Keď som bola malá, mama mi často hovorila: „Pri kontakte s ostatnými musíš byť v strehu; nebuď hlúpa a nehovor hneď to, čo ti napadne. Ľahko sa tak stane, že ti ľudia ublížia a oklamú ťa.“ Keď som vtedy počula tieto slová, nemala som žiadnu osobnú skúsenosť, takže som len prikývla. Neskôr, keď som komunikovala s ľuďmi v spoločnosti, videla som, že ľudia v mojom okolí proti sebe pre svoje záujmy intrigujú a škodia si navzájom. Ak niekto vyriekol nesprávne slová, ostatní ho za to vinili. Pomyslela som si: „Je ťažké pochopiť ľudské srdce; v budúcnosti musím byť pri kontakte s ľuďmi v strehu. Pokiaľ nemám v úmysle nikomu ublížiť, bude to v poriadku, ale musím sa mať pred nimi na pozore, inak ma využijú.“ Takže bez ohľadu na to, či som komunikovala s priateľmi alebo so susedmi, vždy som sa mala na pozore. Neodvážila som sa povedať svoj názor zo strachu, že ak poviem niečo nesprávne, niekoho urazím a privodím si problémy. Dlhé roky som žila mimo domova, pracovala som a nemala som takmer žiadnych blízkych priateľov. Keď som začala veriť v Boha, dostala som sa do kontaktu s bratmi a sestrami a videla som, že keď sa schádzali a hovorili v duchovnom spoločenstve o svojich skúsenostiach a porozumení, dokázali sa úplne zdôveriť a vyjadriť svoje najvnútornejšie myšlienky. Nič neskrývali ani nezatajovali a boli nesmierne slobodní a voľní. Pomaly som sa naučila otvoriť svoje srdce a hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve bez akýchkoľvek obáv. Cítila som, že veriť v Boha je naozaj skvelé. No pri záležitostiach týkajúcich sa mojich vlastných záujmov som si nemohla pomôcť – žila som podľa pravidla pre svetské záležitosti, ktoré znie „človek by nikdy nemal ubližovať iným, ale vždy by sa mal mať na pozore, aby iní neublížili jemu“.

To bolo v marci roku 2023. Keďže výsledky našich cirkevných písomných prác boli slabé, vodkyňa poslala viacero listov, v ktorých sa pýtala na príčinu tohto stavu a na to, ako by sme to chceli v budúcnosti zmeniť. Sestra Xinjing, s ktorou som spolupracovala, bola proti tomu a povedala vodkyni skupiny Lin Xiao a mne: „Každý deň máme toľko práce, že nemáme žiadny voľný čas, a vodkyňa na nás tak pozorne dohliada a kontroluje našu prácu. Konať túto povinnosť je príliš stresujúce!“ Vtedy som si len pomyslela, že to povedala preto, lebo jej stav bol zlý, a že všetci sme boli občas negatívni a zjavovali sme skazenosť. Okrem toho som mala tie isté stavy ako ona, len som o nich nehovorila. Preto som tým veciam, ktoré Xinjing povedala, nevenovala príliš veľkú pozornosť. Vodkyňa skupiny so Xinjing hovorila v duchovnom spoločenstve a rozoberala dôvod, prečo tak odmieta dohľad vodkyne. Povedala, že hlavnou príčinou je to, že si vo svojej povinnosti užíva telesné pôžitky a nechce trpieť a platiť cenu a tiež v duchovnom spoločenstve hovorila o význame dohľadu vodcov nad prácou. Počas duchovného spoločenstva vodkyne skupiny Xinjing uznala, že je dosť lenivá a že ak by ju vodkyňa nekontrolovala a nedohliadala na ňu, k svojej povinnosti by pristupovala ľahostajne a určite by prácu zdržiavala. Avšak neskôr počas stretnutí a štúdia sa Xinjing ohľadom dohľadu vodkyne nad prácou stále vyjadrovala nesúhlasne. Vtedy som si pomyslela: „Možno hovorí tieto veci len preto, lebo jej práca v poslednom čase neprináša výsledky, čo vplýva na jej stav. Vďaka stretnutiam a rozhovorom v duchovnom spoločenstve môže neskôr zmeniť svoje smerovanie.“ Takže som to nebrala vážne.

