Nedávno som si pozrela videá o svedectvách nováčikov, ktoré ma veľmi dojali. Napriek tomu, že sú veriacimi len krátko, svedčili veľmi dobre. Trochu som sa zahanbila a rozmýšľala som, prečo som po toľkých rokoch nevedela svedčiť o Bohu. Jedného dňa som natrafila na úryvok z Božích slov: „To, čo ste zažili a videli, prevyšuje svedectvá svätých a prorokov všetkých čias. Bude však vaše svedectvo lepšie než slová týchto svätých a prorokov z dôb minulých? To, čo vám teraz ukladám, prekonáva Mojžiša a zatieňuje Dávida, preto od vás žiadam, aby aj vaše svedectvo prekonalo Mojžiša a aby vaše slová boli silnejšie ako Dávidove. Dávam vám stonásobne viac a žiadam, aby ste sa Mi odplatili rovnako. Musíte vedieť, že som Ten, kto ľudstvu daroval život, a vy zasa tí, ktorí ste život odo Mňa dostali, a preto o Mne musíte svedčiť. Je to vaša úloha, ktorou som vás poveril a ktorú by ste pre Mňa mali vykonať. Obdaroval som vás všetkou svojou slávou, životom, ktorý vyvolený národ – Izraeliti – nikdy nedostali. Podľa spravodlivosti by ste mali o Mne svedčiť, obetovať Mi svoju mladosť a položiť za Mňa život. Každý, komu darujem Svoju slávu, bude o Mne svedčiť a dá Mi svoj život. Takto som to dávno predurčil. Máte šťastie, že vám prepožičiavam svoju slávu a vašou úlohou je o nej svedčiť. Ak by ste vo Mňa verili, len aby ste získali požehnanie, Moje dielo by nemalo veľký význam a vy by ste si nesplnili svoju úlohu. … Nedostali ste len Moju pravdu, Moju cestu a Môj život, ale aj videnie a zjavenie, ktoré sú väčšie než to Jánovo. Chápete mnoho ďalších zázrakov a uzreli ste aj Moju skutočnú tvár. Prijali ste viac Mojich súdov a viete viac o Mojej spravodlivej povahe. A preto, hoci ste sa narodili v posledných dňoch, vaše chápanie je staré a prežité, ale zakúsili ste aj súčasnosť, a o to všetko som sa postaral Ja. Nežiadam od vás priveľa, pretože som vám toho toľko dal a vy ste vo Mne veľa videli. Žiadam vás teda, aby ste o Mne svedčili svätým z minulosti. Moje srdce po inom netúži.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?) Po prečítaní Božieho slova som sa cítila nadšene, ale i trochu previnilo. Tešilo ma, že mám to šťastie zažiť Božie dielo a Jeho slová, ale cítila som vinu, že som toľké roky verila v Boha a mohla prijímať Jeho milosť, pričom som o Bohu vôbec nesvedčila. Premýšľala som o tom, že nám Boh v posledných dňoch dal mnohé pravdy, ale keďže pravdu nenasledujeme, chýba nám schopnosť ju pochopiť. Boh s nami vedie podrobné duchovné spoločenstvo o všetkých stránkach pravdy, dáva nám príklady a podobenstvá a vysvetľuje ich od základov, aby sme ich pochopili. Zameriava na naše skazené povahy, svojimi slovami nás súdi a odhaľuje, nabáda a utešuje nás. Boh vynaložil toľko úsilia a toľko pre nás obetoval preto, lebo chce, aby sme porozumeli pravde a spoznali Ho, zbavili sa našich skazených pováh a úprimne sa kajali a zmenili. Boh takéto svedectvo očakáva. Svoje dielo koná už 30 rokov. Za ten čas toho veľa vykonal, vyjadril mnohé pravdy a túži vidieť naše svedectvá. Aj keby bolo povrchné, ak je pravdivé, prijme Ho. Boh dúfa, že sa podelíme o svoje skúsenosti a poznanie o Jeho diele a napíšeme články o svedectve, pretože je to ovocie Jeho diela a stelesnenie Jeho úsilia. Boh si takéto svedectvo nesmierne váži. Takéto svedectvo Boha napĺňa radosťou a spokojnosťou. Potom som rozmýšľala nad sebou. Hoci som od Boha prijala veľa, neodvážila som sa premýšľať o tom, ktoré stránky pravdy som pochopila a do ktorých realít pravdy som vstúpila, pretože som mnohým Božím slovám porozumela len teoreticky, ale vážne som sa nad nimi nezamýšľala ani ich nezažila. Takže, keď prišlo na svedčenie o Bohu a písanie článkov, vystrašilo ma to a vynaložila som len veľmi málo úsilia. Pomyslenie na to, že som veriacou už celé roky, no nedokážem opísať svoju skúsenosť a nemám o čom svedčiť, ma veľmi skľučovala.

