Už odmalička ma vždy ovplyvňovalo moje okolie. Rád som robil všetko to, čo ostatní. Ľudia, ktorí ma obklopovali, boli kresťania, a tak som bol aj ja. Ale keď som túžil spoznať Boha a získať o Ňom informácie, začal som uvažovať nad niekoľkými otázkami: Prečo veríme v Boha? Ako môžeme spoznať Boha? Kde je v tomto temnom a zlom svete pravda? Prečo ľudia počas života čelia ťažkostiam? Tieto otázky boli pre mňa záhadou a nikdy som na ne nenašiel odpovede. Našťastie, keď som prijal evanjelium Všemohúceho Boha posledných dní, odpovede na všetky tieto mätúce veci som našiel v slovách Všemohúceho Boha. Naučil som sa, že vo viere môžu ľudia dosiahnuť poznanie Boha, podriadenosť a lásku k Bohu prežívaním Božích slov a Jeho diela. Tiež som sa naučil, že v posledných dňoch Boh používa súd, napomínanie, skúšky a zušľachťovanie na zdokonaľovanie ľudí a očistenie od ich skazenosti. Tak som sa modlil, aby som bol vystavený skúškam. Dokonca som si prial, aby som sa bol narodil v Číne, aby som mohol podstúpiť útlak a prenasledovanie satanského režimu ako čínski bratia a sestry, aby som mohol podať presvedčivé svedectvo a aby Boh zo mňa skrz útrapy urobil víťaza. Raz som zažil to precitnutie, a zanedlho sa so mnou niečo stalo.

Firma, v ktorej som pracoval, zanikla kvôli pandémii a ja som prišiel o prácu. Snažil som sa nájsť si prácu v mnohých iných spoločnostiach, ale nikdy ma nezavolali na pohovor. S postupom času sa situácia stále zhoršovala. Nemal som žiadny príjem ani peniaze na jedlo. Nevedel som, čo mám robiť. Predtým som sa pripájal k online stretnutiam, čítal som slová Všemohúceho Boha, pozeral som cirkevné filmy a po príchode z práce som si plnil svoje povinnosti s ostatnými. Boli to pre mňa tie najdôležitejšie veci a cítil som, že je to skvelý spôsob, ako praktizovať vieru. Ale teraz, keď som prechádzal touto skúškou, myslel som si, že keďže verím v jediného pravého Boha, určite sa o mňa postará a pomôže mi. Tiež som sa modlil k Bohu a prosil Ho, aby mi dal prácu. Myslel som si, že keďže som veriaci, Boh mi dá všetko, o čo budem žiadať, ale nič také Boh neurobil. Cítil som ťažobu a zmätok. Čítal som Božie slová a modlil som sa každý deň, tak prečo mi Boh nepomáhal, keď som trpel? Keď som o tom premýšľal, myslel som na Jóba. Aj keď prišiel o všetok svoj majetok, naďalej dokázal pevne stáť za svojím svedectvom. Jób veril, že všetko dobré aj zlé zariadil Boh, a nikdy sa nesťažoval. Ďakoval Bohu za to, že mu dal materiálne požehnanie, a keď mu Boh tieto požehnania vzal, stále chválil meno Boha Jahve. Keď som premýšľal o Jóbovej viere a modlitbách, uvedomil som si, aká mizerná je moja viera, že sa s ňou nedá porovnať. Vedel som, že by som mal nasledovať Jóbov príklad a podriadiť sa Božím pravidlám a opatreniam presne ako on. Ale pri pomyslení na to, že nebudem mať čo jesť, som nevedel, čo mám robiť. A čo je najdôležitejšie, Všemohúceho Boha som prijal len pred tromi mesiacmi a nerozumel som veľa z Božieho slova. Vyčerpal som svoje mobilné dáta, takže som sa nemohol zúčastniť na online stretnutí. Jediné, čo som mohol urobiť, bolo prosiť Boha: „Bože, či zomriem od hladu alebo nie, závisí od Teba. Aj keby som zomrel, podriadim sa Tvojim pravidlám a opatreniam.“ Takáto modlitba mi priniesla pocit pokoja. V ten istý deň, po mojej modlitbe, sa z ničoho nič niečo udialo. Zavolal mi strýko a opýtal sa, či nechcem ísť pracovať do jeho stavebnej firmy. Hoci je práca na stavbe namáhavá, po týždni práce som si zarobil dosť peňazí, aby som mal na nejaký čas z čoho žiť. Skutočne som ďakoval Bohu! V tejto situácii som začal uvažovať, prečo to Boh neurobil, keď som Ho žiadal, aby mi pomohol nájsť si prácu, ale keď som sa modlil, aby som bol pripravený podriadiť sa, pomohol mi. Potom som si jedného dňa prečítal niekoľko Božích slov, ktoré mi dali isté pochopenie. Všemohúci Boh hovorí: „Mnohí vo Mňa veria len preto, že by som ich mohol vyliečiť. Mnohí vo Mňa veria len preto, že by som mohol použiť svoje schopnosti a vyhnať z ich tiel nečistých duchov. Mnohí vo Mňa veria jednoducho preto, lebo im poskytujem pokoj a radosť. Mnohí vo Mňa veria, len