Wu Fan, Čína

V júni 2022 som sa dozvedel, že polícia zatkla vyše tridsať bratov a sestier vrátane niekoľkých vodcov. Mnohí bratia a sestry a mnohé domy, kde sa konali zhromaždenia, boli v ohrození a knihy Božích slov bolo potrebné súrne presunúť. Vodcovia zariadili, aby sme ja a dve sestry išli do cirkvi Čchen-kuang a dali tam veci do poriadku. Pomyslel som si: „Mám záznam v registri z predchádzajúcich zatknutí a Komunistická strana ma celé roky neustále prenasleduje. Ak pôjdem riešiť následky zatknutí, nevyhnutne sa budem musieť ukazovať na verejnosti a budem musieť prísť do kontaktu s ľuďmi, ktorí sú v ohrození. Ak ma znova zatknú, Komunistická strana by sa so mnou určite nemaznala. Aj keby ma nezabili, pravdepodobne by mi dali osem až desať rokov. Božie dielo sa blíži ku koncu – čo ak by ma polícia ubila na smrť alebo zmrzačila? Neboli by potom všetky tie roky, čo som zanechával rodinu a kariéru, a všetky moje výdavky zbytočné? Ako by som potom mohol byť spasený a vstúpiť do nebeského kráľovstva?“ Ale keď som na to myslel, cítil som sa trochu previnilo a hovoril som si: „V takejto chvíli ešte stále myslím na seba. Som taký sebecký.“ Spomenul som si na niektoré Božie slová: „Božie dielo sa vykonáva v záujme ľudstva a spolupráca človeka zase v záujme Božieho riadenia. Po tom, ako Boh vykonal všetko, čo vykonať mal, sa od človeka vyžaduje, aby bol vo svojom praktizovaní neochvejný a spolupracoval s Bohom. V Božom diele by človek nemal šetriť úsilím, mal by Bohu obetovať svoju oddanosť a nemal by sa oddávať početným predstavám či len tak nečinne sedieť a čakať na smrť. Boh sa dokáže pre človeka obetovať, tak prečo potom človek nedokáže Bohu obetovať svoju oddanosť? Boh je s človekom jedno srdce a jedna myseľ, tak prečo potom človek nemôže s Bohom trochu spolupracovať? Boh vykonáva svoje dielo pre ľudstvo, tak prečo potom človek nedokáže vykonať svoje povinnosti v záujme Božieho riadenia? Božie dielo už zašlo tak ďaleko a vy stále vidíte, no nekonáte, počujete, no nepodnikáte žiadne kroky. Nie sú takíto ľudia terčom záhuby? Boh už človeku obetoval všetko, tak prečo dnes človek nie je schopný vrúcne vykonávať svoju povinnosť? Pre Boha je Jeho dielo najvyššou prioritou a dielo Jeho riadenia je vrcholne dôležité. Najvyššou prioritou pre človeka je uvádzanie Božích slov do praxe a napĺňanie Božích požiadaviek. Tomuto by ste mali všetci porozumieť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka) Pri rozjímaní nad Božími slovami som vo svedomí pocítil hlbokú vinu. Komunistická strana zúrivo prenasledovala cirkev, bratia a sestry boli v nebezpečenstve a bolo im potrebné súrne povedať, aby sa skryli, knihy Božích slov sa museli presunúť tiež a bolo treba urýchlene vybaviť aj tak veľa cirkevnej práce. V takejto chvíli bolo nevyhnutné, aby niekto zakročil, rýchlo dal veci do poriadku a minimalizoval straty. Toto bolo v súlade s Božím úmyslom. Ale ja som myslel len na vlastnú bezpečnosť, vôbec som nebral do úvahy prácu cirkvi a nebral som ohľad na Boží úmysel. Naozaj mi chýbalo svedomie a bol som taký sebecký a opovrhnutiahodný! A tak som túto povinnosť prijal a spolu s dvoma sestrami do konkrétnych detailov prebral, ako dať všetko do poriadku.

