Narodil som sa v odľahlej horskej dedine do niekoľkogeneračnej rodiny roľníkov. Keď som chodil do školy, mama ma často napomínala: „Naša rodina sa nemá na čo spoliehať. Ak chceš zmeniť svoj osud, si na to sám. Tvojou jedinou nádejou je dobre sa učiť v škole.“ Tieto jej slová som si vzal k srdcu, úprimne som dúfal, že jedného dňa „vyniknem nad ostatnými a prinesiem česť svojim predkom“. Po skončení školy som si však nielenže nemohol nájsť stabilné zamestnanie, ale moji rodičia vážne ochoreli. Minuli sme všetky rodinné úspory a potom sme si požičali peniaze od príbuzných. Keďže som ich včas nesplatil, moja vlastná teta ma za mojím chrbtom nazvala vycičiavačom. Vrhol som sa na zarábanie peňazí, aby sa na mňa nepozerali zvrchu, ale kvôli našim biednym rodinným pomerom a pohŕdaniu od príbuzných som sa cítil veľmi deprimovaný a často som potajomky plakal. Práve vtedy, keď som bol nešťastný a cítil som sa bezmocný, v júni 2013, sa so mnou priateľ podelil o evanjelium Všemohúceho Boha posledných dní. Vďaka čítaniu Božích slov a stretávaniu sa s bratmi a sestrami som sa naučil, že človeka stvoril Boh a naše životy sú v Jeho rukách. Tiež som sa naučil, že život je taký bolestivý, pretože ľudia stratili Božiu ochranu po tom, čo ich skazil satan, a Boh sa stal telom a vyjadruje pravdy v posledných dňoch, aby zachránil ľudstvo pred satanovou skazou a škodou. Po spoznaní Božej vôle zachrániť ľudstvo som sa začal veľmi angažovať na stretnutiach a veľa som čítal Božie slová. Pomerne rýchlo som tiež začal plniť povinnosti v cirkvi.

Po niekoľkých mesiacoch, keď bratia a sestry videli, že som nadšený a chcem nasledovať pravdu, odporučili mi, aby som sa vyškolil na vedúceho skupiny. Spolupracoval som s bratom Li Zhengom a viedol som niekoľko skupín stretnutí. V tom čase som mal prácu, preto Li Zheng chodil na stretnutia cez deň, ktoré boli trochu ďalej, a ja som chodil na večerné stretnutia. Takto sme si mohli dobre rozvrhnúť čas. Koncom roka nám chýbali zamestnanci, ktorí by sa starali o bežné záležitosti, takže tým poverili Li Zhenga a ja som bol dočasne poverený vedením týchto skupín. Vedel som, že sa pri tom naozaj musím opierať o Boha. Zároveň som však cítil, že som v ťažkej situácii. Keby som všetok svoj čas a energiu vložil do plnenia povinnosti, nemal by som dosť času na prácu. Moja spoločnosť mi stanovila koncoročný cieľ predaja vo výške jedného milióna jüanov a ak by som ho prekročil, mohol by som dostať väčšiu koncoročnú prémiu. Premýšľal som. Ak by som tento cieľ splnil, nielenže by som bol schopný splatiť svoje dlhy, ale mohol by som aj niečo ušetriť, a potom by sa na mňa moji priatelia a príbuzní nepozerali zvrchu. Usúdil som, že najprv získam peniaze, a potom budem usilovnejšie vykonávať svoju povinnosť. Môj nadriadený v práci chcel, aby som po večeroch pracoval nadčasy, aby som splnil cieľ, takže som pracoval hodinu navyše a bral si voľno na stretnutia. Môj nadriadený mi však prestal schvaľovať voľno a chcel, aby som pracoval ešte viac. Kvôli tomu som často meškal na stretnutia. Ostatní mi pripomínali, že by som mal prísť skôr, a ja som im len neochotne prikyvoval hlavou. Onedlho som dostal podpísanú objednávku