Ľudia si uvedomili, že nastal čas veľkých pohrôm a tí, ktorí čakajú, že Pán príde na oblaku, Ho očakávajú so zatajeným dychom. Ani po rokoch čakania však Jeho príchod nevidia. Namiesto toho vidia, ako Východný blesk svedčí o diele súdu Všemohúceho Boha počas posledných dní. Je to pre nich obrovské sklamanie. Dúfali, že budú uchvátení a že sa stretnú s Pánom, a nečakali, že pri svojom návrate bude konať dielo súdu. Nechcú to prijať. V náboženskom svete mnohí nasledujú sily antikrista, súdia a odsudzujú Božie zjavenie a dielo. Myslia si: „Naše hriechy nám boli odpustené a Boh nás uznal za spravodlivých, nepotrebujeme Jeho súd. Čakáme na to, kedy nás Pán vezme do svojho kráľovstva, kde sa budeme tešiť z Jeho darov.“ Držia sa týchto predstáv, nie sú ochotní hľadať a skúmať pravú cestu, a preto stále neprivítali Pána ale upadli do nešťastí. To napĺňa slová Pána Ježiša: „Lebo každý, kto má, dostane a bude mať hojnosť, ale tomu, kto nemá, sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude nárek a škrípanie zubov.“ (Mt 25, 29-30) Je však veľa takých, ktorí milujú pravdu a keď čítali slová Všemohúceho Boha, videli ich silu a autoritu, videli, že sú všetky pravdivé. Spoznali Boží hlas a ich predstavy ich viac neobmedzovali, ale naopak hľadali pravú cestu. Najprv sa pýtali, prečo by mal Boh naďalej konať dielo súdu, keď ich hriechy boli odpustené a Boh ich uznal za spravodlivých, a ako Boh očisťuje a zachraňuje ľudstvo prostredníctvom svojho diela posledných dní. To sú dve najdôležitejšie a najzložitejšie otázky, ktoré by mal pochopiť každý, kto hľadá pravú cestu.

Začnime tým, prečo Boh musí počas posledných dní konať dielo súdu. To je pre mnoho nábožných ľudí mätúce. Hovoria si: „Pán nám už odpustil hriechy a Boh nás nevidí ako hriešnych, takže nás môže vziať priamo do svojho kráľovstva a nepotrebujeme Boží súd.“ To je obrovská chyba. Je pravda, že Pán odpustil ľuďom hriechy, ale znamená toto odpustenie, že sme boli očistení? Znamená to, že sme dosiahli skutočnú podriadenosť Bohu? Neznamená. Všetci sme videli tento fakt: Napriek tomu, že nám boli odpustené hriechy, veriaci žijú bez výnimky v kolobehu hrešenia a spovedí, cez deň hrešia a večer sa spovedajú, snažia sa dodržiavať prikázania Pána Ježiša, ale nedarí sa im to, snažia sa milovať Pána a podriadiť sa Mu, ale nedarí sa im to, rozhodli sa konať dobro, ale napriek tomu klamú a hrešia, zlyhávajú bez ohľadu na to, ako tvrdo pracujú na tom, aby to tak nebolo. Mnohí si myslia, že telo je príliš skazené a že život v hriechu je skutočne bolestivý. Tak prečo sa ľudia nedokážu vymaniť s pút hriechu? Prečo si nedokážeme pomôcť a stále znova hrešíme? Je to kvôli hriešnej prirodzenosti človeka a jeho satanským povahám. To sú korene hriechu. Ak nevyriešime korene hriechu, nemôžeme sa z neho vyslobodiť, ale budeme sa Bohu ďalej vzpierať, zavrhovať Ho a budeme voči Nemu nepriateľskí. Spomeňte si na farizejov, ktorí mali vieru po generácie a stále prinášali obety za hriech. Prečo potom, keď sa Boh Jahve stal telom ako Pán Ježiš a vyjadril mnoho právd, nespoznali v Pánovi Ježišovi zjavenie Boha Jahveho, ale Ho súdili a odsúdili a dokonca Ho dali ukrižovať? V čom bol problém? Teraz v posledných dňoch Všemohúci Boh prichádza a vyjadruje pravdy, tak prečo toľkí nábožní ľudia odmietajú čo i len pohľad na ne ale naopak Ho pomätene odsudzujú a rúhajú sa Mu, rozhodnutí opäť pribiť Boha na kríž? Čo to všetko znamená? Jasne to ukazuje, že aj keď boli ľuďom hriechy odpustené, stále ich ovláda satanská prirodzenosť a kedykoľvek