Yuchen, Čína

V marci 2023 som vykonávala svoju povinnosť kazateľky v cirkvi. Keďže som vo svojich povinnostiach dosiahla určité výsledky, začala som mať pocit, že mám dobré pracovné schopnosti a dobrú kvalitu. Pri konaní povinností som prejavovala arogantnú povahu a nehľadala som pravdu-princípy. To narušilo a vyrušilo prácu a ja som bola prepustená. Po prepustení som sa cítila skutočne negatívne a myslela som na to, že som narušila a vyrušila prácu cirkvi, a bola som si istá, že už nebudem môcť byť spasená. Každý deň som sa trápila. Po viac ako desiatich dňoch uvažovania mi cirkev pridelila povinnosti súvisiace s textami. Mala som veľký strach, že budem opäť zjavená a že ma prepustia, preto som bola neustále v strehu, dbala som na to, aby som konala povinnosti v súlade s princípmi a neukazovala arogantnú povahu.

O tri mesiace neskôr ma v cirkvi zvolili za vodkyňu. Vyššie vedenie sa ma opýtalo, aké mám z toho pocity, a hoci som vedela, že táto povinnosť pochádza od Boha a že ju nemôžem odmietnuť, veľmi som odolávala. Pomyslela som si: „Naozaj nemôžem byť cirkevná vodkyňa. Vodca je zodpovedný za celkovú prácu a musí všetkým jej aspektom rozumieť, podporovať ich a podrobne sledovať, a keďže vodcovia zodpovedajú za viac vecí, nakoniec odhalia viac zo svojich skazeností a sú rýchlejšie zjavení. Ak sa stanem vodkyňou a potom sa vrátim do starých koľají, a opäť naruším a vyruším prácu pre svoju arogantnú povahu a zjavia ma a prepustia, potom by to bol vážny problém a mohla by som byť aj vyčistená a vyradená. Potom by som už nemala nijakú šancu konať svoje povinnosti a ako by som tak mohla byť spasená?“ Keď som si to premyslela, mala som pocit, že konanie povinností súvisiacich s textami je relatívne bezpečnejšie, tak som odmietla so slovami: „Mám zdravotné problémy a funkcia vodkyne so sebou nesie priveľa záväzkov. Ak budem celé dni natoľko zaneprázdnená, moje telo to nezvládne. Mali by ste si nájsť niekoho iného.“ Nakoniec ma vodcovia požiadali, aby som si to ešte premyslela a odpovedala neskôr.

Večer po návrate domov som dostala horúčku a hnačku a uvedomila som si, že za týmito vecami sú Božie úmysly. Pomyslela som si: „Počas všetkých tých rokov, čo verím v Boha, som poslúchla a prijala všetky povinnosti, ktoré pre mňa cirkev pripravila, a aj keď mám zdravotné problémy, neovplyvňujú predsa moju schopnosť konať povinnosti. Prečo som sa teda tentoraz nechcela podriadiť, keď ma zvolili za vodkyňu?“ Tak som sa modlila a hľadala u Boha. Po modlitbe som si rýchlo vyhľadala príslušné Božie slová, ktoré som si chcela prečítať. Všemohúci Boh hovorí: „Rodina uplatňuje ďalší druh formujúceho vplyvu. Členovia tvojej rodiny ti napríklad vždy hovoria: ‚Nebuď niekto, kto príliš vyčnieva z davu, musíš sa krotiť a byť trochu zdržanlivý v slovách a činoch, ako aj v osobnom talente, schopnostiach, intelekte atď. Nebuď tým človekom, ktorý vyčnieva. Je to ako v prísloviach: „vtáka, ktorý vystrkuje krk, zastrelia“ a „trám, ktorý vytŕča, prvý zhnije.