V júli 2022 som v cirkvi polievala nových veriacich. Lucia bola diakonkou pre polievanie a zodpovedala za moju prácu. Ruthy, cirkevná vodkyňa, mala na Luciu priaznivý názor, často ju pred nami chválila za jej dobrú kvalitu a silné pracovné schopnosti a označovala ju za oporu práce na polievaní v cirkvi. Aj ja som si preto Luciu veľmi vážila. Ale po istom čase interakcie s ňou som zistila, že pri riešení záležitostí nehľadala pravdu-princípy a robila svojvoľné personálne zmeny. Niekoľkokrát sa stalo, že polievači, ktorých pridelila, neboli v súlade s princípmi a do mesiaca ich vymenila. Tieto časté zmeny vážne ovplyvňovali prácu na polievaní nových veriacich. Lucia navyše vo svojej práci len vykrikovala heslá a venovala sa povrchným úlohám bez toho, aby riešila naše skutočné ťažkosti. Vždy, keď výsledky nášho polievania neboli také dobré ako v iných cirkvách, veľmi sa nahnevala a neustále nás karhala ako dospelý, ktorý hreší deti. Bratia a sestry ňou boli čoraz viac obmedzovaní, báli sa pri nej prehovoriť a cítili silný útlak. Vodkyňa Ruthy si Luciino správanie uvedomovala, no nikdy jej problémy neriešila prostredníctvom duchovného spoločenstva.

Na jednom zhromaždení v máji 2023 sme mali duchovné spoločenstvo o pravde, kde nám vyšší vodcovia rozprávali o rozlišovaní antikristov, falošných vodcov a zlých ľudí a povzbudili nás, aby sme praktizovali pravdu a odhaľovali akékoľvek správanie a prejavy antikristov, falošných vodcov a zlých ľudí, ktoré sme pozorovali. Po zhromaždení za mnou prišiel brat Jasper a povedal: „Diakonka pre polievanie Lucia je pri výbere a používaní ľudí neuvážlivá, nedodržiava princípy a často karhá bratov a sestry. Počul som o problémoch, ktoré si v súvislosti s ňou spomínala. Keďže máš s ňou viac kontaktu a lepšie poznáš jej správanie, navrhujem ti, aby si tieto záležitosti nahlásila. Je to spravodlivý čin.“ Keď som počula Jasperove slová, tiež som cítila, že Luciine problémy by sa mali nahlásiť, a súhlasila som, že o nej ten deň podám správu. Keď som ju už išla písať, zrazu mi napadlo, že Ruthy a Lucia priamo dohliadali na moju prácu, a ak by som podala správu, prešla by cez ich ruky. Lucia bola zvyčajne dosť dominantná a často ma obviňovala, že som nezodpovedná vo svojej povinnosti a nezameriavam sa na dosahovanie výsledkov vo svojej práci. Keby zistila, že som ju nahlásila, nemohla by ma potrestať, znepríjemniť mi život alebo ma dokonca odvolať či preradiť? Tieto myšlienky ma veľmi vystrašili a bola som v rozpakoch. Pomyslela som si: „Radšej privriem oči. Spôsobovať im problémy by znamenalo spôsobovať problémy samej sebe. Nechcem stratiť príležitosť konať svoje povinnosti. Dôležitejšie je chrániť samu seba.“ Navyše, keďže v ten deň bolo veľa vecí na práci, rozhodla som sa správu nenapísať a ako výhovorku som použila svoju zaneprázdnenosť. Na druhý deň mi Jasper poslal správu s otázkou, či už som Luciu nahlásila. Keď som tú správu uvidela, cítila som, ako mi horí tvár, a v srdci som sa hlboko hanbila. Jednoducho som odpovedala slovom „nie“. Jasper už nič viac nepovedal.