Raz sa ma jedna sestra spýtala, či by som nechcela praktizovať písanie svedectiev. Súhlasila som, ale doposiaľ som nič nenapísala. Občas som niečo napísala a odložila to, ale nikdy som nedokončila článok. V skutočnosti som si nevzala na starosť veľa práce, ale vždy som sa cítila príliš zaneprázdnená na písanie. Tak som písanie článkov deň čo deň odkladala. Neskôr som si vytvorila harmonogram písania, no keď nastal čas, vždy som mala na starosti iné veci a nedokázala som písať. Našla som si mnoho výhovoriek. Niekedy som sa vyhovárala na slabé vzdelanie, alebo že neviem dobre písať. Inokedy som tvrdila, že som zaneprázdnená a spravím to neskôr. Občas som mala pocit, že na písaní článkov ani až tak nezáleží a najdôležitejšie je zvládať svoju dennú prácu, pretože ak by som ju odložila, budú ma orezávať a zaoberať sa mnou, a v najhoršom prípade ma vylúčia. Nikto ma nekritizoval za to, že nepíšem. Keď som sa na to pozrela takto, pripisovala som článkom ešte menšiu dôležitosť a nepovažovala ich písanie za dôležitú súčasť svojej povinnosti. Čo sa týkalo písania svedectiev, bola som uväznená v tvrdohlavom stave plnom vzdoru.

Raz som si prečítala úryvok z Božích slov, ktorý mi trochu zmenil pohľad. Božie slová znejú: „Naozaj vieš, prečo vo Mňa veríš? Skutočne poznáš účel a význam Môjho diela? Naozaj poznáš svoju úlohu? Skutočne poznáš Moje svedectvo? Ak vo Mňa len veríš, no nie je v tebe ani stopy po Mojej sláve alebo Mojom svedectve, tak som ťa už dávno odvrhol. Tí, ktorí to všetko vedia, sú ešte väčším tŕňom v Mojom oku a v Mojom dome. Nie sú ničím iným, len prekážkami na Mojej ceste, plevami, ktoré úplne vykorením z Môjho diela. Nemajú využitie, sú bezcenní a už dávno som ich znenávidel. Môj hnev často dopadá na všetkých, ktorí o Mne nesvedčia, a Moja palica sa od nich nikdy neodvráti. Už dávno som ich vydal do rúk zla; nemajú viac Moje požehnanie. Keď príde ten deň, ich napomínanie bude ešte bolestivejšie ako napomínanie hlúpych žien. Dnes konám len svoju povinnosť a spolu s plevami zväzujem obilie do zväzkov. To je Moja úloha na dnes. Všetky tie plevy vymetiem, keď príde čas, a obilie uložím do skladu. Plevy hodím do ohňa, aby zhoreli na prach. Teraz je Mojou úlohou len zviazať všetkých ľudí do zväzkov, čo znamená načisto ich podmaniť. Potom začnem preosievať plevy, aby som zjavil koniec ľudstva. A preto by si mal vedieť, ako Ma teraz uspokojiť a ako sa vydať na správnu cestu v tvojej viere vo Mňa. Teraz žiadam tvoju vernosť a poslušnosť, tvoju lásku a svedectvo. Aj keď v tejto chvíli nevieš, čo je svedectvo alebo láska, mal by si Mi priniesť svoje všetko a dať Mi jediné poklady, ktoré máš – svoju vernosť a poslušnosť. Mal by si vedieť, že svedectvo o Mojej porážke satana spočíva vo vernosti a poslušnosti človeka rovnako ako svedectvo o Mojom úplnom podmanení človeka. Úlohou tvojej viery vo Mňa je svedčiť o Mne, byť verný Mne a nikomu inému a byť poslušný až do konca.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?) Ten úryvok jasne vyjadril, že veriaci majú povinnosť svedčiť o Bohu. Ak to nespravia, stanú sa predmetmi Božej nenávisti. Konkrétne táto veta v Božom slove: „Ak vo Mňa len veríš, no nie je v tebe ani stopy po Mojej sláve alebo Mojom svedectve, tak som ťa už dávno odvrhol.“ „Tí, ktorí to všetko vedia, sú ešte väčším tŕňom v Mojom oku a v Mojom dome. Nie sú ničím iným, len prekážkami na Mojej ceste, plevami, ktoré úplne vykorením z Môjho diela.“ „Môj hnev často dopadá na všetkých, ktorí o Mne nesvedčia, a Moja palica sa od nich nikdy neodvráti. Už dávno som ich vydal do rúk zla; nemajú viac Moje požehnanie. Keď príde ten deň, ich napomínanie bude ešte bolestivejšie ako napomínanie hlúpych žien.