“ Ak sa chceš chrániť a mať dlhodobé a stabilné miesto v skupine, do ktorej patríš, nebuď tým vtákom, ktorý vystrkuje krk, mal by si sa krotiť a nemal by si mať ambíciu všetkých prevýšiť. Spomeň si na bleskozvod, ktorý je pri búrke zasiahnutý ako prvý, pretože blesk udiera do najvyššieho bodu; a keď sa strhne víchrica, najvyšší strom je prvý, ktorý znáša jej nápor a je vyvrátený; a keď je chladné počasie, najvyšší vrch zamrzne ako prvý. Rovnako je to aj s ľuďmi – ak spomedzi ostatných vždy vyčnievaš, pútaš na seba pozornosť a strana si ťa všimne, bude vážne uvažovať o tom, že ťa potrestá. Nebuď vtákom, ktorý vystrkuje krk, nelietaj sám. Mal by si zostať v kŕdli. V opačnom prípade, ak by sa okolo teba vytvorilo nejaké sociálne protestné hnutie, bol by si to ty, kto by bol potrestaný ako prvý, pretože ty si vták, ktorý vytŕča. Nebuď vodcom ani vedúcim skupiny v cirkvi. Inak, v prípade akýchkoľvek pracovných strát alebo problémov v Božom dome, budeš ako vodca alebo nadriadený vyčlenený ako prvý. Takže nebuď vtákom, ktorý vystrkuje krk, pretože vtáka, ktorý vystrkuje krk, zastrelia. Musíš sa naučiť skloniť hlavu a stiahnuť sa ako korytnačka.‘ Pamätáš si tieto slová od svojich rodičov, a keď nadíde čas na výber vodcu, odmietneš túto pozíciu so slovami: ‚Ach, ja to nemôžem robiť! Mám rodinu a deti, som s nimi príliš spätý. Nemôžem byť vodcom. Mali by ste to robiť vy, mňa si nevyberajte.‘ Predpokladajme, že ťa aj tak zvolia za vodcu, no ty to aj tak nechceš robiť. ‚Obávam sa, že musím odstúpiť‘, povieš. ‚Nech je vodcom niekto z vás, dávam vám všetkým príležitosť. Nechávam vás prevziať túto pozíciu, ja odstupujem.‘ V srdci uvažuješ: ‚Ha! Vtáka, ktorý vystrkuje krk, zastrelia. Čím vyššie vystúpaš, tým hlbšie spadneš, a byť na vrchole znamená byť sám. Nechám ťa byť vodcom a potom, čo ťa vyberú, príde deň, keď zo seba urobíš blázna. Nikdy nechcem byť vodcom, nechcem liezť po rebríku, čo znamená, že nespadnem z veľkej výšky. Zamysli sa nad tým, nebol ten a ten odvolaný ako vodca? Po odvolaní bol vypudený – nedostal ani šancu byť obyčajným veriacim. Je to dokonalý príklad prísloví „vtáka, ktorý vystrkuje krk, zastrelia“ a „trám, ktorý vytŕča, prvý zhnije“. Nemám pravdu? Nebol potrestaný? Ľudia sa musia naučiť chrániť samých seba, načo inak majú mozog? Ak máš v hlave mozog, musíš ho používať na svoju ochranu. Niektorí ľudia túto otázku nevidia jasne, ale tak je to v spoločnosti a v každej skupine ľudí –„vtáka, ktorý vystrkuje krk, zastrelia“. Kým vystrkuješ krk, budú si ťa považovať, až do chvíle, keď ťa zastrelia. Potom si uvedomíš, že ľudia, ktorí sa stavajú do palebnej línie, skôr či neskôr dostanú, čo im patrí.‘ Toto sú úprimné poučenia tvojich rodičov a rodiny a tiež hlas skúseností, vydestilovaná múdrosť ich života, ktorú ti bez výhrad šepkajú do ucha.