aby odo Mňa požadovali viac materiálneho bohatstva. Mnohí vo Mňa veria, len aby strávili tento život v pokoji a v budúcom živote žili v bezpečí a zdraví. Mnohí vo Mňa veria, aby sa vyhli utrpeniu v pekle a dostali nebeské požehnanie. Mnohí vo Mňa veria len kvôli dočasnému pohodliu a nesnažia sa získať nič vo svete, ktorý príde. Keď som na človeka zoslal svoj hnev a vzal som mu radosť a pokoj, ktorý kedysi mal, človek začal pochybovať. Keď som ho nechal, nech trpí v pekle, a vzal som si späť nebeské požehnanie, jeho hanba sa zmenila na hnev. Keď Ma človek požiadal, aby som ho vyliečil, nevšímal som si ho a cítil som k nemu odpor. Človek sa odo Mňa odklonil a uchýlil sa k diabolskej medicíne a mágii. Keď som si zobral všetko, čo človek odo Mňa požadoval, všetci bez stopy zmizli. Preto hovorím, že človek vo Mňa verí, lebo mu dávam priveľa milosti a môže veľa získať.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?) „Vzťah Človeka s Bohom je založený len na do očí bijúcom sebectve. Je to vzťah medzi prijímateľom a darcom požehnaní. Jednoducho povedané, je to ako vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom: zamestnanec pracuje len preto, aby od zamestnávateľa dostal odmenu. Vo vzťahu tohto typu niet náklonnosti, je to len obchod. Niet milujúceho ani milovaného, sú to len milodary a milosrdenstvo. Niet pochopenia, je to len potlačené rozhorčenie a klamstvo. Niet žiadnej blízkosti, je to len neprekročiteľná priepasť. Ak to dospelo do tohto bodu, kto to dokáže zvrátiť? A koľko ľudí dokáže skutočne porozumieť, do akej krízy sa dostal tento vzťah? Verím, že keď sa ľudia ponoria do radosti z požehnania, nedokážu si ani predstaviť taký hanebný a nevkusný vzťah s Bohom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 3: Človek môže byť spasený jedine v rámci Božieho riadenia) Božie slová odhaľujú naše pohnútky k požehnaniam a skazeným stavom. Veľa ľudí vo svojej viere vlastne len hľadá Božiu útechu. Nechcú prežívať utrpenie a dúfajú, že Boh im dá všetko, čo chcú, ale nikdy sa nestarajú o to, či uspokojujú Boha. Pre nich nie je dôležité podriadiť sa Bohu a splniť Jeho požiadavky. Najdôležitejšie je, že Boh im dal to, čo chcú. V mojej viere v Pána, pastori a starší často kázali, že sa máme modliť za Božie požehnania, ale takéto hľadanie poškvrňuje náš vzťah s Bohom. Presne tak, ako to odhaľujú Božie slová: „Vzťah Človeka s Bohom je založený len na do očí bijúcom sebectve. Je to vzťah medzi prijímateľom a darcom požehnaní. Jednoducho povedané, je to ako vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom: zamestnanec pracuje len preto, aby od zamestnávateľa dostal odmenu. Vo vzťahu tohto typu niet náklonnosti, je to len obchod.“ Božie slová sú pravda, tak som sa nad sebou zamyslel. Pochopil som, že moja viera bola založená na získaní Božích požehnaní. Tento zámer bol skrytý hlboko v mojom srdci. Myslel som si, že keďže sa Boh vrátil na zem, určite požehnal každého, kto Ho prijal. Myslel som si, že keďže som prijal Božie dielo posledných dní, požehnanie nemôže byť ďaleko, že môj život sa čoskoro zlepší. Veci sa však takto nevyvinuli. Dostal som sa do ťažkostí a môj život sa skomplikoval, tak som sa stal slabým a negatívnym. Nemal som príjem, nemal som na jedlo, nemohol som použiť internet a pripojiť sa k online stretnutiam. Ako som mal teda ďalej praktizovať svoju vieru? Bol som nespokojný a mal som pocit, že Bohu na mne nezáležalo. Všade som si hľadal prácu a modlil som sa k Bohu, aby mi pomohol, ale Boh mi nikdy neodpovedal a nedal mi to, za čo som sa modlil. Začal som o Bohu pochybovať: Je On ten pravý Boh? Je to presne tak, ako hovorí Boh: „Keď som na človeka zoslal svoj hnev a vzal som mu radosť a pokoj, ktorý kedysi mal, človek začal pochybovať.“ Zjavenie Božích slov vo mne vyvolalo hanbu za to, čo som predviedol. Aj Božie slová mi ukázali, že veriť kvôli požehnaniam je nesprávne, pretože som videl Boha ako toho, kto udeľuje požehnania, a seba ako toho, kto ich prijíma. Keď mi Boh nedal takú dobrú prácu, akú som chcel, obviňoval som Ho a myslel som si, že sa o mňa vôbec nestará. Videl som, aký hlúpy, ľahostajný a nechápavý bol môj pohľad na vieru. Myslel som na to, ako som odmalička chodil na zhromaždenia a počúval som len: „Boh ti dá veľké požehnania! Boh ťa požehná, ak si veriaci. Modli sa a žiadaj Boha o veci a on ti určite odpovie.