Pred pár rokmi som natáčala videá v kostole. Boli časy, keď som si neplnila svoju povinnosť bezchybne, a dve videá, ktoré som natočila, som načas odložila, pretože mi chýbali nápady. V tom čase som bola veľmi smutná, pretože som sa bála, že moji bratia a sestry sa na mňa budú pozerať povýšene. Aby som dokázala svoj talent, pracovala som veľmi tvrdo a strávila som pár dní plánovaním ďalšieho videa, ale keď si môj vedúci prečítal môj plán, poukázal na to, že koncepcia bola nemoderná a nezreteľná. Po rozhovore sa všetci domnievali, že nestojí za to pokračovať v pláne, a tak bol vyradený. Mala som pocit, že som zlyhala, bola som v odmietavom stave a nemala som energiu plniť si svoju povinnosť. O niekoľko dní neskôr sa cirkev chystala vybrať vedúceho videoprodukcie a náhodou som zistila, že niektorí bratia a sestry povedali, že moja myseľ je zmätená a nejasná. Moje srdce okamžite pokleslo a moja myseľ sa zvíjala: „Vedúci povedal, že moje zmýšľanie je nejasné, a bratia a sestry povedali, že moja myseľ je popletená. Neznamená to, že som popletený človek? Môžu popletení ľudia pochopiť pravdu a byť spasení Bohom? Odvrhne ma?“ Pri tej myšlienke som sa cítila veľmi nežičlivo a utrápená a chcela som zo situácie uniknúť.

Na druhý deň som plakala a povedala som vedúcemu: „Moja kvalita je príliš nízka a táto povinnosť je taká náročná. Dajte mi, prosím, inú úlohu.“ Môj vedúci sa so mnou spojil v duchovnom spoločenstve a povedal: „Všetci máme nedostatky a v našich povinnostiach sa iste vyskytnú aj určité neúspechy a zlyhania. Ak sa vyskytnú problémy alebo odchýlky, musíme ich preskúmať, hľadať pravdu, aby sme tieto problémy vyriešili a potom sa neustále snažiť. Táto povinnosť pre vás nemusí byť nevyhnutne nemožná.“ Ale vtedy to na mňa nemalo vplyv a chcela som jednoducho odísť. A tak som odišla aj s nepochopením Boha a odcudzením sa od svojich bratov a sestier. Neskôr som išla kázať evanjelium. Po období tvrdej práce som bola vo svojich povinnostiach viac a viac efektívnejšia, a bratia a sestry v skupine sa ma často pýtali, keď mali nejaké otázky. Mala som pocit, že som opäť nadobudla istotu, Každý deň som mala dobrú náladu a energiu na to, aby som plnila svoje povinnosti.

Nečakane však o rok neskôr mi z pracovných dôvodov môj vedúci opäť zariadil natáčanie videí. Spočiatku som si povinnosti plnila efektívne a nič ma neobmedzovalo. Ale neskôr, keď videoprodukcia potrebovala inováciu, moje myslenie bolo zastarané a plány vždy odmietli a opäť som sa ocitla v nežičlivom stave. Usúdila som, že moja kvalita je na dne, že som zmätená a nedokážem plniť svoje povinnosti. Vedúci skupiny videl, že som vo svojich povinnostiach dosť nečinná a nedokázala som uniesť žiadne bremeno, a tak bol so mnou trpezlivo v duchovnom spoločenstve o pravde, podporoval ma a pomáhal mi a nakoniec mi povedal: „Vy a brat Francis ste pracovali na videách približne rovnako dlho. On je veľmi seriózny, dobrý v štúdiu a tvorení záverov, a pokročil vo svojej práci. Vám sa nedarí, takže musíte tvrdo pracovať.“ Ale keď som to počula, bolo mi to naozaj nepríjemné. Myslela som si: „Upozornili ste ma na problém v mojej práci, tak to teda zmením. Ale prečo ma porovnávate s Francisom? Má vysoké kvality a jasné myslenie a vždy bol pripravený rásť. Som zmätená. Nie som na jeho úrovni. Nemôžem sa s ním porovnávať.“ Veľmi som odolávala návrhom a pomoci vedúceho skupiny a nezamýšľala som sa nad sebou. Približne o týždeň vedúci skupiny zistil, že sestra Júlia a ja sme spolu nepracovali dobre, tak sa so mnou spojil v duchovnom spoločenstve: „Ste Juliinou partnerkou. Ona má flexibilnejšiu myseľ a vy máte lepšie technické zručnosti, takže sa navzájom dopĺňate. Mali by ste sa s ňou viac rozprávať, vypočuť si jej názory a učiť sa z jej silných stránok. Len tak budete vo svojej práci rásť. V poslednom čase nie sú výsledky vašej práce dobré a vaše nápady na videá sú stále nemoderné. Nemyslíte si, že by ste sa mali nad tým zamyslieť?“ Bola som veľmi smutná z toho, ako vedúci skupiny takto odhaľuje moje problémy. Cítila som, že sa na mňa pozerá cez prsty a pohŕda mnou. Len pred pár dňami upozornil na moje problémy a teraz, skôr ako som sa spamätala, ma odhaľuje. Čím viac som na to myslela, tým som sa cítila horšie a od frustrácie som sa rozplakala. Nedalo mi to a vyslovila som niečo, čo dodnes ľutujem. Povedala som: „V skupine sa cítim nepotrebná. Nepomáham, ale stále ma tu držíte.“ V tej chvíli bol vedúci skupiny veľmi zaskočený. Povedal: „Ako môžete niečo také povedať? Takto vás nikto nevidí! Musíme hľadať pravdu, aby sme vyriešili problémy v našej povinnosti. Nemôžeme byť odmietaví a odvracať sa pravde.“ Ale bez ohľadu na to, ako ma vedúci skupiny viedol v duchovnom spoločenstve, nepočúvala som. Cítila som, že som zmätená, že Boh je so mnou nespokojný, že ma bratia a sestry neprijímajú, a že som bola v skupine nepodstatnou a nepotrebnou postavičkou. Čím viac som premýšľala, tým viac som cítila krivdu a žila som v stave negativity a nepochopenia, môj vzťah s Bohom bol viac odcudzený a moja dôvera bola čoraz nižšia. Tvrdenie „Moja kvalita je nízka“ sa stalo mojou mantrou.

