V roku 2016 som v cirkvi pracovala na tvorbe videí. Všimla som si, že sestra Xin Cheng vyprodukovala relatívne viac videí, že počas našich diskusií boli jej názory väčšinou prijaté a nadriadený ju často žiadal, aby sa o svoje názory podelila. Predpokladala som, že už dlho praktizuje a je technicky zdatná, tak som si pomyslela: „Keďže som tu nová, mala by som sa od nej viac učiť.“ Neskôr som však zistila, že Xin Cheng je tu len dva mesiace, a začala som premýšľať: „Obe sme tu začali konať našu povinnosť približne v rovnakom čase. Možno ma s ňou budú ostatní porovnávať. Ak ona dokáže získať od všetkých schválenie, nemôžem byť horšia ako ona, inak sa na mňa budú ľudia pozerať zvrchu.“ Potom som si zámerne pozrela videá, ktoré urobila Xin Cheng, nevšimla som si však nič mimoriadne. Tak som si pomyslela, že nemá výnimočné schopnosti – aj ja by som mala byť schopná dosiahnuť takúto úroveň. Aby som dokázala, že nie som o nič menej schopná ako Xin Cheng, počas každej diskusie o prezentácii videí som starostlivo uvažovala v snahe ponúknuť premyslenejšie postrehy ako ona. Dokonca aj keď boli jej názory primerané, stále som k nim pridávala vlastné postrehy, aby si všetci mysleli, že som problémy zvažovala komplexnejšie než ona.

Raz som od Xin Cheng videla celkom dobré video. Jeho sledovanie bolo podnetné. Aj keď som v duchu pripustila, že je to tak, myšlienka, že by som priznala, že jej video bolo dobré, bola ako dať si facku na verejnosti, a jednoducho som sa k tomu nedokázala prinútiť. Utešovala som sa myšlienkami: „Ak do toho vložím trochu srdca, nebudem horšia než ona.“ Potom som bola pri tvorbe videí obzvlášť svedomitá a opakovane som premýšľala o dôležitých momentoch a zvažovala, ako ich zostrihať, aby mali dobrý efekt. Po náročnej práci som vytvorila niekoľko videí, a keď som ich dala Xin Cheng skontrolovať, nenašla žiadne problémy, takže som si bola istá, že má približne rovnakú úroveň zručností ako ja. Neskôr ju však nadriadený požiadal, aby ma pomohla viesť. Pomyslela som si: „Obe sme začali približne v rovnakom čase, tak prečo by ma mala viesť? Nadriadený si určite myslí, že nie som taká dobrá ako ona.“ V srdci som nebola vôbec presvedčená a premýšľala som: „Ak sa od nej budem poslušne učiť, bude to ako priznať, že som horšia ako ona, a aj keď sa mi v budúcnosti bude dariť, všetci budú pripisovať zásluhy jej. To nedopustím!“ Takže keď som so Xin Cheng diskutovala o prezentácii videí, vôbec ma nezaujímali jej názory a len tak nedbanlivo som ich zavrhla. Naopak, keď som sa ja podelila o svoje názory, Xin Cheng ma veľmi pozorne počúvala a často upozorňovala na oblasti, ktoré jej neboli jasné, a snažila sa dozvedieť môj názor na ne. Brala som to ako znamenie, že viem viac ako ona, a nepovažovala som ju za hodnú mojej pozornosti. Krátko nato bola Xin Cheng povýšená na konanie povinnosti na inom mieste a ja som sa cítila šťastná a zároveň som jej závidela. Závidela som jej povýšenie, ale zároveň som sa tajne tešila, pretože jej odchod znamenal, že mám o jedného konkurenta menej.

