V cirkvi som slúžila ako diakonka pre evanjelium. Popritom, že som sama šírila evanjelium, som aj sledovala a dohliadala na to, ako svoje povinnosti vykonávali evanjelizační pracovníci. A pokiaľ išlo o tých, ktorí mali tendenciu byť v povinnostiach povrchní, nespúšťala som ich z očí. Napríklad som dôkladne porozumela situáciám ich potenciálnych prijímateľov evanjelia a spôsobom, akými sa s nimi rozprávali v duchovnom spoločenstve či svedčili. Keď som zistila, že vo svojich povinnostiach nie sú zodpovední, niekedy som ich orezala a odhalila ich problémy. Lenže v prípade istých bratov a sestier, ktorí svoje povinnosti obyčajne konali svedomito, som sa len krátko spýtala, či sa nestretli s nejakými ťažkosťami. Nikdy som ani nezvážila, že si možno neplnia povinnosti alebo sa v nich ulievajú. Dokonca som si myslela: „Ak budem ich prácu sledovať príliš pozorne, nebudú si myslieť, že im neverím? Ak si o mne vytvoria negatívnu mienku, vychádzať s nimi bude nepríjemné.“ Ich prácu som preto len málokedy sledovala a kontrolovala podrobne.

Jedného dňa mi prišla správa od sestry, ktorá so mnou pracovala. Oznámila mi, že Sonia sa ako šíriteľka evanjelia nespráva zodpovedne a pri každom náznaku ťažkostí uteká, čím zdržuje cirkevnú prácu. Bola som tou správou zarazená a čudovala som sa: „Mohla sa stať chyba? Sonia je vo svojich povinnostiach zvyčajne celkom svedomitá. Ako je možné, že mala takéto problémy?“ Sľúbila som, že sa na to pozriem, no neverila som, že sa niečo také naozaj stalo. Sonie som sa preto iba krátko spýtala na jej situáciu pri kázaní evanjelia. Povedala mi, že sa pri ňom v poslednom čase stretla s určitými ťažkosťami. Niektorí jej potenciálni prijímatelia evanjelia mali veľa náboženských predstáv, kým iní neodpovedali na jej správy. Pomyslela som si vtedy: „Mala by som jej prácu skontrolovať, aby som zistila, či s ňou nie sú nejaké problémy?“ Potom mi však napadlo: „Sonia postoj k povinnostiam je obvykle dobrý. Ak jej prácu dopodrobna skontrolujem, nebude mať pocit, že jej neverím a že o nej mám pochybnosti? Ak na to príde, vídať sa každý deň bude také nepríjemné! Ak si o mne vytvorí negatívnu mienku, v budúcnosti sa nám bude ťažko spolupracovať. Navyše, Sonia bola kedysi diakonkou pre evanjelium, takže by mala vedieť, ako v práci dosahovať výsledky. Isto nebude nezodpovedná a ustupovať pred ťažkosťami. Spomenula zopár dôvodov, takže to určite musí mať ťažké.“ Ďalej som sa teda nevypytovala. O niekoľko dní mi sestra, ktorá so mnou spolupracovala, opäť oznámila, že Sonia sa pri šírení evanjelia nespráva zodpovedne a nevkladá úsilie do duchovného spoločenstva ani do svedectva potenciálnym prijímateľom evanjelia. Tentoraz už som cítila, že niečo nie je v poriadku. Moja spolupracovníčka mi ustavične nahlasovala Sonine problémy a ja už som to ďalej nemohla ignorovať. Ihneď som sa so Soniou porozprávala a požiadala som ju, aby mi dopodrobna opísala situáciu každého potenciálneho prijímateľa evanjelia. Moja kontrola skutočne odhalila isté problémy. Niektorí potenciálni prijímatelia evanjelia prišli na dve či tri zhromaždenia, no ona o ich situáciách nič nevedela a nebola si vedomá ich problémov ani predstáv. Niektorých uvítala len niekoľkými krátkymi správami bez akéhokoľvek pokračovania alebo ďalšieho duchovného spoločenstva a nad viacerými vhodnými potenciálnymi prijímateľmi evanjelia dokonca zlomila palicu. Keď som tie problémy videla, bola som šokovaná. Sonia sa správala úplne inak, než ako sa mi na prvý dojem zdalo. V mojich predstavách si svoje povinnosti plnila zodpovedne a svedomito a pri kontrole práce som jej preto veľmi dôverovala. Nemyslela som, že bude mať nejaké problémy, a aj keď som si u nej nejaké všimla, nebrala som ich vážne. Začala som o sebe pochybovať: Prečo som jej tak veľmi verila? Prečo som ju nekontrolovala a rovnako ako u ostatných do detailov nepochopila jej prácu? Cítila som hlboké výčitky. Napokon, aj po mojom odhalení jej problémov už bolo príliš neskoro napraviť straty, ktoré spôsobili.

