V januári roku 2018 som prijala dielo posledných dní Všemohúceho Boha. Krátko nato som sa ujala služby a stala sa hlavnou speváčkou v hudobných videách pre chválospevy. Zo začiatku si ma všímalo mnoho bratov a sestier, ktorí obdivovali môj spev. Spoznávali ma, nech som išla kdekoľvek. To mi napĺňalo srdce radosťou. Po pár mesiacoch ma zvolili za vedúcu kostola. Prišlo veľa nováčikov a mali sme plné ruky práce s evanjeliom. V snahe lepšie si poradiť s ich problémami som často pozerala evanjelizačné filmy, aby som sa priučila a porozumela pravde o Božom diele a mohla ich s nimi prebrať a vyriešiť vždy, keď za mnou prišli s určitými predstavami alebo nejasnosťami. Uvádzala som aj početné stretnutia a moji bratia a sestry mi často pochvaľovali moju vysokú úroveň a porozumenie. Uznanie bratov a sestier ma nesmierne tešilo. Čo sa však týkalo evanjelizačných prác, moja efektivita zaostávala. Pri každom vyhodnocovaní účinnosti evanjelizácie v jednotlivých kostoloch sa ten môj zakaždým umiestňoval na poslednom mieste. Neskôr do nášho kostola preložili sestru Cathy, aby hlásala evanjelium. Všimla som si, že sa v práci rýchlo zabehla. Dokázala obratne porozumieť a vyriešiť problémy, ktoré sa ostatným vyskytli počas služieb, a na stretnutiach sa aktívne zapájala do duchovných spoločenstiev. Malasom sa tešiť, že si sestra Cathy plnila povinnosti tak svedomito, ale z nejakého dôvodu som ju nemala rada. Vždy, keď sestra Cathy radila bratom a sestrám, ani som ju nechcela vidieť. Hlavne vtedy, keď som ich počula tvrdiť, ako jej to ide a že by si ju radi zvolili za diakonku, som sa cítila ešte väčšmi nesvoja. Hovorila som si: „Predtým, než si prišla, ma všetci bratia a sestry chválili pre moje kvality, porozumenie a podporu, a všetci ma obdivovali, ale teraz si pre nich najlepšia ty a obdivujú teba. Kto bude obdivovať mňa?“ Vtedy som začala na sestru Cathy žiarliť. Mala som strach, že mi preberie miesto v srdciach bratov a sestier.

Potom som si všimla, že sestra Cathy často volala nováčikom a pýtala sa na nich. Mnohí z nich ju aj žiadali o pomoc so svojimi problémami. Raz si jedna moja sestra nevedela rady s evanjeliom a spýtala sa ma na názor. Potom, čo som jej poradila, zašla za sestrou Cathy. Keď som sa to dozvedela, zamrzelo ma to. Pomyslela som si, že na moje názory neberie ohľad a myslí si, že je sestra Cathy lepšia ako ja, a že sa na mňa už nepozerá s obdivom. Smutne som si pomyslela: „Keďže som taká neschopná v evanjelizácii, musím prekonať svoje nedostatky. Potom nebudem horšia ako sestra Cathy a bratia a sestry sa pri budúcich problémoch obrátia na mňa namiesto nej.“ V nasledujúcich dňoch som videla sestru Cathy každý deň večerať neskoro, pretože mala plno povinností a niekedy robila i v noci. Tak som začala robiť v noci aj ja. Bratia a sestry tým pádom videli, že som tiež svedomitá a nie som o nič horšia než ona. Neskôr sa v kostole konali voľby o evanjelického diakona. V skutočnosti bola sestra Cathy zo všetkých hľadísk najlepšou kandidátkou, ale zvoliť som si ju nechcela. Bála som sa, že ak by zastávala pozíciu v kostole, všetko by sa točilo len okolo nej a ľudia by ju považovali za schopnejšiu než ja. Uvedomovala som si však, že vedúci to sami nezvládnu a potrebujú pomoc diakonov, tak som zvažovala, že si ju predsa len zvolím. Ak si zvolím sestru Cathy, bratia a sestry sa k nej nahrnú a mňa nechajú samu. No musela som uznať, že sestra Cathy bola na vysokej úrovni a prácu evanjelickej diakonky by zvládla. Dlho som nad tým uvažovala a nakoniec som si ju napriek neochote zvolila.

