V apríli roku 2023 ma zvolili za vedúcu skupiny, ktorá zodpovedala za polievanie, a keďže nováčikov postupne pribúdalo, prácu celej skupiny som musela aj kontrolovať. Mala som pocit, že deň má málo hodín. Keď som občas kontrolovala prácu svojich bratov a sestier, sama som polievaním nováčikov trávila menej času, a keď som zas ich polievanie miestami uprednostnila, prácu skupiny som nekontrolovala dosť podrobne. Nikdy sa mi nepodarilo zladiť všetky svoje úlohy a táto situácia ma znepokojovala. Bála som sa, že vodkyňa označí moju pracovnú schopnosť za zlú a moju kvalitu za nízku, a zo všetkého najviac som sa obávala toho, že moju povinnosť prevedú na iného. Niektorí spomedzi bratov a sestier, s ktorými som sa v minulosti poznala, sa stali vodcami a niektorí tiež nadriadenými, zatiaľ čo som ja som bola iba vedúcou skupiny a čelila hrozbe preloženia. Pociťovala som istú nespokojnosť. Naozaj budem teraz celý svoj život takáto priemerná? Skutočne mi chýba kvalita vodcu či nadriadeného? Spomienka na slová bratov a sestier o tom, ako rozumné plánovanie vlastného času môže zvýšiť efektivitu pri výkone povinnosti, moje srdce rozžiarila lúčom nádeje. Nemohla by som túto metódu použiť na zlepšenie svojej pracovnej schopnosti? A nebol by mi Boh skrz utrpenie, ktoré som znášala pri výkone povinnosti, či cenu, čo som zaň platila, neklonený? Nezlepšil by moju kvalitu a pracovnú schopnosť? Tá myšlienka ma prinútila poponáhľať sa a konať. Každý deň som si písala rozvrh, každú hodinu zaznamenávala, akú prácu vykonávam, a snažila som sa čo najviac využiť svoj čas. Po určitom čase tvrdej práce som vo výsledkoch svojej povinnosti nevidela veľké zlepšenie. Veľmi ma to vtedy rozrušilo. Prečo som sa nedokázala zlepšiť? Prečo Boh uprednostňoval iných bratov či iné sestry a dával im dobré kvality, aby boli spôsobilí plniť úlohy vodcov či nadriadených, no pokiaľ išlo o mňa, aj po toľkom čase tvrdej práce ma i obyčajná práca skupinovej vedúcej tak vyčerpávala? Naozaj mi Boh nebol naklonený? A najmä keď sa objavili problémy či keď výsledky mojej povinnosti boli slabé, cítila som sa ešte depresívnejšie a negatívnejšie a uvažovala som, že nepotrvá dlho, kým ma prepustia. Jedného dňa sa môj nadriadený dozvedel o mojom stave a povedal mi: „Bremeno, ktoré ťaží tvoje srdce, je príliš veľké. Kvalitou a pracovnou schopnosťou sa síce nemôžeš vyrovnať bratom a sestrám s dobrými kvalitami, no máš aj svoje silné stránky – napríklad keď vo svojej povinnosti narazíš na problémy a ťažkosti, dokážeš sa celkom otvoriť a hľadať. A vieš aj všetkým pomôcť, pokiaľ ide o vstup do života. Jediné, čo musíš urobiť, je naplno prejaviť svoje silné stránky a dobre si plniť povinnosť.“ Áno, mala som pocit, že ma život príliš vyčerpáva a že na seba vyvíjam veľa zbytočného tlaku.

