Shimai, Čína

Už od detstva som mala dosť spomalené reakcie a schopnosti chápania. Keď nám v škole učitelia kládli zložité otázky, nedokázala som zareagovať dostatočne rýchlo a často som odpovedala nesprávne. Spolužiaci sa mi preto často vysmievali a učitelia o mne hovorili, že som hlúpa. Odvtedy som mala pocit, že som spomedzi svojich rovesníkov najmenej inteligentná. Učitelia tiež hovorievali, že žiaci ako ja, ktorým učenie nejde, budú v dospelosti pracovať len pre druhých alebo z nich budú roľníci, zatiaľ čo tí, ktorí sa dobre učia, sa môžu stať vodcami alebo manažérmi. Tieto slová ma veľmi ranili. Stávala som sa čoraz viac uzavretou, nechcelo sa mi rozprávať a bála som sa komunikovať s druhými.

V roku 2006 som prijala dielo Všemohúceho Boha posledných dní. Keď som začala chodiť na zhromaždenia, bála som sa, že sa mi budú smiať, a tak som sa neodvážila hovoriť v duchovnom spoločenstve. Väčšinou som sa podelila ako posledná. Zistila som však, že bratia a sestry mnou nepohŕdajú, ale naopak, povzbudzujú ma, aby som v duchovnom spoločenstve hovorila viac, takže som sa v srdci prestala cítiť obmedzovaná. Neskôr som musela konať svoje povinnosti. Pre svoje pomalé reakcie a slabú kvalitu som sa však neustále cítila menejcenná a pri konaní povinnosti to často ovplyvňovalo môj stav. Spočiatku som vykonávala povinnosť pri tvorbe obrázkov. Zakaždým, keď som so spolupracujúcimi sestrami diskutovala o obrázkoch, veľmi rýchlo si všimli problémy a dokázali navrhnúť zmeny. Ja som však reagovala pomalšie a musela som sa na ne pozrieť viackrát, kým som našla nejaké problémy. Niekedy, keď sme hľadali nápady na tvorbu obrázkov, chcela som hovoriť o svojich vlastných názoroch a nápadoch, ale mala som pocit, že mám slabú kvalitu a nedokážem odhaliť kľúčové problémy, takže by bolo zbytočné, aby som niečo hovorila, a že ak poviem niečo zlé, len si urobím hanbu. Preto som svoje názory vyjadrovala len zriedka.

Raz ma sestra, s ktorou som spolupracovala, požiadala, aby som posúdila, či treba jeden obrázok prerobiť. Keď som si ho pozrela, mala som pocit, že vizuálny efekt obrázka je celkom dobrý a nie je potrebné ho prerábať. Potom som si však pomyslela, že mám slabú kvalitu a problémy nedokážem vždy presne odhaliť, tak som poprosila vedúceho tímu, aby sa na to pozrel. Nakoniec mal vedúci tímu iný názor ako ja. Myslel si, že koncept obrázka nie je správny a treba ho prerobiť. Chcela som vyjadriť svoj názor, ale pomyslela som si: „Vedúci tímu má dobrú kvalitu, ovláda mnoho princípov a má lepšie odborné zručnosti ako ja. Už od detstva som hlúpa a ničomu nedokážem dobre rozumieť. Ten obrázok som pravdepodobne posúdila nesprávne ja. Nebudem na tom trvať. Aj tak mám slabú kvalitu. Keby som k tomu ešte neprijala návrhy druhých, bolo by to ešte trápnejšie. Nechám to tak, obrázok jednoducho prerobíme podľa návrhu vedúceho tímu.“ Nečakala som, že na druhý deň vedúca povie, že koncept obrázka je vhodný a nie je potrebné ho prerábať. Našla tiež príslušné princípy a poukázala na naše odchýlky. V duchu som si pomyslela, že aj ja som vtedy myslela na tie princípy, ktoré vedúca našla. Keby som na tom trvala, bolo by to lepšie. Moja partnerka strávila úpravou obrázka dlhý čas, ale nakoniec to bola zbytočná námaha, a dokonca to zdržalo inú prácu. Cítila som sa trochu nepríjemne a vyčítala som si to, ale potom som už nad sebou neuvažovala. Inokedy, keď som revidovala jeden obrázok, pozrela som si ho viackrát a mala som pocit, že vizuálny efekt je vhodný, a že potrebuje len miernu úpravu. Viaceré sestry sa však na tento obrázok pozreli a povedali, že vyjadrená téma je nejasná a nemá žiadnu hodnotu. V srdci som s ich stanoviskom nesúhlasila a chcela som vyjadriť svoj vlastný názor. Potom som si však pomyslela: „Majú lepšiu kvalitu, ovládajú princípy lepšie ako ja a vidia problémy hlbšie ako ja. Už od detstva som hlúpa a mám slabú kvalitu, takže som sa na to musela pozerať zle.