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (12)) Z Božích slov som pochopila, že ľudia žijú podľa filozofií, ktoré im vštepil satan, ako napríklad: „vtáka, ktorý vystrčí krk, zastrelia,“ „trám, ktorý vytŕča, zhnije ako prvý“, „kto vysoko šplhá, nízko padá“ a „na vrchole býva pusto“. Myslia si, že človek by nemal vytŕčať z davu alebo konať smelo, a že toto je prostriedok, akým sa človek môže chrániť. Žila som podľa týchto názorov a verila som, že keď budem vodkyňou a prevezmem na seba viac zodpovedností, odhalím viac skazenosti, a že čím vyššie by som vystúpala, tým tvrdšie by som dopadla. S týmto vedomím som sa chcela chrániť a byť len obyčajnou veriacou, čo som považovala za najbezpečnejšiu možnosť. Okrem toho, keďže ma už raz prepustili, Možno by mi nezostala ani možnosť byť obyčajnou veriacou, ak by ma prepustili znova. Pre tieto hlúpe a absurdné názory bola moja prvá myšlienka po zvolení za vodkyňu taká, že ak by som túto povinnosť nekonala dobre, mohla by som byť zjavená a vyradená, čo by znamenalo, že by som nemohla byť spasená a nečakal by ma žiaden dobrý výsledok a konečný osud. Tak som si našla výhovorky na odmietnutie. Premýšľala som o tom, ako neverci fungujú na princípe menej hovoriť a menej vyčnievať, aby žili stabilný život, chránili sa a získali oporu v skupine, a uvedomila som si, že môj pohľad je rovnaký ako pohľad nevercov. Keď som sa ocitla pred nejakou povinnosťou, posudzovala som ju podľa týchto satanských filozofií, žila som v mylnom chápaní Boha, bola som pred Ním ostražitá a zároveň odmietavá k tejto povinnosti. Bola som skutočne sebecká a nečestná!

Pri hľadaní som si prečítala, čo hovoria Božie slová: „Niektorí ľudia si myslia: ‚Každý, kto vedie, je hlúpy a nevedomý a privoláva si vlastné zničenie, pretože keď je niekto vodca, nevyhnutne zjaví skazenosť, ktorú Boh uvidí. Došlo by k zjaveniu toľkej skazenosti, keby túto prácu nerobil?‘ Aká absurdná myšlienka! Vari nezjavíš skazenosť, ak nebudeš vodcom? Aj keby si nebol vodcom a prejavil menej skazenosti, znamená to azda, že dosiahneš spásu? Sú podľa tohto argumentu všetci tí, ktorí neslúžia ako vodcovia, tými, ktorí môžu prežiť a budú spasení? Nie je toto tvrdenie až príliš smiešne? Ľudia, ktorí slúžia ako vodcovia, vedú Boží vyvolený národ k tomu, aby jedol a pil Božie slovo a zažíval Božie dielo. Táto požiadavka a štandard sú vysoké, preto keď vodcovia začnú s výcvikom, nevyhnutne zjavia niektoré skazené stavy. Je to normálne a Boh to neodsudzuje. Boh to nielenže neodsudzuje, ale týchto ľudí aj osvecuje, osvetľuje, vedie ich a ukladá im dodatočné bremená. Pokiaľ sa dokážu podriadiť Božiemu vedeniu a dielu, budú v živote napredovať rýchlejšie ako obyčajní ľudia. Ak sú to ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, môžu sa vydať na cestu, na ktorej ich Boh zdokonalí. To je vec, ktorú Boh najviac požehnáva. Niektorí ľudia to nevidia a prekrúcajú fakty. Podľa ľudského porozumenia nezáleží na tom, ako veľmi sa vodca zmení, Bohu to bude jedno; bude sa pozerať len na to, koľko skazenosti vodcovia a pracovníci zjavia, a odsúdi ich len na základe toho. A tých, ktorí nie sú vodcami a pracovníkmi, Boh neodsúdi, ani keď sa nezmenia, pretože zjavujú málo skazenosti. Nie je to absurdné? Nie je to rúhanie sa Bohu? Ak vo svojom srdci tak vážne odolávaš Bohu, môžeš byť spasený? Nemôžeš byť spasený. Boh určuje výsledky ľudí hlavne na základe toho, či majú pravdu a pravé svedectvo, a to závisí hlavne od toho, či