Zhao Yan, Čína

V roku 1987 som spolu s matkou uverila v Pána Ježiša. Čoskoro som sa pridala do zboru a bez ohľadu na to, aká som bola zaneprázdnená prácou, som naďalej chodila na zhromaždenia. Diakon videl, ako dobre som sa usilovala, a tak ma rozvíjal, aby som vyučovala v nedeľnej škole, a tak som sa pre Pána ešte viac vydávala a usilovnejšie pre Neho pracovala. V roku 1995 som si všimla, že počet veriacich prichádzajúcich na zhromaždenia postupne klesal. Medzi mojimi spolupracovníkmi tiež vládla žiarlivosť a sváry a kázne boli otrepané a suchopárne. Cítila som znepokojenie, a tak som so sestrami zo zboru išla hľadať do iných cirkví. Jeden starší povedal: „Pán sa čoskoro vráti, musíme bdelo čakať.“ Iný pastor z inej cirkvi tiež povedal: „Pán čoskoro príde, vyprázdnite sa a pripravte si nádobu a vyznajte sa Pánovi a čiňte pokánie.“ Ich odpovede ma sklamali. Videla som, že cirkvi boli pusté, kazatelia nemali čo kázať a viera veriacich ochladla, tak som išla študovať teológiu s plánom, že sa nakoniec vrátim, budem pásť stádo a oživím cirkev. O tri roky neskôr som ukončila štúdium teológie, vrátila som sa do cirkvi a stala sa učiteľkou, plná odhodlania a nadšenia oživiť cirkev. Začala som všade kázať. Raz ma pastor pozval kázať do veľkej cirkvi a na bohoslužbe bolo vyše tisíc ľudí. Vo vedľajšej sále bol kamerový systém, ktorý všetkým umožňoval sledovať moju kázeň na obrazovke. Bola som nesmierne šťastná. Bratia a sestry ma srdečne oslovovali učiteľka Zhao, a húfne ku mne prichádzali so svojimi otázkami. Moje srdce bolo naplnené radosťou a myslela som si: „Byť učiteľkou je iné ako byť len obyčajným bratom alebo sestrou. Cirkev mi nielen platí, ale kamkoľvek prídem, ľudia si ma vážia a vítajú ma s úsmevom. Keď idem kázať mimo, cirkev mi preplatí aj cestovné náklady. Aj predtým, ako som sa stala pastorkou, sa mi dostávalo takého dobrého zaobchádzania, takže ak sa stanem pastorkou a budem kázať vo veľkých cirkvách, bratia a sestry si ma budú ešte viac vážiť a uctievať.“ Krátko nato ma zvolili za podpredsedníčku miestneho výboru vlasteneckého hnutia troch samostatností a pomyslela som si: „Zdá sa, že moje úsilie je lepšie, a moje kázanie tiež. Ak by som bola v budúcnosti vysvätená za pastorku, spravovala by som väčšiu oblasť, a poznalo by ma viac ľudí, a kamkoľvek by som išla, bola by som rešpektovaná a chválená, a každý by ma poznal ako slávnu pastorku Zhao.“ Ale po nejakom čase som už väčšinu teoretických vedomostí, ktoré som sa naučila na teológii, odučila, a každá kázeň bola len opakovaním tých istých starých, suchých a nezaujímavých tém. Začala som všade hľadať rôzne materiály a knihy, aby som z nich poskladala kázeň, dokonca som si prechádzala poznámkami z môjho štúdia teológie, ale nepomohlo to. Videla som, že cirkev je čoraz pustejšia, na moje kázne chodí čoraz menej ľudí, a niektorí, ktorí prišli na zhromaždenie, sa len zvalili na stoličky a spali. Bola som dosť zmätená a myslela som si: „Aktívne som pracovala pre Pána, aby som oživila cirkev a podporila bratov a sestry, tak prečo sa cirkev namiesto toho stala ešte pustejšou?“

V septembri 1999 som išla navštíviť svojho otca do inej oblasti. Moja mladšia sestra priviedla jednu sestru, aby mi kázala evanjelium Všemohúceho Boha posledných dní. Myslela som si, že táto sestra je obyčajná veriaca a Biblii rozumie menej ako ja, a myslela som si, že bola zavádzaná, tak som ju nepočúvala. Neskôr som počula, že kazateľ, ktorého som poznala, priviedol 120 ľudí pracujúcich pre Pána k viere vo Všemohúceho Boha, a že takmer 100 ľudí z miesta zhromaždenia v jednej dedine tiež prijalo Všemohúceho Boha. Tieto správy ma naozaj šokovali a pomyslela som si: „Ak je jeden človek zmätený a nerozumie pravej ceste, môže byť zavádzaný, ale toľko ľudí, ktorí sa úprimne usilujú, prijalo Všemohúceho Boha – mohli byť naozaj všetci zavádzaní? To nie je možné! Kazateľ, ktorého poznám, sa dobre vyzná v Biblii a je vnímavý, no on, spolu s toľkými spolupracovníkmi, uveril vo Všemohúceho Boha. Je možné, že majú pravdu, keď veria vo Všemohúceho Boha?