V jeden májový deň prišla vodkyňa, aby sa s nami stretla. Povedala, že niekto nahlásil, že Xinjing s obľubou prejavuje negativitu a vôbec nesúhlasí s dohľadom vodcov nad prácou. Vodkyňa tiež počas rozhovoru v duchovnom spoločenstve použila Božie slová, aby rozobrala prirodzenosť a dôsledky slov a činov Xinjing. Keď som o tom zrazu počula, dosť ma to ohromilo. Predpokladala som, že ju nahlásila vodkyňa skupiny Lin Xiao, keďže len my dve sme vedeli o tom, čo Xinjing povedala. Ja som to nebola, takže to musela byť Lin Xiao, kto ju nahlásil. Keď som o tom premýšľala, hlavou mi prebehla myšlienka: „Po tejto udalosti si musím dávať väčší pozor na to, čo poviem. Vyslovenie jedného nesprávneho slova by mohlo ľahko viesť ku katastrofe.“ Aj keď mi to napadlo, nevenovala som tomu veľkú pozornosť a nechala som to tak. O vyše desať dní neskôr vodkyňa videla, že postoj Xinjing k jej povinnosti sa nezmenil, a prepustila ju. Keď som tú správu počula, prekvapilo ma to a pomyslela som si: „Urobila len to, že počas stretnutí otvorene pomenovala svoj stav. Následne povedali, že vraj prejavovala negativitu a prepustili ju. Na budúcich stretnutiach musím byť pri rozprávaní opatrnejšia. Nechcem povedať niečo nesprávne a byť prepustená.“ Neskôr mi Lin Xiao povedala, že to bola ona, kto nahlásil Xinjingin problém. Vrelo to vo mne a pomyslela som si: „Toto je naozaj prípad, keď môžeš poznať tvár človeka, ale nie jeho srdce. Navonok vyzerá celkom milo, ale nahlásila problémy človeka za jeho chrbtom. V budúcnosti sa pri nej musím mať na pozore, nemôžem byť taká hlúpa a povedať, čo mi napadne.“ Neskôr sa Lin Xiao spýtala na dôvod, prečo sú výsledky mojej práce v poslednom čase slabé a aký je môj plán na kultiváciu ľudí. Vedela som, že som túto prácu nevykonávala dobre. Obávala som sa však, že ak to poviem, za mojím chrbtom ma nahlási a potom by ma vodkyňa prepustila; bola by som potupená! Ako sa hovorí, „človek by sa mal mať vždy na pozore pred tým, aby mu ostatní neublížili“ a „ten, kto veľa rozpráva, sa veľa mýli“. Mala by som povedať len pár jednoduchých slov o pracovnej situácii a do zvyšných vecí sa nepúšťať. Keď tak nad tým premýšľam, pristupovala som k otázke Lin Xiao chladne, cítila sa mnou obmedzená a neodvážila sa opýtať na moju prácu. Aj mňa to trápilo, chcela som sa jej zdôveriť a porozprávať jej o svojom stave. Spomenula som si však, ako nedávno, keď Xinjing prehovorila o svojom stave a všetko vyrozprávala, Lin Xiao ju bez slova nahlásila vodkyni a v dôsledku toho Xinjing prepustili. Keby som Lin Xiao povedala, že môj stav je zlý, a zmienila sa aj o bariére, ktorá medzi nami existuje, a ona by ma potom nahlásila vodkyni a prepustili by ma, čo by som robila? Nie, to som nemohla urobiť! Nemohla som jej povedať o svojom pravom stave. Musela som hovoriť opatrnejšie, nemohla som to všetko len tak vyklopiť. V tom čase to bolo medzi nami dosť nepríjemné, akoby sme boli dve cudzinky. Cítila sa mnou obmedzená a neodvážila sa skontrolovať moju prácu.

Jedného dňa sa vodkyňa prišla informovať o pracovnej situácii a spýtala sa ma na môj vtedajší stav. Pomyslela som si: „Po tom, čo Xinjing prepustili, som zrazu musela prevziať všetky činnosti písania a teraz sa cítim veľmi vystresovaná. Takisto som nevyriešila bariéru medzi mnou a Lin Xiao. Všetky tieto veci ma tak obmedzujú, až mám pocit, že nemôžem dýchať.“ Naozaj som sa chcela vodkyni zdôveriť a prediskutovať to. Dlho som to zvažovala a premýšľala som takto: „Je to vodkyňa. Ak jej o tom všetkom poviem a spozná môj pravý stav, nepovie, že sa neusilujem o pravdu a nepoučím sa, keď sa mi niečo prihodí, a neprepustí ma potom?“ Preto som vodkyni o svojom stave nepovedala. Keďže som sa mala pred ostatnými na pozore, neodvážila som sa hovoriť úprimne a bola som vo svojej povinnosti vystresovaná. Chcela som uniknúť z tohto prostredia a nechcela som konať túto povinnosť. Tvárou v tvár pracovným ťažkostiam a prekážkam medzi mnou a ostatnými som sa trápila, trýznila a žila som v depresívnej nálade.