Jednej noci istá sestra povedala, že na jej kolobežke je niečo nainštalované. Rýchlo sme to skontrolovali a zistili sme, že na obe naše kolobežky nainštalovali sledovacie zariadenia, čo znamenalo, že sme už možno boli v hľadáčiku polície a mohli nás kedykoľvek zatknúť. Cítil som úzkosť a nepokoj a pred očami sa mi mihali obrazy mučenia, ktoré nasledovalo po predchádzajúcom zatknutí. Keď ma predtým zatkli, polícia ma mučila, aby ma prinútila prezradiť cirkevné financie a bratov a sestry. Používali krutú, dlhotrvajúcu formu spánkovej deprivácie, pri ktorej ma nútili zostať celý deň hore a bili alebo strašili vždy, keď som začal zaspávať. Robili to dvadsať dní v kuse. Mučili ma až do bodu, keď bol život horší ako smrť, a nebyť Božej starostlivosti a ochrany, už dávno by som zomrel. Spomienka na to ma stále prenasleduje. Tiež som myslel na to, že som v tom čase mal už vyše šesťdesiat rokov, zlé zdravie, ochorenie srdca a vysoký krvný tlak, a premýšľal som: „Ak by ma opäť zatkli, dokázal by som odolať mučeniu a surovému bitiu?“ Komunistická strana mučí veriacich všetkými možnými prostriedkami a beztrestne ich ubíja na smrť. Ak by ma ubili na smrť alebo zmrzačili, ako by som mohol veriť v Boha alebo konať svoje povinnosti? Pomyslel som si: „Kašlem na to, nateraz len prestanem konať svoje povinnosti a nájdem si miesto, kam sa skryť. Tak to bude bezpečnejšie.“ V duchu som sa tiež sťažoval, že vodcovia nevedia, ako správne prideľovať úlohy. Koniec koncov, ako mohli nechať niekoho v ohrození, ako som ja, aby dal všetko do poriadku? Čím viac som takto premýšľal, tým viac mi zvieralo srdce. Neskôr som si uvedomil, že môj stav nie je správny, a tak som sa modlil k Bohu: „Bože, moja viera je príliš malá. Keď som na kolobežkách objavil sledovacie zariadenia, topil som sa v strachu a chcel som sa schovať ako korytnačka do panciera. Som naozaj sebecký. Bože, som ochotný spoliehať sa na Teba, vzhliadať k Tebe a prežívať túto situáciu s vierou a dúfam, že ma povedieš, aby som uvažoval a rozpoznal svoje problémy.“ Po modlitbe som si prečítal úryvok z Božích slov: „Kým ľudia nezažijú Božie dielo a nepochopia pravdu, zmocňuje sa ich a zvnútra ich ovláda satanova prirodzenosť. Čo konkrétne zahŕňa táto prirodzenosť? Napríklad, prečo si sebecký? Prečo si chrániš svoje postavenie? Prečo tebou lomcujú také silné pocity? Prečo sa tešíš z nespravodlivých vecí? Prečo sa ti páči to zlo? Na základe čoho sa ti takéto veci páčia? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Prečo ich tak ochotne prijímaš? Teraz ste už všetci pochopili, že hlavným dôvodom všetkých týchto vecí je to, že v človeku je satanov jed. Čo je teda satanov jed? Ako sa môže prejaviť? Ak sa napríklad opýtaš: ‚Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?‘, ľudia odpovedia: ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.‘ Táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia snažia, robia to pre seba – a tak žijú len pre seba. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť. Tieto slová sa už stali prirodzenosťou skazeného ľudstva a sú pravým obrazom satanskej prirodzenosti skazeného ľudstva. Táto satanská prirodzenosť sa už stala základom existencie skazeného ľudstva. Skazené ľudstvo žije s týmto satanovým jedom už niekoľko tisíc rokov až do dnešných dní.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou) Z odhalenia v Božích slovách som pochopil, že som v každej nebezpečnej situácii, v ktorej som sa ocitol, myslel len na seba a že to malo koreň v satanských jedoch ako „každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“ a „za dobrotu na žobrotu“, keďže tieto myšlienky ma hlboko ovplyvnili. Tieto porekadlá sa stali normou, podľa ktorej som konal a vystupoval. Žijúc podľa týchto myšlienok a názorov som sa stal sebeckým a egoistickým, pričom som si za princípy bral nadobúdanie zisku a vyhýbanie sa strate. Keď som predtým pracoval v spoločnosti, takto som sa správal a dokonca som si vyberal priateľov podľa toho, kto mi mohol byť užitočný. Po tom, čo som našiel Boha a začal so svojimi povinnosťami, som stále myslel len na seba a uprednostňoval som jednoduché úlohy, ktoré vodcovia dobre hodnotili. V pohodlnej situácii som vedel znášať utrpenie a vydávať sa pri konaní svojich povinností, ale keď sa situácia obrátila a týkala sa osobnej bezpečnosti, myslel som len na vlastné záujmy a vôbec ma