Narodila som sa do obyčajnej rodiny poľnohospodárov. Keďže som bola utiahnutá a nerada som rozprávala, rodina a príbuzní mi od detstva často hovorili, že sa neviem vyjadrovať a nie som taká príjemná ako moja sestra. Pri práci vonku som nevedela dobre komunikovať s ľuďmi ani sa zapáčiť nadriadeným, takže špinavú a únavnú prácu v podstate vždy pridelili mne a moji kolegovia sa mi často posmievali, že som nechápavá a neviem, ako sa prispôsobiť situáciám. Vo svojom srdci som sa zmierila s hodnotením, že som nechápavá, málo bystrá a že nie som dobrá v komunikácii s ľuďmi, a tak som sa ešte viac uzavrela do seba. Pre svoju neobratnosť v rozprávaní som sa často cítila smutná. Najmä keď som videla ľudí, ktorí boli výreční a bystrí, závidela som im. Myslela som si, že takýchto ľudí budú mať radi všade, kam prídu. Aj keď som uverila v Boha, bola som veľmi zdržanlivá, keď som začala navštevovať zhromaždenia. Obávala som sa, že pre svoje neobratné duchovné spoločenstvo budem medzi bratmi a sestrami terčom posmechu, oni ma však často nabádali, aby som v duchovnom spoločenstve hovorila viac. Videla som, že bratia a sestry sa jednoducho a otvorene delili o svoje stavy a problémy a nikto neznevažoval ani sa nepozeral zvrchu na tých, ktorým niečo chýbalo. Vďaka tomu som sa cítila veľmi oslobodená. Postupne som začala rozprávať čoraz viac. Tento druh cirkevného života sa mi naozaj páčil.

Vo februári 2023 som sa stala diakonkou pre polievanie. Sestra Ruijing, ktorú som polievala, mala dobrú kvalitu. Niekoľkokrát som sa s ňou zúčastnila zhromaždení a videla som, že jej duchovné spoločenstvo je veľmi jasné a že do problémov nevidí horšie než ja, takže keď som sa s ňou opäť zúčastnila na zhromaždeniach, cítila som sa do istej miery obmedzená a myslela som si, že má bystrejšiu myseľ a lepšiu kvalitu než ja. Cítila som, že snažiť sa ju polievať je nad moju spôsobilosť, takže vždy, keď mala nejaké zlé stavy, len som sa s ňou o tom krátko porozprávala a potom som zmenila tému. Obávala som sa, že pre moje plytké duchovné spoločenstvo sa na mňa bude pozerať zvrchu. Raz som sa dozvedela, že Ruijing má vážnu arogantnú povahu a má sklon obmedzovať ľudí svojimi slovami. Chcela som ju teda na tento problém upozorniť. Keďže som si však myslela, že má dobrú kvalitu, je výrečná a efektívna vo svojej povinnosti, trochu arogancie sa mi zdalo normálne. Okrem toho, moja kvalita bola slabá a nemala som dobrú vyjadrovaciu schopnosť. Keby som s ňou nedokázala jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve a riešiť jej problémy, zosmiešnila by ma. Takže som len krátko spomenula jej aroganciu a pokračovala som ďalej. Inokedy Ruijing počas jedného zhromaždenia hovorila o tom, že jej rodina je proti jej viere v Boha a že ju to do istej miery obmedzuje. Mala som podobné skúsenosti a myslela som si, že by som s ňou o tom mohla hovoriť v duchovnom spoločenstve, ale Ruijing po niekoľkých mojich slovách povedala, že na ňu náklonnosti jej rodiny nemajú vplyv. Pravdou však bolo, že jej citové obmedzenia už ovplyvňovali jej povinnosť. Vedela som, že s ňou o tom musím čo najskôr hovoriť v duchovnom spoločenstve. Keď som ju však počula to povedať, neodvážila som sa v duchovnom spoločenstve pokračovať. Pomyslela som si: „Ak budem pokračovať v duchovnom spoločenstve, bude si Ruijing myslieť, že ju otravujem a nedokážem pochopiť veci? Radšej sa už nebudem viac strápňovať. Ruijing má dobrú kvalitu a nepotrebuje, aby som s ňou hovorila v duchovnom spoločenstve. Môže hľadať pravdu a vyriešiť to sama.“ V duchovnom spoločenstve som teda nepokračovala. Potom sa však Ruijingin stav nezlepšil a dotklo sa to jej povinnosti.

