Posledné roky som bojoval s vysokým krvným tlakom a zlým zdravotným stavom. Veľa času som doma odpočíval a vykonával som len tie povinnosti, ktorých som bol schopný. V júli minulého roka sa náš vedúci polievania dozvedel, že som kedysi polieval nováčikov, a pridelil mi túto povinnosť. Veľmi som sa tešil, že sa tejto povinnosti môžem opäť venovať, a bol som odhodlaný dobre ju plniť. Keď som videl, že dvaja vedúci majú okolo tridsať rokov, sú dobrej kvality a rýchlo sa naučili princípy a že sestra Xin Xin, ktorá mala dvadsať rokov, bola energická a rýchlo sa učila, viete si predstaviť, aký som bol šťastný. Vtedy, som mal šesťdesiat rokov, a stále som mal možnosť plniť si svoju povinnosť s mladými bratmi a sestrami. Priam som pri tom omladol. Na stretnutia som chodil na bicykli, hostil som nováčikov a vždy som si počas chôdze pohmkával chválospevy. Zo svojej povinnosti som bol nadšený. Po nejakom čase som cítil, že lepšie chápem princípy a napredujem v živote. Táto povinnosť sa mi páčila ešte viac. Ale aj napriek môjmu nadšeniu sa objavili nové problémy. Mal som veľmi vysoký krvný tlak, zdravotne som na tom nebol najlepšie a po celom dni práce som bol vyčerpaný. Netúžil som po ničom inom, len si ľahnúť a odpočívať. Xin Xin a ostatní mohli pokračovať v sumarizovaní odchýlok v rámci svojich povinností aj po stretnutiach a pripraviť sa na nasledujúci deň. Chcel som toho urobiť viac, tak ako moji mladší kolegovia, ale krátko po večeri som bol ospalý a začalo sa mi driemať, takže som nakoniec išiel skoro spať. V istom bode som sa poriadne nevyspal už tri dni po sebe a moje telo to jednoducho nezvládalo. Vedel som, že nemôžem riadne vykonávať svoju povinnosť, tak som požiadal Xin Xin, aby zorganizovala stretnutie namiesto mňa. Bol som z toho skľúčený. Nemohol som si plniť ani svoje bežné povinnosti a musel som požiadať o pomoc. Zdalo sa, že ma čoskoro prepustia. Niekedy, keď náš vedúci viedol duchovné spoločenstvo o princípoch polievania nováčikov a dobrých cestách praxe, Xin Xin a ostatní to hneď pochopili. Dokázali tieto princípy aplikovať v rôznych situáciách a prakticky ich využívať pri plnení svojich povinností, zatiaľ čo ja som o nich musel dlhší čas uvažovať a niekedy som potreboval, aby sa so mnou vedúci ďalej zhováral v duchovnom spoločenstve. Počas tohto obdobia som sa vždy cítil nesvoj a nemohol som pokojne spávať. Sužovalo ma, že vzhľadom na pokročilý vek, slabý zdravotný stav, pomalé vnímanie informácií a ľahké zabúdanie, ak príde deň, keď už nebudem môcť plniť svoju povinnosť, bude to pre mňa koniec cesty ako veriaceho? Budem stále schopný dosiahnuť spásu? Neustále som sa cítil skľúčený a nemohol som sa sústrediť na svoju povinnosť. Neplnil som ju ani zďaleka tak dobre ako Xin Xin. Bol som taký znechutený z toho, že som starý, vymedzoval som sa ako starý a nepoužiteľný a stále som sa obával, že ma preradia. Závidel som všetkým mladým ľuďom a premýšľal som, aké by to bolo skvelé, keby som mohol vrátiť čas o dvadsať rokov a nadobudnúť trochu mladistvej vitality! Potom by som sa vydával Bohu až do konca. Nemal by som potom nádej vstúpiť do Božieho kráľovstva? Keď som o tom premýšľal, zakaždým som sa obával o svoj konečný osud.

Jedného dňa ma doma navštívil vedúci a povedal mi: „Vzhľadom na váš pokročilý vek a vysoký krvný tlak vás pridelíme k všeobecným záležitostiam, aby ste nemuseli stále behať sem a tam.“ Túto správu som prijal len ťažko. Svoju povinnosť polievania som mal veľmi rád a nikdy som nepomyslel na to, že by som sa jej vzdal, ale teraz ma zrazu preradili. Každým dňom som bol starší a možnosť, že budem polievať v budúcnosti, bola mizivá. Mal som pocit, akoby mi niekto vylial na hlavu vedro studenej vody a uhasil oheň nadšenia v mojom srdci. Moji bratia a sestry mi čítali Božie slová a viedli so mnou duchovné spoločenstvo o Jeho vôli, ale ja som nepočúval. Keď som tam sedel, cítil som sa paralyzovaný a ledva som dokázal vystreto sedieť. V tú noc som ležal v posteli a prehadzoval sa. Myslel som na to, akí sú mladí bratia a sestry plní energie a vitality, ako rýchlo pochopili pravdu a princípy. Boli hodní toho, aby sa kultivovali. Títo mladí ľudia mali celú budúcnosť pred sebou. Zatiaľ čo starcovi ako som ja bránilo zdravie v tom, aby sa vydával Bohu. Nezvládal som pochopiť veľa pravdy a nebol som hodný toho, aby som sa kultivoval. Navyše som bol aj chorý a telo mi mohlo kedykoľvek vypovedať službu. Bohu sa na mňa, takého starca, určite nepozeralo dobre a nebolo jasné, či budem mať dobrý konečný osud. Kiežby som bol o dvadsať rokov mladší a mohol sa úplne zasvätiť vydávaniu sa Bohu! Čím viac som premýšľal, tým horšie som sa cítil, bol som naozaj deprimovaný. Mal som pocit, akoby mi na hrudi ležal balvan, hrudník som mal tak stiahnutý, že som ledva dýchal. Preradenie ma tak trápilo, že som celú noc oka nezažmúril.