sú to ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu. Ak sa usilujú o pravdu a po súde a napomínaní za to, že sa dopustili priestupku, sa dokážu skutočne kajať, potom budú určite schopní dosiahnuť spásu, pokiaľ nevyslovia slová alebo neurobia veci, ktoré sú rúhaním sa Bohu. Podľa vašich domnienok môžu všetci obyčajní veriaci, ktorí nasledujú Boha až do konca, dosiahnuť spásu, a všetci tí, ktorí slúžia ako vodcovia, musia byť vyradení. Ak by vás požiadali, aby ste sa stali vodcom, mysleli by ste si, že by nebolo v poriadku to neurobiť, ale ak by ste slúžili ako vodca, nedobrovoľne by ste zjavili skazenosť, a to by bolo rovnaké, ako poslať sám seba pod gilotínu. Nespôsobuje toto všetko tvoje mylné chápanie Boha? Ak by sa výsledky ľudí určovali na základe skazenosti, ktorú zjavia, nikto by nemohol byť spasený. Aký by malo v takom prípade zmysel to, že Boh koná dielo spásy? Ak by to tak naozaj bolo, kde by bola Božia spravodlivosť? Ľudstvo by nebolo schopné vidieť Božiu spravodlivú povahu. Preto ste všetci Božie úmysly pochopili nesprávne, čo svedčí o tom, že Boha skutočne nepoznáte.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) „Boh niekedy použije určitú záležitosť, aby ťa zjavil alebo disciplinoval. Znamená to potom, že si bol vyradený? Znamená to, že prišiel tvoj koniec? Nie. … V skutočnosti v mnohých prípadoch pramenia obavy ľudí z ich vlastných sebeckých záujmov. Všeobecne povedané, je to strach, že nedosiahnu žiadny výsledok. Stále premýšľajú: ‚Čo ak ma Boh zjaví, vyradí a odmietne?‘ To je tvoj nesprávny výklad Boha; sú to len tvoje jednostranné dohady. Musíš prísť na to, aký je Boží úmysel. Keď zjavuje ľudí, nie je to preto, aby ich vyradil. Zjavuje ich preto, aby odhalil ich nedostatky, chyby a ich prirodzenosti-podstaty, aby spoznali sami seba a boli schopní pravého pokánia; z tohto dôvodu sú ľudia zjavovaní, aby mohli vo svojom živote rásť. Bez čistého pochopenia sú ľudia náchylní nesprávne interpretovať Boha a stávajú sa negatívnymi a slabými. Môžu dokonca podľahnúť zúfalstvu. V skutočnosti to, že ťa Boh zjaví, nemusí nevyhnutne znamenať, že budeš vyradený. Má ti to pomôcť spoznať tvoju vlastnú skazenosť a primäť ťa k pokániu. Keďže ľudia sú často vzdorovití a nehľadajú riešenie v pravde, keď odhalia skazenosť, Boh musí uplatňovať disciplínu. A tak niekedy zjavuje ľudí, odhaľuje ich škaredosť a úbohosť, aby spoznali samých seba, čo pomáha ich životu rásť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek môže dosiahnuť zmenu povahy len praktizovaním pravdy a podriadením sa Bohu) Z Božích slov som pochopila, že bez ohľadu na to, koľko skazených pováh vodcovia a pracovníci odhalia, alebo aké priestupky v minulosti spáchali, pokiaľ sa usilujú o pravdu, a dokážu sa zamyslieť a pouvažovať sami nad sebou a dosiahnuť skutočné pokánie a zmenu, môžu dosiahnuť spásu. Ak sa u tých, ktorí nie sú vodcovia, odhalí hoci len minimálna skazenosť, a títo sa neusilujú o pravdu, alebo nemajú skutočné porozumenie o sebe samých, tak sa ich povaha nakoniec nezmení, a ani tak nebudú môcť byť spasení. To, či sme