“ To, čo som počul od náboženského sveta, mojich rodičov a ostatných okolo mňa, malo na mňa veľký vplyv a vzbudilo vo mne pocit, že musím len veriť, aby som získal Božie požehnania a oslobodil sa od svetského utrpenia. Predtým som si nikdy nemyslel, že túžba po požehnaniach vo viere je zlá, a naozaj som to nepovažoval za satanskú povahu. Nerozumel som tomu, kým som si neprečítal Božie slová odhaľujúce skazenosť ľudí.

Pýtal som sa sám seba, či nám viera naozaj slúži len na získanie materiálnych požehnaní. Sú tí, ktorí majú dostatok peňazí a hmotného majetku, tými, ktorých Boh schvaľuje? Ak áno, prečo Pán Ježiš v Jánovi 6, 27 povedal: „Neusilujte sa o pokrm, ktorý pominie, ale o pokrm, ktorý vám zostane na večný život. Ten získate od syna človeka, lebo Jeho svojou pečaťou označil Boh Otec“? Tiež povedal: „Nehromaďte si poklady na zemi, kde ich ničia mole a hrdza a kam sa vkrádajú zlodeji s úmyslom lúpiť. Hromaďte si ich v nebi, kde ich neničia mole ani hrdza a kam sa nevkrádajú zlodeji s úmyslom lúpiť. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.“ (Mt 6, 19-21) Potom som si uvedomil, že neustále prosiť Boha o materiálne požehnania je extravagantnou túžbou ľudstva – je to skazenosť a Boh ju zavrhuje. Je to úplne preto, lebo satan zavádza človeka a bráni nám poznať Božiu identitu, a najmä z vedomia, že Boh vládne nad našimi osudmi, takže sa nedokážeme podriadiť nášmu Stvoriteľovi. Keď ide všetko hladko, ďakujeme Bohu a chválime Ho, ale keď čelíme v živote ťažkostiam, keď Boh neuspokojuje naše požiadavky, nerozumieme Bohu a obviňujeme Ho. Toto mi pripomenulo Abraháma. Bol ochotný podriadiť sa čomukoľvek od Boha. Dobrému aj zlému, nevyberal si. Keď Boh povedal Abrahámovi, aby obetoval svojho syna, Abrahám bol pripravený urobiť tak, ako Boh žiadal. Bolo to pre neho naozaj bolestivé, ale nepýtal sa Boha: „Prečo to odo mňa žiadaš? Ako mi to môžeš urobiť?“ Abrahám veril, že bez ohľadu na to, čo Boh žiada, by Ho mal poslúchnuť. Vedel, že Boh je Stvoriteľ a on sám bol stvorenou bytosťou, mal by sa teda bezpodmienečne podriadiť a prijať akékoľvek Božie prikázania alebo požiadavky. Abrahámova viera získala Božie schválenie. Ale dnešní ľudia sú úplne iní ako Abrahám. Stále sa zaoberáme myšlienkami o materiálnych požehnaniach a ignorujeme Božiu vôľu. Pán Ježiš nás nabádal: „Najprv hľadajte Božie kráľovstvo a Jeho spravodlivosť; a všetko toto dostanete navyše.“ (Mt 6, 33) Nemali by sme hľadať materiálne požehnania, ale snažiť sa plniť Božiu vôľu, hľadať pravdu a plniť si svoje povinnosti. To je to, na čom záleží. Boh je Stvoriteľ. On najlepšie pozná naše myšlienky a tiež najlepšie vie, čo potrebujeme. Ale pre satanovu skazenosť, všetky myšlienky ľudstva ovládla chamtivosť a materiálne požehnania, takže neveríme v Boha, aby sme Ho poslúchali a uspokojili, ale len preto, aby sme získali požehnania a uspokojili svoje vlastné túžby. Ako odhaľujú slová Všemohúceho Boha: „Všetci skazení ľudia žijú sami za seba. Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert – to je zhrnutie ľudskej prirodzenosti. Ľudia veria v Boha pre svoj vlastný prospech. Keď sa niečoho zriekajú a vydávajú sa Bohu, je to preto, aby boli požehnaní, a keď sú Mu verní, je to preto, aby boli odmenení. Stručne povedané, celé sa to robí pre požehnanie, odmenu a vstup do nebeského kráľovstva. V spoločnosti ľudia pracujú pre svoj vlastný prospech a v Božom dome vykonávajú povinnosti, aby boli požehnaní. Zrieknu sa všetkého a dokážu zniesť veľa utrpenia, len aby získali požehnania: niet lepšieho dôkazu o satanskej prirodzenosti človeka.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová o mne odhalili holú pravdu. Uvidel som svoju nevedomosť a sebectvo a naučil som sa, že keď sa stretnem s niečím, čo sa mi nepáči, mal by som sa pomodliť a podriadiť sa Bohu, a že nemôžem len žiadať o milosť a požehnania.