Jedného dňa som si prečítala Božie slová: „Myslíš si, že čím viac si schopný presiahnuť zmysly, prekročiť rozsah svojej vlastnej kvality a schopností, tým viac to dokazuje, že je to dielo Božie; že ak sú tvoja úprimnosť a vôľa spolupracovať čoraz väčšie, potom to znamená, že Boh v tebe pracuje viac a viac a že tvoja kvalita a schopnosti sú čoraz väčšie. Veríš, že tvoja úprimnosť je priamo úmerná veľkosti tvojej kvality a úrovni tvojich schopností – nie je to predstava a fantázia, ktoré ľudia majú? (Áno.) Ste zvlášť náchylní rozmýšľať týmto spôsobom? (Áno.) Čo je výsledkom takéhoto myslenia? Nie je to vždy zlyhanie? Niektorí ľudia sú dokonca negatívni a vravia: ‚Dal som Bohu svoju maximálnu úprimnosť, tak prečo mi Boh neudelí lepšiu kvalitu? Prečo mi Boh nedá transcendentné schopnosti? Prečo som ešte stále vždy slabý? Moja kvalita sa nezlepšila, nevidím nič jasne a som zmätený, keď čelím zložitým záležitostiam. Takto to bolo predtým, tak prečo je to rovnaké aj teraz? Okrem toho, pokiaľ ide o moju schopnosť vykonávať prácu a moju schopnosť dokončiť veci, prečo nikdy nedokážem prekročiť svoje telo? Rozumiem niektorým učeniam, ale stále nevidím veci jasne, a keď príde na riešenie záležitostí, zostávam nerozhodný. Stále nie som taký dobrý ako tí, ktorí majú vysokú kvalitu; moja schopnosť vykonávať prácu je tiež slabá a povinnosti vykonávam neefektívne. Moja kvalita sa vôbec nezlepšila! Čo sa deje? Je možné, že moja úprimnosť voči Bohu je nedostatočná? Alebo ma Boh nemá dosť rád? Čo mi chýba?‘ Niektorí ľudia hľadajú rôzne dôvody a vyskúšali mnoho spôsobov, ako sa zmeniť, ale konečný výsledok je stále sklamaním. Ich kvalita a schopnosť vykonávať prácu zostávajú ako predtým, bez akéhokoľvek zlepšenia aj po troch až piatich rokoch viery v Boha.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu II. Ako sa usilovať o pravdu (2)) „Ak vždy veríš, že účelom toho, keď Boh pôsobí a hovorí, aby dodal ľuďom pravdu, je zmeniť všetky tieto vrodené vlastnosti ľudí – a iba potom môže byť človek považovaný za skutočne znovuzrodeného a úplne nového človeka, ako hovorí Boh – potom sa vážne mýliš. Je to ľudská predstava a fantázia. Keď tomu porozumieš, mal by si sa vzdať takýchto predstáv, fantázií, špekulácií a pocitov. To znamená, že v procese usilovania sa o pravdu by si sa nemal vždy spoliehať na pocity alebo dohady na zhrnutie týchto vecí: ‚Zlepšila sa moja kvalita? Zmenili sa moje vrodené vlastnosti? Je moja osobnosť stále taká zlá ako predtým? Zmenili sa moje životné návyky?‘ Nepremýšľaj o nich; takéto premýšľanie je zbytočné, pretože to nie sú aspekty, ktoré Boh zamýšľa zmeniť, a nie sú ani cieľmi Božieho diela. Božie dielo nikdy nemalo za cieľ zmeniť tvoju kvalitu, vrodené vlastnosti, osobnosť a tak ďalej a Boh ani neprehovoril s cieľom zmeniť tieto aspekty ľudí. Inými slovami, Božie dielo dodáva ľuďom pravdu na základe ich pôvodných podmienok, s cieľom, aby ľudia porozumeli pravde a potom ju prijali a podriadili sa jej. Bez ohľadu na to, akú máš kvalitu, vrodené vlastnosti alebo osobnosť, Boh chce do teba vniesť pravdu, zmeniť tvoje staré predstavy a povahy, a nie meniť tvoju pôvodnú kvalitu, schopnosti a osobnosť. Čo má Božie dielo zmeniť? (Staré predstavy a povahy v ľuďoch.) Teraz, keď rozumieš tejto pravde, mal by si upustiť od tých transcendentných, nerealistických fantázií a predstáv a nemal by si tieto predstavy a fantázie používať na meranie samého seba ani na kladenie požiadaviek na samého seba. Namiesto toho by si mal hľadať a prijímať pravdu na základe rôznych podmienok, ktoré ti pôvodne dal Boh. Aký je v tom konečný cieľ? Cieľom je, aby si na základe svojich pôvodných podmienok porozumel pravdám-princípom, a to úplne všetkým pravdám-princípom, ktoré by si mal praktizovať tvárou v tvár rôznym situáciám, s ktorými sa stretávaš, a aby si mohol nazerať na ľudí a záležitosti – a správať sa a riešiť záležitosti – podľa týchto právd-princípov. Týmto sa splnia Božie požiadavky.