Raz kostol hľadal brata alebo sestru s dobrou filipínčinou a angličtinou, ktorí by nahrávali hudobné videá. Sestra Cathy vedela dobre po filipínsky aj anglicky, tak si bratia a sestry nakoniec zvolili ju. To ma naozaj deprimovalo a pomyslela som si: „Veď aj ja viem dobre po filipínsky a anglicky, prečo si vybrali ju a nie mňa?“ Žiarlivosť vo mne vrela, až som v srdci cítila nenávisť. Keďže mala sestra Cathy trochu arogantnú povahu, naši vedúci vyšetrovali výkon jej úloh a požiadali ma, aby som o nej spísala hodnotenie. Tešila som sa, že môžem upozorniť na jej nedostatky, aby jej vedúci dali iné úlohy a nemusela som ju viac vídať. Zároveň som však vedela, že to, čo robím, je zlé, a mala by som k nej pristupovať spravodlivo. Aj náš vedúci sa s nami rozprával a zdôraznil, že by sme sa k sestre Cathy napriek jej skazenej povahe mali správať férovo a v súlade so zásadami. No v kútiku duše som chcela, aby odišla, pretože by som sa viac nemusela báť, že zožne všetok obdiv bratov a sestier. V duchu som si hovorila: „Kým si neprišla, bratia a sestry vyhľadávali pomoc u mňa. Teraz chodia stále len za tebou.“ Pri pomyslení na to som sa cítila ukrivdená a nešťastná. Nechcela som ju vidieť ani pri spoločných službách. Vtedy ma žiarlivosť celkom pohltila.

Následne som sa ocitla pod tlakom pri vykonávaní cirkevnej služby. Narazila som na problémy, ktoré som nevedela vyriešiť a necítila som Božiu vôľu. Nesmierne ma to vyčerpávalo. Nepociťovala som dielo a vedenie Ducha Svätého a v práci sa mi nedarilo. Vôbec som si neuvedomila, aký dopad mal môj negatívny stav na moje povinnosti. Potom som na stretnutí uvidela tieto slová Všemohúceho Boha: „Ako duchovný vodca sa nemáš len naučiť používať pravdu na vyriešenie problémov, ale aj objavovať a rozvíjať talentovaných ľudí, ktorým v žiadnom prípade nesmieš závidieť a ani im brániť v rozvoji. Takéto praktizovanie je prospešné pre činnosť cirkvi. Ak dokážeš zabezpečiť rozvoj niekoľkých ľudí hľadajúcich pravdu a dosiahnuť, aby s tebou spolupracovali a dobre vykonávali všetku prácu, až nakoniec budete mať všetci skúsenostné svedectvá, potom si kvalifikovaný vedúci predstaviteľ alebo pracovník. Ak si schopný všetko zvládnuť podľa princípov, dokazuješ svoju oddanosť. Niektorí ľudia sa stále boja, že ostatní sú lepší než oni alebo že ich prevyšujú, že získajú uznanie, zatiaľ čo ich budú prehliadať, čo ich vedie k tomu, aby na ostatných útočili a vylučovali ich. Nie je to príklad závisti talentovaným ľuďom? Nie je to sebecké a opovrhnutiahodné? Aká je to povaha? To je zlomyseľnosť! Tí, ktorí myslia len na svoje vlastné záujmy, uspokojujú len svoje sebecké túžby a nemyslia na ostatných alebo neprihliadajú na záujmy Božieho domu, majú zlú povahu a Boh ich nemiluje. Ak si naozaj schopný ukázať, že prihliadaš na Božiu vôľu, budeš vedieť spravodlivo zaobchádzať s ostatnými ľuďmi. Neuľahčí to tvoju prácu, ak odporučíš dobrého človeka a umožníš mu, aby sa zaučil a plnil povinnosť, vďaka čomu bude Boží dom bohatší o talentovaného človeka? Nebude to tvoj prejav oddanosti pri plnení tvojej povinnosti? Je to dobrý skutok pred Bohom; je to minimálne svedomie a rozum, ktorý by mali mať tí, čo slúžia ako vodcovia.