Ada, Taliansko

V apríli 2023 som sa opäť ujala svojej povinnosti herečky. Podieľala som sa hlavne na natáčaní videí so skúsenostnými svedectvami a bola som naozaj šťastná a vďačná za Božiu milosť. Ale v srdci som mala aj isté obavy a premýšľala som: „Svoju povinnosť herečky som nekonala už viac ako rok a nie som si istá, či ju vo svojom súčasnom stave zvládnem konať dobre.“ Bola som naozaj úzkostlivá a niekoľko dní som nemohla dobre spať. Nečakane sa stav hlavnej hrdinky v prvom článku so skúsenostným svedectvom, ktorý som mala prerozprávať, veľmi podobal môjmu vlastnému a úryvky Božích slov v ňom ma hlboko dojali. Zamýšľanie sa nad Božími slovami a porovnávanie zmýšľania hlavnej hrdinky s mojím ma veľmi oslovilo. Keď sa sestra spoľahla na Boha a poučila sa, pocítila oslobodenie a ja som cítila, že som tiež našla cestu vpred. Bez toho, aby som si to uvedomila, som cítila menej trápenia a starostí a čoskoro som natáčanie dokončila. Bola som veľmi vďačná za Božie vedenie, postupne som nabrala sebadôveru a pri ďalších natáčaniach som už nebola taká nervózna. Hneď nato som natočila ďalšie dve videá a uvedomila som si, že pokiaľ mám správne úmysly a venujem sa svojej povinnosti, Boh mi poskytne osvietenie a vedenie. Ale nemohla som si pomôcť a myslela som si: „Tak rýchlo som natočila už tri videá so skúsenostnými svedectvami, takže sa zdá, že som dosť schopná.“

Niektorí bratia a sestry si všimli, že som predtým hrala v niekoľkých filmoch, divadelných hrách, sólových vystúpeniach a zborových predstaveniach a považovali ma za skúsenú herečku, takže sa ma začali pýtať na herectvo. Bola som so sebou vďaka tomu celkom spokojná. Vedela som, že mám veľa nedostatkov, ale ostatní nevedeli, že aj taká „skúsená herečka“ ako ja niekedy žije v ťažkostiach. Napríklad keď som rozprávala svoj prvý článok so skúsenostným svedectvom, bola som nervózna a úzkostlivá. Ale myslela som si, že keďže sa stretávame prvýkrát, nemala by som pokaziť dobrý dojem, ktorý o mne všetci majú. Tak som sa rozhodla nespomínať svoje nedostatky. Začala som živo a nepretržite rozprávať a pri reči som gestikulovala. Najmä keď som začala hovoriť o natáčaní rozsiahleho zborového diela „Hymna kráľovstva: Kráľovstvo zostupuje na svet“, hrdo som povedala: „Herci do zboru boli všetci starostlivo vybraní a celé mesiace v spaľujúcej horúčave a treskúcej zime prechádzali náročným výcvikom.“ Bratia a sestry boli po týchto slovách plní obdivu. Tiež som sa chválila: „Spomedzi viac ako 300 hercov som bola najstaršia!“ Pristihla som sa, ako si vychutnávam a užívam obdivné pohľady bratov a sestier. Raz mal jeden herec počas natáčania ťažkosti a požiadal ma, aby som mu pomohla s jeho hereckým prejavom. Pomyslela som si: „Trochu sa im predvediem. Koniec koncov, nemôžu mnou pohŕdať.“ Potom som vymyslela scénu a začali zo mňa prúdiť všetky emócie. Všetci sa na mňa obdivne pozerali a hovorili: „Ty naozaj vieš hrať! Úžasné!“ Hoci som povedala, že to bolo Božie vedenie, vnútorne som sa neubránila pýche a myslela som si, že som lepšia a skúsenejšia ako ostatní. Pri inej príležitosti režisérka učila sestru Teri, ako má prerozprávať článok so skúsenostným svedectvom, a požiadala ma o pomoc. Pomyslela som si: „Musím nájsť nejaké problémy, aby videli, že mám čo ponúknuť.