“ Cítila som sa zmätená, a tak som sa často modlila k Pánovi: „Pane, prečo toľko ľudí uverilo vo Všemohúceho Boha? Tieto dobré ovce a vodcovia sú všetci veľmi horliví vo svojom úsilí a dobre sa vyznajú v Biblii, tak ako to, že všetci uverili vo Všemohúceho Boha? Prečo Cirkev Všemohúceho Boha prekvitá, zatiaľ čo naša cirkev je taká pustá? Je možné, že si sa naozaj vrátil? Ó Pane, som taká zmätená. Prosím, veď ma.“ V apríli 2000 som navštívila mladšiu sestru a ona mi opäť kázala evanjelium Všemohúceho Boha posledných dní. V duchovnom spoločenstve hovorila o troch etapách Božieho diela: Vek zákona, Vek milosti a Vek kráľovstva, pričom všetky vykonáva jeden Boh. Vo Veku zákona sa Boh volal Jahve, a vydal zákony a viedol ľudí v ich životoch; vo Veku milosti sa Boh volal Ježiš, ktorý vykonal dielo vykúpenia; vo Veku kráľovstva je Božím dielom vyjadrovať Jeho slová, aby dôkladne očistil ľudí, vyriešil koreň ľudského hriechu, a Boh sa volá Všemohúci Boh. Boh konal v každom veku iné dielo, vždy pod iným menom. Keď každá etapa diela dosiahne svoj účinok, Boh začne ďalšiu etapu diela, pričom každá etapa nadväzuje na predchádzajúcu a ide hlbšie, keďže každá časť nadväzuje na ďalšiu, až nakoniec ukončí celý vek a privedie ľudí do nádherného konečného osudu. Vtedy som dokázala prijať prvé dve etapy diela, pretože tieto záležitosti boli všetky zaznamenané v Biblii, ale za žiadnu cenu som nemohla prijať túto tretiu etapu diela Veku kráľovstva. Myslela som si, že nič mimo Biblie nie je Božím dielom. Moja sestra potom so mnou naďalej hovorila v duchovnom spoločenstve: „Biblia je záznamom prvých dvoch etáp Božieho diela. Najprv prišlo Božie dielo, potom záznamy ľudí. Keď sa zostavovala Biblia, Božie dielo posledných dní sa ešte neudialo, tak ako by to už mohlo byť zaznamenané v Biblii?“ To mi dávalo zmysel. Moja sestra so mnou mala ešte dlhé duchovné spoločenstvo a to, čo povedala, bolo v súlade s Bibliou a znelo to celkom dobre, ale stále som sa bála, že sa zle rozhodnem, a tak som to nechcela prijať. Sestra mi dala knihu s názvom Súd sa začína v Božom dome a našla mi niekoľko kapitol Božích slov, aby som si ich prečítala. Pomyslela som si, že odkedy moja sestra prijala Všemohúceho Boha, rozumela Biblii lepšie ako ja a mala takú veľkú vieru. V duchovnom spoločenstve hovorila o tom, že Boh zjavil tajomstvo vtelenia a rozvinul malý zvitok, a o tom, ako Boh pracuje na očistení ľudí. To, čo zdieľala, bolo osviežujúce a osvecujúce, a za všetky tie roky mojej viery v Pána som nič z toho nikdy predtým nepočula. Nikdy by som nečakala, že za jediný rok tak veľmi vyrastie. Ani po štúdiu teológie som nemala také vedomosti ako ona. Sestra mi povedala, že všetky tieto veci pochopila zo slov Všemohúceho Boha. Uvažovala som: „Je možné, že Všemohúci Boh je naozaj návratom Pána Ježiša?“ V minulosti ma matka znova a znova nabádala, aby som hľadala a skúmala, a nepremeškala jedinečnú životnú príležitosť dosiahnuť Božiu spásu. Keď som si na to spomenula, rozhodla som sa hľadať a skúmať.

Potom som si prečítala slová Všemohúceho Boha. Toto je jedna časť toho, čo sa v nich písalo: „Ježišov návrat je veľkou spásou pre tých, ktorí sú schopní prijať pravdu, ale pre tých, ktorí nie sú schopní prijať pravdu, je to znak odsúdenia. Mali by ste si vybrať svoju vlastnú cestu a nemali by ste sa rúhať Duchu Svätému a odmietať pravdu. Nemali by ste byť ignorantskí ani arogantní, ale takí, ktorí sa podriaďujú vedeniu Ducha Svätého, prahnú po pravde a hľadajú ju. Len takto budete mať osoh. Radím vám, aby ste opatrne kráčali po ceste viery v Boha. Nerobte svojvoľne unáhlené závery. A navyše, nebuďte vo viere v Boha bezstarostní a nedbalí. Mali by ste vedieť, že tí, ktorí veria v Boha, by mali mať prinajmenšom pokorné a bohabojné srdcia. Tí, ktorí počuli pravdu, a predsa nad ňou ohŕňajú nos, sú hlúpi a ignorantskí. Tí, ktorí počuli pravdu, no bezstarostne robia unáhlené závery alebo ju odsudzujú, sú arogantní ľudia. Nikto, kto verí v Ježiša, nemá právo preklínať alebo odsudzovať iných. Všetci by ste mali mať rozum a akceptovať pravdu. Možno keď si počul o ceste pravdy a prečítal si si slovo života, veríš, že iba jedno z 10 000 týchto slov je v súlade s tvojimi názormi a Bibliou, a tak by si mal pokračovať v hľadaní toho 10 000-ceho z týchto slov. Stále ti radím, aby si bol pokorný, nebol príliš sebavedomý a príliš sa nevyvyšoval. S týmto trochu bohabojným srdcom, ktoré máš, získaš viac svetla. Ak tieto slová dôkladne preskúmaš a opakovane popremýšľaš, pochopíš, či sú alebo nie sú pravdou a či sú alebo nie sú životom. Možno niektorí ľudia po prečítaní niekoľkých viet tieto slová slepo odsúdia a povedia: ‚Toto nie je nič iné ako nejaké osvietenie Ducha Svätého,‘ alebo: ‚Toto je falošný kristus, ktorý prišiel zavádzať ľudí.