Ale onedlho som opäť narazil na ten istý problém. Keďže som u strýka pracoval len týždeň, potom som bol len doma a sústredil sa na svoje povinnosti, peniaze mi došli dosť rýchlo. Nevedel som, odkiaľ vezmem ďalšie jedlo, ani ako si mám hľadať prácu, pretože som nemal titul ani kvalifikáciu na zamestnanie. Nemal som nič nazvyš ani peniaze, aby som si mohol kúpiť viac dát cez mobilný paušál. Naozaj som potreboval internet, aby som sa mohol pripojiť k zhromaždeniam a plniť si povinnosti. Pri pomyslení na to som sa opäť cítil bezmocný a mal som pocit, že nemám žiadnu nádej. Práve vtedy mi mama povedala, že kvôli pandémii nemajú z čoho žiť, a dúfajú, že im môžem dať nejaké veci. Vedel som, že moja mama je v rovnakej tiesni ako ja. Bolo to pre mňa trpké a bolestivé zistenie. Nevedel som, čo mám robiť. Cítil som, že trpím oveľa viac ako ostatní ľudia, že môj život je naozaj ťažký. Nedokázal som jasne pochopiť Božiu vôľu. Myslel som si, že keďže som každý deň zaneprázdnený svojimi povinnosťami, Boh sa o mňa postará, tak prečo sa moja situácia stále zhoršovala? Za ten čas som si prečítal veľa Božích slov a počúval som nemálo chválospevov. Dve z týchto pasáží Božích slov mi pomohli pochopiť Jeho vôľu. Všemohúci Boh hovorí: „Ľudia sa vo svojej viere v Boha snažia získať požehnania pre budúcnosť. To je cieľ ich viery. Rovnaké úmysly a nádeje pestujú všetci ľudia, no skazenosť v ich prirodzenosti musí byť odstránená prostredníctvom skúšok a zušľachťovania. Ak z ktorýchkoľvek stránok nie si očistený a zjavuješ skazenosť, sú to stránky, z ktorých musíš byť zušľachťovaný – to je Božie opatrenie. Boh pre teba vytvára prostredie a núti ťa v ňom k zušľachťovaniu, aby si mohol spoznať vlastnú skazenosť. Nakoniec sa dostaneš do bodu, keď by si radšej umrel, vzdal sa svojich plánov a túžob a podriadil sa Božej zvrchovanosti a opatreniu. Preto ak ľudia neprejdú niekoľkoročným zušľachťovaním a neznesú určité množstvo utrpenia, vo svojich myšlienkach a srdciach sa nebudú vedieť zbaviť jarma skazenosti tela. Bez ohľadu na to, z ktorých stránok sú stále spútaní jarmom svojej satanskej prirodzenosti a z ktorých stránok majú stále vlastné túžby a požiadavky, sú to stránky, z ktorých by mali trpieť. Len prostredníctvom utrpenia môžu dosiahnuť ponaučenie, čo znamená schopnosť získať pravdu a porozumieť Božej vôli. Človek v skutočnosti porozumie mnohým pravdám, keď zažije bolestivé skúšky. Nikto nemôže pochopiť Božiu vôľu, rozpoznať Božiu všemohúcnosť a múdrosť ani oceniť Božiu spravodlivú povahu v pohodlnom a nenáročnom prostredí alebo za priaznivých okolností. To by bolo skrátka nemožné!“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) „Ľudia majú na Boha vždy neúmerné požiadavky a neustále uvažujú takto: ‚Vzdali sme sa rodiny, aby sme si plnili svoje povinnosti, takže Boh by nás mal požehnať. Konali sme v súlade s Božími požiadavkami, tak by nás mal odmeniť.