Jedného dňa som si prečítala úryvok Božích slov a konečne som do istej miery pochopila svoj stav. Všemohúci Boh hovorí: „‚Človek by nikdy nemal mať v úmysle ubližovať iným, ale vždy by sa mal mať na pozore pred tým, aby mu iní neublížili‘, a ‚Pri kreslení tigra znázorníš jeho kožu, ale nie jeho kosti; pri poznávaní človeka môžeš poznať jeho tvár, ale nie jeho srdce‘. To sú najzákladnejšie princípy vyrovnávania sa so svetom, ktoré ti vštepujú rodičia, ako aj najzákladnejšie kritériá, ako nazerať na ľudí a mať sa pred nimi na pozore. Hlavným cieľom rodičov je chrániť ťa a pomáhať ti chrániť seba samého. Z iného uhla pohľadu však tieto slová, myšlienky a názory môžu v tebe ešte viac vyvolať pocit, že svet je nebezpečný a ľudia sú nedôveryhodní, čo vedie k úplnému nedostatku pozitívnych pocitov voči iným. Ako však môžeš v skutočnosti rozlišovať ľudí a nazerať na iných? S ktorými ľuďmi dokážeš vychádzať a aký by mal byť správny vzťah medzi ľuďmi? Ako by mal človek s inými ľuďmi komunikovať na základe princípov a ako s nimi môže komunikovať spravodlivo a harmonicky? Rodičia o týchto záležitostiach nič nevedia. Vedia len používať ľsti, úklady a rôzne pravidlá hry a stratégie vyrovnávania sa so svetom, aby sa mali pred ľuďmi na pozore, využívali a ovládali iných, aby sa chránili pred tým, že im iní ublížia, bez ohľadu na to, ako veľmi ublížia oni im. Keď rodičia učia svoje deti týmto myšlienkam a názorom, to, čo im vštepujú, sú len určité stratégie vyrovnávania sa so svetom. Nie sú ničím iným ako stratégiami. Čo tieto stratégie zahŕňajú? Najrôznejšie ľsti, pravidlá hry, ako sa zapáčiť iným, ako chrániť vlastné záujmy a ako maximalizovať osobný zisk. Sú tieto princípy pravdou? (Nie, nie sú.) Sú správnou cestou, ktorú majú ľudia nasledovať? (Nie.) Žiadny z nich nie je správnou cestou. Aká je teda podstata týchto myšlienok, ktoré ti rodičia vštepujú? Nie sú v súlade s pravdou, nie sú správnou cestou a nie sú to pozitívne veci. Čím teda sú? (Sú výlučne filozofiou satana, ktorá nás kazí.) Pri pohľade na výsledky vidíme, že kazia ľudí. Čo je teda podstatou týchto myšlienok? Napríklad: ‚Človek by nikdy nemal mať v úmysle ubližovať iným, ale vždy by sa mal mať na pozore pred tým, aby mu iní neublížili.‘ Je to správny princíp pre kontakt s inými? (Nie, sú to úplne negatívne veci, ktoré pochádzajú od satana.) Sú to negatívne veci, ktoré pochádzajú od satana – aká je teda ich podstata a prirodzenosť? Nie sú to ľsti? Nie sú to stratégie? Nie sú to taktiky na získanie iných? (Áno.) Nie sú to princípy praktizovania na vstup do pravdy ani pozitívne princípy a pokyny, ktorými Boh učí ľudí, ako sa majú správať; sú to stratégie vyrovnávania sa so svetom, sú to ľsti.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Ako sa usilovať o pravdu (14)) Keď som uvažovala o stave, ktorý odhalil Boh, konečne som pochopila, že som vždy žila podľa satanských pravidiel toho, že „človek by nikdy nemal ubližovať iným, ale vždy by sa mal mať na pozore, aby iní neublížili jemu“ a „pri kreslení tigra znázorňuješ jeho kožu, ale nie jeho kosti; pri poznávaní človeka môžeš poznať jeho tvár, ale nie jeho srdce“. Myslela som si, že ak nechcem, aby mi niekto ublížil alebo ma oklamal, musím byť voči každému opatrná a ostražitá. Preto bez ohľadu na to, s kým som bola v kontakte, bola som mimoriadne opatrná, ako hovorím a konám. Zvyčajne som ľuďom nehovorila svoje skutočné myšlienky a väčšinou som len mlčala. Takto som nemusela znášať prehry ani som ľudí neurážala. Najmä teraz, keď Lin Xiao nahlásila Xinjingin problém a Xinjing neprejavila ľútosť a potom ju prepustili, som žila v stave ostražitosti. Neodvážila som sa zdôveriť ostatným so svojím pravým stavom zo strachu, že ma jedného dňa tiež prepustia. Keď som sa rozprávala s vodcami cirkvi a skupiny, bola som nesmierne opatrná a neodvážila som sa otvoriť svoje srdce. Väčšinou som len povedala pár jednoduchých fráz, aby som to mala za sebou. Bola som pevne zviazaná satanovými jedmi. Dokonca som bola plná pochybností, keď som chodila za ľuďmi a vyhľadávala duchovné spoločenstvo. Chýbala mi odvaha zdôveriť a obnažiť sa. Žila som v bolesti a trápení. Zdá sa, že tieto satanské pravidlá môžu chrániť záujmy ľudí, ale učia ich, aby sa mali na pozore a aby pri kontakte s niekým nehovorili svoje názory, a že by sa mali v blízkosti iných vždy držať v úzadí. Takto pri vzájomnom kontakte dvoch ľudí je jeden vždy na pozore, zatiaľ čo druhý si vytvára domnienky, a ani jeden z nich tomu druhému nedôveruje. Sú voči sebe vypočítaví a nepriateľskí, správajú sa pokrytecky. Ľudia sa tak stávajú čoraz nečestnejšími a majú čoraz menej ľudskej prirodzenosti. Až vtedy som jasne pochopila, že zásada „človek by nikdy nemal ubližovať iným, ale vždy by sa mal mať na pozore, aby iní neublížili jemu“ vôbec nie je princípom, ktorým by sa malo riadiť správanie človeka. To len satan ubližuje ľuďom a zahráva sa s nimi svojimi ľstivými úkladmi a ešte väčšmi je to prostriedok, ktorý satan používa na to, aby ľudí skazil. Život podľa takéhoto výroku môže spôsobiť len to, že ľudia stratia svoju normálnu ľudskú prirodzenosť.

