V cirkvi som spolupracoval pri odstraňovaní a za tie roky praxe som pochopil niektoré princípy súvisiace s mojimi povinnosťami a v rámci svojich povinností som dosiahol aj určité výsledky. Keď sme diskutovali o problémoch, vodcovia, diakoni a bratia a sestry, s ktorými som spolupracoval, s mojimi stanoviskami zvyčajne súhlasili. Prichádzali za mnou pre duchovné spoločenstvo a prijímali moje názory, keď mali ťažkosti jasne rozlíšiť záležitosti. Začal som mať pocit nadradenosti a myslel som si, že som lepší ako oni. V decembri 2020 som bol povýšený, aby som konal svoje povinnosti v inej oblasti. Dve sestry, s ktorými som spolupracoval, konali túto povinnosť dlhšie ako ja a lepšie chápali princípy. Niekoľkokrát sme spolu analyzovali podklady pre vyčistenie ľudí a tieto dve sestry ich analyzovali veľmi dôkladne, pričom sa riadili princípmi. Chcel som sa vyjadriť v duchovnom spoločenstve, ale cítil som, že ony práve v duchovnom spoločenstve hovorili to, čo som pochopil ja, a že niektoré problémy, na ktoré poukázali, som si ja ani nevšimol. Preto som si pomyslel, že je lepšie nehovoriť nič a že moje vyjadrenie by nemalo žiadnu referenčnú hodnotu a len by som vyzeral ako neschopný. A tak som mlčal. Inokedy sme analyzovali dokument ohľadom vypudenia zlého človeka. Nemyslel som si, že je naozaj zlým človekom, a tak som o svojom názore hovoril v duchovnom spoločenstve. Potom jedna zo sestier povedala, že podľa nej má táto osoba podstatu zlého človeka a podložila to svojou analýzou, pričom vychádzala zo zlých skutkov tohto človeka a z podstaty jeho konania. Druhá sestra s ňou tiež súhlasila. Po vypočutí toho, čo povedali, som si pomyslel, že duchovné spoločenstvo sestier je správne a založené na princípoch, a pocítil som prudký príval rozpakov. Pomyslel som si: „Urobil som zo seba hlupáka. Čo si tie sestry teraz o mne pomyslia? Budú si myslieť, že mi chýba schopnosť rozlišovať a že mám nízku kvalitu?“ Neskôr, keď sme opäť spolu analyzovali podklady, neodvážil som sa len tak vystúpiť a vyjadriť svoje stanoviská zo strachu pred tým, ako by ma ostatní vnímali, ak by moje duchovné spoločenstvo nebolo správne. Bratia a sestry, s ktorými som spolupracoval predtým, nekonali svoje povinnosti tak dobre ako ja, ale sestry, s ktorými som spolupracoval teraz, boli v každom ohľade lepšie ako ja. Preto som sa tam cítil ako ten najneschopnejší, chýbal mi akýkoľvek zmysel pre prítomnosť a často som upadal do stavu, že som sa cítil potláčaný. V tom čase bol môj stav hrozný a niekedy som mal dokonca chuť z tej situácie utiecť a prestať tam konať svoje povinnosti. Čoskoro nastala potreba redukovať personál z dôvodu zníženia pracovného vyťaženia a vodcovia vyhodnotili moju kvalitu ako priemernú a preradili ma.