“ Hneď ako sestra dohovorila, bez toho, aby som čakala, čo povie režisérka, som sa hneď pustila do kritiky. Keď som videla, ako sestra súhlasne prikyvuje, cítila som, že dokážem nájsť chyby. Pravda však bola taká, že som chcela sestre povedať, že aj ja som mala predtým veľa nedostatkov a že to bola režisérka, ktorá mi opakovane pomáhala kúsok po kúsku analyzovať a chápať emócie a stavy postavy, aby som tieto veci nakoniec dokázala presne vyjadriť. Ale potom som si pomyslela: „Už o mne majú vysokú mienku, takže ak to poviem a oni zistia, že mám toľko nedostatkov, čo si o mne pomyslia? Kašlať na to. Radšej nič nepoviem.“ Bola tam aj sestra, ktorej mandarínčina nebola spisovná, a ja som si dala za úlohu ju opravovať. Pomyslela som si: „Ak sa rýchlo zlepší, neukáže to, že som dobrá trénerka?“ Bez ohľadu na príležitosť som ju teda neustále opravovala, čo spôsobilo, že sa sestra v mojej prítomnosti cítila obmedzovaná a bála sa hovoriť. Niekedy som si samu seba začala uvedomovať a pomyslela som si: „Nepredvádzam sa tu? Nie je to trochu nevhodné?“ Ale potom som si pomyslela: „To, čo hovorím, je pravda, takže by to malo byť v poriadku, však?“ A tak som sa tým len nejako pretĺkla. Ale zatiaľ čo som sa neustále naparovala a predvádzala, Boh usporiadal okolnosti, aby ma odhalil.

Raz som dostala článok so skúsenostným svedectvom, ktorý bol dosť dlhý a mal veľa dialógov. Ale pre zrýchlený plán natáčania som mala na prípravu len málo času. Pomyslela som si: „Som celkom dobrá v prednášaní dialógov, takže pokiaľ budem dej rozprávať živo, vynikne to a ľudia sa na mňa budú pozerať s novým rešpektom. Okrem toho, posledných pár videí, ktoré som natočila, išlo celkom hladko, takže nedostatok času na prípravu by nemal byť problém.“ Naučila som sa teda text a trochu si precvičila prednes a potom som len jeden deň skúšala s bratmi a sestrami a pripravila sa na natáčanie. V skutočnosti som nebola úplne pripravená a chcela som režisérke navrhnúť, aby sme natáčanie ešte o pár dní odložili, ale bála som sa, že by si ľudia mohli povedať: „Aj ako veterátke jej príprava ešte stále trvá tak dlho?“ Bála som sa, že by mnou ostatní pohŕdali, tak som sa ponáhľala na pľac. Po natáčaní bolo veľa oblastí, ktoré si vyžadovali úpravy. Môj výkon pri stvárňovaní toho, ako hlavná postava odhaľuje skazenú povahu, bol navyše trochu prehnaný, takže pôsobila ako negatívna postava. Ostala som ohromená a srdce mi oťaželo. Premýšľala som: „Ako mohol vzniknúť taký vážny problém? Ak sa to nebude dať opraviť, budeme to musieť prerobiť a to zdrží plán natáčania. Nespôsobila by som tým narušenie a vyrušenie?“ Dostala som strach a okamžite som sa modlila k Bohu: „Bože, urobila som obrovskú chybu. Prosím, pokarhaj ma. Som ochotná činiť pokánie a urobiť všetko pre nápravu.“ Potom som s ostatnými päťkrát kontrolovala a upravovala video, kým sa problém konečne nenapravil. Neskôr som uvažovala a pýtala sa samej seba: „Prečo sa u mňa vyskytol taký vážny problém? Čo presne to spôsobilo?“ Tiež som sa modlila a prosila Boha, aby ma osvietil a viedol k poznaniu samej seba.