Neskôr som pokračovala v čítaní Božích slov. Všemohúci Boh hovorí: „Rodinné formovanie pravdepodobne zahŕňa oveľa viac pravidiel hry pre správanie sa a vyrovnávanie sa so svetom. Rodičia napríklad často hovoria: ‚Človek by nikdy nemal mať v úmysle ubližovať iným, ale vždy by sa mal mať na pozore pred tým, aby mu iní neublížili; si príliš hlúpy a dôverčivý.‘ … Myšlienky, ktoré ti vštepujú, sa stávajú princípmi a základmi toho, ako sa vyrovnávaš so svetom. Pri kontakte so spolužiakmi, kolegami, pracovnými partnermi, nadriadenými a všetkými typmi ľudí v spoločnosti, s ľuďmi zo všetkých spoločenských vrstiev, sa tieto ochranné myšlienky, ktoré ti vštepili rodičia, mimovoľne stávajú tvojím najzákladnejším talizmanom a princípom, vždy keď riešiš záležitosti týkajúce sa medziľudských vzťahov. O aký princíp ide? O tento: neublížim ti, ale musím sa mať pred tebou stále na pozore, aby si ma neoklamal či nepodviedol, aby som sa nedostal do problémov alebo súdnych sporov, aby som zabránil prepadnutiu môjho rodinného majetku, aby moja rodina neprišla o život a aby som neskončil vo väzení. Ak žiješ pod nadvládou takýchto myšlienok a názorov, ak žiješ v sociálnej skupine s takýmto prístupom k svetu, môžeš byť len deprimovanejší, vyčerpanejší, unavenejší na duchu aj na tele. Následne sa staneš odolnejším a budeš mať väčší odpor voči tomuto svetu a ľudskej prirodzenosti, budeš nimi viac pohŕdať. Kým pohŕdaš inými, začneš menej myslieť na seba, máš pocit, že nežiješ spôsobom, ktorý by pripomínal človeka, ale vedieš skôr unavený a depresívny život. Aby si sa vyhol ubližovaniu zo strany iných, musíš sa mať neustále na pozore, robiť a hovoriť veci proti svojej vôli. V snahe chrániť svoje záujmy a osobnú bezpečnosť nosíš v každom aspekte svojho života falošnú masku a strojíš sa, pričom sa nikdy neodvážiš vysloviť slovko pravdy. Tvoje vnútorné ja nemôže v tejto situácii, v týchto podmienkach prežitia, nájsť uvoľnenie ani slobodu. Často potrebuješ niekoho, kto ti neublíži a nikdy neohrozí tvoje záujmy, niekoho, s kým sa môžeš podeliť o svoje najvnútornejšie myšlienky a ventilovať svoje frustrácie bez toho, aby si niesol akúkoľvek zodpovednosť za svoje slová, aby si si privodil posmech, rýpanie, výsmech alebo akékoľvek následky. V situácii, keď je tvojím princípom vyrovnávania sa so svetom myšlienka a názor ‚človek by nikdy nemal mať v úmysle ubližovať iným, ale vždy by sa mal mať na pozore pred tým, aby mu iní neublížili‘, je tvoje vnútro plné strachu a neistoty. Prirodzene sa cítiš deprimovaný, nedokážeš sa uvoľniť a potrebuješ niekoho, kto by ťa utešil, niekoho, komu by si sa mohol zveriť. Preto, súdiac podľa týchto aspektov, hoci princíp vyrovnávania sa so svetom ‚človek by nikdy nemal mať v úmysle ubližovať iným, ale vždy by sa mal mať na pozore pred tým, aby mu iní neublížili‘, ktorý ťa naučili rodičia, ťa môže úspešne chrániť, je to dvojsečná zbraň. Hoci do istej miery chráni tvoje fyzické záujmy a osobnú bezpečnosť, zároveň spôsobuje, že sa cítiš deprimovaný a nešťastný a nedokážeš sa uvoľniť, a dokonca si ešte viac rozčarovaný z tohto sveta a ľudskej prirodzenosti. Zároveň sa hlboko vo svojom vnútri začínaš cítiť otrávený z toho, že si sa narodil v takej zlej dobe, medzi takou zlou skupinou ľudí. Nedokážeš pochopiť, prečo musia ľudia žiť, prečo je život taký vyčerpávajúci, prečo musia nosiť masku a strojiť sa všade, kam sa pohnú, alebo prečo sa musíš mať stále na pozore pred ostatnými, aby si ochránil vlastné záujmy. Chcel by si hovoriť pravdu, ale pre následky nemôžeš. Chceš byť skutočným človekom, hovoriť a správať sa otvorene a vyhýbať sa tomu, aby si bol podlým človekom alebo aby si v skrytosti konal odporné a hanebné skutky a žil výlučne v temnote, ale nemôžeš urobiť nič z toho.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Ako sa usilovať o pravdu (14)) Božie slová sa dotkli hlbín môjho srdca. Keď si spomeniem na posledných dvadsať rokov, vždy som žila podľa satanských jedov, ako napríklad „človek by nikdy nemal ubližovať iným, ale vždy by sa mal mať na pozore, aby iní neublížili jemu“ a „ten, kto veľa rozpráva, sa veľa mýli“. Stala som sa ľstivou a nečestnou, pred každým som sa mala na pozore a nikdy som s ľuďmi nehovorila úprimne. Preto som nemala žiadnych blízkych priateľov, keď som dlhé roky pracovala mimo domova, a bola som nesmierne osamelá. Po uverení v Boha som stále žila podľa týchto satanských jedov. Keď Lin Xiao nahlásila Xinjingin problém, v skutočnosti len nahlásila skutočnosť a bolo to preto, aby ochránila prácu cirkvi. Bolo to v súlade s Božím úmyslom. Ja som to však vnímala ako podanie sťažnosti poza niečí chrbát a obávala som sa, že v budúcnosti podá sťažnosť vodkyni na mňa, v dôsledku čoho prídem o prácu. Preto som sa pred ňou mala na pozore. Potom, hoci ma hrýzlo svedomie, som sa neodvážila zdôveriť z hlbokého strachu, že ak poviem nesprávne slovo alebo prehovorím o svojom pravom stave, prinieslo by mi to problémy, a tak som žila v bolesti a trápení. Uvažovala som nad tým, že učenie mojich rodičov a vplyv spoločnosti od útleho veku viedli k tomu, že som žila život plný utrpenia a vyčerpania. Tieto satanské jedy spôsobili, že som sa stala ľstivou a nečestnou a nemohla som normálne komunikovať s ľuďmi. Keby som tento problém vyriešila skôr, neublížila by som cirkvi ani by som neobmedzila Lin Xiao. Keď som si to uvedomila, cítila som veľké výčitky svedomia. Rozhodla som sa, že budem harmonicky spolupracovať s bratmi a sestrami v rámci svojej povinnosti aj naďalej a budem čistým a otvoreným človekom.