Po nejakom čase mi pre zvýšené pracovné zaťaženie napísali vodcovia a žiadali ma, aby som pokračoval v práci na odstraňovaní v inej oblasti. Keď som videl ich list, pocítil som istý odpor a pomyslel som si: „Všetci bratia a sestry, s ktorými by som tam spolupracoval, majú lepšiu kvalitu ako ja a v porovnaní so mnou sú lepší v duchovnom spoločenstve o pravde aj v pohľade na veci. Nebudem tam vo svojich povinnostiach vynikať a nakoniec len urobím zo seba hlupáka. Nechcem tam ísť.“ A tak som odmietol s ospravedlnením, že mi chýba kvalita a že túto povinnosť by som nezvládol. Keďže práce stále pribúdalo, vodcovia a pracovníci mi niekoľkokrát napísali v duchovnom spoločenstve, ale keď som pomyslel na to, že bratia a sestry v inej oblasti majú dobrú kvalitu a pracovné schopnosti, cítil som, že by som tam nemal žiadnu prítomnosť, a tak som ich žiadosti stále odmietal. Pravda bola taká, že som sa cítil veľmi nepríjemne, keď som sa vyhýbal svojim povinnostiam a cítil som sa previnilo, ale potom som si pomyslel: „Nech si svoje povinnosti konám kdekoľvek, všade je to rovnaké a tunajšia práca tiež potrebuje ľudí, ktorí na nej budú spolupracovať, takže môžem len pracovať usilovnejšie a dobre si konať svoje povinnosti tu.“

O nejaký čas neskôr mi jedna sestra napísala list, v ktorom vychádzala z vlastných skúseností, keď bola v rámci svojich povinností preradená, aby so mnou hovorila v duchovnom spoločenstve. Poukázala na to, že moja neochota konať si povinnosti v inej oblasti môže byť spôsobená tým, že ma obmedzuje povesť a postavenie. Zároveň mi pripomenula, aby som svojim problémom čelil a hľadal pravdu, aby som ich vyriešil. Keď som videl, ako si sestra vyliala srdce v duchovnom spoločenstve pre mňa, hlboko ma to dojalo. Uvedomil som si, že som svoje povinnosti opakovane odmietal a tým som naozaj vzdoroval Bohu! Vedel som, že to je ďalšia z príležitostí, ktoré mi Boh dal, aby som sa kajal, a že sa jej musím chopiť. V liste som videl, že sestra našla úryvok Božích slov, aby som si ho prečítal: „Aký stav je v ľuďoch, keď majú neoblomnú povahu? Ide najmä o to, že sú tvrdohlaví a samospravodliví. Vždy sa držia svojich vlastných nápadov, vždy si myslia, že to, čo hovoria, je správne, sú vonkoncom neprispôsobiví a majú vyhranené názory. To je postoj neoblomnosti. Sú ako pokazená platňa, nikoho nepočúvajú, zostávajú neoblomne zameraní na jeden postup a trvajú na jeho realizácii bez ohľadu na to, či je správny alebo nie; v tom je istá nekajúcnosť. Ako sa hovorí: ‚Mŕtve prasce sa neboja vriacej vody.‘ Ľudia dobre vedia, čo je správne, a predsa to nerobia a vytrvalo odmietajú prijať pravdu. To je jeden druh povahy: neoblomnosť. V akých situáciách sa u vás prejavuje neoblomná povaha? Ste často neoblomní? (Áno.) Veľmi často! A keďže neoblomnosť je tvojou povahou, sprevádza ťa v každej sekunde každého dňa tvojej existencie. Neoblomnosť bráni ľuďom, aby boli schopní predstúpiť pred Boha, bráni im, aby boli schopní prijať pravdu, a bráni im, aby boli schopní vstúpiť do pravdy-reality. A ak nie si schopný vstúpiť do pravdy-reality, môže v tomto aspekte tvojej povahy nastať zmena? Len s veľkými ťažkosťami. Došlo teraz k nejakej zmene v tomto aspekte vašej povahy, ktorá je neoblomná? A aká veľká zmena nastala? Povedzme napríklad, že ste bývali mimoriadne tvrdohlaví, ale teraz u vás došlo k malej zmene: keď sa stretnete s nejakým problémom, máte v srdci určitý pocit svedomia a hovoríte si: ‚Musím v tejto záležitosti praktizovať trochu pravdy. Keďže Boh odhalil túto neoblomnú povahu – keďže som to počul a teraz to viem –, musím sa preto zmeniť. Keď som sa v minulosti niekoľkokrát stretol s takýmito vecami, riadil som sa podľa svojho tela a zlyhal som a to ma neteší. Tentoraz musím praktizovať pravdu.