Neskôr, pri natáčaní videa so svojou partnerkou, som vždy, keď vyjadrila iný názor, pristúpilana kompromis a povedala som: „Moja kvalita je nízka a moje nápady nie sú dobré. Ty sa pozeráš na problém správnymi očami, tak sa len riaď svojimi nápadmi.“ Potom som vymazala svoj vlastný návrh. Moja partnerka sa znepokojila, keď to videla: „Prečo si to vymazala? Mám veľa nedostatkov a ani ja nepozerám na veci vždy zo správneho uhla.“ Neskôr sa so mnou prišla porozprávať o svojom postoji. Povedala, že pri práci so mnou mala arogantnú povahu a trochu sa povyšovala a musela sa nad sebou zamyslieť. Keď som počula jej slová, bola som navonok pokojná, ale cítila som sa zničená a nechcela som s ňou hovoriť do hĺbky, a tak som sa prinútila povedať: „Odpúšťam ti, že si voči mne prejavovala aroganciu. Kto by tak nekonal, keď pracuje s niekým slabej kvality ako som ja? Na tvojom mieste by som sa správala rovnako.“ V tom okamihu sa cítila bezradná a nevedela, čo mi má povedať. A tak som žila v stave negativity a nepochopenia. Moje srdce bolo mučené a trpelo a bolo veľmi ťažké plniť si svoju povinnosť, najmä po dokončení videa, keď sme mali vysvetliť náš nápad a požiadať všetkých, aby ho okomentovali. Len zriedka som sa ozvala a neodvážila som sa zapojiť do diskusií, a tak som sa pri každej príležitosti pozrela na svoju partnerku. Tých pár dní bol môj stav veľmi zlý. Keď som v noci nemohla spať, premýšľala som: „Prečo sa vždy zdráham v plnení svojej povinnosti a chýba mi sebadôvera? Prečo sa vždy bojím, že sa na mňa budú pozerať povýšenecky? Prečo je pre mňa život takým trápením?“ Už som nechcela mať takéto depresie. Chcela som žiť v optimizme ako ostatní a môcť si normálne plniť svoje povinnosti, no proste som sa nevedela zbaviť tohto negatívneho stavu. Jediné, čo som dokázala urobiť, bolo modliť sa k Bohu, aby ma spasil a pomohol mi uniknúť z tejto ťažkej situácie.

Krátko nato som na zhromaždení počula, ako vedúci čítal úryvok z Božích slov, ktoré ma prinútili uvedomiť si svoj problém a zmeniť svoj stav. Boh hovorí: „Keď ľudia zablúdia ďaleko od Boha a žijú v stave, v ktorom si Ho nesprávne vykladajú, alebo Mu odporujú, vzdorujú a oponujú, potom úplne opustili Božiu starostlivosť a ochranu a úplne sa vzdialili od svetla Božej prítomnosti. Keď ľudia žijú v takomto stave, nevyhnutne žijú podľa vlastných pocitov. Jedna malá myšlienka ťa môže rozrušiť natoľko, že nemôžeš jesť ani spať, ľahkovážna poznámka druhého človeka ťa môže uvrhnúť do pochybností a zmätku, a dokonca aj jediná nočná mora môže spôsobiť, že upadneš do negativity a nesprávne si interpretuješ Boha. Keď sa ľudia ocitnú v tomto začarovanom kruhu, dospejú k záveru, že je to ich koniec, že stratili všetku nádej na spásu a že Boh ich opustil a nespasí ich. Čím viac takto rozmýšľajú a čím viac podobných pocitov majú, tým viac prepadajú negativite. Skutočným dôvodom, prečo ľudia majú tieto pocity, je, že nehľadajú pravdu ani nepraktizujú podľa pravdy-princípov. Keď sa ľuďom niečo prihodí, namiesto hľadania a praktizovania pravdy idú zakaždým vlastnou cestou a žijú uprostred vlastných malicherných ľstí, trávia každý deň porovnávaním sa a súťažením s ostatnými, nenávidia a žiarlia na každého, kto je lepší ako oni, znevažujú a zosmiešňujú každého, kto je podľa nich pod ich úroveň, žijú v povahe satana, nerobia veci podľa pravdy-princípov a odmietajú prijať napomenutia, nech už sú od hocikoho – a to u nich nakoniec vedie k najrôznejším klamom a špekuláciám, k súdeniu a neustálemu pocitu úzkosti. Či to nie je ich vlastná chyba? Len ľudia si vedia naložiť také trpké bremeno – a skutočne si ho zaslúžia. Čo je príčinou toho všetkého? Je to spôsobené tým, že ľudia nehľadajú pravdu, sú príliš arogantní a samospravodliví, podliehajú vlastným sklonom, neustále sa predvádzajú a porovnávajú s ostatnými, kladú na Boha neprimerané nároky, vždy sa snažia odlíšiť a tak