“ Mala som aj trochu negatívne pocity: „Ostatní dokážu odhaliť problémy a nedostatky, ale ja som sa na to pozerala viackrát a problémy som nevidela. Moja kvalita je jednoducho príliš slabá. Vyzerá to tak, že sa na vykonávanie tejto povinnosti naozaj nehodím.“ Nečakane sa však na ten obrázok pozrela nadriadená a povedala, že po miernej úprave sa dá použiť. Vtedy som oľutovala, že som netrvala na svojom. Neskôr sa ma nadriadená opýtala: „Prečo si si nestála za svojím názorom? Cenný obrázok takmer vyšiel nazmar! Ak si myslíš, že tvoje stanovisko je správne, povedz svoj názor a prediskutuj ho so všetkými. Aj keď povieš niečo zlé, nevadí, neskôr sa to dá napraviť.“ Keď som počula, čo nadriadená povedala, cítila som sa veľmi nepríjemne. Bola som však príliš zviazaná svojou skazenou povahou, a keď som neskôr čelila situáciám, stále som sa neodvážila stáť si za svojím názorom. Keďže som neustále žila v negatívnom stave a pri konaní povinnosti som nikdy nebola ochotná vyjadriť svoje názory, dlho som nerobila žiadne pokroky a nakoniec som bola prepustená. Neuvažovala som však nad sebou, namiesto toho ma to len utvrdilo v tom, že mám slabú kvalitu.

V júli 2022 mi cirkev zariadila povinnosť v oblasti všeobecných záležitostí. Videla som, že hoci sestra, s ktorou som spolupracovala, nebola veľmi vzdelaná, mala rýchle reakcie a rýchlo sa učila veci. Pri konaní povinnosti bola tiež efektívnejšia ako ja. Pri spolupráci s ňou som sa stále neodvážila aktívne vyjadrovať svoje názory. Niekedy som neochotne povedala pár slov, ale ak sestra predložila iné stanovisko, bez váhania som to svoje zahodila. Pred sestrou som bola neustále bojazlivá a opatrná, bála som sa, že povie, že hoci ničomu nerozumiem, aj tak táram nezmysly a robím v tom chaos, takže som bola vo svojej povinnosti veľmi pasívna.

Často som premýšľala: „Prečo žijem taký úbohý a únavný život?“ Až v novembri 2022, keď som si prečítala Božie slová o riešení pocitov menejcennosti, začala som chápať svoj vlastný stav. Prečítala som si Božie slová: „Navonok je menejcennosť emócia, ktorá sa prejavuje v ľuďoch; ale v skutočnosti je jej základnou príčinou satanova skazenosť, prostredie, v ktorom ľudia žijú, a objektívne príčiny na strane ľudí. Celé ľudstvo leží v moci toho zlého, je hlboko skazené satanom a nikto nevychováva svoje deti podľa pravdy a Božích slov; namiesto toho to robia podľa vecí, ktoré pochádzajú od satana. Vyučovanie ďalšej generácie a celého ľudstva pomocou vecí zo satana má preto okrem skazenia pováh a podstaty ľudí za následok vyvolávanie negatívnych emócií v ľuďoch. … Predpokladajme, že tvoji rodičia, učitelia, tvoji starší a ostatní okolo teba nerealisticky hodnotia tvoju kvalitu, ľudskú prirodzenosť a charakter, a nakoniec to vedie k tomu, že ťa to napáda, utláča, dusí, zväzuje a spútava. Nakoniec, keď nemáš žiadnu schopnosť odolávať, nemáš inú možnosť, len si vybrať život, v ktorom mlčky znášaš príkoria, a vybrať si, že so zaťatými zubami prijmeš a mlčky znesieš takúto nespravodlivú a neférovú realitu. Keď prijmeš túto realitu, emócia, ktorá v tebe nakoniec vznikne, nie je šťastie, spokojnosť alebo niečo pozitívne či povznášajúce; nežiješ s väčšou motiváciou a s jasnejším smerom v živote, a už vôbec sa neusiluješ o presné a správne ciele ľudského života, ale skôr v tebe vzniká hlboká emócia menejcennosti. Keď v tebe táto emócia vznikne, cítiš