Po odchode Xin Cheng sme raz diskutovali o prezentácii videa. Niektorým otázkam bolo ťažké porozumieť, čo spôsobovalo časté zdržania a pomalý postup. Nemohla som si pomôcť a pomyslela som si: „Keď v minulosti nadriadený požiadal Xin Cheng, aby mi pomohla a hovorila s nami v duchovnom spoločenstve o svojich skúsenostiach, zavrhla som to v domnienke, že chápem všetko, čo vie, a že je jedno, či je v tíme alebo nie. Teraz, keď práve odišla, čelíme ťažkostiam. Ukazuje sa, že moje chápanie princípov je obmedzené. Bez niekoho, kto by na to dohliadal a prevzal vedenie, neviem vôbec vytvoriť video patričnej úrovne.“ V tej chvíli som pocítila, aká som bola arogantná, a prítomnosť Xin Cheng mi začala chýbať. Rozmýšľala som, aké by bolo skvelé mať ďalšiu osobu a ďalší súbor návrhov, na ktoré by som sa mohla odvolať. Spomenula som si na niektoré Božie slová: „Musíte dosiahnuť harmonickú spoluprácu pre účel Božieho diela, pre dobro cirkvi, a tak povzbudiť svojich bratov a sestry k ďalšiemu napredovaniu. Vzájomne by si mal spolupracovať s ostatnými, navzájom sa dopĺňať a dospievať k lepšiemu výsledku práce, aby si tak bral do úvahy Božie úmysly. Toto je skutočná spolupráca a len tí, ktorí sa do nej zapájajú, získajú pravý vstup.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slúžte tak, ako slúžili Izraeliti) Zrazu som si uvedomila, že Boh pre mňa zariadil, aby som pracovala s Xin Cheng, aby sme navzájom dopĺňali svoje silné a slabé stránky, a tak zlepšili videá. Posledných niekoľko mesiacov som sa však nevenovala tomu, čo som mala robiť, sústredila som sa len na porovnávanie sa s ňou a predvádzanie vlastných schopností, vylučovala som ju a nespolupracovala s ňou. Teraz, keď Xin Cheng odišla, nemala som možnosť sa od nej učiť. V tejto chvíli som sa nenávidela za to, že som bola vtedy taká nerozumná.

Vo svojom hľadaní som natrafila na tieto Božie slová: „Niektorí ľudia sa stále boja, že ostatní sú lepší než oni alebo že ich prevyšujú, že ostatní získajú uznanie, zatiaľ čo ich budú prehliadať, čo ich vedie k tomu, aby na ostatných útočili a vylučovali ich. Nie je to príklad závisti talentovaným ľuďom? Nie je to sebecké a opovrhnutiahodné? Aká je to povaha? To je zlomyseľnosť! Tí, ktorí myslia len na svoje vlastné záujmy, uspokojujú len svoje sebecké túžby a nemyslia na ostatných alebo neprihliadajú na záujmy Božieho domu, majú zlú povahu a Boh ich nemiluje.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) „Aká je najvýraznejšia povaha antikristov? Teda aká je povaha, ktorú budeš môcť rozpoznať, keď s nimi prídeš do kontaktu, už len z počutia jednej či dvoch ich viet? Arogancia. … Dá sa povedať, že preto, lebo sú povýšení a veria, že neexistuje nikto, kto by sa im vyrovnal – že z tohto dôvodu nechcú s nikým spolupracovať ani diskutovať o veciach v ničom, čo robia. Môžu počúvať kázne, čítať Božie slová, vidieť odhalenie Jeho slov alebo byť občas orezaní, ale v žiadnom prípade si nepriznajú, že zjavili skazenosť a že spáchali priestupok, a už vôbec nie, že sú arogantní a samospravodliví. Nie sú schopní pochopiť, že sú len obyčajným človekom obyčajnej kvality. Nedokážu pochopiť takéto veci. Bez ohľadu na to, ako ich orezávaš, stále si budú myslieť, že sú dobrej kvality, že sú nad obyčajnými ľuďmi. Nie je to beznádejné? (Je.) Je to beznádejné. Je to antikrist.