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu II. Ako sa usilovať o pravdu (2)) Po prečítaní Božích slov mi odrazu svitlo – žila som v súlade s vlastnými predstavami a dojmami a myslela som si, že ak ktosi úprimne verí v Boha, pozorne si plní povinnosť, znáša utrpenie a draho za to platí, Boh mu bude naklonený, napomôže zlepšeniu jeho kvality aj pracovných schopností a umožní výsledkom jeho povinností prekonať pôvodnú kvalitu i schopnosti, ktoré v práci mal. Domnievala som sa, že hoci je kvalita takej osoby nízka, v cirkvi stále môže zastávať vedúce a nadriadené funkcie a stať sa tam jedným z jej pilierov. Takto som si aj navzdory mojej slabej pracovnej schopnosti či pomalému tempu práce myslela, že pozorné plnenie povinnosti, znášanie utrpenia a platenie vysokej ceny mi získajú Božiu náklonnosť. Spisovanie denného rozvrhu, plánovanie si času a znášanie utrpenia či ceny za to všetko som preto mienila použiť ako spôsob na zlepšenie svojej kvality a pracovnej schopnosti. Avšak po určitom období tvrdej práce sa moja kvalita a pracovná schopnosť nezlepšili tak, ako som si predstavovala. Skĺzla som do depresie a pesimizmu a podľahla myšlienke, že vo mne Boh nemá obľubu a nepracuje na mne. Až po prečítaní Božích slov som pochopila, or že Božie dielo nie je transcendentné, ale praktické, a moja kvalita je výsledok Božieho predurčenia. Boh konal dielo, aby ľuďom pomohol vstúpiť do pravdy, zbaviť sa skazených pováh a žiť svoju pravú ľudskú podobu, a nie, aby zmenil ich kvalitu či pracovné schopnosti. Keď si ľudia úprimne plnia povinnosti a hľadajú pravdu, môžu získať osvietenie a vedenie Ducha Svätého a vo svojich povinnostiach prekonať isté prekážky. To všetko je však založené na danej ľudskej kvalite a ľudia môžu na také niečo stačiť, len ak budú tvrdo pracovať. Nejestvuje človek s danou nízkou kvalitou, ktorý by skrz získanie diela Ducha Svätého nadobudol kvalitu vodcu. Všetko to boli len moje predstavy a domnienky. Uvedomila som si, že ak by veriaci v Boha nehľadali pravdu a riadili sa len svojimi predstavami a domnienkami, nielenže by nedokázali pochopiť pravdu a dobre si plniť povinnosť, no aj by žili v rozpore s Božími požiadavkami.

O čosi neskôr ma nadriadený z dôvodu pracovných požiadaviek poveril návštevou druhého kostola za účelom polievania nováčikov, a zatiaľ čo sa zo sestry, ktorá mi bola spoločníčkou, stala vodkyňa cirkvi, ja som bola len pracovníčkou zodpovednou za polievanie. Odrazu som mala pocit, že nás dve delí obrovská vzdialenosť. Navzdory vedomiu, že Božie dielo kvalitu ľudí nemení, som to nebola ochotná prijať a so svojou kvalitou som nebola spokojná. Domnievala som sa, že ľudia s dobrými kvalitami patria medzi tých, ktorých cirkev podporí a bude kultivovať, a že tiež predstavujú jej piliere. Len takíto ľudia mali žiarivé vyhliadky a tešili sa vysokej mienke ostatných. Tí s nízkou kvalitou mohli medzitým vykonávať len okrajovú prácu, ľudia sa na nich pozerali zvrchu a Boh ich nemal rád. Nechcela som byť označená za kohosi s „nízkou kvalitou“. Myslela som si, že ak by mi raz takáto nálepka prischla, rovnalo by sa to zhodnoteniu, že som bezcenná špina. Nemala by som žiadne vyhliadky a to by skrátka nešlo! Musela by som sa naďalej snažiť. Aj keby sa mi svoju kvalitu nepodarilo výrazne zlepšiť, ak by sa mi ju skrz utrpenie a platenie istej ceny pri výkone povinnosti podarilo dostať zhruba na úroveň kvalít ostatných, bolo by to v poriadku. Unáhlene som sa preto vrhla do práce a aktívne som spolupracovala. Keď som čosi dosiahla, naplnilo ma šťastie a v nádeji, že získam uznanie, som o tom dychtivo hovorila svojim bratom a sestrám. Neskôr som však pri polievaní nováčikov narazila na isté neriešiteľné ťažkosti a bolo tu tiež niekoľko úloh, ktoré som zanedbala. Bola som skľúčená a smutná. Zdalo sa, že moja kvalita naozaj nie je dobrá a dobrú prácu som neodvádzala ani v dni, keď som pracovala veľmi tvrdo. „Zabudni na to,“ pomyslela som si – nezmení sa to, nech už budem pracovať akokoľvek tvrdo. Nízka kvalita nie je nevyliečiteľná choroba. Bez toho, aby som si to všimla, som sa pri plnení svojich povinností opäť stala negatívnou a pasívnou a nad riešením problémov vo svojej práci som sa nemienila zamýšľať. V domnienke, že za mojím zlým plnením si povinnosti stojí moja obmedzená kvalita a že s tým nemôžem nič robiť, som sa dokonca chcela vyhnúť zodpovednosti. V tom čase som sa cítila trocha otrasene a pri čítaní Božích slov som sa nedokázala upokojiť. Počas modlitby som nevedela, čo Bohu povedať, a neustále som sa cítila skľúčene.