môžu Boha zavrhnúť a vzoprieť sa Mu. Hriešnosť ľudstva nie je jednoducho len otázkou hriešnych skutkov, ale je natoľko hlboká, že ľudia chcú ukrižovať Krista, ktorý vyjadruje pravdu, stavajú sa proti Bohu, proti pravde, konajú a pracujú proti Bohu a stávajú sa Jeho nepriateľmi. Ako by mohli takí špinaví a skazení ľudia, ktorí sú proti Bohu, byť hodni Jeho kráľovstva? Boh je spravodlivý a svätý a nie je možné uraziť Jeho povahu. Ak tí, ktorým boli odpustené hriechy, nebudú očistení prostredníctvom diela súdu, ale budú ďalej hrešiť a vzpierať sa Bohu nikdy nebudú hodni Božieho kráľovstva – o tom niet pochýb. Tým sa napĺňajú slová Pána Ježiša: „Nie každý, kto Mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto plní vôľu Môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 7, 21) „Veru, veru, hovorím vám: Kto pácha hriech, je služobník hriechu. A sluha nezostáva v dome naveky, ale syn zostáva naveky.“ (Jn 8, 34-35) Rovnako slová Listu Hebrejom 12, 14: „Svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána.“ Preto Pán Ježiš mnohokrát počas svojho diela vykúpenia povedal, že sa vráti. Čo sem teda prišiel urobiť? Prišiel vyjadriť pravdy a vykonať Jeho dielo súdu, aby ľudstvo úplne zachránil od hriechu a satanových síl, aby sme sa mohli plne obrátiť k Bohu a stať sa tými, ktorí sa Bohu podriadia a budú Ho uctievať. On nás potom odvedie do krásneho konečného osudu. Presne tak, ako to predpovedal Pán Ježiš: „Mám vám ešte veľa čo povedať, ale teraz to neznesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy.“ (Jn 16, 12-13) „Ak niekto počuje Moje slová a neuverí, Ja ho nesúdim, lebo som neprišiel súdiť svet, ale spasiť ho. Kto Ma odmieta a neprijíma Moje slová, má toho, kto ho súdi: slovo, ktoré som povedal, bude ho súdiť v posledný deň.“ (Jn 12, 47-48) A: „Lebo nadišiel čas, aby sa súd začal od Božieho domu.“ (1 Pt 4, 17) Vidíme, že Boh už dávno plánoval konať dielo súdu počas posledných dní, a že presne to potrebuje skazené ľudstvo na svoju záchranu. V posledných dňoch Všemohúci Boh vyjadruje pravdy a koná dielo súdu počnúc domom Božím. Je Duchom pravdy, ktorý prišiel medzi ľudí, a vedie Boží vyvolený národ ku vstupu do všetkých právd. Tak sa napĺňajú proroctvá Pána Ježiša. Teraz si prečítajme slová Všemohúceho Boha, ktoré nám lepšie objasnia, prečo Boh musí konať dielo súdu v posledných dňoch.

Všemohúci Boh hovorí: „Hoci Ježiš vykonal medzi ľuďmi veľa diela, len dokončil vykúpenie celého ľudstva a stal sa obetou za hriech človeka. Nezbavil človeka celej jeho skazenej povahy. Na to, aby človeka úplne zachránil pred vplyvom satana, nestačilo, aby sa stal obetou za hriech a znášal hriechy človeka. Boh okrem toho musel vykonať väčšie dielo, aby človeka úplne zbavil jeho satansky skazenej povahy. A tak teraz, keď boli človeku odpustené všetky jeho hriechy, sa Boh opäť stal telom, aby človeka priviedol do nového veku a začal dielo napomínania a súdu. Toto dielo priviedlo človeka do vyššej oblasti. Všetci, ktorí sa podrobia Jeho vláde, si budú užívať vyššiu pravdu a dostanú väčšie požehnanie. Budú skutočne žiť vo svetle a získajú pravdu, cestu a život.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov)