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod: Chceli by, aby sa ostatní podriaďovali len im, nie pravde ani Bohu (Prvá časť)) Prostredníctvom odhalenia Božích slov som si uvedomila, že moje správanie bolo presne závisťou voči talentovaným ľuďom a nerozumnou aroganciou, ktoré Boh odhalil. Keď som uvažovala nad tým, že tesne po mojom príchode, keď som s videami začala a videla som, že Xin Cheng si dokázala získať schválenie všetkých, hoci tiež práve nastúpila, porovnávala som sa s ňou a myslela som si, že keď to dokáže ona, dokážem to aj ja. Či už išlo o tvorbu videí alebo zdieľanie názorov, lámala som si hlavu, len aby som ukázala svoju šikovnosť. Nebola som ani ochotná uznať jej silné stránky. Jej úroveň zručnosti v oblasti videotvorby bola očividne vyššia než moja a hoci som si to v srdci pripúšťala, odmietala som to uznať slovami. Nadriadený požiadal Xin Cheng, aby ma pomohla viac usmerniť, aby som rýchlo pochopila princípy a zlepšila svoju úroveň zručnosti, ja som to však považovala za prejav toho, že sa na mňa pozerá zvrchu, a opakovane som sa k nej správala s neúctivým postojom. Zo žiarlivosti som sa držala svojich starých návykov bez túžby zlepšiť sa a zo spolupráce s ňou som sa nič nenaučila. Navyše, keďže som sa práve začala školiť v oblasti videotvorby, mala som vo svojich zručnostiach veľa nedostatkov. Aj tak som však mala pocit, že viem všetko, a bola som slepo a tvrdohlavo arogantná. Xin Cheng bola v tvorbe videí lepšia než ja a dokonca bola schopná pokorne požiadať o radu a diskutovať so mnou o problémoch, ja som však jej silné stránky ignorovala a dokonca som bez hanby verila, že som lepšia než ona. Keby som mala aspoň trochu rozumu a dokázala uznať svoje nedostatky, prekonať samu seba a učiť sa od nej, nebola by som teraz taká bezradná a poľutovaniahodná. Keď som si to uvedomila, modlila som sa k Bohu: „Bože, nevenovala som sa tomu, čo som mala robiť, a sklamala som Tvoj úprimný úmysel. Ani teraz som si ešte neosvojila zručnosti, čo zdržalo moju povinnosť. Chcem sa kajať.“

O dva roky neskôr vymenovali novú nadriadenú Wang Lu. Predtým som bola zodpovedná za jej prácu, ale teraz sa stala nadriadenou, ktorá sledovala moju prácu a dohliadala na ňu, čo vo mne vyvolávalo dosť nepríjemné pocity. Pomyslela som si: „Svoju povinnosť konám dlhšie než ona, ale ona sa hneď po príchode stala nadriadenou. Budú si bratia a sestry myslieť, že napriek mojej dlhšej príprave stále nie som taká dobrá ako nováčik?“ Hoci som nikdy nemala v úmysle stať sa nadriadenou, nechcela som ani, aby sa na mňa pozerali zvrchu. Preto som sa neisto opýtala jednej sestry na jej názor na Wang Lu. Povedala, že Wang Lu celkom dobre chápe princípy a že videá, ktoré vytvorila, majú pomerne dobré výsledky. Keď som to počula, nebola som presvedčená a nemohla som uveriť, že je naozaj taká dobrá. Potom som na Wang Lu neustále hľadala aj tie najmenšie chyby, aby som vyvážila nerovnováhu vo svojom vnútornom postoji. Jedného večera prišla Wang Lu zhrnúť problémy v našej práci a ja som chcela zistiť, aká je presne jej úroveň, a tak som čakala na jej duchovné spoločenstvo. Dlho však mlčala. Pomyslela som si: „Prečo ako nadriadená nezačneš? Zdá sa, že si nadriadenou len na papieri. Nedokážeš zorganizovať ani tento kúsok práce.