ďalej – všetky tieto veci spôsobujú, že ľudia sa znova a znova vzďaľujú od Boha, odporujú Mu a dokola vzdorujú pravde. Napokon upadnú do temnoty a negativity. V takých chvíľach je nemožné, aby ľudia jasne pochopili svoj vzdor a odpor a už vôbec nedokážu zaujať správny postoj. Namiesto toho sa sťažujú na Boha, nerozumejú Mu a spochybňujú Ho. Vtedy však ľudia konečne rozpoznajú, ako hlboko skazení sú a koľko problémov spôsobujú. Uvedomia si, že odporujú Bohu, čo ich nevyhnutne vedie do negativity, z ktorej sa nevedia vyhrabať. Uvažujú takto: ‚Boh ma nenávidí a odmieta, Boh ma nechce. Som príliš vzdorovitý, zaslúžim si to, Boh ma už iste nespasí.‘ Veria, že to všetko sú fakty a že všetky tieto veci sú pravdivé. Usúdia, že veci, o ktorých špekulovali vo svojom srdci, sú fakty. Bez ohľadu na to, kto s nimi v duchovnom spoločenstve hovorí o pravde, je to márne a nevedia ju prijať. Navrávajú si: ‚Boh ma nepožehná a nespasí, tak aký zmysel má viera v Boha?‘ Keď sa cesta ich viery v Boha dostane do tohto bodu, sú ľudia ešte schopní veriť? Nie. Prečo už nemôžu pokračovať? Faktom je, že keď negativita ľudí dosiahne určitý bod, srdce im prekypuje odporom a sťažnosťami a chcú prerušiť všetky spojenia s Bohom, potom to už nie je také jednoduché, ako keď sa len neboja Boha, neposlúchajú Ho alebo nemilujú a neprijímajú pravdu. Čo sa namiesto toho deje? V srdci urobili vlastné rozhodnutie vzdať sa viery v Boha. Nazdávajú sa, že pasívne čakať na vyhnanie je hanebné, že dôstojnejšie je, ak sa rozhodnú vzdať, a tak sa chopia iniciatívy a prerušia veci sami od seba. Odsudzujú vieru v Boha ako zlú, odsudzujú pravdu ako neschopnú zmeniť ľudí a odsudzujú Boha ako nespravodlivého, pričom sa s pocitom krivdy spytujú, prečo ich Boh nespasil: ‚Toľko som toho obetoval, bol som taký svedomitý, tak tvrdo som pracoval, vytrpel som si oveľa viac ako iní a snažil som sa oveľa viac ako ostatní, no Boh ma napriek tomu nepožehnal. Teraz vidím, že Boh ma nemá rád a že nie je nestranný.‘ Sú natoľko trúfalí, že nielenže pochybujú o Bohu, ale navyše Ho aj odsudzujú a rúhajú sa Mu. Keď sa veci vyvinú takto, môžu pokračovať v ceste viery v Boha? Keďže vzdorujú Bohu, stavajú sa proti Nemu, neprijímajú pravdu a vôbec nie sú schopní sebareflexie, Boh sa ich zriekol.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (17)) Zdalo sa mi, že každé slovo, ktoré Boh povedal, bolo pre mňa pripomienkou, analýzou alebo dokonca varovaním, najmä tieto Bože slová: „Skutočným dôvodom, prečo ľudia majú tieto pocity, je, že nehľadajú pravdu ani nepraktizujú podľa pravdy-princípov.“ Pri premýšľaní o týchto slovách som začala premýšľať o sebe, a konečne som zistila, že celý ten čas som sa nesnažila nájsť pravdu, keď som narážala na tieto situácie, nehovoriac o praktizovaní podľa princípov pravdy. Žila som úplne vo svojej vlastnej predstavivosti a špekuláciách. Spomenula som si, že keď sa mi opakovane nepodarilo natočiť videá, počúvala som komentáre bratov a sestier a moja myseľ bola zmätená, nezamýšľala som sa nad mojimi vlastnými problémami. Namiesto toho som sa rozhodla utiecť a žiť v negatívnosti a nepochopení. Keď som opäť začala tvoriť videá, nepoučila som sa z minulých neúspechov. Namiesto toho som plnila svoju pracovnú úlohu s pasívnou a obrannou mentalitou. Keď som počula, ako vedúci skupiny chválil ostatných a poukazoval na problémy v mojej práci, bola som ešte negatívnejšia. Cítila som, že mám nízku kvalitu a bola som zmätená. Podozrievala som svojich bratov a sestry, že sa povyšujú, a ešte viac som nepochopila Boha, čo viedlo k väčšej bolesti a temnote v mojom srdci a to zas viedlo k neúčinnosti v mojej povinnosti. Vo všetkom som sa brzdila a cítila som sa naozaj obmedzovaná. Až potom som zbadala, že problém nebol v ľuďoch a veciach okolo mňa a neznamenalo to, že Boh sa ku mne správal nemilo. Nehľadala som pravdu, a vždy som odporovala, dištancovala