„Pred vykúpením človeka v ňom bolo zasiatych už mnoho satanových jedov a po tisícročia, počas ktorých ho satan skazil, má v sebe zakorenenú prirodzenosť, ktorá odporuje Bohu. Vykúpenie človeka nie je nič iné ako prípad vykúpenia, kedy sa človek kúpi za vysokú cenu, ale jeho jedovatá prirodzenosť sa z neho neodstráni. Takto poškvrnený človek musí podstúpiť zmenu skôr, než sa stane hodným slúžiť Bohu. Prostredníctvom tohto súdu a napomínania, človek v sebe úplne spozná vlastnú špinavú a skazenú povahu a bude sa môcť úplne zmeniť a očistiť. Iba tak sa človek môže stať hodným návratu pred Boží trón. … Za to, že človek mohol byť vykúpený a boli mu odpustené jeho hriechy, možno považovať len to, že Boh si nepamätá priestupky človeka a nezaobchádza s ním podľa jeho priestupkov. Avšak, keď sa človek, ktorý žije v hmotnom tele, neoslobodil od hriechu, môže iba pokračovať v hrešení a donekonečna odhaľovať svoju skazenú satanskú povahu. Toto je život, aký človek vedie, nekonečný cyklus hriechov a odpustenia. Väčšina ľudstva hreší cez deň, len aby sa večer vyspovedala. Hoci bude obeta za hriech pre človeka navždy účinná, nedokáže ho spasiť od hriechu. Dokončila sa iba polovica diela spásy, pretože povaha človeka zostáva naďalej skazená. … Pre človeka nie je ľahké uvedomiť si svoje hriechy. Nevie ako rozpoznať svoju vlastnú hlboko zakorenenú prirodzenosť a musí sa spoliehať na súd slovom, aby tento výsledok dosiahol. Iba tak sa môže človek od tejto chvíle postupne meniť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4))

Vo Veku milosti bol sám Pán Ježiš ukrižovaný, stal sa obetou za hriechy ľudstva a vykúpil ľudstvo z hriechu. Odvtedy sú ľudské hriechy odpustené a Boh nás nevidí ako hriešnych, takže sa môžeme modliť priamo k Bohu a predstúpiť pred Neho. Lenže to, že Boh viac nepovažuje človeka za hriešneho, znamená len toľko, že nám odpustil hriechy, nie, že sme sa od nich oslobodili, že sme úplne svätí. Stále máme hriešnu prirodzenosť a satanskú povahu. Musíme podstúpiť Božie dielo súdu posledných dní, aby sme mohli byť očistení od skazenosti a úplne spasení. Božie dielo vykúpenia vo Veku milosti vydláždilo cestu pre Jeho dielo súdu posledných dní. To znamená, že Jeho dielo súdu nadväzuje na základy diela vykúpenia Pána Ježiša. Božie dielo vykúpenia bolo len polovicou celého Jeho diela spásy. Práve dielo súdu Všemohúceho Boha v posledných dňoch môže úplne očistiť a spasiť ľudstvo a práve ono je najdôležitejším štádiom Božieho diela spásy. Aby sme boli hodni Božieho kráľovstva, musíme ísť a prežiť Boží súd a očistu v posledných dňoch, byť úplne oslobodení od hriechu a očistení, plne sa podrobiť Bohu a činiť iba Božiu vôľu.

Myslím, že teraz máme lepšiu predstavu o tom, prečo Boh koná svoje dielo súdu posledných dní. Niektorí sa môžu pýtať, ako toto dielo očisťuje a zachraňuje ľudstvo. Pozrime sa, čo o tom hovorí Všemohúci Boh. „Kristus posledných dní používa na učenie človeka rôzne pravdy, aby odhalil jeho podstatu a oddelil od seba jeho slová a skutky. Tieto slová predstavujú rôzne pravdy, napríklad o povinnostiach človeka, o tom, ako by mal človek poslúchať Boha, ako by Mu mal byť oddaný a ako by mal žiť bežným životom, ako aj pravdy o Božej múdrosti, Jeho povahe a tak ďalej. Všetky tieto slová sú zamerané na podstatu človeka a jeho skazenosť. Predovšetkým tie slová, ktoré vyjadrujú, ako človek zavrhuje Boha, sa týkajú najmä toho, že človek je stelesnením satana, nepriateľskej sily zameranej proti Bohu. Boh pri súdení človeka neodhalí jeho prirodzenosť len niekoľkými slovami. Odhaľuje ju, zaoberá sa ňou a dlho ju skúma. Tieto rôzne spôsoby odhaľovania, zaoberania sa a skúmania nemožno nahradiť obyčajnými slovami, ale len pravdou, ktorej je človek doslova zbavený. Len takéto spôsoby môžeme nazývať súdom a len prostredníctvom takéhoto súdu možno človeka skrotiť, úplne ho presvedčiť o Bohu a len takto môže získať skutočné poznatky o Bohu. Vďaka súdu človek spozná pravdivú tvár Boha a pravdu o svojej vlastnej neskrotnosti. Vykonávanie súdu človeku umožňuje dôkladne spoznať Božiu vôľu, účel Jeho práce a záhady, ktoré sú pre neho nepochopiteľné. Človek tak zároveň môže rozpoznať a uvedomiť si svoju skazenú podstatu a jej korene a tiež spoznať ohavnosť človeka. Všetko toto má na svedomí súd, pretože podstatou tohto diela je vyjavovať pravdu, cestu a život Boha všetkým, ktorí v Neho veria. Toto je súd, ktorý vykonáva Boh.