podstata odoláva Bohu a že sú to démoni, ktorí pohlcujú duše ľudí. Presne ako povedal Pán Ježiš: ‚Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo ani sami nevchádzate, ani nedovoľujete vchádzať tým, čo vchádzajú.‘ (Mt 23, 13)“ Li Ping mi na to odvetila: „Keby sa Boh v posledných dňoch nevtelil, nezjavil, nekonal a nevyjadril pravdy, ktorými odhaľuje pokrytectvo týchto náboženských vodcov, nikdy by sme neuvideli ich pravé tváre ani ich falošnosť a zlobu a ďalej by sme sa nimi nechávali strhnúť. Také hlúpe!“ To, že svojho pastora rozlíšila, je zásluhou Boha. Li Ping si potom prečítala množstvo slov Všemohúceho Boha a v duchovnom spoločenstve sme spolu hovorili o troch etapách diela, o tom, prečo sa Boh vtelil, aby v posledných dňoch konal dielo, či ako zažiť Boží súd, aby sme mohli byť očistení, a o ďalších stránkach pravdy.

Po určitom čase, ktorý strávila hľadaním a skúmaním, nadobudla istotu, že Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš. Čo sme však nečakali, bolo, že len čo nabrala istotu o Božom diele, zistil to jej pastor.

Jedného večera sme krátko po tom, ako sme sa usadili, začuli naliehavé klopanie na dvere, Li Ping cez štrbinu na spodku dverí zazrela množstvo nôh a v panike povedala: „Ale nie! Tvrdili, že keď sa im dostanete do rúk, privedú vás až na prah smrti a vydajú vás polícii. Nedopustím, aby vás videli.“ Sotva nás stihla pohotovo schovať a do miestnosti vtrhlo 7 až 8 ľudí. Soptili od hnevu a rozprávali jeden cez druhého: „Čo je s tými ľuďmi? Videli sme, ako do domu vchádzajú dve osoby, ktoré neodišli. Musia tu niekde byť. Keď ich nájdeme, dolámeme im ruky aj nohy.“ Cez úzku štrbinku som mohla vidieť zlovestné pohľady v ich očiach. Pripomínali mi vlkov. Začali všetko prehľadávať – pozerali na dvor, pod postele, do chlieva a do každého kúta a škáry. Keď sa priblížili k našej skrýši, všade svietili baterkami a keď sa dostali takmer priamo predo mňa, srdce mi od strachu išlo vyskočiť z hrude. Ak by nás našli a nezmlátili by nás až na smrť, zmrzačili by nás. Rýchlo som sa pomodlila k Bohu a ani na chvíľu som sa od Neho neodvážila odlúčiť. Vedela som, že je mojou skalou a že čokoľvek mi v ten deň spravia, je v Jeho rukách. Nemohli mi spraviť nič, ak to nedovolil Boh. Pri tej myšlienke môj hrozný strach trocha opadol. Hľadali na mnohých miestach, ale nenašli nás. Bola to Božia ochrana! O chvíľu som začula, ako niekto rozhorčene hovorí: „Čudné. Je isté, že dvaja ľudia do tvojho domu vošli a neodišli. Prečo ich nemôžeme nájsť?“ Li Ping ich nahnevane pokarhala: „Z toho, ako sa správate, mi je jasné, že od veriacich máte ďaleko. Tí ľudia sa prišli podediť o evanjelium, no namiesto toho akoby vstúpili do vlčej nory, kde im hrozia nadávky a bitka. Pán Ježiš nás učil milovať druhých ako seba samých. A súdiac podľa vášho správania nie ste ani natoľko dobrí ako neverci. Práve som vás videla takých, akí skutočne ste. Ste vôbec kresťania? Ste farizeji.“ Keď to dopovedala, rozčúlení odišli. Aizhen a ja sme sme boli z jej slov naozaj nadšené. Konečne tých náboženských vodcov dokázala rozlíšiť a už ju viac nezavádzali a nevyrušovali. Li Ping sa mi po ich odchode dojato zverila: „Tým ich dnešným narušením sa skutočne vyfarbili. Sú to antikristi a nepriatelia Boha. No môžu ma obťažovať koľko chcú. Aj tak budem nasledovať Všemohúceho Boha.“ Jej slová ma naozaj dojali a dookola som ďakovala Bohu.

Táto skúsenosť mi poskytla jasnejší pohľad na démonické tváre náboženských vodcov, ktorí odolávajú Bohu. Vôbec nechcú hľadať ani skúmať Božie dielo, a keď začujú, ako niekto podáva svedectvo o Pánovom návrate, od hnevu ich ide roztrhnúť a postavia ho na prah smrti. Nie sú to veriaci. Sú to antikristi, farizeji, ktorí majú odpor k pravde a nenávidia ju. No videla som aj zázračné Božie skutky, čo moju vieru posilnilo. Nezáleží na tom, akým ťažkostiam budem pri zdieľaní evanjelia čeliť. Kým existuje ďalší potenciálny prijímateľ evanjelia, mala by som čerpať z lásky a trpezlivosti, ktoré mám, a podávať svedectvo o Božom diele a Jeho slovách, aby mohol začuť Boží hlas a prijať Jeho spásu posledných dní. Je to ten jediný spôsob, ako si môžem splniť svoj záväzok a svoju povinnosť.