na viac ako 500 000 jüanov, a v tom mesiaci som dostal vyplatených viac ako 7 000 jüanov, čo len podporilo moju túžbu po ešte väčších peniazoch. Premýšľal som, že tie peniaze prišli naozaj rýchlo a už som splnil viac ako polovicu svojho cieľa. Ak päť z mojich desiatich klientov podpíše objednávku, bol by to pre mňa celkom slušný zisk. A potom, ak by som získal ďalších významných klientov, možno by som si o pár rokov mohol kúpiť aj dom a auto, potom by som sa mohol úspešne vrátiť domov a dedinčania by ku mne vzhliadali. A tak som sa bezhlavo vrhol do sna zarobiť veľa peňazí. Často som po večeroch pracoval nadčasy. Niekedy som myslel na bratov a sestry, ktorí na mňa čakajú na stretnutiach, a cítil som sa trochu vinný, ale keď som skončil prácu, bolo už neskoro, musel som ísť domov. Kým som prišiel domov, bol som úplne vyčerpaný a nemal som energiu na čítanie Božích slov, tak som išiel rovno spať. Niektoré rána som vstával naozaj neskoro, tak som si len rýchlo prelistoval Božie slová a šiel som do práce. Keď som sa modlil, nevedel som, čo mám povedať. Keď som žil v takomto stave, svoju povinnosť som vykonával čoraz lajdáckejšie. Niektorí moji zverení nováčikovia naliehavo potrebovali polievať a na stretnutia nováčikov namiesto mňa chodili iní bratia a sestry. Všetci však mali svoje vlastné povinnosti a niekedy sa nemohli ujať aj tej mojej, čo malo vplyv na účinnosť polievania. Neskôr mi vedúci a ostatní v duchovnom spoločenstve povedali, že musím dať prednosť povinnosti, a pripomenuli mi, že len prechádzanie modlitieb na stretnutiach a nezodpovedné plnenie povinností bude brániť nováčikom v ich životnom napredovaní. Keď som to počul, vystrašilo ma to. Ak by noví veriaci neboli včas poliati, mohli by byť oklamaní klamstvami a odísť, a to by som konal zlo. Vedel som, že takto nemôžem pokračovať, ale musel som sa hneď modliť a kajať.

Keď som potom išiel skontrolovať tieto skupiny, videl som, že v dôsledku toho, že som nevykonával praktickú prácu, problémy a ťažkosti nováčikov neboli včas vyriešené, čo ich zanechalo v zlom stave, a niektorí z nich sa dokonca nezúčastňovali na stretnutiach pravidelne. Cítil som sa naozaj previnilo, keď som videl veci v takomto stave. K viere sa pridávalo čoraz viac nových veriacich, ktorí naliehavo potrebovali polievanie, podporu a pomoc pri budovaní základov na pravej ceste. Mal som pocit, že by som mal dať výpoveď v práci a naplno sa venovať svojej povinnosti. Ale môj šéf v práci mi prideľoval dobré projekty a môj nadriadený mi povedal, že mi chce pomôcť nájsť ďalších klientov. Keď som kolegom povedal, že uvažujem o odchode, povedali mi: „Si viac ako v polovici svojho predajného cieľa, takže ho môžeš do konca roka prekonať. Bola by škoda to teraz vzdať.“ Keď som ich počul, tiež som mal pocit, že by to bola škoda. Chcel som vydržať do konca roka a potom dať výpoveď. Ale cirkev naliehavo potrebovala ľudí na prácu, takže ak by som sa sústredil len na svoju prácu a zarábanie peňazí a nevložil by som svoje srdce do cirkevnej práce, bolo by to sebecké. To bola pre mňa skutočná dilema. V tom čase som bol naozaj rozpoltený. Modlil som sa k Bohu a prosil som Ho, aby ma osvietil a viedol.