V nasledujúcich dňoch som sa cítila veľmi nepokojne a trápili ma výčitky svedomia. Počas svojej duchovnej pobožnosti som čítala tieto Božie slová: „Ak máš vo svojom živote často pocit obviňovania, ak tvoje srdce nenachádza pokoj, ak si bez pokoja a radosti a často ťa sužujú starosti a úzkosť z rôznych vecí, o čom to svedčí? Len o tom, že nepraktizuješ pravdu a nestojíš si pevne za svojím svedectvom o Bohu. Keď žiješ pod vplyvom povahy satana, pravdepodobne často zlyhávaš v praktizovaní pravdy, zrádzaš pravdu, si sebecký a nemorálny; chrániš iba svoj imidž, svoje meno a postavenie a svoje záujmy. Neustále žiješ len pre seba a to ti prináša veľkú bolesť. Máš toľko sebeckých túžob, zmätkov, pút, pochybností a problémov, že nemáš ani najmenší pokoj a radosť. Žiť pre skazené telo znamená nadmerne trpieť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vstup do života sa začína vykonávaním povinnosti) Odhalenie v Božích slovách mi jasne ukázalo, že môj nepokoj a pocity viny boli spôsobené tým, že som chránila svoje vlastné záujmy a seba samu namiesto praktizovania pravdy. Dobre som si uvedomovala, že odhaľovanie a nahlasovanie falošných vodcov, antikristov a zlých ľudí je zodpovednosťou každého z Božích vyvolených a aspektom pravdy, ktorý by sa mal praktizovať. Je to preto, lebo škoda, ktorú práci cirkvi spôsobujú antikristi a zlí ľudia, je taká veľká, že každý, kto má aspoň trochu svedomia a rozumu, by ich mal nahlásiť a odhaliť, aby prácu cirkvi ochránil. No aj keď som objavila problémy, nemala som odvahu ich nahlásiť, lebo som sa bála, že Ruthy a Lucia by ma po zhliadnutí mojej správy mohli potlačiť a pomstiť sa mi. Radšej som bola pochlebovačkou, než aby som chránila prácu cirkvi, a neuvažovala som o tom, ako si plniť povinnosti a pevne si stáť za svojím svedectvom. Bola som taká sebecká a podlá! Keď som si to uvedomila, potichu som sa modlila k Bohu: „Ó, Bože, som taká sebecká a podlá, že som nemala odvahu napísať tú správu. Cítim hlbokú vinu. Ó, Bože, prosím, daj mi vieru a odvahu praktizovať pravdu.“

V nasledujúcich dňoch som si na Lucii všimla ešte viac problémov. V pracovnej správe uviedla, že päť nováčikov netúži po pravde ani pravidelne nenavštevuje zhromaždenia a že ich plánuje prestať polievať a podporovať. Ale v skutočnosti boli niektorí z týchto nováčikov chorí, niektorí zaneprázdnení prácou a iní mali skutočné rodinné problémy, ktoré bolo treba vyriešiť, čo im dočasne bránilo v pravidelnej účasti na zhromaždeniach. Aj samotní nováčikovia z toho boli nešťastní. Pretože nepravidelná účasť nováčikov ovplyvnila výsledky Luciinej práce, jednoducho sa týchto nováčikov, ktorí potrebovali polievanie a podporu, vzdala. Cítili sme, že to jasne porušuje princípy a je to nezodpovedné, a tak sme tú časť Luciinej správy, ktorá nezodpovedala skutočnosti, opravili. Keď Lucia zmeny uvidela, bola zúrivá a zlostne nás vypočúvala, prečo sme ich urobili. Keď som jej vysvetlila dôvod, Lucia sa ešte viac nahnevala a skríkla na mňa: „Prečo sa hráš na hrdinku? Každý pozná princípy, len ty im nerozumieš. Akú prácu na polievaní vôbec robíš?