Hlavnou postavou dnešného príbehu je žena menom Joy. Je to sestra z Filipín. V minulosti s ľuďmi zaobchádzala vždy na základe citov. Ak bol niekto milý k nej, bola milá aj ona. Nerozlišovala medzi ľuďmi a nemala žiadne princípy. To trvalo až do chvíle, keď zažila niečo, vďaka čomu pochopila, že princípy, podľa ktorých sa správala k ľuďom a ako ich vnímala, boli nesprávne. Jedinečná skúsenosť, niekoľko nevšedných udalostí jej pomohli pochopiť, že ak chceme s druhými zaobchádzať podľa princípov, musíme ľudí a veci hodnotiť na základe Božieho slova. Joy mala spolužiačku na vysokej škole menom Emma, s ktorou boli dobré priateľky. Kedykoľvek mala Joy nejaké ťažkosti, obrátila sa na Emmu a ich priateľstvo si veľmi cenila.

Vo februári 2021 ju Emma pozvala na stretnutie Cirkvi Všemohúceho Boha. Čítaním slov Všemohúceho Boha a počúvaním duchovných spoločenstiev Joy dospela k presvedčeniu, že Všemohúci Boh je druhým príchodom Pána Ježiša a s radosťou prijala Božie dielo posledných dní. O pár mesiacov zvolili Joy za diakonku a mala na starosti polievanie.

Ale jedného dňa si Joy náhle všimla, že Emma v cirkevnej skupine šírila bludy, ktoré spochybňovali Boha a útočili na cirkev, ako aj predsudky voči vedúcim a diakonom. Jej slová prekypovali nespokojnosťou a sarkazmom. Hovorila tiež, že to nie sú jej vlastné myšlienky, ale názory iných, a dúfala, že vedúci zorganizujú stretnutie, aby na tieto otázky odpovedali. Joy bola šokovaná, keď sa dopočula o Emminých nezmysloch a bludoch. Zároveň mala aj obavy, pretože všetci v cirkevnej skupine boli noví členovia, ktorí práve prijali Božie dielo posledných dní. Šírenie týchto správ v skupine by iste spôsobilo vyrušenie a mohlo by dokonca zapríčiniť, že niektorí s plytkými základmi a bez schopnosti rozlišovať by zakopli. Joy nevedela, prečo to Emma robila. Ak skutočne chcela odpovede na svoje otázky, mohla ich poslať priamo vedúcim. Prečo šíriť tieto veci medzi nováčikmi? Joy bola úplne zmätená. Netrvalo dlho a jej obavy sa naplnili. Emmine poznámky spôsobili v cirkvi zmätok a narušenie a doviedli niektorých bratov a sestry k predsudkom voči vedúcim a diakonom a vyvolali v nich zmiešané pocity. Jeden vedúci skupiny sa Joy opýtal: „Hovorila Emma pravdu?“ Táto situácia Joy ešte viac znepokojila. Preto rýchlo zašla za Emmou, aby sa opýtala, čo sa deje a prečo to povedala. „Počula som fámy, ktoré si rozširovala. Na farnosti vyvolali veľký zmätok. Niektorí majú dokonca predsudky voči vedúcim a pracovníkom. Emma, prečo šíriš takéto poznámky? Odkiaľ máš tie slová?“ „Ja som také veci nepovedala. Chcem len, aby vedúci zorganizovali stretnutie, kde na tieto otázky odpovedia.“ „Tak by si ich mala priamo poslať vedúcim a dohodnúť si duchovné spoločenstvo. Emma, naozaj si s tými poznámkami neprišla ty?“ „Samozrejme, že nie! Nemám žiadne predstavy o Božom diele.“ „Tak prečo mi nepovieš, kto tie otázky položil? Emma, povedz mi len, odkiaľ sa vzali.“ Na otázku o poznámkach nedostala Joy od Emmy žiadnu odpoveď. Nech sa Joy spýtala čokoľvek, Emma odmietla odpovedať. V snahe rýchlo vyriešiť koreň problému Joy túto záležitosť nahlásila vedúcej, ktorú rovnako zaujímal pôvod týchto otázok. Ale Emma mlčala ako peň a nič im nepovedala. Neskôr sa po prešetrení zistilo, že tieto otázky nekládol nikto z ostatných bratov a sestier. To Emma mala predstavy o Božom diele. Klebety z internetu preformulovala na otázky, ale odmietla si to priznať. Po zistení pravdy o situácii vedúca rýchlo zorganizovala stretnutie, kde viedla duchovné spoločenstvo a odpovedala na všetky Emmine bludy, aby bratia a sestry vedeli rozlíšiť veci, ktoré povedala Emma. Emma si však svoje činy neuvedomovala a neľutovala ich.