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Po prečítaní Božieho slova som si uvedomila, že som si plnila povinnosti len pre svoju povesť a postavenie, pre svoj imidž a obdiv ostatných. Keď do kostola prišla sestra Cathy, videla som, ako dokázala viesť spoločenstvo o pravde a riešiť problémy. Ľudia sa obracali na ňu namiesto mňa a bála som sa, že ma sestra Cathy nahradí, a tak som na ňu žiarlila a vo všetkom s ňou súperila. Chcela som ukázať, že rozumiem pravde a dokážem viesť spoločenstvo a riešiť problémy, aby ma moji bratia a sestry obdivovali. Keď si kostol volil evanjelického diakona, vedela som, že sestra Cathy by túto rolu zvládla, no bála som sa, že ma predbehne, tak som ju nechcela zvoliť. Vo svojom srdci som ju nenávidela a pohŕdala ňou. Mala som dokonca zlé úmysly a snažila som sa zistiť jej nedostatky. Tešilo ma vidieť, ako jej skazenosť vyplávala na povrch a v hodnotení som o nej chcela napísať zlé veci, aby ju preložili a aby si bratia a sestry všimli moje silné stránky. Až vďaka zjaveniam v Božom slove som si uvedomila, že som žiarlila na jej schopnosti a nemohla som zniesť, že je lepšia ako ja. Tak som odhalila svoju zlomyseľnú povahu. Navonok som si aktívne plnila svoju úlohu, ale v srdci som nezohľadňovala dielo Božieho domu. Sestra Cathy pomáhala dielu Božieho domu a zlepšovala účinnosť evanjelizačnej práce. Ja som sa pre zmenu zamýšľala len nad tým, ako byť lepšia ako ona. Boh skúma naše srdcia a jasne vidí náš postoj k úlohám. Ja som si plnila tú svoju bez strachu z Boha a zaujímala ma len sláva, zisk a postavenie. Takéto správanie sa Bohu protiví.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božieho slova. „Keď príde na čokoľvek, čo súvisí s dobrým menom, postavením alebo príležitosťou zažiariť – keď napríklad započujete, že Boží dom má v pláne vychovať rôznych talentovaných ľudí – všetci skáčete od radosti, každý z vás si chce zakaždým urobiť meno a dostať sa na výslnie. Všetci chcete bojovať o postavenie a dobré meno. Hanbíte sa za to, no ak by ste to neurobili, cítili by ste sa zle. Vždy, keď vidíte, že niekto vyniká, pociťujete závisť, nenávisť a nevôľu a myslíte si, že je to nespravodlivé: ‚Prečo ja nemôžem vyniknúť? Prečo sa vždy na výslnie dostanú iní ľudia? Prečo nikdy nie som na rade ja?‘ Keď pociťujete nevôľu, snažíte sa ju potlačiť, no nedokážete to. Modlíte sa k Bohu a chvíľu sa cítite lepšie, no keď opäť čelíte takejto situácii, nedokážete to prekonať. Nie je to prejav nezrelého duchovného postavenia? Nespadli ľudia, ktorí sú v takomto stave, do satanovej pasce? Toto sú putá satanovej skazenej prirodzenosti, ktoré ľudí zväzujú.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Božie slovo odhalilo môj stav. Žiarlila som na svoju sestru, pretože som silno túžila po sláve a postavení, a chcela som vyniknúť a získať si miesto v srdciach ľudí. Pamätám si, že som na vysokej škole súperila so spolužiačkami, aby sa nám dostalo pochvaly a obdivu ostatných, a nezáležalo nám, či sme si navzájom ublížili, pokiaľ sme mohli vyniknúť. Po tom, ako som uverila v Boha, som si išla za svojím rovnakou cestou aj v cirkvi. Keď som videla, že sestra Cathy je lepšia ako ja, chcela som ju prekonať, až som ju znenávidela, pretože som túžila po uznaní ostatných a ctižiadostivo som dúfala, že ma budú obdivovať a uctievať. To ukazuje, aká som bola arogantná. Všimla som si tiež, že bažím po reputácii a postavení. To mi zas bránilo plniť si svoje povinnosti, cítiť dielo Ducha Svätého, a moje myslenie sa začalo obmedzovať. Presne ako odhaľuje Božie slovo: „Toto sú putá satanovej skazenej prirodzenosti, ktoré ľudí zväzujú.“ Pamätám si, čo sa píše v Biblii: „Závisť je hnilobou kostí.“ (Prís 14, 30) To je pravda. Závisť je prejavom satanskej povahy, ktorá môže viesť k nenávisti a dokonca k iracionálnym činom. Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božieho slova, vďaka ktorému som porozumela podstate a dôsledkom hnania sa za povesťou a postavením. Všemohúci Boh hovorí: „Niektorí ľudia veria v Boha, ale neusilujú sa o pravdu. Neustále žijú podľa tela, túžia po telesných pôžitkoch a vždy uspokojujú vlastné sebecké túžby. Je jedno, koľko rokov veria v Boha, nikdy nevstúpia do pravdy-reality. Je to znak toho, že robia Bohu hanbu. Hovoríš: ‚Neurobil som nič, aby som vzdoroval Bohu. Ako Mu robím hanbu?