Lu Xin, Čína

Moja suseda Xiaoyue a ja sme kolegyne a tiež dobré kamarátky. V roku 2013 sme obe v rovnakom čase prijali Božie dielo posledných dní a ja som bola veľmi šťastná. Odkedy sme uverili v Boha, chodili sme spolu na zhromaždenia. Postupom času som si všimla, že Xiaoyue má schopnosť chápať Božie slová a jej duchovné spoločenstvo o pravde bolo veľmi poučné. Vždy, keď Xiaoyue hovorila v duchovnom spoločenstve o svojom chápaní Božích slov, vodcovia súhlasne prikyvovali a ja som začala byť rozladená. Zdalo sa, že vodcovia Xiaoyue naozaj obdivujú, a myslela som si, že sa musím viac snažiť a nenechať, aby mna prekonala. Takže pred každým zhromaždením som doma premýšľala nad Božími slovami, ale počas nich môjmu duchovnému spoločenstvu stále chýbalo také osvetlenie, aké mala Xiaoyue. Začala som pociťovať krízu. Neskôr sme obe prijali povinnosti vodkýň skupín a všimla som si, že Xiaoyue je zodpovedná za viac skupín ako ja. Počas zhromaždení vodcovia často nechávali Xiaoyue hovoriť v duchovnom spoločenstve ako prvú a ja som si v duchu pomyslela: „Zdá sa, že vodcovia si Xiaoyue naozaj vážia. Vždy jej dávajú prednosť. Obe sme prijali Božie dielo posledných dní v rovnakom čase, tak prečo je zodpovedná za viac skupín ako ja? Je naozaj lepšia ako ja? Je jej viera naozaj silnejšia ako moja?“ Cítila som veľkú nevôľu, bola som plná úzkosti a mala som zvláštny pocit straty. V minulosti som sa s Xiaoyue radila o všetkom, čomu som nerozumela, ale teraz som za ňou už nechodila. Myslela som si, že neustálym kladením otázok vyzerám v porovnaní s ňou menejcenná. Niekedy, keď som Xiaoyue videla, vyhýbala som sa jej a neboli sme si také blízke ako predtým. Neskôr sa v cirkvi konali voľby vodcov a ja aj Xiaoyue sme boli kandidátkami. Myslela som si, že pokiaľ ide o kvalitu a usilovanie sa o pravdu, Xiaoyue sa na vodkyňu celkom hodí. Ale potom som si pomyslela: „Obe sme začali veriť v Boha a konať svoje povinnosti spoločne. Ak sa ona stane vodkyňou, zatiaľ čo ja budem stále len vodkyňou skupiny, ako sa na mňa budú pozerať ostatní? Nebudú si myslieť, že som horšia ako ona?“ Začala som premýšľať, ako by som mohla zabrániť jej zvoleniu za vodkyňu. Nemohla som ovplyvniť, či za ňu budú hlasovať ostatní, no mohla som sa aspoň rozhodnúť, že jej svoj hlas nedám ja. Takže som hlasovala za niekoho iného. Ale nakoniec bola Xiaoyue aj tak zvolená za vodkyňu. Cítila som miernu nevôľu a v tú noc som sa v posteli prehadzovala a nemohla som spať. Pomyslela som si: „Ja a Xiaoyue sme verili v Boha rovnako dlho, ale teraz je ona vodkyňa, zatiaľ čo ja som len vodkyňa skupiny. Neznamená to, že vyzerám horšie ako ona?“ Veľmi ma to rozrušilo.