“ Potom som sestrám zámerne povedala, že Wang Lu je vo svojich povinnostiach pasívna a neefektívna, a ony s mojím názorom súhlasili. Trochu ma potešilo jej nešťastie a pomyslela som si: „Teraz ju síce veľmi rešpektujú, no jej pracovná schopnosť nie je nijako pôsobivá. Úlohu nadriadenej zrejme nebude dlho zvládať. Do tej doby si bratia a sestry budú myslieť, že hoci nemám na to, aby som bola nadriadenou, vo svojej povinnosti som aspoň hodnoverná a spoľahlivá a o nič horšia než ona.“ Počas ďalšieho zhromaždenia sa Wang Lu opýtala na môj stav. Odpovedala som veľmi odmietavo, takže pre ňu bolo ťažké pochopiť môj skutočný stav, a zámerne som ju postavila do ťažkej pozície. Na bežných zhromaždeniach som hneď nehovorila v duchovnom spoločenstve, aj keď som mala postrehy, a dokonca som horlivo dúfala, že aj ostatní budú mlčať, aby som videla, ako Wang Lu situáciu zvládne. Všetci sa však chopili iniciatívy, otvorili sa, hovorili v duchovnom spoločenstve a aktívne odpovedali Wang Lu na všetky otázky. Keď som videla, že sa všetci cítia slobodne a uvoľnene, zatiaľ čo ja som nezapadala, opýtala som sa samej seba: „Prečo sa všetci ostatní dokážu správať k Wang Lu korektne, zatiaľ čo ja sa vždy snažím ísť proti nej?“ Keď som nad tým uvažovala, uvedomila som si, že opäť zapracovala moja žiarlivosť.

Jedného dňa som si prečítala tieto Božie slová: „Čo je to za povahu, keď človek vidí niekoho, kto je lepší ako on, a snaží sa ho potopiť, šíri o ňom klebety alebo používa opovrhnutiahodné prostriedky, aby ho očiernil a podkopal jeho povesť – dokonca ho pošliapal – s cieľom ochrániť svoje vlastné miesto v mysli ľudí? Nie je to len arogancia a namyslenosť, je to povaha satana, je to zlomyseľná povaha. To, že tento človek dokáže napadnúť a znepriateliť si ľudí, ktorí sú lepší a silnejší ako on, je zákerné a podlé. A to, že sa nezastaví pred ničím, aby ľudí potopil, ukazuje, že je v ňom veľa z diabla! Keďže žije podľa povahy satana, má sklon znevažovať ľudí, snažiť sa ich falošne obviniť a sťažovať im veci. Nie je to vari páchanie zla? A keď takto žije, stále si myslí, že je v poriadku, že je dobrý človek – no keď vidí niekoho lepšieho ako on, má sklon spôsobovať mu problémy a šliapať po ňom. O čo tu ide? Nie sú vari ľudia, ktorí sú schopní páchať takéto zlé skutky, bezohľadní a svojhlaví? Takíto ľudia myslia len na svoje vlastné záujmy, berú do úvahy len svoje vlastné pocity a jediné, čo chcú, je dosiahnuť svoje vlastné túžby, ambície a ciele. Nestarajú sa o to, koľko škôd spôsobujú práci cirkvi, a radšej by obetovali záujmy Božieho domu, aby ochránili svoje postavenie v mysli ľudí a svoju vlastnú povesť. Nie sú takíto ľudia arogantní a samospravodliví, sebeckí a odporní? Takíto ľudia sú nielen arogantní a samospravodliví, ale sú aj mimoriadne sebeckí a odporní. Vôbec neberú ohľad na Božie úmysly. Majú takíto ľudia bohabojné srdce? Vôbec nemajú bohabojné