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristus súdi prostredníctvom pravdy)

„Ľudia nedokážu zmeniť svoju vlastnú povahu. Musia podstúpiť súd a napomínanie, utrpenie a zušľachtenie Božích slov alebo sa musia Jeho slovami zaoberať, disciplinovať a orezávať. Iba potom môžu dosiahnuť poslušnosť a vernosť Bohu a nebudú viac voči Nemu ľahostajní. Zmenu ľudskej povahy je možné dosiahnuť zušľachtením Božích slov. Iba cez odhalenie, súdenie, disciplinovanie a zaoberanie sa Jeho slovami sa viac neodvážia konať unáhlene, ale budú stabilní a pokojní. Najdôležitejšie je, že sa dokážu podriadiť aktuálnym Božím slovám a Jeho dielu. Aj keď to nie je v súlade s ľudskými predstavami, dokážu tieto predstavy zahodiť a ochotne sa podriadiť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí zmenili svoje povahy, zažívajú realitu Božích slov)

„Boh má mnoho prostriedkov na zdokonalenie človeka. Používa všetky druhy prostredí, aby sa vysporiadal so skazenou povahou človeka, a používa rôzne veci, aby človeka obnažil. V jednom ohľade sa zaoberá človekom, v inom ho obnažuje a v ďalšom ho zjavuje, pričom vykopáva a odhaľuje ‚tajomstvá‘ v hĺbke ľudského srdca a ukazuje človeku jeho prirodzenosť tým, že odhaľuje mnohé jeho stavy. Boh zdokonaľuje človeka mnohými metódami – zjavovaním, zaoberaním sa človekom, jeho zušľachťovaním a napomínaním –, aby človek mohol vedieť, že Boh je praktický.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zdokonalení môžu byť len tí, ktorí sa zameriavajú na praktizovanie)

To pomáha objasniť, ako Boh koná svoje dielo súdu, však? Svojím dielom súdu posledných dní Boh primárne vyjadruje pravdy, aby mohol súdiť a odhaliť skazenú podstatu človeka a našu satanskú povahu, aby sme uvideli pravdu o svojej skazenosti, prežívali úprimnú ľútosť, nenávideli sa a pohŕdali sebou, zavrhli telo a uvádzali do praxe Božie slová, a dosiahli skutočné pokánie a zmenu. Slová Všemohúceho Boha plne odhaľujú prejavy skazenej povahy človeka, akými sú arogancia, klamstvo a zlo, ale aj naše motívy a falošná viera a dokonca aj naše najhlbšie, najskrytejšie myšlienky a pocity. To všetko je prenikavo odhalené. Keď čítame slová Všemohúceho Boha, cítime sa, akoby bol Boh priamo tu a do očí nás súdil. Vidíme naše špinavé, skazené, škaredé ja, ako ho Boh úplne odhalil, a cítime hanbu, nemáme sa kde schovať, sme nehodní života pred Bohom. Boh človeka súdi svojimi slovami, ale zároveň aj vytvára skutočné situácie, aby nás odhalil, následne nás oreže, vysporiada sa s nami a vystaví nás skúške faktov, aby sme mohli premýšľať a spoznať samých seba. Realita nás odhaľuje a potom nás ďalej odhaľujú a súdia Božie slová, takže jasnejšie vidíme škaredosť svojho života podľa našej satanskej prirodzenosti. Sme plní ľútosti, nenávidíme sami seba a postupne sa v nás rozvinie pravé pokánie. Potom sa naša skazená povaha očistí a zmení. Teraz si vypočujme Božie slová, ktoré odhaľujú skazenú povahu človeka, aby sme získali jasnejšiu predstavu o tom, ako Boh koná svoje dielo súdu.