Raz som sa u vodkyne doma rozprávala o voľbách. Vodkyňa si všimla moju žiarlivosť a spýtala sa ma: „Ako si sa cítila, keď si videla, že Xiaoyue bola zvolená za vodkyňu? Žiarlila si na ňu?“ Keď som to počula, zacítila som horúčavu v tvári a nešikovne som pokrútila hlavou a povedala: „Sme také dobré kamarátky; ako by som mohla na ňu žiarliť?“ Cestou domov som stále premýšľala o tom, čo povedala vodkyňa. Keďže vodkyňa povedala, že žiarlim na Xiaoyue, vedela som, že tento problém musím mať. Keď som bola takmer doma, videla som, ako dva susedove psy žerú, zatiaľ čo ďalší pes menom Erxiong stál bokom a len sa prizeral. Spýtala som sa suseda: „Prečo nedáte najesť Erxiongovi?“ Sused povedal: „Tento pes je poslušný, aj keď mu nedáte jesť, len čaká, nebojuje ani nechmáce.“ Keď som počula susedove slová, spomenula som si na, na čo ma upozornila vodkyňa, a v srdci ma to veľmi zabolelo. Pomyslela som si: „Ani pes nebojuje a nechmáce, no ja stále súťažím so Xiaoyue. Som horšia ako pes.“ Išla som domov a kľakla som si pred Boha v modlitbe: „Ó, Bože, keď som videla, že Xiaoyue zvolili za vodkyňu, rozrušilo ma to. Vodkyňa povedala, že jej závidím, ale ja som si to nedokázala uvedomiť. Prosím, osvieť ma, aby som mohla rozpoznať svoje problémy.“

Jedného dňa som si prečítala tieto Božie slová: „Teraz si všetci plníte svoje povinnosti na plný úväzok. Nie ste obmedzovaní ani spútaní rodinou, manželstvom ani bohatstvom. Už ste sa z týchto vecí vymanili. Predstavy, domnienky, poznatky a osobné úmysly a túžby, ktorých máte plnú hlavu, však zostávajú úplne nedotknuté. Keď teda príde na čokoľvek, čo súvisí s dobrým menom, postavením alebo príležitosťou zažiariť – keď napríklad započujete, že Boží dom má v pláne vychovať rôznych talentovaných ľudí – všetci skáčete od radosti, každý z vás si chce zakaždým urobiť meno a dostať sa na výslnie. Všetci chcete bojovať o postavenie a dobré meno. Hanbíte sa za to, no ak by ste to neurobili, cítili by ste sa zle. Vždy, keď vidíte, že niekto vyniká, pociťujete závisť a nenávisť, sťažujete sa a myslíte si, že je to nespravodlivé: ‚Prečo ja nemôžem vyniknúť? Prečo sa vždy na výslnie dostanú iní ľudia? Prečo nikdy nie som na rade ja?‘ Keď pociťujete nevôľu, snažíte sa ju potlačiť, no nedokážete to. Modlíte sa k Bohu a chvíľu sa cítite lepšie, no keď opäť čelíte takejto situácii, nedokážete to prekonať. Nie je to prejav nezrelého duchovného postavenia? Nespadli ľudia, ktorí sú v takomto stave, do satanovej pasce? Toto sú putá satanovej skazenej prirodzenosti, ktoré ľudí zväzujú. … čím viac budeš bojovať, tým temnejšie bude tvoje srdce, tým viac závisti a nenávisti budeš cítiť a tvoja túžba po získaní týchto vecí bude len silnejšia. Čím silnejšia bude tvoja túžba po ich získaní, o to menej ich budeš schopný získať, a vtedy tvoja nenávisť porastie. Ako bude tvoja nenávisť rásť, budeš vnútorne temnejší. Čím temnejší budeš vnútorne, tým horšie budeš vykonávať svoju povinnosť, a čím horšie budeš vykonávať svoju povinnosť, tým menej užitočný budeš pre Boží dom. Je to vzájomne prepojený, začarovaný kruh. Ak svoju povinnosť nikdy nebudeš vykonávať dobre, budeš postupne vyradený.