Počas svojich duchovných pobožností som si prečítala úryvok z Božích slov: „Povyšovať sa a svedčiť o sebe, predvádzať sa, snažiť sa, aby o nich mali ľudia vysokú mienku a uctievali ich – týchto vecí je schopné skazené ľudstvo. Ľudia takto inštinktívne reagujú, keď ich ovláda ich satanská prirodzenosť, a je to bežné v celom skazenom ľudstve. Ako sa ľudia obvykle povyšujú a svedčia o sebe? Ako dosiahnu cieľ, aby o nich mali ľudia vysokú mienku a uctievali ich? Svedčia o tom, ako veľa práce vykonali, ako veľa trpeli, ako veľmi sa vydávali a akú cenu zaplatili. Povyšujú sa tým, že rozprávajú o svojom kapitále, a vďaka tomu získavajú v ľudských mysliach vyššie, pevnejšie a bezpečnejšie miesto, aby ich viac ľudí ocenilo, malo o nich vysokú mienku a obdivovalo, ba dokonca ich uctievalo, vzhliadalo k nim a nasledovalo. Aby ľudia dosiahli tento cieľ, robia veľa vecí, ktoré zdanlivo svedčia o Bohu, ale v podstate sa povyšujú a svedčia sami o sebe. Je takéto správanie rozumné? Sú za hranicou rozumnosti a nemajú hanbu: to znamená, že nehanebne svedčia o tom, čo urobili pre Boha a koľko pre Neho trpeli. Dokonca predvádzajú svoje dary, talenty, skúsenosti, zvláštne zručnosti, šikovné techniky pre svetské záležitosti, prostriedky, ktoré používajú, aby sa s ľuďmi zahrávali a podobne. Ich metóda, ktorou sa povyšujú a svedčia o sebe, spočíva vo vychvaľovaní seba a znevažovaní ostatných. Okrem toho sa maskujú a zahaľujú, skrývajú pred ľuďmi svoje slabosti, chyby a nedostatky, aby ľudia vždy videli len to, akí sú skvelí. Neodvážia sa dokonca povedať iným ľuďom ani to, že sa cítia negatívne; chýba im odvaha otvoriť sa a viesť s nimi duchovné spoločenstvo, a keď urobia niečo nesprávne, urobia všetko pre to, aby to zatajili a skryli. Nikdy nespomenú škodu, ktorú počas vykonávania svojej povinnosti spôsobili na práci cirkvi. No keď niečím malým prispejú alebo dosiahnu nejaký drobný úspech, rýchlo sa tým pochvália. Nevedia sa dočkať, aby dali celému svetu vedieť, akí sú schopní, akú majú veľkú kvalitu, akí sú výnimoční a o koľko sú lepší než normálni ľudia. Nie je to spôsob, ako sa povyšovať a svedčiť o sebe? Je povyšovanie sa a podávanie svedectva o sebe samom niečo, čo robí človek so svedomím a s rozumom? Nie je. Takže keď to ľudia robia, aká povaha sa zvyčajne zjavuje? Arogancia. To je jedna z hlavných zjavených pováh, po ktorej nasleduje klamlivosť, ktorá spočíva v tom, že človek robí všetko pre to, aby ho mali ostatní ľudia vo veľkej úcte. Ich slová sú nepriestrelné a zjavne obsahujú pohnútky a plány, predvádzajú sa, ale chcú túto skutočnosť zakryť. Výsledkom ich vyjadrení je, že ľudia si o nich prirodzene začnú myslieť, že sú lepší ako ostatní, že nikto sa im nevyrovná, že všetci ostatní sú horší ako oni.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Štvrtý bod: Povyšujú sa a svedčia o sebe) Boh odhaľuje, že úmyslom a cieľom ľudí, ktorí sa vyvyšujú a predvádzajú, je, aby ich ostatní obdivovali a uctievali a aby si získali miesto v srdciach ľudí. Moje nedávne správanie sa presne zhodovalo s tým, čo Boh opísal. Vo svojej povinnosti som nevyvyšovala Boha a nesvedčila som o Ňom, ale namiesto toho som sa neustále predvádzala, aby som si získala obdiv ostatných. Keď som bola so všetkými v duchovnom spoločenstve, často som sa považovala za „skúsenú herečku“ a vyvyšovala som sa, chválila som sa, ako som pri predchádzajúcich natáčaniach našla spôsoby, ako prekonať ťažkosti, ako som počas cvičenia znášala útrapy, koľko diel som natočila, aké