Neskôr som si prečítala ďalšie Božie slová: „Niektorí ľudia neveria, že Boží dom môže zaobchádzať s ľuďmi spravodlivo. Neveria, že Boh vládne vo svojom dome a že tam vládne pravda. Veria, že bez ohľadu na to, akú povinnosť človek vykonáva, ak sa v nej vyskytne problém, Boží dom sa s týmto človekom okamžite vysporiada, zbaví ho práva vykonávať túto povinnosť, pošle ho preč alebo ho dokonca vyčistí z cirkvi. Naozaj fungujú veci takto? Určite nie. Boží dom zaobchádza s každým človekom podľa pravdy-princípov. Boh je spravodlivý vo svojom zaobchádzaní s každým človekom. Nepozerá sa len na to, ako sa človek správa v jednom konkrétnom prípade; pozerá sa na prirodzenosť-podstatu človeka, na jeho úmysly, na jeho postoj a najmä na to, či je človek schopný sebareflexie, keď urobí chybu, či má výčitky svedomia a či dokáže preniknúť do podstaty problému na základe Jeho slov, porozumieť pravde, nenávidieť seba samého a skutočne činiť pokánie. … Povedzte Mi, ak človek urobil chybu, ale je schopný pravého porozumenia a je ochotný činiť pokánie, nedal by mu Boží dom šancu? Ako sa Boží šesťtisícročný plán riadenia chýli ku koncu, je toľko povinností, ktoré treba vykonať. No ak nemáš svedomie ani rozum a nevenuješ sa svojej riadnej práci, ak si získal príležitosť vykonávať povinnosť, ale nevieš si ju vážiť, ani v najmenšom sa neusiluješ o pravdu a nechávaš si ujsť najlepší čas, potom budeš odhalený. Ak si neustále povrchný pri vykonávaní svojej povinnosti a vôbec sa nepodriaďuješ, keď čelíš orezávaniu, bude ťa Boží dom stále používať na plnenie povinnosti? V Božom dome vládne pravda, nie satan. Boh má posledné slovo vo všetkom. Je to On, kto koná dielo spásy človeka, je to On, kto má nad všetkým zvrchovanosť. Netreba, aby si analyzoval, čo je správne a čo nesprávne, musíš len počúvať a podriadiť sa. Keď čelíš orezávaniu, musíš prijať pravdu a byť schopný napraviť svoje chyby. Ak tak urobíš, Boží dom ťa nezbaví práva vykonávať povinnosť. Ak sa vždy bojíš, že budeš vyradený, vždy sa vyhováraš, vždy sa ospravedlňuješ, je to problém. Ak dáš ostatným najavo, že ani v najmenšom neprijímaš pravdu a že si neprístupný rozumu, máš problém. Cirkev sa s tebou bude musieť vysporiadať. Ak vôbec neprijímaš pravdu pri vykonávaní svojej povinnosti a vždy sa bojíš, že budeš odhalený a vyradený, potom je tento tvoj strach poškvrnený ľudským úmyslom a skazenou satanskou povahou a podozrievavosťou, ostražitosťou a nepochopením. Ani jeden z týchto postojov by človek nemal mať.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Z Božích slov som pochopila, že prepustenia som sa bála preto, lebo som nepoznala Božiu spravodlivú povahu ani som nerozumela princípom Božieho domu pri prepúšťaní ľudí. V skutočnosti, keď Boží dom prepustí a vyradí človeka, nedeje sa to náhodne na základe jeho dočasného správania alebo chyby, ktorej sa dopustil. Naopak, tomuto človeku sa poskytne príležitosť na to, aby sa v čo najväčšej miere kajal, a bude prepustený až vtedy, ak nikdy nezmení svoje smerovanie a bude škodiť dielu. Medzitým sú tu aj iní, ktorí zjavia nejakú skazenosť, ale vďaka duchovnému spoločenstvu a pomoci bratov a sestier sú schopní kajať sa pred Bohom a zvrátiť svoje odchýlky. Takíto ľudia nebudú prepustení a vyradení. Xinjing si užívala telesné pôžitky a nemala vo svojej povinnosti pocit bremena. Stavala sa proti vodkyni, ktorá dohliadala na prácu a kontrolovala ju, a na stretnutiach dokonca šírila negativitu. Lin Xiao ju viackrát upozornila na jej problém a pomohla jej, ale Xinjing neprejavila žiadne kajúcne správanie. Až potom Lin Xiao nahlásila Xinjingin problém. Prepustenie Xinjing bolo v súlade s princípmi a bolo Božou spravodlivosťou. Ja som ju však nerozpoznala, ani som nepoznala Božiu spravodlivú povahu, a žila som v stave ostražitosti a neporozumenia. Myslela som si, že aj ja mám stav, ktorý odporuje dohľadu vodkyne, a tak som sa obávala, že ak budem hovoriť o svojom skutočnom stave, prepustia ma. Preto som sa bála, že Lin Xiao a vodkyňa sa dozvedia o mojom stave. V skutočnosti sa v Božích slovách mnohokrát uvádza, že Boh spasí skazené ľudstvo. Je normálne, že ľudia zjavujú skazenosť a majú odchýlky vo svojej práci. Dôležité je, či sa dokážu zamyslieť a kajať pred Bohom. Je to presne tak, ako povedal Boh: „Božie milosrdenstvo a tolerancia nie sú výnimočné – pravé ľudské pokánie výnimočné je.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II) Okrem toho Lin Xiao s Xinjing opakovane hovorila v duchovnom spoločenstve a pomáhala jej po objavení jej problému. Xinjing stále nezmenila svoj postoj, preto ju bolo treba podľa princípov okamžite nahlásiť. Bola to povinnosť, ktorú si mal plniť každý príslušník Božieho vyvoleného národa, a to v záujme ochrany diela cirkvi. Dokonca som sa však sťažovala, že Lin Xiao bez slova nahlásila vodkyni Xinjingin problém, a mala som sa pred ňou na pozore a nerozumela som jej. Až vtedy som pochopila, že nielen moja povaha bola nečestná, ale aj moje porozumenie bolo dosť skreslené.