Všemohúci Boh hovorí: „Mojich skutkov je viac než zrniek piesku na plážach a Moja múdrosť prevyšuje múdrosť synov Šalamúna. Ľudia Ma však aj tak vnímajú ako bezvýznamného lekára a neznámeho učiteľa ľudstva. Mnohí vo Mňa veria len preto, že by som ich mohol vyliečiť. Mnohí vo Mňa veria len preto, že by som mohol použiť svoje schopnosti a vyhnať z ich tiel nečistých duchov. Mnohí vo Mňa veria jednoducho preto, lebo im poskytujem pokoj a radosť. Mnohí vo Mňa veria, len aby odo Mňa požadovali viac materiálneho bohatstva. Mnohí vo Mňa veria, len aby strávili tento život v pokoji a v budúcom živote žili v bezpečí a zdraví. Mnohí vo Mňa veria, aby sa vyhli utrpeniu v pekle a dostali nebeské požehnanie. Mnohí vo Mňa veria len kvôli dočasnému pohodliu a nesnažia sa získať nič vo svete, ktorý príde. Keď som na človeka zoslal svoj hnev a vzal som mu radosť a pokoj, ktorý kedysi mal, človek začal pochybovať. Keď som ho nechal, nech trpí v pekle, a vzal som si späť nebeské požehnanie, jeho hanba sa zmenila na hnev. Keď Ma človek požiadal, aby som ho vyliečil, nevšímal som si ho a odpudzoval Ma. Človek sa odo Mňa odklonil a uchýlil sa k diabolskej medicíne a mágii. Keď som si zobral všetko, čo človek odo Mňa požadoval, všetci bez stopy zmizli. Preto hovorím, že človek vo Mňa verí, lebo mu dávam priveľa milosti a môže veľa získať.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?)

„Mnohí z tých, čo slúžia Bohu, sa zaujímajú len o získanie požehnania a odvrátenie nešťastia. Keď príde reč na Božie skutky a Božie riadenie, zmĺknu a strácajú všetok záujem. Myslia si, že porozumenie takým suchopárnym otázkam neprispeje k zlepšeniu ich života, ani im neposkytne žiaden iný úžitok. Takže síce počuli o Božom riadení, ale nevenujú mu pozornosť. Neprijímajú ho ako poklad, a už vôbec ho nevnímajú ako súčasť ich života. Služba Bohu slúži u takýchto ľudí len jedinému účelu, a to získavaniu požehnaní. Sú príliš leniví, aby venovali pozornosť čomukoľvek, čo sa priamo netýka tohto účelu. V ich očiach neexistuje legitímnejší účel viery v Boha, než získavanie požehnaní – stojí na tom samotná hodnota ich viery. Ak niečo neprispieva k dosiahnutiu tohto cieľa, ich srdcia voči tomu zostávajú zatvorené. A presne to je prípad väčšiny tých, čo dnes veria v Boha. Ich zámer a úmysel pôsobia legitímne, lebo veria v Boha, a taktiež Bohu venujú svoj čas, oddávajú sa Mu a vykonávajú svoju povinnosť. Vzdávajú sa mladosti, opúšťajú rodiny a kariéry, a dokonca celé roky žijú pohltení zhonom. Aby naplnili svoj najvyšší cieľ, menia svoje záujmy, svoj pohľad na život, a dokonca aj smer, ktorým sa ich život uberá; no nedokážu zmeniť zmysel ich viery v Boha. Vytrvalo a bez strachu zo smrti sa naháňajú za vlastnými ideálmi, nehľadiac na to, aká ďaleká je ich cesta, a koľko ťažkostí a prekážok sa na nej nachádza. Aká sila ich ženie, aby sa aj naďalej takto oddávali? Je to ich svedomie? Je to ich veľká a ušľachtilá osobnosť? Je to ich odhodlanie bojovať so silami zla až do úplného konca? Je to ich viera svedčiť o Bohu bez toho, aby žiadali odmenu? Je to ich lojalita, prejavujúca sa ochotou vzdať sa všetkého, aby naplnili Božiu vôľu? Alebo taká je povaha ich zbožnosti – vždy sa zriekať prehnaných osobných požiadaviek? Je to jednoducho zázrak, aby sa niekto, kto nikdy neporozumel Božiemu riadeniu, napriek tomu zriekol toľkého. Nateraz sa nezaoberajme tým, koľko títo ľudia dali. Ich správanie je však hodné rozboru. Odhliadnuc od prínosov, ktoré sa s týmito ľuďmi tak úzko spájajú, môžu byť aj iné dôvody, prečo by tí, čo nikdy nepochopili