Nasledujúci deň sa konalo stretnutie polievajúcich pracovníkov a videl som, ako vedúci Zhao Liang prechádza okolo môjho domu. Keď som ho videl ísť na stretnutie, bola to skutočná rana pod pás. Keby ma nepreložili, išiel by som tam s ním, ale tá loď už odplávala. Prečo som musel byť starý a chorý? Keď o tom všetkom premýšľam, cítil som prázdno a nevedel som, čo budem robiť. Nečinne som sedel na stoličke a pozeral sa cez okno na oblohu. Moje vyhliadky ako veriaceho neboli dobré a nemal som žiadnu nádej na vstup do Božieho kráľovstva. Čím viac som o tom premýšľal, tým horšie som sa cítil a po tvári mi začali stekať slzy. Tak som sa modlil k Bohu: „Ó, Bože! Nedokázal som sa skutočne podriadiť a prijať toto preradenie. Viem, že Ti tým vzdorujem a vyvoláva to v Tebe odpor. Ó, Bože! Prosím, veď ma, aby som sa spoznal a podriadil.“ Neskôr si Zhao Liang všimol, že som v zlom stave, a prečítal mi úryvok Božích slov: „Ak dôjde k zmene tvojej povinnosti, mal by si sa naučiť podriadiť sa. Keď sa budeš istý čas zaúčať v plnení novej povinnosti a dosiahneš pri tom výsledky, uvidíš, že táto povinnosť je pre teba vhodnejšia, a uvedomíš si, že vyberať si povinnosti podľa vlastných preferencií bol omyl. Nevyrieši sa tým celý problém? Čo je najdôležitejšie, Boží dom sa stará o to, aby ľudia plnili tú či onú povinnosť nie na základe svojich preferencií, ale na základe toho, čo si vyžaduje dielo a či dotyčný vie pri plnení tejto povinnosti dosahovať výsledky. Povedali by ste, že Boží dom by mal prideľovať ľuďom povinnosti na základe individuálnych preferencií? Mala by sa pri tom dodržiavať podmienka, že treba uspokojiť ich osobné preferencie? (Nie.) Čo z toho je v súlade s princípmi Božieho domu týkajúcimi sa využitia ľudí? Čo je v súlade s pravdou-princípmi? Je to výber ľudí podľa potrieb diela v Božom dome a výsledkov plnenia ich povinností. Máš určité záľuby a záujmy a cítiš určitú túžbu vykonávať svoje povinnosti, no mali by mať tvoje túžby, záujmy a záľuby prednosť pred dielom Božieho domu? Ak tvrdohlavo trváš na svojom so slovami: ‚Musím robiť túto prácu. Ak mi to nedovolia, nechcem žiť, nechcem si plniť svoju povinnosť. Ak mi nedovolia robiť túto prácu, nebudem mať nadšenie pre nič iné ani tomu nevenujem celé svoje úsilie,‘ neukazuje to, že tvoj postoj k plneniu povinností je problematický? Neznamená to, že ti chýba svedomie a rozum? Aby si uspokojil svoje osobné túžby, záujmy a záľuby, neváhaš ovplyvniť a oddialiť dielo cirkvi. Je to v súlade s pravdou? Ako by sa malo pristupovať k veciam, ktoré nie sú v súlade s pravdou? Niektorí ľudia vravia: ‚Človek by mal obetovať individuálne ja v prospech kolektívneho ja.‘ Je to správne? Je to pravda? (Nie.) Čo je to za tvrdenie? (Je to satanský klam.) Je to mylný, zavádzajúci a zastierajúci výrok. Ak použiješ frázu ‚Človek by mal obetovať individuálne ja v prospech kolektívneho ja‘ v kontexte vykonávania svojich povinností, potom vzdoruješ a rúhaš sa Bohu. Prečo sa tým rúhaš Bohu? Pretože vnucuješ Bohu svoju vlastnú vôľu a to je rúhanie! Snažíš sa vymeniť svoju osobnú obeť za Božie zdokonalenie a požehnania a máš v úmysle uzavrieť s Bohom dohodu. Boh nepotrebuje, aby si obetoval čokoľvek zo seba. Boh len žiada, aby ľudia praktizovali pravdu a zapreli telo. Ak nedokážeš praktizovať pravdu, potom vzdoruješ a odporuješ Bohu. Svoju povinnosť si plnil zle, pretože tvoje úmysly boli nesprávne, tvoje názory na veci boli chybné a tvoje tvrdenia boli v úplnom rozpore s pravdou. Boží dom ťa však nezbavil práva plniť si povinnosť. Tvoje povinnosti boli iba pozmenené, pretože na túto povinnosť si sa nehodil, a bola ti pridelená iná, pre teba vhodná povinnosť. Je to úplne normálne a ľahko pochopiteľné. Ľudia by mali k tejto otázke zaujať správny postoj.