srdce. Preto konajú svojvoľne a robia, čo sa im zachce, bez akéhokoľvek pocitu viny, bez akéhokoľvek strachu, obáv alebo znepokojenia a bez zváženia následkov. Práve to často robia a tak sa vždy správali. Aká je prirodzenosť tohto správania? Mierne povedané, títo ľudia sú príliš žiarliví a majú príliš silnú túžbu po osobnej povesti a postavení; sú príliš nečestní a zákerní. Povedané drsnejšie, podstata problému spočíva v tom, že títo ľudia vôbec nemajú bohabojné srdce. Neboja sa Boha, veria, že sú nanajvýš dôležití, a každý aspekt seba považujú za vyšší, ako je Boh, a vyšší, ako je pravda. V ich srdci Boh nie je hodný zmienky, je bezvýznamný a nemá tam vôbec žiadne postavenie. Môžu tí, ktorí vo svojom srdci nemajú miesto pre Boha a ktorí nemajú bohabojné srdce, uvádzať pravdu do praxe? Rozhodne nie. Keď teda zvyčajne veselo chodia okolo, zamestnávajú sa a vynakladajú dosť veľa energie, čo robia? Títo ľudia dokonca tvrdia, že zanechali všetko, aby sa vydávali Bohu a veľa trpeli, no v skutočnosti je motívom, princípom a cieľom všetkých ich činov ich vlastné postavenie a prestíž a ochrana všetkých ich záujmov. Povedali by ste, že takýto človek je hrozný, alebo nepovedali? Akí ľudia veria v Boha už mnoho rokov, ale nemajú bohabojné srdce? Nie sú arogantní? Nie sú to satani? A ktorým veciam najviac chýba bohabojné srdce? Okrem zvierat sú to zlí ľudia a antikristi, diabli a satanovo plemä. Vôbec neprijímajú pravdu; sú úplne bez bohabojného srdca. Sú schopní akéhokoľvek zla; sú nepriateľmi Boha a nepriateľmi Jeho vyvoleného národa.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Päť podmienok, ktoré treba splniť, aby sme sa vydali na správnu cestu viery v Boha) Pri čítaní Božích slov som cítila, ako sa mi hlboko vrývajú do srdca. Výrazy ako „zlí ľudia“, „antikristi“, „diabli“ a „satanovo plemä“ vo mne vyvolávali pocit úplnej hanby. Zjavne som nemohla byť nadriadenou, no chcela som, aby ma ostatní chválili. Pri pohľade na to, ako nováčik Wang Lu prevyšuje ostatných, som sa bála, že ľudia povedia, že hoci dlho praktizujem, som stále horšia než nováčik, a preto sa javím ako nedostačujúca. Zo závisti a nespokojnosti som sa sústredila na to, aby som na nej hľadala chyby. Keď sa k nám Wang Lu po prvýkrát pripojila a ešte nebola oboznámená s prácou, snažila som sa na nej nájsť chyby, aby som ju kritizovala za pasivitu a neefektívnosť, znevažovala ju a podkopávala jej úsilie. Počas zhromaždení som nebola proaktívna v duchovnom spoločenstve a nechcela som nechať ani ostatných bratov a sestry, aby sa podelili, čím som ju zámerne chcela uviesť do rozpakov. Bola som skutočne opovrhnutiahodná a zlomyseľná, bez akejkoľvek bázne pred Bohom! Navonok som na ňu žiarlila a pracovala som na tom, aby som ju oslabila, ale v skutočnosti som vyrušovala a narúšala cirkevnú prácu a urážala Božiu povahu. Bolo to konanie zla! Sama som nedokázala plniť úlohu nadriadenej, no chytala som sa chýb druhých, aby som im sťažila situáciu v nádeji, že aj oni zlyhajú. Konala som ako satanov služobník. Ak by som naďalej žila v žiarlivosti a súťaživosti, skôr či neskôr by som čelila Božiemu trestu za konanie mnohých zlých skutkov.