Boha, Mu dávali tak veľa? Narážame na doposiaľ nerozpoznaný problém: vzťah Človeka s Bohom je založený len na do očí bijúcom sebectve. Je to vzťah medzi prijímateľom a darcom požehnaní. Jednoducho povedané, je to ako vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom: zamestnanec pracuje len preto, aby od zamestnávateľa dostal odmenu. Vo vzťahu tohto typu niet náklonnosti, je to len obchod. Niet milujúceho ani milovaného, sú to len milodary a milosrdenstvo. Niet pochopenia, je to len potlačené rozhorčenie a klamstvo. Niet žiadnej blízkosti, je to len neprekročiteľná priepasť. Ak to dospelo do tohto bodu, kto to dokáže zvrátiť? A koľko ľudí dokáže skutočne porozumieť, do akej krízy sa dostal tento vzťah? Verím, že keď sa ľudia ponoria do radosti z požehnania, nedokážu si ani predstaviť taký hanebný a nevkusný vzťah s Bohom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 3: Človek môže byť spasený jedine v rámci Božieho riadenia)

„Najlepšie by bolo, keby ste sa väčšmi snažili spoznať pravdu o sebe samých. Prečo ste nenašli priazeň u Boha? Prečo sa Mu hnusí vaša povaha? Prečo neznáša vašu reč? Len čo preukážete trochu vernosti, ihneď začnete ospevovať sami seba a požadujete odmenu za svoje malé zásluhy; len čo preukážete trochu poslušnosti, začnete sa na iných pozerať zvrchu a po splnení nejakej drobnej úlohy začínate Bohom pohŕdať. Za prijatie Boha si žiadate peniaze, dary a pochvalu. Ťaží sa vám prispieť mincou či dvomi. Keď ich dáte desať, požadujete požehnanie a chcete, aby sa vám klaňali. Je vskutku urážlivé hovoriť alebo počúvať o ľudskosti, akou je tá vaša. Je na vašich slovách alebo činoch niečo chvályhodné? Všetci tí, ktorí si plnia svoje povinnosti, aj tí, ktorí si ich neplnia; tí, ktorí vedú, aj tí, ktorí ich nasledujú; tí, ktorí prijímajú Boha, aj tí, ktorí Ho neprijímajú; tí, ktorí kážu, aj tí, ktorí prijímajú toto slovo a tak ďalej: všetci títo ľudia chvália samých seba. Nezdá sa vám to smiešne? Aj keď dobre viete, že veríte v Boha, napriek tomu s Ním nemôžete byť v súlade. Aj keď dobre viete, že ste celkom bez zásluh, aj tak sa stále vystatujete. Nezdá sa vám, že sa vaše zmysly otupili natoľko, že ste sa prestali ovládať? Ako môžete byť v takomto stave pripravení na stretnutie s Bohom? Nebojíte sa v tejto kritickej chvíli o seba? Vaša povaha je skazená až natoľko, že nie ste schopní byť v súlade s Bohom. Ak je to tak, nie je vaša viera na smiech? Nie je vaša viera absurdná? Ako budete pristupovať k svojej budúcnosti? A ako si vyberiete cestu, ktorou budete kráčať?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí nie sú v súlade s Kristom, sú určite nepriateľmi Boha)

„Po niekoľkých tisícoch rokov skazenosti je človek ochromený a otupený. Stal sa z neho démon, ktorý odporuje Bohu až do tej miery, že sa vzdorovitosť človeka voči Bohu zdokumentovala v historických knihách. Dokonca ani sám človek si naplno neuvedomuje svoje vzdorovité správanie – pretože satan človeka hlboko skazil a zviedol ho na scestie, a tak nevie, kam sa má obrátiť. Dokonca aj dnes človek stále zrádza Boha. Keď človek vidí Boha, zrádza ho, a keď Ho nevidí, aj tak ho zrádza. Naďalej Ho zrádzajú aj tí, ktorí boli svedkami Božej kliatby a Božieho hnevu. A tak hovorím, že ľudský rozum stratil svoju pôvodnú funkciu, rovnako ako aj svedomie človeka. Človek, na ktorého sa pozerám, je zviera v ľudskom šate, je to jedovatý had a bez ohľadu na to, ako úboho sa snaží tváriť pred Mojimi očami, nikdy k nemu nebudem milosrdný, pretože človek nedokáže vidieť rozdiely medzi čiernou a bielou, medzi pravdou a