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Dvanásty bod: Keď nemajú pozíciu ani nádej na získanie požehnaní, chcú sa stiahnuť) Po prečítaní tejto pasáže mi Zhao Liang ponúkol duchovné spoločenstvo: „Keď Boží dom preradí ľudí, nezbavuje ich možnosti splniť si svoju povinnosť a byť spasený, ale len robí primerané opatrenia na základe potrieb cirkvi. Necítite sa dobre, ste v pokročilejšom veku a máte vysoký krvný tlak. Ak by sa vám niečo stalo počas cesty na plnenie povinnosti alebo na rôzne stretnutia, bolo by to zlé nielen pre cirkev, ale aj pre vás. Najlepšie bude, ak sa vrátite do domovského kostola a budete si plniť svoju povinnosť tam. Najprv sa podriaďte, prijmite to od Boha a naučíte sa lekciu.“ Keď som si vypočul duchovné spoločenstvo Zhao Lianga, hanbil som sa. Aj keď som tak dlho veril v Boha, stále som sa Mu ani trochu nepodriadil. Rád som si plnil svoju povinnosť polievania a bol som rovnako nadšený ako mladší členovia, ale keďže som mal cez šesťdesiat rokov a ochorel som, jednoducho som nemal energiu, pamäť ani schopnosť učiť sa nové veci ako oni. Keby mi dovolili pokračovať v polievaní, negatívne by to ovplyvnilo výsledky polievania nováčikov. Cirkev ma preradila na vhodnejšiu povinnosť na základe výsledkov práce a mojich zdravotných problémov. Musel som byť rozumný, prijať to a podriadiť sa. Tak som sa modlil k Bohu a hovoril Mu, že som ochotný podriadiť sa Jeho opatreniam, a urobím, čo budem môcť, aby som spolupracoval. Neskôr som začal uvažovať, prečo som sa nepodriadil, keď ma preradili? Prečo som bol taký skľúčený? Pri svojom hľadaní som narazil na tento úryvok Božích slov. „Medzi bratmi a sestrami existujú aj starší ľudia od šesťdesiat do približne osemdesiat alebo deväťdesiat rokov, ktorí majú pre svoj pokročilý vek tiež určité ťažkosti. I napriek ich veku nemusí byť ich myslenie úplne správne alebo racionálne a ich myšlienky a názory nemusia byť v súlade s pravdou. Títo starší ľudia majú podobné problémy a stále sa trápia: ‚Už nemám také dobré zdravie, takže povinnosti, ktoré môžem vykonávať, sú obmedzené. Ak budem vykonávať len túto malú povinnosť, bude si ma Boh pamätať? Niekedy bývam chorý a potrebujem, aby sa o mňa niekto postaral. Keď sa o mňa nemá kto postarať, nedokážem vykonávať svoju povinnosť, čo mám teda robiť? Som starý a nepamätám si Božie slová, keď ich čítam, a je pre mňa ťažké porozumieť pravde. Počas duchovného spoločenstva o pravde rozprávam popletene a nelogicky a nemám žiadne skúsenosti, ktoré by stáli za to, aby som sa o ne podelil. Som starý a nemám dosť energie, už dobre nevidím a nemám silu. Všetko je pre mňa ťažké. Okrem toho, že nedokážem vykonávať svoju povinnosť, ľahko zabúdam a zle rozumiem. Niekedy som zmätený a spôsobujem problémy cirkvi a svojim bratom a sestrám. Chcem dosiahnuť spásu a hľadať pravdu, je to však veľmi ťažké. Čo mám robiť?‘ Keď premýšľajú o týchto veciach, začnú si robiť starosti a hlavou im víria rôzne myšlienky: ‚Ako to, že som začal veriť v Boha až v tomto veku? Prečo nie som ako dvadsiatnici a tridsiatnici alebo aspoň ako štyridsiatnici či päťdesiatnici? Ako to, že som sa stretol s Božím dielom až teraz, keď som taký starý? Niežeby bol môj osud zlý – chvalabohu, že som objavil Božie dielo aspoň teraz. Mám dobrý osud a Boh bol ku mne láskavý! Len jedna vec ma trápi – že som príliš starý. Moja pamäť už nie je najlepšia ani zdravie mi už tak neslúži, ale zato mám veľkú vnútornú silu. No telo ma už neposlúcha a po chvíli počúvania na zhromaždeniach na mňa idú driemoty. Niekedy, keď zavriem oči, aby som sa pomodlil, tak zaspím a pri čítaní Božích slov sa neviem sústrediť. Po chvíli čítania zostanem ospalý, zadriemem a Božie slová do mňa nepreniknú. Čo s tým môžem urobiť? Som ešte schopný hľadať a pochopiť pravdu, hoci mám takéto praktické ťažkosti? Ak nie, a ak nedokážem praktizovať v súlade s pravdou-princípmi, nebude potom všetka moja viera márna? Podarí sa mi vôbec dosiahnuť spásu? Čo môžem urobiť? Robí mi to starosti! V tomto veku už nie je nič dôležité. Teraz, keď verím v Boha, nemám už žiadne starosti a ničoho sa nebojím. Moje deti sú dospelé a už nepotrebujú, aby som sa o ne staral alebo ich vychovával. Mojím najväčším želaním v živote je usilovať sa o pravdu, plniť si povinnosť stvorenej bytosti a napokon – v rokoch, ktoré mi ešte zostávajú – dosiahnuť spásu. No vzhľadom na moju súčasnú situáciu – na to, ako sa mi v starobe zhoršil zrak, aký som zmätený, aké mám podlomené zdravie, ako nedokážem dobre vykonávať svoju povinnosť a ako niekedy len spôsobujem problémy, keď sa snažím robiť, čo ešte viem – sa zdá, že spásu tak ľahko nedosiahnem.