sa od seba a pohoršovala sa, že sa so mnou zaoberá a orezáva. Moja neposlušnosť a odpor voči Bohu boli príliš veľké, spôsobili, že som upadla do temnoty a bolesti a môj vzťah s Bohom bol odcudzený. Kto iný ako ja mohol byť na vine, že som si neplnila svoju povinnosť? Konečne som pochopila, čo to znamená „potláčať seba samého“. Jasne som videla niečo iné. A to, že hoci som verila v Boha, zapierala som Ho a strácala som Ho. Neprijala som pravdu, ani som neuznala, že pravda, ktorú Boh vyjadruje, môže zachrániť ľudí. Keď som prežívala zlyhania a neúspechy v mojej práci, odolávala som, konala som nerozumne a považovala som sa za človeka slabej kvality. Dokonca som mala pocit, že Boh nezachraňuje ľudí, ako som ja. Často som bola nespokojná a cítila som, že dokážem prekonávať ťažkosti a prinášať obete vo svojej práci. Netrpela som o nič menej ako ostatní. Tak prečo mi každý hovoril, že som v tom taká zlá? Prečo ku mne Boh nebol milostivý? Nepopierala som Božiu spravodlivosť? Toto bolo rúhanie! Čím viac som premýšľala, tým viac som sa bála. Cítila som, že môj stav je príliš nebezpečný. Ak by som veci neobrátila a úprimne sa nekajala, Boh by ma určite odvrhol! Každý stav v Božej analýze sa dotkol môjho srdca. Keď som videla, aký vážny je môj problém, veľmi som sa rozplakala. Nenávidela som sa za to, že som nehľadala pravdu, neprijímala som Božie slová a ubližovala som si. Cítila som hlbokú ľútosť, a tak som sa modlila k Bohu. Povedal som: „Bože, už nechcem byť taká vzdorovitá a tvrdohlavá A nechcem znova žiť v nepochopení alebo raniť Tvoje srdce. Chcem činiť pokánie!“

Potom sa vedúci a vedúci skupiny spojili so mnou v duchovnom spoločenstve. Odhalili a poukázali na môj sklon k negatívnosti a prečítali mi Božie slovo. Veľmi sa ma to dotklo. „V každej fáze – či už ťa Boh disciplinuje alebo napráva, prípadne keď ťa upozorňuje a nabáda – platí, že ak sa medzi tebou a Bohom vyskytol konflikt, no ty neurobíš obrat a naďalej budeš lipnúť na vlastných ideách, názoroch a postojoch, potom sa tvoj konflikt s Bohom, tvoje nepochopenie Boha, sťažnosti a vzdorovitosť voči Nemu nenapravia a tvoje srdce sa neobráti, aj keď kráčaš smerom vpred. Pokiaľ ide o Boha, ten ťa preto odvrhne. Hoci si sa nevzdal svojej povinnosti, naďalej si ju plníš, prejavuješ aspoň trochu lojality k tomu, čím ťa Boh poveril, a ľudia to považujú za prijateľné, spor medzi tebou a Bohom vytvoril trvalý uzol. Nepoužil si pravdu, aby si vyriešil tento problém a skutočne pochopil Božiu vôľu. Tvoje nepochopenie Boha sa preto prehlbuje a stále si presvedčený, že Boh sa mýli a zaobchádza s tebou nespravodlivo. To však znamená, že si neurobil obrat. Tvoj vzdor, tvoje predstavy a tvoje nepochopenie Boha ďalej pretrvávajú, čo vedie k tomu, že máš neposlušnú mentalitu a vždy vzdoruješ a odporuješ Bohu. Nie je takýto človek niekým, kto vzdoruje Bohu, odporuje Mu a tvrdohlavo odmieta činiť pokánie? Prečo Boh prikladá taký význam tomu, aby ľudia urobili obrat? S akým postojom by mala stvorená bytosť vnímať Stvoriteľa? S postojom, ktorý uznáva, že Stvoriteľ má pravdu, nech robí čokoľvek. Ak to neuznáš, výroky o tom, že Stvoriteľ je pravda, cesta a život, budú pre teba len prázdnymi slovami. Môžeš v takom prípade stále dosiahnuť spásu? Nemôžeš. Bol by si nespôsobilý a Boh nezachraňuje ľudí, ako si ty. … Musíš urobiť obrat a odsunúť svoje idey a úmysly bokom. Keď bude toto tvojím úmyslom, tvoj postoj bude prirodzene aj postojom podriadenosti. Presnejšie povedané, ide o to, aby človek urobil obrat vo svojom postoji k Bohu, Stvoriteľovi. O to, aby uznal a potvrdil skutočnosť, že Stvoriteľ je pravda, cesta a život. Ak dokážeš urobiť obrat, dokazuje to, že vieš odsunúť nabok veci, ktoré pokladáš za správne, alebo veci, ktoré skazené ľudstvo kolektívne považuje za správne, a namiesto toho uznávaš, že Božie slová sú pravdou a pozitívnymi vecami. Ak vieš zaujať tento postoj, dokazuje to, že uznávaš identitu Stvoriteľa a Jeho podstatu. Takto to vidí Boh, a preto považuje obrat človeka za zvlášť dôležitý.