“ V Božích slovách som cítila hnev. Po toľkých rokoch viery a nasledovania Boha, čítania Božieho slova, počúvania kázní a duchovných spoločenstiev, po prekonaní orezávania, zaoberania sa mnou, prekážok a zlyhaní a ani po získaní osvietenia, vedenia a disciplíny Ducha Svätého som stále nevedela svedčiť o Bohu. Nejakú skúsenosť a znalosti som mala, ale nechcela som sa pustiť do písania. Celé dni som sa zaoberala vonkajšími záležitosťami, ale nezameriavala som sa na hľadanie pravdy, aby som vyriešila svoju skazenú povahu, a nesnažila som sa o pokrok v pravde. Z mojich bežných skúseností som získala trochu poznatkov a pochopenia, ale často to bolo jednostranné, nesúrodé a všeobecné. Neuvažovala som a nezískala jasnosť, aby som tomu porozumela, a po čase som stratila aj to, čo som získala. Aj to potláčalo osvietenie Ducha Svätého. Pomyslela som na časy, keď som praktizovala polievanie nováčikov. Nemohla som sa ani poriadne zapájať do spoločenstva na tému pravdy o Božom diele. Moje príspevky boli pomerne povrchné a nevedela som pochopiť kľúčové body. Neskôr mi to pri kázaní evanjelia znemožnilo presvedčivo a jasne rozoberať náboženské predstavy a mylné názory antikristov. Každú stránku pravdy som pochopila len z polovice a moje duchovné spoločenstvo znelo nezrozumiteľne. Na stretnutiach som počas duchovného spoločenstva na tému problémov vstupu do života vedela ľudí presvedčiť len povrchnými frázami alebo som ponúkla len prázdne teórie a plytké vedomosti. Nevedela som rozuzliť korene problémov a moje svedectvo o Bohu nemalo efekt. Moje porozumenie každej stránky pravdy bolo prakticky prázdne. Väčšinou som sa v spoločenstve venovala listom a učeniam, a nie realitám pravdy. Síce som v Boha verila, nedokázala som o Ňom svedčiť. Vynaložila som len trochu úsilia a práce, no napokon som súd a napomínanie Božích slov stále neprijala a ani som nemala svedectvo o porozumení pravdy či zmeny povahy svojho života. Spomenula som si na Božie slová, že takí ľudia sú tŕňom v Jeho oku, kameňom úrazu a kúkoľom, ktorý vytrhá. Boží hnev k takýmto ľuďom nikdy neutíchne. Tieto myšlienky ma skľučovali. Roky som verila v Boha a nič som sa nenaučila. Cítila som sa zbytočná a každému na ťarchu, nehodná prítomnosti Boha. Boh obzvlášť nenávidí takýchto ľudí. Netoleruje ich a poburujú Ho. Hoci si takí ľudia konajú svoju povinnosť, nenasledujú pravdu, a preto nemôžu prijať dielo Ducha Svätého a nečaká ich Božia spása. Keď som uvidela Boží postoj k takýmto ľuďom, úplne sa mi vyvrátili predstavy. Kedysi som verila, že ak si vykonávam prácu, ktorú mi zverili, nekonám zlo, nerobím vo svojej povinnosti veľké chyby, nedopúšťam sa vážnych priestupkov a nevyhodia ma, som v podstate zachránená a mám nádej na spásu. Teraz vidím, že to nie je v súlade s Božími požiadavkami. Boli to len moje vlastné predstavy a túžby. Na vieru v Boha nestačí len tvrdo pracovať na svojej povinnosti, dodržiavať pravidlá a nedopúšťať sa očividného zla. Ak dlhé roky veríte v Boha a nemáte žiadne svedectvo, budete nakoniec odstránení. Spomenula som si na Božie slová: „Ak príde deň, keď nebudeš môcť svedčiť o všetkom, čo si dnes videl, prídeš o úlohu stvorenej bytosti a tvoja existencia nebude mať absolútne žiadny zmysel. Nebudeš hodný byť človekom. Mohli by sme dokonca povedať, že nebudeš človekom! Vykonal som na vás neskutočne mnoho z diela, no keďže teraz sa nič neučíš, ničoho si nie si vedomý a svoju prácu nevykonávaš efektívne, keď príde čas na to, aby som svoje dielo rozšíril, budeš sa len rozpačito pozerať, zakríknutý a úplne zbytočný. Nestaneš sa večným hriešnikom? Keď nadíde ten čas, nebudeš pociťovať tú najhlbšiu ľútosť?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako chápeš Boha?) Božie slová ma zahanbili a znervóznili. Už som nemohla takto pokračovať. Neskôr som sa začala sústrediť na písanie svedectiev.