“ Bola som úplne zmätená. Podľa princípov tí piati nováčikovia neboli ľuďmi, ktorým by chýbala túžba po pravde; boli to jednotlivci, ktorí potrebovali polievanie a podporu, a bolo namieste, aby sme opravili obsah, ktorý nezodpovedal faktom. Prečo sa teda Lucia tak hnevala a obviňovala ma, že sa hrám na hrdinku? Cítila som, že s ňou niečo nie je v poriadku. Bola diakonkou pre polievanie, takže ak by konala bez princípov, ovplyvnilo by to prácu na polievaní a následky by mohli byť katastrofálne. Pomyslela som na to, ako som minule nemala odvahu napísať správu a ako som premeškala príležitosť praktizovať pravdu, čo vo mne zanechalo pocit viny a zadlženosti. Tentoraz som musela jej problémy nahlásiť vyššie postaveným. Ale hlavou mi preblesla myšlienka: „Ak Luciine problémy nahlásim priamo vodkyni Ruthy, nepomyslí si, že sa jej všemožne snažím skomplikovať život?“ Spomenula som si, ako sa Ruthy rok predtým, keď Lucia prišla do našej cirkvi, veľmi potešila a tvrdila, že má dobrú kvalitu a silné pracovné schopnosti a že je oporou cirkvi. Navyše, Ruthy si dobre uvedomovala, že Lucia koná bez princípov a má sklon potláčať a poučovať ostatných, no vždy nad jej problémami privierala oči. Vzhľadom na to, ako vysoko si Ruthy Luciu cenila, brala by vôbec moje nahlásenie vážne? Nestalo by sa, že by Luciu kryla, znepríjemnila mi život a bránila mi konať moje povinnosti? S týmito myšlienkami ma zaplavili obavy a nebola som si istá, či mám Ruthy oboznámiť s Luciinými problémami. Uvedomila som si, že sa opäť snažím chrániť samu seba. A tak som si v ten večer na čítanie vyhľadala relevantné články so skúsenostnými svedectvami, ktoré sa týkali môjho stavu. Jeden z nich citoval úryvok Božích slov, ktorý ma skutočne dojal. Prečítala som tieto Božie slová: „Všetci hovoríte, že beriete ohľad na Božie bremeno a budete brániť svedectvo cirkvi, kto z vás však Božie bremeno skutočne zohľadnil? Položte si otázku: si niekým, kto berie ohľad na Jeho bremeno? Vieš pre Neho praktizovať spravodlivosť? Vieš sa postaviť a prehovoriť v Môj prospech? Vieš nezlomne uvádzať pravdu do praxe? Si dostatočne odvážny, aby si bojoval proti všetkým satanovým skutkom? Dokázal by si dať bokom svoje pocity a odhaliť satana pre Moju pravdu? Dokážeš pripustiť, aby sa v tebe uspokojili Moje úmysly? Obetoval si v najkritickejších chvíľach svoje srdce? Si niekto, kto nasleduje Moju vôľu? Polož si tieto otázky a často o nich rozmýšľaj.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 13. kapitola) Božie vyčítavé slová ma naplnili hlbokou hanbou a pocitom viny. Jasne som videla, že Lucia sa pri svojej povinnosti neriadila pravdou-princípmi, často konala na základe svojich skazených pováh a horkokrvnosti a poučovala bratov a sestry. Trochu som jej problémy dokázala rozlišovať a chcela som ich nahlásiť Ruthy, ale obávala som sa, že by sa mi Lucia mohla pomstiť a znepríjemniť mi život, a bála som sa, že by Ruthy mohla Luciu chrániť a mňa potlačiť alebo odstaviť na vedľajšiu koľaj. Preto som chránila seba a problémy som nenahlásila. V srdci som sa v tom období neustále zameriavala na ochranu vlastných záujmov, nebrala som ohľad na Božie bremeno a nedokázala som ochrániť prácu cirkvi. V kritických chvíľach som opakovane cúvla, nepraktizovala som pravdu ani som sa nedržala princípov. Keď som premýšľala nad Božími slovami, pochopila som Jeho úmysel a mala som cestu praktizovania. Tak som nazbierala odvahu a nahlásila som Luciine problémy Ruthy.