sa bezmocný. Keď narazíš na problém, ktorý si vyžaduje, aby si vyjadril svoj názor, ktovie koľkokrát zvážiš v hĺbke srdca to, čo chceš povedať, a názor, ktorý chceš vyjadriť, a predsa sa to stále neodvážiš vysloviť nahlas. Keď niekto vyjadrí rovnaký názor, aký zastávaš ty, cítiš vo svojom srdci len potvrdenie – potvrdenie, že nie si horší ako ostatní ľudia. Ale keď sa rovnaká situácia zopakuje, stále si hovoríš: ‚Nemôžem hovoriť neopatrne, vyčnievať alebo byť ostatným na smiech. Som nanič, som hlúpy, som pochabý, som hlupák. Musím sa naučiť skrývať; musím len počúvať a nehovoriť.‘ Z toho môžeme vidieť, že od chvíle, keď vznikne pocit menejcennosti, až do chvíle, keď sa hlboko zakorení v najhlbšom vnútri srdca človeka, je človek potom zbavený svojej slobodnej vôle a legitímnych práv, ktoré mu udelil Boh, nie je to tak? (Áno.) Práve takto je zbavený týchto vecí. Kto presne ho zbavil týchto vecí? Nedokážeš to povedať s istotou, však? Nikto z vás to nedokáže povedať s istotou. Je to preto, lebo počas celého tohto procesu nie si len obeťou, ale aj páchateľom – si obeťou iných ľudí a si tiež obeťou samého seba. Prečo je to tak? Práve som povedal, že jednou z príčin menejcennosti, ktorá v tebe vzniká, sú tvoje vlastné objektívne dôvody. Odkedy si začal mať nezávislé vedomie, tvoj základ pre posudzovanie vecí mal svoj zdroj v satanovej skazenosti a tvoje názory na veci ti vštepujú spoločnosť a ľudstvo a neučí ťa ich Boh. Preto bez ohľadu na to, kedy alebo v akom kontexte vznikla tvoja emócia menejcennosti, a bez ohľadu na to, do akej miery sa tvoja emócia menejcennosti rozvinula, si mimovoľne spútaný a ovládaný touto emóciou a používaš tieto spôsoby, ktoré ti vštepil satan, vo svojom prístupe k osobám, udalostiam a veciam okolo teba. Keď sa emócia menejcennosti hlboko zakorení v hĺbke tvojho srdca, nielenže to má na teba hlboký vplyv, ale tiež to ovláda tvoje názory na ľudí a veci a tvoje počínanie a činy.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (1)) Boh naozaj rozumie stavom ľudí. Správala som sa presne takto. Od detstva až do dospelosti som mala pocit, že mám pomalé reakcie, som hlúpa a mám slabú kvalitu, a tak som sa neodvážila vyjadrovať svoje názory, vždy som sa stiahla a neustále som sa bála, že urobím chybu. Keď som chodila do školy, pre moju slabú chápavosť a pomalé reakcie, a keďže som veci nechápala okamžite ako moji bystrejší spolužiaci, učitelia ma hodnotili ako hlúpu a nechápavú. Pre sarkazmus učiteľov a výsmech spolužiakov som sa cítila veľmi menejcenná. Keď som začala veriť v Boha a konať svoju povinnosť, vždy, keď som prišla do kontaktu s bystrými bratmi a sestrami, myslela som si, že tento typ ľudí má dobrú kvalitu a Boh ich určite má rád. Naopak, verila som, že moja kvalita je slabá, pretože som nechápavá. Neustále som žila v negatívnom stave a pri konaní povinnosti som bola veľmi pasívna. Väčšinou som sa neodvážila vyjadriť svoje stanovisko, a keď som to občas urobila a niekto vzniesol námietku, pre pocity menejcennosti som sa s nimi neodvážila diskutovať o svojich nápadoch, hoci som s nimi úplne nesúhlasila. Myslela som si, že ostatné sestry sú bystré a majú dobrú kvalitu, takže určite vidia veci presnejšie ako ja, a všetky svoje nápady som zavrhla. Táto negatívna emócia bola ako neviditeľné lano, ktoré ma pevne zväzovalo a spôsobovalo, že som sa neodvážila vyjadriť názory, ktoré som mala. Dobrovoľne som sa nechala ovládať pocitmi menejcennosti, žila som obzvlášť úbohý život a nedokázala som robiť veci, na ktoré som mala schopnosti. Nakoniec som nekonala povinnosť dobre a bola som prepustená. Táto negatívna emócia mi spôsobila takú veľkú ujmu!