boli účinné a podobne. Najmä keď som hovorila o natáčaní rozsiahlej zborovej produkcie „Hymna kráľovstva: Kráľovstvo zostupuje na svet“, kládla som veľký dôraz na to, že som bola najstaršia, pretože mojím cieľom bolo presadiť sa, byť obdivovaná a získať si miesto v srdciach ľudí. Keď som videla, ako sa ostatní herci počas natáčania trápia, nepomohla som analyzovať stav postáv, aby som hercov viedla k vyjadreniu skutočných emócií, ale namiesto toho som sa len predvádzala, že moje herecké schopnosti sú lepšie ako ich. Pri kontakte s ostatnými som vždy hovorila o svojom pozitívnom vstupe, pretože som sa bála, že ak budem príliš veľa hovoriť o skazenosti, ktorú som odhalila, ostatní mnou budú pohŕdať. Tak som svoju negativitu a skazenosť prebehla len niekoľkými slovami. V skutočnosti som sa na svoju povinnosť herečky začala pripravovať až po odchode z Číny. Keď som začala natáčať, čelila som mnohým ťažkostiam a nevedela som, ako ich vyriešiť. Často som nedokázala pochopiť emócie postavy a hrala som buď prehnane a neprimerane, alebo som nedokázala vyjadriť emócie. Moje srdce tak veľmi bolelo a nespočetnekrát som plakala. Presne ako tentoraz pri natáčaní videa so skúsenostným svedectvom. Dlho som nenatáčala, a keď som dostala prvý článok so skúsenostným svedectvom, bola som taká nervózna, že som niekoľko nocí nemohla spať a žila som v stave úzkosti a trápenia. Až modlitbou a čítaním Božích slov som to postupne vyriešila. Ale zámerne som to tajila a nespomínala som to zo strachu, že stratím svoj dobrý obraz v srdciach ostatných. Namiesto toho som sa len predvádzala svojou dobrou stránkou, aby ma bratia a sestry obdivovali. Týmto som nesvedčila o Bohu, ale oslavovala samu seba a stavala som sa do lepšieho svetla. S opovrhnutiahodnými úmyslami v mojom vnútri som sa predvádzala a vyvyšovala, pretože som chcela mať miesto v srdciach ľudí. Bola som naozaj nehanebná!

Potom som si prečítala ďalšie Božie slová: „Niektorí ľudia obzvlášť zbožňujú Pavla. Radi chodia von, prednášajú a pracujú, radi sa zúčastňujú na zhromaždeniach a kážu a majú radi, keď ich ľudia počúvajú, uctievajú a točia sa okolo nich. Sú radi, keď majú miesto v srdciach iných, a oceňujú, keď si ostatní vážia obraz, ktorý prezentujú. Na základe týchto foriem správania rozoberme ich prirodzenosť. Aká je ich prirodzenosť? Ak sa naozaj takto správajú, potom už len to ukazuje, že sú arogantní a namyslení. Vôbec neuctievajú Boha; usilujú sa o vyššie postavenie a chcú mať autoritu nad ostatnými, vlastniť ich a mať miesto v ich srdciach. Toto je klasický obraz satana. Aspekty ich prirodzenosti, ktoré vystupujú do popredia, sú, že sú arogantní a namyslení, neuctievajú Boha a pokúšajú sa dosiahnuť, aby ostatní uctievali ich. Takéto správanie vám môže poskytnúť veľmi jasný pohľad na ich prirodzenosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka) Prostredníctvom odhalenia Božích slov som pochopila, že moje neustále predvádzanie sa a vyvyšovanie sa vychádzalo z arogantnej prirodzenosti, ktorá sa snažila uzurpovať Božie postavenie v srdciach ľudí. Tým som kráčala po Pavlovej ceste odporu voči Bohu. Uvažovala som o tom, ako som od svojho odchodu z Číny konala povinnosť herečky. Po natočení niekoľkých videí a dosiahnutí istých výsledkov vo svojej povinnosti som tieto veci brala ako svoj kapitál a často som sa pred ostatnými predvádzala a nehanebne sa vystavovala na obdiv. Uvedomila som si, že už kráčam po Pavlovej ceste. V minulosti som si myslela, že je normálne, keď sa