Ruthy na druhý deň požiadala mňa a niekoľko ďalších vedúcich skupín, aby sme o Lucii napísali hodnotenie. Všetky problémy, ktoré som si všimla, som napísala čo najpodrobnejšie, ale stále som mala isté obavy, pretože som sa bála, že by Ruthy mohla Luciu chrániť a mňa odstaviť alebo potlačiť. Preto som si nechala zadné dvierka a do hodnotenia som pridala vetu: „Keďže tieto problémy nevidím úplne jasne, nahlasujem ich, aby sme ich zhodnotili všetci spoločne.“ Myslela som si, že keď Ruthy zhromaždí Luciine hodnotenia, odvolá ju, ale dni plynuli a nič sa nedialo. Znovu som začala pociťovať úzkosť a premýšľala som: „Každý napísal svoje hodnotenie Lucie, a aj keby sa nezistilo, že si zaslúži odvolanie, mala by byť odhalená a na jej problémy by sa malo poukázať, aby si ich uvedomila. Ale stále sa nič nedeje. Žeby si vodkyňa myslela, že moje hodnotenie je nesprávne? Chystá sa ma odvolať?“ O niekoľko dní neskôr Lucia videla, že spolu s ostatnými polievačmi stále podporujeme nováčikov, ktorí sa zhromaždení nezúčastňujú pravidelne, a veľmi ju to nahnevalo. Pritlačila na nás otázkami, prečo tí, ktorí pravidelne nenavštevujú zhromaždenia, sú stále v cirkvi, a obviňovala nás, že konáme svojvoľne. Počas stretnutia spolupracovníkov nás za tento problém znovu pokarhala a nútila nás, aby sme sa týchto nováčikov, ktorí pravidelne nenavštevovali zhromaždenia, vzdali. Cítila som, že Luciine problémy sú dosť vážne, ale keď som neskôr videla, že ju nielenže neodvolali, no dokonca povýšili, aby dohliadala na dôležitú časť práce, pochybovala som, či som to pre svoju neschopnosť rozlišovať nenahlásila nesprávne. Počas toho obdobia som sa cítila veľmi utláčaná a skormútená a nerozumela som, aký bol skutočne Boží úmysel, keď som sa stretla s takouto situáciou, a ako by som to mala prežívať. Najmä keďže Lucia teraz zastávala vyššiu pozíciu, ak by sa skutočne dozvedela, že som nahlásila jej problémy, mohla by ma kedykoľvek preradiť alebo odvolať, alebo ma dokonca vyčistiť z cirkvi. Pomyslenie na tieto veci ma veľmi znepokojovalo a desilo a už som Luciu rozlišovať nechcela.

Jedného dňa v júli za mnou vyšší vodcovia poslali dvoch bratov, aby sa informovali o Luciinej situácii. Až vtedy som sa dozvedela, že keď brat Jasper zistil, že som nenapísala správu, nahlásil informácie, ktoré zhromaždil, vyšším vodcom. Všetko Luciino správanie som tým dvom bratom rozpovedala. Po vypočutí boli veľmi prekvapení a povedali: „Ruthy vás všetkých požiadala, aby ste o Lucii napísali hodnotenie, tak prečo sa s tým takmer mesiac nič nerobilo?“ Nakoniec sa ma tí dvaja bratia spýtali: „Je to preto, že si sa bála, že si nenapísala tú správu?“ Keď som ich otázku začula, cítila som sa hlboko zahanbene a previnilo. Uvedomila som si, aká som bola sebecká a podlá. Vždy som sa snažila chrániť samu seba. Cítila som sa taká bezcharakterná. Po tom, čo som túto situáciu nahlásila a videla, že Luciu nielenže neodvolali, ale aj povýšili, som nemala odvahu podať ďalšie hlásenia. V skutočnosti som si dobre uvedomovala, že Lucia má problémy a že mnohé jej názory a praktiky nie sú v súlade s pravdou-princípmi. Potláčala a karhala ostatných kvôli efektivite svojej práce, povesti a postaveniu a neriešila skutočné problémy. Dokonca opustila niekoľkých nováčikov, ktorí potrebovali polievanie a podporu, a keď som jej vytkla chyby, tak ma ešte aj pokarhala a obvinila, že sa hrám na hrdinku. Avšak zo strachu pred jej postavením a mocou a pred potlačením alebo trýznením som sa nedokázala držať pravdy-princípov a nemala som odvahu ju odhaliť a nahlásiť. Tú noc som dlho nemohla