Následne som sa vždy, keď bola Ruijing prítomná na zhromaždení, cítila veľmi obmedzovaná. Obávala som sa, že pre moje slabé duchovné spoločenstvo na mňa bude pozerať zvrchu. Cítila som sa veľmi utrápená a negatívna, pretože som nedokázala hovoriť v duchovnom spoločenstve to, čo by som mala, a nemohla som si plniť svoje záväzky. Mala som pocit, že žijem žalostný život. Stále som sa sama seba pýtala: „Prečo žijem tak únavne?“ Dokonca som obviňovala Boha, že mi nedal dobrú kvalitu. Chcela som z tejto situácie uniknúť a zmeniť svoju povinnosť. Vedela som, že môj stav nie je dobrý, a tak som sa modlila k Bohu: „Bože, som teraz veľmi obmedzená vo svojej povinnosti. Cítim sa veľmi unavená a zatrpknutá a neviem, ako tento stav vyriešiť. Osvieť ma a veď, aby som spoznala samu seba a vyšla z tohto zlého stavu.“ Po modlitbe som hľadala vhodné Božie slová, aby som si ich prečítala. Všemohúci Boh hovorí: „Sú ľudia, ktorí ako deti vyzerali obyčajne, ťažko sa vyjadrovali a neboli veľmi bystrí, čo viedlo k tomu, že ich ostatní v ich rodinách a sociálnom prostredí hodnotili dosť nepriaznivo a hovorili veci ako: ‚To dieťa je nechápavé, pomalé a nešikovné v rozprávaní. Pozrite sa na deti iných ľudí, ktoré sú také výrečné, že si dokážu omotať ľudí okolo malíčka. Zatiaľ čo toto dieťa sa celý deň iba odúva. Nevie, čo povedať, keď sa stretne s ľuďmi, nevie sa vyjadriť ani obhájiť, keď urobí niečo nesprávne, a nedokáže ľudí pobaviť. To dieťa je idiot.‘ Vravia to rodičia, príbuzní i priatelia a vravia to aj ich učitelia. Takéto prostredie vyvíja na týchto jedincov určitý neviditeľný tlak. V dôsledku zažívania týchto prostredí sa u nich nevedome vyvinie určitý druh zmýšľania. Aký druh zmýšľania? Myslia si, že nevyzerajú dobre, nie sú veľmi sympatickí a že ostatní nikdy nie sú radi, keď ich vidia. Veria, že nie sú dobrí v učení, sú pomalí, a vždy sa hanbia otvoriť ústa a hovoriť pred ostatnými. Sú príliš zahanbení, aby poďakovali, keď im niekto niečo dá, a myslia si: ‚Prečo mám vždy taký zviazaný jazyk? Prečo sú ostatní takí výreční? Som jednoducho hlúpy!‘ Podvedome si myslia, že sú bezcenní, no aj tak nie sú ochotní pripustiť, že sú až takí bezcenní a takí hlúpi. V srdci sa vždy pýtajú sami seba: ‚Som naozaj taký hlúpy? Som naozaj taký nepríjemný?‘ Ich rodičia ich nemajú radi, rovnako ako ich súrodenci, učitelia a spolužiaci. A občas o nich ich rodinní príslušníci, príbuzní a priatelia hovoria: ‚Je malý, má malé oči a nos, a keď vyrastie, s takýmto výzorom nebude úspešný.