‘ S takouto snahou je možné praktizovať pravdu a to je zmena. Keď máte istý čas skúsenosti na tejto ceste a ste schopní uviesť do praxe viac právd, čo prináša väčšie zmeny, a vaše vzdorovité a neoblomné povahy sa zjavujú čoraz menej, nastala zmena vo vašom živote-povahe? Ak sa vaša vzdorovitá povaha viditeľne čoraz viac zmenšuje a vaša podriadenosť Bohu je čoraz väčšia, potom došlo k skutočnej zmene. Do akej miery sa teda musíte zmeniť, aby ste dosiahli pravú podriadenosť? Podarí sa vám to vtedy, keď sa nedostaví ani najmenšia neoblomnosť, ale iba podriadenosť. Je to pomalý proces. Zmeny v povahe sa nedejú zo dňa na deň, vyžadujú si dlhšie obdobie skúseností, možno aj celý život. Niekedy treba pretrpieť mnoho veľkých útrap, útrap podobných umieraniu a návratu do života, útrap bolestivejších a ťažších, ako keď vám z kostí vyškrabujú jed.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len poznanie šiestich druhov skazených pováh je pravým sebapoznaním) To, čo Boh odhalil, bol presne môj stav. Žil som v neoblomnej povahe. To mi bránilo, aby som prišiel pred Boha hľadať pravdu a spôsobilo, že som nebol schopný podriadiť sa Božím ovládaniam a usporiadaniam. Spomenul som si na opatrenia vodcov, aby som konal svoje povinnosti v inej oblasti. Vedel som, že prácu cirkvi musím klásť na prvé miesto, ale obával som sa, že sestry, s ktorými by som spolupracoval, by mali lepšiu kvalitu a schopnosť rozlišovať ako ja a mal som strach, že spolupráca s nimi v mojich povinnostiach by mi nielenže nepriniesla žiadne uznanie, ale ešte by som aj vyzeral ako neschopný, čo by vo mne zanechalo pocit neviditeľnosti. Aby som chránil svoju povesť a postavenie, tvrdohlavo som svoje povinnosti opakovane odmietal a bez ohľadu na to, ako so mnou ostatní hovorili v duchovnom spoločenstve, jednoducho som nepočúval. Moje srdce bolo pred Bohom úplne uzavreté. Bol som skutočne neoblomný a tvrdohlavý! Vedel som, že pracovné zaťaženie v tej oblasti je veľké a že potrebujú pomoc viacerých ľudí, ale v tej kritickej chvíli som dbal len na svoju pýchu a postavenie a vôbec som nebral do úvahy prácu cirkvi. Bol som taký sebecký, opovrhnutiahodný a bez akejkoľvek ľudskej prirodzenosti! Veľmi som to ľutoval, a tak som sa modlil k Bohu: „Bože, moja povaha je taká tvrdohlavá a neoblomná. Poznám pravdu, ale nepraktizujem ju. Som ochotný zmeniť tento svoj stav vzdoru a hľadať pravdu, aby som vyriešil svoje problémy. Prosím, veď ma a usmerňuj ma.“ Potom som napísal vodcom a vyjadril som ochotu konať svoje povinnosti v inej oblasti.

Neskôr som uvažoval nad tým, prečo som nebol ochotný konať svoje povinnosti v inej oblasti, a uvedomil som si, že to bolo preto, lebo to zasahovalo do mojej povesti a postavenia. A tak som vedome hľadal pravdu o tomto aspekte. Prečítal som si úryvok Božích slov: „Antikristi neochotne konajú svoju povinnosť, aby získali požehnania. Pýtajú sa aj na to, či sa konaním tejto povinnosti budú môcť vystavovať na obdiv a budú k nim vzhliadať a ak budú konať túto povinnosť, či sa to dozvedia tí Zhora alebo Boh. Tieto všetky veci