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek sa môže vydať na správnu cestu viery v Boha, iba ak sa zbaví svojich predstáv (3)) Keď som rozjímala o Božom slove, Pochopila som, prečo Boh považuje za také dôležité, aby sa ľudia otočili. V Božom diele spásy ľudí Nezáleží na tom, koľko práce človek dokáže urobiť alebo koľko utrpenia znesie. To, na čo sa Boh pozerá, sú srdcia ľudí. Pozerá sa na to, či ľudia veria, že to, ako Boh koná, je správne, či pripúšťajú, že Boh je pravda, cesta a život, A či poslúchajú Boha. Ak človek odhaľuje veľa skazenosti a koná v rozpore s pravdou, ale nikdy nepremýšľa o svojich problémoch a neprijíma pravdu, a vždy v sebe skrýva nepochopenie Boha, aj keď navonok takýto človek dokáže vydržať utrpenie a prinášať obete, V očiach Boha stále odporuje a zrádza Ho. Nakoniec budú všetci takíto ľudia vyhnaní a nemôžu byť spasení. Uvažovala som o tom, ako som v priebehu rokov nechápala Boha a mala som voči nemu výhrady, ale tieto problémy som nikdy nevyriešila. Len som sa otupila tým, že som sa zaoberala svojou prácou. Keď sa v mojej práci objavili problémy a ukázalo sa, že mám veľa nedostatkov, čo ranilo moje ego, inštinktívne som sa označovala negatívnymi slovami, a dokonca vyslovila slová sťažnosti alebo nepochopenia voči Bohu. Ako čas plynul, odpor v mojom srdci narastal, moje odcudzenie sa Bohu sa prehĺbilo, a môj stav bol stále horší a horší. Nemohla som si pomôcť a pýtala som sa sama seba: „Hoci som každý deň zaneprázdnená svojimi povinnosťami a nikdy som neurobila nič skutočne podlé, moje srdce je vzdialené od Boha a vždy Ho popieram a nechápem Ho. Ako sa môžem takto považovať za veriacu v Boha? Schválil by Boh takúto vieru? Často som žila v nepochopení a negatívnosti a nikdy som nepocítila oslobodenie. Aj keď som si plnila svoje povinnosti, bolo ťažké prijať dielo Ducha Svätého. Dokázala som prežívať len spoliehaním sa na svoje predchádzajúce skúsenosti. Ako som mohla takto rásť? Čo by som mohla získať takouto vierou?“ Vtedy som si jasne uvedomila, aké dôležité je zbaviť sa nepochopenia Boha a mať skutočne kajúce srdce! Tieto tri roky som sa nedokázala zbaviť toho, ako komentovali moji bratia a sestry, že moja myseľ nebola jasná. Nikdy som v tejto veci nehľadala pravdu ani som o sebe nepremýšľala vo svetle Božieho slova. Zrazu som vedela, že na vyriešenie tohto problému musím hľadať pravdu.

Tak som si vyhľadala relevantné časti Božieho slova. Božie slová znejú: „Keď ťa Boh nazve hlupákom, nežiada, aby si prijal akýsi výrok, slovo alebo definíciu – žiada, aby si pochopil pravdu za tým ukrytú. Takže keď Boh nazve niekoho hlupákom, aká pravda je v tom obsiahnutá? Povrchný význam slova hlupák chápe každý. No pokiaľ ide o to, aké sú prejavy a povahy hlupáka, ktoré ľudské činy sú hlúpe a ktoré nie, prečo Boh takto odhaľuje ľudí, či hlupáci môžu predstúpiť pred Boha, alebo nie, či vedia, alebo nevedia konať v súlade s princípmi, či dokážu, alebo nedokážu pochopiť, čo je správne a čo zlé, a či sú, alebo nie sú schopní rozlíšiť, čo Boh miluje a čo nenávidí – v týchto veciach ľudia väčšinou tápu. Sú pre nich nejednoznačné, zle definované a vonkoncom hmlisté. Väčšina ľudí napríklad nevie – nie je im jasné –, či robiť niečo určitým spôsobom znamená jednoducho len dodržiavať pravidlá, alebo praktizovať pravdu. A nevedia ani to – tiež im to nie je jasné –, či je niečo Bohu milé, alebo to Boh nenávidí. Nevedia, či praktizovanie určitým spôsobom znamená klásť na ľudí obmedzenia, alebo byť v duchovnom spoločenstve s pravdou a pomáhať ľuďom ako zvyčajne. Nevedia, či princípy, na základe ktorých sa správajú k iným ľuďom, sú správne a či sa tým len snažia vytvárať si spojencov, alebo pomáhať ľuďom. Netušia, či konanie určitým spôsobom