V úvahách som si prečítala jeden úryvok z Božích slov: „Falošní vodcovia majú fatálny nedostatok – rýchlo začnú dôverovať ľuďom na základe vlastných predstáv. A k tomu vedie nepochopenie pravdy, však? Ako Božie slovo odhaľuje podstatu skazeného ľudstva? Prečo by mali ľuďom dôverovať, keď Boh im nedôveruje? Nie sú falošní vodcovia príliš arogantní a samospravodliví? Myslia si: ‚Určite som tohto človeka neposúdil zle, takže s touto osobou, o ktorej som usúdil, že je vhodná, by nemali byť žiadne problémy; určite to nie je niekto, kto si potrpí na jedlo, pitie a zábavu alebo má rád pohodlie a neznáša tvrdú prácu. Je absolútne spoľahlivý a dôveryhodný. A určite sa nezmení; veď ak by sa zmenil, potom by to znamenalo, že som sa v ňom musel mýliť, či nie?‘ Čo je to za logiku? Si azda nejaký odborník? Máš röntgenové oči? Máš takúto špeciálnu schopnosť? Ak by si s nejakým človekom žil rok alebo dva, dokázal by si vidieť, kým naozaj je, ak by vhodné prostredie úplne neodhalilo jeho prirodzenosť-podstatu? Ak by Boh takých ľudí nezjavil, mohol by si s nimi žiť bok po boku tri alebo aj päť rokov a stále by si mal problém rozpoznať ich prirodzenosť-podstatu. Platí to ešte viac, ak ich vídaš a si s nimi v kontakte iba sporadicky! Falošní vodcovia bezstarostne dôverujú človeku na základe prechodného dojmu alebo pozitívnej spätnej väzby od niekoho iného a takémuto človeku sa opovažujú zveriť prácu v cirkvi. Nie sú v tomto ohľade mimoriadne slepí? Nekonajú ľahkovážne? A keď falošní vodcovia takto konajú, nie je to od nich vrcholne nezodpovedné?“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (3)) Boh odhaľuje, že falošní vodcovia sa v práci správajú nezodpovedne a bývajú arogantní a samospravodliví. Myslia si, že dokážu presne posúdiť, akí ľudia sú, a tak im slepo veria a spôsobujú tým straty cirkevnej práci. Aj ja som sa v Soninom prípade správala nezodpovedne. Myslela som, že hádam len preto, že predtým slúžila ako diakonka pre evanjelium a vo svojich predošlých povinnostiach získala celkom dobré hodnotenie, nespôsobí žiadne problémy. Cítila som sa pokojná a nechala som ju veci robiť bez dohľadu, takže som jej prácu kontrolovala iba povrchne. Keď sa v jej práci vyskytli chyby a sestra, ktorá so mnou pracovala, ma informovala o jej problémoch, stále som tomu nemohla veriť a myslela som si, že Sonia taká nie je. Len kvôli formalitám som sa spýtala, ako to ide, a na základe istých výhovoriek, s ktorými prišla, som jej slepo verila. Až keď ma sestra, ktorá so mnou spolupracovala, druhýkrát upozornila, oneskorene som Soninu prácu skontrolovala. No oheň bol už na streche. Boh vyžaduje, aby nadriadení dohliadali na prácu a aby ju kontrolovali. Ibaže ja som ľuďom slepo verila a nekonala skutočnú prácu. Bola som naozaj nezodpovedná! Toto uvedomenie ma naplnilo výčitkami a pocitom viny.