Jedného dňa som si počas svojich duchovných pobožností prečítala dva úryvky z Božích slov: „Nedávaj si výzvy ani sa nesnaž posúvať svoje hranice. Boh vie, aký si schopný a aká vysoká je tvoja kvalita. To, akú kvalitu a schopnosti ti Boh dal, predurčil už dávno. Vždy ich chcieť prekonať znamená byť arogantný a preceňovať sám seba, čo znamená koledovať si o problémy a to nevyhnutne skončí neúspechom. Nezanedbávajú takíto ľudia svoje riadne úlohy? (Áno.) Nesprávajú sa slušným spôsobom, nedržia sa pevne svojho riadneho postavenia, aby si plnili povinnosti stvorenej bytosti, nenasledujú tieto princípy vo svojich činoch, ale vždy sa snažia predvádzať. Existuje dvojdielne príslovie: ‚Stará dáma si nanesie rúž – aby si sa mal na čo pozerať.‘ Z akého dôvodu by to tá ‚stará dáma‘ robila? (Aby sa predvádzala.) Stará dáma chce upútať pozornosť ľudí, akoby vravela: ‚Ja, ako stará dáma, nie som obyčajná – ukážem vám niečo špeciálne.‘ Nechce, aby sa na ňu hľadelo zhora, ale namiesto toho chce byť obdivovaná a uctievaná; chce spochybniť svoje hranice a prekonať samu seba. Neznamená to mať arogantnú prirodzenosť? (Áno.) Ak máš arogantnú prirodzenosť, potom tvoje správanie nie je dobré a nechceš sa správať spôsobom, ktorý zodpovedá tvojmu postaveniu. Vždy si chceš dávať výzvy. Čokoľvek, čo dokážu robiť iní, chceš robiť aj ty. Keď iní vynikajú, dosahujú výsledky alebo prispievajú a všetci ich chvália, cítiš sa nepríjemne, žiarliš a si nespokojný. Potom sa chceš vzdať svojich súčasných úloh a vykonávať prácu, ktorá ti umožní zažiariť, a tiež túžiš po vysokom ocenení. No ty nie si schopný vykonávať také významné úlohy, takže nie je to strata času? Nie je to zanedbávanie tvojich riadnych úloh? (Áno.) Nezanedbávaj riadne úlohy, pretože ich zanedbávanie nakoniec neprináša dobré výsledky. Nielenže je to strata času, v dôsledku čoho sa na teba ostatní pozerajú zvrchu, ale vyvoláva to aj Božiu nenávisť a nakoniec si tým len privádzaš negatívne pocity.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu II. Ako sa usilovať o pravdu (3)) „Boh pozoruje, či sa správaš spôsobom, ktorý zodpovedá tvojmu postaveniu, či si niekto, kto koná povinnosti stvorenej bytosti dobre, či do toho vkladáš celé svoje srdce a úsilie v podmienkach, ktoré ti Boh dal, a či konáš podľa princípov, aby si dosiahol výsledky, ktoré si Boh želá. Ak dokážeš robiť všetky tieto veci, Boh ti dá najlepšiu známku. Ak nerobíš veci v súlade s Božími požiadavkami, potom napriek skutočnosti, že sa možno snažíš a usilovne pracuješ, ak nerobíš nič iné, len sa chváliš a predvádzaš a nekonáš svoju povinnosť s celým svojím srdcom a úsilím uspokojiť Boha ani nerobíš veci podľa pravdy-princípov, potom tvoje prejavy, zjavenia a správanie sú Bohu odporné. Prečo sú Bohu odporné? Boh vraví, že sa nesústreďuješ na riadne úlohy, nevložil si do toho celé svoje srdce, úsilie ani myseľ a nekráčaš správnou cestou. Kvalita, dary a talenty, ktoré ti Boh dal, sú už dostatočné. Si to ty, kto nie je spokojný a verný svojej povinnosti, nikdy nevie, kde je jeho miesto, a vždy chce chrliť vznešené myšlienky a predvádzať sa, čo v konečnom dôsledku spôsobuje neporiadok v tvojich povinnostiach. Kvalita, dary a talenty, ktoré ti dal Boh, neboli využité naplno, nebolo vynaložené maximálne úsilie a nedosiahli sa žiadne výsledky. Aj keď si možno dosť zaneprázdnený, Boh vraví, že si ako poskakujúci klaun, a nie ako človek, ktorý je spokojný a sústredený na svoje riadne úlohy. Boh nemá rád takýchto ľudí.