Keď Xinjing prepustili, mala som ďalší mylný názor. Verila som, že ak by som počas stretnutia prezradila svoj pravý stav, považovalo by sa to za ventilovanie negativity, a tak som sa neodvážila povedať, čo si myslím. Potom som si prečítala úryvok Božích slov, ktoré boli citované v článku o skúsenostnom svedectve a nakoniec som pochopila, že tento názor nie je v súlade s pravdou. Všemohúci Boh hovorí: „V podstate ide o rôzne stavy a prejavy ľudí, ktorí šíria negatívnosť. Keď sa nenaplní ich túžba usilovať sa o postavenie, slávu a zisk, keď Boh robí veci, ktoré sú v rozpore s ich predstavami a domnienkami, veci, ktoré sa týkajú ich záujmov, dostávajú sa do pasce emócií odporu a nespokojnosti. A keď majú tieto emócie, ich myseľ začne vymýšľať výhovorky, zámienky, ospravedlnenia, obhajoby a iné myšlienky týkajúce sa sťažností. Vtedy nechvália Boha ani sa Mu nepodriaďujú, a už vôbec nehľadajú pravdu, aby poznali samých seba; namiesto toho bojujú proti Bohu pomocou svojich predstáv, domnienok, nápadov a názorov alebo impulzívnosti. A ako sa bránia? Šíria svoje emócie odporu a nespokojnosti a využívajú ich na to, aby dali Bohu najavo svoje myšlienky a názory, snažia sa prinútiť Ho, aby konal podľa ich želaní a požiadaviek, aby uspokojil ich túžby; až potom sa ich emócie upokoja. Boh vyjadruje mnohé pravdy najmä preto, aby ľudí súdil a napomínal, aby očistil ich skazené povahy, aby ich ochránil pred vplyvom satana, a ktovie, koľkým ľuďom tieto pravdy zničili ich sny o požehnaní a zmarili ich fantáziu o vyzdvihnutí do neba, v čo dúfali dňom i nocou. Chcú urobiť všetko, čo je v ich silách, aby veci zvrátili – sú však bezmocní, skrze negatívnosť a roztrpčenie môžu byť len uvrhnutí do pohromy. Cítia odpor voči všetkému, čo Boh zariadil, pretože to, čo Boh robí, je v rozpore s ich predstavami, záujmami a myslením. Najmä keď cirkev koná dielo odstránenia a vyraďuje mnohých ľudí, títo ľudia si myslia, že Boh ich nespasí, že ich zavrhol, že sa s nimi zaobchádza nespravodlivo, a tak sa chcú zjednotiť v opozícii, snažia sa poprieť, že Boh je pravda, poprieť Božiu identitu a podstatu a spravodlivú Božiu povahu. Samozrejme, snažia sa poprieť aj skutočnosť Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami. A akým spôsobom to všetko popierajú? Prostredníctvom odolávania a opozície. Z toho vyplýva: ‚To, čo Boh robí, je v rozpore s mojimi predstavami, a preto sa nepodriaďujem a neverím, že Ty si pravda. Budem proti Tebe hlasno namietať a budem tieto veci šíriť v cirkvi a medzi ľuďmi! Budem hovoriť, čo chcem, a je mi jedno, aké to bude mať následky. Mám slobodu slova, nemôžeš ma umlčať, poviem, čo chcem. Čo s tým urobíš?‘ Keď títo ľudia trvajú na šírení svojich nesprávnych myšlienok a názorov, hovoria o svojom vlastnom porozumení? Hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde? Rozhodne nie. Šíria negatívnosť, kacírske myšlienky a bludy. Nesnažia sa spoznať ani odhaliť svoju vlastnú skazenosť, neodhaľujú veci, ktoré urobili a sú v rozpore s pravdou, ani chyby, ktorých sa dopustili. Namiesto toho robia všetko pre to, aby svoje chyby odôvodňovali a obhajovali, aby dokázali, že majú pravdu, a zároveň tiež vynášajú absurdné súdy a šíria protichodné a skreslené názory, ako aj prekrútené a nesprávne učenia a kacírske myšlienky. Na Boží vyvolený národ v cirkvi to pôsobí zavádzajúco a narúšajúco; niektorých ľudí to dokonca môže uvrhnúť do stavu negatívnosti a zmätku – to všetko sú nepriaznivé účinky a narušenia, ktoré spôsobujú ľudia šíriaci negatívnosť.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (17)) Z Božích slov som pochopila, že ľudia, ktorí ventilujú negativitu, keď sa stane niečo, čo sa im nepáči alebo čo sa týka ich povesti, postavenia alebo telesných záujmov, nehľadajú pravdu ani sa nesnažia uvažovať o Božom úmysle, ale skôr sa naladia na neposlušnosť, nespokojnosť a odpor, šíria svoje predstavy a domnienky alebo mylné názory. Práve to znamená ventilovanie negativity. Keď sa niekto, kto skutočne verí v Boha, stretne s niečím, čo sa mu nepáči, aj keď zjaví skazenosť a má predstavy a nedorozumenia, má bohabojné srdce a dokáže hľadať pravdu a nehovorí nedbanlivo o veciach, ktorým nerozumie. Ak sa zdôverí so svojím stavom bratom a sestrám, jeho cieľom