Po tomto incidente sa vedúca spýtala Joy: „Čo urobíš, ak Emma nie je tá správna osoba? Budeš s ňou vedieť zaobchádzať podľa princípov pravdy?“ Joy na tieto otázky vedúcej nevedela odpovedať. Neskôr si s vedúcou prečítali úryvok z Božích slov a Joyino srdce sa rozjasnilo. Vedela, ako sa má k Emme správať a mala predbežný smer. „Na základe akého princípu by sa podľa Božích slov mali ľudia správať voči ostatným? Milujte to, čo Boh miluje, a nenáviďte to, čo Boh nenávidí. To je princíp, ktorým sa treba riadiť. Boh miluje tých, čo sa usilujú o pravdu a dokážu nasledovať Jeho vôľu; týmto ľuďom by sme aj my mali preukazovať lásku. Tých, ktorí nedokážu nasledovať Božiu vôľu, prejavujú nenávisť voči Bohu a vzdorujú Mu, Boh nenávidí a aj my by sme ich mali nenávidieť. To od človeka žiada Boh. … Vo Veku milosti Pán Ježiš povedal: ‚Kto je Moja matka? A kto sú Moji bratia?‘ ‚Každý, kto koná vôľu Môjho Otca na nebi, je Môj brat, sestra i matka.‘ Tieto slová existovali už vo Veku milosti a teraz sú Božie slová ešte zreteľnejšie: ‚Milujte to, čo Boh miluje, a nenáviďte to, čo Boh nenávidí.‘ Tieto slová sú bez okolkov, no ľudia aj tak často nepochopia ich skutočný význam.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek sa môže skutočne zmeniť, až keď spozná vlastné mylné názory) Po vypočutí Božích slov Joy trochu pochopila Božiu vôľu. Boh od nás vyžaduje, aby sme sa k ľuďom správali podľa princípov, ako hovorí Božie slovo: „Milujte to, čo Boh miluje, a nenáviďte to, čo Boh nenávidí.“ V každej otázke princípu a bez ohľadu na to, o koho ide, s nimi musíme zaobchádzať na základe toho, čo hovorí Boh: „Milujte to, čo Boh miluje, a nenáviďte to, čo Boh nenávidí.“ Emma úmyselne šírila nezmyselné bludy, čo ľuďom vnuklo predstavy, nepochopenie Boha a zmätok ohľadom Božieho diela. To vyrušilo život cirkvi, čo je vo svojej prirodzenosti zlom. Boh nenávidí zlosynov, preto by ľudia mali stáť na Božej strane, odmietať zlosynov a zastaviť ich zlé skutky, aby im zabránili vo vyrušení ďalších stretnutí a čítaní Božieho slova. Keď to Joy pochopila, povedala vedúcej: „Hoci je pre mňa ťažké prijať skutočnosť, že Emma konala zlo, predsa sa tak stalo. Nenechám sa ňou vyrušovať ani obmedzovať, budem s ňou zaobchádzať podľa princípov, ktoré určil Boh. Ak ju cirkev izoluje, aj ja sa vzdám svojich citov k nej a nebudem viniť Boha.“ Vedúca povedala Joy: „Teraz, aby sme ochránili bratov a sestry pred Emminými klamstvami, jej farnosť nariadila samoizoláciu.“ Hoci Joy trápila Emmina situácia, bola si tiež vedomá, že Emma konala ako satanov sluha, vyrušovala život cirkvi a keďže sa vedúca rozhodla ochrániť bratov a sestry pred klamstvami a obťažovaním bludmi, Joy nepovedala nič. O pár dní však Emma opäť narazila na Joy… „Joy, nariadili mi sebaizoláciu! Vedúci ma zo skupiny neodstránil, ale nemôžem sa zúčastňovať na stretnutiach. Cítim sa byť vynechaná.