Pri svojom uvažovaní som si prečítala tieto Božie slová: „Aká atmosféra prevláda v satanovom tábore, či už v spoločnosti alebo v oficiálnych kruhoch? Aké praktiky sú populárne? Mali by ste im trochu rozumieť. Aké sú princípy a usmernenia pre ich konanie? Každý je zákonom sám pre seba; každý ide svojou vlastnou cestou. Konajú vo vlastnom záujme a robia, čo si sami zvolia. Ktokoľvek má autoritu, ten má posledné slovo. Na druhých nepomyslia ani len na okamih. Robia len to, čo chcú, snažia sa o slávu, zisk a postavenie a konajú celkom podľa svojich vlastných preferencií. Len čo získajú moc, rýchlo ju uplatňujú nad ostatnými. Ak ich urazíš, chcú ti dať poriadne zabrať a ty nie si schopný urobiť nič iné, len im ponúknuť dary. Sú zlomyseľní ako škorpióny, ochotní porušovať zákony, vládne nariadenia a dokonca páchať zločiny. To všetko sú veci, ktorých sú schopní. Takto temné a zlé je to v satanovom tábore. Teraz prišiel Boh, aby spasil ľudstvo, aby umožnil ľuďom prijať pravdu, pochopiť pravdu a vymaniť sa zo satanovho otroctva a moci. Ak neprijímate pravdu a nepraktizujete pravdu, nežijete ešte stále v satanovej moci? Aký je v takom prípade rozdiel medzi vaším súčasným stavom a stavom diablov a satana? Súťažili by ste rovnako, ako súťažia neverci. Bojovali by ste rovnako, ako bojujú neverci. Od rána do večera by ste spriadali plány, intrigovali, závideli a viedli spory. Čo je príčinou tohto problému? Je to preto, lebo ľudia majú skazené povahy a žijú podľa týchto skazených pováh. Vláda skazených pováh je vládou satana; skazená ľudská prirodzenosť prebýva v satanských povahách a nikto nie je výnimkou.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy, ktorými by sa malo riadiť správanie človeka) Po prečítaní Božích slov som si spomenula, že skôr než som uverila v Boha, dodržiavala som pravidlá prežitia, ako napríklad: „môže existovať len jeden alfa samec“ a „víťaz je vždy v práve; porazení sú vždy na omyle“. Myslela som si, že prekonať ľudí okolo seba a stať sa tým, koho si ostatní vysoko vážia a podporujú, bola hodnota existencie. Pod vplyvom tohto myslenia som sa v škole tajne porovnávala s tými, ktorí mali lepšie výsledky alebo viac pozornosti od učiteľov. Po nástupe do zamestnania som často počúvala, že ak si chce človek zaistiť stabilnú pozíciu a uznanie, musí vynikať a byť výnimočný. Keď sa v mojom okolí objavil niekto, kto bol schopnejší než ja, vnímala som to ako krízu, pretože to znamenalo ďalšieho konkurenta, a ak v určitej oblasti skúseného človeka prekoná nováčik, je to ešte viac ponižujúce. Takto som na veci nazerala aj potom, ako som začala veriť v Boha. V akejkoľvek skupine ľudí som sa najprv pozerala na to, kto je lepší ako ja alebo kto by mohol ohroziť moje postavenie. Ak ma niekto v nejakej oblasti prevyšoval, cítila som sa trápne, začala som žiarliť a mala som pochybnosti. Keď som videla bratov a sestry, ktorí boli lepší než ja, začala som žiarliť, vylučovala som ich a vždy som sa ich snažila znevažovať a vyvyšovať sa. Aby som ich prekonala, vedela som sa dokonca uchýliť k intrigám, chytať sa chýb a vynášať súdy za ich chrbtami v nádeji, že ich tým pripravím o pozíciu, aby som sa cítila spokojná. Uvedomila som si, že vplyvom života podľa satanových pravidiel prežitia som sa stala arogantným a zlomyseľným človekom bez ľudskej prirodzenosti a tiež som vyrušovala cirkevnú prácu. Boh so mnou nezaobchádzal podľa mojich zlých skutkov, ale stále mi dával príležitosť na pokánie. Z hĺbky srdca som Bohu ďakovala a už som nechcela ďalej žiť podľa svojich skazených pováh.