nezaujímala práca cirkvi. Keď mi vodcovia zariadili, aby som sa postaral o následky, mojou prvou starosťou bola vlastná bezpečnosť. A najmä keď som zistil, že na naše kolobežky nainštalovali sledovacie zariadenia, ešte viac som sa obával, že nás polícia sleduje a že ma môžu kedykoľvek zatknúť alebo dokonca pripraviť o život. Dokonca som premýšľal o tom, že opustím svoje povinnosti a pôjdem sa skryť, aby som uprednostnil vlastné prežitie. Myslel som len na seba a nebral som ohľad na prácu cirkvi ani na to, či bratov a sestry zatknú. Bol som taký sebecký a opovrhnutiahodný! Zvládanie prác pri riešení následkov si vyžaduje preteky s časom a v takomto kľúčovom okamihu by sa každý so svedomím a rozumom postavil na ochranu záujmov Božieho domu a urobil všetko pre minimalizáciu strát. Aj keby to znamenalo zatknutie, uväznenie alebo stratu života, rozhodli by sa chrániť prácu cirkvi, aby potešili Božie srdce. Ale pokiaľ ide o mňa, zoči-voči nebezpečenstvu som chcel utiecť a schovať sa ako korytnačka do panciera. V čom som mal akúkoľvek ľudskú prirodzenosť? Keď som si to uvedomil, cítil som hlbokú hanbu a ľútosť a nenávidel som sa. Už som nechcel utekať z tejto situácie a bol som ochotný podriadiť sa a dobre zvládnuť práce na riešení následkov.

Neskôr som si prečítal ďalší úryvok z Božích slov: „Bez ohľadu na to, aký je satan ‚mocný‘, odvážny a ctižiadostivý, aká veľká je jeho schopnosť spôsobovať škody, aké rozsiahle sú techniky, ktorými kazí a zvádza človeka, aké šikovné sú triky a plány, ktorými zastrašuje človeka, a bez ohľadu na to, aká premenlivá je forma, v ktorej existuje, nikdy nedokázal vytvoriť jedinú živú bytosť, stanoviť zákony a pravidlá existencie všetkých vecí ani vládnuť a ovládať žiaden predmet, či už živý, alebo neživý. Vo vesmíre ani na nebesiach nie je jediná osoba alebo predmet, ktorý by sa z neho zrodil alebo by vďaka nemu existoval. Neexistuje jediná osoba alebo predmet, ktorému by vládol alebo ho ovládal. Naopak, nielenže musí žiť pod Božou nadvládou, ale okrem toho sa musí podriadiť všetkým Božím rozkazom a príkazom. Bez Božieho dovolenia sa satan ťažko môže dotknúť čo i len kvapky vody alebo zrnka piesku na zemi. Bez Božieho dovolenia nemôže pohnúť ani mravcami na zemi, nehovoriac o ľudstve, ktoré Boh stvoril. V Božích očiach má satan menšiu hodnotu ako ľalie na vrchu, vtáky lietajúce vo vzduchu, ryby v mori či červy na zemi. Jeho úlohou uprostred všetkých vecí je všetkému slúžiť, slúžiť ľudstvu a slúžiť Božiemu dielu a Jeho plánu riadenia.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I) Božie slová majú skutočne autoritu a moc. Po prečítaní Božích slov som sa cítil plný viery a uvedomil som si, že bez ohľadu na to, aká je Komunistická strana neovládateľná, je stále v Božích rukách. Je to len nástroj služby, ktorý Boh používa na zdokonalenie svojho vyvoleného národa. Všetko, čo robí, je v rámci Božieho povolenia, a ak to Boh nedovolí, nemôže nikomu ublížiť. Aj keby som sa ocitol tvárou v tvár polícii, nechytili by ma. Spomenul som si, ako v našej oblasti pred niekoľkými rokmi zatkli mnohých vodcov a pracovníkov a my sme stále nevedomo navštevovali zhromaždenia. Zrazu prišlo viac ako desať policajtov a klopalo na dvere. Klopali niekoľko minút a my sme sa len stále modlili a neotvorili dvere. O pol hodiny neskôr si polícia myslela, že nikto nie je doma, a nechala tam dvoch strážnikov, zatiaľ čo ostatní odišli. Neskôr sme vyzreli z okna, a keď si polícia nedávala pozor, využili sme príležitosť na útek. Inokedy, keď sme skončili zhromaždenie a ja s bratom sme práve odišli, dve sestry uväznila polícia v izbe. Sestry rýchlo schmatli počítače a schovali sa pod posteľ, ale hoci boli priamo pred policajtmi, neobjavili ich. Z týchto skutočností som videl Božiu všemohúcnosť a vedel som, že všetko je v Božích rukách. Hoci mi na kolobežku pripevnili sledovacie zariadenie, to, či ma chytia, nezáležalo na polícii; záležalo to na Bohu. Ak by Boh dovolil, aby ma polícia zatkla, neunikol by som, nech už by som sa skryl kamkoľvek. Musel som sa podriadiť Božej zvrchovanosti a usporiadaniam. Keď som si to uvedomil, moje srdce sa upokojilo a stíšilo a už som nebol taký bojazlivý ani vystrašený. Potom sme pokračovali v riešení tej situácie, bezpečne sme presunuli všetky knihy Božích slov a premiestnili bratov a sestry na bezpečné miesta, aby si konali svoje povinnosti.