“ „Šírila si bludy a klebety v skupine. Spáchala si zlú vec! Musíš sa nad sebou zamyslieť. Môžeš sa vrátiť na stretnutia, až keď to skutočne oľutuješ.“ „Obávam sa, že ma vedúca vyhodí zo skupiny. Ale aj keby ma vyhodila, je mi to jedno. Použijem iný účet, aby som sa pripojila k Cirkvi Všemohúceho Boha v inej oblasti. Aj tak tu nie som vítaná!“ „Chceš sa pripojiť k cirkvi pod falošnou identitou? Nie je to podvádzanie bratov a sestier?“ „A čo?“ Keď Joy počula Emmine slová, bola prekvapená. Emma nemala vôbec v úmysle sa kajať. Dokonca si chcela vytvoriť falošný účet, aby naďalej narúšala cirkev! Nebola len satanovým sluhom? Emmine slová tiež ukázali, že nebola úprimným človekom. Plánovala oklamať svojich bratov a sestry a cirkev. Vtedy sa Joy zamyslela nad zodpovednosťou diakonky polievania: „Po objavení problému by mali okamžite konať a hľadať pravdu; vážne problémy sa musia riešiť v spoločenstve s cirkevnými vedúcimi. Nezatajujte pravdivé skutočnosti.“ (170 princípov praktizovania pravdy) Joy cítila, že ako diakonka polievania musí dodržiavať princípy pravdy a chrániť svojich bratov a sestry pred vyrušovaním a oklamaním. Preto to spomenula vedúcej. „Tvrdíš, že Emma si ide vytvoriť falošný účet?“ „Tu sú snímky obrazovky z nášho chatu, ukážem ti.“ „Emmu vypudia, keď bude naďalej takto vyrušovať cirkev! Ale je to moja priateľka a zvestovala mi evanjelium. Čo ak…“ „Sestra, myslíš si, že si ju môžeme v skupine ponechať? Potom by sa nehlásila pod falošným účtom a nevyrušovala iné cirkvi.“ „Ak nebude páchať zlo ani vyrušovať, môže zostať. Zatiaľ však nepochopila zlo svojich činov a vyrušovanie, ktoré spôsobila. Stále chce klamať, podvádzať a tajne sa dostať do inej cirkvi. To znamená, že to neoľutovala. Ak má naozaj podstatu zlosyna, neoľutuje to a nezmení sa, a neprestane páchať zlo.“ Slová vedúcej Joy upozornili a až vtedy si uvedomila, že koná z emócií, pretože chce ponechať Emmu v cirkvi. Emme chýbalo sebapoznanie. Mohla by kedykoľvek páchať zlo a vyrušovať cirkev. Ak by znova obhajovala Emmu, takéto slová by neboli založené na princípoch.

Neskôr to vedúca prešetrila a zistila, že Emma mala predstavy a nehľadala pravdu, aby vyriešila problémy. Namiesto toho úmyselne využívala situácie, aby útočila na Boha, zamieňala správne za nesprávne, šírila bludy a klamala svojich bratov a sestry, aby v nich zasiala predstavy o Božom diele. Na stretnutiach tiež často hovorila, že si skupinoví vedúci neplnia povinnosti, aby oslabovala ich pozitivitu. Boli preto negativistickí, čo malo dôsledky na ich povinnosti. Emmine činy spôsobili vážne narušenie v cirkvi a ona to neľutovala, takže bola skutočne zlosynom. Nakoniec cirkev podľa princípov vyčistenia ľudí Emmu vypudila a Joy ju už ďalej nechránila. Ale to, čo nasledovalo, Joy hlboko zranilo.