spať. Premýšľala som o tom, ako som posledný mesiac a pol žila v stave útlaku, skľúčenosti a vnútorného konfliktu. Videla som problémy, ale príliš som sa bála prehovoriť, a keď som ich konečne nahlásila, bála som sa potlačenia. Tento stav sa neustále opakoval. V čom presne bol problém? Hľadala som Božie slová týkajúce sa môjho stavu. Vtedy som si prečítala jeden úryvok z Božích slov: „Aký postoj by mali mať ľudia, pokiaľ ide o to, ako pristupovať k vodcovi alebo pracovníkovi? Ak je to, čo robí vodca alebo pracovník, správne a v zhode s pravdou, potom ho môžeš poslúchať; ak je to, čo robí, nesprávne a nie je to v zhode s pravdou, potom by si ho nemal poslúchať a môžeš ho odhaliť, oponovať mu a vyjadriť iný názor. Ak nie je schopný konať skutočnú prácu alebo robí zlé skutky, ktoré spôsobujú vyrušenie cirkevnej práce, a je zjavený ako falošný vodca, falošný pracovník alebo antikrist, potom ho môžeš rozlíšiť, odhaliť a nahlásiť. Niektorí z Božieho vyvoleného národa však nechápu pravdu a sú mimoriadne zbabelí; boja sa, že falošní vodcovia a antikristi ich budú utláčať a trápiť, a preto sa neodvážia dodržiavať princípy. Vravia: ‚Ak ma vodca vyhodí, je so mnou koniec; ak spôsobí, že ma všetci odhalia alebo zanechajú, potom už nebudem schopný veriť v Boha. Ak ma vypudia z cirkvi, potom ma Boh nebude chcieť a nespasí ma. A nebude potom moja viera zbytočná?‘ Nie je takéto uvažovanie smiešne? Majú takíto ľudia pravú vieru v Boha? Predstavoval by falošný vodca alebo antikrist Boha, keď by ťa vypudil? Keď ťa trápi a vypudzuje falošný vodca alebo antikrist, je to dielo satana a nemá to nič spoločné s Bohom; keď sú ľudia vyčistení alebo vypudení z cirkvi, je to v zhode s Božími úmyslami len vtedy, keď je to spoločné rozhodnutie cirkvi a celého Božieho vyvoleného národa a keď je vyčistenie alebo vypudenie úplne v zhode s pracovnými opatreniami Božieho domu a s pravdou-princípmi Božích slov. Ako by mohlo vypudenie falošným vodcom alebo antikristom znamenať, že nemôžeš byť spasený? Je to prenasledovanie satanom a antikristom a neznamená to, že Boh ťa nespasí. To, či môžeš byť spasený alebo nie, závisí od Boha. Žiadna ľudská bytosť nie je spôsobilá rozhodnúť, či ťa Boh môže spasiť. Musíš v tom mať jasno. A považovať svoje vypudenie falošným vodcom alebo antikristom za vypudenie Bohom – nie je to nesprávny výklad Boha? Áno, je. A je to nielen nesprávny výklad Boha, ale aj vzdorovanie proti Bohu. Je to aj istý druh rúhania sa voči Bohu. A nie je takýto nesprávny výklad Boha nevedomý a hlúpy? Keď ťa falošný vodca alebo antikrist vypudí, prečo nehľadáš pravdu? Prečo nevyhľadáš niekoho, kto rozumie pravde, aby si získal trochu rozlišovacej schopnosti? A prečo to nenahlásiš vyššie postaveným? Dokazuje to, že neveríš, že v Božom dome vládne pravda, dokazuje to, že nemáš pravú vieru v Boha, že nie si niekto, kto skutočne verí v Boha. Ak dôveruješ Božej všemohúcnosti, prečo sa bojíš odvety falošného vodcu alebo antikrista? Môže určovať tvoj osud? Ak si schopný rozlišovania a zistíš, že jeho konanie je v rozpore s pravdou, prečo sa neporozprávaš v duchovnom spoločenstve s Božím vyvoleným národom, ktorý chápe pravdu? Máš ústa, tak prečo sa neodvažuješ prehovoriť? Prečo sa tak bojíš falošného vodcu alebo antikrista? Dokazuje to, že si zbabelec, ničomník, satanov poskok.