Po zorganizovaní práce danej cirkvi som šiel do inej, aby som to dal do poriadku aj tam. Našiel som dvoch nadriadených, aby sme prediskutovali, ako čo najrýchlejšie vrátiť jej prácu do normálu. Ale na moje prekvapenie mal aj jeden z nadriadených na kolobežne nainštalované sledovacie zariadenie a polícia dokonca navštívila naše bydlisko, aby zisťovala situáciu. Znovu nás obklopila napätá atmosféra a ja som sa cítil naozaj stiesnene. Komunistická strana je ako prízrak, ktorý neúnavne zatýka a prenasleduje veriacich a vyrušuje a ničí prácu cirkvi. Je naozaj prekliata a odsúdeniahodná! Na druhý deň som dostal list od vyššieho vedenia, v ktorom istej sestre a mne nariadili, aby sme sa zaoberali jednou sťažnosťou. V liste sa písalo, že v cirkvi je pri moci antikrist, ktorý utláča a trápi ľudí a spôsobuje v nej chaos. Povedali, že záležitosť je naliehavá, a požiadali ma, aby som ju okamžite riešil. Nechcelo sa mi ísť a sťažoval som sa na osobu, ktorá list napísala, mysliac si: „Situácia je už aj tak dosť zlá, a ty si si na napísanie sťažnosti vybrala práve tento čas. Už aj tak máme dosť práce s následkami, a ty nám len pridávaš ďalší chaos!“ Práve v tej chvíli som sa dozvedel, že dvaja ľudia, ktorí boli zatknutí, sa stali Judášmi a že ma obaja poznajú. Polícia sa ich na mňa dokonca vypytovala a ja som nevedel, koľko informácií jej o mne prezradili. Pomyslel som si: „Polícia ma už aj tak prenasleduje. Ak sa znova ukážem na verejnosti, nebudem tým len kráčať levovi priamo do tlamy? Ak ma chytia, polícia ma nenechá len tak ľahko odísť. Aj keby ma nezabili, určite by ma zmrzačili.“ Cítil som sa tak rozpoltene: „Riešenie sťažnosti súvisí s prácou cirkvi, a ak sa títo antikristi a zlí ľudia nebudú riešiť okamžite, spôsobí to ďalší chaos a bratia a sestry budú naďalej utláčaní a trápení. Ale táto sťažnosť sa týka niekoľkých cirkví a vyžaduje si osobné vyšetrovanie a overovanie, a ak sa pri nich ukážem na verejnosti, skôr či neskôr mi bude hroziť zatknutie!“ S touto myšlienkou som sa cítil veľmi nervózny a jednoducho som sa nedokázal upokojiť. Tak som sa modlil k Bohu a prosil som Ho, aby mi dal vieru a silu. Po modlitbe som si spomenul na Božie slová, ktoré spomínali, ako boli učeníci Pána Ježiša pre Neho umučení. Rýchlo som si tieto slová našiel, aby som si ich prečítal.