Keď som jedného dňa počúval chválospevy Božích slov, začul som toto: „Každý prežitý deň je teraz rozhodujúci a mimoriadne dôležitý pre váš konečný osud a cieľ, tak si vážte všetko, čo dnes máte, a ceňte si každú minútu svojho života. Musíte si vyhradiť čo najviac času na to, aby bol váš osoh čo najväčší a nepremárnili ste tento život.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu si verný?) „Bratia a sestry, zobuďte sa! Môj deň sa neodkladne blíži! Čas znamená život a kto získa čas, ten si zachráni život. Ten čas už nie je ďaleko! Ak neuspejete pri prijímacích skúškach na vysokú školu, môžete si učivo doštudovať a skúšky zopakovať, koľkokrát sa vám žiada. Môj deň však nestrpí žiadne ďalšie zdržanie. Kladiem vám na srdce, aby ste si uvedomili, že koniec sveta sa deje priamo pred vašimi očami a schyľuje sa k veľkým nešťastiam. Čo je pre vás dôležitejšie: je to váš život, alebo váš spánok, poživeň, nápoje a ošatenie? Teraz je najvyšší čas tieto veci zvážiť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 30. kapitola) Tieto hymny Božích slov na mňa naozaj zapôsobili. Božie dielo posledných dní je dielom zavŕšenia veku. Boh určuje výsledok každého človeka a všetci nasledujú svoj vlastný typ. Neskôr budú všetci buď zachránení a zachovaní alebo sa prepadnú do záhuby. To je určené tým, ako sa teraz usilujeme o pravdu. Je to kľúčový čas, ktorý rozhoduje o našom výsledku a osude. Práve teraz sa na nás valí jedna katastrofa za druhou. Zemetrasení, povodní a sucha je čoraz viac. Nevieme, kedy sa Božie dielo definitívne skončí. Vedel som, že ak naozaj nevyužijem svoj čas na to, aby som hľadal pravdu, ale stále sa budem hnať za peniazmi a ľahkým životom ako neveriaci, zničí to moju šancu získať pravdu a byť spasený. Spomenul som si na Lótovu ženu. Bažila po ich rodinnom majetku. Anjeli ich vyviedli z mesta a povedali im, aby sa neohliadali, ale ona sa ohliadla, a tak sa premenila na soľný stĺp ako symbol hanby. Bol som ako Lótova žena. Prahol som po bohatstve a naháňal som sa za svetskými pôžitkami, priložil som ruku k pluhu a obzeral som sa späť. Bol som taký nerozumný a slepý! Spomenul som si, ako som sa predtým nechal unášať svetom, ťažko zadlžený a bez východiska. Postretla ma Božia spása a vyviedla ma z môjho utrpenia. Dal mi šancu hľadať pravdu a spásu. Vychutnával som si Božiu lásku, ale nemal som túžbu oplatiť ju. Zanedbával som svoju povinnosť, bol som voči nej nezodpovedný. Naozaj som nemal čisté svedomie a Bohu sa to hnusilo. Nemohol som tvrdohlavo zostať na nesprávnej ceste, ale musel som upustiť od svojich osobných záujmov, usilovať sa o pravdu a dobre si plniť svoje povinnosti.

Potom som začal premýšľať, prečo som sa nikdy nedokázal vzdať práce a peňazí – čo je toho príčinou? Potom som si jedného dňa prečítal niekoľko Božích slov. „Satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky človeka, až kým ľudia dokážu myslieť len na slávu a zisk. Usilujú sa o slávu a zisk, prežívajú útrapy kvôli sláve a zisku, znášajú ponižovanie kvôli sláve a zisku, obetujú všetko, čo majú, kvôli sláve a zisku a vynesú akýkoľvek súd alebo prijmú akékoľvek rozhodnutie, aby dosiahli slávu a zisk. Satan takto ľudí spútava neviditeľnými putami a ľudia nemajú silu ani odvahu ich odhodiť. Nevedomky nosia tieto putá a len s veľkými ťažkosťami sa vlečú vpred. Ľudstvo sa kvôli tejto sláve a tomuto zisku vyhýba Bohu, zrádza Ho a je čoraz skazenejšie. Uprostred satanovej slávy a zisku preto týmto spôsobom dochádza k ničeniu jednej generácie za druhou.