Neskôr som ďalej hľadala vedenie – prečo som nedohliadala na Soninu prácu? Počas pobožností som si prečítala jeden úryvok z Božích slov: „Frázu ‚ak ti niekto slúži, nepodozrievaj ho; ak ho podozrievaš, nevyužívaj ho‘ už väčšina ľudí počula. Myslíte si, že táto fráza je správna alebo nesprávna? (Nesprávna.) Keďže ju považujete za nesprávnu, prečo vás stále dokáže ovplyvňovať v reálnom živote? Keď vás postihnú takéto záležitosti, objaví sa tento názor. Bude vás do určitej miery vyrušovať, a keď vás vyruší, vaša práca bude ohrozená. Ak ho teda považuješ za nesprávny a usúdil si, že je nesprávny, prečo ťa potom stále ovplyvňuje a prečo ho stále používaš na to, aby si sa utešil? (Keďže ľudia nerozumejú pravde, nedarí sa im praktizovať podľa Božích slov, a tak si za svoj princíp alebo kritérium praktizovania vezmú satanovu filozofiu pre svetské záležitosti.) To je jeden z dôvodov. Sú aj iné? (Pretože táto fráza je relatívne v zhode s telesnými záujmami ľudí, a keď nerozumejú pravde, budú prirodzene konať podľa tejto frázy.) Ľudia nie sú takí len vtedy, keď nerozumejú pravde; aj keď rozumejú pravde, nemusia byť schopní praktizovať podľa pravdy. Je správne, že táto fráza je ‚relatívne v zhode s telesnými záujmami ľudí‘. Ľudia budú radšej nasledovať ľstivý trik alebo satanskú filozofiu pre svetské záležitosti, aby ochránili svoje vlastné telesné záujmy, než aby praktizovali pravdu. Okrem toho majú na to základ. Čo je týmto základom? Ide o to, že táto fráza je masami všeobecne prijímaná ako správna. Keď robia veci v súlade s touto frázou, ich činy môžu byť platné pred všetkými ostatnými a môžu byť ušetrení kritiky. Či už sa na to pozeráme z morálneho alebo právneho hľadiska, alebo z hľadiska tradičných predstáv, je to názor a praktizovanie, ktoré majú hlavu a pätu. Keď teda nie si ochotný praktizovať pravdu alebo keď jej nerozumieš, radšej by si urazil Boha, porušil pravdu a stiahol sa na miesto, ktoré neprekračuje morálnu hranicu. A čo je to za miesto? Je to hranica, na ktorej ‚ak ti niekto slúži, nepodozrievaj ho; ak ho podozrievaš, nevyužívaj ho‘. Ústup na toto miesto a konanie v súlade s touto frázou ti prinesie pokoj v duši. Prečo ti dáva pokoj v duši? Je to preto, lebo takto zmýšľajú aj všetci ostatní. Navyše, v tvojom srdci sa tiež ukrýva predstava, že zákon nemôže platiť tam, kde ho každý porušuje, a ty si myslíš: ‚Každý takto zmýšľa. Ak budem praktizovať podľa tejto frázy, nebude záležať na tom, či ma Boh odsúdi, pretože aj tak nedokážem vidieť Boha ani sa dotknúť Ducha Svätého. Aspoň v očiach druhých budem vnímaný ako človek s ľudskými črtami, niekto, kto má trochu svedomia.‘ Rozhoduješ sa zradiť pravdu pre tieto ‚ľudské črty‘, preto, aby sa na teba ľudia pozerali bez nepriateľstva v očiach. Všetci si potom o tebe budú myslieť dobré veci, nebudeš kritizovaný a budeš žiť pohodlný život a mať pokoj v duši – to, čo hľadáš, je pokoj v duši. Je tento pokoj v duši prejavom lásky človeka k pravde? (Nie, nie je.) Aký je to teda druh povahy? Skrýva v sebe nečestnosť? Áno, je v nej nečestnosť.