‘ Mnohí ľudia veriaci v Boha pestujú v srdci takéto pocity. … Ľuďom tak veľmi chýba rozum. Nepraktizujú pravdu a potom sa sťažujú na Boha a nerobia, čo by mali. Mali by si zvoliť cestu hľadania pravdy, sú ňou však veľmi otrávení, bažia po telesných potešeniach a neustále chcú dostávať požehnania a tešiť sa z milosti. Pritom sa však neustále sťažujú, že Božie požiadavky na človeka sú príliš prehnané. Stále žiadajú Boha, aby k nim bol milostivý, dal im viac milosti a dovolil im zakúsiť telesné potešenie – sú to ľudia, ktorí úprimne veria v Boha? … Týmto ľudským slovám úplne chýba rozum a viera. Ľudia vyslovujú všetky tieto slová, pretože neboli splnené ich neúmerné požiadavky, a preto sú s Bohom nespokojní. To všetko sú veci, ktoré im vychádzajú zo sŕdc a plne vyjadrujú ľudskú prirodzenosť. Tieto veci existujú v ľuďoch a ak sa ich ľudia nezbavia, môže to viesť k tomu, že sa budú na Boha kedykoľvek alebo kdekoľvek sťažovať a nebudú Mu správne rozumieť. Pravdepodobne sa budú Bohu rúhať a v ktorejkoľvek chvíli a na ktoromkoľvek mieste môžu opustiť správnu cestu. Je to veľmi prirodzené.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Z Božích slov som sa niečo naučil. Sústredil som sa na svoje povinnosti každý deň až do tej miery, že som nevenoval pozornosť svojej rodine. Myslel som si, že keď sa takto snažím, Boh by ma mal odmeniť a dať mi požehnanie. Nechcel som od Boha dostať bohatú odmenu, len prácu, ktorá by ma uživila, a keď sa zamestnám, budem môcť lepšie plniť svoje povinnosti. Cítil som, že to bola rozumná požiadavka, ktorá vôbec nebola prehnaná. Ale keď som premýšľal o Božích slovách, zistil som, že tieto extravagantné priania a túžby dokazovali, že som sa Bohu nepodriadil. Žiadal som od Boha, aby pre mňa urobil to a tamto. Božie slová mi ukázali aj to, že ak má niekto vždy neprimerané požiadavky voči Bohu, je preňho ťažké praktizovať pravdu, a pravdepodobne zradí a opustí Boha, keď jeho požiadavky nebudú splnené. Potom som pochopil, že ťažkosti, ktorým som čelil, vyzerali zvonku, že veľmi trpím, že som naozaj poľutovaniahodný, ale v skutočnosti som prechádzal zmiernením utrpenia. Mal som pocit, že to neznesiem, ale Boh ma neopúšťal. Bolo to, aby som videl nesprávne pohnútky a nečisté veci vo svojej viere a obrátil ich správnym smerom, o ktorom Boh dúfa, že ho ľudia budú nasledovať. Nemohol som sa čudovať, vari nechcem dobrú prácu, kde by som zarobil viac peňazí? Nechcem viac mobilných dát a zabezpečenie svojich základných potrieb? Či nechcem konať svoju povinnosť bez prekážok a akýchkoľvek problémov? Áno. Takže, keď verím, že dosiahnem tieto veci, prečo Boh nezariadi, aby som ich mal? To mám len takú smolu, také nešťastie? Absolútne nie – mal som neuveriteľné šťastie. To na mňa zostúpila Božia láska. Boh mi pripravil túto situáciu, aby som hľadal pravdu, učil sa a očistil svoju vieru od neprávd. Keby som svoju vieru praktizoval v úplne dobrom a pohodlnom prostredí bez toho, aby som zažil nejaké náročné, nepriaznivé situácie, moja viera a láska k Bohu by boli založené na motiváciách a nečistých veciach, ktoré by Boh neschválil. Boh verí, že ľudia sú k Nemu úprimní za každých okolností, že sme Mu oddaní a poslušní. Je to ako s dieťaťom. Ak svojho otca miluje len vtedy, keď mu poskytuje pohodlný materiálny život, ale inak ho nenávidí a hovorí mu: „Ak mi nedáš všetko, čo chcem, nebudem si ťa vážiť ani ťa nebudem uznávať za svojho otca.“ Čo je to za dieťa? Je to neúctivé dieťa, ktorému chýba svedomie a rozum. Bohu vďaka! Takejto situácii som čelil aj ja. Prechádzať týmito vecami bolo presne to, čo som potreboval, aby som očistil svoju vieru od neprávd.