Prečítala som si ďalšie Božie slová: „Či už ide o menejcennosť alebo inú negatívnu emóciu, mal by si správne chápať poznámky ľudí, ktoré vedú k vzniku tejto emócie. Po prvé, mal by si pochopiť, že tieto poznámky sú nepresné, a či už sa týkajú tvojej kvality, tvojho talentu alebo tvojho charakteru, hodnotenia a závery, ktoré o tebe robia, sú všetky nepresné. Ako teda môžeš presne zhodnotiť a spoznať sám seba a vymaniť sa z emócie menejcennosti? Mal by si brať Božie slová ako základ pre spoznanie samého seba – snaž sa spoznať, aká je tvoja ľudská prirodzenosť, aké sú v skutočnosti tvoje talenty a kvalita a aké máš silné stránky. Predpokladajme napríklad, že si kedysi rád spieval a išlo ti to dobre, ale niektorí ľudia ťa neustále kritizovali a znevažovali, hovorili, že nemáš hudobný sluch a že spievaš falošne, takže máš pocit, že nevieš dobre spievať, a už sa to neodvážiš robiť pred inými. Títo svetskí ľudia, títo popletení ľudia a priemerní ľudia ťa nepresne zhodnotili a posúdili, čím obmedzili práva, ktoré si tvoja ľudská prirodzenosť zaslúži, a potlačili tvoj talent. V dôsledku toho sa neodvážiš zaspievať ani len pieseň a máš odvahu spievať nahlas a uvoľniť sa, len keď si úplne sám. Je to práve preto, lebo sa zvyčajne cítiš tak hrozne potláčaný, že sa neodvážiš zaspievať pieseň, keď nie si sám; odvážiš sa spievať, len keď si sám, a užívaš si čas, keď môžeš spievať nahlas a jasne – aký je to úžasný, oslobodzujúci a uvoľňujúci čas! Nie je to tak? Pre ublíženie, ktoré ti ľudia spôsobili, nevieš alebo nedokážeš jasne vidieť, čo v skutočnosti dokážeš robiť, v čom si dobrý a v čom dobrý nie si. V takejto situácii musíš urobiť správne hodnotenie a správne posúdiť sám seba podľa Božích slov. Mal by si si ujasniť, čo si sa naučil a v čom spočívajú tvoje silné stránky, a robiť čokoľvek, čoho si schopný; pokiaľ ide o veci, ktoré nedokážeš robiť, tvoje nedostatky a slabiny, mal by si o nich uvažovať a poznať ich, a mal by si mať tiež presné hodnotenie a poznanie toho, aká je tvoja kvalita, či je dobrá alebo slabá. Ak nedokážeš pochopiť svoje vlastné problémy alebo o nich nemáš jasné poznanie, potom požiadaj ľudí okolo seba, ktorí majú porozumenie, aby ťa zhodnotili. Bez ohľadu na to, či je to, čo hovoria, presné, poskytne ti to aspoň niečo, o čo sa môžeš oprieť, a umožní ti to mať o sebe základný úsudok alebo charakterizáciu. Potom môžeš vyriešiť základný problém tejto negatívnej emócie – tvojej emócie menejcennosti – a postupne sa z nej dostať. Emóciu menejcennosti je ľahké vyriešiť, ak ju človek dokáže rozlíšiť, prebudiť sa z nej a hľadať pravdu.