spasení alebo vyradení, nemá v skutočnosti nič spoločné s tým, aké povinnosti konáme, alebo či je naše postavenie vysoké alebo nízke. Význam spočíva v našom osobnom snažení, teda v tom, či sa snažíme o pravdu, a či milujeme pravdu. Boží dom nevyraďuje ľudí na základe momentálnych činov alebo správania, ale rozhoduje o týchto veciach na základe stáleho správania človeka a jeho prirodzenosti-podstaty. Rovnako, ako tí zlí ľudia a antikristi, ktorí sú vyčistení alebo vypudení, majú odpor k pravde a nenávidia ju, a pri konaní svojich povinností často porušujú pravdu-princípy a páchajú mnohé zlá. Odmietajú sa kajať napriek mnohým stretnutiam v duchovných spoločenstvách, a preto ich Boží dom vyčistí a vyradí. Moje predchádzajúce prepustenie bolo zapríčinené mojou hlboko arogantnou povahou, mojim nedodržiavaním princípov pri povinnostiach a mojim narušením a vyrušením práce cirkvi. Moje prepustenie však nemalo za cieľ ma vyradiť, ale skôr mi malo umožniť pouvažovať o sebe a úprimne sa kajať vďaka uvedenej skúsenosti, a potom, čo som trochu pochopila samu seba, cirkev urobila opatrenie, na základe ktorého som vykonávala textové povinnosti. Uvedomila som si, že Boh, ktorý sa mi v tomto zjavil, ma mal zmeniť a očistiť, nie vyradiť. Keď som čelila situáciám bez hľadania pravdy, nechápala som Boží postoj k ľuďom a Jeho starostlivé úvahy. Hlúpo som si myslela, že keď ma už raz prepustili, tak ma vyčistia a vyradia, ak urobím ďalšiu chybu. Či som zle nechápala Božie úmysly?

Neskôr som si prečítala viac Božích slov a trochu som pochopila svoju prirodzenosť-podstatu. Boh hovorí: „Antikristi neveria, že Božie slová sú pravdou, a neveria, že Božia povaha je spravodlivá a svätá. Na to všetko sa pozerajú cez ľudské predstavy a domnienky a k Božiemu dielu pristupujú s ľudským pohľadom, ľudskými myšlienkami a ľudskou ľstivosťou, pričom na vymedzenie Božej povahy, identity a podstaty používajú logiku a myslenie satana. Je zrejmé, že antikristi nielenže neprijímajú a neuznávajú Božiu povahu, identitu a podstatu; naopak, sú plní predstáv, odporu a vzdorovitosti voči Bohu a nemajú o Ňom ani štipku skutočného poznania. Definícia Božieho diela, Božej povahy a Božej lásky je pre antikristov otáznikom – pochybnosťou a sú vo vzťahu k nej plní skepsy a plní popierania a hanobenia; tak čo potom s Jeho identitou? Božia povaha predstavuje Božiu identitu; s takýmto pohľadom na Božiu povahu, aký majú oni, je ich pohľad na Božiu identitu samozrejmý – priame popieranie. To je podstata antikristov.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Šiesta časť)) „Teším sa z tých, ktorí nepodozrievajú iných a mám rád tých, ktorí bez váhania prijímajú pravdu. Voči týmto dvom druhom ľudí prejavujem veľkú starostlivosť, pretože v Mojich očiach sú títo ľudia úprimní. Ak si nečestný, potom budeš obozretný a podozrievavý voči všetkým ľuďom a všetkým záležitostiam, a preto tvoja dôvera vo Mňa sa bude zakladať na podozrievaní. Takúto dôveru by som nemohol nikdy schváliť. Ak chýba skutočná dôvera, ešte viac ti chýba skutočná láska. A ak si náchylný pochybovať o Bohu a špekulovať o Ňom podľa svojej vlastnej vôle, potom si bezpochyby najnečestnejší zo všetkých ľudí.