Neskôr som si prečítala tieto Božie slová: „Nerob vždy veci pre vlastné dobro a neprihliadaj stále na vlastné záujmy; neprihliadaj na záujmy človeka a nemysli na vlastnú hrdosť, povesť a postavenie. Najprv musíš zohľadniť záujmy Božieho domu a spraviť z nich svoju prioritu. Mal by si brať ohľad na Božie úmysly a najprv pouvažovať o tom, či sa pri vykonávaní tvojej povinnosti vyskytli nejaké nečistoty, či si bol verný, splnil si si svoje povinnosti a dal do toho všetko, a tiež o tom, či si z celého srdca rozmýšľal o svojej povinnosti a cirkevnej práci. Tieto veci musíš zvažovať. Ak o nich budeš často rozmýšľať a pochopíš ich, bude pre teba ľahšie dobre vykonávať svoju povinnosť. Ak je tvoja kvalita nedostatočná, tvoje skúsenosti plytké alebo ak nie si zdatný vo svojom povolaní, potom môže mať tvoja práca nejaké chyby alebo nedostatky a možno nedosiahneš dobré výsledky – ale bude to znamenať, že si urobil všetko, čo bolo v tvojich silách. Neuspokojuj svoje vlastné sebecké túžby alebo priority. Namiesto toho neustále prihliadaj na prácu cirkvi a záujmy Božieho domu. Hoci pri plnení svojej povinnosti nedosiahneš dobré výsledky, srdce budeš mať na správnom mieste. Ak navyše dokážeš hľadať pravdu, aby si počas svojej povinnosti vyriešil problémy, budeš ju vykonávať v súlade s normou a zároveň budeš schopný vstúpiť do pravdy-reality. Toto znamená vlastniť svedectvo.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Božie slová mi ukázali princípy, ktoré mám praktizovať: čeliac situáciám by som nemala uprednostňovať ochranu vlastných záujmov, tváre alebo postavenia, ale skôr by som mala brať ohľad na záujmy Božieho domu a urobiť všetko, čo je potrebné na ochranu jeho diela. Keď zistím, že iní sú lepší ako ja a dokážu konať skutočnú prácu, mala by som ich podporovať a povzbudzovať. Aj keď majú nedostatky, mala by som sa k nim správať korektne, nemať na nich príliš vysoké nároky a učiť sa z ich silných stránok a cností. Wang Lu práve začala praktizovať ako nadriadená a bolo normálne, že mala nejaké nedostatky. Pokiaľ je správnou osobou a dokáže konať skutočnú prácu, mala by som jej s láskou pomáhať a spolupracovať s ňou, aby sme spoločne dobre vykonávali prácu. To je podpora práce cirkvi. Keď som napravila svoje zmýšľanie, už som Wang Lu nezávidela, ale naopak, začala som ju obdivovať. Napriek svojmu mladému veku premyslene zvažovala problémy, pracovala s pokojom a vyrovnanosťou a venovala pozornosť hľadaniu princípov. Mne toto všetko chýbalo. Už som voči nej necítila odolávanie. Dokázala som sa tiež u nej iniciatívne hlásiť a diskutovať s ňou o akýchkoľvek problémoch v práci a bola som ochotná prijať aj jej spätnú väzbu, keď poukázala na naše nedostatky v práci. Pri takomto praktizovaní som sa necítila trápne, naopak, cítila som sa oslobodenejšia.