niekto predvádza so svojimi úspechmi a je za ne chválený. Ale vo svetle Božích slov som pochopila, že to poukazovalo na arogantnú prirodzenosť a túžbu zaujať miesto v srdciach ľudí, aby ma obdivovali a vzhliadali ku mne. Pavol mal obzvlášť arogantnú povahu, a aj keď mu Boh dal dary, vo svojej práci nikdy nevyvyšoval Pána Ježiša ani o Ňom nesvedčil, ale namiesto toho sa neustále vyvyšoval a predvádzal s cieľom získať si ľudí, aby ho obdivovali a uctievali. Nakoniec sa arogantne snažil stať kristom a zaujať Božie miesto v srdciach ľudí, kráčal po ceste antikrista v odpore voči Bohu a stihol ho Boží trest. V skutočnosti je konanie povinnosti v Božom dome neoddeliteľné od Božieho vedenia. My si pri konaní povinností len plníme svoju zodpovednosť a záväzky a mali by sme bez akýchkoľvek osobných úmyslov či túžob svedčiť o Bohu a oslavovať Ho. Mňa ale poháňala moja arogantná prirodzenosť, nepoznala som svoje miesto a myslela som si, že keďže som natočila niekoľko videí a získala nejaké skúsenosti, a hrala som buď prehnane a neprimerane, alebo som nedokázala vyjadriť emócie. Týmto som kráčala po ceste odporu voči Bohu. V čom som mala bohabojné srdce?

Neskôr som si prečítala, čo hovoria Božie slová: „Pretože nerozumieš Božiemu dielu budeš mať o Bohu predstavy a nebudeš mať bohabojné srdce. Tvoj tón hlasu sa zmení, tvoja povaha sa stane arogantnou a nakoniec sa postupne začneš vyvyšovať a svedčiť o sebe samom. Toto je proces úpadku človeka a je úplne spôsobený tým, že sa neusiluje o pravdu. Každý, kto kráča po ceste antikristov, sa vyvyšuje a vydáva svedectvo o sebe, povyšuje sa, predvádza sa na každom kroku a vôbec sa nestará o Boha. Zažili ste tieto veci, o ktorých hovorím? Mnohí ľudia vytrvalo svedčia o sebe, hovoria o tom, ako trpia tým či oným, ako pracujú, ako si ich Boh váži a zveruje im nejakú takú prácu a akí sú, pričom zámerne rozprávajú určitým tónom a napodobňujú určité spôsoby správania, až si nakoniec niektorí ľudia pravdepodobne začnú myslieť, že sú Boh. Duch Svätý už dávno opustil tých, ktorí dosiahli toto štádium, a hoci ešte neboli vyčistení ani vypudení a namiesto toho ich nechali slúžiť, ich osud je už spečatený a len čakajú na svoj trest.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ľudia majú na Boha priveľa požiadaviek) Pri čítaní Božích slov som si uvedomila, že keď ľudia nemajú v srdci miesto pre Boha a neustále sa predvádzajú a vyvyšujú, sú na ceste nadol a Bohu sa to hnusí a že to môže viesť jedine k následnému trestu. Keď som uvažovala o svojom správaní, naplnil ma strach. Táto veľká chyba, ktorú som urobila pri natáčaní tohto videa so skúsenostným svedectvom, pramenila z mojich nesprávnych úmyslov pri plnení povinnosti v tomto období. Moja arogancia a namyslenosť ma nútili túžiť po predvádzaní sa a stále som premýšľala, ako vyniknúť, aby ma ľudia obdivovali, takže som princípy odložila bokom. V mojom srdci už nebolo miesto pre Boha. Neustále som sa predvádzala, aby som si získala obdiv ostatných, a zdanlivo som uspokojovala svoju márnivosť, ale v skutočnosti sa moje srdce čoraz viac vzďaľovalo od Boha a už som necítila Jeho vedenie. Moje vykonávanie povinností bolo plné chýb, čo spôsobovalo meškanie v práci. Ak by som takto pokračovala, Boh by ma nepochybne znenávidel a vyradil. Prostredníctvom tejto chyby som bola odhalená a včas zastavená, aby som po tejto ceste nadol nepokračovala ďalej. Toto bola Božia láska a Jeho spôsob, ako ma spasiť. Rozhodla som sa, že sa už nikdy nebudem predvádzať.