znamená dodržiavať princípy a pevne si stáť za svojím, alebo je to skôr arogancia, samospravodlivosť a predvádzanie sa. Keď nemajú nič iné na práci, niektorí ľudia sa radi pozerajú do zrkadla, no pritom nevedia, či je to narcizmus a márnivosť, alebo je to normálne. Niektorí ľudia sú prchkí a trochu zvláštni. Vedia však, či to súvisí s tým, že majú zlú povahu? Ľudia nevedia ani rozlíšiť medzi týmito vecami, ktoré bežne vídajú a s ktorými sa bežne stretávajú – a napriek tomu stále vravia, že viera v Boha im dala veľmi veľa. Nie je to hlúpe? Akceptujete teda, keď vás Boh nazve hlupákmi? (Áno.) … A chcete byť hlupákmi celý život? (Nie.) Nikto nechce byť hlupák. Cieľom duchovného spoločenstva na túto tému a tohto rozboru nie je podnietiť ťa k tomu, aby si sa označil za hlupáka. Bez ohľadu na to, ako ťa Boh definuje, čo o tebe zjavuje, ako ťa súdi a napomína alebo ako sa tebou zaoberá a orezáva ťa, konečným cieľom je viesť ťa k tomu, aby si unikol týmto stavom, pochopil pravdu, získal pravdu a snažil sa nebyť hlupákom. Čo by si mal teda robiť, ak nechceš byť hlupákom? Musíš sa usilovať o pravdu. V prvom rade musíš rozpoznať, v ktorých oblastiach sa prejavuje tvoja hlúposť a kedy len kážeš učenie, neustále blúdiš v teórii, slovách a učeniach a pri konfrontácii s faktmi len nechápavo hľadíš pred seba. Keď vyriešiš tieto problémy a budeš mať jasno v každom aspekte pravdy, tvoja hlúposť sa bude prejavovať menej často. Ak jasne pochopíš každú pravdu, nebudeš mať spútané ruky a nohy pri každej činnosti, nebudeš zviazaný obmedzeniami, potom keď sa ti niečo prihodí, dokážeš nájsť správne princípy na praktizovanie a po modlitbe k Bohu, hľadaní pravdy alebo nadviazaní duchovného spoločenstva naozaj konať v súlade s princípmi, potom už nebudeš hlúpy. Ak je ti určitá vec jasná a dokážeš správne praktizovať pravdu, potom nebudeš v tejto veci konať hlúpo. Ľuďom stačí len pochopiť pravdu, aby ich srdcia boli prirodzene osvietené.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šesť ukazovateľov rastu života) Boh veľmi jasne vysvetľuje správanie popletených ľudí. Popletení ľudia sú zmätení a nemajú jasno v ničom, čo robia. Nemajú žiadny postoj ani zásady, nevedia, čo má Boh rád alebo čo nenávidí, a nie sú schopní diferencovať ľudí a okolnosti. Nedokážu jasne vidieť svoje vlastné nedostatky alebo skazenosť, ktorú ukazujú. Keď sa veci dejú, nedokážu rozlíšiť dobré od zlého, a nemajú žiadny princíp ani cestu praxe. Keď som začala aplikovať Božie slová, v mysli sa mi vynárali minulé výjavy z mojej povinnosti. Sústredila som sa len na tvrdú prácu, ale nikdy som nečítala Božie slová, ani som nehľadala princípy pravdy. Keď mi moji bratia a sestry ponúkali návrhy na úpravu videí, veľmi som nad tým nezamýšľala. Niekedy som ani nechápala, čo tým mysleli a konala som ako slepá, mysliac si, že utrpenie je vernosť Bohu. Odhalila som veľa skazenosti a nedostatkov v mojej povinnosti, ale nepredstúpila som pred Boha, aby som našla pravdu a vyriešila problémy. Namiesto toho som roky žila v negatívnom stave a bola som mimoriadne otupená. Nevidela som, aký vážny je môj problém a aké nebezpečné bolo takto pokračovať. Každý deň som bola zmätená a popletená. Nie je toto všetko správanie niekoho, kto je zmätený? Až vtedy som si uvedomila, že to, čo o mne povedali moji bratia a sestry, je pravda. Ale odmietala som si to priznať. Mala som podozrenie, že sa na mňa všetci pozerajú zhora, a cítila som voči nim predsudky a odcudzenie. To som naozaj nemala robiť! Všetky tie roky ma moji bratia a sestry často podporovali a pomáhali mi a nikdy sa na mňa nepozerali zhora. Ja som bola tá, ktorá bola poburujúca, nerozumná a neakceptujúca pravdu. Keď som si to uvedomila, mohla som sa konečne zbaviť minulosti. Hlboko som sa nenávidela za to, že som bola taká zmätená a nehľadala som pravdu. Pohŕdala som sebou za to, že som taká poburujúca a nerozumná.