‘ Premýšľajú o týchto veciach stále dokola, pociťujú čoraz väčšiu úzkosť a potom si vravia: ‚Zdá sa, že dobré veci sa vždy dejú iba mladým ľuďom, a nie starým. Bez ohľadu na to, aké pozitívne môžu veci byť, zrejme si ich už nestihnem užiť.‘ Čím viac o tom premýšľajú, tým viac sa trápia a tým väčšiu úzkosť cítia. Nielenže sa obávajú o seba, ale zároveň sa cítia ranení. Keď plačú, majú pocit, že na to nemajú pádny dôvod, a keď neplačú, tá bolesť, ten pocit zranenia, je vždy s nimi. Čo by teda mali robiť? Existujú napríklad starší ľudia, ktorí chcú tráviť všetok svoj čas vydávaním sa Bohu a vykonávaním svojej povinnosti, no fyzicky sa necítia dobre. Niektorí majú vysoký krvný tlak, iní vysokú hladinu cukru v krvi, ďalší tráviace ťažkosti. Nemajú dostatok telesnej sily na to, aby zvládali to, čo si ich povinnosť vyžaduje, preto sa hnevajú. Vidia mladých ľudí schopných jesť a piť, behať a skákať a závidia im. Čím viac vidia mladých ľudí robiť tieto veci, tým sú utrápenejší a myslia si: ‚Chcem si dobre vykonávať svoju povinnosť, hľadať pravdu a porozumieť jej a chcem ju aj praktizovať, tak prečo je to také ťažké? Som taký starý a nepotrebný! Starých ľudí Boh nechce? Sú starí ľudia naozaj nepotrební? Nemôžeme dosiahnuť spásu?‘ Sú smutní a nedokážu byť šťastní, nech o tom akokoľvek premýšľajú. Nechcú prepásť také nádherné chvíle a takú skvelú príležitosť, nedokážu sa však vydávať a vykonávať svoju povinnosť celým svojím srdcom a dušou, ako to robia mladí ľudia. Títo starší ľudia prepadnú pre svoj vek hlbokému smútku, úzkosti a obavám. Vždy keď sa stretnú s nejakým problémom, úskalím, ťažkosťou alebo prekážkou, vinia svoj vek, nemajú sa radi, ba sa priam nenávidia. Je to však zbytočné. Riešenie a cesta, ako sa z toho dostať, neexistujú. Naozaj niet žiadnej cesty? Existuje nejaké riešenie? (Aj starší ľudia by mali vykonávať svoje povinnosti v rámci svojich možností.) Je prijateľné, aby starší ľudia vykonávali svoje povinnosti v rámci svojich možností, pravda? Nemôžu pre svoj vek už viac hľadať pravdu? Nie sú schopní porozumieť pravde?“ (Slovo, zv. VI: O hľadaní pravdy I. Ako hľadať pravdu (3)) Boh dal hlas vnútorným myšlienkam každého staršieho človeka. Aj starší ľudia sa chcú neustále vydávať Bohu, ale ich telo to nezvláda. Nemajú energiu ani pamäť na to, aby sa učili tak ako mladí ľudia, takže môžu plniť len tie povinnosti, ktoré sú schopní. Obávajú sa však, že toho robia príliš málo a Boh na nich zabudne. Pretože sú v pokročilom veku, majú slabý zrak, a tak nie sú schopní pochopiť veľa pravdy, sú skľúčení, úzkostliví a obávajú sa o svoju budúcnosť a konečný osud. Bol som práve v takomto stave, ktorý Boh odhalil. Videl som, že väčšina ľudí, ktorých Boží dom kultivuje, sú mladí, energickí, majú dobrú kvalitu a rýchlo sa učia, zatiaľ čo ja som bol oveľa starší a napriek tomu, že som s elánom plnil svoju povinnosť, moja energia a pamäť sa mladým nevyrovnali. Po celodennom plnení povinností boli mladí ľudia stále plní energie a mohli si prejsť problémy a odchýlky v práci, ako aj svoju cestu praxe, zatiaľ čo ja som musel ísť skoro spať. Niekedy, keď moje telo nezvládalo pracovné zaťaženie, som musel požiadať iných, aby namiesto mňa poliali nováčikov. Keď sa vedúci v duchovnom spoločenstve podelili o užitočné princípy a metódy, mladší to hneď pochopili a všetko aplikovali na svoje povinnosti, no mne trvalo oveľa dlhšie, kým som niečo pochopil. V porovnaní s mladšími bratmi a sestrami bolo pre mňa plnenie povinností oveľa väčšou záťažou. Bol som z tejto situácie dosť nešťastný a vyčítal som si, že som starý a nezvládnem v povinnosti veľa vykonať. Aj keď som sa usiloval