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu II. Ako sa usilovať o pravdu (3)) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že som sa svojou neustálou túžbou zmeniť svoju kvalitu nechala ovládať arogantnou povahou. Mala som veľmi arogantnú povahu a nikdy som nechcela zaostávať za ostatnými. Mala som v úmysle získať si úctu a uznanie ostatných a vyčnievať z davu. Verila som, že to môjmu životu dá hodnotu, a tak som zlepšenie svojej kvality mienila použiť na dosiahnutie tohto cieľa. Keď som vyrastala, v škole som vždy patrila medzi najlepších žiakov. Ak ktosi na teste získal vyšší počet bodov ako ja, nechcela som si pripustiť porážku a bola som odhodlaná opäť získať prvenstvo nabudúce. Mama často vravievala, že som príliš súťaživá. Vďaka svojim známkam v škole som si získala pochvalu rodičov aj učiteľov a učitelia dokonca vyžadovali, aby sa odo mňa spolužiaci učili. Takémuto vyznamenaniu som sa veľmi tešila a myslela som si, že človek by mal vynikať nad konkurenciou. A teraz si svoju povinnosť plním s rovnakým úsilím a neustálou túžbou stať sa vodkyňou alebo nadriadenou. Domnievala som sa, že títo ľudia tvoria piliere cirkvi a všetci ich obdivujú a schvaľujú, a že ľudia s nízkou kvalitou môžu vykonávať len obyčajné povinnosti, pracovať v zákulisí a žiť ako naničhodníci. Preto, keď som videla, že sestry, s ktorými som predtým spolupracovala, sa stali vodkyňami cirkvi, zatiaľ čo ja som bola len obyčajnou pracovníčkou poverenou polievaním, nedokázala som to prijať. Nechcela som navždy ostať takáto priemerná. Odmietala som si to priznať, tak ako som odmietala priznať zlyhanie, a zdráhala som sa plnenia povinnosti s nohami pevne na zemi. Vždy som túžila po zlepšení mojej kvality a vedúcich či nadriadených pozíciách a navzdory jasnému odkazu Božích slov o tom, ako Božie dielo nemení ľudskú kvalitu, som to stále odmietala uznať. Vždy som chcela pokračovať vo svojom úsilí a v snahe zlepšiť svoju kvalitu skrz ťažkú prácu a platenie vysokej ceny som tomu chcela dať všetko. Vskutku som bola taká vzdorovitá a arogantná! Boh hovorí: „Kvalita, dary a talenty, ktoré ti Boh dal, sú už dostatočné. Si to ty, kto nie je spokojný a verný svojej povinnosti, nikdy nevie, kde je jeho miesto, a vždy chce chrliť vznešené myšlienky a predvádzať sa, čo v konečnom dôsledku spôsobuje neporiadok v tvojich povinnostiach.“ So svojou slabou pracovnou schopnosťou a nie práve najlepšou kvalitou som sa do vedenia nehodila, no mala som vlastné oblasti, v ktorých som bola schopná. Tak napríklad som ovládala cudzí jazyk a rada som premýšľala o Božích slovách. Keď som v duchovnom spoločenstve zdieľala svoje vedomosti o pravde, aj moje myslenie bolo pomerne jasné. Vlastne sa mi povinnosť polievať, ktorú som si plnila, perfektne hodila. Nedokázala som v nej však vytrvať a stále som si chcela zlepšiť postavenie a venovať sa nadriadeným pozíciám. Ukázalo sa, že žiadna z mojich snáh o zlepšenie nezmenila moju kvalitu. Práve naopak, môj stav sa celkom zhoršil a nedokázala som dobre vykonávať ani svoju prácu. To uvedomenie vo mne vyvolalo pocit viny a zaviazanosti.