zvažujú, keď konajú nejakú povinnosť. Prvé, čo chcú zistiť, je to, aké výhody môžu konaním povinnosti dosiahnuť a či môžu byť požehnaní. To je pre nich najdôležitejšia vec. Nikdy nepremýšľajú o tom, ako byť ohľaduplní k Božím úmyslom a oplatiť Božiu lásku, ako hlásať evanjelium a svedčiť o Bohu, tak aby ľudia získali Božiu spásu a dosiahli šťastie, a už vôbec sa nesnažia hľadať, aby pochopili pravdu alebo aby vyriešili svoje skazené povahy a žili ľudskú podobu. Tieto veci nikdy nezvažujú. Premýšľajú len o tom, či môžu byť požehnaní a získať výhody, ako získať oporu, ako získať postavenie, ako dosiahnuť, aby k nim ľudia vzhliadali, a ako sa odlíšiť a stať sa najlepšími v cirkvi a v dave. Vôbec nie sú ochotní byť obyčajnými nasledovníkmi. Vždy chcú byť v cirkvi prví, mať posledné slovo, stať sa vodcami a dosiahnuť, aby ich každý počúval. Len vtedy môžu byť spokojní. Môžete vidieť, že srdcia antikristov sú plné týchto vecí. Naozaj sa úprimne vydávajú Bohu? Konajú svoju povinnosť úprimne ako stvorené bytosti? (Nie.) Čo chcú teda robiť? (Mať moc.) To je pravda. Hovoria: ‚Pokiaľ ide o mňa, v sekulárnom svete chcem prekonať všetkých ostatných. Musím byť prvý v každej skupine. Odmietam byť druhý a nikdy nebudem poskokom. V každej skupine ľudí, v ktorej som, chcem byť vodcom a mať posledné slovo. Ak nebudem mať posledné slovo, potom sa budem snažiť všetkými možnými prostriedkami vás všetkých presvedčiť a dosiahnuť, aby ste ku mne všetci vzhliadali a aby ste si ma vybrali za vodcu. Až budem mať postavenie, budem mať posledné slovo, všetci ma budú musieť počúvať. Budete musieť robiť veci podľa mňa a budete musieť byť pod mojou kontrolou.‘ Je jedno, akú povinnosť antikristi konajú, budú sa snažiť dostať na vysokú, nadradenú pozíciu. Nikdy by sa nemohli uspokojiť s miestom obyčajného nasledovníka. A čo je ich najväčšou vášňou? Stáť pred ľuďmi, dávať im príkazy a karhať ich, nútiť ich konať tak, ako povedia. Nikdy sa nezamýšľajú nad tým, ako správne konať svoju povinnosť – a už vôbec pri jej konaní nehľadajú pravdu-princípy, aby praktizovali pravdu a uspokojili Boha. Namiesto toho si lámu hlavu nad tým, ako sa odlíšiť, aby o nich mali vodcovia vysokú mienku a povýšili ich, aby sa sami mohli stať vodcami alebo pracovníkmi a mohli viesť iných ľudí. O tom premýšľajú celý deň a v to dúfajú. Antikristi nechcú, aby ich viedli iní, aby boli len obyčajnými nasledovníkmi, a už vôbec nechcú potichu a bez fanfár konať svoju povinnosť. Nech je ich povinnosť akákoľvek, ak nemôžu byť v popredí, ak nemôžu byť nad ostatnými a viesť ich, konanie ich povinnosti sa im zdá nudné, stanú sa negatívnymi a začnú sa ulievať. Bez toho, aby ich ostatní chválili a uctievali ich, je to pre nich ešte menej zaujímavé a majú ešte menšiu chuť konať svoju povinnosť. Ak však môžu byť pri konaní svojej povinnosti v popredí a mať posledné slovo, cítia sa posilnení a strpia akékoľvek ťažkosti. Pri vykonávaní svojej povinnosti majú vždy osobné úmysly a chcú sa odlíšiť, aby naplnili svoju potrebu poraziť iných ľudí a uspokojili svoje túžby a ambície. Okrem toho, že sú pri konaní svojej povinnosti veľmi súťaživí – v každom ohľade súťažia, aby vynikli, boli na vrchole, dostali sa nad ostatných – myslia aj na to, ako si udržať svoje súčasné postavenie, povesť a prestíž.