Počas svojich duchovných pobožností som si prečítala úryvok z Božích slov: „Boh sa stáva telom ako obyčajný človek, čo znamená, že Boh sa pokoruje zo vznešeného obrazu, identity a postavenia nad všetkými vecami, aby sa stal úplne obyčajným človekom. Keď sa stáva obyčajným človekom, nevyberá si, že sa narodí do významnej, bohatej rodiny; prostredie Jeho narodenia je veľmi bežné, dokonca úbohé. Ak sa na túto záležitosť pozrieme z pohľadu obyčajného človeka, niekoho so svedomím, rozumnosťou a ľudskou prirodzenosťou, všetko, čo Boh robí, je hodné úcty a lásky ľudí. Ako by sa k tomu mali ľudia správať? (S úctou.) Obyčajný a normálny človek, ktorý nasleduje Boha, by mal chváliť Božiu milotu za to, že sa Boh pokoruje zo vznešeného postavenia na mimoriadne obyčajného človeka – Božia pokora a skrytosť je taká milá! To je niečo, čo nedokáže dosiahnuť žiadny skazený človek ani diabli a satan. … Samotný Boh sa stáva telom a znáša nedorozumenia ľudstva, ako aj ich posmech, ohováranie a rúhanie. Pokoruje sa a stáva sa obyčajným človekom, nie vznešeného vzhľadu, bez zvláštnych talentov a určite bez hlbokých vedomostí alebo vzdelania – za akým účelom? Je to preto, aby sa s touto identitou a ľudským vzhľadom, ktorý im bude najľahšie prístupný, priblížil k ľuďom, ktorých si vyvolil a ktorých má v úmysle spasiť. Nie je všetko toto, čo Boh robí, cenou, ktorú zaplatil? (Áno.) Dokáže to niekto iný? Nikto to nedokáže.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Tretia časť)) Božie slová ma úplne zahanbili. Boh je Stvoriteľ, má autoritu a moc a je nad všetkým zvrchovaný, a predsa sa On osobne stal telom, aby spasil skazené ľudstvo, pokoril sa ako obyčajný človek a žil medzi ľuďmi a v tichosti znášal vzburu a vzdor skazeného ľudstva. Boh sa nikdy nevystatuje ani nechváli, akú veľkú cenu za ľudstvo zaplatil, ale namiesto toho pokorne zostáva skrytý medzi ľuďmi a vyjadruje pravdy, aby spasil ľudstvo. To je niečo, čo by žiadny skazený človek nikdy nedokázal dosiahnuť. Videla som Božiu svätú, krásnu a dobrú podstatu a v Jeho povahe nie je ani stopa po arogancii. Bola som hlboko skazená satanom, a keď moje povinnosti dosiahli nejaké výsledky, prestala som si uvedomovať, aká som bezvýznamná, stala som sa arogantnou a namyslenou a predvádzala som sa. V skutočnosti bola moja kvalita priemerná, bola som stará, môj vstup do života bol slabý a nemala som žiadne dary ani schopnosti, takže sa mi nikdy ani nesnívalo, že by som sa mohla stať herečkou. Boh ma pozdvihol, dal mi príležitosti cvičiť sa v cirkvi ako herečka a natáčať videá, ktoré svedčili o Bohu, a to umožnilo niekomu tak neschopnému ako ja byť aspoň trochu užitočná. Ja som však nedokázala oplatiť Božiu lásku a svedčiť o Ňom a namiesto toho som sa považovala za výnimočného človeka s kapitálom. Po natočení niekoľkých videí sa zmenil dokonca aj spôsob mojej chôdze a reči, myslela som si, že som pozoruhodná, a chopila som sa každej príležitosti, aby som sa predvádzala, vyvyšovala a získala obdiv ostatných. Bola som naozaj podlá, opovrhnutiahodná a úplne mi chýbala ľudská prirodzenosť. Bola som úplne nehanebná! Modlila som sa k Bohu: „Ó, Bože, neustále sa predvádzam a vyvyšujem a naozaj mi chýba rozum. Teraz vidím, aká som v skutočnosti úbohá a poľutovaniahodná, a uvedomujem si, že bez Teba nedokážem nič. Bože, prosím, veď ma, aby som odvrhla svoju skazenú povahu.“