Keď som sa do toho napokon pustila, stále som mala blok. Nedokázala som si upratať skúsenosti a nevedela som, kde začať. Navyše som mala iné, súrnejšie povinnosti, tak som pracovala na nich. Potom som sa vyhovárala na svoju nízku kvalitu. Keď som videla, ako ostatní vedia napísať celý článok za pol dňa a ja som to bez tichého prostredia a dostatočného času nedokázala, opäť som prestala písať. Vtom som začala znovu premýšľať. Prečo sa staviam k písaniu článkov o svedectvách tak pasívne? Mala som ho písať, ale nič som nespravila. Raz som si prečítala úryvok z Božích slov a porozumela niečomu o sebe. Boh hovorí: „Ako sa dá rozpoznať a rozlíšiť satanská povaha? Z vecí, ktoré satan rád robí, a tiež z metód a trikov, ktoré pri tom používa, je zrejmé, že nikdy nemá rád pozitívne veci, ale vyžíva sa v zle a vždy si namýšľa, že je schopný a spôsobilý všetko ovládať. V tom spočíva satanova arogantná prirodzenosť. Preto satan bez ostychu popiera Boha, vzdoruje a odporuje Mu. Satan je stelesnením a zdrojom všetkého negatívneho a zlého. Ak to dokážeš jasne vidieť, potom vieš rozlíšiť satanské povahy. Prijatie a praktizovanie pravdy nie je pre ľudí jednoduché, pretože všetci majú satanské povahy, ktoré ich obmedzujú a zväzujú. Niektorí si napríklad uvedomujú, že byť čestným človekom je dobré, a cítia závisť a žiarlivosť, keď vidia, že iní ľudia sú čestní, pravdovravní a hovoria jednoducho a úprimne. Ak ich však požiadaš, aby boli sami čestnými ľuďmi, padne im to zaťažko. Vo svojej neschopnosti hovoriť úprimné slová a robiť čestné veci sú priam neochvejní. Nie je to satanská povaha? To, čo hovoria, síce znie pekne, ale nič z toho nepraktizujú. Dá sa povedať, že majú po krk pravdy. Pre týchto ľudí je ťažké prijať pravdu a nemajú ako vstúpiť do pravdy-realít. Najviditeľnejším stavom ľudí, ktorí majú po krk pravdy, je, že sa nezaujímajú o pravdu a pozitívne veci, ba dokonca k nim cítia averziu a nenávisť. Okrem toho veľmi radi sledujú trendy. Vo svojich srdciach neprijímajú veci, ktoré Boh miluje a ktoré od ľudí vyžaduje. Namiesto toho sú voči nim odmietaví a ľahostajní a niektorí dokonca často pohŕdajú štandardmi a princípmi, ktoré Boh požaduje od človeka. Majú averziu k pozitívnym veciam a v srdci k nim vždy cítia odpor, vzdor a sú plní pohŕdania. To je hlavný prejav toho, že majú po krk pravdy. Čítanie Božieho slova, modlenie, duchovné spoločenstvo o pravde, plnenie povinností a riešenie problémov pomocou pravdy predstavujú pozitívne veci v cirkevnom živote. Boh sa z nich teší, no niektorí ľudia cítia k týmto pozitívnym veciam averziu, nezáujem a ľahostajnosť. Najhoršie na tom však je, že majú pohŕdavý postoj voči pozitívnym ľuďom, medzi ktorých patria čestní ľudia, tí, ktorí sa usilujú o pravdu, tí, ktorí verne vykonávajú svoje povinnosti, a tí, ktorí chránia dielo Božieho domu. Neustále sa na nich snažia zaútočiť a vylúčiť ich. Ak na nich objavia nedostatky alebo známky skazenosti, chopia sa toho, vyvolajú značný rozruch a vytrvalo ich za to ponižujú. Čo je to za povahu? Prečo tak veľmi neznášajú pozitívnych ľudí? A prečo prejavujú toľkú náklonnosť a ústretovosť podliakom, nevercom a antikristom a často sa s nimi ľahkovážne stýkajú? Negatívne a zlé veci ich napĺňajú pocitom vzrušenia a radosti, kým pri pozitívnych veciach sa do ich postoja začne vkrádať odpor. Najmä keď počujú ľudí hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde alebo riešiť problémy prostredníctvom pravdy, v srdci cítia otrávenosť a nespokojnosť a vyjadrujú nevôľu. Neznamená táto ich povaha, že majú po krk pravdy? Nie je to zjavenie skazenej povahy? Mnohí ľudia veria v Boha, radi pre Neho pracujú a nadšene pre Neho plnia úlohy. Keď môžu využívať svoje nadania a silné stránky, oddávať sa záľubám a predvádzať sa, ich energia je nekonečná. Ak sa však od nich žiada, aby praktizovali pravdu a konali podľa pravdy-princípov, vezme im to vietor z plachiet a ich nadšenie ochabne. Keď nemajú dovolené predvádzať sa, zostanú apatickí a skľúčení. Ako je možné, že majú energiu na predvádzanie sa? A prečo nemajú energiu na praktizovanie pravdy? V čom je problém? Všetci ľudia sa chcú odlíšiť a všetci dychtia po prázdnej sláve. Pokiaľ ide o vieru v Boha s cieľom získať požehnania a odmeny, všetci majú nevyčerpateľnú energiu, tak prečo zostanú apatickí a skľúčení, keď ide o praktizovanie pravdy a zapretie tela? Prečo sa to deje? Dokazuje to, že ľudské srdcia sú falošné. Ľudia veria v Boha, len aby získali požehnania – jednoducho povedané, robia to preto, aby vstúpili do kráľovstva nebeského. Bez požehnaní alebo výhod, o ktoré by sa mohli usilovať, ľudia upadajú do apatie a skľúčenosti a nemajú žiadne nadšenie. To všetko spôsobuje ich skazená povaha, ktorá má po krk pravdy. Keď ľudí ovláda táto povaha, nie sú ochotní zvoliť si cestu hľadania pravdy, idú svojím vlastným smerom a vyberajú si nesprávnu cestu – veľmi dobre vedia, že bažiť po prestíži, zisku a postavení je nesprávne, no napriek tomu sa nedokážu zaobísť bez týchto vecí ani ich odložiť bokom a, kráčajúc po ceste satana, neustále sa o ne usilujú. Vtedy nenasledujú Boha, ale satana. Všetko, čo robia, slúži satanovi a oni sú jeho služobníkmi.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Predtým som sa o písanie článkov veľmi nesnažila, ale cítila som sa previnilo len chvíľu. Nepovažovala som to za veľký problém. Len vďaka Božiemu slovu som pochopila, že za tým bola nenávisť k pravde, druh satanskej povahy. Písanie článkov si vyžaduje skúsenosti a hĺbkové zamyslenie. Musíme si upokojiť myseľ, rozjímať nad Božím slovom a uvažovať. Zvládať vonkajšie záležitosti je ľahké. Preto, keď ma požiadali o hľadanie pravdy, rozjímanie nad Božím slovom a písanie článkov, v srdci som odmietla a bránila sa. Vedela som, že Boh nám mnohokrát ukázal, ako o Ňom svedčiť a moji bratia a sestry praktizovali písanie svedectiev, ale mne na tom nezáležalo a dokonca som sa z toho vykrúcala. Bola som mimoriadne tvrdohlavá. Mala som odpor k veciam, ktoré majú do činenia s pravdou a nechcela som tvrdo pracovať. Na vonkajších záležitostiach, ktoré sa netýkali podstaty pravdy, som pracovala s nadšením a chuťou. Bola to skutočne satanská povaha únavy z pravdy. V skutočnosti je proces písania článku procesom hľadania pravdy. Hľadanie pravdy pri problémoch najlepšie odhalí postoj ľudí k pravde. Aj keď som veriaca už dlhé roky, vedela som sa pre svoju povinnosť obetovať a vydávať Bohu a deliť sa o mnoho listov a učení, nemala som však záujem o pravdu, ani som po nej netúžila a nemala úprimnú poslušnosť voči Bohu. Stále som žila podľa svojej satanskej povahy a bola nepriateľská k Bohu. Raz som sa nad tým zamyslela a uvedomila si, že mám vážny problém. Po rokoch viery v Boha sa moja životná povaha vôbec nezmenila. Nezmenil sa ani môj postoj k Bohu a pravde. Stále som patrila satanovi, nenávidela pravdu a bránila sa Bohu. Ak by sa nič nezmenilo, mohla by som veriť a usilovať sa celé roky, nikdy by som však pravde neporozumela ani nevyriešila svoje skazené povahy. Aj keby som verila až do konca, nikdy by som nezískala spásu. Vtedy som sa trochu zľakla, Tak som sa kajala a modlila k Bohu. „Bože, nemám rada pravdu, mám jej po krk. Rada som vynakladala úsilie len vo svojej povinnosti. Teraz vidím, aká je moja viera úbohá. Už nechcem takto žiť. Túžim sa obrátiť na Teba a tvrdo pracovať na získaní pravdy.“

Neskôr mi jedna sestra poslala užitočný úryvok z Božích slov, ktorý adresoval moje ponosovanie na nízku kvalitu. Boh hovorí: „Ak zažijete súd a napomínanie Božími slovami, prinesie vám to zisky a skutočné skúsenosti – preto by ste mali o Bohu svedčiť. Keď svedčíte v prospech Boha, mali by ste hovoriť hlavne o tom, ako Boh ľudí súdi a napomína a aké skúšky používa, aby ľudí zušľachtil a zmenil ich povahy. Mali by ste hovoriť aj o tom, koľko skazenosti bolo zjavenej vo vašich skúsenostiach, koľko ste trpeli, koľko vecí ste urobili, aby ste Bohu odporovali, a ako si vás Boh nakoniec podmanil. Hovorte o tom, koľko skutočných vedomostí máte o Božom diele a ako by ste mali svedčiť o Bohu a splatiť Mu Jeho lásku. Svoje slová by ste mali podložiť a zároveň by ste ich mali vyjadriť jednoducho. Nerozprávajte o prázdnych teóriách. Hovorte prakticky; hovorte zo srdca. Práve takéto by mali byť vaše skúsenosti s vecami. Neoháňajte sa naoko hlbokými, prázdnymi teóriami v snahe predvádzať sa; len by ste pôsobili dosť arogantne a hlúpo. Mali by ste viac hovoriť o skutočných veciach z vašich konkrétnych skúseností a rozprávať viac zo srdca; to je pre ostatných najprínosnejšie a je to to najvhodnejšie, čo by mali vidieť. Kedysi ste boli ľuďmi, ktorí najviac odporovali Bohu, a mali ste najmenšiu tendenciu sa Mu podriadiť, ale teraz ste podmanení – na to nikdy nezabudnite. Mali by ste o týchto veciach viac uvažovať a premýšľať. Keď im ľudia jasne porozumejú, budú vedieť, ako svedčiť; inak sa budú s veľkou pravdepodobnosťou dopúšťať hanebných a hlúpych činov, a to neznamená svedčiť o