o pravdu, veľmi som ju nepochopil a Boh musel byť nespokojný. Žil som v nepochopení Boha a len som sa obával o svoj budúci konečný osud. Teraz som si uvedomil, že starší a mladí môžu mať rôzne množstvo energie a pamäte, ale pokiaľ ide o ich skazené povahy, sú rovnakí. Aj mladší aj starší ľudia sú rovnako arogantní. Aj mladší aj starší ľudia sú rovnako sebeckí. Keď sa ocitneme v situácii, ktorú Boh zariadil a ktorá sa nám nepáči, všetci odhalíme svoje vzdorovité povahy. Nie sme schopní podriadiť sa Božej zvrchovanosti a Božím opatreniam. Vo veciach, ktoré sa týkajú našich vlastných záujmov, sa vždy staráme najprv o seba a odhaľujeme svoje sebecké, opovrhnutiahodné a skazené povahy. Starší aj mladí ľudia sú hlboko skazení satanom. Všetci sa musíme nad sebou často zamýšľať, prijať súd a napomínanie Božích slov a hľadať pravdu, aby sme vyriešili svoju skazenosť. Myslel som si, že môj vek a množstvo práce, ktorú som vykonal v povinnosti, sú kritériá, na základe ktorých Boh rozhoduje, či mám byť pochválený. Myslel som si, že Boh jednoducho nemá rád starých ľudí a mám malú šancu na záchranu. Moje názory a predstavy boli absurdné! Teraz viem, že sa musím podriadiť Božej zvrchovanosti a Božím opatreniam, plniť si povinnosť ako sa len dá a sústrediť sa na uvedomenie si a spoznávanie seba samého a usilovať sa o zmenu povahy v povinnosti, pretože to je v súlade s Božou vôľou. Po tomto uvedomení som nadobudol pocit jasnosti.

Jedného rána som počas duchovných pobožnosti narazil na úryvok Božích slov, ktorý ma hlboko zasiahol a pomohol mi lepšie pochopiť Božiu vôľu. „Tvoria starší ľudia zvláštnu skupinu, či už v Božom dome alebo pokiaľ ide o pravdu? Nie, netvoria. Vek je nepodstatný, či už ide o pravdu alebo o vaše skazené povahy, hĺbku vašej skazenosti, vašu spôsobilosť usilovať sa o pravdu, schopnosť dosiahnuť spásu či pravdepodobnosť, že budete spasení. Nie je to tak? (Je.) V duchovnom spoločenstve hovoríme o pravde už roky, ale nikdy sme pritom nerozlišovali rôzne pravdy podľa rôzneho veku ľudí. V duchovnom spoločenstve sme nikdy nehovorili o pravde ani sme neodhaľovali skazené povahy osobitne pre mladých alebo starých ľudí. Rovnako sme nikdy nepovedali, že skazené povahy starých ľudí pre ich starobu, skostnatené myslenie a neschopnosť prijímať nové veci prirodzene slabnú a menia sa – nič z toho nikdy nezaznelo. O žiadnej pravde sme v duchovnom spoločenstve nikdy nehovorili osobitne podľa veku ľudí ani sme nevylučovali starých ľudí. Starí ľudia netvoria v cirkvi, Božom dome ani pred Bohom zvláštnu skupinu, ale sú rovnakí ako hocijaká iná veková skupina. Nie je na nich nič zvláštne, iba žijú o niečo dlhšie ako ostatní, prišli na tento svet o niekoľko rokov skôr ako ostatní, ich vlasy sú trochu šedivejšie a ich telá zostarli o niečo skôr ako u ostatných. Okrem týchto vecí sa ničím neodlišujú.“ (Slovo, zv. VI: O hľadaní pravdy I. Ako hľadať pravdu (3)) Vďaka Božím slovám som sa naučil, že v Božom dome nie sú starší ľudia skupinou, ktorú treba vyčleniť. Sú len o niečo starší, viac opotrebovaní. Možno nemajú toľko energie a elánu ako mladí ľudia a trpia určitými chorobami, ale pred pravdou nejestvujú rozdiely vo veku. Ako Boh vyjadruje slová a koná dielo súdu v posledných dňoch, nerozlišuje medzi mladými a starými. Či už ide o starších alebo mladších, všetci sú hlboko skazení satanom a všetci potrebujú Božiu spásu. To, či niekto môže byť spasený, nezávisí od jeho veku alebo povinnosti. Kľúčom je, či kráča po ceste nasledovania pravdy. O tom rozhoduje Božia spravodlivá povaha. V sekulárnom svete sú starší zamestnanci často v nemilosti. Ľudia ich považujú za pomalých, slabých, myslia si, že len ťažko vytvoria niečo hodnotné, takže väčšina šéfov ich nemá v obľube a preferuje mladých zamestnancov. Vymedzil som Boha podľa predstáv neveriacich. Myslel som si, že keďže mladé sestry a bratia dokážu splniť veľa povinností a prispieť tak veľkou mierou, majú najväčšiu šancu byť spasení, zatiaľ čo starší ľudia plnili bezvýznamné povinnosti