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Po prečítaní tohto úryvku som cítila, že Boh hovorí priamo o mojom stave. Vždy, keď išlo o veci, v ktorých by som mohla vyniknúť, chcela som súťažiť a mať miesto v srdciach ľudí. Pomyslela som na to, ako sme s Xiaoyue začali spolu veriť v Boha a chodili spolu na zhromaždenia, ale keď som videla, že chápe Božie slová lepšie ako ja a je zodpovedná za zhromaždenia viacerých skupín, mala som pocit, že vodcovia si cenia ju, a nie mňa, a začala som byť skľúčená a žiarliť. V minulosti som sa s Xiaoyue vždy o všetkom rozprávala, ale keď som videla, že je vo všetkom lepšia ako ja, nahnevala som sa a už som ju nechcela vidieť. Neboli sme si také blízke ako predtým. Keď prišli voľby cirkevných vodcov, bola som si dobre vedomá toho, že Xiaoyue je v mnohých ohľadoch lepšia ako ja a na pozíciu vodkyne sa celkom hodí, no aj tak som sa obávala, že ak ju zvolia za vodkyňu a ja zostanem len vodkyňou skupiny, budem oproti nej vyzerať menejcenne, a tak som ju úmyselne nevolila. Neskôr, keď som videla, že Xiaoyue zvolili za vodkyňu, bola som nespokojná. Neustále som sa s Xiaoyue porovnávala, a keď som videla, že je lepšia ako ja, začala som žiarliť a cítiť nevôľu. Moja myseľ bola plná myšlienok na to, ako ju prekonať, ale keď sa mi to nedarilo, trápila som sa, stratila som motiváciu konať svoju povinnosť a utrpel tým aj môj vstup do života. V tej chvíli som si uvedomila, že moje utrpenie je spôsobené mojou obrovskou žiarlivosťou. Bratia a sestry by sa mali navzájom dopĺňať v silných a slabých stránkach, pomáhať si, aby sme spolu dobre konali naše povinnosti, a nie si závidieť a vylučovať ostatných kvôli pýche a postaveniu. Tým by sme v Bohu len vzbudili odpor. Musela som sa naučiť vzdať sa svojich túžob a potichu dobre konať svoje povinnosti bez toho, aby som hľadala pozornosť. Neskôr, keď som niečomu vo svojej povinnosti nerozumela, z vlastnej iniciatívy som sa na to spýtala Xiaoyue a v duchovnom spoločenstve sme spolu hovorili o Božích slovách, aby sme to vyriešili. Cítila som sa oveľa uvoľnenejšie.

Jedného dňa v roku 2016 vodcovia povedali, že plánujú poslať Xiaoyue konať povinnosť na iné miesto, a požiadali ma, aby som o nej napísala hodnotenie. Nevedomky sa moja žiarlivosť opäť prejavila, a pomyslela som si: „Odkedy našla Boha, Xiaoyue povýšili z vodkyne skupiny na cirkevnú vodkyňu a teraz ju posielajú konať povinnosť na iné miesto a bude zodpovedná za čoraz viac cirkví. Ale ja som stále zaseknutá tu, stále len vodkyňa skupiny. Čo si o mne pomyslia bratia a sestry? Povedia, že som horšia ako Xiaoyue a že je medzi nami veľmi obrovský rozdiel? To nejde! Nemôžem ju nechať odísť, musím napísať o niektorých jej slabostiach, aby vodcovia videli, že nie je až taká skvelá; takto ju nepovýšia.“ Celé dni som sa pre to cítila znepokojená a nesvoja. Stále som premýšľala: „Ako mám napísať to hodnotenie? Xiaoyue má svoje skazenosti a nedostatky, ale nikto nie je dokonalý a každý má chyby a slabosti. Nemožno sa zmeniť zo dňa na deň. Ak napíšem len o jej chybách, bolo by to nespravodlivé zaobchádzanie s druhými. Nekonala by som tým zlo? Ale ak budem písať objektívne a pravdivo a Xiaoyue naozaj povýšia, budem sa cítiť rozrušená.