‘ Keď sa teda pozrú do zrkadla, vidia, že ich oči sú skutočne malé. V tejto situácii sa odpor, nespokojnosť, neochota a neprijatie v hĺbke ich srdca postupne menia na prijatie a uznanie ich vlastných nedostatkov, chýb a problémov. Aj keď dokážu prijať túto realitu, v hĺbke ich srdca sa objavuje neodbytný pocit. Ako sa táto emócia nazýva? Je to menejcennosť. Ľudia, ktorí sa cítia menejcenní, nevedia, aké sú ich silné stránky. Myslia si len, že sú nesympatickí, vždy sa cítia hlúpo a nevedia, ako riešiť veci. Skrátka, majú pocit, že nič nedokážu, sú neatraktívni, nešikovní a majú pomalé reakcie. V porovnaní s ostatnými sú nevýrazní a v škole nedostávajú dobré známky. Keď vyrastú v takomto prostredí, táto mentalita menejcennosti ich postupne ovládne. Zmení sa na akúsi pretrvávajúcu emóciu, ktorá sa vám zamotá do srdca a naplní vám myseľ. Bez ohľadu na to, či ste už dospelí, či ste odišli do sveta, či ste ženatí alebo etablovaní vo svojej kariére, a bez ohľadu na vaše sociálne postavenie je nemožné zbaviť sa tohto pocitu menejcennosti, ktorý bol zasadený vo vašom prostredí, keď ste vyrastali. Dokonca aj potom, čo začnete veriť v Boha a vstúpite do cirkvi, si stále myslíte, že máte priemerný vzhľad, slabú intelektuálnu kvalitu, ste nevýreční a nedokážete nič urobiť. Myslíte si: ‚Budem robiť len to, čo môžem. Nemusím ašpirovať na to, aby som bol vodcom, nepotrebujem sa usilovať o hlboké pravdy, len sa uspokojím s tým, že budem ten najmenej významný a nechám ostatných, aby sa ku mne správali, ako chcú.‘ … Tento pocit menejcennosti možno nemáš vrodený, ale na inej úrovni, pretože si bol vzhľadom na tvoje rodinné prostredie a prostredie, v ktorom si vyrastal, vystavený miernym ranám alebo nevhodným úsudkom, a to v tebe vyvolalo pocit menejcennosti.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (1)) Z Božích slov som pochopila, že dôvodom, prečo často žijem v útlaku a skormútenosti, je najmä to, že žijem v negatívnych pocitoch menejcennosti. Od detstva som nebola dobrá v rozprávaní. Či už to bolo doma alebo pri práci vonku, moji príbuzní a kolegovia hovorili, že sa neviem vyjadrovať a nedokážem sa ľuďom zapáčiť, takže som mala pocit, že som v reči neobratná, nemám bystrú myseľ a som v každom ohľade horšia než ostatní. Postupne som sa cítila čoraz menejcennejšia. Po tom, ako som uverila v Boha, to bolo rovnaké. Najmä keď som videla bratov a sestry, ktorí boli lepší než ja, cítila som sa menejcenná a často som žila v negatívnych emóciách. Pri komunikácii s Ruijing som videla, že je pohotová a výrečná, a mala som pocit, že moja schopnosť vyjadrovať sa a moja kvalita sú horšie než jej. Pri zhromažďovaní s ňou som sa teda cítila obmedzená a nedokázala som sa cítiť slobodne. Ani keď som ju videla v zlom stave, neodvážila som sa s ňou hovoriť v duchovnom spoločenstve. Stále som žila v negatívnych pocitoch menejcennosti. Dobre som si uvedomovala, že v Božom dome nie je rozdiel medzi vysokými a nízkymi, napriek tomu som si nemohla pomôcť a vzhliadala som k ľuďom s darmi a dobrou kvalitou a nedokázala som správne vnímať svoje vlastné nedostatky. To ma často obmedzovalo v mojej povinnosti a bránilo mi to získať dielo a vedenie Ducha Svätého. Vedela som, že je nebezpečné takto pokračovať, a chcela som tento stav rýchlo zvrátiť.