Keď som si uvedomila, že som zmätená, myslela som na to, ako som si často hovorievala, že mám slabú kvalitu. Toto bol ďalší problém, na vyriešenie ktorého som musela hľadať pravdu. Neskôr som si prečítala úryvok z Božích slov. „Ak ťa Boh urobil hlúpym, potom má tvoja hlúposť zmysel. Ak ťa urobil bystrým, tak je zmysel v tvojej bystrosti. Bez ohľadu na to, aké talenty ti Boh nadelil, aké sú tvoje silné stránky alebo aké vysoké máš IQ, to všetky má pre Boha určitý význam. Všetky tieto veci boli Ním predurčené. Boh už dávno ustanovil úlohu, ktorú v živote zohrávaš, i povinnosť, ktorú plníš. Niektorí ľudia vidia, že iní majú silné stránky, ktoré im chýbajú, a sú preto nespokojní. Chcú to zmeniť tak, že sa budú viac učiť, viac vidieť a viac sa snažiť. Napriek ich usilovnosti sú však ich možnosti obmedzené a im sa nikdy nepodarí prekonať tých, ktorí majú nadanie či skúsenosti. Môžeš bojovať, koľko len chceš, ale aj tak je to zbytočné. Boh ustanovil, kým budeš, a nikto to nemôže nijak zmeniť. Svoje úsilie by si mal venovať tomu, v čom si dobrý. Mal by si vykonávať takú povinnosť, na ktorú sa hodíš, nech už je to čokoľvek. Nesnaž sa nasilu presadiť v oblastiach, na ktoré tvoje schopnosti nestačia, a nezáviď ostatným. Každý má svoju funkciu. Nemysli si, že môžeš robiť všetko dobre alebo že si dokonalejší či lepší ako ostatní, a nechci vždy nahradiť ostatných a predvádzať sa. To sú znaky skazenej povahy. Niektorí ľudia si, naopak, myslia, že nevedia robiť nič dobre a nemajú vôbec žiadne zručnosti. Ak je to aj tvoj prípad, mal by si byť jednoducho len človekom, ktorý s pokorou počúva a poslúcha. Rob, čo vieš, a rob to dobre, s vynaložením všetkých svojich síl. To stačí. Boh bude spokojný. Nemysli vždy na to, že musíš všetkých prekonať, robiť všetko lepšie ako ostatní a v každom smere vytŕčať z davu. Aká je to povaha? (Arogantná povaha.) Ľudia majú vždy arogantnú povahu, a hoci sa chcú usilovať o pravdu a uspokojiť Boha, zlyhávajú. Keď ľudí ovláda ich arogantná povaha, sú najviac náchylní zblúdiť. Niektorí ľudia sa chcú napríklad vždy predvádzať tak, že dávajú najavo svoje dobré úmysly namiesto Božích požiadaviek. Chválil by Boh takéto prejavovanie dobrých úmyslov? Aby si dbal na Božiu vôľu, musíš nasledovať Božie požiadavky a aby si plnil svoju povinnosť, musíš sa podriadiť Božím opatreniam. Ľudia, ktorí dávajú najavo dobré úmysly, nedbajú na Božiu vôľu, ale namiesto toho sa vždy snažia používať nové triky a vznešene znejúce slová. Boh nežiada, aby si na Neho dbal týmto spôsobom. Podľa niektorých ľudí to len znamená, že sú ctižiadostiví. Ctižiadostivosť sama osebe je však negatívna. Je to zjavenie – prejav – arogantnej povahy satana. Keď máš takúto povahu, neustále sa snažíš ostatných podkopať, získať pred nimi náskok, manipulovať s nimi a brať im. Si veľmi závistlivý, nikomu sa nepodvolíš a vždy sa snažíš odlíšiť od davu. Vedie to však k problémom. Takto koná satan. Ak naozaj túžiš byť prijateľným Božím stvorením, tak nenasleduj vlastné sny. Snažiť sa byť nadradený a schopnejší, ako naozaj si, aby si dosiahol svoje ciele, je zlé. Mal by si sa naučiť podriadiť sa Božiemu riadeniu a usporiadaniam a nevyvyšovať sa nad svoje postavenie – iba to je prejavom rozumu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy, ktorými by sa malo riadiť správanie človeka) Božie slová sú také jasné! Prečo som si stále hovorila, že mám slabú kvalitu? Pretože moja prirodzenosť bola v skutočnosti príliš arogantná. Vždy som mala ambície a túžby, chcela som byť nad ostatnými, a keď som nemohla, stala som sa negatívnou, poburujúcou a dávala som si etikety. Moja túžba po reputácii a postavení bola príliš silná. V každej skupine som sa bála, že mnou budú pohŕdať, a vždy som chcela, aby som bola ja tá, na koho sa dívajú nahor. Ale v skutočnosti sa ukázali mnohé z mojich vlastných problémov a nedostatkov. A keď som zažila zaobchádzanie, orezávanie, neúspechy a zlyhania, cítila som, že môj imidž bol poškodený a moja povesť zdiskreditovaná. Nevedela som tomu správne čeliť a myslela som si, že moja kvalita je príliš nízka a že som príliš zmätená. Tiež som sa často porovnávala s ostatnými. Keď som videla, že ostatní v skupine majú silné stránky a lepšiu kvalitu ako ja, cítila som sa netalentovaná a nevýrazná. Nedokázala som prijať túto realitu, preto som sa vždy cítila depresívne a menejcenne. Až potom