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz prvý: Čo je pravda) Keď som sa na seba pozrela vo svetle Božích slov, pochopila som, že moje zlyhanie pri dohľade nad Soninou prácou pramenilo z toho, že som sa riadila satanskou filozofiou pre svetské záležitosti, ktorá znie: „nepochybuj o tých, ktorých zamestnávaš, a nezamestnávaj tých, o ktorých pochybuješ.“ Myslela som si, že keď niekoho zamestnám, bude nespochybniteľný – inak by to znamenalo, že mu nedôverujem. Bála som sa, že ak dopodrobna preskúmam Soninu prácu, mohla by mať pocit, že jej neverím, a byť voči mne zaujatá, a tak som jej prácu nekontrolovala. Nesplnila som si povinnosť, v dôsledku čoho som zdržala prácu, a použila som zdanlivo opodstatnené odôvodnenie „nepochybuj o tých, ktorých zamestnávaš, a nezamestnávaj tých, o ktorých pochybuješ“, ako výhovorku pre absenciu dohľadu a kontroly nad prácou, len aby som niekoho neurazila a ochránila svoju povesť a postavenie. To, čo som zjavila, bola moja sebecká a nečestná satanská povaha. Ani napriek viere v Boha a tomu, že som Ho nasledovala, jedla a pila Jeho slová a konala svoju povinnosť, som tieto slová Boha nepokladala za princípy, podľa ktorých sa mám správať a konať. A keď sa mi niečo prihodilo, stále som sa spoliehala, že si s tým poradím satanskými filozofiami, takže som zanedbala sledovanie či skúmanie práce a vo svojej povinnosti som si nesplnila záväzky. Odolávala som Bohu a zradila som Ho. Toto uvedomenie ma vydesilo a uznala som, že mi život podľa satanských filozofií môže iba ublížiť.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov. „Myslíte si, že názor ‚ak ti niekto slúži, nepodozrievaj ho; ak ho podozrievaš, nevyužívaj ho‘ je správny? Je táto fráza pravdou? Prečo by človek používal túto frázu pri práci v Božom dome a pri konaní svojej povinnosti? V čom je tu problém? ‚Ak ti niekto slúži, nepodozrievaj ho; ak ho podozrievaš, nevyužívaj ho‘ sú jednoznačne slová nevercov, slová, ktoré pochádzajú od satana – tak prečo ich považuje za pravdu? Prečo nedokáže povedať, či sú tieto slová správne alebo nesprávne? Sú to očividne slová človeka, slová skazeného ľudstva, jednoducho nie sú pravdou, sú v úplnom rozpore s Božími slovami a nemali by slúžiť ako kritérium pre ľudské činy, ich správanie a uctievanie Boha. Ako by sa teda malo pristupovať k tejto fráze? Ak si skutočne schopný rozlišovať, aký druh pravdy-princípu by si mal použiť namiesto nej, aby slúžil ako tvoj princíp praktizovania? Malo by to byť ‚vykonávať svoju povinnosť celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou‘. Konať celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou znamená nebyť nikým obmedzovaný; znamená to byť jedného srdca a mysle a nič viac. Je to tvoja zodpovednosť a tvoja povinnosť a mal by si ju dobre vykonávať, pretože robiť to je úplne prirodzené a oprávnené. Bez ohľadu na to, s akými problémami sa stretneš, mal by si konať v súlade s princípmi. Rieš ich tak, ako by si mal; ak je potrebné orezanie, nech sa tak stane, a ak je potrebné prepustenie, nech sa tak stane. Skrátka, konaj