“ Ako som zápasila, stále som svoje hodnotenie písala a znova a znova mazala. Nakoniec som už nevedela, čo napísať, a tak som sa modlila k Bohu: „Ó, Bože! Viem, že ma v tejto chvíli podrobne skúmaš. Ak napíšem toto hodnotenie podľa vlastných úmyslov a zdržím Xiaoyue od konania jej povinnosti inde, naozaj budem konať zlo. Prosím, pomôž mi vzdorovať mojej skazenej povahe, aby som mohla písať pravdivo a byť čestným človekom.“ Po modlitbe som hodnotenie napísala pravdivo. Ale keď som pomyslela na to, že Xiaoyue odíde, bola som rozrušená, akoby mi na srdci ležal kameň. V tom čase som sa občas pýtala, ako si Xiaoyue koná svoju povinnosť, dúfajúc, že budem počuť, že jej stav je zlý alebo že sa jej v povinnosti nedarí. Ale vždy, keď som sa niečo dozvedela, jej stav bol celkom dobrý a cítila som sa trochu sklamaná. Jedného dňa som išla k Xiaoyue domov a pomyslela som si: „Xiaoyue nevie, že konanie povinností inde zahŕňa utrpenie. Ak jej o tom poviem, možno nebude chcieť ísť.“ Tak som povedala Xiaoyue: „Konať povinnosť inde nie je ako byť doma. Dokážeš naozaj zniesť také ťažkosti? Ja nemám tvoje odhodlanie.“ Keď si ma vypočula, neovplyvnilo ju to a ja som si neuvedomovala prirodzenosť toho, čo som povedala, ani dôsledky, ktoré to prinesie. Jedného dňa, keď som sa vrátila z práce domov, ma zrazu pohrýzol môj pes. Bolo to nezvyčajné. Odkedy pes hryzie svojich pánov? Uvedomila som si, že to nebola náhodná udalosť a že to muselo byť preto, lebo som urobila niečo zlé a bola som disciplinovaná. Tak som sa modlila k Bohu: „Bože! Všetko je v Tvojich rukách. Môj pes ma pohrýzol a stalo sa to s Tvojím dovolením. Prosím, osvieť ma, aby som si dokázala uvedomiť svoju chybu. Som ochotná činiť pokánie.“

Neskôr som náhodou narazila na úryvok z Božích slov: „Čo znamená nemať ľudskú prirodzenosť? Znamená to nemať ani morálku. Čo znamená nemať morálku? Sestra má dobré životné podmienky a majetnú rodinu, a aký je postoj týchto ľudí? Je to len závisť, po ktorej nasleduje prianie všetkého dobrého, a tým sa to končí? (Nie.) Aký je teda ich postoj? Žiarlivosť, rozhorčenie, nevôľa a prechovávanie sťažností v srdci: ‚Zaslúži si mať toľko peňazí? Prečo ja nemám toľko peňazí? Prečo boh žehná jej a nie mne?‘ Sestra je bohatá a prosperuje, takže cítia žiarlivosť a nenávisť, bez jediného slova úprimného obdivu alebo želania všetkého dobrého. To svedčí o úplnej absencii aj tej najzákladnejšej morálky. … Neprajú druhým dobre; keď vidia niekoho, komu sa darí alebo kto je lepší ako oni, napĺňa ich to žiarlivosťou a nevôľou. Bez ohľadu na to, aká silná je viera niekoho iného v Boha, ak je ten jednotlivec lepší ako oni, tak to jednoducho nestrpia. Úplne im chýba ľudská prirodzenosť a nie sú schopní vysloviť ani slovo požehnania alebo budovania. Prečo nedokážu vysloviť takéto slová? Pretože ich ľudská prirodzenosť je príliš zlá! Nie je to tak, že by nechceli hovoriť, alebo že by im chýbali správne slová; skôr je to tak, že ich srdcia sú plné žiarlivosti, nevôle a rozhorčenia, čo im znemožňuje vysloviť slová požehnania. Môže teda skutočnosť, že ich srdcia sú plné takýchto skazených vecí, naznačovať, že ich ľudská prirodzenosť je zlomyseľná? (Áno.) Môže. Pretože odhaľujútakéto skazené povahy, pre ostatných je ľahké ich rozlíšiť a môžu prezrieť ich skazenú podstatu.