Neskôr ma preradili do iného tímu, kde som pracovala s Jian Ran. Hoci sme túto povinnosť konali približne rovnako dlho, videla som, že jej efektívnosť a odborné zručnosti sú jednoznačne lepšie než moje. Spočiatku som sa cítila dosť trápne a obávala som sa, že by sa na mňa ostatní mohli pozerať zvrchu. Potom som si však uvedomila, že keď má výrazné zručnosti, mohla by som sa od nej viac naučiť, aby som vykompenzovala svoje nedostatky, a tak som s ňou veľmi chcela spolupracovať. Keď ju však neskôr nadriadená poverila zodpovednosťou za prácu a ostatné sestry za ňou často chodili diskutovať o otázkach, cítila som sa opäť nevyrovnaná. Pomyslela som si: „Nejde len o to, že je trochu schopnejšia a efektívnejšia vo svojej povinnosti? Je to naozaj dôvod, aby sa okolo nej všetci zhlukovali? Zdá sa, že ja som neviditeľná.“ V srdci som cítila pochybnosti, ale v tej chvíli som si uvedomila, že opäť zaúčinkovala moja žiarlivosť. Modlila som sa teda k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol k správnemu riešeniu tejto situácie. Potom som si prečítala tieto Božie slová: „Boh už dávno ustanovil úlohu, ktorú v živote zohrávaš, i povinnosť, ktorú konáš. Niektorí ľudia vidia, že iní majú silné stránky, ktoré im chýbajú, a sú preto nespokojní. Chcú to zmeniť tak, že sa budú viac učiť, viac vidieť a viac sa snažiť. Napriek ich usilovnosti sú však ich možnosti obmedzené a im sa nikdy nepodarí prekonať tých, ktorí majú nadanie či skúsenosti. Môžeš bojovať, koľko len chceš, ale aj tak je to zbytočné. Boh ustanovil, kým budeš, a nikto to nemôže nijak zmeniť. Svoje úsilie by si mal venovať tomu, v čom si dobrý. Mal by si vykonávať takú povinnosť, na ktorú sa hodíš, nech už je to čokoľvek. Nesnaž sa nasilu presadiť v oblastiach, na ktoré tvoje schopnosti nestačia, a nezáviď ostatným. Každý má svoju funkciu. Nemysli si, že môžeš robiť všetko dobre alebo že si dokonalejší či lepší ako ostatní, a nechci vždy nahradiť ostatných a predvádzať sa. To sú znaky skazenej povahy. Niektorí ľudia si, naopak, myslia, že nevedia robiť nič dobre a nemajú vôbec žiadne zručnosti. Ak je to aj tvoj prípad, mal by si byť jednoducho len človekom, ktorý s pokorou počúva a podriaďuje sa. Rob, čo vieš, a rob to dobre, s vynaložením všetkých svojich síl. To stačí. Boh bude spokojný.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy, ktorými by sa malo riadiť správanie človeka) Z Božích slov som pochopila, že každý má inú kvalitu a iné silné stránky, ktoré všetky predurčil Boh, a my s nimi nemôžeme súperiť. Božím úmyslom je, aby sme správne zaobchádzali s vlastnými aj cudzími silnými stránkami a nedostatkami, aby sme stáli na svojom mieste a dobre konali svoje povinnosti. Faktom bolo, že som nemala takú dobrú pracovnú schopnosť a princípy som nechápala tak dobre ako Jian Ran, a bratia a sestry sa s ňou viac radili, aby dobre konali svoje povinnosti, nie preto, aby si ju vysoko cenili a mňa podceňovali. Každý konal svoje povinnosti ako stvorená bytosť vo svojej úlohe. Nikto nebol vyššie ani nižšie postavený ako ostatní. Silné stránky Jian Ran presne dopĺňali moje nedostatky, takže by som mala aktívne vyhľadávať jej rady a učiť sa od nej, aby som viac získala. V tejto chvíli sa moje pocity rozjasnili. Musím čeliť vlastnej kvalite a nedostatkom, odložiť svoje ambície a túžby a robiť to, čo som schopná robiť dobre. Takýto rozum by som mala mať. Neskôr som sa sústredila na to, aby som čo najlepšie konala prácu, ktorú som mala konať, a keď som narazila na veci, skrz ktoré som nevidela, hľadala som a diskutovala o nich s Jian Ran. Keď som neskôr stretla ľudí, ktorí boli lepší ako ja, niekedy síce vyplávala na povrch moja žiarlivosť, no dokázala som nad sebou vedome uvažovať a modliť sa, aby som tomu vzdorovala, a moje srdce sa necítilo také obmedzované a zviazané. Takýto život prinášal oveľa viac ľahkosti a uvoľnenia. Bohu vďaka!