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (1)) Z Božích slov som pochopila, že hodnotenie učiteľov v škole o mne bolo nepresné, a moje vlastné hodnotenie seba samej nebolo objektívne. Aby som vyriešila svoje pocity menejcennosti, musela som sa presne ohodnotiť, posúdiť sa v súlade s Božími slovami, a vypočuť si hodnotenia a názory, ktoré o mne mali bratia a sestry v mojom okolí. Iba takéto praktizovanie by bolo presné. Preto som požiadala sestru, s ktorou som spolupracovala, aby ma ohodnotila. Povedala: „V skutočnosti nie si taká zlá, ako o sebe hovoríš. Dokážeš pochopiť niektoré problémy a máš názory a návrhy, ktoré sú užitočné. Keď sa ťa niekedy pýtam, prečo zastávaš určité stanovisko, nehovorím, že sa mýliš. Chcem len vedieť, v súlade s akými princípmi to hovoríš. Ty však zakaždým zavrhneš samú seba. Ak si v budúcnosti budeš myslieť, že je tvoje stanovisko v súlade s princípmi, musíš sa ozvať a hovoriť o tom v duchovnom spoločenstve a prediskutovať to so všetkými. Aj to je zodpovednosť voči tvojej povinnosti.“ Neskôr som sa pri konaní povinnosti cvičila vo vyjadrovaní svojich názorov. Moja partnerka dokázala prijať väčšinu návrhov, ktoré som predložila. Táto sestra bola v práci na všeobecných záležitostiach rýchlejšia ako ja, ale keď išlo o záležitosti, ktoré si vyžadovali písanie listov, aby sa v duchovnom spoločenstve hovorilo s bratmi a sestrami, povedala, že v tom nie je dobrá, a požiadala ma, aby som to robila viac ja. Prostredníctvom modlitby k Bohu a hľadania a uvažovania o príslušných pravdách som dokázala pomôcť bratom a sestrám vyriešiť niektoré problémy. V tej chvíli som cítila, že nie som úplne nanič: dokážem chápať pravdu; hoci mám pomalšie reakcie ako ostatní, pomalým uvažovaním dokážem tiež pochopiť niektoré princípy a prísť na cesty praktizovania. Keď som potom vykonávala povinnosti, moje srdce nebolo také potlačené ako predtým.

V máji 2023 ma vodcovia požiadali, aby som robila nadriadenú umeleckého tímu. Bola som veľmi nervózna – vzhľadom na moju slabú kvalitu, dokážem naozaj plniť povinnosť nadriadenej? Chcela som odmietnuť, ale potom som si pomyslela, že v tom, že mám túto povinnosť, je Božia zvrchovanosť a usporiadania, tak som to prijala. Po chvíli zaúčania som videla, že dve sestry, s ktorými som spolupracovala, sú nielen bystré a majú dobrú kvalitu, ale majú aj silné pracovné schopnosti. Začala som sa obávať, že sestry mnou budú pohŕdať pre moje pomalé reakcie. Mala som pocit, že nedokážem plniť úlohu nadriadenej, a že by bolo lepšie len v tichosti pracovať ako členka tímu. Tak by som nevyzerala tak zle. Čím viac som o tom premýšľala, tým som bola negatívnejšia. Pri konaní povinností som bola tiež veľmi pasívna. Neustále som hovorila, že nie som dosť dobrá a mám slabú kvalitu, a dúfala som, že vodcovia zariadia, aby ma nahradil človek s dobrou kvalitou. V srdci som sa cítila veľmi nepríjemne, keď som žila v tomto negatívnom a pasívnom stave. Myslela som na to, koľko je práce, ale ja som bola stále pasívna a nesnažila som sa zlepšovať. Toto nebolo chránenie práce Božieho domu! Musela som tento negatívny a pasívny stav urýchlene zvrátiť.