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Siedma časť)) Boh odhaľuje, že bez ohľadu na to, kde antikristi konajú svoje povinnosti, robia tak preto, aby uspokojili svoju túžbu po postavení. Ak sú to známe osobnosti alebo vodcovia medzi ľuďmi a sú schopní vyniknúť a získať obdiv, potom sú silne motivovaní vo všetkom, čo robia. Ak však nevedia vyniknúť a stále sa im nedarí presadiť sa, potom sa im dokonca nechce ani konať povinnosti. Keď som porovnal svoje názory na úsilie s týmto chápaním, uvedomil som si, že sú totožné s názormi antikrista. Keď ma poverili, aby som konal svoju povinnosť v inej oblasti a videl som, že sestry, s ktorými som spolupracoval, majú lepšiu kvalitu a pracovné schopnosti ako ja, cítil som sa medzi nimi neschopný a zbytočný a že nemám zmysel pre prítomnosť. To spôsobovalo, že som často žil v stave smútku a útlaku a nepremýšľal som o tom, ako dobre konať svoje povinnosti, a často som si želal z tejto situácie uniknúť. Po mojom preradení v mojich povinnostiach som neuvažoval nad nesprávnou cestou, ktorou som šiel, a keď mi vodcovia nariadili, aby som opäť konal svoje povinnosti v inej oblasti, našiel som si výhovorky, aby som odmietol, lebo som mal pocit, že nebudem schopný vyniknúť. Napriek tomu, že bratia a sestry so mnou mnohokrát hovorili v duchovnom spoločenstve a vedel som, že pracovné vyťaženie v tej oblasti je veľké a súrne treba viac ľudí na výpomoc, stále som na prácu cirkvi nebral ohľad. Moje dbanie o povesť a postavenie bolo ohromujúce. Vždy som tvrdil, že svoje povinnosti robím preto, aby som uspokojil Boha a splatil mu Jeho lásku, ale teraz som videl, že všetky moje obete, odriekanie a utrpenie boli pre získanie povesti a postavenia. Vôbec som nekonal svoje povinnosti a namiesto toho som sa snažil Boha využiť a oklamať. Neskôr som sa pýtal sám seba: „Prečo prikladám taký veľký význam povesti a postaveniu?“ Bolo to preto, lebo satanské jedy typu „lepšie je byť veľkou rybou v malom rybníku“, a „ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru“ sa zakorenili v mojom srdci a stali sa mojimi cieľmi, o ktoré som sa usiloval, a pravidlami prežitia. Veril som, že žiť znamená vynikať a získavať si obdiv ľudí a že žiť taký život má zmysel a hodnotu. Keby som nikdy nemohol vyniknúť a kamkoľvek by som prišiel, pozerali by sa na mňa vždy zvrchu, potom by som sa cítil tak, že žijem úbohý život. Aj keď sa zdalo, že si svoje povinnosti konám, vo vnúti som sa sústredil len na to, ako sa presadiť a získať povesť a postavenie, a keď práca cirkvi potrebovala moju spoluprácu, hľadal som výhovorky, aby som mohol odmietnuť, pretože moje túžby po povesti a postavení neboli naplnené. Keď som žil podľa týchto satanských jedov, stal som sa skutočne arogantným a sebeckým, bez akejkoľvek ľudskej podoby, a začal som nedobrovoľne vzdorovať Bohu a odolávať Mu. V tom čase som opakovane odmietal svoje povinnosti a často som cítil strach a nepokoj; mal som pocit, akoby som bol na pokraji nebezpečenstva. Takýto postoj k mojim povinnostiam mohol uraziť Božiu povahu a ak by som sa pred Bohom nekajal, určite by ma vyčlenil a vyradil. Keď som si to uvedomil, mal som skutočný strach a uvedomil som si, že ak odmietam svoje povinnosti, je to vážny problém. Bol som plný ľútosti a pocitu viny a nenávidel som sa za to, že som bol schopný takto sa vzbúriť proti Bohu, zanechávajúc za sebou priestupky a škvrny. Naozaj som bol Bohu toľko dlžný! Snaha o povesť a postavenie je cestou k zničeniu bez možnosti návratu, a tak som chcel svoje stanoviská k tejto snahe zmeniť.