„Prečo posielaš snímky z našich rozhovorov iným ľuďom? Už nikdy s tebou neprehovorím. Joy, nikdy by mi nenapadlo, že by si to spravila. Zradila si moju dôveru. Všetko si pokazila!“ Joy niekoľkokrát plakala. Cítila, že jej priateľstvo s Emmou sa chýli ku koncu. Začala spomínať na chvíle, ktoré s Emmou prežila. Emma jej pomohla nájsť riešenia, keď mala ťažkosti, a často si vymieňali myšlienky… Ale teraz Joy nevedela, ako sa Emme pozrieť do očí. Nech spravila čokoľvek, nevedela upokojiť svoje srdce. Nedokázala sa ani sústrediť dostatočne dlho na to, aby viedla stretnutia. V mysli si neustále vyčítala: „Naozaj som všetko pokazila? Možno existuje lepší spôsob, ako jej zabrániť v zriadení falošného účtu a vyrušovaní cirkvi…“ Joy začala pochybovať, či jej rozhodnutie bolo správne. Bola rozrušená. Dokonca si chcela deaktivovať účet, vyhýbať sa bratom a sestrám a od všetkého utiecť, ale v srdci vedela, že nemôže zanechať svoje povinnosti a vyhýbať sa problémom a musí aktívne hľadať riešenia. Preto povedala vedúcej o svojom stave. Tá poslala Joy úryvok z Božieho slova. „Musíš vstúpiť zo strany pozitivity, buď aktívny, a nie pasívny. Za žiadnych okolností sa nesmieš nechať nikým a ničím zneistiť a nesmieš sa nechať ovplyvniť slovami iných. Musíš mať stálu povahu, bez ohľadu na to, čo ľudia hovoria, musíš okamžite uviesť do praxe to, čo vieš, že je pravda. Bez ohľadu na to, komu budeš čeliť, vždy musíš vo svojom vnútri konať podľa Mojich slov, musíš byť schopný pevne zotrvať vo svojom svedectve o Mne a brať ohľad na Moje bremená. Nesmieš len slepo súhlasiť s inými bez toho, aby si mal vlastné názory, skôr musíš mať odvahu postaviť sa a namietať proti veciam, ktoré nie sú v súlade s pravdou. Ak jasne vieš, že niečo nie je v poriadku, ale chýba ti odvaha poukázať na to, potom nie si človek, ktorý praktizuje pravdu. Chceš niečo povedať, ale netrúfaš si povedať to priamo, a tak chodíš okolo horúcej kaše a potom zmeníš tému, satan v tvojom vnútri ťa brzdí a spôsobuje, že hovoríš bez akéhokoľvek účinku a nedokážeš vytrvať až do konca. Stále nosíš v srdci strach, a nie je to preto, že tvoje srdce je stále naplnené satanovými myšlienkami?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 12. kapitola) „Božie slová sú veľmi jasné. Ak objavíš niečo, čo škodí dielu Božieho domu a ubližuje ostatným, alebo ak vyrušovanie pramení od satana, mala by si sa tomu postaviť a nabrať odvahu to odhaliť, zastaviť a brániť prácu cirkvi. Len toto je niekto, kto praktizuje pravdu. Ak vieme, že je niečo nesprávne, ale stále sa necháme ovládať emóciami, bojíme sa rozbiť vzťahy s inými a nevieme dodržiavať princípy pravdy, sme na strane satana a to je proti Božej vôli. Zistila si, že tvoja kamarátka šíri bludy a rýchlo si ju odhalila, čím si ochránila svojich bratov a sestry. Urobila si správne rozhodnutie a nemáš dôvod sa obviňovať alebo byť smutná.“ „Môj duchovné postavenie je ešte veľmi malé a chýba mi schopnosť rozlišovať. Konala som v súlade s princípom, ale keď sa Emma sťažovala a obviňovala ma, otriaslo to mnou a mala som pocit, že som konala zle. Teraz viem, že moje rozhodnutie a praktizovanie boli správne. V otázkach práce cirkvi a životov ostatných musím mať princípy a byť neústupná. Musím sa naučiť rozlišovať správne od nesprávneho a nenechať sa obmedzovať emóciami.“