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako poznať Boha na zemi) Z Božích slov som videla, že antikristi pochybujú a popierajú Božiu identitu a podstatu. Neveria, že Božie slová sú pravda, neveria ani v Jeho spravodlivú a svätú povahu. Namiesto toho skúmajú Božie dielo prostredníctvom ľudských pohľadov a uvažovania, a oplývajú predstavami, podozrievaním, popieraním a pochybnosťami o Bohu. Videla som, že moje správanie bolo rovnaké ako správanie antikrista. Vždy som podozrievala Boha. Po tom, čo som bola prepustená ako kazateľka, nesnažila som sa pochopiť spôsoby, ktorými som odolávala a vzdorovala Bohu, ani som neuvažovala nad tým, ako som narušila a vyrušila prácu cirkvi. Vôbec som nerozumela Božej spravodlivej povahe, ale namiesto toho som sa na Boha pozerala ako na vládcu. Myslela som si, že keď človek spácha priestupok, Boh ľuďom nedá možnosť kajať sa, a že ich vyčistí a vyradí. Premýšľala som o tom, že keď som čelila tomuto prepusteniu, Božími úmyslami bolo podnietiť ma, aby som uvažovala a poznala samu seba, a aby som si vzala ponaučenie. To, že ma vybrali za vodkyňu, bola moja ďalšia príležitosť na poučenie sa, ktorú mi dal Boh, a zároveň to bola Jeho milosť a povýšenie. Ale namiesto toho, aby som bola vďačná za Božiu lásku a spasenie, podozrievala som Boha, podvádzala som Ho a odmietla som svoju povinnosť. Považovala som príležitosť konať svoju povinnosť a získať pravdu za nejaký úskok, aby ma odhalil a vyradil. Nenazývala som čierne bielym a neskresľovala som fakty? Naozaj som nemala ľudskú prirodzenosť! Ak by som naďalej žila podľa satanských bludov, ako napríklad: „na vrchole býva pusto“ a „kto vysoko lezie, nízko padá“, a pri svojich povinnostiach by som zanedbávala hľadanie pravdy-princípov a neustále sa chránila pred Bohom, ktorého som zle chápala, skončila by som tak, že Boh by ma neznášal, odhalil a vyradil. Pomodlila som sa k Bohu modlitbu kajúcnosti: „Ó, Bože, bola som taká nečestná a podlá, vždy som Ťa podozrievala a chránila sa pred Tebou. Ty však stále používaš Svoje slová, aby si ma osvietil a viedol k pochopeniu Tvojich úmyslov. Som naozaj nehodná Tvojej spásy! Ó, Bože, som ochotná kajať sa a nechať sa Tebou ovládať a podriadiť sa Tvojim opatreniam, už Ti viac nebudem vzdorovať a neraním Tvoje srdce.“

Potom som si prečítala viac Božích slov a vydala som sa praktickou cestou. Všemohúci Boh hovorí: „Pri väčšine ľudí v skutočnosti platí, že bez ohľadu na to, aké skazené povahy odhaľujú pri vykonávaní svojich povinností, pokiaľ hľadajú pravdu, aby ich vyriešili, môžu postupne znížiť počet odhalení skazenosti a nakoniec vykonávať svoje povinnosti na požadovanej úrovni. To je proces zažívania Božieho diela. Hneď ako odhalíš skazenú povahu, mal by si hľadať pravdu, aby si ju vyriešil, a rozlíšiť a rozobrať svoju satanskú povahu. To je proces boja proti tvojej satanskej povahe a je nevyhnutný pre tvoju životnú skúsenosť. Počas zažívania Božieho diela a zmeny svojej povahy používaš pravdy, ktorým