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (24)) Po prečítaní Božích slov som bola veľmi rozrušená. Boh odhaľuje, že ľudia závidia a pociťujú zášť voči tým, ktorých považujú za lepších ako sú oni sami, a že to odráža chabú a zlomyseľnú ľudskú prirodzenosť a Boh takýchto ľudí nemá rád. Bola som presne ten typ človeka, o ktorom Boh hovorí. Keď som našla Boha a videla som, že Xiaoyue je zodpovedná za viac skupín ako ja, závidela som, a aj keď som vedela, že sa na vodkyňu hodí, bála som sa, že ak ju zvolia, budem vyzerať horšia, a tak som za ňu úmyselne nehlasovala. Keď ma vodcovia požiadali, aby som o Xiaoyue napísala hodnotenie, obávala som sa, že ak pôjde konať svoju povinnosť inde, rozdiel medzi nami bude ešte väčší, a tak som nechcela písať o jej silných stránkach. Hoci som to nakoniec napísala pravdivo, v hĺbke duše som jej stále neželala, aby sa jej darilo, a dúfala som, že sa dozviem, že je v zlom stave alebo že sa jej v konaní povinnosti nedarí. Dokonca som pred ňou úmyselne hovorila negatívne veci, aby som potlačila jej motiváciu konať svoju povinnosť. Takto by nemohla konať svoju povinnosť inde a rozdiel medzi nami by nebol taký obrovský. Čím viac som uvažovala, tým viac som si uvedomovala, aká som bola hrozná. Používala som zákerné triky, len aby o mne ostatní mali vysokú mienku, čo bolo naozaj sebecké, opovrhnutiahodné a zlomyseľné. Nemala som v sebe ani kúska ľudskej prirodzenosti! To, že by Xiaoyue konala svoju povinnosť inde, by prospelo jej životnému rastu a prospelo by to aj cirkevnej práci. Bolo to niečo, čo bolo v súlade s Božími úmyslami, ale ja som sa kvôli svojej povesti a postaveniu snažila veci sabotovať a nielenže som ju nepovzbudzovala, ale dokonca zámerne hovorila negatívne veci. To, čo som robila, bolo narúšanie, vyrušovanie a brzdenie práce cirkvi. Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som ľutovala a bola som rozrušená. Spomenula som si na Čou Jüa z Príbehov Troch kráľovstiev a na to, aký bol malicherný a žiarlivý na Ču-ke Lianga, súperil s ním a porovnával sa s ním a nakoniec ho nedokázal prekonať a hnev ho dohnal k smrti. Ak by som sa stále porovnávala s Xiaoyue, nielenže by som skončila nešťastná, ale pôsobila by som aj ako satanov služobník, ktorý brzdí prácu cirkvi. Keď som si to uvedomila, kľakla som si pred Boha a modlila sa: „Bože, videla som, aká som hlboko skazená. Moja žiarlivosť je obrovská. Prečo neznesiem, keď vidím, že sa Xiaoyue darí lepšie ako mne? Naozaj sa nenávidím! Kiež by si preklial moju skazenú prirodzenosť a viedol ma k hlbšiemu pochopeniu seba samej.“