nepravdou. Ľudský rozum je tak otupený, no i napriek tomu túži po požehnaní. Jeho ľudská prirodzenosť je taká hanebná, ale napriek tomu túži po kráľovskej zvrchovanosti. Komu by mohol kraľovať s takýmto rozumom? Ako by mohol s takou ľudskou prirodzenosťou sedieť na tróne? Človek sa vôbec nehanbí! Je to namyslený úbožiak! Navrhujem tým, ktorí chcú získať požehnanie, aby najskôr zobrali zrkadlo a pozreli sa na svoj vlastný škaredý odraz – si hodný byť kráľom? Vyzeráš ako niekto, kto by mohol získať požehnanie? Tvoja povaha sa ani trochu nezmenila a do praxe si nevložil ani kúsok pravdy, a predsa túžiš po nádhernom zajtrajšku. Klameš sám seba!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nezmeniť svoju povahu znamená znepriateliť si Boha)

Slová Všemohúceho Boha sú také praktické a každé z nich je také skutočné, odhaľujú falošnosť a zlé motívy našej viery, ale aj našu prirodzenosť, ktorá odporuje Bohu. Vždy sme si mysleli, že keď dokážeme prinášať obete, trpieť a platiť cenu za Boha, znamená to, že sme pobožní a poslušní a Boh nám dá svoj súhlas. Lenže prostredníctvom súdu Božích slov premýšľame a spoznávame sa a vidíme, že všetky naše obete boli poškvrnené a to len preto, aby sme získali požehnania. Keď nám Boh dopraje pokojný život, podriaďujeme sa Mu a pracujeme pre Neho, ale keď udrie bolesť a pohroma, nerozumieme Bohu a obviňujeme Ho, že nás nechráni, a dokonca môžeme prestať preňho pracovať. Vtedy vidíme, že naša viera a naše obete boli len obchodovaním, ich účelom bolo vymôcť od Boha milosť a požehnania. To je podvod a využívanie Boha. Je to sebecké a ľstivé! Úplne nám chýba svedomie a rozum, nie sme hodni ani toho, aby sme sa nazývali ľuďmi. Sme takí špinaví a skazení, stále si však myslíme, že máme právo na požehnanie a na vstup do Božieho kráľovstva. Je to nehanebné a nedáva to zmysel. Božie slová súdu a zjavenia nám ukazujú Jeho spravodlivú a svätú povahu, ktorú nemožno uraziť, a že to, čo od nás Boh žiada, je naša úprimnosť a oddanosť. Mať vieru a plniť povinnosti s takými motívmi a nečistotou znamená podvod a odpor voči Bohu a je Mu to odporné a ohavné. Boh takúto vieru neuznáva. Prostredníctvom súdu Božích slov a toho, že sa s nami vysporiada a mnohokrát nás skúša, môžeme konečne vidieť pravdu o našej skazenosti, úprimne sa nenávidieť a cítiť ľútosť a ukloniť sa v pokání pred Bohom. Uvidíme tiež Božiu spravodlivosť a že On skutočne vidí naše srdcia a mysle a pozná nás spredu i zozadu. Budeme dokonale presvedčení a v srdciach sa nám rozvinie úcta k Bohu. Náš pohľad na vieru sa zmení, ku svojim povinnostiam budeme pristupovať čistejšie, bez toľkých extravagantných túžob, a radi sa podriadime Božiemu plánu a budeme plniť povinnosti stvorenia bez ohľadu na to, či nás Boh požehná, či dostaneme požehnania kráľovstva. Len čo uvidíme, akí skutočne sme, nie sme už viac takí arogantní. Staneme sa rozumnými v slovách i skutkoch, hľadáme a podriaďujeme sa pravde. To je Boží súd a napomínanie, ktoré postupne očisťuje a premieňa našu skazenosť. Tí z nás, ktorí prežívajú Božie dielo, naozaj vedia, aké praktické je Jeho dielo súdu posledných dní, ako skutočne očisťuje a úplne spasí človeka. Bez tohto súdu a orezávania by sme nikdy neuvideli vlastnú skazenosť, ale pokračovali by sme vo svojich životoch nekonečného hrešenia a spovedania sa, mysliac si, že môžeme vstúpiť do Božieho kráľovstva preto, že nám boli odpustené hriechy, že nám Boh dal svoj súhlas. To je naozaj pochabé a úbohé! Vďaka Božiemu súdu sa môžeme skutočne spoznať, naučíme sa mnohé pravdy a naša skazená povaha sa očistí a zmení. Je to neuveriteľne oslobodzujúce. Boží súd a napomínanie nám toho toľko dávajú. Sú Božou úprimnou láskou k nám, Jeho najväčšou spásou. Je to už 30 rokov odkedy Všemohúci Boh začal vyjadrovať pravdu a konať dielo súdu a už vytvoril skupinu tých, čo zvíťazia nad pohromami – prvé ovocie. To dokonale napĺňa biblické proroctvo: „To sú tí, čo nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Títo boli vykúpení spomedzi ľudí a sú prvotinou Boha a Baránka.