‘ Všetky tvoje predstavy a myšlienky sú zlé. Úmysly, ciele a motívy tvojho konania a dôsledky tvojich krokov vždy uspokoja satana, robia z teba terč jeho posmechu a umožňujú mu, aby na teba niečo našiel. Nepodal si žiadne svedectvo hodné kresťana. Pochádzaš zo satana. Vo všetkom robíš hanbu Božiemu menu a nevlastníš pravé svedectvo. Bude si Boh pamätať veci, ktoré si urobil? Aký záver nakoniec vyvodí o všetkých tvojich krokoch, o tvojom správaní a povinnostiach, ktoré si vykonal? Nemá to dospieť k nejakému vyjadreniu? V Biblii Pán Ježiš hovorí: ‚Mnohí Mi v tento deň povedia: Pane, Pane, či sme v Tvojom mene neprorokovali, či sme v Tvojom mene nevyháňali démonov a či sme v Tvojom mene neurobili mnoho zázrakov? A vtedy im poviem: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo Mňa vy, ktorí páchate neprávosť.‘ (Mt 7, 22-23) Prečo to Pán Ježiš povedal? Prečo sa z toľkých, ktorí v mene Pána kázali, vyháňali démonov a urobili mnoho zázrakov, stali zlosynovia? Bolo to preto, lebo neprijali pravdy, ktoré Pán Ježiš vyjadril, nedržali sa Jeho prikázaní a vo svojich srdciach nemali lásku k pravde. Len chceli za požehnania nebeského kráľovstva vymeniť prácu, ktorú vykonali, ťažkosti, ktoré strpeli, a obete, ktoré pre Pána priniesli. Takto sa s Bohom pokúšali uzavrieť dohodu, snažili sa Ho použiť a podviesť a preto bolo Pánovi Ježišovi z nich zle, znenávidel ich a odsúdil ich ako zlosynov. Dnes ľudia prijímajú súd a napomínanie Božích slov, niektorí sa ale ešte stále usilujú o dobré meno a postavenie a ustavične sa chcú odlíšiť, vždy chcú byť vodcami a pracovníkmi, aby získali dobré meno a postavenie. Hoci všetci hovoria, že veria v Boha a že Ho nasledujú, zriekajú sa vecí a vydávajú sa Mu, svoje povinnosti vykonávajú, aby získali prestíž, zisk a postavenie a vždy spriadajú vlastné plány. Nie sú poslušní ani oddaní Bohu, dokážu zdivieť a konať zlo bez toho, aby o sebe aspoň trochu porozmýšľali, a tak sa z nich stanú zlosynovia. Boh týchto zlosynov nenávidí a nezachráni ich.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Po prečítaní tohto úryvku zo slova Všemohúceho Boha som sa cítila skľúčene a zahanbene. Videla som, že moje vlastné nápady, myšlienky, úmysly a motivácie neslúžili na to, aby som vyhovela Bohu, ale na to, aby ma ostatní obdivovali. Keď som videla, že moji bratia a sestry venovali viac pozornosti sestre Cathy než mne, vzbudilo to vo mne závisť, súťaživosť, túžbu ju predbehnúť, a dokonca som dúfala, že ju preložia do iného kostola. Uvedomila som si, že ako vedúca kostola som sa nezameriavala na podporu ľudí v cirkevných činnostiach, ale zanedbávala svoju povinnosť, kráčala nesprávnou cestou, závidela talent a žila v honbe za slávou a postavením. Som rovnaká ako zločinci odsúdení Pánom Ježišom. Neboli verní Bohu, trpeli a usilovali sa len o udržanie svojej povesti, postavenia a obdivu ostatných. Bola som rovnaká. Trpela som a míňala energiu na to, aby som získala pochvalu od svojich bratov a sestier a udržala si svoju povesť a postavenie. Kým som sa predvádzala, moje úmysly v cirkevných službách nabrali nesprávny smer, čo mi znemožnilo vidieť dielo Ducha Svätého. Moje duchovné spoločenstvá nemali iskru a nedokázala som vyriešiť problémy nováčikov. Závisť je skutočne zlá vec a je to niečo, čím Boh pohŕda. Pán Ježiš povedal: „Mnohí Mi v ten deň povedia: Pane, Pane, či sme v Tvojom mene neprorokovali, či sme v Tvojom mene nevyháňali démonov a či sme v Tvojom mene neurobili mnoho zázrakov? A vtedy im poviem: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo Mňa vy, ktorí páchate neprávosť.