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha.Sám Boh, jedinečný VI) „‚Peniaze točia svetom‘ je filozofia satana. Prevláda medzi celým ľudstvom, v každej ľudskej spoločnosti. Dalo by sa povedať, že je to trend. Je to preto, že to bolo vštepené do srdca každého jedného človeka, ktorý toto príslovie spočiatku neprijal, no keď prišiel do kontaktu so skutočným životom, ticho ho akceptoval a začal mať pocit, že tieto slová sú skutočne pravdivé. Nie je to proces, v ktorom satan kazí človeka? Možno ľudia nechápu toto príslovie rovnako, ale každý si ho vykladá a uznáva ho inak na základe vecí, ktoré sa dejú v jeho okolí, a na základe svojich vlastných osobných skúseností. Nie je to tak? Bez ohľadu na to, koľko skúseností má niekto s týmto príslovím, aký negatívny vplyv to môže mať na srdce človeka? Niečo sa odhaľuje cez ľudskú povahu ľudí na tomto svete vrátane každého jedného z vás. Čo je to? Je to uctievanie peňazí. Je ťažké odstrániť to zo srdca človeka? Je to veľmi ťažké! Zdá sa, že skazenosť človeka spôsobená satanom je skutočne hlboká! Satan využíva peniaze, aby pokúšal ľudí, a kazí ich, aby uctievali peniaze a obdivovali materiálne veci. A ako sa toto uctievanie peňazí prejavuje v ľuďoch? Máte pocit, že by ste na tomto svete nemohli prežiť bez peňazí a že ani jeden deň bez peňazí by nebol možný? Postavenie ľudí je založené na tom, koľko majú peňazí, rovnako ako rešpekt, ktorý vzbudzujú. Chrbty chudobných sa ohýbajú hanbou, zatiaľ čo bohatí si užívajú svoje vysoké postavenie. Stoja pyšne a so vztýčenou hlavou, hovoria nahlas a žijú arogantne. Čo toto príslovie a trend prináša ľuďom? Nie je pravda, že mnohí ľudia prinášajú hocijaké obete v honbe za peniazmi? Nestráca mnoho ľudí svoju dôstojnosť a integritu v honbe za ďalšími peniazmi? Neprichádzajú mnohí ľudia kvôli peniazom o príležitosť splniť si svoju povinnosť a nasledovať Boha? Nie je strata šance získať pravdu a byť spasený pre ľudí najväčšou zo všetkých strát? Nie je satan zákerný, keď používa túto metódu a toto príslovie, aby človeka skazil až do takej miery? Nie je to zlomyseľný trik?“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha.Sám Boh, jedinečný V) Božie slová odhaľujú koreň honby za peniazmi a slávou. Odmalička som si myslel, že satanské filozofie ako napr. „Peniaze točia svetom“ a „Vynikni nad ostatnými a prines česť svojim predkom“ za slová, podľa ktorých treba žiť. Myslel som si, že s peniazmi môžu ľudia hovoriť sebavedomo a dôstojne, že môžu hrdo stáť, mať vysoké postavenie a byť rešpektovaní. Myslel som si, že to je jediný spôsob, ako žiť hodnotný a čestný život. Najmä keď ma moja rodina nechala na holičkách. Pracoval som viac nadčasov, aby som zarobil viac peňazí, a dúfal som, že jedného dňa sa nad nimi budem povyšovať. Potom, čo som získal vieru, som vedel, že sa musím viac zúčastňovať na stretnutiach a plniť si svoju povinnosť, aby som sa naučil pravdu a napredoval v živote. Ale nemohol som sa vzdať svojej honby za peniazmi a postavením. Keď došlo ku konfliktu medzi povinnosťou a prácou, dával som na prvé miesto zarábanie peňazí a svoju povinnosť som bral na ľahkú váhu. Najmä keď sa mi darilo v práci a zarábal som trochu peňazí, táto túžba bola čoraz väčšia. Úplne som sa sústredil na to, ako uloviť viac klientov a podpisovať viac objednávok, aby som zarobil viac peňazí. Vôbec som nebral do úvahy prácu v kostole. To znamenalo, že niektorí nováčikovia neboli včas poliati a takmer vypadli a polievanie sa vážne oneskorilo. V tom momente som pochopil, že život podľa týchto satanských filozofií ma robí čoraz sebeckejším a chamtivejším, a že som myslel len na svoje vlastné záujmy. Toľko som sa tešil z Božieho polievania a obživy, ale neodplácal som Mu to konaním svojej povinnosti. Nemal som rozum ani čisté svedomie! Meno a postavenie sú satanovým prostriedkom na zatiahnutie ľudí do pekla, sú jeho ľsťou. Ťahalo to moje srdce stále ďalej a ďalej od Boha, až do takej miery, že som len prechádzal cez modlitby a čítanie Božích slov. Ak by to tak pokračovalo, nemohol by som získať pravdu a stratil by som šancu byť spasený Bohom.