Bohu, ale Mu skôr robiť hanbu. O Bohu nemožno svedčiť bez skutočných skúseností a porozumenia pravde. Ľudia, ktorých viera v Boha je chaotická a zmätená, nebudú o Bohu nikdy schopní svedčiť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len hľadaním pravdy môže človek dosiahnuť zmenu povahy) Po prečítaní Božích slov som tomu porozumela. Skutočné svedectvo o Bohu spočíva v tom, aby ste svedčili o Jeho slovách a diele, delili sa o svoje skúsenosti so súdom, napomínaním, skúškami a zušľachťovaním Božieho slova a skazenosťou, ktorú prejavujete. Spočíva v šírení poznatkov, ktoré ste o sebe prostredníctvom Božieho slova získali, a ako ste našli vstup, aby aj ostatní uvideli Božiu spravodlivú povahu a spoznali Jeho dielo a lásku. Svedčiť o Bohu nespočíva v tom, ako ste schopní hovoriť o pokročilých teóriách. Dôležité je, aby ste hovorili úprimne. Keď som si to uvedomila, moje srdce sa trochu rozjasnilo. To isté platí aj pre písanie svedectiev. Vaša úroveň vzdelania ani štýl písania nie sú dôležité. Kľúčové je, či vynaložíte úsilie na hľadanie pravdy, či hľadáte pravdu, aby ste vyriešili svoju skazenosť a problémy, či zažívate Boží súd, analyzujete sa a poznávate sami seba na základe Božieho slova, či jasne vidíte podstatu problémov a skutočne sa kajáte a meníte. Keď si tieto veci osvojíte, vaše články budú stáť za to. Nemá to nič spoločné s úrovňou vášho vzdelania. Tieto praktické veci stačí napísať v jazyku každodenného života. Stačí napísať, čo si myslíte a čomu rozumiete. Ak napíšete vlastnými slovami o vašom porozumení a pocitoch, čokoľvek, čo môže byť prospešné iným, máte svedectvo. V minulosti som si vždy myslela, že mám slabé vzdelanie a kvalitu a používala som to ako výhovorku na to, aby som nepísala svedectvá, akoby si ich písanie vyžadovalo vysoký stupeň poznania, ale teraz vidím, že tento názor bol nesprávny. Nemala som žiť v takomto stave. Mala som sa zamerať na hľadanie pravdy a praktizovanie a Božieho slova, aby som mohla písať články o tom, čo mi svedectvo o Bohu prinieslo. To bola moja povinnosť.

Neskôr som na stretnutí videla úryvok Božích slov, ktorý mi pomohol niesť bremeno hľadania pravdy a písania svedectiev. Božie slová znejú: „Čo je príčinou vzniku kategórie ľudí, ktorí sú vodcami a pracovníkmi? Ako vznikli? V širšom zmysle si ich vyžaduje Božie dielo, kým v užšom zmysle si ich vyžaduje dielo cirkvi a Boží vyvolený ľud. … Rozdiel medzi vodcami a pracovníkmi a zvyškom Božieho vyvoleného ľudu spočíva len v osobitnej charakteristike povinností, ktoré vykonávajú. Táto osobitná charakteristika sa prejavuje hlavne v ich vodcovských úlohách. Napríklad platí, že vodca cirkvi je jej hlavou, bez ohľadu na to, koľko má členov. Takže akú rolu zohráva tento vodca medzi členmi? Vedie všetkých vyvolených v cirkvi. Aký je teda jeho dosah v celej cirkvi? Ak sa tento vodca vydá nesprávnou cestou, Boží vyvolený ľud v cirkvi ho bude nasledovať po nesprávnej ceste, čo bude mať obrovský vplyv na každého z nich. Pozrime sa napríklad na Pavla. Viedol mnohé cirkvi, ktoré založil, i Boží vyvolený ľud. Keď Pavol zblúdil, Boží vyvolený ľud a cirkvi, ktoré viedol, tiež zblúdili. Keď teda vodcovia zídu z cesty, nemá to dosah len na nich samotných, ale aj na Boží vyvolený ľud a cirkvi pod ich vedením. Ak je vodca správny človek, kráča správnou cestou, hľadá a praktizuje pravdu, potom ľudia, ktorých vedie, budú riadne jesť a piť Božie slová a riadne hľadať pravdu. Okrem toho, životné skúsenosti a pokrok vodcu budú viditeľné pre ostatných a budú ich ovplyvňovať. Aká je teda správna cesta, po ktorej by mal vodca kráčať? Predovšetkým by mal byť schopný viesť druhých k pochopeniu pravdy a k vstupu do pravdy, ako aj priviesť druhých pred Boha. Aká je nesprávna cesta? Nesprávna cesta je usilovať sa o postavenie, slávu a zisk, často sa predvádzať a svedčiť o sebe a nikdy nevydávať svedectvo o Bohu. Aký to má vplyv na Božích vyvolených? (Privádza ich to pred nich samotných.) Zablúdia ďaleko od Boha a dostanú sa pod kontrolu tohto vodcu. Ak vedieš ľudí k tomu, aby predstúpili pred teba, znamená to, že chceš, aby predstúpili pred skazené ľudstvo a pred satana, nie pred Boha. Iba ak budeš viesť ľudí k tomu, aby predstúpili pred pravdu, umožníš im predstúpiť pred Boha. Či už vodcovia a pracovníci kráčajú správnou, alebo nesprávnou cestou, majú priamy vplyv na Boží vyvolený ľud.