“ (Mt 7, 22-23) Boh skutočne nenávidí tých, ktorí navonok putujú a trpia pre Neho, ale v skutočnosti pracujú len na uspokojení svojich vlastných úmyslov a pohnútok. Robia všetko len pre svoj vlastný prospech, nie preto, aby uspokojili Boha či svedčili o Ňom. Preto ich napriek množstvu ich práce Boh neuznáva. Ja som robila to isté. Navonok som vykonávala svoje povinnosti, ale nehľadala som pravdu, ani som sa nad sebou nezamýšľala a nespoznávala sa, a ani som sa nesnažila poučiť zo silných stránok svojho partnera. Namiesto toho som sa vydala nesprávnou cestou a bažila po reputácii a postavení, čím som nebola o nič lepšia než tí zločinci. Veriť v Boha a namiesto pravdy sa usilovať o slávu a postavenie je cesta odporu voči Bohu. Bez ohľadu na to, koľko toho obetujeme a koľko úsilia vynaložíme, Boh to nikdy neschváli. Premýšľala som, koľko toho Pavol obetoval len preto, aby získal slávu a obdiv ostatných. Nikdy sa nesnažil zmeniť svoju skazenú povahu. Namiesto o Bohu svedčil o sebe samom. Boh ho za to nakoniec potrestal. Ak by som si plnila povinnosti so sebeckými túžbami, poškodila by som a vyrušila dielo Božieho domu. Nevedome by som sa stala zločincom ako Pavol a Boh by ma odmietol a vylúčil. Keď som si to uvedomila, predstúpila som pred Boha a modlila sa. Prehovorila som: „Všemohúci Bože, žijem v snahe získať si dobrú povesť a postavenie. Žiarlim na svoju sestru, porovnávam sa a súperím s ňou. Bože, nechcem, aby mi skazená povaha bránila v povinnostiach. Chcem ju vyriešiť a spolupracovať so svojou sestrou pri plnení svojich povinností. Bože, prosím Ťa, poveď ma k vyriešeniu tohto problému.“

Potom som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov. „Nerob vždy veci pre vlastné dobro a neprihliadaj stále na vlastné záujmy; neprihliadaj na záujmy človeka a nemysli na vlastnú hrdosť, povesť a postavenie. Najprv musíš zohľadniť záujmy Božieho domu a spraviť z nich svoju prioritu. Mal by si brať ohľad na Božiu vôľu a najprv pouvažovať o tom, či sa pri vykonávaní tvojej povinnosti vyskytli nejaké nečistoty, či si bol pobožný, splnil si si svoje povinnosti a dal do toho všetko, a tiež o tom, či si úprimne rozmýšľal o svojej povinnosti a cirkevnej práci. Tieto veci musíš zvažovať. Ak o nich často rozmýšľaš a nájdeš odpovede, bude pre teba ľahšie dobre vykonávať svoju povinnosť. Ak je tvoja kvalita nedostatočná, tvoje skúsenosti plytké, alebo ak nie si zdatný vo svojom povolaní, potom môže mať tvoja práca nejaké chyby alebo nedostatky a možno nedosiahneš dobré výsledky – budeš to však robiť najlepšie, ako vieš. Neuspokojuj svoje vlastné sebecké túžby alebo priority. Namiesto toho neustále prihliadaj na prácu cirkvi a záujmy Božieho domu. Možno pri plnení svojej povinnosti nedosiahneš dobré výsledky, srdce však budeš mať na správnom mieste. Ak navyše dokážeš hľadať pravdu, aby si počas svojej povinnosti vyriešil problémy, budeš ju vykonávať dostatočne kvalitne a zároveň budeš schopný vstúpiť do pravdy-reality. Toto znamená vlastniť svedectvo.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Božie slovo mi ukázalo cestu praktizovania. Svoje povinnosti by sme nemali vystavovať ostatným na obdiv. Mali by sme odložiť svoju povesť nabok, zohľadniť záujmy Božieho domu a dať povinnosti na prvé miesto. Toto zodpovedá Božej vôli. Sestra Cathy vykonávala evanjelizačnú prácu dobre a k povinnostiam pristupovala svedomito. Nemala som na ňu žiarliť. Mala som sa priučiť z jej silných stránok, aby som napravila svoje nedostatky. Mala som si plniť svoju povinnosť v spolupráci s ňou.