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Tretí bod: vylučujú a napádajú tých, ktorí sa usilujú o pravdu) Božie slová mi pomohli uvedomiť si, že moje opakované váhanie a početné obavy a starosti ohľadom Luciinho nahlásenia, ktoré som v tomto období mala, vyplývali z môjho nesprávneho postoja a názoru na vodcov a pracovníkov. Vodcov a pracovníkov som si veľmi vážila a verila som, že keďže majú postavenie a moc, uraziť ich by prinieslo problémy a pravdepodobne viedlo k tomu, že by som prišla o svoje povinnosti alebo by ma dokonca vyčistili z cirkvi. V takom prípade by som prišla o šancu na spásu. Takže aj keď som jasne videla Luciine problémy a chcela som ich nahlásiť, bála som sa, že mi bude robiť prieky, že ma potlačia alebo sa mi budú mstiť, a tak som vždy cúvla a neodvážila som sa to nahlásiť. Dokonca aj pri nahlasovaní Luciiných problémov Ruthy som mala isté výhrady a navyše som bola neúprimná, hovorila nejednoznačne a tvrdila, že Luciine problémy nevidím jasne a že by sme ich mali zhodnotiť všetci spoločne. Najmä keď som aj potom, ako som nahlásila Luciine problémy, videla, že ju nielenže neodvolali, no ešte aj povýšili, a že sa dokonca trochu zamerala na mňa, ešte viac som sa zľakla. Rozhodla som sa prestať ju rozlišovať a nahlasovať. Takto som sa mohla chrániť pred potlačením a udržať si svoje povinnosti. Až vďaka odhaleniu Božích slov som si uvedomila, aká som bola nevedomá a hlúpa. Verila som, že byť odvolaná alebo potlačená vodcami a pracovníkmi by znamenalo stratu príležitosti na spásu. Tento názor je absolútne absurdný! Chýbala mi pravá viera v Boha a neverila som, že v Božom dome vládne pravda. Verila som v Boha, ale neverila som, že môj osud je v Jeho rukách, a dokonca som si myslela, že falošní vodcovia a antikristi môžu určiť môj osud. Falošných vodcov a antikristov som považovala za ešte väčších ako Boha. Toto bolo skutočne rúhanie sa Bohu!

Neskôr som sa o Lucii rozprávala s Jasperom a obaja sme cítili, že táto situácia bola Božím opatrením, ktoré malo vyriešiť naše nedostatky, a že obsahovala Boží úmysel. Jasper sa so mnou podelil o jeden úryvok z Božích slov: „Keď sa objavia všelijakí zlí ľudia a pochybovači a hrajú rôzne úlohy ako diabli a satani, idú proti pracovným opatreniam a robia niečo úplne iné, klamú a podvádzajú Boží dom; keď narúšajú a vyrušujú Božie dielo, robia veci, ktoré zahanbujú Božie meno a očierňujú Boží dom, cirkev, ty nerobíš nič iné, len sa hneváš, keď to vidíš, no nedokážeš sa postaviť na obranu spravodlivosti, odhaliť zlých ľudí, podporiť dielo cirkvi, zaoberať sa týmito zlými ľuďmi a vysporiadať sa s nimi a zabrániť im, aby vyrušovali dielo cirkvi a očierňovali Boží dom, cirkev. Ak tieto veci nerobíš, zlyhal si v podávaní svedectva. Niektorí ľudia hovoria: ‚Neodvažujem sa robiť tieto veci, bojím sa, že ak sa budem zaoberať príliš veľkým počtom ľudí, môžem ich rozhnevať, a ak sa proti mne spolčia, aby ma potrestali a odvolali z funkcie, čo urobím?‘ Povedz Mi, sú zbabelí a bojazliví, nemajú pravdu a nedokážu rozlíšiť ľudí alebo prekuknúť satanovo vyrušovanie, alebo sú neverní pri vykonávaní svojej povinnosti a snažia sa len chrániť sami seba? O čo tu v skutočnosti ide? Zamyslel si sa niekedy nad tým? Ak si od prírody plachý, krehký, zbabelý a bojazlivý; no po toľkých rokoch viery v Boha si si na základe pochopenia určitých právd rozvinul skutočnú vieru v Boha, nebudeš schopný prekonať časť svojej ľudskej slabosti, plachosti a krehkosti a nebudeš sa už báť zlých ľudí? (Áno.) Čo je potom koreňom vašej neschopnosti vysporiadať sa so zlými ľuďmi a zaoberať sa nimi? Je to tým, že vaša ľudská prirodzenosť je od prírody zbabelá, plachá a bojazlivá? To nie je ani hlavná príčina, ani podstata problému. Podstatou problému je, že ľudia nie sú verní Bohu; chránia seba, svoju osobnú bezpečnosť, svoju povesť, svoje postavenie a svoju