Neskôr som uvažovala. Od detstva až do dospelosti som vždy verila, že moje pomalé reakcie znamenajú, že mám slabú kvalitu, čo malo za následok, že som bola pri konaní povinnosti vždy pasívna a negatívna. Bolo takéto posúdenie vecí v súlade s pravdou? Prečítala som si Božie slová: „Ako by sa mala merať kvalita človeka? Jediný vhodný spôsob, ako to urobiť, je pozrieť sa na jeho postoj k pravde a na to, či dokáže alebo nedokáže pochopiť pravdu. Niektorí ľudia sa dokážu veľmi rýchlo naučiť technické zručnosti, no len čo počujú pravdu, začnú byť zmätení a zadriemu. Ich myseľ sa popletie a oni nedokážu pravdu ani prijať, ani jej porozumieť. Toto znamená mať slabú kvalitu. Niektorí ľudia to odmietajú prijať, keď im povieš, že majú slabú kvalitu. Myslia si, že vysoká úroveň vzdelania znamená, že majú dobrú kvalitu. Znamená to, že ak má niekto vysokú úroveň vzdelania, jeho kvalita je naozaj dobrá? Neznamená. Ako by sa mala merať kvalita človeka? Mala by sa merať na základe miery, do akej chápe Božie slová a pravdu. Toto je najpresnejší prístup. Niektorí ľudia sú výreční, bystrí a obzvlášť zruční v styku s ľuďmi. No keď počúvajú kázne, nikdy im nedokážu porozumieť, bez ohľadu na to, ako sa snažia, a keď čítajú Božie slová, nedokážu ich pochopiť. Keď sa delia o svoje skúsenostné svedectvo, sú to vždy len slová a učenia; pôsobia ako obyčajní laici a ostatní cítia, že nemajú žiadne duchovné porozumenie. Sú to ľudia s chabou kvalitou.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Pre plnenie povinnosti je najdôležitejšie pochopiť pravdu) Ukazuje sa, že byť vzdelaný, bystrý a výrečný neznamená, že človek má dobrú kvalitu. Boh nemeria kvalitu ľudí podľa úrovne ich vzdelania ani podľa bystrosti, ale predovšetkým podľa toho, do akej miery chápu a prijímajú pravdu. Ľudia s dobrou kvalitou majú čisté chápanie a porozumenie Božích slov. Dokážu uvažovať nad svojimi skazenými prirodzenosťami a rozumieť im a keď nastanú problémy alebo ťažkosti, dokážu v Božích slovách nájsť presné princípy praxe. Ľudia so slabou kvalitou nedokážu porozumieť pravde a nedokážu sa porovnávať s Božími slovami ani poznať sami seba. Keď sa im niečo stane, nevedia nájsť princípy praxe, ale dokážu len hovoriť učenia a lipnúť na predpisoch. Keď som sa s tým porovnala, videla som, že moje chápanie Božích slov väčšinou nie je skreslené; len mám v niektorých otázkach plytkejšie porozumenie a nechápem veci tak rýchlo ani im nerozumiem tak hlboko ako ľudia s dobrou kvalitou. Dokážem im však porozumieť, keď o nich so mnou bratia a sestry hovoria v duchovnom spoločenstve. Moja kvalita nie je taká zlá, že by som nedokázala pochopiť pravdu, a dá sa považovať za priemernú. Teraz som vykonávala povinnosť nadriadenej, a hoci som celkom nechápala niektoré princípy a mala som nejaké nedostatky, sestry, s ktorými som spolupracovala, mali lepšiu kvalitu, a vďaka spolupráci s nimi som stále mohla vykonávať nejaké povinnosti. V minulosti som nerozumela princípom posudzovania kvality človeka a samú seba som odsúdila ako niekoho so slabou kvalitou, keď som videla, aké mám pomalé reakcie. Žila som v negatívnom stave a nechcela som sa usilovať o pokrok. Nielenže som nedokázala prijímať Božie osvietenie a vedenie, ale zdržiavala som aj prácu. Keď som v tomto ohľade pochopila pravdu, dokázala som k svojej kvalite pristupovať správne a racionálne čeliť vlastným nedostatkom.