‘ Tí, čo hovoria takéto veci, sú zaslepení nevedomosťou! Príliš málo rozumieš dielu a Božej múdrosti a radím ti, aby si začal znova od začiatku! Nesmieš slepo odsudzovať slová vyjadrené Bohom kvôli objaveniu sa falošných kristov počas posledných dní a nesmieš byť tým, kto sa rúha Duchu Svätému, pretože sa bojíš, že budeš zavádzaný. Nebola by to veľká škoda? Ak po dlhom skúmaní stále veríš, že tieto slová nie sú pravdou, nie sú cestou a nie sú vyjadrením Boha, potom budeš nakoniec potrestaný a zostaneš bez požehnania. Ak nevieš prijať takú pravdu vyslovenú tak jasne a zrozumiteľne, nie si potom nevhodný pre Božiu spásu? Nie si tým, kto nie je dostatočne požehnaný, aby sa vrátil pred Boží trón? Porozmýšľaj o tom! Nebuď unáhlený a zbrklý a nepovažuj vieru v Boha za hru. Mysli v záujme svojho konečného osudu, v záujme svojich vyhliadok, v záujme svojho života a nezahrávaj sa so sebou. Dokážeš prijať tieto slová?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kým uzrieš Ježišovo duchovné telo, Boh vytvorí nebo a zem nanovo) Keď som si prečítala tento úryvok, okamžite ma chytili za srdce slová „jedno z 10 000“. Pokiaľ tieto slová dokázali vyriešiť zmätok a prospieť môjmu životu, nemohla som si to nechať ujsť. Na druhý deň ráno som povedala sestre: „Asi 60 alebo 70 percent toho, o čom si v duchovnom spoločenstve hovorila, dokážem prijať. O mnohých veciach, o ktorých si hovorila, som nikdy predtým nepočula, a slová v tejto knihe sú silné. Mala by som to vážne preskúmať a zistiť, či je to naozaj dielo Božie.“ Vďaka Bohu! Po období skúmania som sa presvedčila, že Všemohúci Boh je skutočne navráteným Pánom Ježišom. Keď som si pomyslela, že Pán Ježiš, ktorého som tak dlho očakávala, sa vrátil, cítila som sa neuveriteľne nadšená a dojatá. No uprostred radosti som aj váhala. Cirkev sa neústupne stavia proti Východnému blesku. Takže ak by som to prijala, nezavrhli by ma a nevypudili z cirkvi, keď sa to dozvedia? Bez môjho postavenia, čo by si o mne pomysleli bratia a sestry? Ale potom som si pomyslela: „Východný blesk je pravá cesta. Všemohúci Boh je skutočne Pán Ježiš, po ktorom som túžila všetky tie roky. Táto etapa je Božím dielom na ukončenie veku v posledných dňoch, a ak to neprijmem, potom nakoniec zahyniem, duchom, dušou i telom, a navždy stratím šancu na spásu. Ale za pozíciu učiteľky som zaplatila vysokú cenu. Aby som mohla študovať teológiu, opustila som dobrú prácu vo vláde a zanechala som rodinu, a vynaložila som toľko úsilia na štúdium Biblie. Už som podpredsedníčkou CCC & TSPM (Čínska kresťanská rada a vlastenecké hnutie troch samostatností protestantských cirkví v Číne sú spoločne známe ako CCC & TSPM) a čoskoro sa môžem stať pastorkou. Vtedy si ma bude ešte viac bratov a sestier vážiť a obdivovať, a budem si užívať všetky výhody, ktoré mi moje postavenie prinesie. Ak teraz opustím cirkev, nebudem mať nič.“ Ale potom som si znova pomyslela: „Už viem, že Boh prišiel konať nové dielo, a ak viem o Božom diele, ale neprijmem ho, nezostanem pozadu? Nebola by moja viera v Pána po toľkých rokoch márna? Ak sa vzdám pravej cesty, Pán ma opustí, ale ak sa vzdám svojho postavenia, znamená to, že ma bratia a sestry zavrhnú a vypudia z cirkvi.“ Nech som o tom premýšľala akokoľvek, jednoducho som sa nemohla vzdať svojho postavenia učiteľky. Pomyslela som si: „Dielo Pána Ježiša trvalo dvetisíc rokov, takže Božie dielo sa v tejto etape neskončí okamžite, však? Budem dva roky slúžiť ako pastorka – nemôžem nechať všetky tie roky tvrdej práce vyjsť nazmar. Potom sa vrátim k Všemohúcemu Bohu.“ Nakoniec som sa rozhodla, že budem naďalej kázať vo svojej pôvodnej cirkvi a zároveň sa budem zúčastňovať na zhromaždeniach Cirkvi Všemohúceho Boha. Takto som mala pocit, že môžem mať to najlepšie z oboch svetov.

Potom som začala chodiť na zhromaždenia Cirkvi Všemohúceho Boha. Počula som, že v duchovnom spoločenstve bratov a sestier o Božom slove je svetlo, a skúsenostné porozumenia, o ktorých hovorili v duchovnom spoločenstve, boli celkom praktické. Tiež uvažovali o svojich skazených povahách a spoznávali ich na základe Božích slov, a z Božích slov nachádzali cesty praktizovania. Všetci mali otvorené a slobodné duchovné spoločenstvo a zhromaždenia sa mi zdali dosť obohacujúce. Ale cítila som sa trochu trápne, pretože vo svojej pôvodnej cirkvi som bola ja tá, ktorá kázala z kazateľnice, zatiaľ čo ostatní počúvali zdola, ale v Cirkvi Všemohúceho Boha som bola len obyčajnou nasledovníčkou, a tu som mala problém podeliť sa v duchovnom spoločenstve o svoje skutočné skúsenosti a mohla som len počúvať duchovné spoločenstvo ostatných. V srdci som pocítila pocit straty a pomyslela som si: „Keď opustím pôvodnú cirkev, kto ma ešte bude brať vážne? Radšej v nej zostanem ešte dva roky!“ Tak som naďalej kázala vo svojej pôvodnej cirkvi a popritom som si v súkromí čítala slová Všemohúceho Boha. Raz, keď som dokončila kázanie, sa ku mne pristavila jedna sestra a spýtala sa: „Učiteľka Zhao, prečo bola vaša kázeň taká suchá? Vôbec sa mi nepáčila.“ Okamžite som pocítila, ako mi od hanby horí tvár, a zmohla som sa len na trápny úsmev. V tom čase som sa cítila dosť mizerne. Zakaždým, keď som si pripravovala kázeň, zistila som, že len opakujem veci, ktoré som už predtým kázala, bez nového svetla alebo osvietenia. Neskôr som zistila, že slová Všemohúceho Boha sú naozaj praktické a svieže, pretože odhaľovali tajomstvá Biblie, a poskytovali pravdy týkajúce sa praktizovania, ako napríklad ako utíšiť svoje srdce pred Bohom a ako sa modliť. Poskytovali jasné cesty, ktoré treba nasledovať. Počas jednej kázne som zapojila slová Všemohúceho Boha, a bratia a sestry ožili a prestali byť takí ospalí. Po zhromaždení sa okolo mňa zhŕkli bratia a sestry. Niektorí povedali: „Učiteľka Zhao, vaša dnešná kázeň bola skvelá.“ Iní povedali: „Vaše teologické štúdiá neboli zbytočné, naozaj rozumiete viac ako my.“ Jedna sestra dokonca povedala: „Učiteľka Zhao, mohli by ste nám prísť kázať aj nabudúce?“ Vnútri som bola naozaj šťastná a pomyslela som si: „Ak budem takto kázať ďalej, bratia a sestry sa na mňa nebudú pozerať zhora.“ Ale cítila som sa nesvoja a premýšľala som: „Som si istá, že v cirkvi už niet diela Ducha Svätého a že už nemám čo kázať. Tak som zapojila slová Všemohúceho Boha do svojej kázne, čo viedlo všetkých k mylnému presvedčeniu, že sú to moje vlastné porozumenia. Bolo to správne?“ Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa cítila nesvoja, tak som zavolala svojej mladšej sestre. Moja sestra mi prísne povedala: „Vieš, že takto kradneš kázne? Toto je urážka Božej povahy! V celom náboženskom spoločenstve už dávno niet diela Ducha Svätého. Nemajú čo kázať. Ak neprijmeš Všemohúceho Boha, ako tam môže byť dielo Ducha Svätého? Ako môžeš mať čo kázať? Ak prinesieš slová Všemohúceho Boha do cirkvi, budeš ich prezentovať ako svoje vlastné a docieliš, že ťa všetci budú uctievať, či tým nezavádzaš ľudí a nebrániš im v prijatí nového diela? Sestra, musíš sa priznať a činiť pokánie!“ Potom sa ma spýtala: „Vieš, ako bol uväznený Ján Krstiteľ? V tom čase, keď prišiel Pán Ježiš a krstil ľudí, Ján tiež krstil ľudí na inom mieste. Keď prišiel Pán Ježiš, Ján mal priviesť všetkých k Nemu, ale namiesto toho dovolil ľuďom, aby ho nasledovali. Tým narušil a vyrušil Božie dielo, a nakoniec bol Ján uväznený a prišiel o život. Dnes prišiel Všemohúci Boh a vyjadril toľko právd. Mala by si priviesť každého, kto verí v Boha, pred Všemohúceho Boha, aby jedol a pil Jeho slová a vrátil sa k Nemu – to by mal urobiť človek s rozumom. Ale ty nielenže odmietaš prijať Všemohúceho Boha, ale kradneš aj Jeho slová pre svoje kázanie, takže ostatní vidia, že kázne, ktoré kážeš, sú vznešené, a všetci ťa obdivujú a nasledujú. To je zavádzanie ľudí. Brániš ľuďom v návrate k Všemohúcemu Bohu a kradneš slová Všemohúceho Boha pre svoje vlastné kázanie, buduješ si vlastnú prestíž a ovládaš Boží vyvolený národ vo svojich rukách. Toto je vážny akt odporu voči Bohu a nelíši sa to od toho, čo robili farizeji. Ak nebudeš činiť pokánie, budeš prekliata a potrestaná Bohom!“ Keď som si od svojej sestry vypočula tieto slová, cítila som sa znepokojená aj vystrašená. Od tej chvíle som sa už neodvážila začleniť slová Všemohúceho Boha do svojich kázní.

Potom Cirkev troch samostatností v spolčení s ČKS zintenzívnila svoje prenasledovanie Cirkvi Všemohúceho Boha. V tom čase som neopustila Cirkev troch samostatností, ani som sa nezúčastňovala na cirkevnom živote Cirkvi Všemohúceho Boha. V tých dňoch som sa po každej kázni cítila vyčerpaná a moje srdce bolo naplnené temnotou, a na nič, čo som robila, som nedokázala nazbierať žiadnu energiu. Spomenula som si na zhromaždenia v Cirkvi Všemohúceho Boha, kde bratia a sestry slobodne hovorili a v duchovnom spoločenstve nachádzali riešenia na akékoľvek ťažkosti, a spomenula som si, ako veľmi som si užívala ten pocit oslobodenia. Pomyslela som na to, ako sa Cirkev troch samostatností spolčila s vládou, aby prenasledovala Cirkev Všemohúceho Boha, a na to, že Cirkev troch samostatností je veľké mesto Babylon. Nechcela som sa pridať k Cirkvi troch samostatností v páchaní zla a odolávaní Bohu, a zostať tam by ma len priviedlo k tomu, aby som s nimi zahynula v pekle. Ale ak by som opustila Cirkev troch samostatností, už by som nemohla byť pastorkou. Táto myšlienka vo mne vyvolala veľkú rozpoltenosť a bolesť. Pomyslela som na to, ako som sa vzdala práce vo vláde a nechala svoje malé dieťa doma kvôli viere v Pána. Mala som pocit, že ak opustím Cirkev troch samostatností, potom všetky tie obete a to, ako som sa vydávala, vyjdú nazmar. Nielenže by som sa nemohla stať pastorkou, ale stratila by som aj podporu svojich bratov a sestier. Keď som si na to spomenula, pocítila som v srdci neopísateľný pocit múk a bolesti. Tiež som si pomyslela: „Cirkev troch samostatností nahlasuje kazateľov evanjelia z Cirkvi Všemohúceho Boha, ale ak sa do toho nezapojím, nebudem odolávať Bohu. Tiež neplánujem zostať v Cirkvi troch samostatností dlho, len si chcem dva roky užívať prestíž pastorky a potom odísť. Takto mi to Boh nebude vyčítať.“ Podelila som sa o svoje myšlienky so svojou sestrou. Povedala: „Prečo vlastne veríš v Boha? Spasí ťa tvoje postavenie, alebo ťa spasí Boh?“ Moja matka tiež povedala: „Toto je poslednýkrát, kedy Boh spasí ľudstvo. Pohromy, ktoré prídu, budú pre ľudské telo neznesiteľné, a tieto pohromy nebudú zamerané len na telo, ale aj na dušu.“ Moja matka a sestra so mnou znova a znova viedli duchovné spoločenstvo, a to ma veľmi trápilo. Dobre som vedela, že toto je pravá cesta a posledná etapa Božieho diela, a že by som mala okamžite opustiť cirkev, ale ak by som odišla, stratila by som svoje postavenie a nikto by ma už neobdivoval ani sa na mňa neobracal. Stratila by som aj šancu stať sa pastorkou. Každý rok na Vianoce, Veľkú noc alebo Deň vďakyvzdania, ma všetci vždy nominovali, aby som kázala a moderovala slávnosti, a užívala som si obdiv svojich bratov a sestier, čo ma naozaj tešilo. Ale ak by som prijala túto novú etapu diela a opustila cirkev, nemala by som žiadne postavenie. Ak by sa to stalo, užívala by som si ešte takéto príležitosti? Obdivovali by ma ešte moji bratia a sestry? Na jednej strane bola pravá cesta a na druhej moje postavenie. Cítila som sa veľmi rozpoltená.

Jedného dňa sa ma matka úzkostlivo spýtala: „Vieš, že Pán prišiel konať nové dielo, tak prečo si ešte neopustila svoju cirkev?“ Povedala som matke: „Chcem byť pastorkou!“ Moja matka so mnou úprimne viedla duchovné spoločenstvo a povedala: „Pán Ježiš povedal: ‚Nie každý, kto Mi hovorí: „Pane, Pane,“ vstúpi do nebeského kráľovstva, ale ten, kto nasleduje vôľu Môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí Mi v ten deň povedia: Pane, Pane, či sme v Tvojom mene neprorokovali, či sme v Tvojom mene nevyháňali démonov a či sme v Tvojom mene neurobili mnoho zázrakov? A vtedy im poviem: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo Mňa vy, ktorí páchate neprávosť.‘ (Mt 7, 21-23) ‚Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká je brána aj cesta, ktorá vedie do záhuby, a vchádzajú tadiaľ mnohí; tesná je totiž brána a úzka cesta, ktorá vedie do života, a len málo je takých, čo ju nachádzajú.‘ (Mt 7, 13-14) Len vzývaš meno Pána, ale neprijímaš Božie nové dielo. Pán hovorí, že takto konajú zlosynovia, ktorí nemôžu vstúpiť do nebeského kráľovstva, a byť pastorkou ťa nespasí.“ Moja mladšia sestra tiež so mnou viedla duchovné spoločenstvo a povedala: „Je zjavné, že nemáš čo kázať, no napriek tomu kvôli svojmu postaveniu kážeš a zavádzaš ľudí v cirkvi. Nie si presne ako tí pokryteckí farizeji?“ Tiež mi prečítala úryvok zo slov Všemohúceho Boha: „Sú ľudia, ktorí čítajú Bibliu vo veľkých kostoloch a recitujú ju celý deň, ale ani jeden z nich nechápe účel Božieho diela. Ani jeden z nich nie je schopný spoznať Boha a už vôbec nikto z nich nedokáže byť v súlade s Božími úmyslami. Všetci sú to bezcenní, odporní ľudia a každý z nich povýšenecky poučuje ‚Boha‘. Sú to ľudia, ktorí nesú Božiu zástavu, ale vedome Bohu odolávajú, ktorí nosia nálepku vieriacich v Boha, a pritom jedia telo a pijú krv človeka. Všetci títo ľudia sú zlí diabli, ktorí požierajú dušu človeka, vodcovia démonov, ktorí zámerne vyrušujú vstup ľudí na správnu cestu, a sú prekážkami, ktoré bránia ľuďom hľadať Boha. Môže sa zdať, že majú ‚zdravú konštitúciu‘, ale ako majú ich nasledovníci vedieť, že nie sú nikto iný ako antikristi, ktorí vedú ľudí k tomu, aby odolávali Bohu? Ako majú ich nasledovníci vedieť, že sú to živí diabli oddaní požieraniu ľudských duší?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ľudia, ktorí nepoznajú Boha, sú ľuďmi, ktorí Mu odolávajú) Po prečítaní Božích slov sestra povedala: „Ty si v cirkvi len užívaš výhody, ktoré ti prináša postavenie učiteľky, a to je odpor voči Bohu! Peniaze, ktoré veriaci obetujú Bohu, sa používajú na platy vás učiteľov a pastorov, ale v skutočnosti sú tie peniaze obetované Bohu a nikto nemá právo si ich užívať. Užívať si tieto peniaze je to isté ako kradnúť obety! Vieš, že sa Pán vrátil, no ty sa držíš svojho postavenia a živobytia ako učiteľka a naďalej kážeš v cirkvi, aby si zavádzala ostatných. Nie si presne ako tí farizeji, ktorí jedia telo a pijú krv človeka?“ Moja matka tiež povedala: „V minulosti som nechápala, čo sa myslelo pod pojmom ‚jesť telo a piť krv človeka,‘ ale teraz chápem, že každý, kto v cirkvi dostáva plat, si užíva Božie obety a kradne obety. Obety sú to, čo si bratia a sestry našetrili zo svojho skromného života, aby ich obetovali Bohu, ale vy pastori a učitelia si ich užívate. Jete telo a pijete krv veriacich. Ako sa za to zodpoviete pred Bohom?“ Keď som počúvala matku a sestru, cítila som sa nesmierne rozrušená. Najmä keď som počula tieto Božie slová: „jedia telo a pijú krv človeka,“ cítila som sa veľmi zúfalá. Nebola to pravda, že plat, ktorý som si užívala, pozostával z obiet, ktoré bratia a sestry obetovali Bohu? Naozaj som „jedla telo a pila krv človeka“! Moja sestra pokračovala: „Pán Ježiš ostro kritizoval farizejov slovami: ‚Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa stane novovercom, urobíte z neho dvojnásobne väčšie dieťa pekla, než ste vy sami.‘ (Mt 23, 15) V tom čase farizeji túžili po príchode Mesiáša. Ale keď prišiel Mesiáš – Pán Ježiš –, hoci vedeli, že slová, ktoré hovoril Pán Ježiš, mali autoritu a moc, aby si udržali svoje postavenie a živobytie, nielenže Ho sami odmietli, ale Mu aj odolávali, odsúdili Ho a bránili veriacim, aby Ho prijali. Potom pribili Pána Ježiša na kríž a Boh ich preklial a potrestal. V Biblii sa píše: ‚Jahve teda Izraelu v jediný deň odtne hlavu a chvost i ratolesť a trsť. Starec a ctihodný je hlavou a prorok, ktorý učí lži, zas chvostom. Vodcovia tohto ľudu ho totiž uvádzajú do omylu a tí, čo sa nimi nechajú viesť, budú zničení.‘ (Iz 9, 14-16) Kto je hlava? Tým sa myslia pastori a starší, ktorí poznajú pravú cestu, ale neprijímajú ju. Tak prečo sú hlava a chvost odrezané? Pretože jasne poznajú pravú cestu, ale neprijímajú ju, lebo sa nevedia vzdať svojho postavenia a živobytia, a odporujú a odsudzujú Božie dielo a bránia veriacim v prijatí pravej cesty. Nenechaj sa oklamať svojím súčasným postavením učiteľky. Vieš, že Pán prišiel, no neopustila si svoju pôvodnú cirkev. Namiesto toho sa snažíš sedieť na dvoch stoličkách, a držíš sa svojho postavenia, kážeš v tej cirkvi, aby si zavádzala ľudí a užívaš si, ako ťa ostatní uctievajú a vážia si ťa. Nestala si sa tak večnou hriešnicou, ktorá bráni ostatným v prijatí pravej cesty? Ak sa budeš naďalej držať svojho postavenia a nebudeš držať krok s Božím novým dielom, nakoniec ťa Boh odsekne. Prečo vlastne veríme v Pána? Nie je to len preto, aby sme čakali, kým Pán príde a spasí nás? Ak veríme v Pána len pre postavenie pastorky, potom je len jeden výsledok, a to je ísť do pekla a čeliť trestu! Pamätáš si na Petra a Matúša, ako je to zaznamenané v Biblii? Keď Pán Ježiš povolal Petra, Peter okamžite opustil svoje rybárske siete a nasledoval Pána. Matúš bol mýtnik a vyberal dane na mýtnici, a keď počul volanie Pána Ježiša, okamžite zanechal svoju prácu a nasledoval Ho. A teraz sa pozri na seba, váhaš a nevieš sa vzdať ani toho, ani onoho. Pán Ježiš povedal: ‚Kto z vás sa nevzdá všetkého, čo má, nemôže byť Mojím učeníkom.‘ (Lk 14, 33) V Knihe prísloví 14, 12 a 16, 25 sa píše, že ‚Existuje cesta, ktorá sa človeku vidí ako správna, ale jej koniec vedie k smrti.‘ Keď Boh prichádza konať nové dielo, mali by sme nasledovať Jeho stopy, pretože tí, ktorí neprijímajú Božie dielo posledných dní a namiesto toho bránia ľuďom v návrate k Bohu, aby si udržali svoje postavenie a živobytie, budú Bohom odsúdení a potrestaní. Porozmýšľaj o tom!“ Keď som počúvala matku a sestru, bola som naozaj dojatá a trochu som sa bála a myslela som si: „Farizeji sa dobre vyznali v Biblii, kázali v cirkvi a navonok vyzerali zbožne, ale v podstate to všetko robili kvôli svojmu postaveniu a živobytiu a aby ich ostatní obdivovali a rešpektovali. Toto nebola pravá služba Pánovi. Odolávali Pánovi Ježišovi a odsúdili Ho kvôli svojmu postaveniu a živobytiu, a bránili veriacim prijať Pánovo evanjelium. Slúžili Bohu, ale odporovali Mu, a Pán Ježiš ich odsúdil a preklial.“ Spomenula som si na kazateľa z mojej pôvodnej cirkvi, ktorý pod zámienkou ochrany stáda uzavrel cirkev a bránil veriacim v skúmaní pravej cesty, a tiež ukazoval na tých, ktorí kázali evanjelium o kráľovstve, a hovoril: „Odteraz nechoďte do našej cirkvi kázať evanjelium. Ak sa vrátite, zavolám políciu a dám vás všetkých zatknúť!“ Tiež, Predseda Výboru vlasteneckého hnutia troch samostatností tiež spolupracuje s Oddelením práce jednotného frontu na zatýkaní tých, ktorí veria vo Všemohúceho Boha, a keď nájdu ľudí, ktorí kážu evanjelium, zavolajú políciu. Keď som sa znova pozrela na seba, jasne som vedela, že Pán sa vrátil, ale aby som si užívala výhody postavenia a bola obdivovaná, odmietla som opustiť cirkev, a kradla som slová Všemohúceho Boha pre svoje kázne, vyvyšovala som sa, upevňovala svoju pozíciu a docielila som, že si ma ľudia vážili a uctievali. Nekráčala som po ceste farizejov? Pán Ježiš vyhlásil sedem bied nad farizejmi. Ak by som neopustila cirkev, dopustila by som sa vedome ešte väčšieho hriechu, a môj výsledok by bol rovnaký ako u farizejov!

Jedného dňa som čítala úryvok zo slov Všemohúceho Boha, ktorý ma hlboko dojal. Všemohúci Boh hovorí: „Ak by som pred vás hneď teraz položil peniaze a dal vám slobodu vybrať si, pričom by som vás nesúdil za vašu voľbu, väčšina z vás by si vybrala peniaze a zanechala by pravdu. Tí lepší spomedzi vás by sa neochotne vzdali peňazí a vybrali si pravdu, zatiaľ čo tí nerozhodní by schmatli peniaze do jednej ruky a pravdu do druhej. Neukázali by ste sa vari takto v pravom svetle? Ak by ste sa mali rozhodnúť medzi pravdou a čímkoľvek, čomu ste verní, všetci by ste si vybrali týmto spôsobom a váš postoj by sa nezmenil. Nie je to tak? Nie je medzi vami veľa takých, ktorí váhali medzi správnym a nesprávnym? Vo všetkých zápasoch medzi pozitívnym a negatívnym, čiernym a bielym – medzi rodinou a Bohom, deťmi a Bohom, harmóniou a rozkolom, bohatstvom a chudobou, postavením a obyčajnosťou, podporou a odvrhnutím a tak ďalej – určite ste si vedomí rozhodnutí, ktoré ste urobili! Ak si máte vybrať medzi harmonickou a rozvrátenou rodinou, bez váhania si vyberiete tú šťastnú. Ak si máte vybrať medzi bohatstvom a povinnosťou, znova si vyberiete prvú možnosť, dokonca vám chýba vôľa vrátiť sa na breh. Ak si máte vybrať medzi prepychom a chudobou, vyberiete si prepych. Ak si máte vybrať medzi svojimi synmi, dcérami, manželkami a manželmi, a Mnou, vyberiete si rodinu. A ak si máte vybrať medzi vlastnými predstavami a pravdou, aj tak si vyberiete prvú možnosť. Zoči-voči všetkým vašim zlým skutkom som jednoducho stratil vieru vo vás, som jednoducho ohromený. Vaše srdcia sú nečakane také neschopné obmäkčenia. Krv srdca, ktorú som po mnoho rokov vylieval, mi prekvapivo nepriniesla nič viac ako vaše opustenie a rezignáciu, no každým dňom vo Mne rastie nádej pre vás, pretože som pred všetkými úplne jasne odhalil Môj deň. Vy sa však stále usilujete o temné a zlé veci, pričom sa ich odmietate vzdať. Aký bude váš výsledok? Zamysleli ste sa niekedy poriadne nad tým? Ak by ste si raz mali vybrať opäť, ako by ste sa zachovali? Stále by ste trvali na prvej možnosti? Stále by ste Mi prinášali sklamanie a hlboký zármutok? Našlo by sa vo vašich srdciach stále iba trochu vrúcnosti? Stále by ste netušili, čo robiť, aby ste potešili Moje srdce? Čo si teraz vyberiete? Podriadite sa Mojim slovám alebo k nim máte odpor? Priamo pred vašimi očami som odhalil Môj deň. Stojíte na prahu nového života a nového začiatku. Musím vás však upozorniť, že tento začiatok nie je začatím nového diela minulosti, ale zavŕšením starého. To znamená, že toto je záverečný akt. Myslím, že všetci chápete, čo je na tomto začiatku nezvyčajné. Jedného dňa, už čoskoro, však pochopíte skutočný význam tohto začiatku, tak sa cezeň spolu prenesme a privítajme blížiace sa finále! Jedno Ma však v súvislosti s vami stále trápi: keď si máte vybrať medzi nespravodlivosťou a spravodlivosťou, vždy si vyberiete nespravodlivosť. To všetko je už ale vašou minulosťou. Aj Ja dúfam, že zabudnem na celú vašu minulosť, hoci je to veľmi náročné. Napriek tomu poznám jeden dobrý spôsob, ako to urobiť: nech budúcnosť nahradí minulosť a nech sa tiene vašej minulosti rozptýlia výmenou za vaše súčasné pravé ja. Preto vás musím požiadať, aby ste sa ešte raz rozhodli: komu ste vlastne verní?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu si verný?) Božie slová sa dotkli môjho srdca a cítila som, akoby sa ma Boh pýtal tvárou v tvár, a ja som sa nezmohla na slovo. Bola som plná ľútosti a viny a nemohla som si pomôcť a rozplakala som sa. Vedela som, že Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš, a že som mala prijať Božie dielo a opustiť pôvodnú cirkev. Ale bála som sa, že ak ma z nej vypudia, nebudem môcť byť pastorkou, tak som sedela na dvoch stoličkách, a plánovala som odísť po dvoch rokoch, čo budem pastorkou. Keďže v cirkvi už nebolo čo kázať, obávala som sa, že stratím svoje postavenie, tak som kradla slová Všemohúceho Boha, aby som ich kázala, v nádeji, že získam podporu a obdiv všetkých. Videla som, ako Cirkev troch samostatností spojila s vládou, aby odolávala Bohu, a zatýkala evanjelizačných pracovníkov Cirkvi Všemohúceho Boha. Vedela som, že by som mala rýchlo odísť, ale naďalej som zostávala vo svojej pôvodnej cirkvi, aby som si udržala svoje postavenie. Zakaždým som si zvolila svoje postavenie namiesto pravdy. Videla som, že po mnoho rokov som bola verná svojmu postaveniu a obdivu ľudí. Moja rodina so mnou mala znova a znova duchovné spoločenstvo, ale ja som tvrdohlavo odporovala Bohu kvôli svojmu postaveniu. Naozaj som neverila v Boha, skôr som bola len človekom, ktorý hľadá postavenie a užíva si výhody svojho postavenia. Bola som skrz-naskrz pokrytecká farizejka. To, čo som urobila, naozaj zlomilo Božie srdce. Rozhodla som sa opustiť svoju pôvodnú cirkev a praktizovať kázanie evanjelia s bratmi a sestrami z Cirkvi Všemohúceho Boha. O niekoľko dní neskôr ma prišli hľadať moji pôvodní cirkevní nadriadení a spolupracovníci a povedali: „Učiteľka Zhao, cirkev vás mnoho rokov rozvíjala a podporovala vaše teologické štúdiá. Musíte sa rýchlo pozdvihnúť a pracovať pre Pána. Nemôžete sklamať lásku Pána k vám a dôveru bratov a sestier!“ Keď som počula ich slová, pomyslela som si: „Čítala som slová vyjadrené Všemohúcim Bohom a som si istá, že Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš, a že vyjadril pravdu, aby vykonal dielo súdu a očistenia ľudstva v posledných dňoch. V cirkvi už niet diela Ducha Svätého. Aj keby som sa stala pastorkou, bez diela a udržiavania Ducha Svätého to nemá žiadnu hodnotu ani význam. Nemôžem ďalej zostať v cirkvi, pretože dlhší pobyt by viedol k môjmu zničeniu a podobne ako farizeji by som bola Bohom odsúdená. Mala by som nasledovať Božie stopy a kázať Božie evanjelium posledných dní viacerým ľuďom túžiacim po Božom zjavení.“ V tej chvíli som bola úplne neochvejná a odmietla som ich.

Potom som začala konať svoju povinnosť kázania evanjelia v Cirkvi Všemohúceho Boha. Neskôr som počula o pastorovi, ktorý si prečítal „Slovo sa zjavuje v tele“ a uznal, že slová Všemohúceho Boha sú vyjadrené Bohom a že Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš, ale neprijal to, pretože sa nevedel vzdať svojho pastorského postavenia, a tak stratil šancu na spásu. Ešte jasnejšie som si uvedomila, že usilovanie sa o postavenie vedie len k odolávaniu Bohu a zničeniu seba samej. Keby Boh opakovane nepoužil moju rodinu a bratov a sestry, aby so mnou mali duchovné spoločenstvo, bola by som presne ako ten pastor, poznala by som pravú cestu, a predsa by som ju neprijala, a nakoniec by som skončila potrestaná na duchu, duši i tele, presne ako farizeji. Teraz, hoci som stratila šancu byť pastorkou, získala som cestu večného života a prijala som Božiu spásu posledných dní, čo je niečo, čo sa nedá vymeniť za žiadne vysoké postavenie. V srdci som ešte vďačnejšia za milosť spásy od Všemohúceho Boha.