Neskôr som v Božích slovách našiel cestu praktizovania. Všemohúci Boh hovorí: „Keďže chceš pokojne zostať v Božom dome ako jeho člen, mal by si sa najprv naučiť, ako byť dobrou stvorenou bytosťou a plniť si svoje povinnosti podľa svojho miesta. V Božom dome by si sa potom stal stvorenou bytosťou, ktorá je hodná svojho mena. Stvorená bytosť je tvoja vonkajšia identita a titul a mala by byť spojená s konkrétnymi prejavmi a jadrom. Nejde len o to, aby si mal titul; ale keďže si stvorená bytosť, mal by si plniť povinnosti stvorenej bytosti. Keďže si stvorená bytosť, mal by si plniť jej záväzky. Aké sú teda povinnosti a záväzky stvorenej bytosti? Božie slovo jasne stanovuje povinnosti, záväzky a zodpovednosti stvorených bytostí, však? Od dnešného dňa si skutočným členom Božieho domu, čo znamená, že sa považuješ za jednu zo stvorených Božích bytostí. V dôsledku toho by si od dnešného dňa mal prehodnotiť svoje životné plány. Nemal by si sa už usilovať o ideály, túžby a ciele, ktoré si si predtým stanovil pre svoj život, ale mal by si od nich upustiť. Namiesto toho by si mal zmeniť svoju identitu a perspektívu, aby si si naplánoval životné ciele a smerovanie, ktoré by stvorená bytosť mala mať. V prvom rade by tvojím cieľom a smerovaním nemalo byť stať sa vodcom, viesť alebo vyniknúť v nejakom odvetví ani stať sa známou osobnosťou, ktorá vykonáva určitú úlohu alebo ovláda určitú zručnosť. Tvojím cieľom by malo byť prijať svoju povinnosť od Boha, to znamená vedieť, akú prácu by si mal robiť teraz, v tejto chvíli, a pochopiť, akú povinnosť musíš vykonávať. Musíš sa pýtať, čo od teba Boh vyžaduje a aká povinnosť je pre teba v Jeho dome pripravená. Mal by si pochopiť a vyjasniť si princípy, ktoré by si mal v súvislosti s touto povinnosťou chápať, držať sa ich a riadiť sa nimi. Ak si ich nedokážeš zapamätať, môžeš si ich napísať na papier alebo zaznamenať do počítača. Nájdi si čas na ich preskúmanie a uvažuj nad nimi. Ako príslušník stvorených bytostí by si sa v živote mal snažiť v prvom rade o to, aby si si plnil svoju povinnosť ako stvorená bytosť a aby si bol spôsobilou stvorenou bytosťou. To je najzákladnejší životný cieľ, ktorý by si mal mať. Druhým a konkrétnejším cieľom je, ako si splniť svoju povinnosť ako stvorená bytosť a ako byť spôsobilou stvorenou bytosťou. Samozrejme, všetkých cieľov alebo smerovaní súvisiacich s tvojou povesťou, postavením, márnivosťou, budúcnosťou atď. by si sa mal vzdať.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (7)) Z Božích slov som pochopil, že som stvorenou bytosťou a že by som sa mal snažiť plniť si svoje povinnosti ako stvorená bytosť. To je moja zodpovednosť. Nemal by som sa stále zameriavať na to, ako ma vnímajú ostatní, ani s nimi súťažiť o to, čie zručnosti sú lepšie. To, čo by som mal spraviť, je podriadiť sa, konať svoje povinnosti podľa požiadaviek a princípov Božieho domu tak, že sa budem držať pri zemi, viac sa modliť k Bohu o veciach, ktorým nerozumiem, hľadať duchovné spoločenstvo s ostatnými a vkladať úsilie do pravdy-princípov. To je správna cesta k praktizovaniu.

Teraz, keď som konal svoju povinnosť v inej oblasti, ešte stále som záležitosti občas zle posúdil alebo sa v nich prerátal, keď som analyzoval podklady k vyčisteniu ľudí. Keď sa v rozhodnutiach o vyčistení, ktoré som písal, vyskytli problémy a každý ponúkal návrhy a opravy, stále som sa cítil trochu nepríjemne a robil som si starosti, ako ma vidia ostatní. Keď sa tieto pocity objavili, uvedomil som si, že ma opäť zväzuje a obmedzuje túžba po povesti a postavení, a tak som sa modlil k Bohu, ochotný správne čeliť svojim nedostatkom, prijať správne návrhy a konať svoje povinnosti podľa princípov. Po určitých skúsenostiach som pochopil, že aj keď mám vo svojich povinnostiach stále veľa nedostatkov, urobil som pokrok v rozlišovaní ľudí a v nazeraní na osoby a veci prostredníctvom vedenia, duchovného spoločenstva a pomoci bratov a sestier, s ktorými spolupracujem. Aj slová som začal vyberať oveľa presnejšie ako predtým. Tieto veci mi skutočne pomohli kompenzovať mnohé moje nedostatky. Hoci sa ešte stále občas obávam o svoju povesť a postavenie, dokážem sa modliť k Bohu, aby som vzdoroval sám sebe a nebol taký obmedzovaný svojou túžbou po povesti a postavení. Vďaka Bohu za to, že ma zachránil!