V Božích slovách čítam niečo iné. Všemohúci Boh hovorí: „Čo je dnes skutočná viera v Boha? Je to prijatie Božieho slova ako života-reality svojho a poznanie Boha z Jeho slova s cieľom dosiahnuť skutočnú lásku k Nemu. Aby bolo jasné: viera v Boha je na to, aby si mohol poslúchať Boha, milovať Ho a plniť povinnosti, ktoré by malo plniť Božie stvorenie. To je cieľom viery v Boha. Musíš dospieť k poznaniu Božej miloty, toho, koľkej úcty je Boh hoden, ako Boh vo svojich stvoreniach koná dielo spásy a zdokonaľuje ich – to sú holé základy tvojej viery v Boha. A tá je predovšetkým prechodom zo života tela do života lásky k Bohu, zo života v skazenosti k životu podľa Božích slov. Znamená to vyjsť z moci satana a žiť v Božej starostlivosti a ochrane. Je to schopnosť poslúchať Boha a nie telo. Znamená to dovoliť Bohu, aby získal celé tvoje srdce, zdokonalil ťa a aby si sa oslobodil od skazenej satanskej povahy. Viera v Boha je na to, aby sa v tebe mohla prejaviť Božia moc a sláva, mohol si plniť Božiu vôľu a uskutočniť Boží plán a aby si mohol vydať svedectvo o Bohu pred satanom. Viera v Boha by sa nemala odvíjať od túžby vidieť znamenia a zázraky ani by nemala byť pre tvoje osobné telo. Mala by byť o snahe spoznať Boha, dokázať poslúchať Boha a podobne ako Peter Ho poslúchať až do svojej smrti. To sú hlavné ciele viery v Boha. Človek je a pije Božie slovo, aby spoznal Boha a uspokojil Ho. Keď ješ a piješ Božie slovo, nadobúdaš väčšie poznanie Boha, až potom Ho môžeš poslúchať. Len keď poznáš Boha, môžeš Ho milovať. To je cieľ, ktorý by mal mať človek vo svojej viere v Boha.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slovo dosiahne všetko) Čítal som túto pasáž Božích slov hneď po tom, čo som získal vieru vo Všemohúceho Boha, ale vtedy som tomu naozaj nerozumel. Až keď som prešiel všetkými tými ťažkými časmi, začal som trochu chápať Božiu vôľu. Skutočná viera naozaj nie je taká, ako som si myslel, teda že pokiaľ sa budem vydávať Bohu, mal by ma strážiť a chrániť a uspokojovať moje potreby. Takýto pohľad na vieru nie je správny. Vo viere by sme mali prežívať Božie slová a uspokojovať Ho vo všetkom. Či už Boh dáva alebo berie, mali by sme sa Mu podriadiť a skutočne dávať zo seba. Ak sa ľudia vo svojej viere usilujú len o to, aby spoznali Boha cez Jeho slová a aby sa podriadili Jeho pravidlám a opatreniam, Boh schvaľuje takýto druh viery. Každý, kto dokáže milovať Boha nadovšetko a poslúchať Ho až do smrti ako Peter, je niekto, koho Boh zdokonaľuje. Našťastie ma Boh osvietil, aby som v tejto situácii získal správny pohľad na vieru a to mi prinieslo pokoj a kľud. Modlil som sa k Bohu v podriadenosti, len som Ho prosil, aby mi dal silu vydržať tieto ťažkosti. Na moje prekvapenie mi na druhý deň strýko poslal trochu peňazí, za ktoré som si mohol kúpiť jedlo a mobilné dáta. Zo srdca som ďakoval Bohu, že mi ukázal cestu vpred.