rozumieš, aby si súperil proti svojej satanskej povahe, nakoniec vyriešil svoje skazené povahy a zvíťazil nad satanom, čím dosiahneš zmenu svojej povahy. Proces zmeny vlastnej povahy spočíva v hľadaní a prijímaní pravdy s cieľom nahradiť ľudské predstavy a domnienky, slová a učenia a nahradiť filozofie pre svetské záležitosti a rôzne bludy a omyly, ktoré pochádzajú od satana, a postupne tieto veci nahradiť pravdou a Božím slovom. Je to proces získavania pravdy a zmeny vlastnej povahy. Ak chceš vedieť, nakoľko sa tvoja povaha zmenila, musíš jasne vidieť, koľkým pravdám rozumieš, koľko právd si uviedol do praxe a koľko právd si schopný žiť. Musíš jasne vidieť, koľko z tvojich skazených pováh bolo nahradených pravdami, ktoré si pochopil a získal, a do akej miery sú schopné ovládať skazené povahy v tvojom vnútri, teda do akej miery sú pravdy, ktorým rozumieš, schopné riadiť tvoje myšlienky a úmysly a tvoj každodenný život a praktizovanie. Mal by si jasne vidieť, či keď ťa niečo postihne, majú tvoje skazené povahy navrch alebo prevládajú a vedú ťa pravdy, ktorým rozumieš. To je norma, podľa ktorej sa meria tvoje duchovné postavenie a vstup do života.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) „Práve teraz sa len snaž o pravdu, sústreď sa na vstup do života a usiluj sa o dobré vykonávanie svojej povinnosti. Na tom nie je nič chybné! Bez ohľadu na to, ako s tebou Boh nakoniec naloží, je zaručené, že to bude spravodlivé; o tom by si nemal pochybovať a nemusíš si robiť starosti. … Ak sa príležitostne nevedome staneš zhýralým a Boh ťa na to upozorní a oreže ťa a ty sa zmeníš k lepšiemu, Boh ti to nebude mať za zlé. Je to normálny proces premeny povahy a v tomto procese sa prejavuje pravý význam diela spásy. Toto je kľúč.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie úmysly som pochopila z Jeho slov. Božím dielom je zmeniť a očistiť naše skazené povahy. Pretože sme hlboko skazení satanom, neustále odhaľujeme skazenosť pri konaní našich povinností. Preto, aby sme to napravili, musíme vedome hľadať pravdu, úprimne sa kajať a postupne napredovať v našom vstupe do života. Len tak môžeme nakoniec dosiahnuť spásu. V skutočnosti je najväčšou prekážkou spásy naša vlastná skazená povaha, čo nemá nič spoločné s tým, aké povinnosti človek vykonáva. Aj keby som nevykonávala povinnosti vodkyne, ak by sa moja skazená povaha nenapravila, aj tak by som bola nakoniec odhalená a vyradená. Ako stvorená bytosť som musela prijať Božie ovládania a opatrenia a podriadiť sa im, a musela som dať do svojich povinností všetko a už viac Boha zle nechápať, ani sa pred Ním nechrániť! Keď som pochopila Božie úmysly, už som sa nebála, že budem odhalená alebo vyradená ako vodkyňa, tak som napísala vyššiemu vedeniu, aby túto povinnosť prijalo.

Vďaka tejto skúsenosti som pochopila niečo o svojej zradnej povahe podozrievať Boha a chrániť sa pred Ním, a tiež som trochu pochopila svoje mylné názory. Uvedomila som si, že keď Boh ľudí odhaľuje, nie je to preto, aby ich vyradil, ale skôr, aby ich očistil a spasil, bez ohľadu na to, ako koná. Vďaka Bohu!