Všemohúci Boh hovorí: „Ako zomreli učeníci Pána Ježiša? Niektorých z nich ukameňovali, iných vliekli za koňom, ukrižovali hore nohami alebo ich rozštvrtilo päť koní – postretla ich najrôznejšia smrť. Aký bol dôvod ich smrti? Boli zákonne popravení za svoje zločiny? Nie. Boli odsúdení, bití, karhaní a usmrtení, pretože šírili Pánovo evanjelium a ľudia sveta ich odmietli – takto boli umučení. … Lepšie povedané, takto zomreli a odišli ich telá. Bol to spôsob ich odchodu z ľudského sveta, čo však neznamenalo, že ich výsledok bol rovnaký. Bez ohľadu na to, ako zomreli a odišli alebo ako to prebehlo, Boh takto nedefinoval konečné výsledky týchto životov, týchto stvorených bytostí. To je niečo, čo musíš jasne vidieť. Naopak, to ony použili presne tieto spôsoby na odsúdenie tohto sveta a na to, aby svedčili o Božích skutkoch. Tieto stvorené bytosti použili svoje najcennejšie životy – posledný okamih svojich životov –, aby svedčili o Božích skutkoch a veľkej Božej moci a aby oznámili satanovi a svetu, že Božie skutky sú správne, že Pán Ježiš je Boh, že On je Pán a Božie vtelené telo. Do poslednej chvíle svojho života nikdy nezapreli meno Pána Ježiša. Nebola to forma súdu tohto sveta? Pomocou svojich životov oznámili svetu a potvrdili ľuďom, že Pán Ježiš je Pán, že Pán Ježiš je Kristus, Božie vtelené telo, že vďaka dielu vykúpenia, ktoré vykonal pre celé ľudstvo, môže ľudstvo ďalej žiť – táto skutočnosť je naveky nemenná. Do akej miery si vykonali svoju povinnosť tí, ktorí boli umučení za šírenie evanjelia Pána Ježiša? Bolo to do najväčšej možnej miery? Ako sa táto najväčšia možná miera prejavila? (Obetovali svoje životy.) Správne, zaplatili svojimi životmi.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Kázanie evanjelia je povinnosť, ktorú musia plniť všetci veriaci) „Keď tí, ktorí sú verní Bohu, jednoznačne vedia, že prostredie je nebezpečné, aj tak pred svojím odchodom čelia riziku konania práce spojenej s odstraňovaním následkov a straty Božieho domu udržia na minime. Ich prioritou nie je vlastná bezpečnosť. Povedz Mi, kto by v tejto podlej krajine veľkého červeného draka mohol zabezpečiť, že viera v Boha a konanie svojej povinnosti nebudú spojené so žiadnym nebezpečenstvom? Nech človek prijme akúkoľvek povinnosť, vždy zahŕňa nejaké riziko – no vykonávanie povinnosti je poverením od Boha a počas Jeho nasledovania musí človek prijať riziko súvisiace s jej konaním. Mal by postupovať múdro a má potrebu prijať opatrenia na zaistenie vlastnej bezpečnosti, jeho osobná bezpečnosť by však pre neho nemala byť na prvom mieste. Mal by zohľadniť Božie úmysly a uprednostniť dielo Jeho domu a šírenie evanjelia. Najviac záleží na tom, aby naplnil Božie poverenie, to je na prvom mieste. Pre antikristov je najdôležitejšia ich osobná bezpečnosť; myslia si, že s ničím iným nemajú nič spoločné. Je im jedno, keď sa niečo stane niekomu inému, nech je to ktokoľvek. Pokiaľ sa nič zlé nestane im samým, cítia sa spokojne. Nemajú ani kúsok vernosti, čo je dané prirodzenosťou-podstatou antikristov.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Učeníci Pána Ježiša o Ňom vo Veku milosti svedčili a šírili evanjelium a boli za to ochotní obetovať svoje životy. Napríklad Peter bol pre Boha ukrižovaný dolu hlavou a zostal verný až do smrti, Štefana za hlásanie evanjelia Pána Ježiša ukameňovali na smrť a tak ďalej. Zaplatili svojimi životmi, aby hlásali Božie slovo a svedčili o Jeho diele svetu. Hoci boli prenasledovaní a zomreli v tele, ich smrť bola cenná a zmysluplná a stretla sa s Božím schválením. Myslel som na to, ako v posledných dňoch zatkli mnohých pravých veriacich, ktorí nasledovali Boha a ktorí za hlásanie a svedectvo o evanjeliu