cestu von. Ich nevernosť sa prejavuje v tom, ako sa vždy chránia, stiahnu sa ako korytnačka do svojho panciera, kedykoľvek sa s niečím stretnú, a čakajú, kým to prejde, a potom opäť vystrčia hlavu. Bez ohľadu na to, s čím sa stretnú, vždy chodia okolo horúcej kaše, majú veľa úzkosti, obáv a strachu a nie sú schopní postaviť sa a brániť dielo cirkvi. V čom je tu problém? Nie je to nedostatok viery? Nemáš skutočnú vieru v Boha, neveríš, že Boh je zvrchovaný nad všetkými vecami, a neveríš, že tvoj život, tvoje všetko je v Božích rukách. Neveríš tomu, čo hovorí Boh: ‚Bez Božieho dovolenia sa ti satan neodváži skriviť ani vlások na hlave.‘ Spoliehaš sa na svoje vlastné oči a súdiš fakty, súdiš veci na základe vlastných výpočtov, vždy chrániš sám seba. Neveríš, že osud človeka je v Božích rukách; bojíš sa satana, bojíš sa zlých síl a zlých ľudí. Nie je to nedostatok skutočnej viery v Boha? (Áno.) Prečo tam nie je skutočná viera v Boha? Je to preto, lebo skúsenosti ľudí sú príliš plytké a nedokážu tieto veci prekuknúť, alebo je to preto, lebo príliš málo rozumejú pravde? Aký je dôvod? Má to niečo spoločné so skazenými povahami ľudí? Je to preto, lebo ľudia sú príliš ľstiví? (Áno.) Bez ohľadu na to, koľko vecí zažijú, bez ohľadu na to, koľko faktov sa im predloží, neveria, že je to Božie dielo alebo že osud človeka je v Božích rukách. To je jeden aspekt. Ďalším smrteľným problémom je, že ľudia sa príliš starajú o seba. Nie sú ochotní zaplatiť žiadnu cenu ani priniesť akúkoľvek obeť pre Boha, pre Jeho dielo, pre záujmy Božieho domu, pre Jeho meno alebo pre Jeho slávu. Nie sú ochotní urobiť nič, čo by zahŕňalo čo i len najmenšie nebezpečenstvo. Ľudia sa príliš starajú o seba! Pre svoj strach zo smrti, z poníženia, z toho, že zlí ľudia ich chytia do pasce a že sa dostanú do akýchkoľvek nepríjemností, ľudia vynakladajú veľkú námahu na to, aby si zachovali vlastné telo, a snažia sa zabrániť tomu, aby vstúpili do akejkoľvek nebezpečnej situácie. … Bez ohľadu na to, akým okolnostiam alebo záležitostiam čelíš, pristupuješ k nim pomocou týchto metód, taktík a stratégií a nie si schopný pevne si stáť za svojím svedectvom o Bohu. Bez ohľadu na okolnosti nie si schopný byť kvalifikovaným vodcom alebo pracovníkom, nie si schopný prejavovať vlastnosti alebo činy správcu a nie si schopný prejavovať úplnú vernosť, čím strácaš svoje svedectvo. Bez ohľadu na to, koľkým záležitostiam čelíš, nie si schopný spoliehať sa na svoju vieru v Boha, aby si zachoval vernosť a svoju zodpovednosť. Výsledkom je, že v konečnom dôsledku nič nezískaš. V každej situácii, ktorú Boh za teba ovládal, a keď si bojoval proti satanovi, tvojou voľbou bolo vždy stiahnuť sa a uniknúť. Nenasledoval si trajektóriu, ktorú ti Boh naznačil alebo určil, aby si ju zažil. Tak uprostred tohto boja prichádzaš o pravdu, pochopenie a skúsenosti, ktoré si mal získať.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (19)) Božie slová ma hlboko dojali. To, čo Boh odhalil, bol presne môj stav. Odhalil najmä to, že keď vidíme zlých ľudí konať zlo, neodvážime sa ich odhaliť a nedokážeme ochrániť prácu cirkvi. Toto nie je len slabosť alebo bojazlivosť; podstatou problému je, že človek nie je verný Bohu. Preto sa neustále chránime a berieme ohľad na vlastnú budúcnosť a bezpečnosť. Okrem toho Boh odhalil, že takýmto ľuďom chýba skutočná viera v Neho a neveria v Božiu všemohúcnosť ani zvrchovanosť. Posudzujú veci výlučne na základe toho, čo vidia, a svojich vlastných výpočtov. Keď čelia zlým silám, utekajú a skrývajú sa, pričom si myslia, že ich Boh možno nedokáže ochrániť a