Prečítala som si viac Božích slov: „Keď zbabelých ľudí postretne nejaká ťažkosť, cúvnu bez ohľadu na to, čo sa im stane. Prečo tak konajú? Jedným z dôvodov je, že je to spôsobené ich pocitom menejcennosti. Keďže sa cítia menejcenní, neodvážia sa predstúpiť pred ľudí, nedokážu sa ani chopiť úloh a zodpovedností, ktorých by sa mali chopiť, a nepúšťajú sa ani do toho, čo sú v rámci svojej vlastnej schopnosti a kvality a v rámci skúseností svojej vlastnej ľudskej prirodzenosti skutočne schopní dosiahnuť. Tento pocit menejcennosti ovplyvňuje každý aspekt ich ľudskej prirodzenosti, ovplyvňuje ich osobnosť a samozrejme ovplyvňuje aj ich charakter. … Tvoje srdce je naplnené týmto pocitom menejcennosti a tento pocit je prítomný už dlho, nie je to nejaký dočasný pocit. Naopak, pevne ovláda tvoje myšlienky z hĺbky tvojej duše, pevne zviera tvoje pery, a tak bez ohľadu na to, ako správne rozumieš veciam alebo aké máš názory na osoby, udalosti a veci a postoje k nim, odvažuješ sa len premýšľať a prevracať veci vo svojom srdci a nikdy sa neodhodláš prehovoriť nahlas. Bez ohľadu na to, či by ostatní ľudia mohli schvaľovať to, čo hovoríš, alebo by ťa opravovali a kritizovali, neodvážiš sa čeliť takémuto výsledku alebo ho vidieť. Čím to je? Je to tak preto, lebo tvoj pocit menejcennosti je v tebe a hovorí ti: ‚Nerob to, jednoducho na to nemáš. Nemáš na to kvalitu, nemáš takú realitu, nemal by si to robiť, jednoducho to nie si ty. Teraz nič nerob ani na nič nemysli. Sám sebou budeš len vtedy, keď budeš žiť v menejcennosti. Nie si oprávnený na to, aby si sa usiloval o pravdu alebo otvoril svoje srdce a povedal, čo chceš, a spojil sa s ostatnými tak, ako to robia iní ľudia. A keďže nie si dobrý, nie si taký dobrý ako oni.‘ Tento pocit menejcennosti vedie uvažovanie ľudí v ich mysliach; bráni im plniť si povinnosti, ktoré by mal normálny človek vykonávať, a žiť život normálnej ľudskej prirodzenosti, ktorú by mali žiť, a zároveň tiež usmerňuje spôsoby a prostriedky, smerovanie a ciele toho, ako sa pozerajú na ľudí a veci, ako sa správajú a konajú.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (1)) Z Božích slov som videla, že keď ľudia žijú v pocitoch menejcennosti, ich názory na ľudí a veci, ako ani ich správanie a konanie nie sú založené na Božích slovách, nedokážu si plniť svoje záväzky a ich vrodenú kvalitu nie je možné využiť. Pokračovanie týmto spôsobom im nielen bráni v ich vlastnom vstupe do života, ale vo vážnych prípadoch to môže mať vplyv aj na ich povinnosť a brzdiť prácu cirkvi. Keď sa nad tým spätne zamyslím, od detstva som prijímala vonkajšie hodnotenia na moju osobu, a žila v pocitoch menejcennosti. Vždy som sa cítila menejcenná než ostatní a keď som videla problémy, neodvážila som sa na ne poukázať ani o nich diskutovať. Pri komunikácii s Ruijing som videla jej vážnu arogantnú povahu a to, že jej slová a činy obmedzovali bratov a sestry, takže som s ňou mala hovoriť v duchovnom spoločenstve a poukázať na to. Cítila som však, že moja kvalita nie je taká dobrá ako jej, a preto som sa zdráhala hovoriť s ňou v duchovnom spoločenstve, keďže som cítila, že je to opovážlivé. Videla som, že na vykonávanie jej povinnosti vplývajú jej náklonnosti, a hoci som mala v tejto oblasti určité skúsenosti, mala som pocit, že moja kvalita je slabá, a tak som sa neodvážila hovoriť v duchovnom spoločenstve. Videla som, že ma úplne ovládajú pocity menejcennosti. Mala som pocit, že mám zapečatené ústa a nedokážem povedať, čo treba. Pozerala som sa, ako Ruijing žije v skazenej povahe, a neodvážila som sa s ňou hovoriť v duchovnom spoločenstve. Bola som neschopná plniť si svoju povinnosť na