som si uvedomila, že to, čo chcem, je prestíž a postavenie, tak som porovnávala svoju kvalitu a talent s ostatnými a vždy som sa snažila, aby ma druhí obdivovali. Moja satanská povaha bola veľmi vážna. Talent a kvalita nie sú kľúčom k tomu, aby sme zistili, či človek dokáže dobre plniť svoju povinnosť. Byť rešpektovaný a ctený ostatnými nie je zárukou spásy. Boh nikdy také niečo nepovedal. Boh chce, aby sme boli ľudskí a uvážliví, išli za pravdou prostým spôsobom, vyriešili naše skazené povahy a žili ako ľudia. Toto Boh vyžaduje od ľudí. Myslela som na to, čo hovorí Boh: „Nezáleží na tom, či hovorím, že ste zaostalí alebo máte nízke postavenie – to je všetko fakt. Moje vyjadrenia nedokazujú, že vás mám v úmysle opustiť, že som vo vás stratil nádej, tým menej, že vás nechcem zachrániť. Dnes som prišiel vykonať dielo vašej spásy, to znamená, že dielo, ktoré konám, je pokračovaním diela spásy. Každý človek má šancu byť zdokonalený: nakoniec tento výsledok dosiahneš za predpokladu, že si ochotný a budeš sa usilovať, a vtedy nebude nikto z vás opustený.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Obnoviť normálny život človeka a priviesť ho do nádherného konečného osudu) Božie slová sú veľmi jasné. Hoci Boh hovorí, že ľudia majú nízku kvalitu, a odhaľuje, že sú zmätení, je to len preto, aby nazreli so svojich vlastných problémov a spoznali svoje vlastné nedostatky, aby mohli nasledovať pravdu správnym spôsobom, menili sa a rástli počas života. Možno máme slabú kvalitu, ale pokiaľ milujeme pravdu a usilujeme sa o ňu a snažíme sa plniť Božie požiadavky, Boh nás osvieti a povedie. Ale ak je naša kvalita vysoká, no nehľadáme pravdu, budeme odhalení a odvrhnutí. Faktom bolo, že moja kvalita bola nízka a často som bola zmätená, ale Boh nikdy nepovedal, že ma nespasí alebo že ma za to odvrhne. Naďalej mi dával šance splniť si svoju povinnosť. Mala som nasledovať pravdu, byť aktívna v napredovaní, vynahradiť moje nedostatky a vylepšiť svoju kvalitu.

Potom sa niečo udialo a zamerala som sa na hľadanie pravdy a bez ohľadu na okolnosti, bez ohľadu na to, či to bolo zaobchádzanie a orezávanie alebo neúspechy a zlyhania, som mohla poslúchať a hľadať princípy pravdy. Keď som to takto zažila, pocítil som Božiu prítomnosť skôr, ako som si to uvedomila, a cítila som, že moja myseľ je jasnejšia. Keď moji bratia a sestry rozoberali nápady na videá, už som sa nezdráhala. Niekedy boli názory, ktoré som vyjadrila, nesprávne, alebo mi moji bratia a sestry dali návrhy, ale vedela som tomu správne čeliť a bola som pokojnejšia. V tom čase som sa cítila veľmi blízko Bohu. cítila som, že Boh je pri mne a dáva mi dôveru a silu. Aj keď sa v mojej práci vyskytlo veľa ťažkostí, hľadaním Božej vôle prostredníctvom modlitby, spoliehaním sa na Boha a spoluprácou s mojimi bratmi a sestrami sa konečne vyriešili niektoré problémy a zlepšila sa aj efektivita mojej práce. Z celého srdca ďakujem Bohu, že ma zachránil.

Keď si teraz spomeniem na to, keď som nechápala a bola som odcudzená Bohu, cítil som hlbokú ľútosť. Neskôr som si prečítala ďalšiu pasáž Božích slov a bola som veľmi dojatá. „Nechcem, aby mal niekto pocit, že ho Boh odstrčil, že ho opustil alebo sa k nemu obrátil chrbtom. Chcem len vidieť každého na ceste k hľadaniu pravdy a porozumenia Bohu, smelo pochodujúc vpred s neochvejným odhodlaním, bez akýchkoľvek pochybností a bremien. Nezáleží na tom, akých chýb si sa dopustil, ako ďaleko si sa zatúlal či ako vážne si prekročil medze. Nedovoľ, aby sa to stalo bremenom alebo zbytočnou záťažou, ktorú musíš niesť pri snahe o porozumenie Bohu. Ďalej pochoduj vpred. Boh má spásu človeka vždy vo svojom srdci, to sa nikdy nezmení. Je to najcennejšia časť Božej podstaty.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha.Sám Boh, jedinečný VI) Počas rokov mojej viery v Boha, som tvrdila, že Boh miluje ľudí, ale nemala som žiadne skutočné poznanie o Božej láske. Táto skúsenosť mi dala skutočné pochopenie a pocit Božej lásky. Hoci moje srdce bolo tvrdé a vzdorovité, Boh pre mňa zariadil okolnosti na prežívanie. Čakal, že sa zmením, prebudil ma svojimi slovami a vyviedol ma z môjho stavu negatívnosti a nepochopenia. Božia túžba spasiť ľudí je taká úprimná a taká krásna! Som veľmi vďačná Bohu, a nechcem nič iné, len sa znamenite usilovať o pravdu, správne vykonávať svoju povinnosť a splácať Božiu lásku.