Neskôr som sa opäť zamyslela: „Prečo vždy o nízkej kvalite premýšľam ako o zlej veci? Prečo dovolím, aby to vplývalo na plnenie mojej povinnosti?“ Čítanie Božích slov, ktoré sa týkali tejto stránky, môj stav celkom obrátilo. Všemohúci Boh hovorí: „Keďže tvoja kvalita a schopnosti sú obmedzené, účinky konania tvojich povinností sú vždy priemerné a nikdy nedosahujú úroveň alebo štandard, ktoré si idealizuješ. Podvedome si teda neustále uvedomuješ, že nie si žiadny výnimočný, nadpriemerný ani mimoriadny človek. Postupne prichádzaš k pochopeniu, že tvoja kvalita nie je taká dobrá, ako si si predstavoval, ale skôr až príliš obyčajná. Z dlhodobého hľadiska je tento proces pre teba veľmi užitočný na to, aby si spoznal samého seba – praktickým spôsobom zažívaš určité zlyhania a nezdary a po vnútornej reflexii dokážeš presnejšie zhodnotiť svoju úroveň, schopnosti a kvalitu. Čoraz viac si uvedomuješ, že nie si človek vysokej kvality a že hoci možno máš nejaké silné stránky a dary, trochu úsudku alebo občas nejaké nápady či plány, stále zaostávaš za pravdou-princípmi, si ďaleko od Boha a od požiadaviek pravdy a ešte ďalej od noriem vlastnenia pravdy-reality – nevedomky máš o sebe tieto úsudky a hodnotenia. V procese súdenia a hodnotenia seba samého sa tvoje skazené povahy a zjavenia skazenosti postupne znížia a stanú sa obmedzenejšími a kontrolovanejšími. Samozrejme, ovládanie skazených pováh nie je cieľom. Čo je cieľom? Cieľom je postupne sa naučiť hľadať pravdu v procese kontroly a správať sa slušne, nesnažiť sa stále chrliť vznešené myšlienky alebo sa predvádzať, nesnažiť sa stále súťažiť o to, aby si bol najlepší alebo najsilnejší, a nesnažiť sa stále si niečo dokazovať. Kým sa toto uvedomenie bude postupne vrývať hlboko do tvojho srdca, budeš premýšľať: ‚Musím hľadať, aké sú pravdy-princípy tohto konania a čo o tom hovorí Boh.‘ Toto uvedomenie sa postupne usadí hlboko v tvojom srdci a tvoj stupeň hľadania, rozpoznávania a prijímania Božieho slova a pravdy sa bude čoraz viac zvyšovať, čo pre teba znamená nádej na spásu. Čím viac dokážeš prijímať pravdu, tým menej sa budú zjavovať tvoje skazené povahy; ešte lepším výsledkom je, že budeš mať viac príležitostí používať Božie slovo ako normu pre praktizovanie. Nie je to postupné nastúpenie na cestu k spáse? Nie je to dobrá vec? (Áno.) No ak sú všetky tvoje schopnosti medzi ľuďmi nadpriemerné, dokonalé a výnimočné, môžeš stále hľadať pravdu pri riešení záležitostí a konaní svojich povinností? To je ťažké povedať. Pre niekoho s mimoriadnymi schopnosťami vo všetkých oblastiach je dosť ťažké pristupovať k Bohu s tichým srdcom alebo pokorným postojom, aby porozumel sebe samému, rozpoznal svoje nedostatky, spoznal svoje skazené povahy a dospel do bodu, že bude hľadať pravdu, prijímať pravdu a potom ju praktizovať, však? (Áno.)“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu II. Ako sa usilovať o pravdu (7)) „Väčšina tých, ktorých Boh spasí, nie sú tí, ktorí zastávajú vysoké pozície vo svete alebo v spoločnosti. Pretože ich kvalita a schopnosti sú priemerné alebo dokonca slabé, len s ťažkosťami hľadajú popularitu alebo úspech vo svete a často majú pocit, že život je bezútešný a nespravodlivý. To vedie k potrebe viery a nakoniec predstúpia pred Boha a vstúpia do Božieho domu. To je základná podmienka, ktorú Boh dáva ľuďom pri ich výbere. Iba s touto potrebou môže človek mať túžbu prijať Božiu spásu. Ak sú tvoje podmienky vo všetkých ohľadoch dobré a vhodné na to, aby si sa vo svete snažil, a