na základe Božích slov a pravdy. Nie je to princíp? Nie je to presný opak frázy ‚ak ti niekto slúži, nepodozrievaj ho; ak ho podozrievaš, nevyužívaj ho‘? Čo znamená, že ak ti niekto slúži, nepodozrievaj ho; ak ho podozrievaš, nevyužívaj ho? Znamená to, že ak si niekoho zamestnal, nemal by si o ňom pochybovať, mal by si pustiť opraty, nemal by si ho kontrolovať a mal by si ho nechať robiť, čo chce; a ak o ňom pochybuješ, nemal by si ho zamestnávať. Vari to neznamená práve toto? To je strašne pomýlené. Ľudstvo je hlboko skazené satanom. Každý človek má satanskú povahu a je schopný zradiť Boha a odolávať Bohu. Dalo by sa povedať, že nikto nie je spoľahlivý. Aj keď človek prisahá až na koniec sveta, je to nanič, pretože ľudia sú obmedzení svojimi skazenými povahami a nedokážu sa ovládať. Musia prijať Boží súd a napomínanie skôr, než môžu vyriešiť problém svojej skazenej povahy a dôkladne vyriešiť problém odolávania Bohu a zrádzania Boha – vyriešiť koreň ľudských hriechov. Všetci, ktorí neprešli Božím súdom a očistením a nedosiahli spásu, sú nespoľahliví. Nie sú hodní dôvery. Preto keď niekoho používaš, musíš naňho dohliadať a usmerňovať ho. Musíš ho tiež orezávať a často s ním hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, a iba tak budeš môcť jasne vidieť, či ho môžeš naďalej používať. Ak sa nájdu ľudia, ktorí dokážu prijať pravdu, prijať orezávanie, sú schopní verne vykonávať svoju povinnosť a majú vo svojom živote neustály pokrok, potom sú len títo ľudia skutočne použiteľní.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz prvý: Čo je pravda) Božie slová ľuďom ukazujú cestu praktizovania. Bez ohľadu na to, či to uškodí mojej osobnej povesti alebo záujmom, konanie mojich povinností v súlade s Božími požiadavkami je princípom, ktorý by som mala dodržiavať. Ako nadriadená mám úlohu dohliadať na prácu a sledovať jej priebeh. Nezáleží na tom, o koho ide. Pokiaľ spadá do oblasti, za ktorú som zodpovedná, musím ho sledovať a kontrolovať. Ak uvidím, že je povrchný a nezodpovedný alebo porušuje princípy, mala by som mu pomôcť, napraviť ho a orezať. A ak sa ani potom nepolepší, treba ho preradiť inam alebo prepustiť. Nemala by som ľuďom dávať voľnosť a slepo im veriť, pretože sú to prejavy nezodpovednosti a hlúposti. Satan nás hlboko skazil a my preto často žijeme podľa svojich skazených pováh, sme vo svojich povinnostiach povrchní a v snahe uliať sa sa uchyľujeme k podvodom. Kým sa naše skazené povahy neočistia, nemožno sa spoľahnúť na nikoho. Preto ľudia potrebujú vodcov a pracovníkov, aby na nich dohliadali. Slúži to aj na to, aby sme ľudí nabádali k lepšiemu konaniu svojich povinností. Aj keď Sonia bývala diakonkou pre evanjelium a vo svojej povinnosti bola väčšinou svedomitá a zodpovedná, po prepustení žila v stave, v ktorom sa vymedzovala ako človek s chabou kvalitou. Vo svojej novej povinnosti sa stala trochu negatívnou a pasívnou, v dôsledku čoho sa veľa práce nedokončilo včas. Jej práca nebola sledovaná a kontrolovaná, a preto som nevedela včas objaviť ani vyriešiť problém jej stavu.