Všemohúceho Boha posledných dní znášali kruté mučenie. Niektorí boli ubití na smrť a niektorí boli zmrzačení, ale radšej by strávili život vo väzení, než aby zapreli alebo zradili Boha. Radšej by zomreli, ako by sa stali Judášmi. Nakoniec vydali svedectvo, ktoré zvíťazilo nad satanom. Teraz cirkev súrne potrebovala niekoho, kto by sa postaral o jej prácu, ale ja som vždy uprednostňoval vlastnú bezpečnosť a kládol som svoj život nad všetko ostatné. Nebol som Bohu ani verný, ani podriadený, a už vôbec som o Ňom nedokázal vydať žiadne svedectvo. Aký zmysel malo takto potupne prežívať bez konania svojich povinností? Uvedomil som si tiež, že moje chápanie bolo skreslené, keďže som sa vždy obával, že ak ma zmrzačia alebo ubijú na smrť, stratím šancu na spásu, ale v skutočnosti byť spasený znamená zažiť Božie dielo až do bodu, v ktorom človek dokáže odvrhnúť svoju skazenú povahu a dosiahnuť skutočnú podriadenosť Bohu. Ak by som sa nedokázal podriadiť Božej zvrchovanosti a usporiadaniam, neusiloval sa o pravdu, nekonal svoje povinnosti dobre ani neodvrhol svoju skazenú povahu v situácii, ktorú Boh usporiadal, ale namiesto toho by som si zvolil útek a schovávanie sa ako korytnačka do panciera, potom by som skutočne stratil šancu na spásu. Keď som si to uvedomil, rozhodol som sa, že sa podriadim Božej zvrchovanosti a usporiadaniam a že bez ohľadu na to, akej situácii budem v budúcnosti čeliť, začnem tým, že si budem riadne plniť svoje povinnosti a záväzky. Ak by ma jedného dňa zatkli, aj to by bolo dovolené Bohom a ja by som nasledoval príklad učeníkov Pána Ježiša a bol by som verný Bohu až do smrti. Tak som sa prestrojil a popri riešení situácie som pracoval aj na overovaní sťažnosti. Neskôr som po overení zistil, že väčšina obsahu sťažnosti sa nezhodovala s faktami a malá časť pozostávala z ohovárania a falošného obviňovania. Tiež som sa dozvedel, že osoba, ktorá list napísala, sa často neúnavne zameriavala na ľudí a veci, vyvolávala problémy a rozsievala nesvár, že sa mstila každému, kto ju opravil, a že jej ľudská prirodzenosť bola zlomyseľná. Nakoniec bola so súhlasom väčšiny cirkevných členov vypudená z cirkvi.

Vďaka tejto skúsenosti s riešením situácie som získal určité pochopenie svojej sebeckej prirodzenosti a tiež som videl, že Božie dielo je neuveriteľne múdre. Boh využíva zatýkanie a prenasledovanie zo strany ČKS, ktoré slúžia na zdokonalenie Jeho vyvoleného národa, ako aj zjavenie rôznych druhov ľudí. Napríklad tentokrát zatkli mnohých cirkevných vodcov, pracovníkov, bratov a sestry a niektorí sa v snahe chrániť sa príliš báli konať svoje povinnosti, zatiaľ čo iní sa po zatknutí stali Judášmi, aby si zachránili život, zradili svojich bratov a sestry a dokonca podpísali „Tri vyhlásenia“, aby zapreli a zradili Boha. Ale boli aj takí ľudia, ktorí po zatknutí a prejdení si vymývaním mozgov, nátlakom, lákaním a mučením veľkého červeného draka stále nestratili vieru v Boha. Radšej si odpykali tresty vo väzení a boli odsúdení, než aby sa stali Judášmi, a sľúbili, že nezradia Boha ani za cenu smrti. Vydali pre Boha krásne a zvučné svedectvo, a hoci ich telo veľa trpelo, ich svedectvá sa stretli s Božím schválením a Boh si ich pamätal. Týmto spôsobom Boh roztriedil každého človeka podľa jeho druhu. Hoci nás veľký červený drak stále zatýkal a prenasledoval, práca cirkvi pokračovala ako zvyčajne, ohrození bratia a sestry boli spolu s knihami Božieho slova všetci bezpečne premiestnení a zlých ľudí a pochybovačov, ktorí spôsobovali narúšanie a vyrušovanie, vyčistili z cirkvi. Táto situácia mi umožnila byť svedkom Božích podivuhodných skutkov a toho, že všetko Božie dielo koná sám Boh. Moja viera v Boha vzrástla. Bohu vďaka!