Neskôr som si prečítala dva úryvky z Božích slov: „Keď podávate svedectvo v prospech Boha, mali by ste hovoriť hlavne o tom, ako Boh ľudí súdi a napomína a aké skúšky používa, aby ľudí zušľachtil a zmenil ich povahy. Mali by ste hovoriť aj o tom, koľko skazenosti bolo odhalenej vo vašej skúsenosti, koľko ste trpeli, koľko vecí ste urobili, aby ste Bohu odporovali, a ako si vás Boh nakoniec podmanil. Hovorte o tom, koľko skutočných vedomostí máte o Božom diele a ako by ste mali svedčiť o Bohu a splatiť Mu Jeho lásku. Svoje slová by ste mali podložiť a zároveň by ste ich mali vyjadriť jednoducho. Nerozprávajte o prázdnych teóriách. Hovorte prakticky; hovorte zo srdca. Práve takto by si mal zažívať veci. Neoháňajte sa naoko hlbokými, prázdnymi teóriami v snahe predvádzať sa; len by ste pôsobili dosť arogantne a nezmyselne. Mali by ste viac hovoriť o skutočných veciach z vašej skutočnej skúsenosti a rozprávať viac zo srdca; to je pre ostatných najprínosnejšie a je to to najvhodnejšie, čo by mali vidieť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len usilovaním sa o pravdu môže človek dosiahnuť zmenu povahy) „Aký spôsob konania teda nie je vyvyšovaním a svedčením o sebe? Ak sa v určitej veci predvádzaš a svedčíš o sebe, dosiahneš výsledok, že si ťaniektorí ľudia budú vysoko vážiť a uctievať. Ale ak sa v tej istej veci obnažíš a budeš hovoriť o svojom sebapoznaní, má to inú prirodzenosť. Nie je to tak? Obnažiť sa a hovoriť o svojom sebapoznaní je niečo, čo patrí k normálnej ľudskej prirodzenosti. Je to pozitívna vec. Ak sa naozaj poznáte a hovoríte o svojom stave presne, úprimne a precízne, ak hovoríte o poznaní, ktoré je úplne založené na Božích slovách, ak sú tí, ktorí vás počúvajú, duchovne budovaní a majú z toho úžitok; a ak svedčíte o Božom diele a oslavujete Ho, potom to znamená svedčiť o Bohu.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Štvrtý bod: Povyšujú sa a svedčia o sebe) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že svedčiť o Bohu znamená predovšetkým svedčiť o Jeho diele a o účinkoch Jeho súdu a napomínania na ľudí. Tiež si to vyžaduje odhaliť skazenosť, ktorá sa zjavila počas plnenia povinnosti, a to, aké nesprávne úmysly človek má, ako vzdoruje Bohu, ako o sebe uvažuje prostredníctvom súdu a napomínania Božích slov a ako nakoniec činí pokánie a premieňa sa, čo umožňuje ľuďom pochopiť Božiu povahu a dokázať sa Mu podriadiť. V duchovnom spoločenstve s ostatnými by som sa mala podeliť o negativitu a slabosť, ktorú som odhalila počas natáčania, aby všetci videli, že bez Božieho vedenia by som nič nedokázala a že všetka sláva by mala patriť Bohu. Toto