Prečítala som si ďalší úryvok Božích slov a našla som isté cesty, ktoré môžem pri konaní skutočnej práce nasledovať. Boh hovorí: „Bez ohľadu na to, akú dôležitú prácu vodca alebo pracovník vykonáva a aká je prirodzenosť tejto práce, ich prioritou číslo jeden je porozumieť a pochopiť, ako práca prebieha. Musia byť osobne prítomní pri sledovaní vecí, klásť otázky a získavať informácie z prvej ruky. Nesmú sa jednoducho len spoliehať na informácie z počutia alebo počúvať hlásenia iných ľudí. Namiesto toho musia na vlastné oči pozorovať situáciu personálu a postup práce a pochopiť, aké sa vyskytujú ťažkosti, či sú niektoré oblasti v rozpore s požiadavkami Zhora, či sa porušujú princípy, či existujú nejaké vyrušenia alebo narušenia, či chýba potrebné vybavenie alebo súvisiace inštruktážne materiály týkajúce sa odbornej práce – o tom všetkom musia mať prehľad. Bez ohľadu na to, koľko hlásení si vypočujú alebo koľko informácií získajú z počutia, ani jedno z toho sa nevyrovná osobnej návšteve; presnejšie a spoľahlivejšie je, keď sa o veciach presvedčia na vlastné oči. Keď sa oboznámia so všetkými aspektmi situácie, budú mať dobrú predstavu o tom, čo sa deje.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (4)) Z Božích slov som pochopila, že pri konaní práce nemôžeme slepo veriť ľuďom ani im po zadaní úloh dávať voľnosť. Musíme na ich prácu osobne dohliadať a kontrolovať ju. Navyše nestačí skontrolovať raz – musíme ju skúmať dlhší čas. Pokiaľ ide o to, čo presne sa v práci bratov a sestier deje a ako práca napreduje, mali by sme mať v hlave jasno. Len tak môžeme rýchlo rozoznať problémy a mať duchovné spoločenstvo, aby sme to dali do poriadku. Inak by to mohlo práci spôsobiť straty. Keď som si to uvedomila, pri modlitbe k Bohu som vyjadrila svoju ochotu konať pokánie, konať svoju povinnosť v súlade s Božími požiadavkami a odvádzať dobrú prácu. Keď som potom v nasledujúcich dňoch sledovala prácu, vedome som sa zaoberala tým, či sa v nej bratom a sestrám darí, a bez ohľadu na ich pôvod alebo skúsenosti s kázaním evanjelia som ich všetkých rovnako sledovala a kontrolovala.

Neskôr som sa musela zaoberať prácou sestry Lydie. Už so mnou kedysi spolupracovala a sprvu som si pomyslela: „Vie, ako veci robiť. Možno môj dohľad nepotrebuje.“ Keď mi však táto myšlienka prišla na um, uvedomila som si, že je nesprávna. Už som svoju povinnosť nemohla konať na základe satanskej filozofie „nepochybuj o tých, ktorých zamestnávaš“, takže som sa na stav Lydiinej práce snažila vedome pozrieť. Raz som si všimla, že v nej dosahuje horšie výsledky. Pôvodne som ju iba upozornila, no nenasledovalo žiadne výrazné zlepšenie. A tak som sa priamo zapojila do práce, za ktorú zodpovedala. Rozprávala som sa s bratmi a sestrami, snažila sa porozumieť skutočnej situácii v práci a nakoniec som naozaj objavila isté problémy. Keď som na ne Lydiu upozornila, efektívnosť jej povinnosti sa trochu zlepšila. Navyše povedala, že jej takýto dohľad a skúmanie jej práce pomáhali, pretože v poslednom čase naozaj odkladala svoje povinnosti. Spomenula tiež, že tento dohľad slúžil na to, aby ju po ceste napomínal a nabádal. Aj ja som sa pri takomto praktizovaní cítila uvoľnenejšia. Všetky tieto uvedomenia a premeny, ktoré som zažila, sú výsledkom vedenia Božích slov. Som Mu taká vďačná!