Popri tom sa mi podarilo získať brigádu. Nebola to vôbec ľahká práca, ale dokázal som zarobiť dosť na to, aby som pokryl svoje základné potreby. Vedel som, že to pre mňa zariadil Boh. Naozaj som zažil, že prijatie a podriadenie sa Božiemu riadeniu a plánom je základná lekcia, ktorú by sme sa mali naučiť v reálnom živote a ktorá nám pomôže spoznať Božie všemohúce pravidlá a úžasné skutky cez naše skúsenosti. Toto je postoj, ktorý by sme mali mať ku všetkým možným problémom v živote. To mi pripomenulo úryvok z Božích slov. „Ako by si mal pri konfrontácii s reálnymi životnými problémami poznať a chápať Božiu autoritu a Jeho zvrchovanosť? Keď sa stretávaš s týmito problémami a nevieš, ako im rozumieť, ako ich zvládať a prežívať, aký postoj by si mal zaujať, aby si preukázal svoj zámer, túžbu podriadiť sa a tvoju skutočnú podriadenosť Božej zvrchovanosti a Božím opatreniam? Najprv sa musíš naučiť čakať, potom hľadať a následne sa naučiť podriadiť sa. ‚Čakať‘ znamená počkať na Boží čas, očakávať ľudí, udalosti a veci, ktoré pre teba usporiadal, čakať na Jeho vôľu, ktorá sa ti postupne zjaví. ‚Hľadať‘ znamená pozorovať a pochopiť Božie premyslené úmysly s tebou prostredníctvom ľudí, udalostí a vecí, ktoré ti pripravil, a prostredníctvom nich chápať pravdu. Ďalej to znamená pochopiť, čo musia ľudia dosiahnuť a akých ciest sa musia držať, aké výsledky chce Boh v ľuďoch docieliť a aké úspechy chce v nich dosiahnuť. ‚Podriadiť sa‘, samozrejme, znamená prijať ľudí, udalosti a veci, ktoré Boh nariadil, prijať Jeho zvrchovanosť a cez ňu spoznať, ako Stvoriteľ diktuje ľudský osud, ako dáva človeku svoj život a ako v človeku uskutočňuje pravdu. Všetko, čo je predmetom Božích opatrení a zvrchovanosti, sa riadi prirodzenými zákonmi, a ak sa rozhodneš nechať Boha, aby pre teba všetko usporiadal a určil, mal by si sa naučiť čakať, hľadať a mal by si sa naučiť podriadiť. To je postoj, ktorý musí zaujať každý človek, ktorý sa chce podriadiť Božej autorite, základná vlastnosť, ktorú musí mať každý, kto chce prijať Božiu zvrchovanosť a opatrenia. Aby si si udržal takýto postoj a disponoval touto vlastnosťou, musíš na tom viac pracovať. Jedine tak môžeš vstúpiť do pravej reality.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha.Sám Boh, jedinečný III) Čítal som túto pasáž Božích slov už predtým, ale, keď som si ju prečítal znova po tom, čo som prešiel ťažkými časmi, mal som z nej iný pocit. V Božích slovách som uvidel, že hľadať Božiu vôľu, čakať a podriaďovať sa je prvým prístupom, ktorý by mal človek zvoliť, keď čelí problému. Nie je to však pasívny druh čakania. Zahŕňa modlitbu, čítanie Božích slov, hľadanie Božej vôle a zamyslenie sa nad sebou. Týmto spôsobom sa môžete dozvedieť o svojom skutočnom stave a pochopiť, do akého stavu by ste mali vstúpiť. Prostredníctvom tohto druhu hľadania a skúseností, môžeme vidieť Božie všemohúce pravidlo a Jeho skutočné skutky.

Najprv som chcel ostať na tej náročnej brigáde len jeden mesiac, aby som si mohol zarobiť dosť na prežitie, a zvyšok času som chcel využívať na svoje povinnosti. Ale mal som problém s mobilom. Myslel som si, že ak budem pracovať ďalší mesiac, môžem si kúpiť nový mobil a notebook. Ale bol som vedúcim cirkevného zboru, takže som musel zvládať veľa cirkevných povinností. Plniť si svoju povinnosť bolo pre mňa to najdôležitejšie – bola to moja priorita, tak som sa rozhodol v práci skončiť. Potom, čo sa vrchná vedúca dozvedela o mojej situácii, povedala mi, že aby mi pomohla dobre si plniť povinnosť, cirkev mi dopomôže ku kúpe laptopu a nejakému širokopásmovému internetu. Bol som naozaj nadšený, keď som to počul – bol som viac nadšený, ako dokážem vyjadriť. Vedel som, že to bola Božia milosť, že Boh mi otvára cestu, aby som mohol dobre plniť svoju povinnosť. Tiež som videl, že Boh mi vôbec nespôsoboval problémy. Boh len chcel, aby som bol úprimný a poslušný. Sám som zažil Božiu lásku v ťažkých časoch. To, čo som si predtým predstavoval o Božej láske k človeku, bolo nejasné a nezodpovedalo realite. Až potom, čo som dostal tieto lekcie prostredníctvom situácií zo skutočného života, som dospel k skutočnému pochopeniu. Tieto situácie mi ukázali moju nevedomosť a sebectvo. To ma viedlo k tomu, že som postupne zmenil svoje pomýlené pohľady na vieru a dostal sa na správnu cestu. To bola skutočná Božia láska ku mne. Tiež som pochopil postoj, ktorý treba mať v ťažkých časoch a ako pristupovať k Bohu. Predtým som si vždy myslel, že ak budem veriť, Boh mi poskytne všetko. Teraz už viem, že vo viere by sme nemali od Boha stále niečo požadovať, ale mali by sme sa vo všetkom podriadiť Bohu a Jeho vôli.