Neskôr som si prečítala niekoľko Božích slov: „Človek, ktorý sa narodil do takej špinavej krajiny, bol v závažnej miere nakazený spoločnosťou. Formovala ho feudálna etika a dostal vzdelanie na ‚inštitúciách vyššieho vzdelávania‘. Spiatočnícke myslenie, skazená morálka, nesprávny pohľad, opovrhnutiahodná filozofia pre svetské záležitosti, úplne bezcenná existencia a podlé zvyky a každodenný život – to všetko vážne zasahovalo srdce človeka a vážne poškodzovalo jeho svedomie a útočilo naň. Výsledkom toho je, že človek sa čoraz viac vzďaľuje od Boha a čoraz viac Mu odporuje.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nezmeniť svoju povahu znamená byť nepriateľom Boha) „Ľudstvo je kruté! Intrigy a úklady urvať a schmatnúť jeden druhému, boj o slávu a bohatstvo, vzájomné vraždenie – kedy sa to vôbec skončí? Napriek státisícom slov, ktoré Boh vyslovil, nikto neprišiel k rozumu. Ľudia konajú v záujme svojich rodín, synov a dcér, v záujme svojej kariéry, budúcich vyhliadok, postavenia, márnomyseľnosti a peňazí, v záujme jedla, oblečenia a tela. Existuje však niekto, kto koná skutočne v záujme Boha? Dokonca aj medzi tými, ktorí konajú pre Boha, je len málo takých, ktorí Boha poznajú. Koľko ľudí nekoná z vlastných záujmov? Koľkíže neutláčajú či nevylučujú ostatných, aby ochránili svoje vlastné postavenie?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zlí budú určite potrestaní) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že moja žiarlivosť na Xiaoyue pramenila z mojej nadmernej starostlivosti o povesť a postavenie, Žila som podľa satanských jedov, ako napríklad „snaž sa vyniknúť a prekonať ostatných“, „človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta“, a „ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru“, a tieto myšlienky ma pripravili o svedomie a rozum. Nech som robila čokoľvek, vždy som chcela, aby ma ostatní obdivovali, a snažila som sa mať miesto v ich srdciach. Spomenula som si, ako som sa od detstva vždy cítila rozladená, keď som videla, že sú ostatní lepší ako ja. Ak sa niekto v škole učil lepšie ako ja, nahnevala som sa, a ak mal niekto lepšie životné podmienky, žiarlila som. Pamätám si, že moja sesternica sa v škole učila lepšie ako ja a jej rodinné pomery boli lepšie ako moje, tak som jej závidela. Keď si jej rodina kúpila televízor, zo závisti a hnevu som ho k nim nešla pozerať. Odkedy som našla Boha, pokračovala som v živote podľa týchto satanských jedov. Keď som videla, že ma Xiaoyue vo všetkom prekonáva, začala som na ňu žiarliť a neustále som sa s ňou porovnávala, a keď som sa jej nedokázala vyrovnať, trápila som sa. To všetko spôsobila satanova skazenosť a jeho ubližovanie. Urobila som si zo slávy a zisku svoj cieľ, a to až do tej miery, že nimi boli ovládané všetky moje emócie. V záujme svojej povesti a postavenia som dokonca útočila na ostatných a vylučovala ich, nedbala som na prácu cirkvi a stala som sa naozaj sebeckou a zlomyseľnou. Hoci sme so Xiaoyue boli blízke kamarátky, ktoré si všetko hovorili, stále som bola schopná sabotovať ju za jej chrbtom a chcela som použiť opovrhnutiahodné prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov. Ak by som naďalej žila podľa týchto satanských jedov, len by som sa čoraz viac vzďaľovala ľudskej podobe a nakoniec by ma Boh zavrhol a vyradil. Ďakujem Bohu, že využil túto situáciu, aby ma zjavil, a že mi prostredníctvom odhalenia v Jeho slovách dovolil spoznať svoju skazenosť, čo mi dalo príležitosť kajať sa a zmeniť sa. Toto je Božia láska.