vždy si chceš urobiť meno, potom by si nemal túžbu prijať Božiu spásu ani by si nemal príležitosť prijať Božiu spásu. Aj keď máš možno priemernú alebo dokonca slabú kvalitu, si stále oveľa požehnanejší ako neverci, pretože máš príležitosť byť spasený Bohom. To, že máš slabú kvalitu, preto nie je tvoj nedostatok ani to nie je prekážka pre odvrhnutie skazených pováh a dosiahnutie spásy. V konečnom dôsledku je to to, čo ti Boh dal. Máš toľko, koľko ti Boh dá. Ak ti Boh dá dobrú kvalitu, potom máš dobrú kvalitu. Ak ti Boh dá priemernú kvalitu, potom je tvoja kvalita priemerná. Ak ti Boh dá slabú kvalitu, potom je tvoja kvalita slabá. Keď tomu porozumieš, musíš to od Boha prijať a podriadiť sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniam. Ktorá pravda tvorí základ pre podriadenosť? Ide o to, že takéto Božie usporiadania obsahujú Božiu dobrú vôľu; Boh má starostlivé úmysly a ľudia sa nesmú sťažovať ani nesprávne chápať Božie srdce. Boh si ťa nebude vážiť viac pre tvoju dobrú kvalitu ani tebou nebude pohŕdať alebo ťa nenávidieť pre tvoju slabú kvalitu. Čo je to, čo Boh nenávidí? Boh nenávidí to, keď ľudia nemilujú alebo neprijímajú pravdu, keď ľudia rozumejú pravde, ale nevedia ju praktizovať, keď ľudia nerobia to, čo sú schopní robiť, keď ľudia nedokážu vydať maximum pre svoje povinnosti, ale vždy majú prehnané túžby, vždy chcú postavenie, súťažia o pozíciu a vždy chcú od Neho veci. Toto je to, čo Boh považuje za nechutné a odporné.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu II. Ako sa usilovať o pravdu (7)) Čítanie Božích slov ma celkom dojalo. Pochopila som, že o mojej nízkej kvalite rozhodol Boh a že v nej je Jeho dobrá vôľa; že je to dobrá vec Vlastne som vždy mala veľmi arogantnú povahu. Keďže som mala v minulosti túto povahu a nekonala povinnosť podľa princípov, do práce som prinášala straty a dopúšťala som sa priestupkov. S dobrou kvalitou aj výsledkami povinnosti by som mala aj arogantnejšiu povahu, názorom bratov a sestier by som načúvala s ešte väčšou ťažkosťou a nebola by som schopná pokoriť sa a hľadať pravdu-princípy. Konanie zla a narúšanie a vyrušovanie diela cirkvi by sa tak pre mňa stali ešte ľahšími. Práve vďaka svojej nízkej kvalite a skutočnosti, že nezvládam väčšiu pracovnú záťaž, som bola stabilnejšia a prezieravejšia vo svojej povinnosti než predtým. Keď sa môj názor občas o čosi líšil od tých ostatných, nebola som taká tvrdohlavá. Išlo o nevedomú formu sebaobrany, ktorá znižovala moju šancu konať zlo. Spomenula som si na sestru, ktorú som dávnejšie stretla. Všetci jej kvalitu chválili, čo som jej závidela, a keď si ju neskôr zvolili za vodkyňu, rozsah práce, na ktorú dohliadala, sa neustále zväčšoval. Neusilovala sa však o pravdu, nevenovala pozornosť jedeniu a pitiu Božích slov a rovnako nehľadala pravdu, aby vyriešila svoju skazenú povahu, takže napokon tvárou v tvár skúškam zradila Boha a svoju povinnosť zanechala. To mi ukázalo, že nezáleží na tom, akú má kto dobrú kvalitu či pracovnú schopnosť. Najdôležitejšie je, či vie hľadať pravdu a vyriešiť svoju skazenú povahu. To, či človek môže alebo nemôže byť spasený, nesúvisí s jeho kvalitou. Mať dobrú kvalitu nie je nevyhnutne dobrá vec, tak ako mať nízku kvalitu nie je nevyhnutne zlé. Najdôležitejšie je to, či sa daný človek dokáže podriadiť Božej zvrchovanosti aj Jeho opatreniam, mať na svoju kvalitu ten správny pohľad, usilovať sa o pravdu s oboma nohami na zemi a náležite si konať povinnosť stvorenej bytosti. To je to najrozhodujúcejšie.