a dosiahli málo, preto sa netešili Božej priazni a mali malú šancu, že ich Boh spasí. Nechápal som Božiu spravodlivú povahu a posudzoval som Ho na základe vlastných predstáv a domnienok. To bolo rúhanie Bohu! V Božom dome vládne pravda, Boh hodnotí konanie každého človeka na základe pravdy. Presne tak som poznal túto sestru. Bola mladá a múdra a slúžila ako vedúca, ale porušovala pracovné opatrenia a narúšala a vyrušovala prácu cirkvi. Tiež sa mstila a potláčala tých, ktorí jej dávali návrhy. Považovali ju za zlú osobu a nakoniec ju vylúčili z cirkvi. Potom som však poznal ešte jednu oveľa staršiu sestru, ktorá nebola vzdelaná a mala priemernú kvalitu, ale dôsledne si plnila svoju povinnosť. Mala pravú vieru v Boha a bola verná svojej povinnosti. Títo starší bratia a sestry nemusia byť takí statní alebo mať najlepšiu pamäť, ale svoje povinnosti si plnia najlepšie, ako vedia, a sústreďujú sa na uvedomenie si a spoznávanie seba samých a usilujú sa o zmenu povahy v povinnosti. Aj oni môžu byť Bohom pochválení a majú šancu byť spasení. Tiež som si uvedomil, že starnutie je prirodzený a nemenný proces, ktorý je vopred určený Bohom. Preto by som sa mu mal podriadiť a plniť si len tie povinnosti, ktoré som mohol vzhľadom na súčasný vek. Pokiaľ som mal správny prístup a sústredil som sa na hľadanie pravdy v novej povinnosti, nemohol som tiež získať Božie osvietenie a vedenie? Nemohol som tiež spoznať svoju skazenosť a nedostatky? Nemohol som sa usilovať o pravdu? Boh ma nezbavil práva plniť si svoju povinnosť a dosiahnuť spásu a už vôbec so mnou nezaobchádzal inak pre môj vek. Ale ja som bol voči Bohu nevďačný a dokonca som si mylne myslel, že nemá rád starších ľudí, vzpieral som sa Jeho opatreniam a ovládaniu. Bol som úplne nerozumný! Keď som si to všetko uvedomil, cítil som sa dosť skľúčený. Nemohol som sa ďalej búriť proti Bohu a nerozumieť Mu. Musel som odložiť svoje úzkosti a starosti nabok a dobre spolupracovať pri plnení svojej novej povinnosti, aby som nezdržiaval prácu cirkvi.

Potom som sa začal zamýšľať nad tým, prečo aj napriek vedomiu, že povinnosť človeka nemá nič spoločné s požehnaním alebo nešťastím, som sa aj tak stále obával o svoj konečný osud po tom, čo mi bola pridelená povinnosť, s ktorou som nebol spokojný. Čo bolo zdrojom môjho problému? Počas jedného stretnutia mi moji bratia a sestry prečítali dva úryvky z Božích slov a ja som prostredníctvom Jeho slov identifikoval zdroj svojho problému. „Všetci skazení ľudia žijú sami za seba. Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert – to je zhrnutie ľudskej prirodzenosti. Ľudia veria v Boha pre svoj vlastný prospech. Keď sa niečoho zriekajú a vydávajú sa Bohu, je to preto, aby boli požehnaní, a keď sú Mu verní, je to preto, aby boli odmenení. Stručne povedané, celé sa to robí pre požehnanie, odmenu a vstup do nebeského kráľovstva. V spoločnosti ľudia pracujú pre svoj vlastný prospech a v Božom dome vykonávajú povinnosti, aby boli požehnaní. Zrieknu sa všetkého a dokážu zniesť veľa utrpenia, len aby získali požehnania: niet lepšieho dôkazu o satanskej prirodzenosti človeka.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) „Než sa antikristi rozhodnú vykonávať svoje povinnosti, hlboko v srdci prekypujú očakávaniami – pokiaľ ide o ich vyhliadky, požehnania, dobrý konečný osud, ba dokonca aj korunu. Maximálne si veria. S takýmito úmyslami a ambíciami prichádzajú do Božieho domu vykonávať svoje povinnosti. Zahŕňa teda ich plnenie povinností úprimnosť, pravú vieru a vernosť, ktoré Boh vyžaduje? V tomto bode ešte ich pravú vernosť, vieru či úprimnosť nevidno, lebo keď sa ujímajú svojich povinností, chcú za to niečo získať. Ich rozhodnutie vykonávať povinnosti je motivované osobnými záujmami a zároveň vyplýva z ich prehnaných ambícií a túžob. Aký úmysel majú antikristi, keď vykonávajú svoje povinnosti? Chcú uzavrieť dohodu, uskutočniť výmenu. Dalo by sa povedať, že toto sú podmienky, ktoré si stanovili pre vykonávanie povinností: ‚Ak si splním povinnosť, musím získať požehnania a mať dobrý konečný osud. Musím získať všetky požehnania a výhody, o ktorých Boh povedal, že sú pripravené pre ľudstvo. Ak ich nemôžem získať, potom túto povinnosť nesplním.