Po pochopení Božej vôle sa Joy upokojila a zamerala sa na svoju povinnosť. Týmto to však neskončilo. Emma nečakane poslala Joy ďalšiu správu, v ktorej stálo: „Vyhodili ma zo skupiny. Si šťastná? To všetko vďaka tebe.“ Z tých slov sršala irónia a sarkazmus. Joy chvíľu nevedela, ako Emme odpovedať. Vedela, že v tom okamihu sa ich priateľstvo skončilo, a bola veľmi smutná. Joy si pomyslela: „Mali sme taký dobrý vzťah, a to ona mi zvestovala evanjelium. Ale teraz som nahlásila jej problém vedúcej. Vari som ju nezradila? Čo si o mne pomyslí? Čo mám robiť? Mám sa jej ospravedlniť? Zradila som jej dôveru. Nevážila som si naše priateľstvo? Urobila som naozaj správnu vec?“ Ponorená v zmätku a bolesti si Joy prečítala úryvok Božích slov. „Správanie, pri ktorom Ma nedokážete absolútne poslúchať, je zrada. Správanie, pri ktorom Mi nedokážete byť verní, je zrada. Podviesť Ma a využívať lži na to, aby ste Ma oklamali, je zrada. Skrývať mnoho myšlienok a šíriť ich na každom rohu je zrada. Neschopnosť obhajovať Moje svedectvá a záujmy je zrada. Rozdávať falošné úsmevy, keď ste srdcom ďaleko odo Mňa, je zrada. Toto všetko sú prejavy zrady, ktorých ste vždy boli schopní a ktoré sú medzi vami bežné. Nik z vás to možno nepovažuje za vážnu vec, no ja áno. Zradu človeka voči Mne nemôžem považovať za bezvýznamnú záležitosť a rozhodne ju nemôžem ignorovať.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľmi závažný problém: Zrada (1)) Čítanie Božieho slova Joy osvietilo. Pomyslela si: „Áno, stále premýšľam o tom, či som nezradila svoju priateľku. Prečo nerozmýšľam o tom, či sú moje názory a správanie v súlade s pravdou alebo zrádzajú Boha? Nemala by som sa starať len o pocity svojej priateľky a ignorovať Boží postoj. Božie slová sú veľmi jasné. ‚Neschopnosť obhajovať Moje svedectvá a záujmy je zrada.‘“ Joy rozmýšľala: „Emma šírila predstavy o Božom diele, klamala bratov a sestry a vyrušovala cirkevný život. Chcela si aj vytvoriť falošný účet, aby oklamala ostatných. To sú všetko satanove činy, ktoré ničia prácu cirkvi. Keby som sa rozhodla stáť na Emminej strane a nepraktizovať pravdu, znamenalo by to stáť na strane satana a zradiť Boha!“ Joy si premýšľala o Božích slovách: „Buď Mi verný, nech sa deje čokoľvek, a statočne napreduj; som tvojou skalou sily, tak sa na Mňa spoľahni!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 10. kapitola) Joy cítila, že by sa mala úprimne modliť k Bohu a dôverovať Mu. Verila, že Boh ju povedie k rozlišovaniu správneho od nesprávneho, naučí ju rozlišovať medzi ľuďmi a zabráni jej stratiť princípy a postoj v tejto záležitosti.