je hľadať pravdu, vyriešiť svoju skazenosť a dosiahnuť skutočné pokánie a zmenu. Zdá sa, že zatiaľ ľudia, ktorí vyžarujú negativitu a šíria predstavy, sa zdôverujú o svojom stave navonok, ale nerobia to preto, aby hľadali pravdu a riešili svoje problémy. Namiesto toho používajú zdôverenie sa o svojom stave ako spôsob, ako dať priechod svojej neposlušnosti a nespokojnosti. V prípade ľudí, ktorí nechápu, ako sa veci v skutočnosti majú, alebo nerozumejú pravde, je ľahké nechať sa nimi zavádzať, postaviť sa na ich stranu a vytvoriť si predstavy a nedorozumenia o Bohu alebo o diele Božieho domu. Xinjing videla, že vodkyňa pozorne kontroluje prácu, čo znamenalo, že jej telo musí trpieť a zaplatiť cenu, a tak začala prejavovať neochotu, opakovane šírila predstavy a počas stretnutí dávala priechod svojej nespokojnej nálade. Lin Xiao s ňou mnohokrát hovorila v duchovnom spoločenstve a pomáhala jej, ale ona nikdy nezmenila svoj postoj. Keď sa zdôverila o svojom stave, nebolo to preto, aby hľadala pravdu alebo riešila svoje problémy. Dávala len priechod svojej nespokojnosti s vodcami a pracovníkmi. Súdiac podľa tohto správania, Xinjing dávala priechod negativite. Medzitým som sa mylne domnievala, že hovoriť o svojom skazenom stave počas stretnutí znamená, že ventilujem svoju negativitu, a tak som sa neodvážila povedať, čo si myslím. Moje porozumenie bolo skutočne také skreslené. Keď som si to uvedomila, modlila som sa kajúcne k Bohu: „Bože, toľko rokov v Teba verím, ale keď sa mi niečo prihodilo, nehľadala som pravdu. Žijem skôr v stave klamstva, podozrievania a ostražitosti voči ostatným. Bože, prosím, veď ma, aby som našla správnu cestu k praktizovaniu a vymanila sa z týchto nesprávnych názorov.“

Neskôr, keď som hľadala spôsob, ako by som mohla vyriešiť svoj problém, som si prečítala tento úryvok Božích slov. „Tvoja rodina ti často hovorí: ‚Človek by nikdy nemal mať v úmysle ubližovať iným, ale vždy by sa mal mať na pozore pred tým, aby mu iní neublížili.‘ V skutočnosti je prax vzdania sa tejto myšlienky jednoduchá: jednoducho konaj podľa princípov, ktoré ľuďom hovorí Boh. ‚Princípy, ktoré hovorí ľuďom Boh‘ – táto fráza je pomerne obsiahla. Ako sa konkrétne praktizuje? Nemusíš rozoberať, či máš v úmysle ublížiť iným, ani sa nemusíš mať pred inými na pozore. Čo by si mal teda robiť? V jednom ohľade by si mal byť schopný správne udržiavať harmonické vzťahy s inými; v druhom ohľade by si mal pri jednaní s rôznymi ľuďmi používať Božie slová ako základ a pravdu ako kritérium na to, aby si rozlíšil, aký je to človek, a potom s ním zaobchádzať na základe zodpovedajúcich princípov. Je to také jednoduché. Ak sú to bratia a sestry, tak sa k nim aj tak správaj; ak sa o niečo úprimne usilujú, obetujú sa a vydávajú, správaj sa k nim ako k bratom a sestrám, ktorí úprimne vykonávajú svoju povinnosť. Ak sú to pochybovači, ktorí nie sú ochotní vykonávať svoju povinnosť a len si chcú žiť svoj život, nemal by si s nimi zaobchádzať ako s bratmi a sestrami, ale ako s nevercami. Keď sa pozeráš na ľudí, mal by si sa pozerať na to, čo sú to za ľudia, na ich povahu, ľudskú prirodzenosť a na ich postoj k Bohu a pravde. Ak dokážu prijať pravdu a sú ochotní ju praktizovať, správaj sa k nim ako k skutočným bratom a sestrám, ako k rodine. Ak je ich ľudská prirodzenosť zlá a pravdu ochotne praktizujú len prázdnymi rečami, pričom majú schopnosť diskutovať o učení, ale pravdu nikdy nepraktizujú, zaobchádzaj s nimi ako s obyčajnými robotníkmi, nie ako s rodinou. Čo ti tieto princípy hovoria? Hovoria ti o princípe, podľa ktorého treba zaobchádzať s rôznymi typmi ľudí – je to princíp, o ktorom sme často diskutovali, teda, že s ľuďmi treba zaobchádzať s múdrosťou. Múdrosť je všeobecný pojem, ale konkrétne to znamená, že existujú odlišné metódy a princípy, ako zaobchádzať s rôznymi typmi ľudí – všetky sa zakladajú na pravde, nie na osobných pocitoch, osobných preferenciách, osobných názoroch, na výhodách a nevýhodách, ktoré pre teba predstavujú, alebo na ich veku, ale výlučne na Božích slovách. Preto pri jednaní s ľuďmi nemusíš skúmať, či máš v úmysle ublížiť iným alebo sa máš pred nimi na pozore. Ak budeš s ľuďmi zaobchádzať podľa princípov a metód, ktoré ti dal Boh, vyhneš sa všetkým pokušeniam a nedostaneš sa do žiadneho pokušenia ani konfliktu. Je to také jednoduché.