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Prvý bod: Snažia sa nakloniť si ľudí) Po prečítaní Božích slov mi moje povinnosti boli jasnejšie. Zároveň som na pleciach niesla veľkú zodpovednosť. Boh nám hovorí, že cesta a cieľ, ktorý si zvolia pracovníci a vedúci, ovplyvňuje nielen ich samých, ale aj bratov a sestry, ktorých vedú. Ak vedúci a pracovníci kráčajú cestou hľadania pravdy a sú správnymi ľuďmi, budú v pravde neustále napredovať. V každodennom živote sa budú zamýšľať nad svojimi chybnými názormi či skazenými povahami, vďaka Božím slovám porozumejú problémom a napokon zistia, ktorými zásadami sa riadiť. Keď si vedúci a pracovníci zvolia správnu cestu, ponesú bremeno za vstup do života svojich bratov a sestier a zamerajú sa na hľadanie pravdy, aby vyriešili problémy a aby aj ich ľudia mohli vykročiť týmto smerom. Ak sú vedúci a pracovníci ľahostajní, nehľadajú pravdu a celý čas sa len ženú za slávou a postavením a nedokážu viesť spoločenstvo o pravde, aby vyriešili problémy, potom je ich povinnosť len vonkajšou záležitosťou. Šíria slová a učenia, len aby sa vyvyšovali a chválili. Takéto konanie im neprinesie výsledky svedectva o Bohu. Tak kráčajú cestou odporu voči Bohu a vedú ľudí zlým smerom. Takíto ľudia nevedomky kráčajú vlastnou cestou a vedú iných po ceste služby, čo je Pavlova cesta odporu voči Bohu. Toto je v rozpore s Božím zámerom pracovať a spasiť ľudí. Keď som si to uvedomila, cítila som, že mi cirkev dala príležitosť stať sa vedúcou nie preto, aby som mohla robiť vonkajšie práce, nie preto, aby som mohla konať službu a prácu a nie preto, aby som sa mohla usilovať o postavenie. Mala by som zohrávať úlohu vedúcej, niekoho, kto bude ostatných viesť v jedení a pití Božích slov, hľadať pravdu a vyriešiť tak problémy vo svojej povinnosti a postupne vstupovať do reality Božieho slova. To bolo mojou povinnosťou. Preto som cítila, že je nevyhnutné hľadať pravdu a zamerať sa na riešenie svojej skazenej povahy. V tom čase som pravdu chápala len povrchne, nemala som realitu pravdy, takže som sa mohla učiť len skúsenosťami. Kým sú vaše srdce a cesta správne, dostanete Božie vedenie a požehnanie.

V nasledujúcom období som začala premýšľať o svojom stave, o tom, aké problémy som vyriešila skutočným hľadaním pravdy za tie roky viery v Boha, a aké skazené povahy som vyriešila. Keď som o tomto začala premýšľať, zistila som, že som bola zmätená a mnohým otázkam som rozumela len z polovice. Nikdy som skutočne neporozumela pravde a nevidela podstatu problémov, ani som nenašla zásady praktizovania, a ani som nikdy účinne nevyriešila problémy. Potom som sa pokúsila písať o skúsenostiach, ktorým som pomerne dobre rozumela, a ako som písala, uvažovala som. Uvažovala som vždy, keď som mala čas. Keď som napokon dokončila článok, cítila som sa veľmi naplnená, istá a pokojná, pretože som v procese písania prostredníctvom hľadania pravdy začala jasnejšie vidieť svoj stav a podstatu svojich problémov. Moje poznanie pravdy nadobudlo praktickejší a konkrétnejší rozmer a cesta praktizovania mi bola jasnejšia. Zistila som, že ak chcem porozumieť svojmu stavu, hľadať pravdu a vyriešiť svoje problémy, písanie svedectiev je kľúčové. Toto bola cesta pre vstup do života a zároveň najlepší spôsob, ako hľadať a pochopiť pravdu.

Neskôr som počula, že mnohí, vrátane vedúcich a pracovníkov, sa nevenovali písaniu článkov, ani v tejto oblasti nevynakladali žiadne úsilie. Niektorí vždy tvrdili, že sú zaneprázdnení a nemajú čas. Pomyslela som si, nebola som taká istá? Zastávala som tento chybný postoj a hľadala výhovorky, prečo nepísať. Pomyslela som si: „Ak napíšem článok o tom, ako som sa dozvedela o svojom stave a zmenila svoj postoj, nevyrieši to problémy mojich bratov a sestier?“ Keď som si to uvedomila, pocítila som to bremeno a pustila sa do písania. Hoci som tomu rozumela len povrchne a polovičato, napísať článok bola moja povinnosť, tak som musela písať všetko, čomu som rozumela. S týmto cieľom na zreteli som túto tému preberala s bratmi a sestrami na stretnutiach či duchovných spoločenstvách a vo voľnom čase som o nej premýšľala. Počas ranných duchovných pobožností som na túto tému niekedy jedla a pila Božie slovo. Po chvíli sa mi tá otázka vyjasnila a písanie mi išlo oveľa ľahšie. Najprv som si zostavila koncept, každú vrstvu významu som vyjadrila podľa svojho vlastného chápania a vo svojich slovách som zaznamenala myšlienky a skúsenosti. Už to nebolo také ťažké a keď som nad tým počas písania uvažovala, videla som problém a aspekty pravdy jasnejšie. Naozaj som cítila, že čím viac sa