Raz som chcela hlásať evanjelium svojmu bratrancovi, ktorý mal hlboké náboženské predstavy. Nevedela som, ako mu svedčiť o Božom diele posledných dní a bála som sa, že môjmu vysvetleniu nebude rozumieť, preto som si chcela zavolať sestru na pomoc. Vtom mi zišla na um sestra Cathy, ale zaváhala som. Pomyslela som si: „Ak ju požiadam o pomoc, neznamená to, že som horšia? Že neviem svedčiť o Božom diele alebo vyriešiť náboženské predstavy? Ak by sa o tom dozvedeli moji bratia a sestry, nepohŕdali by mnou? Ak by sestra Cathy vyriešila náboženské predstavy môjho bratranca, určite by si získala rešpekt bratov a sestier.“ V tej chvíli som si uvedomila, že s ňou opäť súperím o slávu, tak som sa potichu pomodlila k Bohu. Neskôr som si spomenula na úryvok z Božieho slova: „Musíš sa naučiť nechať tieto veci tak a dať ich bokom, odporúčať iných a umožniť im, aby vynikli. Nebojuj ani sa nenáhli, aby si využil príležitosti vyniknúť a zažiariť. Musíš byť schopný dať tieto veci bokom, no zároveň nesmieš ani zdržiavať vykonávanie svojej povinnosti. Buď človekom, ktorý potichu pracuje v kúte, nepredvádza sa pred ostatnými a oddane vykonáva svoju povinnosť. Čím väčšmi sa vzdáš svojej hrdosti, postavenia a záujmov, o to pokojnejšie sa budeš cítiť, o to viac svetla budeš mať vo svojom srdci a o to viac sa zlepší tvoj stav. Čím viac budeš bojovať a súperiť, tým bude tvoj stav pochmúrnejší. Ak Mi neveríš, skús to a uvidíš!“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Božie slovo mi otvorilo oči. Musela som potlačiť svoju pýchu a spolupracovať s ňou. Takéto praktizovanie mi pomôže v službe. Ak by som jej naďalej závidela a súperila s ňou o slávu a zisk, môj stav by sa len zhoršil a nabral by temný spád, pretože zameriavať sa na slávu a postavenie je cestou satana. Modlila som sa k Bohu: „Všemohúci Bože, viem, že mám stále skazenú povahu. Žiarlim na svoju sestru a mám v úmysle s ňou znova súperiť o slávu a zisk, ale mala by som svoju povesť a postavenie dať bokom. Prosím, veď ma, aby som Ťa uspokojila tým, že zapriem svoje telo a budem praktizovať pravdu.“ Po modlitbe som sa cítila pokojnejšia a vybrala som sa vysvetliť situáciu sestre Cathy. Okamžite súhlasila a prediskutovali sme, ako postupovať. To ma nesmierne dojalo. Spomenula som si, ako som vždy žila pre svoju povesť a predstierala, že si so sestrou Cathy rozumieme. Ona mi však do hlavy nikdy nevidela, a tak som sa rozhodla, že sa jej zverím. Po večeri sme sa so sestrou Cathy rozprávali a odhalila som jej celú svoju skazenosť. Keď si ma vypočula, povedala: „To je v poriadku. Popravde, ja som v tomto ohľade ešte skazenejšia. Som rada, že si sa mi zverila.“ Po tom, čo som sa jej otvorila, sa mi uľavilo a dokázala som sa vzdať žiarlivosti k nej. Teraz môžem vykonávať úlohy so sestrou Cathy a cítim hlboký pocit istoty a úľavy. Toto všetko spôsobila sila Božieho slova. Vďaka praktizovaniu pravdy sa nám žije v pokoji a s ľahkosťou. Bohu vďaka!