je menej spoľahlivý ako oni sami, takže nemajú odvahu zveriť sa Mu. Srdcia ľudí sú také plné kalkulácií a podvodov! Ďalším aspektom je, že ľudia sa príliš starajú o seba a nie sú ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu ani priniesť akúkoľvek obeť na ochranu práce cirkvi. Takíto ľudia sú úplne sebeckí a opovrhnutiahodní. Toto je tá fatálna chyba vo mne. Premýšľala som o tom, ako sa Boh dvakrát vtelil, aby na zemi konal dielo a spasil nás, ochotne znášal nesmierne poníženie, vynakladal starostlivé úsilie a všetko dal. Boh nikdy neustúpil ani neprestal so svojím dielom spásy ľudstva pre utrpenie, poníženie, ohováranie, prenasledovanie a súženie. Boh vždy ticho dával bez akýchkoľvek sťažností. Neurobil všetky tieto veci pre Seba ani preto, aby od človeka niečo získal, ale aby spasil nás ľudí, ktorí sme boli tak hlboko skazení satanom. Božia podstata je taká krásna a nesebecká! Spomenula som si, ako ma Boh počas mojich rokov viery neustále polieval a zásoboval svojimi slovami, ako pre mňa usporiadal mnoho ľudí, udalostí, vecí a situácií, aby som ich zažila, a ako ma viedol a usmerňoval, aby som pochopila pravdu, vstúpila do reality a naučila sa správať a konať podľa pravdy-princípov. Teraz, keď falošní vodcovia a zlí ľudia narúšali a vyrušovali prácu cirkvi, bol presne ten čas, aby som vystúpila a ochránila záujmy Božieho domu. No ja som s cieľom ochrániť samu seba skrývala svoje myšlienky pred Bohom a bola som voči Nemu nečestná a neochotná vzdať sa svojich vlastných záujmov, aby som praktizovala pravdu. Bola som skutočne príliš nečestná, príliš sebecká a podlá! Potichu som sa modlila k Bohu a rozhodla som sa, že odteraz sa budem usilovať stať sa človekom so zmyslom pre spravodlivosť, ktorý dokáže praktizovať pravdu a chrániť prácu cirkvi.

O niekoľko dní neskôr cirkev odvolala Luciu z pozície nadriadenej, ale ponechala jej funkciu diakonky pre polievanie. Počas zhromaždenia som zistila, že Lucia mala o sebe len malé poznanie. Neustále zdôrazňovala, že dôvodom jej odvolania bol iba nedostatok pracovných skúseností. Spomenula som si na jej minulé správanie a cítila som, že už nie je vhodná na to, aby bola diakonkou pre polievanie, a že súčasné usporiadanie nie je primerané. Tentoraz som sa nechcela chrániť tak ako naposledy. Bola som odhodlaná vystúpiť a nahlásiť Luciine problémy. Tak som oslovila tých dvoch bratov, ktorí sa ma predtým pýtali na Luciu, a nahlásila som im jej situáciu. Tentoraz som vo svojej správe jasne vyjadrila svoj názor: Verím, že Lucia kráča cestou antikrista, nie je vhodná na to, aby bola vodkyňou alebo pracovníčkou, a mala by byť odvolaná. Zároveň som nahlásila aj to, ako vodkyňa Ruthy úmyselne kryla a chránila Luciu. Keď som takto praktizovala, cítila som v srdci pokoj a istotu. Lucia bola neskôr na základe svojho sústavného správania, pri ktorom svoje povinnosti konala ľahkovážne, často ľudí poučovala z pozície moci, absolútne neprijímala pravdu a dokonca otvorene potláčala tých, ktorí ju nahlásili, v podstate zlým človekom a skončila izolovaná. Ruthy bola tiež odvolaná, pretože nevykonávala skutočnú prácu a chránila zlého človeka.

Keď sa obzriem späť, vidím, že som si pri tom všetkom prešla mnohým a veľa sa o mne zjavilo. Okúsila som trpké ovocie ochrany samej seba a veľa som sa z toho poučila. Zároveň som skutočne zažila Božiu svätú a spravodlivú povahu a naozaj videla, že Boh má rád čestných ľudí a nenávidí tých nečestných a že Boh určí konečný osud každého človeka na základe jeho skutkov a cesty, ktorú si zvolí. Som vďačná Bohu, že mi umožnil získať tieto poznatky!