Potom som tiež uvažovala: „Už od detstva sa cítim taká menejcenná. Aké mám skazené povahy okrem niektorých mylných pohľadov na veci?“ Prečítala som si Božie slová: „To, ako si antikristi cenia svoju povesť a postavenie, presahuje mieru obyčajných ľudí a je to niečo v ich samotnej povahe-podstate; nie je to dočasný záujem ani prechodný vplyv ich okolia – je to niečo v ich živote, v ich kostiach, a je to teda ich podstata. Znamená to, že pri všetkom, čo antikristi robia, berú do úvahy predovšetkým svoju vlastnú povesť a postavenie, nič iné. Pre antikristov je povesť a postavenie ich životom a cieľom, o ktorý sa usilujú celý svoj život. Vo všetkom, čo robia, je ich prvou úvahou: ‚Čo sa stane s mojím postavením? A s mojou povesťou? Ak to urobím, budem mať vďaka tomu dobrú povesť? Zvýši to moje postavenie v očiach ľudí?‘ To je prvá vec, na ktorú myslia, čo je dostatočným dôkazom, že majú povahu a podstatu antikristov – a z tohto dôvodu vnímajú veci takto. Dá sa povedať, že pre antikristov nie sú povesť a postavenie nejakou dodatočnou požiadavkou a už vôbec nie vecami, ktoré sú mimo nich, bez ktorých by sa zaobišli. Sú súčasťou prirodzenosti antikristov, sú v ich kostiach, v ich krvi, sú im vrodené. Antikristom nie je ľahostajné, či majú povesť a postavenie; to nie je ich postoj. Aký je teda ich postoj? Povesť a postavenie sú úzko spojené s ich každodenným životom, s ich každodenným stavom, s tým, o čo sa denne usilujú. Pre antikristov sú postavenie a povesť ich životom. Bez ohľadu na to, ako žijú, bez ohľadu na to, v akom prostredí žijú, bez ohľadu na to, akú prácu robia, bez ohľadu na to, o čo sa usilujú, aké sú ich ciele a aké je ich životné smerovanie, všetko sa točí okolo dobrej povesti a vysokého postavenia. A tento cieľ sa nemení; nikdy nedokážu odložiť tieto veci bokom. To je pravá tvár antikristov a ich podstata.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Boh odhaľuje, že antikristi sa usilujú o povesť a postavenie ako o svoj životný cieľ. Vo všetkých situáciách myslia jedine na svoju vlastnú povesť a postavenie. Keď som sa pozrela na svoje správanie, videla som, že je totožné so správaním antikrista. Obzvlášť som si cenila svoju povesť a postavenie. Už od detstva mám pomalé reakcie a slabé schopnosti chápania. Preto som odpovedala nesprávne a spolužiaci sa mi posmievali. Potom som už nechcela odpovedať na otázky a bála som sa, že ak poviem ešte niečo zlé, budú mnou pohŕdať. Keď som začala veriť v Boha a konať povinnosti, bola som rovnaká. Keď sa v mojej povinnosti vyskytli nejaké odchýlky a iní na ne poukázali, mala som pocit, že moja kvalita je slabá, a keď som znova konala povinnosti, nebola som ochotná vyjadriť svoje názory, a dokonca som sa chcela povinnosti vyhnúť. Keď som konala povinnosť ako nadriadená a videla som, že moje reakcie a pracovné schopnosti nie sú také dobré ako u sestier, s ktorými som spolupracovala, chcela som, aby ma vodcovia prepustili. V skutočnosti som si chránila vlastnú hrdosť, bála som sa, že ma vodcovia prekuknú a cez výsledky práce zistia, že v ničom nie som taká dobrá ako moje sestry. Uvedomila som si, že každý deň myslím len na povesť a postavenie. Keď sa povinnosť, ktorú som vykonávala, dotýkala mojej povesti a postavenia, buď som bola negatívna a poľavila som, alebo som premýšľala o úteku a zrade. Aj keď to brzdilo prácu cirkvi, bolo mi to jedno. Kráčala som po ceste antikristov!