‘ To sú úmysly, ambície a túžby, s akými prichádzajú do Božieho domu vykonávať svoje povinnosti. Zdá sa, že sú aspoň trochu úprimní, a v prípade nových veriacich, ktorí si práve len začínajú plniť povinnosti, to, samozrejme, možno nazvať aj nadšením. Nejde však o pravú vieru ani vernosť, len o určitý stupeň nadšenia. Nedá sa to nazvať úprimnosťou. Súdiac podľa postoja antikristov pri takomto vykonávaní povinností možno povedať, že za to chcú niečo získať a prekypujú túžbami po výhodách, ako sú získanie požehnaní, vstup do nebeského kráľovstva, získanie koruny a prijímanie odmien.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod: Svoju povinnosť robia, len aby sa odlíšili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície; nikdy neprihliadajú na záujmy Božieho domu a dokonca ich zapredajú za vlastnú slávu (Siedma časť)) Prostredníctvom zjavenia Božích slov som pochopil, že sa nelíšim od antikrista a len som veril a plnil svoju povinnosť, aby som získal požehnanie a vstúpil do Božieho kráľovstva. Predtým, ako som začal veriť v Boha, som žil len podľa satanských jedov, ako napríklad: „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert,“ „Bez odmeny ani prstom nepohni.“ Myslel som si, že je správne a vhodné brať ohľad na vlastné záujmy. Pokiaľ bolo niečo výhodné pre mňa, urobil by som to bez ohľadu na utrpenie alebo akú cenu by som musel zaplatiť. Po prijatí Božieho diela posledných dní som počul, že môžem získať večný život a vstúpiť do Božieho kráľovstva, ak sa vydám Bohu a splním si svoju povinnosť. Keď som videl, že toto veľké požehnanie sa nedá kúpiť za peniaze ani cennosti, opustil som svoju rodinu, dal som výpoveď v práci a začal som nasledovať Boha a plniť si svoju povinnosť. Keď ma Boží dom poveril službou polievania, pomyslel som si: Pri službe polievania si prečítam veľa Božích slov a naskytne sa mi veľa príležitostí na duchovné spoločenstvo o pravde. To všetko by mi dalo dobrú šancu získať pravdu a dosiahnuť spásu. Tak som bol motivovaný dobre si plniť svoju povinnosť v nádeji, že dosiahnem spásu a vstúpim do Božieho kráľovstva. Mal som rovnaký postoj ako antikrist. Robil som ju len preto, aby som získal požehnania a vyjednával s Bohom. Boh musel byť znechutený! Bol som veľmi motivovaný vykonávať povinnosť, ale mal som chatrné zdravie a nebol som najmladší. Jednoducho som nemal energiu, silu ani pamäť, ktorú mali mladí, a dokonca som potreboval pomoc od iných, aby som si mohol plniť svoju povinnosť. Ak by som pokračoval v polievaní, prácu by som len spomalil a ovplyvnil by som výsledky polievania. Keby som mal aspoň trochu sebauvedomenia a rozumu, upustil by som od túžby po požehnaní a uvoľnil by som miesto mladším bratom a sestrám. Cirkevnej práci by to pomohlo. Ale ja som myslel len na to, ako dosiahnuť požehnanie. Využíval som povinnosť, ktorú mi dal Boh, aby som uspokojil túžbu po požehnaní. Keď som nevidel žiadnu nádej na dosiahnutie požehnania z mojej novej povinnosti, nepodriadil som sa, nepochopil som Boha a dokonca som Ho obviňoval. Ako by ma Boh mohol považovať za niekoho, kto sa skutočne podriaďuje Bohu a verí v Neho? Bol som hlboko otrávený týmto satanským jedom: „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.