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Ako sa usilovať o pravdu (14)) V Božích slovách som našla cestu k praktizovaniu. Človek by mal najprv rozlišovať rôzne druhy ľudí na základe pravdy-princípov. Ak človek úprimne verí v Boha a miluje pravdu, mali by sme s ním zaobchádzať ako s bratom alebo sestrou a každý sa mu môže úplne zdôveriť. Vodkyňa a Lin Xiao boli obe sestry, ktoré úprimne verili v Boha a usilovali sa o pravdu. Zodpovedali za našu prácu a ak sa vyskytol nejaký problém alebo ak som sa pri práci dostala do ťažkostí, alebo ak medzi nami vznikla prekážka, mala som sa im úplne zdôveriť a vyhľadať duchovné spoločenstvo. Takto mohli pochopiť môj stav a okamžite mi pomôcť vyriešiť ho, čo bolo prospešné pre môj vstup do života, ako aj pre prácu v cirkvi. Naopak, keby som sa nikdy nezdôverila a stále žila v nesprávnom stave, potom by môj život nielenže utrpel straty, ale zdržiavala by som aj prácu. Teraz, keď som pochopila Boží úmysel a Božie požiadavky, pri spolupráci na postupe s bratmi a sestrami som musela byť úprimná, čistá a otvorená.

Neskôr bola za našu prácu zodpovedná sestra Su Rui. V tom čase boli moje pracovné výsledky biedne a môj stav bol do istej miery negatívny. Keď Su Rui prišla na stretnutie s nami, spýtala sa ma na môj stav a ako sa mi v poslednom čase darí v práci. Pomyslela som si: „Môj stav sa ešte stále úplne nezmenil a v mojej práci sú stále nejaké odchýlky. Ak jej poviem o svojom pravom stave, nahlási Su Rui môj problém vodkyni a prepustia ma?“ Nechcela som hovoriť o svojom pravom stave. Myslela som si však, že ak o tomto probléme nebudem hovoriť, nikdy sa nevyrieši, a bola som dosť rozpoltená. Potom sa Su Rui opýtala sestry, s ktorou som spolupracovala, na jej nedávny stav a videla som, že o tom všetkom dokáže na rovinu hovoriť. Celkom som jej závidela a pomyslela som si: „Prečo sa neodvážim zdôveriť sa?“ Potom som si prečítala Božie slová v tomto znení: „Ak je nejaká myšlienka nesprávna a odporuje pravde, jedinou správnou cestou, ktorú by si si mal vybrať, je vzdať sa jej. Presná prax vzdávania sa je takáto: kritériom alebo základom, podľa ktorého vnímaš, konáš alebo riešiš túto záležitosť, by už nemali byť chybné myšlienky, ktoré ti vštepila rodina, ale mal by si vychádzať z Božích slov. Hoci si tento proces môže vyžadovať, aby si zaplatil určitú cenu, pričom budeš mať pocit, že konáš proti svojej vôli a strácaš tvár, a dokonca to môže viesť k tomu, že stratu utrpia tvoje telesné záujmy, bez ohľadu na to, čomu budeš čeliť, mal by si vytrvalo prispôsobovať svoje praktizovanie Božím slovám a princípom, ktoré ti Boh hovorí, a nemal by si sa vzdávať. Proces tejto premeny bude určite náročný, nebude to prechádzka ružovou záhradou. Prečo nie? Je to súboj medzi negatívnymi a pozitívnymi vecami, súboj medzi zlými myšlienkami od satana a pravdou, a tiež súboj medzi tvojou vôľou a túžbou prijať pravdu a pozitívne veci oproti chybným myšlienkam a názorom v tvojom srdci. Keďže ide o súboj, niekto môže trpieť a mal by za to zaplatiť – to je to, čo musíš urobiť.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Ako sa usilovať o pravdu (14)) Božie slová mi dodali odvahu praktizovať pravdu. Ak som sa chcela vzdať týchto mylných myšlienok a názorov, musela som vzdorovať svojmu telu, vzdať sa svojich záujmov a praktizovať podľa pravdy-princípov. Su Rui mala na starosti moju prácu. Mala som sa jej zdôveriť so svojím pravým stavom a so svojimi pracovnými odchýlkami. Ak by som bola stále nečestná, podvádzala by som a mala sa pred ňou na pozore, potom by sa moje problémy nevyriešili čo najrýchlejšie a nemohla by som ihneď napraviť odchýlky vo svojej práci. Tak som sa s ňou porozprávala o svojom stave a o týchto odchýlkach a ona v duchovnom spoločenstve so mnou použila Božie slová, čím mi trochu pomohla zmeniť môj stav. Keď som to zažila, pochopila som na vlastnej koži, že keď človek žije podľa satanových mylných myšlienok a názorov, nielenže mu to neprináša úžitok, ale spôsobuje to, že žije bez normálnej ľudskej prirodzenosti. Iba ak sa človek pozerá na ľudí a veci, správa sa a koná na základe Božích slov, môže nájsť pokoj mysle a oslobodenie srdca.