usilujeme o pravdu a píšeme články, ktoré nám pomáhajú riešiť problémy, tým viac osvietenia, vedenia a požehnania dostávame od Boha. Pripomenula som si úryvok Božieho slova: „Čím viac myslíš na Božiu vôľu, tým väčšie bremeno nesieš a čím väčšie bremeno nesieš, tým bohatšia bude tvoja skúsenosť. Keď budeš myslieť na Božiu vôľu, Boh na teba uvalí bremeno a potom ťa zasvätí do úloh, ktoré ti zveril. Keď na teba Boh uvalí toto bremeno, budeš venovať pozornosť všetkým súvisiacim pravdám, kým budeš jesť a piť Božie slová. Ak si obťažkaný bremenom, ktoré súvisí so stavom života tvojich bratov a sestier, je to bremeno, ktoré ti zveril Boh. Budeš ho neustále niesť so sebou v každodenných modlitbách. Čo koná Boh, pripadlo na teba. Si ochotný vykonať to, čo chce konať Boh. To znamená vziať na seba Božie bremeno ako svoje vlastné. Tu sa pri jedení a pití Božích slov sústredíš na tieto druhy problémov a spýtaš sa: ‚Ako vyriešim tieto problémy? Ako umožním svojim bratom a sestrám dosiahnuť oslobodenie a nájsť duchovnú radosť?‘ Na riešenie týchto problémov sa sústredíš pri stretnutiach v spoločenstve a keď budeš jesť a piť Božie slová, sústredíš sa na jedenie a pitie slov, ktoré súvisia s týmito problémami. Budeš niesť bremeno, keď budeš jesť a piť Jeho slová. Keď pochopíš Božie požiadavky, získaš jasnejšiu predstavu o tom, akou cestou sa máš vybrať. Je to osvietenie a osvetľovanie Ducha Svätého, ktoré ti prináša bremeno. Je to aj Božie vedenie, ktoré si dostal. Prečo to hovorím? Ak nenesieš bremeno, nebudeš vnímavý, keď budeš jesť a piť Božie slová. Keď budeš jesť a piť Božie slová pri nesení bremena, môžeš pochopiť ich podstatu, nájsť svoju cestu a myslieť na Božiu vôľu. Preto by si si mal vo svojich modlitbách želať, aby ti Boh uložil viac bremien a zveril ti ešte ťažšie úlohy, aby si mal pred sebou väčšiu časť cesty, na ktorej môžeš praktizovať, aby tvoje jedenie a pitie Božích slov malo väčší účinok; aby rástla tvoja schopnosť pochopiť podstatu Jeho slov a aby si bol schopnejší zažiť dotyk Ducha Svätého.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Myslite na Božiu vôľu, aby ste dosiahli dokonalosť) Po prečítaní Božieho slova som si uvedomila, že keď nesieme bremená nášho vlastného vstupu do života a problémov v cirkvi, môžeme sa sústrediť na hľadanie pravdy a riešenie problémov, vedome jesť, piť a praktizovať Božie slovo a potom šíriť posolstvo a písať o našom vlastnom chápaní Božieho slova. Iba tak môžeme postupne vstúpiť do reality pravdy. Počas toho, ako nosíme bremená, túžime a hľadáme, môžeme získať Božie osvietenie a vedenie, postupne hlbšie porozumieť pravde, jasnejšie a podrobnejšie vidieť konkrétny problém a získať konkrétnu a praktickú skúsenosť s pravdou. Ak sa nesnažíme hľadať pravdu ani nepíšeme články, potom aj keď nám Božie slovo dodá isté porozumenie, bude vždy len povrchné a neurčité ako obrazce z hmly, a značí, že sme nedosiahli skutočné poznanie. Iba vtedy, keď spíšeme naše skutočné poznanie a skúsenosti, dôkladne sa zamyslíme a na základe Božieho slova porozumieme problémom, a nakoniec pozdvihneme naše domnelé poznanie na priame, rozumové poznanie, môže naše porozumenie konečne rozkvitnúť a priniesť ovocie. To je naša úroda, kryštalizácia našich myšlienok. V tomto období som tiež pochopila, že písaním článkov človek získava vo veciach jasno, porozumie pravde a vyrieši problémy. Čím viac píšeme, tým viac získame.

Už sa nebránim písaniu článkov. Je to niečo, čo si užívam, pretože v procese písania vidím svoje skazené povahy jasnejšie a keď začínam rozumieť Božiemu slovu, menia sa aj moje pohľady a ideológie. Toto je skutočný prínos a niečo, čo má hodnotu a zmysel. Predtým som si vždy myslela, že písanie článkov je namáhavé a nadmieru ťažké, a radšej by som robila vonkajšiu prácu, než sa snažila písať. Bola som veľmi vzdorovitá. Dokonca som mala pocit, že by ma písanie článkov brzdilo v práci, ale tento pohľad bol v skutočnosti dosť chybný a absurdný. Písanie článkov vôbec nezdržiava prácu. Namiesto toho vás núti hľadať pravdu a robí vás efektívnejšími vo vašej povinnosti. Vždy, keď mám teraz čas, snažím sa upokojiť a zvážiť svoj stav. Cítim, že by som mala premýšľať o problémoch, ktoré nevidím jasne alebo neviem vyriešiť. Postupne som začala niesť bremeno hľadania pravdy. Taktiež cítim, že mám veľa stavov, ktoré musím vyriešiť podľa Božieho slova, po ktorom som pomaly začala túžiť. To všetko vďaka Božej milosti a požehnaniu, a obzvlášť vďačná ostávam Bohu.