Neskôr som si prečítala ďalšie Božie slová. Všemohúci Boh hovorí: „Usilovanie sa o pravdu je teda tá najdôležitejšia vec bez ohľadu na to, z akého uhla pohľadu sa na to pozeráš. Môžeš sa vyhnúť chybám a nedostatkom ľudskej prirodzenosti, ale nikdy sa nemôžeš vyhnúť ceste usilovania sa o pravdu. Bez ohľadu na to, aká dokonalá či ušľachtilá je tvoja ľudská prirodzenosť alebo či máš snáď menej chýb a nedostatkov a viac silných stránok ako iní ľudia, neznamená to, že rozumieš pravde, ani to nemôže nahradiť tvoje úsilie o pravdu. Naopak, ak sa usiluješ o pravdu, rozumieš mnohému z pravdy a primerane hlboko a prakticky ju chápeš, vynahradí to mnohé nedostatky a problémy v tvojej ľudskej prirodzenosti.“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (3)) Boh hovorí, že usilovanie sa o pravdu môže nahradiť mnohé nedostatky človeka. Napríklad moja kvalita nie je veľmi dobrá a keď sa niečo deje, reagujem pomalšie ako ostatní. Sú to vrodené nedostatky a nedajú sa zmeniť. Avšak dôvody, prečo výsledky mojej práce neboli dobré, boli okrem nedostatkov v mojej ľudskej prirodzenosti predovšetkým také, že som nerozumela pravde a neovládala som princípy. Keby som pri problémoch, ktorým som nerozumela, dokázala viac hľadať pravdu-princípy, a odložila svoju hrdosť, hovorila o nich v duchovnom spoločenstve a diskutovala o nich s bratmi a sestrami, dokázala by som tiež pochopiť viac právd. To by bolo prospešné aj pre moju povinnosť. Keď som to pochopila, už som sa nesnažila vyhýbať povinnosti nadriadenej, a potom som dokázala pracovať proaktívne.

Raz sme v duchovnom spoločenstve hovorili o najnovších princípoch tvorby obrázkov a potrebovali sme napísať list bratom a sestrám, aby sme ich prediskutovali a uviedli do praxe. Pomyslela som si: „Toto je prvýkrát, čo musím napísať taký dôležitý list, odkedy som sa stala nadriadenou. Čo ak ho nenapíšem dobre a budú v ňom odchýlky?“ Bola som dosť nervózna. Uvedomila som si, že opäť žijem v pocitoch menejcennosti, a tak som sa modlila k Bohu, aby som si upravila stav mysle. Hoci to možno nedokážem napísať tak komplexne, mala by som iniciatívne začať na tom pracovať a sestry môžu prípadné nedostatky neskôr napraviť. Neskôr som sa upokojila a pri písaní som premýšľala. Počas písania som cítila Božie vedenie a niektoré princípy mi boli ešte jasnejšie, ako keď sme o nich hovorili v duchovnom spoločenstve. Zakúsila som, že keď vložíte srdce do svojej povinnosti, Boh vás osvieti a povedie.

Teraz vykonávam povinnosť nadriadenej už vyše roka. Sestra, ktorá bola pôvodne mojou partnerkou, dostala iné povinnosti, a tak so mnou prišla spolupracovať sestra Li Yue. Li Yue bola predtým mojou vedúcou tímu, keď som vykonávala povinnosti pri tvorbe obrázkov. Premýšľala som o tom, aká som bola predtým zlá a ako mi Li Yue rozumela. Čo si o mne pomyslí, keď budeme tentoraz spolupracovať? Uvedomila som si, že by som nemala brať ohľad na svoju hrdosť. Bez ohľadu na to, aké nedostatky som mala predtým, alebo aké nedostatky sa odhalia počas súčasnej spolupráce, musím im čeliť pokojne. Potom som iniciatívne predstavila Li Yue pracovný postup, a pri diskusii o práci som tiež iniciatívne vyjadrovala svoje názory. Počas tohto obdobia, keď sme sa s Li Yue nezhodli, som jednoducho vyjadrila svoje nápady. Niektoré moje názory boli prijaté a niektoré neboli vhodné. Bez ohľadu na to, či boli prijaté alebo nie, dokázala som prostredníctvom duchovného spoločenstva pochopiť niektoré princípy. Jedného dňa Li Yue povedala: „Keď sme predtým spolupracovali, nevyjadrovala si žiadne názory a len si si robila svoju prácu. Ale tentoraz pri spolupráci s tebou vidím, že si sa veľmi zmenila.“ Keď som to počula, dosť ma to dojalo. Bez vedenia Božích slov by som sa nikdy nedokázala zbaviť trápenia z pocitov menejcennosti a nikdy by som nedokázala konať svoju povinnosť tak aktívne ako teraz. To všetko sú výsledky dosiahnuté Božími slovami. Vďaka Všemohúcemu Bohu!