Potom som si prečítala úryvok z Božích slov a našla cestu k praktizovaniu. Všemohúci Boh hovorí: „Nesnaž sa všemožne zmeniť svoju kvalitu alebo zlepšiť svoje schopnosti vo všetkých ohľadoch, ale radšej presne rozpoznaj svoju pôvodnú kvalitu a schopnosti a pristupuj k nim správne. Ak zistíš, kde máš nedostatky, rýchlo si naštuduj tie oblasti, v ktorých môžeš v krátkom čase dosiahnuť pokrok, aby si tieto nedostatky napravil. V oblastiach, kde nedokážeš dosiahnuť pokrok, sa do toho nenúť. Prispôsob svoje činy svojej vlastnej kvalite a schopnostiam. Hlavným princípom je konať svoju povinnosť podľa Božieho slova, Božích požiadaviek na ľudí a pravdy-princípov. Bez ohľadu na úroveň tvojej kvality môžeš dosiahnuť rôzne stupne konania a vykonávania svojich povinností podľa pravdy-princípov; môžeš splniť Božie normy alebo podľa nich žiť. Tieto pravdy-princípy vôbec nie sú len prázdnymi rečami; vôbec nepresahujú ľudskú prirodzenosť. Všetko sú to cesty praktizovania prispôsobené skazeným povahám, vrodeným vlastnostiam a rôznym schopnostiam a kvalite stvoreného ľudstva. Preto bez ohľadu na to, aká je tvoja kvalita, a bez ohľadu na to, v čom sú tvoje schopnosti nedostatočné alebo chybné, nie je to problém; ak skutočne rozumieš pravde a si ochotný ju praktizovať, existuje cesta vpred. Nedostatky človeka v určitých aspektoch kvality a schopností vôbec nebránia jeho praktizovaniu pravdy. Ak ti chýba úsudok alebo nejaká iná schopnosť, môžeš vyhľadávať viac duchovného spoločenstva, ako aj vedenie a rady od tých, ktorí majú porozumenie. Keď porozumieš princípom a cestám praktizovania a pochopíš ich, mal by si ich uviesť do praxe na základe svojej aktuálnej situácie a svojho duchovného postavenia. Prijímať a praktizovať – toto je to, čo by si mal robiť.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu II. Ako sa usilovať o pravdu (7)) Z Božích slov som vyrozumela, že človek by nemal robiť všetko preto, aby zmenil svoju kvalitu. Miesto toho by mal vložiť svoje srdce, energiu a myseľ do plnenia si povinnosti, a to do takej miery, akú dokáže dosiahnuť svojou danou kvalitou. Mal by usilovne študovať, oddať sa hĺbkovému výskumu odborných vedomostí, ktoré by sa mal naučiť, a naplno využiť plný potenciál svojej danej kvality. A pokiaľ ide o jeho kvalitu a pracovnú schopnosť, tie môže v rámci možností o trochu zlepšiť tiež. Nemal by však tlačiť na pílu, ak na to nestačí. Keď som to pochopila, moje srdce sa rozjasnilo.

Od tej chvíle som myslela na to, ako ho v rámci obmedzení vlastnej kvality vložiť spolu s energiou do výkonu svojej povinnosti. Uvedomila som si, že mi nejde kultivovanie nováčikov tak, aby si plnili povinnosť, a tak som sa usilovala hľadať princípy, ktoré s tým súvisia, a premýšľať o nich, rovnako, ako som tiež úprimne načúvala tomu, čo bratia a sestry rozprávali a zdieľali. Keď som niekedy narazila na problémy, ktoré som nevedela vyriešiť, nesnažila som sa im vyhýbať a už som viac nevinila Boha z toho, že mi dal nízku kvalitu, no radšej som sa k Nemu modlila, spoliehala sa na Neho a vyhľadávala bratov a sestry i naše duchovné spoločenstvá. Tento proces praktizovania mi pomohol podvedome vymýšľať plány, ako niektoré záležitosti vyriešiť. Moja kvalita je dnes rovnaká ako predtým. Nezmenila sa. Viem sa však na seba správne pozrieť a moje srdce je slobodné a nezávislé.