ochranu práce cirkvi. Žil som v utrápenom a negatívnom stave a vôbec som sa nedokázala uvoľniť. Naozaj to škodilo ostatným aj mne! Prečítala som si Božie slová: „Táto vaša emócia je nielen negatívna, ale presnejšie povedané, je vlastne v rozpore s Bohom a pravdou. Možno si myslíte, že je to emócia v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti, ale v Božích očiach to nie je len jednoduchá záležitosť emócií, ale metóda stavania sa proti Bohu. Je to metóda poznačená negatívnymi emóciami, ktorú ľudia používajú, aby odolávali Bohu, Božím slovám a pravde.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (1)) Keď uvažujem nad svojou doterajšou cestou, keďže som často žila v pocitoch menejcennosti, poznala som pravdu, ale nepraktizovala som ju, dokonca som obviňovala Boha, že mi nedal dobrú kvalitu. Bola som vo svojej povinnosti negatívna a pasívna a dokonca som sa jej chcela vzdať. Tieto správania boli formou pasívneho odolávania Bohu. Cítila som, že som vo veľkom nebezpečenstve, a začala som byť ochotná spoliehať sa na Boha, aby som sa zbavila svojich negatívnych emócií a našla cestu praktizovania a vstupu.

Neskôr som si prečítala ďalšie Božie slová: „Ako teda môžete presne zhodnotiť a spoznať samého seba a odpútať sa od pocitu menejcennosti? Mali by ste brať Božie slová ako základ pre získanie poznania seba samého a učenie sa, aká je vaša ľudská prirodzenosť, kvalita a talent a aké máte silné stránky. Predpokladajme napríklad, že kedysi ste radi spievali a išlo vám to dobre, no niektorí ľudia vás stále kritizovali a podceňovali, vraveli, že nemáte hudobný sluch a spievate falošne, takže teraz máte pocit, že neviete dobre spievať a už si netrúfate spievať pred ostatnými. Keďže tí svetskí ľudia, tí zmätení a priemerní ľudia, o vás urobili nepresné hodnotenia a úsudky, tak práva, ktoré si vaša ľudská prirodzenosť zaslúži, boli obmedzené a váš talent bol potlačený. Výsledkom je, že sa neodvážite zaspievať ani len pesničku; máte odvahu uvoľniť sa a spievať nahlas len vtedy, keď nie je nikto nablízku alebo ste len sami. Keďže sa zvyčajne cítite tak strašne utláčaní, tak keď nie ste sami, netrúfate si zaspievať pesničku; trúfate si spievať len vtedy, keď ste sami, užívate si čas, keď môžete spievať nahlas a jasne, a aká je to vtedy nádherná, oslobodzujúca chvíľa! Nie je to tak? V dôsledku ujmy, ktorú vám ľudia spôsobili, neviete alebo nemôžete jasne vidieť, čo vlastne viete urobiť, v čom ste dobrí a v čom nie ste dobrí. V takejto situácii musíte urobiť správne hodnotenie a správne sa posúdiť podľa Božích slov. Mali by ste zistiť, čo ste sa naučili a kde sú vaše silné stránky, a ísť von a robiť všetko, čo viete robiť. Čo sa týka vecí, ktoré neviete robiť, vašich nedostatkov a chýb, mali by ste nad nimi uvažovať a poznať ich, a tiež by ste mali presne zhodnotiť a vedieť, akú máte kvalitu a či je dobrá alebo zlá.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (1)) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že aby som sa zbavila negatívnych pocitov menejcennosti, musím sa najprv správne zhodnotiť a zmerať na základe Božích slov. Božie slová sú pravda a ich použitie na meranie ľudí, udalostí a vecí je najpresnejšie. Predtým som sa merala na základe toho, ako ma hodnotili neverci, v dôsledku čoho som žila v temných a skormútených emóciách a nedokázala som sa z toho vymaniť. Teraz som potrebovala hľadať pravdu a správne sa vnímať na základe Božích slov. Tak som sa opýtala sama seba: „Stále mám pocit, že moja kvalita je slabá. Aká je teda Božia norma pre hodnotenie slabej a dobrej kvality?