Onedlho som čelil ďalšej skutočnej skúške. Po mesiaci v novej práci, v deň, keď som dostal výplatu, ma na ulici okradli. Ušli s polovicou môjho platu. Ale vďaka Božej ochrane ma nezranili, hoci mali nože. Okamžite mi napadlo, že Boh tak konal, pretože má dobré úmysly. Myslel som na Jóbove bohatstvo, ale keď prišiel o všetok majetok a všetky jeho deti zomreli, bezpodmienečne sa podrobil, na nič sa nesťažoval a stále chválil Božie meno. Nebol som bohatý – bol som len obyčajný človek. Ukradli mi trochu peňazí a hoci som ich potreboval a mal som veľa plánov, čo s nimi budem robiť, bol som pripravený nasledovať Jóbov príklad vo viere a poslušnosti. Modlil som sa: „Bože, ty si nepreniknuteľný. Nemôžem úplne pochopiť, čo sa stalo, ale verím, že je v tom ukrytá Tvoja vôľa. Som pripravený podriadiť sa Tvojim opatreniam. Prosím, pohni mojím srdcom a veď ma, aby som neupadol do negatívneho stavu.“ Po modlitbe som sa cítil naozaj pokojne, ako keby sa vôbec nič nestalo. Svoju povinnosť som si plnil pokojne ako vždy, bez akýchkoľvek obáv alebo úzkostí. Keď som to porovnal s mojím postojom pred pochopením Božieho pravidla, bolo to úplne iné. Bolo to preto, lebo som zistil, že Boh tak zariadil veci, aby ma očistil a spasil. To tiež prehĺbilo moje chápanie Božej lásky. Boh svoju lásku neprejavuje len tým, že nám dáva materiálne požehnania, pretože tieto predmety môžu uspokojiť len naše telesné túžby. Pravá Božia láska spočíva v tom, aby sme sa naučili pravdu prostredníctvom zakúšania súdu Jeho slov, skúšok a zušľachťovania, aby sme vedeli, prečo máme vieru, ako sa báť Boha a vyhýbať sa zlu, ako milovať a uspokojovať Boha, a nakoniec sa podriadiť všetkým Božím opatreniam. Pripomína mi to niektoré Božie slová. „Láska človeka k Bohu je budovaná na základoch Božieho zušľachťovania a súdu. Ak si užívaš iba Božiu milosť, máš pokojný rodinný život alebo hmotné požehnania, potom si nezískal Boha a tvoju vieru v Boha nemožno považovať za úspešnú. Boh už prišiel v tele, aby vykonal etapu svojho diela venovanú milosti a už dožičil človeku hmotné požehnania, ale človek sa nezdokonalí iba s pomocou milosti, lásky a milosrdenstva. V rámci svojich skúseností človek okúsi aj niečo z Božej lásky a vidí lásku a milosrdenstvo Boha, ale po určitom čase vidí, že Božia milosť a Jeho láska a milosrdenstvo ho nedokážu zdokonaliť, nedokážu odhaliť to, čo je v človeku skazené a nedokážu človeka zbaviť jeho skazenej povahy, alebo zdokonaliť ľudskú lásku a vieru. Dielo Božej milosti bolo dielom jednej éry a človek sa nemôže spoliehať, že spozná Boha tým, že bude mať pôžitok z Jeho milosti.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Milotu Boha možno spoznať len cez bolestivé skúšky) „Akým spôsobom Boh dosiahne dokonalosť človeka? Dosiahne ju svojou spravodlivou povahou. Božiu povahu tvoria predovšetkým spravodlivosť, hnev, majestát, súd a kliatba, pričom Boh človeka zdokonaľuje predovšetkým svojím súdom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Milotu Boha možno spoznať len cez bolestivé skúšky) Pri čítaní Božích slov hlboko cítim, že Božím dielom súdu v posledných dňoch je skutočne očistiť a zmeniť ľudstvo. Nečistoty v našej viere a naše skazené povahy možno očistiť iba súdom Božích slov, skúškami a zušľachťovaním. To sa nedá dosiahnuť len spoliehaním sa na Božiu milosť. Nikdy by som tieto veci nepochopil bez Božích slov, bez týchto ťažkých skúseností. Vďaka patrí Všemohúcemu Bohu!