Neskôr sa Joy zamyslela: „Keď som zistila, že Emma robí niečo zlé, nahlásila som to vedúcej. Spravila som to očividne preto, aby som ochránila prácu cirkvi. Prečo Emmu vždy ľutujem?“ Božie slovo jej dalo odpoveď na jej otázku. Božie slová znejú: „Ak nemáš normálny vzťah s Bohom, nezáleží na tom, čo všetko činíš na zachovanie svojich vzťahov s inými ľuďmi, nezáleží ani na tom, ako tvrdo pracuješ alebo koľko energie do všetkého vkladáš, všetko to bude patriť k filozofii človeka pre život. Namiesto vytvárania normálnych medziľudských vzťahov podľa slova Božieho si budeš chrániť svoju pozíciu medzi ľuďmi a prijímať ich chválu z ľudských perspektív a filozofií. Ak sa nesústredíš na svoje vzťahy s ľuďmi a namiesto toho budeš zachovávať normálny vzťah s Bohom, ak Mu budeš chcieť odovzdať svoje srdce a naučíš sa Ho poslúchať, tvoje medziľudské vzťahy sa prirodzene znormalizujú. … Normálne medziľudské vzťahy sa vytvárajú na základe obrátenia svojho srdca k Bohu; nevytvárajú sa z ľudského úsilia. Ak v srdci človeka Boh chýba, vzťahy s ostatnými ľuďmi budú iba bežnými pozemskými vzťahmi. Nie sú normálne, sú zmyselným pôžitkárstvom a Boh ich nenávidí a protivia sa mu.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dôležitosť normálneho vzťahu s Bohom) „Vo všetkých svojich skutkoch a slovách buď schopný nasmerovať svoje srdce na správnu cestu a konať spravodlivo, a nenechaj sa viesť svojimi citmi ani nekonaj podľa vlastnej vôle. To sú zásady, ktorými sa musia riadiť veriaci v Boha.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Aký je tvoj vzťah s Bohom?) Joy z Božieho slova pochopila, že príliš dbala na svoje vzťahy s ostatnými a snažila sa ich nasilu udržať. Zanedbávala svoj normálny vzťah s Bohom a žila telesnými emóciami. Udržiavanie vzťahov s ostatnými v skutočnosti slúži len na ochranu vlastných záujmov, dobrého mena a postavenia. Pramení z potrieb tela. Je tiež poznačené emóciami a osobnými úmyslami a nezodpovedá princípom pravdy. Joy tiež pochopila, že k tejto záležitosti s Emmou nemala jasný postoj, pretože ju ovládali emócie a bránili jej urobiť správnu vec. Chcela si iba udržať priateľstvo, zachovať si tvár a miesto v srdciach ľudí, a tak uviazla v emóciách. Preto nevedela zaobchádzať s ľuďmi podľa princípov pravdy a zohľadňovať záujmy cirkvi. Dokonca sa chcela vzdať svojej povinnosti, vyhýbať sa bratom a sestrám a zradiť Boha. Až vtedy Joy pochopila, že emócie sú sebecké a že nimi satan ovláda ľudí, kvôli čomu zradia pravdu a Boha. Uvedomila si aj to, že keď jej Emma zvestovala evanjelium a pozvala ju na stretnutie, boli to zvrchované Božie usporiadania. Boh použil Emmu, aby priviedol Joy pred seba, a mala by byť vďačná Jemu, nie Emme. Keď Joy tieto veci pochopila, uľavilo sa jej a jej trápenie sa zmiernilo.