“ Nech som sa ocitol v akejkoľvek situácii, najprv som zvažoval, či z nej môžem mať úžitok alebo požehnanie a uprednostňoval som svoje záujmy pred pravdou. O práci cirkvi som vôbec neuvažoval, myslel som len na svoje vlastné záujmy. To, že som bol vyvolený Bohom, tešil sa z toľkého polievania a zásobovania Jeho slovami počas rokov života vo viere, že som pochopil časť pravdy a bol schopný plniť si svoje povinnosti ako stvorená bytosť, to všetko bola obrovská Božia milosť. Napriek tomu som nebol vďačný Bohu a nepremýšľal som o tom, ako sa Mu za Jeho lásku odvďačiť. Ak niečo nešlo celkom podľa mojich predstáv, nepochopil som to a obviňoval som Boha. Správal som sa úplne nerozumne! Vďaka Bohu, že ma včas odhalil, lebo inak, keby som si zachoval tento postoj niečo za niečo vo svojej povinnosti, nielenže by som nezískal pravdu a nedosiahol spásu, Boh by mnou pohŕdal a zavrhol ma. Keď som si toto všetko uvedomil, bol som skľúčený a vyčítal som si to, a tak som sa modlil k Bohu a hovoril som: „Ó, Bože! Nasledoval som Ťa mnoho rokov, ale ani v najmenšom som sa Ti nepodriadil a zle som pochopil Tvoju vôľu. Povinnosť, ktorú som si mal plniť ako stvorená bytosť, som považoval za žetón, ktorý som mohol vymeniť za požehnania. Ako si tým musel pohŕdať! Ó, Bože! Som pripravený kajať sa Ti, prosím, veď ma, aby som žil podľa Tvojich slov.“

Počas duchovných pobožností som narazil na úryvok Božích slov, ktorý mi dal cestu praxe. „Kým sú starí ľudia ešte nažive, mali by sa o to viac usilovať o pravdu a vstup do života a harmonicky spolupracovať s bratmi a sestrami pri plnení svojich povinností. Len tak môže ich duchovné postavenie rásť. Starí ľudia si rozhodne nesmú namýšľať, že sú nadradení nad ostatnými, a stavať svoj vysoký vek na obdiv. Mladí ľudia môžu zjavovať všetky druhy skazenej povahy, tak ako ty. Mladí ľudia môžu robiť najrôznejšie pochabosti, tak ako ty. Mladí ľudia prechovávajú predstavy, tak ako starí ľudia. Mladí ľudia môžu byť vzdorovití, tak ako starí ľudia. Mladí ľudia môžu zjavovať povahu antikrista, tak ako starí ľudia. Mladí ľudia mávajú divoké ambície a túžby, tak ako starí ľudia, bez najmenšieho rozdielu. Mladí ľudia môžu spôsobovať narušenia a vyrušenia a byť vyčistení z cirkvi, tak ako starí ľudia. Okrem čo najlepšieho plnenia si svojich povinností preto existuje mnoho vecí, ktoré môžu robiť. Pokiaľ nie si hlúpy, senilný alebo neschopný pochopiť pravdu a postarať sa sám o seba, je mnoho vecí, ktoré by si mal robiť. Tak ako mladí ľudia, môžeš sa usilovať o pravdu, hľadať pravdu a mal by si často prichádzať pred Boha, modliť sa, hľadať pravdu-princípy, snažiť sa vnímať ľudí a veci a správať sa a konať v úplnom súlade s Božími slovami, s pravdou ako tvojím kritériom. To je cesta, ktorou by si mal ísť, a nemal by si cítiť skľúčenosť, úzkosť ani obavy len preto, lebo si starý, trpíš mnohými neduhmi alebo preto, lebo tvoje telo starne. Cítiť skľúčenosť, úzkosť a obavy nie je správne – sú to iracionálne prejavy.“ (Slovo, zv. VI: O hľadaní pravdy I. Ako hľadať pravdu (3)) Vďaka Božím slovám som sa naučil, že bez ohľadu na to, akú povinnosť mi cirkev určí, je Božou vôľou, aby som skrz povinnosť hľadal pravdu a použil ju na vyriešenie svojej skazenej povahy, praktizoval riešenia záležitostí v rámci povinnosti podľa princípov a nakoniec vykročil na cestu spásy. Okrem toho, že robím, čo je v mojich silách, sa zamýšľam nad každým prejavom skazenosti a píšem články o skúsenostných svedectvách. Keď sa stretávam s bratmi a sestrami, diskutujeme o tom, aké predstavy majú nováčikovia, a pokiaľ tomu rozumiem, zapájam sa do duchovného spoločenstva. Pri takomto praktizovaní sa cítim veľmi pokojne a v pohode. Môj najväčší poznatok z tejto skúsenosti je, že Boh zaobchádza s každým spravodlivo. Boh všetky veci hodnotí pomocou pravdy. Nezáleží Mu na tom, koľko máte rokov alebo akú povinnosť vykonávate. Záleží Mu len na tom, či kráčate po ceste hľadania pravdy. Pokiaľ hľadáte pravdu a kráčate po správnej ceste, máte šancu dosiahnuť spásu. Boh ani v najmenšom neznevažuje starších ľudí. Vždy, keď si spomeniem na to, ako som nepochopil Boha, cítim, že Mu za veľa vďačím, a do očí sa mi tisnú slzy. V tomto veku mám ešte stále možnosť prijať Stvoriteľa a mal som to šťastie počuť Boží hlas, prijať súd a napomínanie Jeho slov a vydať sa Mu vo svojich povinnostiach. To je ale veľké požehnanie! Bez ohľadu na to, či dosiahnem požehnanie alebo nie, alebo aký bude môj výsledok, budem sa húževnato usilovať o pravdu a urobím všetko, čoho som schopný, aby som splnil svoju povinnosť a splatil Božiu lásku.