je pravé svedectvo o Bohu. Takže som nazbierala odvahu obnažiť sa, otvorila som sa pred všetkými o druhej stránke seba ako „skúsenej herečky“ a povedala som: „V skutočnosti je moja kvalita dosť slabá. Na mnohých natáčaniach, na ktorých som sa zúčastnila, som zažila zlyhania a neúspechy a cit som našla len prostredníctvom modlitby a spoliehania sa na Boha. Tiež si to vyžadovalo rozsiahle vedenie režisérky a dlhé skúšky, aby som dosiahla tieto výkony. Spôsobila som pretáčanie kvôli prehnanému hraniu a okrem iného sa mi niekedy nepodarilo podať presné stvárnenie v dôsledku svojho zlého stavu.“ Keď som sa o týchto veciach otvorila, cítila som sa vyrovnaná a uvoľnená, už som o sebe nemala vysokú mienku a moje vzťahy s bratmi a sestrami sa zblížili. Najmä počas tohto natáčania, keď som urobila takú závažnú chybu, sa video dalo natočiť práve vďaka trpezlivej pomoci bratov a sestier, ktorí ho kúsok po kúsku upravovali. Uvedomila som si, že každé video bolo výsledkom harmonickej spolupráce medzi bratmi a sestrami pod Božím vedením a že to, čím som prispela ja, bola len nepatrná časť. Cítila som sa úplne bezvýznamná. Neskôr, pred natáčaním ďalšieho videa so skúsenostným svedectvom, som sa modlila k Bohu a prosila som o Jeho vedenie. Tiež som sa o svojej skazenosti otvorila Lin Jie, mojej partnerke, a požiadala som ju, aby na mňa dohliadala a pripomenula mi, ak by som sa niekedy znova chválila alebo predvádzala. Spolu s režisérkou som si tiež zhrnula svoje problémy a jeden po druhom som si spísala tie bežné, aby som sa opakovane cvičila a naprávala ich. Pri takomto konaní povinnosti som sa cítila oveľa uvoľnenejšie.

Neskôr som sa zúčastnila na dôležitej scéne vo filme. Táto rola sa veľmi líšila od tých, ktoré som hrala predtým. Myslela som si, že ak by som túto rolu dokázala dobre zahrať, urobila by som prelom vo svojom herectve a bratia a sestry by ma určite obdivovali. Keď sa táto myšlienka objavila, uvedomila som si, že sa opäť snažím predvádzať. Okamžite som sa modlila a prosila Boha, aby ma viedol k vzdorovaniu svojim nesprávnym úmyslom, a moje srdce sa postupne upokojilo. Keď som znova uvažovala nad scenárom, uvedomila som si, že v tejto oblasti mi chýbajú skúsenosti a nedokážem tú rolu dobre uchopiť, tak som poslala správu a požiadala bratov a sestry o pomoc: „Mám ťažkosti a potrebujem pomoc. Vôbec sa neviem vžiť do tejto roly a neviem nájsť ten správny stav. Prosím, pomôžte mi.“ V momente, keď som správu odoslala, pocítila som veľkú úľavu. Neskôr ma bratia a sestry trpezlivo viedli, pomáhali mi a ukázali mi nejaké cesty a smery vpred.

Teraz už trochu rozumiem svojej skazenej povahe predvádzať sa. Uvedomila som si, že príležitosť, ktorú mi Boh dal na konanie mojej povinnosti, nie je na to, aby som sa predvádzala, ale aby som spoznala a vyriešila svoju skazenú povahu a aby som sa pri plnení svojej povinnosti svedomito usilovala o pravdu a vstup do života. Tieto zisky a pochopenia boli všetky výsledkom vedenia Božích slov. Bohu vďaka!