Neskôr som v Božích slovách hľadala cestu praktizovania a vstupu. Prečítala som si dva úryvky z Božích slov: „Pre všetkých, ktorí vykonávajú povinnosť – bez ohľadu na to, aké hlboké alebo povrchné je ich chápanie pravdy –, najjednoduchší spôsob, ako praktizovať vstup do pravdy-reality, je myslieť na záujmy Božieho domu vo všetkom a vzdať sa svojich sebeckých túžob, osobných zámerov, motívov, pýchy a postavenia. Klásť záujmy Božieho domu na prvé miesto – to je to najmenej, čo by mal človek robiť. Ak niekto, kto vykonáva povinnosť, nedokáže urobiť ani toľko, ako sa potom dá o ňom povedať, že vykonáva svoju povinnosť? To nie je vykonávanie povinnosti. Najprv by si mal myslieť na záujmy Božieho domu, byť ohľaduplný k Božím úmyslom a brať do úvahy prácu cirkvi. Daj tieto veci na prvé miesto; až potom môžeš premýšľať o stabilite svojho postavenia alebo o tom, ako ťa vnímajú ostatní. Nemáte pocit, že je to trochu jednoduchšie, keď to rozdelíte na dva kroky a urobíte určité kompromisy? Ak budeš chvíľu takto praktizovať, pocítiš, že uspokojiť Boha nie je taká ťažká vec. Okrem toho by si mal byť schopný plniť si svoje povinnosti, vykonávať svoje záväzky a povinnosť a odložiť bokom svoje sebecké túžby, úmysly a pohnútky; mal by si brať ohľad na Božie úmysly a na prvé miesto klásť záujmy Božieho domu, dielo cirkvi a povinnosť, ktorú máš vykonávať. Keď to budeš chvíľu zažívať, nadobudneš pocit, že je to dobrý spôsob správania sa. Znamená to žiť priamo a čestne a nebyť podlým, odporným človekom; znamená to žiť spravodlivo a so cťou, a nie byť opovrhnutiahodným, podlým človekom a naničhodníkom. Nadobudneš pocit, že takto by mal človek konať a že to je obraz, ktorý by mal žiť. Postupne bude tvoja túžba po uspokojovaní vlastných záujmov slabnúť. … Teraz som vám povedal tento jednoduchý prístup: začnite praktizovať týmto spôsobom a keď to tak budete chvíľu robiť, stav vo vašom vnútri sa začne meniť bez toho, aby ste o tom vedeli. Zmení sa z toho ambivalentného stavu, v ktorom vás viera v Boha ani veľmi nezaujíma, ani k nej nemáte veľký odpor, na stav, v ktorom cítite, že veriť v Boha a byť čestným človekom sú dobré veci, a v ktorom vás zaujíma byť čestným človekom a cítite, že v takomto živote je zmysel a duchovná výživa. Vo svojom srdci pocítite istotu, pokoj a radosť. Takým sa stane váš stav. To je výsledok, ku ktorému dospejete vtedy, keď sa vzdáte svojich vlastných úmyslov, záujmov a sebeckých túžob. To je ten výsledok.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) „Ak ťa Boh urobil pochabým, potom má tvoja hlúposť zmysel. Ak ťa urobil bystrým, tak je zmysel v tvojej bystrosti. Bez ohľadu na to, aké talenty ti Boh nadelil, aké sú tvoje silné stránky alebo aký vysoký máš inteligenčný kvocient, to všetko má pre Boha určitý význam. Všetky tieto veci boli Ním predurčené. Boh už dávno ustanovil úlohu, ktorú v živote zohrávaš, i povinnosť, ktorú konáš. Niektorí ľudia vidia, že iní majú silné stránky, ktoré im chýbajú, a sú preto nespokojní. Chcú to zmeniť tak, že sa budú viac učiť, viac vidieť a viac sa snažiť. Napriek ich usilovnosti sú však ich možnosti obmedzené a im sa nikdy nepodarí prekonať tých, ktorí majú nadanie či odborné znalosti. Môžeš bojovať, koľko len chceš, ale aj tak je to zbytočné. Boh ustanovil, kým budeš, a nikto to nemôže nijak zmeniť. Svoje úsilie by si mal venovať tomu, v čom si dobrý. Mal by si vykonávať