“ (Zj 14, 4) Boží vyvolený národ pocítil Jeho súd, napomínanie, skúšky a zušľachtenie, jeho skazená povaha bola očistená a je konečne oslobodený od síl satana. Začal sa podriaďovať Bohu a uctievať Ho a dostáva veľkú Božiu spásu. Skúsenosti a svedectvá týchto ľudí možno vidieť vo filmoch a videách dostupných online, svedčia pred celým ľudstvom a Božom diele súdu posledných dní a nenechávajú v srdciach divákov žiadne pochybnosti. Evanjelium o kráľovstve Všemohúceho Boha sa rozšírilo do všetkých kútov sveta a Boží vyvolený národ všade šíri slová Všemohúceho Boha. Nastalo veľkolepé, nevídané šírenie evanjelia o kráľovstve. Je jasné, že dielo súdu s počiatkom v dome Božom je už teraz veľkým úspechom. Boh porazil satana a získal všetku slávu. Presne ako hovorí Všemohúci Boh: „Boh koná dielo súdu a napomínania, aby o Ňom človek mohol získať poznanie a tiež v záujme svojho svedectva. Bez Jeho súdu nad skazenou ľudskou povahou by človek nemohol spoznať Jeho spravodlivú povahu, ktorá nestrpí žiadne urážky, a ani by nebol schopný premeniť svoje staré poznanie Boha na nové. V záujme svojho svedectva a riadenia zverejňuje svoju úplnosť, a tak umožňuje človeku – prostredníctvom svojho verejného zjavenia – dospieť k poznaniu Boha, zažiť zmenu povahy a vydať o Bohu hlasné svedectvo. Zmena povahy človeka sa dosahuje skrze rôzne druhy Božieho diela. Bez týchto zmien povahy by človek nebol schopný vydávať svedectvo o Bohu a byť podľa Božieho srdca. Zmena povahy človeka znamená, že človek sa oslobodil zo satanovho otroctva a z vplyvu temnoty a skutočne sa stal vzorom a príkladom Božieho diela, Božím svedkom a človekom podľa Božieho srdca. Vtelený Boh dnes prišiel konať svoje dielo na zem a chce, aby o Ňom človek získal poznanie, aby Ho poslúchal, svedčil o Ňom, spoznal Jeho praktické a normálne dielo, aby sa riadil Jeho dielom a všetkými slovami, ktoré nie sú v súlade s mylnými predstavami človeka, a aby vydával svedectvo o celom diele, ktoré koná na záchranu človeka, ako aj o všetkých skutkoch, čo koná, aby si človeka podmanil. Tí, ktorí vydávajú o Bohu svedectvo, musia mať o Ňom určité poznanie. Len takéto svedectvo je presné a reálne a len takéto svedectvo môže zahanbiť satana.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Svedectvo o Bohu môžu vydať len tí, ktorí Ho poznajú) „Tí, ktorí budú schopní stáť pevne počas Božieho diela súdu a napomínania v posledných dňoch – teda počas záverečného diela očisťovania –, budú tými, ktorí vstúpia do konečného odpočinku spolu s Bohom. V podstate všetci tí, ktorí vstúpia do odpočinku, sa vymania spod satanovho vplyvu a získa si ich Boh po tom, čo podstúpia Jeho záverečné dielo očisťovania. Títo ľudia, ktorých si napokon získa Boh, vstúpia do konečného odpočinku. Božie dielo napomínania a súdu v podstate slúži na očistenie ľudstva v záujme konečného odpočinku. Bez takéhoto očistenia by nikto z ľudí nemohol byť zadelený do rôznych kategórií podľa druhu, ani by nemohol vstúpiť do odpočinku. Toto dielo je jedinou cestou ľudstva, ako vstúpiť do odpočinku.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku)