V roku 2016 som mala v cirkvi na starosti prácu súvisiacu s textami. V tom čase boli výsledky jednej konkrétnej úlohy neustále slabé, preto ma vodca požiadal, aby som na ňu priamo dohliadla. Keďže som sa spoliehala na Boha a vynakladala skutočné úsilie pri štúdiu princípov, čoskoro som videla v práci zlepšenie. Neskôr sa vyskytli problémy pri inej úlohe a vodca ma opäť požiadal, aby som sa ich ujala a vyriešila ich. Keď som to počula, veľmi ma to potešilo. Vidiac, že vodca mi zveril všetky ťažké úlohy, som mala pocit, že mám zriedkavý talent a som pilierom našej cirkvi.

Neskôr sa v našej cirkvi schyľovalo k voľbám vodcu. Pomyslela som si: „Zvolia ma tentokrát za vodkyňu? V súčasnosti konám povinnosť súvisiacu s textami, čo mi neumožňuje vyniknúť alebo mať nejaké postavenie. Keby som mohla byť zvolená za vodkyňu, bolo by to iné. Mala by som moc určovať veci a prijímať rozhodnutia a bratia a sestry by za mnou prichádzali so svojimi problémami a ťažkosťami. Vari by to nebolo nádherné? Keď som chodila do školy, chcela som byť zástupkyňou triedy, toto želanie sa mi však nikdy nesplnilo. Keby ma zvolili za vodkyňu v cirkvi, bolo by to dôkazom mojich schopností a splnil by sa mi sen.“ Potom som bola vo svojej povinnosti obzvlášť svedomitá a aktívne som hovorila v duchovnom spoločenstve, aby som vyriešila akékoľvek stavy bratov a sestier. Keď ma schválili, bola som veľmi šťastná a dúfala som, že za mňa budú vo voľbách hlasovať. Nakoniec ma však nezvolili. Cítila som sa veľmi sklamaná. Neskôr som počula bratov a sestry hovoriť, že ma nezvolili, lebo mali pocit, že som nezrelá a chýba mi hĺbka v mojom vstupe do života. Rýchlo som teda uvažovala, ako môžem pôsobiť zrelšie a stabilnejšie. Pokiaľ ide o vstup do života, čítala som viac Božích slov, ktoré súdia a odhaľujú prirodzenosť-podstatu ľudí. Dúfala som, že sa viac naučím a lepšie sa vybavím, a zároveň som venovala pozornosť praktizovaniu pravdy v každodennom živote, aby všetci mohli vidieť môj pokrok a zmeny a v ďalších voľbách hlasovali za mňa.

Neskôr ma však aj tak niekoľkokrát nezvolili. Konkrétne počas jedných volieb zvolili za vodkyňu sestru Siyu. Keď som sa to dozvedela, bola som veľmi prekvapená a pomyslela som si: „Má priemernú kvalitu a pracovné schopnosti. Ako to, že väčšina bratov a sestier hlasovala za ňu? V čom je lepšia ako ja?“ Cítila som sa žiarlivá a vzdorovitá a vyhŕkla som: „Je schopná?“ Všetky sestry sa ma zo zvedavosti opýtali: „Poznáš ju dobre?“ Bez rozmýšľania som povedala: „Už som s ňou pracovala. Myslím si, že jej kvalita a pracovné schopnosti sú priemerné, a nevidela som, že by napísala nejaké dobré články so skúsenostným svedectvom. Dokonca pochybujem, či má nejaký vstup do života.“ Keď to sestry počuli, všetky povedali: „Ak ju dobre poznáš a myslíš si, že nie je vhodná, mala by si sa ozvať. Vodcovstvo cirkvi je mimoriadne dôležité, musíme si vybrať správnych ľudí.“ Všetci bratia a sestry o tom začali diskutovať. Na druhý deň ma sestra, s ktorou som spolupracovala, prísne orezala slovami: „Tvoje včerajšie slová sa rovnali vynášaniu súdu nad vodcami a pracovníkmi. Hoci je Siyuin vstup do života plytký, má dobrú kvalitu, správne srdce, snaží sa o pravdu a nesie bremeno pre prácu. Nemerala si ju podľa princípov ani si nezohľadnila jej terajší výkon. Namiesto toho si sa držala jej minulých nedostatkov. To, že si hovorila takto s postrannými úmyslami, vyvolalo u bratov a sestier voči Siyu predsudky, akoby si cirkev zvolila nesprávnu osobu. Má to dosť závažnú prirodzenosť a znamená to uvrhnutie volieb do chaosu. Mala by si nad tým poriadne uvažovať a dospieť k pochopeniu!“ Cítila som, ako mi pri sestriných slovách horí tvár. Keďže som si myslela, že prirodzenosť vynášania súdov nad vodcami a pracovníkmi spôsobuje vyrušenie, podkopáva ich a je zlým skutkom, bola som trochu vystrašená. Už som sa viac neodvážila súdiť slovami, ale v srdci som sa stále odmietala podriadiť.

Raz keď počas zhromaždenia jeden vodca hovoril v duchovnom spoločenstve, všimla som si, že všetci naňho zameriavajú pozornosť. V tej chvíli som pocítila, že vodca akoby vyžaroval svetlo a predstavovala som si, aké by bolo skvelé, keby som bola vodkyňou. Pozrela som sa von oknom, v nose ma pálilo a takmer mi vyhŕkla slza. Pomyslela som si: „Odkedy som uverila v Boha, nikdy som nebola vodkyňou. Prečo som nemala tú príležitosť? Tak dobre sa mi darí, no aj tak nemôžem byť vodkyňou. Boh je ku mne nespravodlivý! Aký má zmysel, aby som sa naďalej takto usilovala?“ Počas tohto obdobia som sa cítila veľmi pochmúrne a skleslo a nebola som ochotná priblížiť sa k Bohu alebo Mu povedať, čo mám na srdci. Keď som videla bratov a sestry v biednych stavoch, už som s nimi viac nechcela hovoriť v duchovnom spoločenstve ani im pomáhať. Stále som sa pozerala na Siyu zvrchu, s pocitom, že jej inteligencia, kvalita a pracovné schopnosti sú horšie než moje. Premýšľala som: „Prečo ma nemôžu zvoliť za vodkyňu?“ Svoju nespokojnosť som ventilovala pred rodinou bez toho, aby som si to uvedomovala. Keď videli, že sa vôbec nepoznám, orezali ma so slovami: „Usiluješ sa o postavenie a čím viac sa za ním budeš naháňať, tým viac ti bude unikať!“ Vzdorovito som odvetila: „Na základe čoho?“ Po týchto slovách som pocítila strach: Či som otvorene neprotestovala proti Bohu? Neodvážila som sa už nič viac povedať.

Počas jedného zhromaždenia som otvorene odhalila svoj stav, v ktorom som mala ambíciu a túžbu vždy chcieť byť vodkyňou. Jedna sestra so mnou hovorila v duchovnom spoločenstve o svojich skúsenostiach, aby mi pomohla. Povedala: „Často si myslíme, že sme lepší ako ostatní, a čudujeme sa, prečo oni môžu byť vodcami, zatiaľ čo my nie. Cítime sa vzdorovito a nespokojne a dokonca nad nimi za ich chrbtami vynášame súd. Prirodzenosťou toho je odporovať Bohu a protestovať proti Nemu.“ Keď som si vypočula sestrino duchovné spoločenstvo, uvažovala som nad sebou. Za celý ten čas ma nezvolili za vodkyňu a vo svojom srdci som zostala vzdorovitá a hádala som sa s Bohom: „Na základe čoho mi nedovolíš byť vodkyňou?“ Týmto „na základe čoho“ som sa odmietala podriadiť Božej zvrchovanosti a opatreniam, odporovala som Bohu a protestovala proti Nemu. Ako skazený človek som si zaslúžila akékoľvek zaobchádzanie od Boha. Navyše, vodcov volili bratia a sestry. Nielenže som o sebe neuvažovala z hľadiska večného zlyhávania vo voľbách, ale navyše som odporovala Bohu a hádala sa s Ním. Bola som skutočne bez rozumu! Vodca tiež poukázal na môj problém: „Svoju povinnosť konáš, aby si sa usilovala o postavenie, a keď ho nedosiahneš, stávaš sa negatívnou a odolávaš. Kráčaš po ceste antikrista, preto sa ťa nikto neodváži zvoliť za vodkyňu.“ Každé slovo vodcu mi prebodlo srdce. Cítila som sa veľmi nešťastná a kajúcna. Modlila som sa k Bohu: „Bože, teraz sa veľmi bojím. Moja honba za postavením Ťa znechucuje. Prosím, zmiluj sa nado mnou. Dovoľ mi spoznať moju skazenú povahu, aby som sa už s Tebou nehádala a neodporovala Ti.“ Doma som hľadala Božie slová, ktoré odhaľujú úsilie o postavenie. Prečítala som si tieto Božie slová: „Tí, ktorí zle chápu Boha a majú o Ňom domnienky alebo ktorí na Neho kladú prehnané túžby či požiadavky, sú pri vykonávaní svojich povinností veľmi nečistí. Chcú prestíž, postavenie a odmeny, a ak je nejaká veľká odmena stále ďaleko a mimo dohľadu, budú uvažovať: ‚Keďže to nemôžem získať okamžite, budem musieť len čakať a vydržať. Ale najprv by som mal už teraz získať zopár výhod alebo aspoň nejaké postavenie. Najprv sa budem usilovať byť vodcom v cirkvi, aby som bol zodpovedný za desiatky ľudí. Je dosť pôsobivé, keď sa okolo niekoho neustále točia ľudia.‘ A tak sa v ich viere v Boha objaví táto nečistota. Keď si nevykonal žiadnu povinnosť ani neurobil nič praktické pre Boží dom, budeš mať pocit, že nie si spôsobilý, a tieto veci v tebe nevzniknú. No keď si schopný čo-to urobiť a máš pocit, že si trochu nadradený väčšine ľudí a že dokážeš kázať nejaké učenia, potom tieto veci vzniknú. Napríklad keď sa volí vodca, ak veríš v Boha len jeden alebo dva roky, budeš mať pocit, že tvoje duchovné postavenie je malé, že nie si schopný kázať žiadne kázne a že nie si spôsobilý, takže sa počas volieb stiahneš. Po troch alebo piatich rokoch viery budeš vedieť kázať niekoľko duchovných učení, takže keď príde čas na opätovnú voľbu vodcu, budeš sa iniciatívne uchádzať o túto pozíciu a modliť sa: ‚Ó, Bože! Nesiem bremeno, som ochotný byť vodcom v cirkvi a ochotný brať ohľad na Tvoje úmysly. No bez ohľadu na to, či ma zvolia alebo nie, som vždy ochotný podriadiť sa Tvojim usporiadaniam.‘ Povieš, že si ochotný podriadiť sa, no v srdci si pomyslíš: ‚Ale bolo by skvelé, keby si mi dovolil skúsiť byť vodcom!‘ Ak máš takúto požiadavku, uspokojí ju Boh? Určite nie, pretože táto tvoja požiadavka nie je legitímna žiadosť, ale prehnaná túžba. Aj keď povieš, že sa chceš stať vodcom, aby si mohol brať ohľad na Božie bremeno, pričom použiješ túto výhovorku ako svoje ospravedlnenie a budeš mať pocit, že je to v súlade s pravdou, čo si pomyslíš, keď Boh neuspokojí tvoju požiadavku? Aké prejavy budeš vykazovať? (Budem zle chápať Boha a čudovať sa, prečo ma neuspokojil, keď som len chcel byť ohľaduplný k Jeho bremenu. Stanem sa negatívnym, vzdorovitým a budem sa sťažovať.) Staneš sa negatívnym a budeš si myslieť: ‚Človek, ktorého zvolili, neverí v Boha tak dlho ako ja, nie je taký vzdelaný ako ja a jeho kvalita je horšia ako moja.‘ Aj ja viem kázať kázne, tak v čom je lepší ako ja? Budeš uvažovať a uvažovať, no nebudeš to schopný pochopiť, takže v tebe vzniknú predstavy a budeš súdiť Boha ako nespravodlivého. Nie je to skazená povaha? Budeš sa ešte schopný podriadiť? Nie. Keby si nemal túto túžbu byť vodcom, keby si sa dokázal usilovať o pravdu a keby si mal sebapoznanie, povedal by si: ‚Nevadí mi byť len obyčajným nasledovníkom. Nemám pravdu-realitu, som priemernej ľudskej prirodzenosti a nie som veľmi výrečný. Mám trochu skúseností, ale naozaj o tom nemôžem hovoriť. Chcem o tom hovoriť viac, ale nedokážem sa jasne vyjadriť. Ak budem hovoriť viac, je pravdepodobné, že ľudia, ktorí ma budú počúvať, ma budú mať plné zuby. Od tejto pozície mám príliš ďaleko. Nehodím sa na pozíciu vodcu a mal by som sa len ďalej učiť od ostatných, vykonávať svoju povinnosť najlepšie, ako viem, a usilovať sa o pravdu s nohami na zemi. Jedného dňa, keď budem mať duchovné postavenie a budem schopný viesť, neodmietnem, ak ma moji bratia a sestry zvolia.‘ To je správny stav mysle. … Bez ohľadu na to, čo robíš, musíš uvažovať a pochopiť svoje motívy, svoje východisko, svoje úmysly, svoje ciele a všetky svoje myšlienky podľa pravdy a určiť, či sú správne alebo nesprávne. Všetky tieto veci musia mať za základ a podstatu Božie slová, aby si sa nevydal nesprávnou cestou. Bez ohľadu na to, čo chceš robiť alebo čo hľadáš, za čo sa modlíš alebo prosíš pred Bohom, musí to byť legitímne a rozumné, musí to byť niečo, čo môžeš vyložiť na stôl a čo môžu všetci schváliť. Nemá zmysel hľadať a modliť sa za veci, ktoré nemožno vyniesť na svetlo. Bez ohľadu na to, koľko sa za tieto veci modlíš, bude to zbytočné.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Hľadanie pravdy je jediný spôsob, ako objasniť predstavy a nedorozumenia o Bohu) To, čo Boh odhalil, bol presne môj pravý stav. Keď som prvýkrát uverila v Boha, netúžila som byť vodkyňou. Cítila som totiž, že mám nízke duchovné postavenie a nie som kvalifikovaná. Keď som v priebehu času konala svoju povinnosť, bola som schopná hovoriť o niektorých duchovných učeniach a nejakých výsledkoch svojej práce. Preto som si myslela, že mám dobrú kvalitu a kapitál, že som v cirkvi vzácnym talentovaným človekom, a mala by som byť zvolená za vodkyňu. Každé voľby teda vo mne vyvolávali horlivosť a aktívne som konala svoju povinnosť, aby ma zvolili za vodkyňu. Keď ma však nezvolili, úplne sa zjavili moje opovrhnutiahodné úmysly. Nielenže som stratila bremeno pre svoju povinnosť a neriešila problémy ani po ich zistení, ale pociťovala som aj závisť a nenávisť, súdila novozvolenú vodkyňu a dokonca som sa vo svojom srdci sťažovala na Boha vo viere, že je nespravodlivý a pochoval môj talent. Videla som, že vôbec nie som podriadená Bohu a nemám bohabojné srdce a že moje zlé skutky spôsobilo úsilie o postavenie. Keby bolo naozaj mojím úmyslom chrániť prácu cirkvi, hoci aj ako obyčajná veriaca, mohla som brať ohľad na Boží úmysel a v tichosti tiež dobre konať svoju hlavnú prácu. Fakty ukázali, že zdrojom a východiskom môjho konania bolo postavenie. Jednoducho som chcela byť vodkyňou a dosiahnuť, aby sa ľudia točili okolo mňa, a uspokojiť svoju ambíciu a túžbu byť „úradníčkou“. S takýmito úmyslami pri konaní svojej povinnosti ma nielenže nezvolili za vodkyňu, ale nekonala som dobre ani svoju hlavnú prácu.

Neskôr som si prečítala úryvok z Božích slov a získala som určité pochopenie svojich problémov. Boh hovorí: „Prečo vznikajú všetky mylné predstavy človeka o Bohu? Vznikajú preto, lebo ľudia nedokážu zmerať svoje vlastné schopnosti; presnejšie povedané, nevedia, akými vecami sú v Božích očiach. Hodnotia sa príliš vysoko, svoju pozíciu v Božích očiach odhadujú príliš vysoko a to, čo považujú za hodnotu a kapitál človeka, vidia ako pravdu, ako normy, podľa ktorých Boh meria, či budú spasení. To je nesprávne. Musíš vedieť, aké miesto máš v Božom srdci, ako ťa Boh vníma a akú vhodnú pozíciu máš zaujať, keď pristupuješ k Bohu. Mal by si poznať tento princíp; takto budú tvoje názory zosúladené s pravdou a v súlade s Božími názormi. Musíš mať tento rozum a byť schopný podriadiť sa Bohu; bez ohľadu na to, ako s tebou zaobchádza, musíš sa podriadiť. Potom už medzi tebou a Bohom nebudú žiadne protirečenia. A keď s tebou bude Boh opäť zaobchádzať svojím spôsobom, nebudeš schopný sa podriadiť? Budeš sa ešte stále prieť s Bohom a oponovať Mu? Nebudeš. Aj keď v srdci cítiš určitý nepokoj alebo máš pocit, že Boh s tebou nezaobchádza podľa tvojich želaní, a nerozumieš, prečo by s tebou tak zaobchádzal, tak aj napriek tomu – keďže už rozumieš niektorým pravdám a máš niektoré reality a keďže si schopný pevne stáť na svojom mieste – už nebudeš bojovať proti Bohu, čo znamená, že tie tvoje činy a správania, ktoré by ťa priviedli k záhube, zaniknú. A nebudeš potom v bezpečí? Len čo budeš v bezpečí, budeš sa cítiť uzemnený, čo znamená, že si začal kráčať po Petrovej ceste.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Aký postoj by mal mať človek k Bohu) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že moje nesprávne pochopenie a súdenie Boha a môj vážny priestupok spôsobila moja príliš arogantná prirodzenosť a preceňovanie samej seba. Myslela som si, že hoci som v Boha verila krátko, mala som kvalitu a pracovné schopnosti, stále som bola nadriadenou a vodcovia na mňa mysleli vždy, keď sa vyskytla dôležitá práca. Považovala som sa za vzácneho talentovaného človeka v cirkvi, preto som verila, že by som mala byť medzi vodcami. Keď sa moje ambície a túžby nenaplnili a vo viacerých voľbách som prehrala, sťažovala som sa a myslela som si, že Boh je nespravodlivý, a neustále som sa s Ním škriepila. Videla som, že mi chýba sebauvedomenie a nedokážem zmerať svoje vlastné schopnosti. V Boha som verila krátko a nemala som žiadne pracovné skúsenosti. Hoci som rozumela nejakým odborným zručnostiam, nemala som jasno v množstve pravdy-princípov. Vždy, keď som narazila na ťažkosti, úprimne som sa modlila k Bohu a hľadala princípy. Keď som mala správne úmysly, vedela som podvedome pochopiť niektoré veci, čo bolo osvietenie a vedenie Ducha Svätého. Ale namiesto toho, aby som sa Bohu poďakovala, považovala som ich za kapitál a vystatovala som sa, že mám dobrú kvalitu a pracovné schopnosti a mala by som konať povinnosť vodkyne. Skutočne mi chýbal rozum a sebauvedomenie. Zároveň som si tiež uvedomila, že zvolení cirkevní vodcovia a pracovníci musia mať aspoň správne srdce a dobrú ľudskú prirodzenosť a musia sa usilovať o pravdu. Ja som sa však usilovala o postavenie a s viacerými neúspechmi vo voľbách, keď Boh neuspokojil moje ambície a túžby, som sa stala negatívnou a odporovala Mu. Keď som nezískala pozíciu, stratila som bremeno pre svoju povinnosť. Nekráčala som po ceste usilovania sa o pravdu a skutočne som nespĺňala podmienky, aby som bola vodkyňou. Bolo správne, že si ma bratia a sestry nevybrali. Vďaka tomu som tiež videla, že Boh všetko kontroluje.

Potom som si prečítala úryvok z Božích slov a získala som väčšie pochopenie svojho problému, ktorým bola neustála túžba byť vodkyňou. Boh hovorí: „Aké prejavy súperenia o postavenie sú spojené s touto prirodzenosťou narúšania a vyrušovania diela Božieho domu? Najbežnejším prejavom je, že ľudia súperia s vodcami cirkvi o postavenie, čo sa vyznačuje najmä tým, že sa chytajú určitých vecí, ktoré sa týkajú vodcov a ich chýb, aby ich znevažovali a odsudzovali, a zámerne odhaľujú ich zjavenia skazenosti a nedostatky a slabiny v ich ľudskej prirodzenosti a kvalite, najmä pokiaľ ide o odchýlky a chyby, ktoré urobili vo svojej práci alebo pri zaobchádzaní s ľuďmi. To je najčastejšie pozorovaný a najzjavnejší prejav súperenia s vodcami cirkvi o postavenie. Navyše, týmto ľuďom nezáleží na tom, ako dobre vodcovia cirkvi robia svoju prácu, či konajú podľa princípov alebo či majú problémy so svojou ľudskou prirodzenosťou, a sú voči týmto vodcom jednoducho vzdorovití. Prečo sú vzdorovití? Pretože aj oni chcú byť vodcami cirkvi – to je ich ambícia a túžba, a tak sú vzdorovití. Bez ohľadu na to, ako vodcovia cirkvi pracujú alebo riešia problémy, títo ľudia sa vždy chytajú vecí, ktoré sa ich týkajú, súdia a odsudzujú ich, a dokonca zachádzajú tak ďaleko, že robia z komára somára, prekrúcajú fakty a preháňajú veci do najväčšej možnej miery. Nepoužívajú normy, ktoré Boží dom vyžaduje od vodcov a pracovníkov na meranie, či títo vodcovia konajú podľa princípov, či sú správni ľudia, či sú to ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, a či majú svedomie a rozum. Nehodnotia vodcov podľa týchto princípov. Namiesto toho na základe svojich vlastných úmyslov a cieľov neustále hľadajú chyby a vymýšľajú sťažnosti, nachádzajú veci, ktoré môžu vodcom alebo pracovníkom vyčítať, za ich chrbtom o nich šíria klebety o tom, že robia veci, ktoré nie sú v zhode s pravdou, alebo odhaľujú ich nedostatky. … Aký majú pri tom všetkom cieľ? Nejde im o to, aby pomohli ľuďom pochopiť pravdu a rozlíšiť falošných vodcov a antikristov ani aby priviedli ľudí pred Boha. Namiesto toho je ich cieľom poraziť a zvrhnúť vodcov a pracovníkov, aby všetci videli ako najvhodnejšieho kandidáta na službu vodcu práve ich. V tomto bode bude dosiahnutý ich cieľ a budú musieť len čakať, kým ich bratia a sestry nominujú za vodcu. Sú v cirkvi takíto ľudia? Aké majú povahy? Títo jednotlivci majú zlomyseľnú povahu, vôbec nemilujú pravdu ani ju nepraktizujú; túžia len po moci.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (14)) Boh odhaľuje, že povaha tých, ktorí súperia o postavenie, je mimoriadne zlomyseľná a že nemajú vôbec žiadnu lásku k pravde a majú slabú ľudskú prirodzenosť. Keď som uvažovala nad svojím správaním, premohla ma ambícia a túžba po moci, zanedbávala som svoju riadnu povinnosť a neustále som bojovala o postavenie. Zároveň som súdila vodkyňu a vyrušovala cirkevné voľby. Keď som videla, že Siyu zvolili za vodkyňu, namiesto toho, aby som premýšľala o tom, ako s ňou spolupracovať na ochrane práce cirkvi, bola som vzdorovitá a rozhorčená, znevažovala som ju, pozerala som sa na ňu zvrchu a súdila ju s postrannými úmyslami, dúfajúc, že bratia a sestry ju budú považovať za menej schopnú než mňa a nekompetentnú v povinnosti vodkyne, aby som mala možnosť byť zvolená. To nakoniec viedlo k tomu, že si bratia a sestry o nej vytvorili negatívny dojem, čo spôsobilo vyrušenie cirkevných volieb. Po sestrinom orezaní som sa síce už viac neodvážila v cirkvi náhodne vynášať súdy, môj vnútorný vzdor sa však nevyriešil a naďalej som si ho ventilovala pred svojou rodinou. Skutočne mi chýbala štipka rozumu! Keď som sa nad tým zamyslela, uvedomila som si, že tí, ktorých zvolia za vodcov, sú v procese usilovania sa o pravdu, a všetci majú svoje nedostatky a nedokonalosti. Keby som mala správne srdce a bola niekým, kto chráni záujmy cirkvi, neznevažovala by som vodkyňu ani na ňu nepozerala zvrchu, keď som videla jej nedostatky, ale harmonicky by som s ňou spolupracovala tak, aby sme si navzájom dopĺňali svoje silné a slabé stránky. Toto by urobil človek s ľudskou prirodzenosťou. Myslela som na tých zlých ľudí, ktorých vypudili z cirkvi. Vo svojom súperení o postavenie sa pri každej príležitosti postavili proti vodcom, často ich kritizovali za malichernosti a za ich chrbtami vyvolávali nezhody. Bratia a sestry si preto voči vodcom vytvárali predsudky, čo nakoniec viedlo k narušeniu a vyrušeniu práce cirkvi a ich vypudeniu. Keď som si to uvedomila, mala som veľký strach. Vedela som, že ak sa nebudem kajať, Boh ma zjaví a vyradí ako tých zlých ľudí. V srdci som sa modlila k Bohu a prosila Ho o milosrdenstvo a spásu. Potom som si pomyslela na niektoré Božie slová: „To, že nemáš postavenie, je tvoja ochrana. Ako obyčajný nasledovateľ možno nikdy nebudeš mať príležitosť spáchať veľké zlo a pravdepodobnosť, že budeš potrestaný, by mohla byť nulová. Avšak v okamihu, keď získaš postavenie, pravdepodobnosť, že spáchaš zlo, je sto percent, rovnako ako pravdepodobnosť, že budeš potrestaný, a potom bude pre teba všetko stratené a úplne si zničíš akúkoľvek šancu na dosiahnutie spásy. Ak máš ambície a túžby, potom by si sa mal poponáhľať a modliť sa k Bohu, hľadať pravdu na vyriešenie problému, spoliehať sa na Boha, praktizovať sebaovládanie a nevyžívať sa vo svojej pozícii a potom budeš schopný vykonávať svoju povinnosť normálne.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Prvá časť)) Keď som uvažovala nad svojimi opakovanými neúspechmi vo voľbách, uvedomila som si, že v tom bol Boží úmysel. Moja túžba po postavení bola príliš silná a moja prirodzenosť bola veľmi arogantná. Ak som by som získala nejaké postavenie, každého, kto by ma nepočúval alebo by ohrozoval moje postavenie, by som potlačila alebo vylúčila. Nakoniec by som sa dopustila mnohých zlých skutkov a bola by som zjavená a vyradená ako antikrist. Mala som pocit, že to, že mi Boh nedal postavenie, ma ochránilo. Za týmito udalosťami sa skrývala Božia láska, ale ja som Ho zle pochopila a sťažovala sa na Neho. Nevedela som, čo je pre mňa dobré, čo veľmi zranilo Božie srdce. Po pochopení Božieho úmyslu som sa cítila mimoriadne rozjasnená a oslobodená a bariéra medzi mnou a Bohom bola odstránená.

Neskôr som si prečítala tieto Božie slová: „Vždy keď niečo robíš a nech je to v akomkoľvek kontexte, musíš hľadať pravdu, praktizovať čestnosť a poslušnosť voči Bohu a odložiť usilovanie sa o postavenie a povesť bokom. Keď vo svojich myšlienkach a túžbach neustále súperíš o postavenie, potom si musíš uvedomiť, k akým nepriaznivým dôsledkom takýto stav povedie, ak zostane nevyriešený. Tak nestrácaj čas a hľadaj pravdu, prekonaj svoju túžbu súperiť o postavenie, kým je v počiatočnom štádiu, a nahraď ju praktizovaním pravdy. Keď budeš praktizovať pravdu, tvoja túžba a ambícia súťažiť o postavenie zoslabne a nebudeš vyrušovať dielo cirkvi. Takto si Boh tvoje činy zapamätá a schváli. Čo sa teda snažím zdôrazniť? Práve toto: musíš sa zbaviť svojich túžob a ambícií skôr, než rozkvitnú, prinesú ovocie a povedú k veľkej pohrome. Ak ich nebudeš riešiť, kým sú ešte v plienkach, zmeškáš veľkú príležitosť; a keď už povedú k veľkej pohrome, bude príliš neskoro ich vyriešiť. Ak ti chýba čo i len vôľa vzdorovať telu, bude pre teba veľmi ťažké vykročiť na cestu usilovania sa o pravdu; ak narazíš na prekážky a neúspechy vo svojom úsilí o slávu, zisk a postavenie, a neprídeš k rozumu, potom je to nebezpečné: existuje možnosť, že budeš vyradený.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Božie slová mi ukázali cestu praktizovania. Videla som, že zanechať postavenie si vyžaduje hľadanie pravdy. Keď som mala ambície a túžby, potrebovala som ich nahradiť praktizovaním pravdy. Musím okamžite vzdorovať svojim nesprávnym myšlienkam a nápadom a rýchlo hľadať pravdu, aby som vyriešila svoje problémy. Tiež som si uvedomila, že Boh neurčuje výsledok človeka na základe jeho postavenia alebo identity, ale podľa toho, do akej miery vstúpil do pravdy-reality a či je skutočne podriadený Bohu a dokáže žiť podľa Jeho slov, keď sa niečo stane. Po pochopení Božieho úmyslu som bola ochotná podriadiť sa. Keďže som bola pridelená na konanie textovej povinnosti, mala som to prijať a poslúchnuť a dobre konať svoju povinnosť triezvym spôsobom.

V marci 2023 sa v cirkvi konali ďalšie voľby na obsadenie vodcovských pozícií. Hoci som stále mala ambície a túžby a myslela som si, že je to ďalšia možnosť kandidovať a dúfať, že ma zvolia, vedela som, že moja túžba po postavení je príliš silná, čo by ma mohlo ľahko priviesť na cestu antikrista. Nemohla som sa naďalej usilovať o postavenie. Musela som sa obmedzovať a vzdorovať sama sebe. Modlila som sa k Bohu, nech ma chráni pred tým, aby ma obmedzovalo postavenie. Keby ma zvolili, riadne by som konala svoju povinnosť. Ak by ma nezvolili, nebola by som negatívna ani by som nedovolila, aby to ovplyvnilo moju povinnosť. Bez ohľadu na to, či som mala alebo nemala funkciu, bola som ochotná podriadiť sa a dobre konať svoju povinnosť. V deň volieb som nezamýšľala zúfalo bojovať o vodcovskú rolu. Hovorila som v duchovnom spoločenstve o svojej skúsenosti s usilovaním sa o postavenie a vyjadrila som znechutenie a odpor k svojmu predošlému konaniu, ktoré pre moje úsilie o postavenie odolávalo Bohu. Po mojom duchovnom spoločenstve som tam sedela a cítila som sa veľmi pokojná. Keď vyhlásili výsledky volieb, mala som nečakane najviac hlasov a zvolili ma za cirkevnú vodkyňu. V minulosti by som bola veľmi šťastná, ale teraz som vedela, že táto povinnosť sa spája s veľkou zodpovednosťou. Prijala som ju ako obrovskú zodpovednosť, namiesto toho, aby som sa tešila z prestíže, ktorú táto pozícia prináša. Vedela som, že túto malú zmenu vo mne spôsobila Božia spása. Bohu vďaka!