Začiatkom augusta 2022 sa skončilo jedno z našich stretnutí a sestra Wang Jing povedala: „Zhang Min je zavretá doma, aby rozjímala.“ Keď som to počula, opýtala som sa: „Čo sa deje?“ Wang Jing odvetila: „Vždy, keď bratia a sestry poukázali na problémy v jej povinnosti, Zhang Min ich neustále odmietala prijať a namietala a bránila sa. Urobila veľkú scénu, plakala a spôsobila rozruch, ba dokonca si vybíjala frustráciu pri svojej povinnosti. Práca preto neprebiehala normálne, čo spôsobilo narušenie a vyrušenie života cirkvi. Ak nad sebou nebude uvažovať, nepokúsi sa spoznať samu seba a bude sa ďalej brániť, možno ju vyčistia.“ Keď som sa dozvedela, že ju môžu vyčistiť, trochu ma to prekvapilo. Veď Zhang Min si za tie roky viery v Boha vždy odriekala a vydala sa Bohu a pri polievaní nováčikov bola láskavá a priateľská. Keď mal nováčik problém, v akúkoľvek hodinu urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby s ním hovorila v duchovnom spoločenstve a vyriešila to a plnila si povinnosti aj vtedy, keď sa vyskytli problémy v rodine. A hoci teraz neprijala pravdu, mohlo to byť tým, že ju ešte nerozpoznala. Ak by sa postupne snažila premýšľať a uvažovať, a uvedomila by si to, nebolo by to v poriadku? Nezaslúžila si vyčistenie. Ak by vyčistili niekoho ako ona, nevyradia potom aj mňa, keď uvážim, že v odriekaní a vo vydávaní sa Bohu sa jej nemôžem rovnať? Vždy, keď som na to pomyslela, sa môj stav stával negatívnym, a pri plnení povinnosti mi chýbala energia.

Neskôr pri jednom stretnutí prišla naša vodkyňa Wang Yu skontrolovať materiály na vyčistenie Zhang Min a ja som spomenula moje predstavy a zmätok. „Zhang Min opustila svoju rodinu a vzdala sa kariéry, aby si mnoho rokov plnila povinnosť. Zaslúži si uznanie za ťažkú prácu, ak nie za zásluhy. Prečo sa ju snažia vyčistiť? Ak nedosiahne spásu tým, že si takto plní svoju povinnosť, nemali by potom vyradiť aj mňa, keď netrpím toľko a neplatím takú vysokú cenu ako ona?“ Videla, že mám predstavy, preto mi v duchovnom spoločenstve trpezlivo hovorila: „Vidíš len to, ako Zhang Min robí veci navonok, len naoko, no nevidíš, aký má po celý čas postoj k pravde. Podľa hodnotenia bratov a sestier, keď sa Zhang Min niečo prihodilo, nikdy neprijala nič od Boha a vždy priveľmi ľudí a vecí analyzovala. Bratia a sestry s ňou hovorili v duchovnom spoločenstve a veľa ráz jej pomohli, no ona ani náhodou neprijala pravdu, namietala a bránila sa, ba dokonca si vylievala frustráciu na svojej povinnosti.“ Vodkyňa mi potom uviedla jeden príklad. Vravela: „Raz sa stalo, že jej nadriadený poukázal na Zhang Minin problém pri polievaní nováčikov. Zhang Min to nechcela uznať a tvrdila, že sa na ňu jej nadriadený naschvál zameral. Prestala sa ovládať a povedala: ‚Už viac nemôžem konať túto povinnosť, nájdite si niekoho iného!‘ Potom s plačom odišla.“ Vodkyňa vravela, že sa takto Zhang Min prejavovala stále, a vždy, keď sa čosi týkalo jej hrdosti a postavenia, vyvolala veľkú scénu a nikto ju nedokázal zastaviť. Ešte aj jej nadriadeného to obmedzovalo. Takéto reakcie vážne vyrušili život cirkvi a ovplyvnili polievanie. Hoci si Zhang Min po celé roky viery v Boha plnila svoju povinnosť, vôbec sa neusilovala o pravdu, a keď sa jej diali veci, nikdy ich neprijala od Boha, nebola schopná sebareflexie či poučenia. Patrila k pochybovačom. Potom Wang Yu prečítala úryvok z Božích slov: „Ľudia posudzujú iných ľudí podľa ich správania. Tí, ktorí sa správajú dobre, sú spravodliví, zatiaľ čo tí, ktorí sa správajú ohavne, sú zlí. Boh posudzuje ľudí podľa toho, či sa Mu svojou podstatou podriadia alebo nie. Ten, kto sa podriaďuje Bohu, je spravodlivý človek, zatiaľ čo ten, kto sa Mu nepodriaďuje, je nepriateľ a zlý človek, bez ohľadu na to, či je správanie tohto človeka dobré alebo zlé a nehľadiac na to, či je jeho reč správna alebo nesprávna.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku) Vtedy Wang Yu v duchovnom spoločenstve povedala: „Ľudia súdia druhých na základe ich zovňajšku. Ak sa naoko správajú dobre, potom sú to dobrí ľudia a ak sa zdajú byť zlí, tak sú to zlí ľudia. Boh sa díva na ľudí skrze ich prirodzenosť-podstatu a ich postoj k pravde. Sleduje, či sa ľudia dokážu podriadiť Jemu a pravde, a nie nakoľko si navonok odriekajú, trpia a pracujú.“ Počas duchovného spoločenstva som uvažovala, že dôvodom, prečo mi je ľúto, že Zhang Min vyčistili, je, že som videla len jej zovňajšok. Videla som, že bola schopná zanechať rodinu, vzdať sa kariéry, trpieť a zaplatiť cenu, a že keď mali nováčikovia problémy, neprekážalo jej mať s nimi duchovné spoločenstvo, a preto som ju považovala za človeka, ktorý sa usiluje o pravdu. Nezisťovala som však, či bola schopná prijať pravdu alebo sa jej podriadiť, keď sa jej niečo prihodilo, ani aké výsledky dosiahla vo svojej povinnosti. Zdalo sa mi, že požiadavky Božieho domu na ňu boli príliš prísne a že ju nemali vyčistiť. Vysvitlo, že som nevidela do ľudí ani vecí, že som bola neznalá.

Neskôr, keď sme sa zišli v malej skupinke, zistila som, že v súvislosti s Zhang Mininým vyčistením majú bratia a sestry podobný názor, že „človek by mal dostať uznanie za tvrdú prácu, ak nie za zásluhy“. Zamerala som sa na tento problém a našla pár úryvkov z Božích slov. Všemohúci Boh hovorí: „Pavol sa neusiloval o pravdu. Veril v Boha len preto, lebo hľadal budúcnosť a konečný osud pre svoje telo. Snažil sa len získať odmenu a korunu. Boh vyslovil toľko slov, toľko ho disciplinoval, osvecoval a osvetľoval, no Pavol sa predsa nepodriadil Bohu a pravdu neprijal. Stále vzdoroval a odporoval Bohu a nakoniec sa stal antikristom a bol odsúdený a potrestaný. Pavol nám slúži ako príklad toho, čo nemáme robiť. … Podľa ľudských predstáv a domnienok si ľudia myslia: ‚Boh nemal s Pavlom takto zaobchádzať. Pavol toho toľko urobil a toľko si vytrpel. Navyše bol verný a oddaný Bohu. Prečo by s ním Boh takto zaobchádzal?‘ Je správne, že to ľudia hovoria? Je to v súlade s pravdou? V čom bol Pavol taký verný alebo oddaný Bohu? Neprekrúcajú fakty? Pavol bol verný a oddaný, aby pre seba získal požehnania. Znamená to vernosť a oddanosť Bohu? Keď ľudia nerozumejú pravde, nevidia jasne podstatu problému a hovoria slepo na základe svojich pocitov, nevzdorujú tým Bohu a neodporujú Mu? Niet divu, že Pavla všetci zbožňujú! Tí, ktorí sú zo satana, ho vždy zbožňujú, a dokonca zaňho hovoria na základe svojich pocitov. To znamená, že hoci sa môže zdať, že sa ľudia od satana oddelili, zostávajú s ním spojení. Keď ľudia hovoria za satana, v skutočnosti hovoria aj za seba. Ľudia sympatizujú s Pavlom, pretože sú ako on a sú na rovnakej ceste ako on. Podľa zdravého ľudského rozumu by Boh nemal s Pavlom takto zaobchádzať, ale to, čo urobil, bolo presným opakom zdravého ľudského rozumu. To je Božia spravodlivá povaha a je to pravda. Ak človek hovorí v súlade so zdravým ľudským rozumom, môže povedať: ‚Aj keď Pavol nedosiahol veľa, vynaložil veľa práce a úsilia. Mal by byť ušetrený už len pre počet rokov, počas ktorých trpel. Aj keby bol len robotníkom, bolo by to v poriadku. Nemal byť potrestaný ani poslaný do pekla.‘ To je zdravý rozum a to sú pocity človeka – nie je to pravda. Aký je najmilší aspekt Boha? To, že nemá zdravý ľudský rozum. Všetko, čo robí, je v súlade s pravdou a Jeho podstatou. Zjavuje spravodlivú povahu. Boh neberie ohľad na tvoje subjektívne priania ani na objektívne skutočnosti o tom, čo si urobil. Boh určuje a definuje, akým typom človeka si, na základe toho, čo robíš, čo zjavuješ a akou cestou kráčaš, a potom k tebe zaujme najvhodnejší postoj. Takto prišiel Pavlov výsledok. Pri pohľade na záležitosť týkajúcu sa Pavla sa zdá, akoby Boh v sebe nemal lásku. Peter aj Pavol boli obaja stvorené bytosti, ale zatiaľ čo Petra Boh schválil a požehnal, Pavla odhalil, rozobral, súdil a odsúdil. V spôsobe, akým Boh rozhodol o Pavlovom výsledku, nemožno badať Božiu lásku. Mohol by si teda na základe toho, čo sa stalo Pavlovi, povedať, že Boh nemiluje? Nie, nemohol, pretože Boh ho mnohokrát disciplinoval, osvetľoval, dával mu mnoho šancí na pokánie, ale Pavol tvrdohlavo odmietal a kráčal cestou odporu voči Bohu. A tak ho Boh nakoniec odsúdil a potrestal.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Iba pochopením pravdy možno poznať Božie skutky) „Niektorí ľudia nakoniec povedia: ‚Vynaložil som pre Teba toľko námahy, a hoci som možno nedosiahol žiadne slávne úspechy, predsa som sa usilovne snažil. Nemôžeš ma jednoducho pustiť do neba, aby som mohol jesť ovocie života?‘ Musíš vedieť, po akých ľuďoch túžim; tým, ktorí sú nečistí, nie je dovolené vstúpiť do kráľovstva, tým, ktorí sú nečistí, nie je dovolené poškvrňovať svätú pôdu. Aj keď si možno vykonal veľa skutkov a snažil sa mnoho rokov, ak si nakoniec stále žalostne nečistý, potom ti nebeský zákon nedovolí, aby si vstúpil do Môjho kráľovstva! Od stvorenia sveta až dodnes som nikdy neponúkal ľahký vstup do svojho kráľovstva tým, ktorí si u Mňa získavajú priazeň. To je nebeské pravidlo a nikto ho nesmie porušiť! Musíš hľadať život. Dnes sú tí, ktorí budú zdokonalení, rovnakí ako Peter: sú to tí, ktorí hľadajú spôsob, ako zmeniť svoju povahu, a ktorí sú ochotní vydať svedectvo o Bohu a plniť si svoje povinnosti ako stvorené bytosti. Iba takíto ľudia budú zdokonalení. Ak hľadáš len odmeny a neusiluješ sa o zmenu povahy tvojho života, potom bude všetko tvoje úsilie márne – to je nemenná pravda!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Úspech alebo neúspech závisí od cesty, po ktorej človek kráča) „O konečných osudoch ľudí nerozhodnem na základe veku, postavenia, množstva utrpenia a už vôbec nie podľa toho, do akej miery preukazujú ľútosť, ale na základe toho, či v sebe majú pravdu. Žiadna iná možnosť neexistuje. Musíte si uvedomiť, že všetci, ktorí nenasledujú Božiu vôľu, budú potrestaní. To je nesporné.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Priprav si dostatok dobrých skutkov pre svoj konečný osud) Z Božích slov som pochopila, že Božia povaha je spravodlivá a svätá. Výsledok človeka a to, či je alebo nie je spasený, nezávisí od toho, koľko práce naoko robí, ani od toho, nakoľko si odrieka a vydáva sa Bohu. Dôležité je, či sa tento človek usiluje o pravdu a či zmení alebo nezmení povahu svojho života. Ak sa len snaží ťažko pracovať a neusiluje sa zmeniť povahu svojho života, nakoniec nebude schopný pevne stáť a skôr či neskôr bude vyradený. Presne ako Pavol počas Veku milosti. Roky si konal svoju prácu, zažil veľa utrpenia, pri šírení evanjelia získal dosť ľudí a založil mnoho cirkví, ale jeho vydanie sa Bohu bolo s cieľom získať odmeny a korunu a jeho úmyslom bolo uzavrieť s Bohom dohodu. Ba čo viac, Pavlova prirodzenosť bola hrozne arogantná a namyslená, na nikoho nebral ohľad, dokonca tvrdil, že žil ako Kristus. Pavol kráčal antikristovou cestou odolávania Bohu a nakoniec urazil Božiu povahu a stretol ho Boží trest. Rovnakú chybu som urobila, aj keď šlo o vyčistenie Zhang Min. Verila som, že Zhang Min ťažko pracovala, zanechala svoju rodinu a vzdala sa kariéry, aby si konala povinnosť, a že ju mali oceniť za tvrdú prácu, ak nie za zásluhy, alebo aspoň za to, že bola unavená a že mala dostať minimálne šancu sa kajať. Teraz, pri pohľade na jej neustále prejavy som chápala, že ani náhodou neprijala pravdu a mala odpor k pravde a zakaždým, keď sa jej niečo stalo a dotklo sa to jej hrdosti a postavenia, urobila z toho veľkú scénu. Nielenže neprijala náznaky a pomoc bratov a sestier, bola prehnane nepríjemná, nadávala a hovorila nezmysly a vybíjala si frustráciu na svojej povinnosti. Nevyzerala ako človek, ktorý verí v Boha. Keď bratia a sestry odhalili jej problémy a poukázali na ne, mala pocit, že ju úmyselne strápňujú a miestami sa cítila ukrivdená, a preto vodkyňu ignorovala, čo viedlo k tomu, že vodkyňa nemohla realizovať prácu. Svojou prítomnosťou v cirkvi spôsobovala bratom, sestrám a práci vyrušenia a dalo sa povedať, že mínusy prevážili plusy. To, že ju cirkev vyčistila, odhalilo Božiu spravodlivosť. Túto otázku som však neposudzovala podľa pravdy-princípov. Keď som sa dozvedela, že ju vyčistili, nepochopila som Boha a šla som Zhang Min brániť. Pochopila som, že nemám pravdu, neviem ako rozlíšiť ľudí a že kedykoľvek môžem odolať Bohu.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov. Všemohúci Boh hovorí: „Ľudia, ktorí sú bezdôvodne nepríjemní, sa spravidla nemusia dopustiť žiadnych veľkých zradných alebo zlých skutkov, ale v okamihu, keď sa do toho zapletú ich záujmy, povesť alebo dôstojnosť, okamžite vybuchnú od zlosti, dostanú záchvat hnevu, správajú sa barbarsky, a dokonca hrozia sebapoškodením. Povedzte Mi, ak sa v rodine objaví takýto absurdný a barbarský človek, nebude tým trpieť celá rodina? Domácnosť by potom pohltila nepríjemná a pochmúrna atmosféra plná náreku a kvílenia, takže by sa v nej nedalo vydržať. V niektorých cirkvách sú takíto ľudia; hoci to nemusí byť zjavné, keď je všetko normálne, nikdy neviete, kedy to u nich prepukne a zjavia sa. Medzi základné prejavy takýchto ľudí patria okrem iného záchvaty hnevu, chrlenie absurdných argumentov a nadávanie na verejnosti. Aj keď sa tieto prejavy správania vyskytnú len raz za mesiac alebo raz za pol roka, spôsobujú veľké trápenie a ťažkosti a v rôznej miere narúšajú cirkevný život väčšiny ľudí. Ak sa skutočne potvrdí, že niekto patrí do tejto kategórie, mali by sa s ním okamžite zaoberať a vyčistiť ho z cirkvi. Niekto by mohol povedať: ‚Títo ľudia sami osebe nepáchajú žiadne zlo. Nemožno ich považovať za zlých ľudí, treba ich tolerovať a znášať.‘ Povedzte Mi, bolo by v poriadku nezaoberať sa takýmito ľuďmi? (Nie, nebolo by to v poriadku.) Prečo nie? (Pretože ich konanie spôsobuje väčšine ľudí značné problémy a nepríjemnosti a tiež vyrušuje cirkevný život.) Z tohto záveru je jasné, že tí, ktorí vyrušujú cirkevný život, aj keď to nie sú zlí ľudia alebo antikristi, by nemali zostať v cirkvi. Takíto ľudia totiž nemilujú pravdu, ale majú k nej odpor a bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha alebo koľko kázní si vypočujú, pravdu neprijmú. Keď urobia niečo zlé a niekto ich začne orezávať, pochytia ich záchvaty hnevu a chrlia nezmysly. Dokonca aj keď s nimi niekto zdieľa pravdu v duchovnom spoločenstve, neprijmú ju. Nikto sa s nimi nedokáže dohodnúť. Dokonca aj keď im hovorím o pravde v duchovnom spoločenstve, navonok možno mlčia, ale vnútorne ju neprijímajú. Keď sa ocitnú zoči-voči nejakej aktuálnej situácii, stále sa správajú tak ako vždy. Nepočúvajú Moje slová, takže vaše rady by prijali ešte menej. Hoci sa títo ľudia nedopúšťajú veľmi zlých činov, pravdu neprijímajú ani trochu. Keď sa pozrieme na ich prirodzenosť-podstatu, nielenže im chýba svedomie a rozum, ale dokážu spôsobiť aj zbytočné problémy a byť nerozumní. Môžu takíto ľudia dosiahnuť Božiu spásu? V žiadnom prípade! Všetci, ktorí vôbec neprijímajú pravdu, sa rovnajú pochybovačom a sú to satanovi lokaji. Keď veci nejdú podľa ich predstáv, pochytia ich záchvaty hnevu, vytrvalo chrlia nezmyselné argumenty a nepočúvajú pravdu bez ohľadu na to, ako sa im predkladá v duchovnom spoločenstve. Takíto ľudia sú nerozumní rebeli, čistí diabli a zlí duchovia; sú horší ako zvery! Rovnajú sa duševne chorým s chorou mysľou a nedokážu činiť skutočné pokánie. Čím dlhšie zostávajú v cirkvi, tým viac predstáv majú o Bohu, tým viac nerozumných požiadaviek kladú na Boží dom a tým väčšie vyrušenie a škodu spôsobujú v cirkevnom živote. To ovplyvňuje vstup do života vyvoleného Božieho ľudu a normálne napredovanie cirkevnej práce. Ich poškodzovanie práce cirkvi nie je o nič menšie ako škoda, ktorú spôsobujú zlí ľudia; mali by byť z cirkvi včas vylúčení. Niektorí ľudia hovoria: ‚Nie sú len trochu barbarskí? Nie sú vyslovene zlí, nebolo by teda lepšie správať sa k nim láskavo? Ak si ich necháme, možno sa zmenia a budú spasení.‘ Hovorím ti, je to nemožné! Nie je v tom žiadne ‚možno‘ – títo ľudia nemôžu byť spasení v žiadnom prípade. Je to preto, lebo nedokážu pochopiť pravdu, a už vôbec ju nedokážu prijať; chýba im svedomie a rozum, ich myšlienkové pochody nie sú normálne, a dokonca im chýba aj ten najzákladnejší zdravý rozum, ktorý je potrebný pre ľudskú existenciu. Sú to ľudia s chorou mysľou. Boh takýchto ľudí v žiadnom prípade nespasí.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (26)) Z Božích slov som pochopila, že hoci ľudia, ktorí sú prehnane nepríjemní, nerobia nič markantne zlé, vždy, keď ide o ich vlastné záujmy, urobia veľkú scénu a pustia sa do falošnej argumentácie. Zbytočne sa človek snaží o duchovné spoločenstvo, neprijmú to a vážne vyrušujú život cirkvi. Navyše títo ľudia, ktorí sú prehnane nepríjemní, nemajú ani svedomie a rozum normálnej ľudskej prirodzenosti a nech už veria v Boha akokoľvek dlho, nechápu ani kúsok pravdy. Boh takých ľudí nespasí. Zhang Min je takýto človek. Pokiaľ sa niečo týkalo jej záujmov, urobila z toho problém a obrovskú scénu a každé dobré stretnutie zmenila na chaotickú udalosť. Ostatní sa nemohli upokojiť a hovoriť v duchovnom spoločenstve o Božích slovách. Takýchto ľudí je treba včas zvládnuť, aby sa ochránil život cirkvi. Ľudia s kúskom svedomia a rozumu sú si totiž vedomí, že vyčistenie nie je náhoda a upokoja svoje srdcia, aby nad sebou uvažovali a poučili sa z toho. Hoci tomu v tom čase nerozumejú, aspoň nebudú šíriť svoje predstavy a nedajú priechod svojim emóciám. Takíto ľudia majú bohabojné srdce a stále majú možnosť kajať sa. No keď sa to stalo Zhang Min, nehľadala pravdu ani nad sebou neuvažovala, ba naopak, bola plná predstáv a nedorozumení o Bohu, súdila Ho, že bol nespravodlivý ba ešte sa Ho pýtala, prečo dal šancu iným, ale jej nie. Ani po vyčistení nad sebou neuvažovala, argumentovala a dovolávala sa Boha, pritom dávala priechod svojej nespokojnosti a rozhorčeniu a zároveň šírila svoje predstavy a zavádzala ľudí. Keďže v sebe nemala ani kúsok pokánia, jej vyčistenie bolo úplne Božou spravodlivosťou!

Vďaka tejto skúsenosti som pochopila, aké dôležité je rozlišovať ľudskú podstatu podľa Božích slov. Tvrdenie, že „človek by mal byť ocenený za tvrdú prácu, ak nie za zásluhy“ bolo mylné a nezodpovedalo pravde. Tí, ktorí nevedia, ako rozlíšiť druhých podľa Božích slov, budú zavedení, ba budú pokladať pochybovačov a zlých ľudí za svojich bratov a sestry a budú ich brániť. Jediný správny pohľad na ľudí a veci je podľa Božích slov. Už mi viac nebolo ľúto, že Zhang Min vyčistili a viac som si na seba dávala pozor, aby som mala istotu, že keď ma budú orezávať, súdiť alebo napomínať, dokážem hľadať pravdu a uvažovať nad sebou a uverím, že všetko, čo Boh robí, je spravodlivé. Že ak žnem úspechy, je to výsledok Božích slov.