Neskôr si na stretnutí s niekoľkými sestrami pozreli video čítania Božieho slova, vďaka čomu jasne uvidela Emminu prirodzenosť. Božie slová znejú: „Tí medzi bratmi a sestrami, ktorí vždy dávajú priechod svojej negativite, sú lokajmi satana a narúšajú cirkev. Takíto ľudia musia byť jedného dňa vylúčení a vyhnaní. Ak ľudia vo svojej viere v Boha nebudú mať bohabojné srdce, ak nebudú mať srdce poslúchajúce Boha, potom nielenže nebudú môcť pre Neho vykonať žiadne dielo, ale naopak, stanú sa tými, ktorí narúšajú Jeho dielo a ktorí sa Mu vzpierajú. Veriť v Boha, ale neposlúchať Ho a nebáť sa Ho, a namiesto toho Mu vzdorovať, je pre veriaceho najväčšou hanbou. Ak sú veriaci rovnako ľahostajní a bezuzdní vo svojom prejave a správaní ako neveriaci, potom sú ešte horší ako oni. Sú to priam typickí démoni. Tí, ktorí dávajú priechod svojim jedovatým, zlomyseľným rečiam v cirkvi, ktorí šíria klebety, podnecujú disharmóniu a vytvárajú sváry medzi bratmi a sestrami, by mali byť z cirkvi vylúčení. Keďže teraz prebieha iná etapa Božieho diela, títo ľudia sú postavení stranou, pretože budú rozhodne vyhnaní. Všetci, ktorí boli skazení diablom, majú skazené návyky. Niektorí nemajú nič iné ako skazené návyky, zatiaľ čo ostatní sú iní: nielenže majú skazené satanské povahy, ale aj ich prirodzenosť je mimoriadne zlomyseľná. Nielen ich slová a činy odhaľujú ich skazené, diabolské povahy; títo ľudia sú navyše skutočným diabolským satanom. Ich správanie narúša a vyrušuje Božie dielo, vyrušuje vstup bratov a sestier do života a poškodzuje normálny cirkevný život. Skôr či neskôr musia byť títo vlci v ovčom rúchu vyhnaní; voči týmto diablovým lokajom treba zaujať nemilosrdný, odmietavý postoj. Iba to znamená stáť na Božej strane a tí, ktorí to nedokážu, sa váľajú s diablom v bahne.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Varovanie pre tých, ktorí neuvádzajú pravdu do praxe) Tento úryvok je Božie varovanie. Chápem, že tí, ktorí nepraktizujú pravdu, šíria klebety a robia rozbroje, sú ľudia, ktorí vzdorujú a odporujú Bohu. Takíto ľudia nie sú Božími vyvolenými, sú to sluhovia satana a zlosynovia. Všetko, čo robia, je nepriateľské voči Bohu a podľa pravidiel cirkvi sa majú takí ľudia vypudiť. Bohu vďaka! Teraz je moje srdce jasné a dokážem rozlišovať. Na základe Emminho správania som si istá, že je zlosynom. Joy si spomenula, že „Princípy zaobchádzania s inými podľa ich podstaty“ hovoria: „Keď je niekto vo svojej podstate potvrdený ako zlý človek, zlý duch, antikrist alebo neverec, taká osoba musí byť vyčistená alebo vypudená, ako to ustanovuje cirkev. Falošní ľudia, ktorí často odhaľujú nesprávne názory, majú predstavy o Bohu a bránia sa Mu, sa považujú za nevercov. Musia byť vyčistení alebo vypudení.“ (170 princípov praktizovania pravdy) Podľa princípov musia byť zlosynovia vylúčení z cirkvi, aby v nej nespôsobovali narušenia a aby nevyrušovali ostatných počas stretnutí alebo pri vykonávaní svojich povinností. Joy tiež pochopila, že Boh dovoľuje zlosynom vyrušovať cirkev, aby Boží vyvolení pochopili pravdu, naučili sa rozlišovať ľudí a zaobchádzať s ľuďmi podľa Božieho slova. Zároveň nám to umožňuje spoznať naše skutočné duchovné postavenie a naučiť sa praktizovať pravdu a chrániť prácu cirkvi. Po tomto uvedomení Joy ďakovala Bohu. Bez Božej ochrany a vedenia Božích slov by ju stále ovládali emócie, hájila by zlosyna a nechala sa oklamať Emmou. To je dosť nebezpečné! Keď si to uvedomila, viac ju tento problém neznepokojoval a cítila veľkú úľavu.

Potom sa Emma niekoľkokrát obrátila na Joy, ale na Joy to už nemalo nijaký účinok ani ju to nevyrušovalo. Po tejto skúsenosti bola Joy hlboko vďačná Bohu. Práve Boh ju viedol k pochopeniu niektorých právd, získaniu schopnosti rozlišovať a zbavil ju citových okov. Pochopila, že pravda je pre ľudí nesmierne dôležitá. Iba keď hodnotíme ľudí a veci na základe pravdy, môžeme mať princípy a nestať sa obeťou klamov a využívania satanom. Bohu vďaka!