“ Prečítala som si Božie slová: „Ako meriame kvalitu ľudí? Vhodným spôsobom je pozrieť sa na ich postoj k pravde a na to, či dokážu pochopiť pravdu alebo nie. Niektorí ľudia sa dokážu veľmi rýchlo naučiť niektoré špecializácie, ale keď počujú pravdu, ostanú zmätení a upadnú do letargie. V srdci majú zmätok, nič z toho, čo počujú, si neosvoja ani nerozumejú tomu, čo počujú – práve to je slabá kvalita. Keď niektorým ľuďom poviete, že majú slabú kvalitu, nesúhlasia. Myslia si, že keď majú vysoké vzdelanie a vedomosti, znamená to, že majú dobrú kvalitu. Je dobré vzdelanie dôkazom vysokej kvality? Nie je. Ako by sa mala merať kvalita ľudí? Mala by sa merať podľa toho, do akej miery rozumejú Božím slovám a pravde. To je najpresnejší spôsob, ako to urobiť. Niektorí ľudia sú výreční, pohotoví a obzvlášť zruční v zaobchádzaní s inými ľuďmi – no keď počúvajú kázne, nikdy nič nepochopia, a keď čítajú Božie slová, nerozumejú im. Keď hovoria o svojich skúsenostných svedectvách, vždy hovoria slová a učenia, čím zjavujú, že sú obyčajní amatéri, a dávajú druhým pocit, že nemajú žiadne duchovné pochopenie. Sú to ľudia s chabou kvalitou.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Pre dobré plnenie povinnosti je najdôležitejšie pochopiť pravdu) Božie slová nám hovoria, že norma na meranie kvality človeka je založená na tom, ako dobre rozumie Božím slovám. Niektorí ľudia sa môžu javiť ako veľmi obdarovaní, byť chápaví a mať dobré rečnícke schopnosti, ale ak nedokážu porozumieť Božím slovám alebo pochopiť pravdu, o ktorej hovorí Boh v duchovnom spoločenstve, potom sú to ľudia slabej kvality. Zatiaľ čo niektorí ľudia môžu mať priemerné vzdelanie a nie obzvlášť dobré rečnícke schopnosti, ak však dokážu z Božích slov pochopiť Božie úmysly a nájsť princípy praktizovania, potom sú to ľudia dobrej kvality. Vezmime si napríklad Pavla. Hoci mal dary, vedomosti, výrečnosť a šíril evanjelium vo väčšine Európy, keď počul Božie slová, nechápal ich. Nakoniec dokonca nepoznal Pána Ježiša a nikdy nepriznal svoju podstatu odolávania Ježišovi. Cieľom jeho usilovnej práce bolo získať korunu a odmeny a dokonca arogantne tvrdil, že žiť pre neho znamená byť kristom. Ukázalo to, že nevedel skutočne porozumieť Božím slovám ani pochopiť pravdu. Pavol bol človekom slabej kvality. Naopak Peter dokázal z Božích slov vytušiť Božie úmysly a nájsť cestu praktizovania. Vedel presne praktizovať podľa Božích požiadaviek a svedčil o podriadení sa Bohu až do smrti a milovaní Boha až do krajnosti. Peter bol teda človekom dobrej kvality. Keď uvažujem o sebe, ľudí ani veci som nevnímala podľa Božích slov. Za normu dobrej kvality som vždy považovala dobré rečnícke schopnosti a bystrosť a keď som tieto vrodené predpoklady nemala, žila som v pocitoch menejcennosti a negativity, stala som sa pasívnou a poľavila som vo svojej povinnosti. To nielenže bránilo môjmu vlastnému vstupu do života, ale spôsobovalo to aj straty v cirkevnej práci. Keď uvažujem ďalej, hoci moje rečnícke schopnosti nie sú veľmi dobré, pri čítaní dokážem pochopiť niektoré Božie slová a prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde viem vyriešiť niektoré problémy a bratia a sestry hodnotia moju kvalitu ako priemernú. Potrebovala by som na seba správne nazerať na základe Božích slov a hodnotení bratov a sestier a nevynášať o sebe súdy na základe predstáv. Keď som si to uvedomila, v srdci som pocítila veľkú úľavu. Neskôr som sa stretla s Ruijing, po jednom som poukázala na jej problémy a pomocou príslušných Božích slov som s ňou hovorila v duchovnom spoločenstve. Ruijing dokázala tieto rady a pomoc prijať a bola ochotná hľadať pravdu, kajať sa a zmeniť. Po takomto praktizovaní som sa cítila veľmi pokojne a vyrovnane.

Neskôr som znova uvažovala a pýtala sa sama seba, aké ďalšie skazené povahy by mohli byť za mojimi pretrvávajúcimi pocitmi menejcennosti. Jedného dňa som si prečítala Božie slová: „To, ako si antikristi cenia svoju povesť a postavenie, presahuje rámec bežných ľudí a je to niečo v ich samotnej povahe-podstate; nie je to dočasný záujem ani prechodný vplyv ich okolia – je to niečo v ich živote, v ich kostiach, a je to teda ich podstata. Znamená to, že pri všetkom, čo antikristi robia, berú do úvahy predovšetkým svoju vlastnú povesť a postavenie, nič iné. Pre antikristov je povesť a postavenie ich životom a celoživotným cieľom. Vo všetkom, čo robia, je ich prvou úvahou: ‚Čo sa stane s mojím postavením? A s mojou povesťou? Ak to urobím, budem mať vďaka tomu dobrú povesť? Zvýši to moje postavenie v očiach ľudí?‘ To je prvá vec, na ktorú myslia, čo je dostatočným dôkazom, že majú povahu a podstatu antikristov; preto o týchto problémoch uvažujú takto. Dá sa povedať, že pre antikristov nie sú povesť a postavenie nejakou dodatočnou požiadavkou a už vôbec nie vecami, ktoré sú im cudzie, bez ktorých by sa zaobišli. Sú súčasťou prirodzenosti antikristov, sú v ich kostiach, v ich krvi, sú im vrodené. Antikristom nie je ľahostajné, či majú dobrú povesť a postavenie; to nie je ich postoj. Aký je teda ich postoj? Povesť a postavenie sú úzko spojené s ich každodenným životom, s ich každodenným stavom, s tým, o čo sa denne usilujú.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Z Božích slov som videla, že antikristi si cenia najmä povesť a postavenie a že ich považujú za rovnako dôležité ako samotný život. Uvedomila som si, že moje správanie bolo rovnaké ako správanie antikristov. Moje myšlienky a úvahy neslúžia na usilovanie sa o pravdu, ale v obavách o zisky a straty sa vždy skôr týkajú mojej povesti a postavenia. Od detstva mi veľmi záležalo na tom, akú mienku o mne majú ostatní. Keď moji príbuzní, priatelia a kolegovia vraveli, že hovorím neobratne, menej som sa rozprávala s ostatnými a uzavrela som sa do seba, aby som aspoň zmiernila škody na svojej sebaúcte. Keď som uverila v Boha, vedela som síce, že bratia a sestry sú k sebe otvorení a úprimní a že svoje nedostatky môžeme otvorene zjaviť bez toho, aby sa niekto druhému vysmieval. Mala som príliš veľkú starosť o povesť a postavenie a na zhromaždeniach s ľuďmi, ktorí mali lepšiu kvalitu a rečnícke schopnosti, som sa obávala, že by sa na mňa bratia a sestry mohli pozerať zvrchu, pretože som v reči neobratná, takže som sa snažila hovoriť čo najmenej, aby som zakryla svoje nedostatky a udržala si svoju povesť a postavenie. Ako diakonka pre polievanie som bola zodpovedná za vyriešenie problémov všetkých, ktoré sa týkali povinností a vstupu do života, ale obávala som sa, že moju reč by mohli vnímať ako banálnu a rozvláčnu, v dôsledku čoho by sa na mňa bratia a sestry pozerali zvrchu. Preto som radšej odsunula svoju povinnosť bokom, aby som chránila svoju vlastnú hrdosť a postavenie. Satanské jedy „človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta“ a „ľudia potrebujú hrdosť tak ako strom potrebuje kôru“ sa stali pravidlami, podľa ktorých som žila. Hrdosť a postavenie som stavala nad všetko ostatné, dokonca som zanedbávala svoje najzákladnejšie záväzky. Bola som taká sebecká a opovrhnutiahodná. Akým spôsobom som konala svoju povinnosť? Kráčala som po ceste antikrista. Ak by som takto pokračovala bez pokánia, nielenže by som neprijala dielo Ducha Svätého, ale Boh by ma aj vyradil. Odvtedy som začala byť ochotná kajať sa Bohu a vyslobodiť sa z okov týchto negatívnych emócií.

Počas jedného zhromaždenia s nováčikmi som videla, ako sestra Yiyi jasne a plynulým vyjadrovaním hovorí v duchovnom spoločenstve o Božích slovách. Všetci bratia a sestry súhlasne prikyvovali jej slovám a ja som opäť mala pocit menejcennosti. Pomyslela som si: „Pozri, ako dobre sa Yiyi vyjadruje a aké osvecujúce je jej duchovné spoločenstvo. Ja sa vyjadrujem tak zle, budú sa mi bratia a sestry vysmievať za to, že už tak dlho verím v Boha, ale napriek tomu nie som v duchovnom spoločenstve taká osvecujúca ako nováčik?“ S duchovným spoločenstvom som teda váhala. Keď som mala tieto myšlienky, uvedomila som si, že som opäť uviazla v obavách o povesť a postavenie. Tak som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol k odvrhnutiu tohto nesprávneho stavu. Prečítala som si úryvok z Božích slov: „Keď sa opäť objavia rôzne negatívne emócie, budeš si ich uvedomovať a rozlišovať, budeš vedieť, akú škodu ti robia, a samozrejme sa ich musíš postupne zbaviť. Keď sa tieto emócie objavia, budeš schopný praktizovať sebaovládanie a uplatňovať múdrosť a budeš schopný sa ich zbaviť alebo hľadať pravdu, aby si ich vyriešil a zvládol. V žiadnom prípade by ťa nemali ovplyvňovať pri osvojovaní si správnych spôsobov, správneho prístupu a správneho stanoviska ohľadom toho, ako vnímaš osoby a veci a ako sa správaš a konáš. Týmto spôsobom bude na tvojej ceste pri usilovaní sa o pravdu čoraz menej bariér a prekážok, budeš sa môcť usilovať o pravdu v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti, ktorú vyžaduje Boh, buď bez vyrušení, alebo ich bude čoraz menej, a vyriešiš skazené povahy, ktoré odhalíš vo všetkých druhoch situácií.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (1)) Božie slová mi poskytli cestu praktizovania. Keď sa opäť objavia negatívne emócie, musím ich vedome rozlišovať a potom ich nechať odísť. Toto obdobie života v negatívnych emóciách a neustáleho brania ohľadu na vlastnú hrdosť a postavenie bolo skutočne bolestivé. Na zhromaždení so sestrou Yiyi nebolo Božím úmyslom zjaviť ma ani spôsobiť, aby som vyzerala zle, ale použiť svetlo z jej duchovného spoločenstva na doplnenie mojich nedostatkov a pomôcť mi získať viac. Keď som si to uvedomila, cítila som sa menej obmedzená a upokojila som sa, aby som počúvala jej duchovné spoločenstvo. V jej duchovnom spoločenstve som našla trochu viac svetla a po ňom som sa podelila aj o svoje vlastné porozumenie. Všetci mali zo zhromaždenia úžitok a výsledky boli celkom dobré. Skrz túto skúsenosť som videla, že len Božie slová sú pravda, a zakúsila som, že len keď vnímame ľudí a záležitosti, slušne sa správame a konáme veci podľa Božích slov, môžeme žiť skutočne slobodný a oslobodený život.