Neskôr som počul ďalší chválospev Božích slov: „Ak premárniš šancu, budeš toho navždy ľutovať.“ „Mali by ste začať brať ohľad na Božie bremeno tu a teraz, nemali by ste čakať, kým Boh zjaví svoju spravodlivú povahu všetkým ľuďom a až potom brať ohľad na Božie bremeno. Nebude potom príliš neskoro? Teraz je vhodná príležitosť, aby ťa Boh zdokonalil. Ak si túto šancu necháš uniknúť pomedzi prsty, budeš to ľutovať po celý život, tak ako keď Mojžiš nemohol vojsť do dobrej kanaánskej krajiny a ľutoval to po zvyšok svojho života. Zomrel s výčitkami svedomia. Keď Boh raz ukáže svoju spravodlivú povahu všetkým národom, naplní ťa ľútosť. Hoci ťa Boh nenapomenie, budeš sa napomínať vlastnými výčitkami svedomia. Teraz je najlepšia príležitosť dosiahnuť dokonalosť. Teraz je nesmierne vhodný čas. Ak sa nebudeš vážne usilovať o to, aby ťa Boh zdokonalil, bude už príliš neskoro, keď sa Jeho dielo zavŕši – premárnil by si príležitosť. Nech sú tvoje túžby akokoľvek veľké, ak už Boh nekoná dielo, potom bez ohľadu na úsilie, ktoré do toho vkladáš, nikdy nedokážeš dosiahnuť dokonalosť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Myslite na Božiu vôľu, aby ste dosiahli dokonalosť) Cez Jeho slová som cítil, čo od nás Boh očakáva. Dúfa, že si tento vzácny čas budeme vedieť vážiť, usilovať sa o pravdu, plniť si svoju povinnosť a získať Jeho spásu. Je to neoceniteľná príležitosť usilovať sa o naše zdokonalenie Bohom a rozhodujúci čas na splnenie povinnosti. Pri plnení povinnosti, hľadaním pravdy pri riešení rôznych problémov, sa môžeme naučiť viac právd a rýchlejšie napredovať v živote. Ak by som nevyužil príležitosť dobre sa vyškoliť, ale stále by som sa hnal za peniazmi, po skončení Božieho diela by som skončil bez ničoho. A žiadna ľútosť by mi nepomohla. V skutočnosti by ste mali byť v živote spokojní s jedlom a prístreškom. Ak zanedbáte svoju povinnosť kvôli zarábaniu kopy peňazí, v konečnom dôsledku to vášmu životu uškodí, stratíte neuveriteľnú šancu získať pravdu a zdokonaliť sa u Boha. To by bolo hlúpe!

Prečítal som si ďalší úryvok Božích slov: „Pre normálneho človeka, ktorý sa usiluje milovať Boha, predstavuje vstup do kráľovstva, aby sa stal jedným z Božieho ľudu, pravú budúcnosť a život s najvyššou hodnotou a významom. Nikto nie je požehnaný viac ako vy. Prečo to hovorím? Pretože tí, ktorí neveria v Boha, žijú pre telo a pre satana. Dnes však žijete pre Boha a preto, aby ste naplnili vôľu Boha. Preto hovorím, že vaše životy majú najväčší význam. Len táto skupina ľudí, ktorých si Boh vybral, dokáže žiť život najvyššieho významu – nikto iný na zemi nedokáže žiť život s takouto hodnotou a zmyslom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Spoznajte najnovšie Božie dielo a nasledujte Jeho kroky) Čítanie týchto Božích slov bolo pre mňa vzrušujúce. Usilovať sa o pravdu a spoznávať Boha je jediný spôsob, ako mať skutočne zmysluplný život. Predtým som vždy žil podľa satanských filozofií. Myslel som si, že keď budem mať peniaze a postavenie, všetci ma budú obdivovať, a to bude zmysluplný život. Ale to všetko bolo nesprávne. Bez viery, bez získania pravdy a života ľudia nemôžu nič skutočne pochopiť. Dokonca ani nevedia, odkiaľ sami prišli, a naozaj netušia, že Boh vládne nad osudmi ľudí. Idú len za postavením a peniazmi a nemyslia na návrat bez ohľadu na to, ako veľmi trpia, a určite zomrú s príchodom katastrof – potom im budú peniaze nanič! Je smutné, keď sa s vami satan celý život zahráva a ubližuje vám. Ale mať vieru a ísť za pravdou je niečo iné. Nemáme toľko materiálneho uspokojenia, ale tým, že sa naučíme pravdy, získame náhľad na niektoré veci, a už sa nenecháme pokúšať a zväzovať peniazmi, môžeme získať pokoj a osvietenie. Jób mal veľa rodinného majetku, ale to nebolo to, čo ho tešilo. Sústredil sa na to, aby vo všetkom poznal Božie pravidlá, aby sa bál Boha a vyhýbal sa zlu. Keď sa ho zmocnili skúšky, nesťažoval sa a pevne si stál za svedectvom. Získal Boží súhlas a nakoniec sa mu zjavil Boh. Jóbov život mal zmysel a hodnotu. Keď som o tom takto premýšľal, podal som výpoveď. Keď šéf videl, že som sa rozhodol, nesnažil sa ma presvedčiť, aby som zostal. Moja výpoveď prebehla hladko. Vo chvíli, keď som odchádzal z firmy, som sa cítil neskutočne uvoľnený a voľný.

Potom som sa naozaj vrhol na svoju povinnosť a harmonicky som pracoval s ostatnými bratmi a sestrami na polievaní nováčikov. O niečo neskôr noví veriaci nadšene prichádzali na stretnutia a cirkevný život sa rozbehol. Cítil som naozajstný pokoj! Bohu vďaka!