takú povinnosť, na ktorú sa hodíš, nech už je to čokoľvek. Nesnaž sa nasilu presadiť v oblastiach, na ktoré tvoje schopnosti nestačia, a nezáviď ostatným. Každý má svoju funkciu. Nemysli si, že môžeš robiť všetko dobre alebo že si dokonalejší či lepší ako ostatní, a nechci vždy nahradiť ostatných a predvádzať sa. To je skazená povaha. Niektorí ľudia si, naopak, myslia, že nevedia robiť nič dobre a nemajú vôbec žiadne zručnosti. Ak je to aj tvoj prípad, mal by si byť jednoducho len človekom, ktorý s pokorou počúva a podriaďuje sa. Rob, čo vieš, a rob to dobre, s vynaložením všetkých svojich síl. To stačí. Boh bude spokojný.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy, ktorými by sa malo riadiť správanie človeka) Keď som si prečítala Božie slová, našla som cestu praktizovania. Bez ohľadu na to, čo sa stane, musím odložiť svoje osobné záujmy a najprv premýšľať, ako chrániť prácu cirkvi a uspokojiť Boha. Bez ohľadu na to, ako ma vnímajú ostatní, mala by som potichu dobre konať svoju povinnosť. Mala by som sa v nej usilovať o pravdu a hľadať premenu vo svojej povahe. To je to, čo je v súlade s Božími úmyslami. Ak sa usilujem o povesť a postavenie, žiarlim na ostatných, súťažím s nimi alebo používam nečestné úskoky a robím odporné a opovrhnutiahodné veci, tak iba spôsobím, že ma Boh znenávidí. Tiež som pochopila, že v Božom dome sa povinnosti nedelia podľa vysokého alebo nízkeho postavenia ani podľa veľkých či malých pozícií. Každý len vykonáva svoju vlastnú funkciu. Ak je niekoho povinnosťou hostiteľstvo, mal by dobre konať hostiteľskú povinnosť, a ak niekto môže byť vodcom, mal by dobre konať povinnosť vodcu. Bez ohľadu na to, akú povinnosť konáme, musíme sa usilovať o pravdu. Boh sa pozerá na postoj človeka k jeho povinnosti a na to, či sa usiluje o pravdu a či sa jeho skazená povaha mení. Boh nikoho neschvaľuje na základe jeho vyššieho postavenia alebo väčšieho kapitálu. Toto je Božia spravodlivosť. Bez ohľadu na to, akú povinnosť konala Xiaoyue, mala svoje zodpovednosti a ja som mala svoju vlastnú povinnosť a nemala by som sa sústrediť len na porovnávanie sa s ňou a nakoniec zanedbávať svoju povinnosť. Aj keď ku mne ostatní vzhliadajú, neznamená to, že mám pravdu alebo že sa moja povaha zmenila. Moje duchovné postavenie a kvalita sa hodia na povinnosť vodkyne skupiny, takže by som mala s nohami pevne na zemi dobre konať povinnosť vodkyne skupiny. Keď budú mať bratia a sestry problémy alebo ťažkosti, budem sa spoliehať na Boha, že s nimi budem hovoriť v duchovnom spoločenstve a vyriešim problémy, a splním si povinnosť, ktorú mám.

Neskôr z rôznych dôvodov Xiaoyue nešla konať svoju povinnosť inde. V minulosti by ma to potešilo, ale teraz som sa na to dokázala pozrieť správne, a tak som sa v duchovnom spoločenstve otvorila Xiaoyue o svojom stave a o skazenosti, ktorú som odhalila. Xiaoyue sa so mnou tiež v duchovnom spoločenstve podelila o svoje skúsenostné poznanie tejto záležitosti. V minulosti ma zaslepila žiarlivosť, a nikdy som pozorne nepočúvala, keď Xiaoyue hovorila v duchovnom spoločenstve. Myslela som si, že sa len predvádza. V ten deň, keď som pozorne počúvala, ako v duchovnom spoločenstve hovorí o svojich skúsenostiach, cítila som sa veľmi poučená a tiež som v srdci pocítila veľký pocit uvoľnenia a oslobodenia. Keď som v sebe videla túto malú zmenu, moje srdce bolo naplnené vďačnosťou voči Bohu.